Kniha: Sophiina voľba
Autor: William Clark Styron
Pridal(a): Lachtan
William Clark Styron
Narodil sa v roku 1925 v mestečku Newport News vo Virgínii. Jeho otec bol typický južan, a to so všetkým všade. Matka učila svojho syna milovať klasickú hudbu, čo sa jej podarilo s úspechom. Autor neváhal a zúčastnil sa druhej svetovej vojny. Vstúpil do armády a bojoval v Tichomorí (priame akcie sa však kvôli svojmu mladistvému veku nezúčastnil). Keď skončila vojna, začal študovať na Dukeovej univerzite. Po dokončení štúdií začal pracovať ako redaktor, ale táto práca mu príliš nevyhovovala. Preto nie je divu, že sa začal venovať len písaniu. Postavil sa na vlastné nohy a stáva sa len spisovateľom. Sám seba citoval ako „amerického spisovateľa s južanským zázemím“. Autor počas svojho života napísal len 4 romány, zato veľmi úspešné, a za niektoré získal aj ocenenia.
Dielo
Jeho romány sa zaoberajú otázkami trestu a viny, čímž ako by nadväzoval na tvorbu F. M. Dostojevského, jeho prístup k južanskému prostrediu je ovplyvnený dielom W. Faulknera. Ďalším stredovým tématom jeho diel je rasizmus, ktorý sa ukazuje vo vcelku nečakaných a v tej dobe aj šokujúcich súvislostiach a rieši otázky holokaustu a otroctva a hľadí kritickým pohľadom na vojnu.
Napísal tieto romány:
- Lež v tme, Zapal tento dom, Vyznanie Nata Turnera a posledný – najznámejší – Sophiina voľba.
- Kniha Sophiina voľba je dodnes svetový bestseller a bola aj úspešne sfilmovaná.
- Za príbeh knihy Vyznanie Nata Turnera dostal dokonca Pulitzerovu cenu. Nie je to však jeho jediné ocenenie – získal aj literárne ocenenie American Book Award a National Magazine Award.
- Roku 1985 ho potkala katastrofa, nervovo sa zrútil a musel sa liečiť z depresií. Zo svojich depresií sa snažil pomôcť písaním, sepsal spovedť Viditeľná tma. Styron podľahol svojej dlhodobej chorobe a umiera v nemocnici na zápal pľúc.
Zaradenie autora:
- Predstaviteľ Južanskej prózy (autori, ktorí pochádzajú z Jihu Spojených štátov, dozvuky otroctva, rasová diskriminácia, násilie, telesne a duševne postihnutí ľudia, dôraz na poľnohospodárstvo, silná viera – protestantizmus)
- Zobrazuje druhú svetovú vojnu v svetovej literatúre
Znaky povojnovej literatúry:
- Reakcia na vojnu – najkrvavejší konflikt i následky, protest proti krutosti vojny, oslava hrdinstva a statočnosti, vlastenectvo a priateľstvo (rozdiely medzi prvými reakciami na vojnu východných a západných spisovateľov)
- Časté pocity ohrozenia, úzkosti, odcudzenia, dezilúzie
- Hľadanie istôt v inej ako modernej civilizácii
- Literatúra ovplyvňuje zistenie, že racionálny prístup k svetu nestačí k jeho pochopeniu
- Situácia vo svete vedie až k katastrofickým predstavám
- Témata: sexuálna problematika, drogy, násilie a brutalita
Sophiina voľba
Rok vzniku alebo prvého vydania diela:
- roku 1979, česky v roku 1984
Forma: Próza
Literárny druh:
- Epika – o skutočnosti vypráva (to je rovnaké aj pre drámu, nie však pre lyriku). Má dej, príbeh, určenie, časové a príčinné súvislosti. Príbeh rozvíja vyprávač a postavy.
Literárny žáner:
- Román – rozsiahly príbeh písaný prózou, hlavné a vedľajšie dejové línie, epizódy, veľa postáv (vyvíjajú sa), do deja vstupuje vyprávač. Na rozdiel od poviedky alebo novely je román čo do rozsahu dlhší a komplikovanejší.
Témata a motívy:
- Druhá svetová vojna, životné voľby, pocity viny, stratené duše
Hlavné postavy:
- Stingo – vyprávač príbehu. Je inteligentný, milý, sympatický, hodný, vnímajúci. Vie naslúchať a poradiť. Je mladý, takže spusty vecí ešte nerozume a ani v citovej stránke si nie je príliš istý.
- Sophie – veľmi komplikovaná osobnosť. Príťažlivá a citlivá žena, ktorá sa aj napriek hrôzam, ktoré prežila, snaží žiť šťastný a spokojný život a nie je zatrpklá. Miluje hudbu a Nathana, hoci jej občas ublíži. Nedokáže vo svojej duši utíšiť pocit viny, a preto vo vyvrcholení volí smrť ako vyslobodenie.
- Nathan – človek dvoch tvárí. Na jednej strane inteligentný, sečtelý, vtipný, príjemný a sympatický muž, na druhej strane krutý tyran a bezohľadný despota. Za svoje psychické onemocnenie nemôže, ale zhoršuje ho tým, že užíva drogy.
