Jama a kyvadlo – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Jama a kyvadlo

Autor: Edgar Allan Poe

Pridal(a): Anniesa, sliwkova.svetlana

 

Edgar Allan Poe

Americký prozaik a básnik. Ako človek nebol príliš šťastný a spoločenský a svoje pocity vyjadroval svojou poetickou a prozaickou tvorbou. Svojou vlastnou vinou bol vylúčený z dvoch rôznych univerzít a nakoniec pracoval ako redaktor za pár dolárov mesačne. Oženil sa so svojou 13-ročnou sestrou, trpel depresiami a po predčasnej smrti svojej ženy začal piť a telesne aj duševne chátrať. Za svoj život napísal 78 prevažne hororových poviedok, niekoľko básnických zbierok a esejí a napísal dokonca aj pár satír a paródií, ktoré sa ovšem nikdy nestali známymi. Edgar Allan Poeova tvorba silne ovplyvnila svetovú literatúru a je známa po celom svete. Jama a kyvadlo je jedna z jeho najslávnejších hororových poviedok zo zbierky Jama a kyvadlo a iné poviedky. Znal sa s európskymi spisovateľmi, vo svojej dobe bol nedocenený (19.-20. storočie).

 

Tvorba

  • Príbeh Artura Gordona Pyma, Lenora, Zvonky
    • využil prostredie malej ploche – v divadlách
  • Jama a kyvadlo, Predčasný pohreb, Zlatý skarabeus, Vražda v ulici Morgue
  • Havran
    • báseň, písal ju z prostredia, vlivná a slávna text často prekladaný, u nás to preložil V. Nezval, ktorý pochopil ako je NEVER MORE (viac krát ne) dôležité, zvýrazňuje pocit hrôzy, celou básňou prechádza smútok, žiaľ, zima, úvahy o smrti, skladá sa zo 100 veršov, na konci každého slohy je refrén Never More, báseň vypráva o mužovi, ktorý je starý a chorý, spomína na svoju zosnulú ženu, do miestnosti mu vletí Havran a muž s ním vedie dialóg, odpovede havrana sú bolestné, môžeme ich chápať ako hlas svedomia a muž sa ich už nikdy nezbaví
  • Čierny kocúr

 

Charakteristika obdobia:

  • Edgar Allan Poe je predstaviteľom romantizmu.
  • Romantizmus = umelecký smer aj životný postoj (túžba po slobode) 1. polovica 19. storočia.
  • Formoval sa v období medzi dvoma revolúciami (1789 vo Francúzsku a 1848 v celej Európe = Bolo to obdobie nedospelých nádejí na nové spoločenské usporiadanie, ktoré však neboli naplnené – napoleonské vojny. To viedlo k nespokojnosti a búrlivosti – r. 1848).
  • Názov tohto literárneho a umeleckého hnutia pochádza z francúzskeho romantique – ako v románe, ale aj tajomný, fantastický.
  • Romantizmus kládol dôraz na pôvodnosť, osobitosť autora, na bezprostredný zážitok, na city a fantáziu.
  • Hlavná postava, ktorá často splýva s autorom (mladá žena 13-ročná, neteř, akýkoľvek, odišiel z vojenskej akadémie)
  • Postava v romantizme netypická (vrah, zločinec, duševne vyšinutý človek, postihnutý človek)
  • Romantizmus viac pohliada do minulosti a maximálne do prítomnosti. Budúcnosť nezreší.
  • Základným motívom sa stal konflikt medzi jednotlivcom ako tvorcom snov a ideálov a spoločnosťou, v ktorej prevládali peňažné vzťahy.
  • Východiskom v tvorbe bol obdiv k minulosti, mystike, ľudovým slovesnostiam, exotike a prírode, únik do vlastného nitra.
  • Láska ako jedno z hlavných tém zostávala zvyčajne nenaplnená.

