Noc na Karlštejne – rozbor (obsah)

Autor: Jaroslav Vrchlický

Pridal(a): Stáňuš

Obdobie:

Česká literatúra 2. pol. 19. storočia

V 70. a 80. rokoch vedľa seba pôsobili dve výrazné literárne skupiny: Ruchovci a Lumírovci.

RUCHOVCI: odvodené od almanachu Ruch, vydaného na počesť položenia základného kamena Národného divadla. Neskôr sa stúpenci združovali okolo časopisu Osvěta. Viac národné zameranie. Väčšie aktuálne národné a sociálne problémy. Obnovovali historickú tématiku a myšlienku slovanskej, vlasteneckej a prejavovali sa záujmom o vidiek a dedinu. Heslo: „umelecké pre národ“.

–          hl. požiadavky: nadväzovať na národné tradície, povznesť českú literatúru

Predstavitelia: Eliška Krásnohorská, Alois Jirásek, Svatopluk Čech, Josef Václav Sládek (neskôr mal bližšie k Lumírovcum kvôli prekladom Shakespeara).

LUMÍROVCI: chcú svojou tvorbou priblížiť sa svetu a citom moderného človeka „otvorili okno do Európy“. Svojich cieľov dosahovali bohatou prekladateľskou činnosťou, vlastnou tvorbou aj tvorbou zo svetových podnetov. Vyjadrovali požiadavku umeleckej slobody a čistého umenia. Heslom bolo: „umelecké pre umenie“. Združovali sa okolo časopisu Lumír.

–          hl. cieľ: začleniť českú literatúru do svetovej

Predstavitelia: Julius Zeyer, Josef Václav Sládek, Jaroslav Vrchlický

Ruchovci a Lumírovci nevystupujú proti sebe. V svojich názoroch a postojoch sa stretávali a vzájomne obohacovali.

Pretože ruchovsko-lumírovská generácia nadväzovala na romantizmus, býva spájana s pojmom novoromantizmus. Dominantným druhom literatúry bola poézia.

Jaroslav Vrchlický (1853 – 1912)

Český básnik (napísal až 140 kníh, z toho 80 básnických zbierok), dramatik, novinár, literárny kritik a popredná osobnosť lumírovcov. Jeho dielo zahŕňa takmer všetky druhy literárnych žánrov (poézia, dráma, próza, kritika, preklady z cudzích jazykov (98 prekladov, napr. Goethe, Dante, Poe, Dumas, Shakespeare a ďalší). Najväčšiu časť jeho tvorby tvoria lyrická (prijemná) a epická (vyprávacia) poézia. Najskôr optimistické námety sa časom stávali pochmúrnejšími, ovplyvnené tvorčími krízami, životnými krízami. Začlenil českú literatúru do európskej

–          Vlastným menom: Emil Frída sa narodil v Lounech v rodine obchodníka. Detstvo prežil prevažne v Ovčároch pri Kolíne. Vyštudoval filozofickú fakultu. Potom strávil rok v Taliansku ako vychovávateľ. Inšpiroval ho V. Hugo.

–          Po návrate sa stal tajomníkom Českej účasti technickej. V tejto dobe začal priateľstvo s Sofiou Podlipskou (o 20 rokov staršou, sestrou Karolíny Světlé), neskôr sa oženil s jej dcérou Ludmilou. Na vrchole spisovateľskej činnosti získal čestný doktorát Karlovej univerzity a titul profesora dejín literatúry. Dostalo sa mu vysokých poctiek doma aj v zahraničí. Ťažko onemocnel (pretrvával mozgovú mŕtvicu) = nemohol komunikovať, jesť, písať a prestala mu tvorba.

Ďalšie diela:

Meč Damoklov – vydané posmrtne

Okna v bouři – básnická zbierka, intímna lyrika

–          námety: bolesť, zúfalosť z rozpadnutého rodinného šťastia, rezignácia

• Za trochu lásky

Zlomky epopeje – básnická zbierka, snaží sa zachytiť vývoj ľudstva

–          úvahy o smysle dejín

–          vychádza z dobového cítenia, preto verí v postupný pokrok ľudstva

–          často čerpá z obdobia antiky

Dojmy a rozmary – zbierka, preferuje milostnú poéziu, hlavným motívom je žena, ktorú povyšuje na ideál a smysel života

Rozbor diela:

Poprvé hrané v českom národnom divadle r.1884

v drámach sa vracia J. V. do minulosti

Divadelná hra, historickým motívom zlatej éry českého stredoveku za vlády „Otca vlasti“ Karola IV.

Hra nemá jednotnú dejovú líniu, naopak sa tu striedajú rôzne motívy, hlavne cisár-cisárovná, Pešek-Alena, Petr-Štěpán: 3 dejstvá (každé niekoľko výstupov)

dej: Karlštejn, červen roku 1363.

