Rómeo a Júlia – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Rómeo a Júlia

Autor: William Shakespeare

Pridal(a): Wendy, Hanka, Mand

 

William Shakespeare (1564-1616)

  • Narodil sa 23. apríla 1564 (v Anglicku), presné dátum narodenia nie je známe, ale je isté, že bol pokrstený 26. 4. 1564. Zomrel 23. apríla 1616.
  • Bol najvýznamnejším anglickým dramatikom a básnikom, vrcholným umeleckým predstaviteľom európskeho humanizmu a neskorého renesancie.
  • Pochádzal z rodiny prostých sedliakov.
  • O jeho mladosť je málo správ, pravdepodobne chodil do stratfordskej školy, kde sa učil latinsky a grécky.
  • V roku 1582 sa oženil s Annou Hathawayovou, s ktorou mal neskôr 3 deti.
  • V roku 1592 odišiel do Londýna a stal sa spisovateľom a hercom, mal prístup k dvoru Alžbety I., ktorá značne tejdošnú divadelnú činnosť podporovala – pozri “alžbětinské divadlo”.
  • V roku 1599 hral v novej divadelnej aréne The Globe.
  • V roku 1603 pod patronáciou nového kráľa Jakuba I. interpretácia Shakespearových drám.
  • Vo svojom diele sa inšpiroval autormi dávnejších dôb – jeho drámy nie sú originálne, ide o adaptácie.
  • Pre jeho drámy je typická neomezenosť látky, času a miesta, zobrazenie pozemského života, kladné i záporné vlastnosti ľudí, striedanie veršov s prózou a spletitý dej. Príčinou tragédií je ľudská vášeň alebo náhoda, základom je láska a pravda. Ženy v Shakespearových drámach rozhodujú o svojom živote samostatne, sú ideálom krásy, cieľavedomé a ctižiadostivé (=> znak renesancie). V komédiách je častá záměna osôb a situačná komika.
  • Je mu pripisované autorstvo 37 hier (takmer všetky u nás preložil Josef Václav Sládek).
  • Po dvadsaťročnej činnosti v Londýne sa Shakespeare vrátil späť do Stratfordu, kde ako dvaapadesiatročný umiera. Už za svojho života sa Shakespeare stal natoliko populárnym, že mnohí ďalší autori uverejňovali svoje básne pod jeho menom.

Tvorba

  • Diela môžeme rozdeliť do 3 skupín:
    • 15911600: Písal predovšetkým komédie a historické drámy, často spracovával staré námety z anglickej minulosti a z antiky.
    • 16011608: Prichádza zklamaním a rozčarovaním nad vývojom spoločnosti, do jeho tvorby vniká pesimizmus a píše tragédie a sonety.
    • 16081612: Smieruje sa so životom a píše hry, majúce charakter tzv. romance, tj. obsahujúce ako prvky tragédie, tak prvky komédie.
  • Historické hry:
    • Henrich IV., Henrich V., Henrich VI., Henrich VIII., Kráľ Jan, Richard II., Richard III.
  • Komédie:
    • Ako sa Vám páči, Komédia omylov, Kupec Benátsky, Veľa kriku pre nič, Sen noci svätojánskej, Večer troch kráľov, Zkrotenie zlej ženy
      • v týchto komédiách sa vysmieva ľudskej hlúposti a namyšlenosti
  • Tragédie:
    • Rómeo a Júlia (1595)
    • Hamlet (1600 – 1601) – mladý princ Hamlet podozrieva svojho strýca, že úkladne zavraždil jeho otca, aby sa sám mohol ujať vlády a oženiť s bývalou kráľovnou. Rozhodne sa pomstiť. Predstiera šialenstvo, hľadá pravdu.
    • Július Cézar
    • Macbeth (1606) – Škótsky vojvodca Macbeth zatúži po kráľovskej korune a moci. Kráľ však menuje svojím následníkom prvorozeného syna Malcolma. Z popudu svojej ženy Macbeth Malcolma zabije. Postupne sa dopúšťa ďalších zločinov. Nakoniec proti nemu vystúpi Malcolmovo vojsko a Macbetha zabije. Jeho žena zešíli a spácha sebevraždu.
    • Othello (1603 – 1604) – téma lásky, nedôvery a žiarlivosti, ktoré sú spôsobené intrikami. Othello sa tajne ožení s Desdemonou. Jeho pobočník Jago ho podozrieva, že sa zapletol s jeho ženou. Jago chce intrikami prebudiť v Othellovi žiarlivosť, voči Desdemoni. To sa mu podarí a Othello svoju ženu uškrtil. Potom, čo vyjde najavo pravda, spácha Othello sebevraždu.
    • Kráľ Lear (1605 – 1606) – námetom hry je sklamaná otcovská láska, zrada, ktorú kráľ pocítil od svojich najbližších – svojich dcér.
  • Hry s pohádkovými motívmi:
    • Cymbelín, Zimná pohádka, Búrka
  • Ďalej napísal asi 154 sonetov, ktorých témou sú rozpory a protiklady v láske. Väčšina básní vypovedá o intimnom živote autora.