 

Hlavné znaky romantizmu:

  • individualizmus – každý je výnimočný, sní o niečom inom
  • subjektivizmus – autor do postavy premieta svoje ja
  • schematizmus – použitie ustálených symbolov – obrazné pojmenovanie skutočnosti (pútnik – hľadanie, lúpežníci – sloboda, mnísi – osamelosť atď.)
  • V dielach E. A. Poe vždy ženy vystupujú ako obete

 

Próza 19. storočia

  • Jacob a Wilhelm Grimmovci
    • Pohádky pre deti a celú rodinu
  • George Gordon Byron
    • Childe Haroldova púť
  • Walter Scott
    • Waverly, Rob Roy, Ivanhoe
  • Percy Bysshe Shelley
    • Odpútaný Prometeus
  • Victor Hugo
    • Legenda vekov, Chrám Matky Božej v Paríži, Biednici (Ubožiaci)
  • Stendhal
    • Červený a čierny, Kartúza parmská
  • Alexandr Sergejevič Puškin
    • Evgenij Oněgin
  • Adam Mickiewicz
    • Konrád Wallenrod

 

Ďalší spisovatelia spadajúci do tohto obdobia:

  • Nemecko: Novalis, bratia Grimmovci, Heinrich Heine
  • Anglicko: Lord George Gordon Byron, Walter Scott, Percy Bysshe Shelley, John Keats atď.
  • Francúzsko: Victor Hugo, François René de Chateaubriand, Stendhal, Alexandre Dumas ml.,
  • Rusko: Alexandr Sergejevič Puškin, Michail Jurjevič Lermontov, Nikolaj Vasiljevič Gogol
  • Poľsko: Adam Mickiewicz

 

Rozbor diela: Jama a kyvadlo

  • Lit. druh: epika
  • Lit. forma: próza
  • Lit. žáner: hororová poviedka (poviedka s motívmi hrôzy)

 

Ideový obsah:

  • Téměř všechny Poeovy poviedky majú hororový a psychologický charakter. Príbeh zobrazuje obdobie inkvizície a upozorňuje na krutosť ľudí a činy, ktoré boli schopní v stredoveku urobiť. E. A. Poe to naviac dělá svojou osobitou zúčastnenosťou – hororovým príbehom priamo „z miesta činu“. Děj výborne vystihuje myšlienky a pocity psychicky ztraceného väzňa.

 

Jazykové prostriedky:

  • Autor používa výhradne spisovný jazyk a v českom preklade sa objavujú niektoré zastarané české výrazy ako: drkotajú, kutná, chripy apod. Text je veľmi čitateľný, realistický a autor je nemilosrdný, dokáže udržať čitateľa v napätí a nahnať mu strach. Sú použité mnohé zvolania, ktorými sú podtrhnuté prejavy a nálady hlavnej postavy.  Dôležité výrazy, veci sú zvýraznené kurzívou.
  • Použitý jazyk veľmi obratne a do detailu popisuje miesto a dej. Poviedka je písaná v ICH-forme. Je tu snaha o presvedčivý a úplný popis príčinných súvislostí, na druhej strane odhalenie duševných konštrukcií prostredníctvom mystifikácií, slovných hádok apod.

 

Znaky hororu

  • Je to príbeh, ktorý má vystrašiť a vzbudiť v nás hrôzu. Niektoré časti môžu byť smyšlené, ale nemusia. Ide o napínavý dej, ktorý vyvoláva:
    • a) prostredie – les, hmla, tma, tmavé a krivolaké uličky, chudobné štvrte
    • b) postavy – duševne vyšinutý človek, telesne postihnutý človek
  • Ide o ohrozenie života a smrti. Horor popisuje kriminálny čin, ale nie je jeho úlohou tento čin vyriešiť.

 

Hl. postavy:

  • Väzeň
    • Ide o kacíra, ktorý je pred inkvizičným súdom odsúdený na trest smrti.
    • Odvážny, chytrý človek, ktorý v cele smrti čelí rôznym nástraham.

 

Prostredie:

  • Odehráva sa vo väzení v Tolede.
  • Časovo doba nie je presne určená, ale podľa všetkého ide o začiatok 19. storočia (obdobie napoleonských vojen, kedy bola inkvizícia zrušená).