Doba a miesto deja:
- Rok 1947; pred 2. svetovou vojnou; počas 2. svetovej vojny, New York; Poľsko; koncentračný tábor Osvienčim
Jazykové prostriedky
- Próza
- V popredí je syntaktické členenie prejavu, logická stavba viet, obvyklá intonácia, gramatické pravidlá
- Pripomína prirodzenú formu bežnej reči
- Základná stavebná jednotka je veta zapisovaná do riadkov
- Typické pre vyprávanie alebo v dráme, pre vyprávača a postavy, text je členený do odsekov, kapitol
- Prózu nie je možné zatotožniť s epikou (epika môže byť prozaická aj veršovaná)
Slovná zásoba:
- Z väčšej časti je dielo písané hovorovým jazykom do ktorého vstupujú cudzie slová (Das Land des Lächelns, la mer á lómbre…), vulgarizmy (kurva, devka…) a básničky. objavuje sa tu veľmi často priama reč.
V románe sa prelínajú 2 časové roviny:
- 1. časová rovina, ktorú predstavuje spisovateľ Stingo ako vyprávač. Odohráva sa v Brooklyne, USA.
- 2. časová rovina, ktorá nám približuje vojnovú a predvojnovú dobu, ktorú prežila sama Sophie. Odohráva sa v Poľsku. Vyprávačkou je tu Sophie.
Obsah
Dej románu sa odohráva v roku 1947 v jednom brooklynskom penzione zvanom Ružový palác. Stretávajú sa tu hlavné postavy. Sophie, jej priateľ Nathan a Stingo, ktorý je po celý román vyprávačom. Stingo sa rýchlo spriatelí s týmto párom. Shľadáva Sophii ako veľmi atraktívnu a inteligentnú a po celú dobu románu je do nej platonicky zamilovaný. Nathan pôsobí na Stinga ako okúzľujúci muž. Lenže všetko má svoje múšky. Nathana brzo pozná z tej horšej stránky a to, keď je Sophie svojím priateľom zbitá a je jej nadávané nejsprostším spôsobom. Ale túto epizódu všetci prejdú a žijú si ďalej svoj život. Počas relatívne pokojného života v Brooklyne sa Stingo dozvie o Sophiinej minulosti. Nedozvie sa všetko najednou a tiež sa hneď nedozvie pravdu vo všetkom, pretože Sophie sa za svoju minulosť stydí. Takže rozkúskované sa dozvie celý jej príbeh o tom, ako sa dostala do koncentračného tábora Osvienčim a ako to tam prežívala. Jedného dňa vezla pre svoju matku v Poľsku mäso, pretože bola chorá a Sophie jej chcela aspoň nejakým spôsobom pomôcť. Lenže zrovna ten deň bol obrovský zátah na Židov a Poliakov celkovo. Táto nešťastná náhoda spôsobila presun Sophie a jej detí do koncentračného tábora. Pretože nie je Židovka, tak jej presun nie je tak tragický a nezomrie pri ňom toľko ľudí. Hneď na nástupišti čaká dôstojník SS, ktorý oddeľuje ľudí na prácu a do plynových komôr. Sophie sa mu veľmi páči a tak jej dovolí si vybrať, ktoré z jej detí má prežiť. Ta sa však nemôže rozhodnúť a dôstojník chce poslať obe deti na smrť. Pod tlakom sa Sophie rozhodne pre staršieho chlapca menom Jan a mladšia holčička je poslaná na smrť. Sophie je od Jana oddeľená hneď na začiatku. Niekam čas je v tábore ako radový väzeň. Keď sa však zistí, že vie perfektne nemecky a francúzsky, je poslaná do domu dôstojníka Hosse. Podmienky sa jej zlepšia, ale znova tu zažíva pohlavné zneužívanie a stále trpí hladom. Jedného dňa sa odhodlá za Hossom zajať a požiadať ho, aby zachránil Jana, to však on nemôže sľúbiť, a tak si na ňom Sophie vynúti aspoň sľub toho, že Jana ešte raz uvidí. Hoss teda povolí, pretože má pre Sophiu slabosť. Nikdy sa však tak nestane, pretože dôstojník svoj sľub nedodrží.
Všetky tieto a množstvo podrobnejších detailov sa Stingo dozvie po najhoršom útoku Nathana. Sophie je z toho zlá, začne veľa piť a zároveň vyprávať celý svoj príbeh. So Stingom sa rozhodnú utiecť na juh, odkiaľ vyprávač pochádza a tam sa schovať pred Nathanom. Stingo už sa teší, že tu dopíše román o juhu. Ešte než utekajú, má Stingo dôležitý hovor od Nathanovho brata, v ktorom sa dozvie, že Nathan lže Sophii aj jemu po celú dobu, čo sa znajú. Vo skutočnosti nepracuje ako vedec a hlavne je závislý od drog a odtiaľ pochádzali všetky jeho nebezpečné stavy. Po tomto svedčení už teda Sophie so Stingom utekajú. Po kuse cesty sa usadia v hoteli. Sophie tam však ráno už nie je. Keď sa Stingo zase dostane do Brooklynu, zistí, že Sophie utiekla za Nathanom, bez ktorého nemohla byť, a že spolu spáchali samovraždu.
Inšpirácia knihou:
- Film Sophiina voľba – romantické drama od režiséra Alana J. Pakuly natočené roku 1982. V roli Sophie Meryl Streepová (získala Oscara a Zlatý glóbus), ďalej Kevin Kline a Peter MacNicol.
Citát
„Keďže Sophii v tu chvíľu už vyschli slzy, zvolna sa vzpamätávala. Natiahla ruku a vtlačila mi do dlane môj kapesník, ktorý sa zatiaľ premieňal na provlhlý žvanec. Pritom som poprvýkrát zahliadol na opálenom, lehkúce pihovatom predlaktí vytetované šarlatové číslo, ktoré tvorilo najmenej päť číslic, číslo sice príliš malé, aby som ich prečítal, ale vykonané zrejme presne a odborne.“