 

Literárne-historický kontext

Obdobie Renesancie (a humanizmu)

  • Renesancia = znovuzrodenie, obrodenie – je myšlienkový smer označujúci snahu o obrodenie spoločnosti na základe antických ideálov. Dôraz je kladený na poznanie a vzdelanie.
  • K obdobiu 14. – 16. Stol. sa viaže aj pojem Humanizmus (myšlienkový smer, ktorý zdôrazňuje slobodný rozvoj ľudskej osobnosti) a Reformácia = pretvárať (cílom tohto hnutia bolo reformovať rímskokatolícku cirkev)
  • V spoločnosti došlo k celkovému zlepšeniu ekonomického a spoločenského vývoja. Bolo tomu tak aj vďaka četným vynálezom napr.: kompas, knihtlač – Johan Gutenberg 1445.
  • Na rozvoji obchodu sa podieľala námorná doprava a zámorečské plavby, ktorými sa do dejín zapísal napr. Kryštof Kolumbus alebo Vasco de Gama.
  • Utvárali sa základy medzinárodného a peňažného trhu. V astronómii sa zmenili názory na postavenie Zeme a Slnka. (významné osoby G. Bruno, M. Koperník, G. Galilei, J. Kepler)

 

Rozbor: Rómeo a Júlia

Literárny druh, žáner

  • Literárny druh: Dráma (psané veršom)
  • Literárny žáner: Tragédia (milostná)

 

Hlavná myšlienka

  • Autor ukazuje na to, aby mladí ľudia – rovnako ako Rómeo a Júlia – bojovali o svoje právo na lásku, šťastie a právo rozhodovať o vlastnom osude aj napriek jeho nepriazni. Teprve nad smrťou svojich milovaných detí ukončia ich otcovia nesnesiteľnú nenávisť voči sebe.

 

Kompozícia

  • Kompozícia diela je chronologická a člení sa na prológ (úvodná časť) a päť dejstiev o rôznom počte výstupov.
  • Celý príbeh je písaný Shakespearovým obľúbeným jazykovým štýlom – päťstopým jambickým veršom.

 

Jazyk a štýl

  • Hra je štýlisticky pomerne pestrá. Striedajú sa tu verše s prózou, blankvers s heroickými dvojveršmi. Prológ má formu sonetu.
  • Použitý vytriebený a vznešený štýl, ktorý je tak typický pre Shakespearove diela (dielo vysokého štýlu, preto sú na jazyk kladené vyššie nároky).
  • Metafora – prenesenie významu na základe podobnosti
  • Personifikácia – neživá vec ožije – zosobnenie
  • Epiteton – básnický prívlastok
  • Oxymóron – vyjadruje spojenie dvoch javov, ktoré sa vzájomne vylučujú
  • Často sa objavujú jmenné tvary prídavných mien
  • Citovo zafarbené výraz, inverzie, patetické zvolania, archaizmy, poetizmy, expresívne výrazy atď…

 

Časopriestor

  • Miesto: Odehráva sa v severnej Itálii v meste Verona
  • Čas: doba vzniku – koniec 16. storočia

 