Hra dobre vystihuje atmosféru doby, aj keď sa nezakladá na historických presnostiach dejov a postáv.

Kompozícia chronologická.

Jazyk a štýl:

Dielo je písané prostým jazykom, ktorý je hojne obohatený o dobové výrazy a slovné spojenia, čo dáva dielu na autenticite. Práve narážky a pohrávanie sa s jazykom dávajú dielu na komičnosti.

Hra je tvorená živými dialógmi a vtipnými zápletkami, ide o priamu reč, občas popis. Jazyk, ktorým sú historické postavy charakterizované, obsahuje četné archaické tvary (rci, jest, símě), zastarané slovné spojenia a historicizmy (šenk – človek, ktorý nalievá víno; čabraka – pokrývka hlavy; kontrfej – obrázok;

manové – kráľovská stráž).Vznešená mluva, ako hovorili králi (spisovná, neaktuálna, oslovuje sa titulmi, môže vypadať umelo.)

Scénár pre divadelnú hru.

Hlavné postavy:

Postavy sú charakterizované dobovým českým jazykom. Protagonisti vynikajú kladnými vlastnosťami.

Cisár Karol IV. – múdry, spravodlivý a štedrý vládca, čestný, má zmysel pre humor a pochopenie pre lásku, upriamo miluje svoju ženu Alžbetu, dokáže prevýšiť nad prekážky

Cisárovná Alžbeta Pomořanská (tiež Alžbeta Pomořanská)– milujúca žena, ktorá najviac túži po spoločnosti svojho manžela, je obdarená takou silou, že dokáže zlomiť meč

Pešek Hlavne– kráľovský šenk, trochu zmatený, túži po dievčati Alene a rytierskych ostruhách

Alena –  predstavuje mladú dievčinu, ktorá pre lásku dokáže urobiť akúkoľvek vec; prejavuje svoju statočnosť, odvahu aj zmysel pre humor.

Kráľ Petr – anachronický ideál, čo-koľvek za víno, ženy, zvieratá

Vojvoda bavorský, Štefán – šľachetný veľmož, ale dostatočne čestný, aby sa dokázal vzdať aj najvyšším cieľom, ktoré sú peniaze

Arnošt z Pardubíc –

Obsah:

Veselohra s námetom z českej histórie vypráva o tajnom príchode dvoch žien na hrad Karlštejn, kam podľa panovníkovho príkazu smeli len muži. Podáva úžasný príbeh o ženskej odvaze a žiarivosti.

Hra je rozdelená na tri dejstvá a odohráva sa v druhej polovici 14. storočia počas vlády Karola IV. V roku 1363 sa na hrad Karlštejn postupne sťahujú panovník a pozvaní hostia – Petr, kráľ cyperský a jeruzalemský, a Štefán, vojvoda bavorský. Naviac, aj keď to malo byť zakázané, na hrade sa objavujú dve ženy, a to cisárovná Alžbeta, ktorú na jej hrade Karolík zadržiaval strach a odlúčenie od manžela (aj žiarivosť). Druhou je dcéra hradného purkrabia Alena, ktorú k porušeniu zákazu doviedla láska, a to ku kráľovskému šenkovi Peškovi. Obidve ženy sa preto prezliečia za pážat a cisárovná dokonca pomáha arcibiskupovi Arnoštovi z Pardubíc. Jej prítomnosť však odhalí cyperský kráľ Petr, keď Alena zlomí jeho meč v súboji. Následne sa prezradí aj prítomnosť Aleny. Cisár je tomuto rád, pretože teraz môže predstierať, že na hrade bola len Alena, a zachrániť tak česť cisárovnej, ktorá mohla odísť na Karolík. Alene je však odopretá a Karol okamžite povýši Peška na rytiera, čím jej umožní, aby sa s ňou stretol. Cisárovná následne predstiera odchod na Karolík a jej novým odchodom, ktorý umožnil ženám vstup na hrad Karlštejn..

Obsah II.:

Prvé dejstvo

Hrad Karlštejn očakáva príchod svojho pána Karola IV. Krátko pred ním prichádza Štefán, aby s kráľom vyjednal nejaké politické záležitosti. Purkrabí ho však odvádzuje, pretože pán sem ide za odpočinok a nie za prácu. Štefán sa však nechce odbyť a zostáva na hrade. Stretáva sa tu s Petrom, ktorý nevie, že na hrade nie je žiadna žena a domnieva sa, že aspoň jedna sa tu skrýva. Dohodnú sa teda so Štefánom, že túto dievčinu nájdu. Na hrade sa tak objavuje aj cisárovná Alžbeta, ktorá prichádza po radu k Arnoštovi, pretože je nešťastná a smutná, lebo dlho nevidel svojho muža a dúfa, že kráľ kvôli nej zmení pravidlá. Arnošt vie, že sa tak nestane a preto ju prezlieči za páža, aby mohla byť kráľovi aspoň blízko. Tak sa tu objavuje aj Alena, prezliečená za páža, ktorá sa dohodla so svojím otcom, že ak príde noc na Karlštejn, môže sa stretnúť so svojím milovaným Peškom. Ako odmenu bude povolená svadba. Ten najskôr plán odmieta, bojí sa kráľovho hnevu, ale nakoniec súhlasí a naviac sa dohodnú, že sa v noci stretnú pod lipou, aby tam mohol byť Pešek mužom, musí však predstierať, že je to niekto iný.

