Kniha: Obsluhoval som anglického kráľa
Autor: Bohumil Hrabal
Pridal(a): elda99
Bohumil Hrabal
- Bohumil Hrabal sa narodil v roku 1914 v Brne-Žideniciach, ale miestom jeho detských rokov bol Nymburk, kde bol jeho otec správcom pivovaru.
- Členom rodiny sa stal aj strýc Pepin, ktorý prý raz prišiel na 14 dní na návštevu – a bolo z toho skoro 40 rokov. Tento neúmorný vyprávač a výtržník bol prvým a najväčším Hrabalovým múzom (bol aj modelom pre vyprávačov v „Tanečných hodinách pre starších a pokročilých“).
- Hrabal študoval v Prahe právo a tiež sa rozhliadal po pražskom kultúrnom živote. Prítahoval ho najmä surrealizmus a filozofia Ladislava Klímu. Uzavretie vysokých škôl prerušilo jeho štúdium a roky okupácie boli pre neho školou praktického života. Pracoval v nymburskom pivovare, bol skladníkom v konzumnom družstve a neplaceným úradníkom notárstva. A potom prišla železničná služba; pracoval ako robotník na trati, ako návštevník, absolvoval kurz pre telegrafistov a nakoniec bol výpravcom v Kostomlatách (nemusel teda pre svoje Ostro sledované vlaky konať praktické štúdium prostredia).
- Po vojne dokončil právo a pracoval ako obchodný agent a poisťovateľ. Prý si tieto povolania schválne vybral, aby prekonal svoju nesmelosť a plachosť. Potom pracoval v kladenských hutách u martinských pecí. Dobrá chlapská parta na závode aj v ubytovni v Dubí mu robila veľmi dobre. V tej dobe už písal poviedky bez nádeje na publikovanie. V Kladne pracoval až do vážneho úrazu v roku 1954.
- Po uzdravení bol baličom papiera vo Sběrných surovinách a tam poznal ohromného vyprávača pana Pritla, svoju druhú múzu.
- V tej dobe vydal svoju skutočnú knižnú prvotinu „Hovory ľudí“ s ilustráciami Kamila Lhotáka. Jeho posledným pracovným miestom bolo Divadlo S. K. Neumanna, kde pri práci kulisáka a občasnom statovaniu mal pomerne dosť času na písanie. Zbierka poviedok „Skrivánci na niti“ bola už pripravená na vydanie, ale tlač bola v poslednej chvíli zakázaná.
- A tak literárna verejnosť vzala Hrabala na vedomie, až keď mu v roku 1963 vyšla „Perlička na dne“. Od tej doby sa Hrabal venoval výlučne literárnej tvorbe.
Všeobecná charakteristika diela, názorov a postáv
- Hrabal si do svojich diel vyberá postavy obyčajné, nemocné, smolaře, ztroskotancov => na prvý pohľad veľmi nezaujímavých ľudí, ktorí v živote nič nezažili, ale o živote veľmi rádi hovoria. Ich reč sa stáva náhradou skutočného života. Hrabal má pre týchto ľudí svoj vlastný názov – Pábitelé. Pábitelé sú posedlí životom, robia všetko dobre.
- Jeho príbehy nemajú súvislý dej, všetky složky vyprávania sú v jednej rovine => venuje všetkým rovnakú pozornosť – METÓDA KOLÁŽE.
- Hrabal písal svoje texty na stroji, ktoré, keď ich dopísal, rozstrihal a potom ich zase slepil = tak potom vyzeralo jeho konečné dielo. Hrabal chápal život ako veľké dobrodružstvo plné neočakávaných náhod a stretnutí.
- FILOZOFIA „PERLIČKY NA DNE“
- v každom človeku je niečo krásne (aj v tom najväčšom grázli). Je veľmi dôležité tu perličku nájsť.
Ďalšie diela:
- poviedky „Ostro sledované vlaky; Tanečné hodiny pre starších a pokročilých; Pábitelé; Morytáty a legendy; Inzerát na dom, v ktorom nechcú byť; Skrivánci na niti; Perlička na dne; Fádne odpoledne; Toto mesto je vo spoločnej péči obyvateľov“
- vzpomienkové prózy „Mestečko, kde sa zastavil čas; Postřižiny; Krasosmutnenie; Slávnosti sneženiek“
- romány „Obsluhoval som anglického kráľa; Niesy hlučný samota“
- vrcholné dielo „Příliš hlučná samota“
- autobiografická trilógia „Svadby v dome; Vita nuova; Proluky“
- filozofické úvahy „Dopisy Dubence (štyri zväzky)“
- diela 80. rokov „Harlekýnove milióny; Kluby poézie; Orkán nad Prahou“
Literárne-historický kontext
- Dielo bolo vydané roku 1971
- 1945 oslobodenie
- 1948 nástup Gottwalda, znárodnenie kultúry
- 50. roky železná opona, studená vojna, politické procesy
- 1953 smrť Stalina 1. uvoľnenie
- 60. roky 2. vlna uvoľnenia Pražská Jar
- 1968 Okupácia štátu
- 1969 normalizácia, Jan Palach, Jan Zajíc
- Charta 77 – proti nedodržovaniu ľudských práv
- 1989 Pád komunizmu
- 2. polovina 20. storočia – (postmodernizmus) odraz vojny, vedecko-fantastická literatúra
Ďalší autori tohto obdobia:
- Ladislav Fuks (Spalovač mŕtvol)
- Milan Kundera (Žert)
- Jan Otčenášek (Romeo, Júlia a tma)
- Ota Pavel (Smrť krásnych srncov
Rozbor diela: Obsluhoval som anglického kráľa
Žáner:
- román, vymyslené vyprávania, kniha zachytáva život a kariéru českého číšnika, vývojový román
Zaradenie diela:
- 2.pol.20.storočia
- vývojový román (autor zachytáva politický vývoj na našom území pred 2.sv.válkou, počas války a komunistický prevrat).
