Romeo, Júlia a tma – rozbor (obsah)

 

Kniha: Romeo, Júlia a tma

Autor: Jan Otčenášek

Pridal(a): giggles, bohunka123

 

 

Jan Otčenášek (1924–1979)

• prozaik, scenárista a spisovateľ (autor spoločenských realistických próz)
• narodený v Prahe na Žižkove, otec bol truhlár
• vystudoval obchodnú akadémiu, nedokončil estetiku na FF UK
• totálne nasadený v továrni Avia Letňany, člen ilegálnej mládežníckej skupiny Předvoj
• pracoval ako účtovník, krátko ako redaktor Československého rozhlasu
• od 50. rokov tvoril diela s prorežimnou (budovateľskou) tematikou 🡪 debutoval budovateľským románom Plným krokom (o boji delníckeho kolektívu za splnenie dvouletky)
• mal zmysel pre konkrétnosť umeleckého obrazu a pre živo cítenú a napísanú postavu
• od roku 1952 pôsobil v Zväze československých spisovateľov (1956 – 1960) ako tajomník)
• publikoval v Literárnych novinách, Hosť do domu, Kvietoch, Rudom práve…
• od roku 1960 spisovateľ z povolania, od roku 1973 dramaturgom na Barrandove
• pisal v 2. polovici 20. storočia
• Jeho diela sa zaoberali vojnou, židovstvom
• Písal spoločenské prózy
• zomrel v roku 1979 v Prahe

Ďalšie diela

• Plným krokom – budovateľský román
• Občan Brych – román o únorovom prevrate
• Kulhavý Orfeus – román o mládeži činnej v odboji

 

Kontext autorovej tvorby 

• Zaradenie autora do umeleckého smeru
  • Česká próza druhej polovice 20. storočia – oficiálny prúd (literatúra s vojnovou tematikou, s židovskou tematikou, autor tzv. spoločenských próz)
• Autori rovnakého umeleckého smeru
  • Literatúra s vojnovou a židovskou tematikou
    • Jan Drda – Mestečko na dlani, České rozprávky
    • Arnošt Lustig – Noc a nádej, Diamanty noci
  • Autori spoločenských próz
    • Ota Pavel – Dukla medzi mrakodrapmi
    • Ľudovít Aškenazy – Detské etudy
    • Vladimír Páral – Katapult
    • Milan Kundera – Nesnesiteľná ľahkosť bytia
• Kultúrne historický kontext 
  • v literatúre sa rozvíjal napr. žáner science-fiction (Ray Bradbury – 451 stupňov Fahrenheita)
  • objavoval sa aj prúd postmodernizmu (Vladimir Nabokov – Lolita)
  • začala sa tiež objavovať diela v rámci 2. vlny povojnovej literatúry (Günter Grass – Plechový bubon; neskôr aj diela Arnošta Lustiga)

 

Rozbor diela: Romeo, Júlia a tma

• Literárny druh: epika 
• Literárny žáner: milostná novela (tragická)
• Literárna forma: próza 

 

Zaradenie knihy do kontextu autorovej tvorby 

• Novela je radená k knihám z doby vojny (Kulhavý Orfeus). Súčasne obsahuje milostnú tematiku ako ďalšie autorove knihy (napr. Keď v raji pršelo). Kniha je v rámci autorovho diela hodnotená ako jeden z vrcholov.
• Jedna z prvých autorových diel, 2. vlna povojnovej literatúry
• V diele sa objavujú prvky existencializmu (prežívanie života a hľadanie jeho zmyslu, v príbehu slová ako srdce, život, dych
• Prvky realizmu (doba, kedy sa príbeh odohráva, je popisovaná, tak ako doopravdy bola, popísané všetky krutosti vojny)

 

Názov diela

• Meno odkazujú na najslávnejšie Shakespearovo drámu, kde bolo milencov bránené v láske. Tma má symbolizovať niečo záporné – strach, nejistotu, prebiehajúcu heydrichiádu.

 

Téma

• Hlavnou témou je tragická láska dvoch mladých ľudí počas druhej svetovej vojny (židovská tematika).