Hlavné postavy a ich charakteristika

  • Rómeo – Syn Montekov, je vekové starší ako Júlia, ale napriek tomu sa do nej takisto bláznivo zamiluje. Je citlivý, romantický a vo svojom konaní niekedy trochu ukvapený. Miluje Júliu tak, že za ňu položil aj život. V priebehu príbehu sa Rómeo vplyvom okolností a tvrdej reality sveta mení v reálne uvažujúcu osobu a mentálne dozrieva.
  • Júlia – Väčšinou poslušná dcéra Kapuletová, je mladá naivná dievča, ktorá propadne romantickým predstavám o láske a bláznivo sa zamiluje do Rómea. Je krásna, odvážna a miluje Rómea tak, že za neho položila aj život.
  • Chůva – Vychovávala Júliu, je pre ňu skoro ako matka, môže jej povedať všetky svoje tajomstvá. Je dobrosrdečná, trochu upovídaná a je to pravá ruka Júlie. Je naklonená milencov, snáď aj vzpomína na svoje vlastné mladosť, a preto ich chápe. Mnohokrát je však dosť chladná, čím kompenzuje horlivosť mladosťi. Snaží sa konať ako priateľkyňa, ovšem s rozumom rodiča.
  • Otec Vavrinec – Františkán, múdry a dobrosrdečný dôstojný pán, rád podá pomocnú ruku. Svojím smýšľaním je výrazne stredovekou postavou, ale postupom deja sa stáva svojimi názormi a myšlienkami viac renesančným človekom, ktorý sa stavia proti nesmyselnosti rádov a cíti s oboma milencami.
  • Tybald – Synovec pani Kapuletovej, ctí svoje meno, snaží sa byť predovšetkým úctyhodným mužom, ovšem jeho horlivosť v boji a pomsta ho nakoniec zabije. Je výbušný, zákeřný a rád bojuje, zabije Rómeovho kamaráta a potom sám pod Rómeovým mečom umiera. Nenávidí Montekov.
  • Paris – Mladý šľachtic, miloval Júliu a mal sa s ňou oženiť, umiera pre ňu.
  • Montek a Kapulet – Hlavy znepriatelených rodín.

 

Dej (obsah) diela

Príbeh je o nešťastnej láske Rómea a Júlie. Obaja sú členmi rodov, ktoré si nemajú rády-Montekovia a Kapuleti. Rómeo sa na plese Kapuletov zamiluje do Júlie a aj ona do neho. Vyznáva jej lásku, ona lituje jeho pôvodu („Rómeo, Rómeo, prečo si Rómeo? Zavrhni otca, odhoď meno, alebo kedyž nechceš, prisahni mi lásku, a ja sa zrieknem rodu Kapuletov.“). Milujú sa však natoliko, že sa nechajú tajne oddať otcom Vavrinecom, ktorý ich láske rád pomôže. Po svadbe sa Rómeo neshodne s Tybaltom, vyzve Rómea na súboj, v ktorom prehrá a zomrie. Kvôli tejto situácii je Rómeo vyhostený zo zeme, ale lituje, že nemôže byť s Júliou („Mučenie je to. Nebe je prece tam, kde žije Júlia.“). I napriek tejto udalosti jej tajne v noci navštívi a ona nechce, aby ju opustil (Ty už chceš ísť? Ešte nie je ráno. To bol len slavík, skrivan ešte nie, čo vyplašil ťa pronikavým spevom.“). Jakmile jej milovaný odíde, ona sa dozvie, že sa musí vzdať za Parisa, čo je mladý šľachtic. Samozrejme ho nechce, a preto uprosí Vavrineca o pomoc. On jej dá nápoj, po ktorom bude vyzerať ako mŕtva, ale vo skutočnosti nebude. Rodina Júliu pochová v hrobke, keď sa o „smrti“ svojej lásky dozvie Rómeo, spiecha do Verony, aby mohol umrieť s ňou. V hrobke, kde leží Júlia, vypije jed a umrie. Ona sa však prebudí z dlhého spánku a spatria jeho telo bezvládne ležať, popadne dýku a prebodne si srdce. Nad ich hrobom sa shľadajú obe rodiny a nakoniec sa usmieria („Montek-Ja tvoj dcére na hrob dám z ryzého zlata ulitú krásnu sochu. Kapulet-Ja stejný pomník zriadim Rómeovi-i on je obeť našej zhubnej zloby.“)

 

Okolnosti vzniku

  • Shakespeare spracoval pomerne známe téma nešťastnej lásky, inšpiroval sa knihou Premeny. Hlavnú časť dejou prevzal od spisovateľa A. Brooka.
  • Motív zdánlivej smrti pochádza z Talianska. Shakespeare toto téma však najzdaŕilejšie spracoval.