 

Dej:

Príbeh začína v súdnej sieni, kde sa stretávame s väzňom, ktorý je súdený pravdepodobne za kacírstvo. Súd rozhodne o treste smrti a hlavná postava omdlie. Keď sa preberie, nemá ponätie, kde je. Má zavreté oči, pretože sa bojí toho, čo uvidí, keď ich otvorí. Nakoniec sa ale odhodlá, oči otvorí a jeho najhoršie obavy sa naplnia: nevidí nič. Kolem je čierna tma. Najskôr nám autor predstavuje hlavného hrdinu a jeho myšlienky. Seznamujeme sa s dlhým prúdom myšlienok a obáv väzňa. Po chvíli sa zdvihne a jde prezrieť celu, v ktorej sa nachádza. Dojde až na kraj, označí si miesto kouskom oblečenia a potom sa vydá dokola a počíta kroky, aby si mohol predstaviť, ako je cela veľká. V polovici svojej cesty upadne a usne. Keď sa preberie, nájde vedľa seba bochník chleba a vodu. Pojí teda a potom sa znova vydá na cestu. Nakoniec spočíta asi 100 krokov = 50 yardov. Odhodlá sa pokusiť prejsť kryptu naprieč. Po pár krokoch si ale pripomína oblečenie a upadne. S hrôzou si uvedomí, že časť jeho oblečenia sa nachádza vo voľnom priestore a uvedomí si, že v strede miestnosti je jama, ktorá čaká len na neho. So strachom sa vráti k stene a znova usne. Keď sa preberie, leží na chrbte, pripútaný a v cele je slabé svetlo. Keď sa rozhlédne, zistí, že krypta je mnohem menšia, ako sa zdalo, kruhového tvaru. Na stene si všimne obrysu smrtky držiacej kyvadlo. Keď sa rozhlédne nad seba, zistí, že nad ním visí to isté kyvadlo. Po chvíli pozorovania zistí, že sa kyvadlo pozvoľna spúšťa dolu. Po niekoľkých dňoch hrôzostrašného pozorovania sa spúšťajúceho kyvadla ho napadne podať si poutá zvyšky jedla. Krysy neváhajú, na poutá sa vrhnú a prehryzú ich. Práve včas, pretože sa kyvadlo práve spustilo dost nízko, aby väzňovi pretŕhalo poutá a trochu ho i poškrabalo. Hneď po jeho úniku sa kyvadlo zdvihne opäť nahor. Aby toho však ešte nebolo málo, steny sa začnú okolo neho rozžhavovať a na nich sa objavia rozpálené satanské výjavy a steny sa začnú posúvať smerom k nemu a celá miestnosť sa zmenšuje. Jama je stále uprostred a tak sa väzeň zo zúfalstva rozhodne skočiť. V tomto okamihu ho však chytí ruka generála Lasalla a väzeň je zachránený. Tým je ukončená inkvizícia v Tolede.

 

Citácia:                        

„Obete tyranskej inkvizície mali na vybranú: umrieť buď za strašných múk telesných, alebo s obludnými hrôzami duševnými. Mne zrejme určili smrť druhou.“

Jedná sa o citáciu z počiatku príbehu, keď nám Poe umožňuje nahlédnuť do myšlienok väzňa. V tejto vete odsúdený uvažuje o tom, akého druhu smrť pre neho inkvizičný súd pripravil. Usuzuje podľa toho, v akej situácii sa nachádza – tma, kruhová miestnosť, jama, kyvadlo, svetelné obrazy na rozžhavených stenách alebo zmenšujúca sa cela.

 

Hodnotenie:      

Poviedka Jama a kyvadlo sa mi veľmi páčila. Páčilo sa mi napätie, ktoré autor do poviedky vkladá. Je plná hlbokých myšlienok a citov. Príbeh sa číta veľmi dobre a je vidieť Poeovo nadanie. Je opravdu ľahké sa do príbehu ponořiť a dej téměř prežívať s hlavnou postavou. Niektoré hororové poviedky sú len nezdařeným pokusom o strašidelný príbeh, ale Jama a kyvadlo medzi ne patria. Je to opravdu skvelý zástupca hororového žánru, ktorý dokáže človeka napnúť a to ma v oblibe. Podľa môjho názoru sa autorovi jeho záměr naplno podaril a táto poviedka, rovnako ako rovnomenná zbierka poviedok, je opravdu podarená.

Vložiť komentár