- Kvôli svojmu politickému obsahu bol román vydaný až po roku 1989.
Miesto a čas deja:
- rôzne hotely v Čechách
- 20.-50. Roky 20.storočia
Charakteristika postáv:
- Jan Dítě: malý, modrooký a svetlovlasý číšnik, ktorý je veľmi dôverčivý a má komplexy zo svojej výšky, jeho najväčší sen je mať vlastný hotel, je to vyprávač knihy
- Líza: Nemka, ktorá veľmi snaživo propaguje nacistickú stranu. Jan sa do nej zaľúbi, díky nej si zmení meno na nemecké meno a je proti Čechom. Vzali si ju za ženu, odišli spolu do Lebensraumu, kde spolu počali dieťa. Ich syn je ľahko retardovaný. Líza pri náletoch na konci vojny umiera.
Dej:
Vyprávačom je Jan Dítě, ktorý má komplexy zo svojej výšky, ale snaží sa za každú cenu stať úspešným. Začína pracovať na dráhe ako prodavač párku, neskôr sa stane pikolíkom v hoteli Zlatá Praha. Potom sa dostane do hotela Paříž, kde obdivuje svojho nadriadeného vrchného Skřivánka. Sádzajú sa spolu, aký host si dá, aké jedlo. Skřivánek vždy vyhráva. Dítě sa ho opýta, ako to všetko vie a Skřivánek mu odpovie: „ Obsluhoval som anglického kráľa.“ Janovi sa pošťastí, že obsluhuje habešského cisára a dostane za to řád habešského cisára. Dostane ho však náhodou, pretože cisár je malý a dosiahne len na Dítě. Jan je z hotela prepustený, pretože sa zamiluje do Nemky Lízy. Počas vojny sú s Lízou veľkými prívržencami nacistickej strany. Vzali sa a mali spolu syna, ktorý je ľahko postihnutý. Jediné, čo ho baví je mláťanie kladivom. Líza má zbierku známok, ktoré sú veľmi cenné. Líza umiera počas náletov na konci vojny. Jan si vezme jej známky, predá ich a kúpi si za ne hotel. Jeho hotel je najlepší hotel v Čechách a tiež najzaujímavejší. Janovi je však zabavený a on je poslaný do väzenia pre milionárov. On sa tam však chcel dostať, priamo po tom túžil, konečne bol medzi milionármi. Po prepustení z väzenia je zamestnaný na Šumave ako opravár ciest, on tam však konečne nachádza svoj pokoj a dožíva tam.
Rozbor:
- 5 Kapitol, každá začína: Dávejte, čo vám teď povedám a končí: Stačí vám to?
Jazyk:
- Souvětia, ktoré niekedy presahujú až 20 riadkov, autor sa tým snaží, čo najviac priblížiť priamej reči.
- Profesná mluva, germanizmy, vulgarizmy, prvky obecnej češtiny
Hlavná myšlienka:
- Dielo bolo zakázané údajne kvôli svojim otvoreným erotickým scénam, ale bolo to hlavne kvôli otvorenej kritike všetkých totalitných režimov a popisu kolaborácie Čechov. Hrabal zesmiešňuje totalitné režimy a odmieta čiernobiele vidno 2.svetovej vojny.
- Takto tu popisuje vývoj zakomplexovaného človeka, ktorý sa vždy snaží úspechom vyrovnať svoj nedostatok a je ochotný preto obetovať takmer všetko. Paradox je, že až keď je sám na Šumave a nemá sa s kým srovnávať, tak je sám sebou vyrovnaný.
Kľúčový okamžik diela:
- Podľa môjho názoru nastal kľúčový okamžik diela, keď začala vojna a Ditie potká Lízu, pretože sa spoločnosť začína meniť.
Vlastný názor:
- Páči sa mi, ako pan Hrabal nabídl úplne nový pohľad na českú spoločnosť počas 2.svetovej vojny, bolo zaujímavé to čítať také raz z „druhej“ strany. Vidieť, ako ľahko bolo kolaborovať a nechať vo štychu svoj ľud. Ďalej sa mi páčila idea, že Jan Dítě sa stále snažil niečím vyrovnať svoj komplex z výšky, stále sa snažil byť lepší a bohatší než ostatní.