Kniha: Noc na Karlštejne
Autor: Jaroslav Vrchlický
Pridal(a): Mija
Noc na Karlštejne (1884)
Noc na Karlštejne je veselohra s námětom z českej histórie, ktorá vypráva o tajnom vniknutí dvoch žien na hrad Karlštejn, kam podľa panovníkovho príkazu smeli len muži. Podáva úsmevný príbeh o ženskej odvahy a žiarlivosti.
Literárny druh: Dráma
Literárny žáner: komédia
Dráma: Hra je tvorená živými dialógmi a vtipnými zápletkami. Charakteristický jazyk postáv obsahuje archaické výrazy (rci, jest), zastarané slovné spojenia a historizmy (šenk=človek povorený nalievať víno).
Štylistická charakteristika textu:
– Dielo je písané spisovne, ale nie je tu používaná dnešná čeština.
– Na začiatku každého dejstva je odsek, v ktorom je popísané, kde sa nachádzame, ktoré postavy tu vystupujú. Sú tu tiež poznámky u textu pre hercov napr. (ztichne)
– Objavujú sa tu prevažne dialógy.
– Hra sa skladá zo troch dejstiev a v každom dejstve je niekoľko výstupov.
– Dielo je chronologicky usporiadané.
Hra nemá jednotnú dramatickú líniu, je zložená z digresií (liter. odbočka od základnej dejovej línie) a epizód.
Vyprávač: Er forma
Doba deja: červen roku 1363
Miesto deja: hrad Karlštejn
Postavy:
– Český kráľ Karel IV. – múdry, dobrý, láskavý, chytrý
– Arnošt z Pardubic – arcibiskup, pomáha cisárovi
– Purkrabí Ješek z Wartenberka – správca Karlštejna
– Kráľ Petr – na Karlštejne je na návšteve, zajímajú ho hlavne ženy a láska
– Vojvoda Štefan – prišiel z politických dôvodov
– Pešek – páže na Karlštejne, je zamilovaný do Aleny
– Alena – miluje Peška, pre lásku je ochotná urobiť čokoľvek
– Alžbeta – 4. manželka Karla IV., oddaná, milujúca
Poprvé hraná: v českom národnom divadle 25. mája 1884
Ukážka:
PEŠEK a ALENA
Z domu purkrabieho vyjde Pešek Hlavne.
PEŠEK
(sa rozhlíža, shlédne Alenu a hovorí polotlumeným hlasom)
Aleno!
ALENA
(zvedne hlavu) Konečne! – Nu, poď preč bližšie.! (Vstane a blíži sa k lavičke)
PEŠEK
Nejde to, Aleno…
ALENA
Prečo?
PEŠEK
Nesmiem.
ALENA
Aké to žarty, Pešku, opravdu nemiestne žarty!
PEŠEK
Nemôžem. – Nemal som ani vyjsť, ale to vieš, láska k tebe.
ALENA
A prečo nemôžeš?
PEŠEK
Sľúbil som to arcibiskupovi Arnoštovi. Videl som ťa a musím späť ísť.
ALENA
Môj drahý! S tým sľubom to nebude tak doopravdy. Aspoň chvíľu, Pešku! – A prečo si to sľúbil arcibiskupovi?
PEŠEK
Sám neviem, prečo chcel tomu, ale čo mi sľúbil, stojí za to, aby som sľub svoj dodržal. Rytierske ostruhy, Aleno! -Ale mlčať! (Kladie prst na ústa) Vidíš, že sa také starám…
ALENA
Choď, ty ma škádlíš.
PEŠEK
Musím zasa ísť – ale vieš, jeden bozk by neškodil.
ALENA
Rač si tedy preň prísť.
PEŠEK
Keď nesmiem…
ALENA
To. tam zostaneš bez bozku!…
Dej:
Dej, rozdelený do troch dejstiev, sa odohráva na hrade Karlštejne v 2.pol. 14.storočia, v dobe vlády Karla IV. Roku 1363 sa na hrad sústreďuje panovník a ním pozvaní hostia, cyperský a jeruzalemský kráľ Petr a Štefan Bavorský. Napriek tomu, že ženy majú na hrad vstup zakázaný, prichádzajú nezávisle na sebe kráľovná Alžbeta, ktorá neunesla sťaž a žiarlivosť, a neter purkrabieho Alena. Tá z lásky k tu slúžiaceho číšnika Peškovi chce vyhrať sázku uzavretú so svojím otcom, že ak sa dostane na hrad, súhlasí otec so svadbou. Obidve ženy sa prezliečia za pážat. Kráľ Petr niečo tuší, žiada po pážati bozk a pri vzájomnom zápase páže zlomí meč. Cisár v ňom poznáva svoju ženu. Následne je vyzradená aj prítomnosť Aleny. Cisár je za túto shodu okolností vďačný, lebo Alenino prezliečenie môže zachrániť česť cisárovnej. Z tohto dôvodu je Alene odpustené, jej Pešek je pasovaný na rytiera a cisárovná úspešne predstiera svoj príchod na hrad s omluvou, že sa pri love stratila v lesoch. Hra končí odchodom Karla a jeho ženy na jej hrad Karlík a novým cisárovým rozhodnutím, ktoré zpriestupňuje Karlštejn aj ženám.
Hlavná myšlienka:
Epizódy sú vystavané na vtipnej zápletke a prezliečeniach k pobaveniu čitateľa. Dobré tiež vystihuje atmosféru doby Karla IV., hoci sa nezakladá na historickej presnosti dejov a postáv.
Hlavná téma: Láska môže porušiť/zrušiť všetky zákazy
Vedľajšia téma: za vším hľadaj ženu
Je zaujímavé, že v dobe svojej premiéry išlo o historickú komédiu s výrazným českým národným podtextom.
Poznámka:
V tomto diele sa stretli a zliali všetky vlastnosti typického dobrého Európana z devätnásteho storočia: zmysel skutočný, dôverčivá a neumierateľná pracovitosť, optimizmus zdravých zmyslov, viera racionalistická …
(F. X. Šalda)
O Autorovi:
Jaroslav Vrchlický – Emil Frída (1853 – 1912)
– lumírovec, najvýraznejší predstaviteľ kozmopolitného prúdu
– lounský rodák z kupckej rodiny, študoval filozofickú fakultu (história, filozofia, románske jazyky)
– od 1875 vychovateľ v hrabeckej rodine v Taliansku
– na vrchole slávy bol profesorom srovnávacejch dejín literatúry na UK
– 1908 – mozgová mŕtvica – strata schopnosti čítať a písať, slovná komunikácia
– zomrel v Domažliciach
– 144 knihy, 98 prekladov z 18 národných literatúr
– lartpourlartizmus (umenie pre umenie) – neuznáva mimoestetické kvality
– Šalda aj mladá generácia ho neuznávali
– Bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru.
– Zlomky epopeje: Duch a svet, Legenda o sv. Prokopovi, Selské balady, Sfinx, Zlomky epopeje, Pieseň o Vinetovi = epika
– Dojmy a rozmary, Hudba v duši, Okná v búri = lyrika
– Drahomíra, Bratia, Kniežatá, Noc na Karlštejne = dráma
Inšpirácia dielom:
Vznikol v roku 1973 rovnomenný filmový muzikál režiséra Zdeňka Podskalského.