 

Inšpirácia dielom

  • Filmové spracovanie:
    • Rómeo a Júlia (1968) – najslávnejšia filmová verzia
      • Dráma / Romantický
      • Veľká Británia / Taliansko
      • Réžia: Franco Zeffirelli
      • Hrajú: Leonard Whiting, Olivia Hussey, John McEnery, Milo O’Shea, Michael York, Bruce Robinson,
    • Rómeo a Júlia (1996)
      • Dráma / Romantický / Krimi
      • USA
      • Réžia: Baz Luhrmann
      • Hrajú: Leonardo DiCaprio, Claire Danes, Zak Orth, Jamie Kennedy, Dash Mihok, John Leguizamo,
      • Tento film zachytáva, aký by bol život Rómea a Júlie v dnešnej pretechnizovanej dobe
  • Ďalej sa hra Rómeo a Júlia hrá vo spuste divadiel. Napr.: Husa na provázku, Národné divadlo Brno, Národné divadlo Praha atď. Takisto bola hra prenesená do baletného podania.

 

Vplyv diela

  • Vplyv tejto tragédie sa prejavuje naprieč celými (nie len) literárnymi dejinami.
  • Mnoho adaptácií, autori využívali niektoré motívy – inšpirovalo sa mnoho ďalších spisovateľov. Napríklad z českých autorov J. Otčenášek: Rómeo, Júlia a tma.

 

Vlastný názor

  • Kniha sa mi páčila, pretože je tu zachytený láskyplný príbeh dvoch ľudí, ktorí sú za to, aby mohli byť spolu ochotní položiť to najcennejšie-svoj život.
  • Ide o príbeh nešťastnej lásky s veľmi tragickým koncom, najznámejšia svetová tragédia.
  • Napísaná veľmi ťažko (nepoužívané slová vo veršoch), ale keď sa na to čitateľ hodne sústredí, je to veľmi napínavý príbeh so zajímavým dejom.

 

Úryvok/ukážka

(nachádza sa uprostred knihy, keď si Rómeo s Júliou tajne vyznávajú lásku v Kapuletovej záhrade pod Júliiným oknom)

JÚLIA                                                                                                                   

Kto si, ty muži zahalený tmou,

že do mých tajov takto vpadáš?

RÓMEO

Jménom ti povedať nedokážu, kto som.

Moje meno sa mi protiví, že tobě

nejdrahšej svätici, je proti mysli.

Máť je tu napísané, ja by som ho roztrhol!

JÚLIA

Sto slov sluchom ešte nevypila

z tých drahých úst, a predsa znám ten hlas. –

Nie si ty Rómeo? A nie si Montek?

RÓMEO

Ni to, ni ono, máš-li mi to za zlé.

JÚLIA

Kde ses tu vzal? A prečo si prišiel? Hovor!

Záhradná zeď je vysoká a strmá,

a toto miesto smrť, keď uvážiš,

kto si, keby ťa zastih niekto z našich.

RÓMEO

Na krídla lásky preletel som zeď.

Let lásky nezastavia ani hradby.

Čo láska môže, to aj urobí,

a tvojí príbuzní mi nezabrania. 

Júlia

Ach Rómeo, Rómeo! Prečo si Rómeo?

Svoje meno zapri, odriekni sa otca,

alebo, nechceš-li, zasväť sa mne,

a prestaneš byť Kapuletová.

RÓMEO

Mám ešte poslúchať? Či odpovedať?

JÚLIA

Tvoje meno je lenom môj nepriateľ.

Ty si len ty. Ty vôbec nie si Montek.

Čo je to, Montek? Ruka nie, ani noha,

ani paža, ani tvár, ani iná časť,

patriaca k človeku. Prečo nemáš iné meno?

Copak je po mene? Čo rúži zvú,

i zvané inak by vonelo rovnako.

A tak aj Rómeo, nebol by zvaný Rómeo,

by nebol o nič menej drahocenný

než s týmto menom. Rómeo, zlož to meno!

A za ne, ktoré nie je časťou teba,

si vezmi mňa!

Vložiť komentár