 

Hlavná myšlienka a zámer

• Človek by sa nemal báť nebezpečenstva, ak bojuje za lásku. Vždy je potrebné sa vyrovnať s dobou, v ktorej žijeme, ale to neznamená, že zmeníme svoju osobnosť
• Priblížiť život mladej generácie počas vojny, poukázať na rasové rozdiely. Protest proti fašizmu, rasizmu a udavačstvu. Zdôraznenie šľachetných vlastností, odvaha človeka skrývať Žida s pocitom, že Nemeckí môžu vyvraždiť celú jeho rodinu.

 

Motív

• Láska, vojna, okupácia, strach

 

Námet:

• Stretnutie dvoch mladých ľudí, študenta Pavla a židovskej dievčiny Ester, tajné skrývanie, strach z prezradenia, rastúca láska medzi nimi, chce poukázať na kruté prenasledovanie Židov.

 

Kompozícia

• Dielo je rozdelené do 13 kapitol (z toho 1 úvodná = prológ) -> zasadenie do diela, ale nič nechápeme a na záver opäť rovnaká časť ako na začiatku, kde už chápeme zmysel tejto pasáže
• Dej je chronologický, ale aj retrospektívne pasáže (keď sa Ester vracia do minulosti v myšlienkach)

 

Vyprávač a typy prejavov

• Er-forma, slohový postup vyprávačský, miestami úvahový aj popisný
• Dialógy, monológy, vnútorné monológy Pavla a úvahy.

 

Jazyk a prostriedky:

• Vyprávač používa spisovnú češtinu, postavy hovorovú, nespisovnú až obecnú češtinu (napr. žrout), Pavel (vyprávač) hovorí študentským jazykom.
• Použitý študentský slang a nemecké výrazy (Schau mal), prechodníky. Niektoré nájdeme knižné výrazy aj charakteristiky.
• Na prvej stránke sa objavujú verše zo Shakespearovho diela Romeo a Júlia – podobnosť osudov.
• Figúry a trópy
  • Porovnania, kontrasty, metafora (žebronila s rozhorlenou tvárou), personifikácia (požiar do nich vstúpil súčasne), oxymoron (hladil ju s tvrdou nehou po tvári

 

Miesto a doba:

• Praha (záhrada, komôrka vedľa krajčovskej dielne, domov Pavlových rodičov a ďalšie miesta).
• Druhá svetová vojna, v čase atentátu na Heydricha, rok 1942.

 

Hlavné postavy:

• Ester – mladá židovská dievčina, cieľavedomá, odvážna, milá, dcéra lekára, jej rodina poslaná do Terezína, z lásky k Pavlovi sa rozhodne obetovať
• Pavel – šťudent, obetavý, starostlivý, bojujúci sa lžou, ktorú tají pred rodičmi, ktoré má tak rád
• Pavlovi rodičia – starostliví, obetaví, milujú svojho syna
• Čepek – tovariš, pomáha Pavlovi
• Rejsek – udavač, záporná postava knihy

 

Čítanka: baladická milostná novela, uvedená citátom zo Shakespearovskej tragédie Romeo a Júlia, dielo 2. vlny vojnovej prózy, viac psychologickej analytičnosti, smerovanie k subjektivite hrdinov, obrat od verejného k súkromnému, protihráčom oboch milencov je „okupačná tma“, obžaloba rasizmu, fašizmu -> proti zlu je nutné bojovať.

 

Dej diela:

Študent Pavel má časť maturity za sebou, za odmenu si kúpi lístok do kina (má rád filmy), ale pred filmom má ešte čas, tak sa jde prejsť po parku. Usedne na lavičku a neskôr si všimne, že vedľa neho sedí dievča a plače. Na začiatku jej nevenuje pozornosť a myslí si, že je nehezká. Neskôr sa s ňou dáva do reči, dievča sa mu sverí svojím osudom. Že je Židovka, že jej rodičia sú v Terezíne (a ona verí, že stále nažive) a ona sa mala dnes ráno dostaviť na vlak do pracovného tábora. Pavel jej ponúka úkryt v jeho miestnosti (ktorú mu venoval otec, vedľa jeho krajčovskej dielne) a dievča sa sťahuje do malého útulného pokojíka. Tu však musí dodržiavať prísne pravidlá (nesvietiť v noci, nedelať hluk, neukazovať sa u okna atd.) a Pavel jej sem chodí navštevovať kedykoľvek môže. Nosí jej sem jedlo, knižky a snaží sa, aby bola šťastná. Jedlo musí kradnúť doma potajomky (nechce sa rodičom sveriť, bojí sa o nich, dochádza k rozporu medzi nimi), alebo kupovať za peniaze, ktoré získava predajom svojich vecí, ktoré mal dávno tak rád, ale teraz mu prídu zbytočné a malicherné oproti tajomstvu, ktoré musí strážiť. Ester a Pavel sa do seba zamilujú, plánujú spoločnú budúcnosť, sveria si svoje sny, rozprávajú si o svojej minulosti (predovšetkým Ester spomína na kamarátku Jitku, školu, ktorú mala tak rada, tancovanie s tatínkom v obývačke a prvú lásku Jarka). Vonku mimo pokojík hustne atmosféra (atentát na Haydricha) Pavel však nechce Ester znepokojovať a preto kedykoľvek sa ho na to spýta, vyhýbavo odpovie alebo ľže (za ukrývanie Židov hrozí všetkým priťaženým smrť, dlhé zoznamy popravených, aj jedného hudobníka z domu, ale Ester sa to dozvedá potajomky z rádia v pokojíku). Jedného večera sa jde do krajčovskej dielne umyť, priťahne ju tam tovariš Čepek a ten dáva správu krajčírovi (otec Pavla, a je z toho zlý, ale úzkostlivo to musí s Pavlom tajiť pred nemocnou matkou a domluví sa na prestěhovaní Ester na vidiek) Ester už to v malom pokojíku nemôže ďalej vydržať (po nociach, a keď tam Pavel nie je, potichu brečí, zo strachu z budúcnosti, o Pavla atd.) preto Pavel sľubuje, že ju odvezie na vidiek, kde bude v bezpečí. V noci pred odchodom sa však v dome ozývajú výstrely a opitý kolaborant Rejsek buší na dvere od pokoja a kričí na celý dom, že tam je Židovka, neskôr ide i dovnútra (pomáha Čepek) aby ju neobjavil, všetko vyjde, dievča sa však nemôže zmieriť s tým, že by sa kvôli nej niekomu niečo stalo. Preto vybehne von na ulicu, uteká a potom klesne do trávy (bola zastrelená skoro okamžite nemeckými vojakmi).

 

Ukážka z diela

• Úryvok pochádza z časti knihy, kde Pavel a Ester plánujú spoločnú budúcnosť

„Nespúšťaj zatemnenia, chcem vidieť oblohu. Pripadám si tu v noci ako v klietke.
Nenávidím tmu.”
„Ja tiež!”
Vyhovel jej a vrátil sa na pohovku, zapálil si cigaretu a červené svetielko zatiekalo nad nimi ako bóje na rozbúrenom hladine. Ľavičkou ju objal okolo ramen, pokúšajúc sa odviesť myšlienky k všedným veciam. Nenávidel celou bytosťou tie marné, zbytočné, skličujúce úvahy o smrti. Prečo o tom začína? Nie je dost na tom, že je jej dnes naplnené celé mesto? Ale ona nič nevie.
„Čo budeš robiť, keď bude po vojne? Myslím – okrem toho, že budeš mojou ženou?” Ucítil, ako sa k nemu vďačne priľnula. „Tvoja žena? Pavle…”
„Nu? Čo je na tom? To je samozrejmé.”
„Samozrejmé…” opakovala si pre seba.
„Ty neveríš?”
„Verím. Tebe verím. Inak nikomu. Ja už nikoho iného nemám, vieš? Ale pripadá mi to tak divné. Kedy to bude? A čo by si s mnou počal? Budeš ma mať ešte rád, keď bude po všetkom? Možno, keby toho všetkého nebolo, že by sme sa ani nepoznali, ani sme nemali tak rádi. Čo myslíš? Možno, keby sme sa len tak minuli na ulici, ty by si šiel s inou ženou a ani by si sa neohlédol…”

 

Vlastný názor

• Kniha vo mne nevyvolala dobré pocity. Príbeh, ktorý sa tu odohráva, bere za srdiečko, ať už to bude čítať ktokoľvek. Nevedieť sa uveriť, že len kvôli pôvodu zastrelia dievča, ktorá sotva dospelá. Nedokážeme si to predstaviť. Občas si kladiem otázku, či by sa taká situácia mohla stať aj v dnešnej dobe? Máme sa báť, akého pôvodu sme? Kedy sa niekomu prestane páčiť, že sme bieli, alebo že máme blond vlasy? Naháňa mi to hrôzu a možno, preto by si každý mal prečítať túto knihu.