Druhé dejstvo

Kráľ je po ceste unavený a chce sa odpočinúť. Místo Peška je mu k dispozícii prezliečená Alžbeta, ktorá je celá rozrušená, že ju kráľ pozná. Ten je však zaneprázdnený a viac si jej nevšímá. Radšej sa spolu baví o výzdobe hradu. Arnošt sa chce pomôcť kráľovnej a pýta sa, či nemôže prísť na stretnutie kvôli jej nedokončenému portrétu. Kráľ však odmieta, má to byť prekvapenie. Nakoniec sa ešte pokúsi prehovoriť za Štefánovo vyslechnutie. Aj keď je kráľ unavený, súhlasí. Keď Štefán príde, kráľ nahlas pošepkáva na svoju kráľovnú. Tá sa pýta, či sa má vrátiť k nohám, ale nakoniec zostáva v pozadí. Štefán u kráľa neuspieje, tak sa rozhodne viac venovať „honbe na dievčatá“. Najmä Petrovi to povie a ten, keď je kráľ na modlitbách, odíde za pážaťom a vyžaduje si od neho polibok. Prezliečená kráľovnú nemôže odmietnuť, tak sa zhrúži a rozplače. Kráľ však počuje a vystúpi. Celú situáciu nakoniec zachráni Arnošt rýchlym výkrikom a odvedie Petra na nočnú prehliadku kaplnie. Kráľ však počuje a uvedomuje si, že mu páže niečo pripomína kráľovnú. Pozve ho k sebe a pozná ju. Preruší teda na jej ruku a kráľovná sa nakoniec prebúdza, ale kráľ sa vôbec nehnevá, je rád, že ju má pri sebe. Ale na hrade zostať nemôže, zavolá teda Arnošta, aby im pripravil kone a oni mohli ešte v noci odísť na hrad Karolík. Ale Petr so Štefánom sú zadverami, tak nemôžu odísť.

Tretie dejstvo

Pešek príde za purkrabím, aby ho požiadal o svedectvo, že Alena prišla noc na hrad. Purkrabí je najskôr jeho nápadem zděšený, ale nakoniec súhlasí. Keď Pešek odíde, príde za purkrabím Štefán, ktorý sa rozhodol ho potrápiť tým, že mu oznámi, že pri kráľovi videl ženu prezliečenú za páža. Purkrabí sa obáva, že to je Alena, odmieta Štefána, že to niečo vyrieši. Ale sám sa obáva, ako to dopadne. Krátko na to má Alena domluvu s Peškom. Padnú si do náručia, ale to neznamená, že ich niekto nepozoruje. Štefán a Petr si myslia, že Alena je to isté páže ako u kráľa. Alena a Pešek však zistia, že ich niekto sleduje a utekajú. Purkrabí zatlačí zmatek, kráľ si myslí, že hľadaná žena je kráľovná a rozhodne sa, že najlepšie bude predstierať, že kráľovná prišla na lov. Purkrabí sa však prizná a prezradí Alenu a Peška. To kráľovi príde vhod. Hľadaná žena nie je kráľovná a nechá ich predvolať. Alena a Pešek sa však dostanú do potyčky a vystúpia priamo pred kráľa. Kráľ všetko vyrieši, Peška prepustí a udelí mu rytiersky rád, aby sa mohol stretnúť s Alenou. V tom sa ozvú fanfáry a príde kráľovná. A kráľ, pretože jeho žena na hrade zostať nemôže, s ňou odchádza na hrad Karolík.

OKOLNOSTI VZNIKU DÍLA

Dielo okamžite zaznamenalo úspech nielen v Prahe, ale aj mimo nej. Vrchlický svoju hru napísal v rokoch 1882 a 1883, keď prežíval šťastné manželstvo. Harmónia jeho osobného života sa prejavila aj na vzťahu hlavných postáv a smiernom závěre hry. Dokončená práca bola uverejnená roku 1884 v dvoch častiach, v novembrovom a decembrovom čísle časopisu Lumír, a ešte toho istého roku uvedená na javisku Národného divadla. Zfilmované 1919 v podobe němé komedie. 1973 – zfilmované, ako muzikál Zdeňkom Podskalským s významným hereckým obsadením.