Starec a more - rozbor (obsah)

Filmováadaptácia

Stařec a moře

Dráma
USA, 1990, 87 min
Režia: Jud Taylor
Kamera: Neil Roach
Hudba: Laurence Rosenthal
Hrajú: Anthony Quinn, Gary Cole, Patricia Clarkson, Alexis Cruz, Joe Santos, Frank Pesce…

Prijatie diela

Už v dobe vydania obľúbené dielo, aktuálna téma, ktorá je aktuálna dodnes.

Srovnanie

Srovnanie s knihou Romeo a Júlia. V oboch dielach sa páry zamilujú nešťastne a oba páry nakoniec umierajú. Stařec a moře umierajú súčasne, takže sa nemusia trápiť toľko ako Júlia, keď videla mŕtveho Romea.

Vlastný názor

Knihu som prečítala rýchlo. Páčilo sa mi spojenie vojny a lásky. Dej mal spád. Překvapil ma koniec, keď oba umierajú, to bol rýchly koniec príbehu a nečakaný. Doufala som v happy end.

„`

„`html
rozbor-díla

Kniha: Starec a more

Autor: Ernest Hemingway

Pridal(a): Tina, Tereza Kropáčková

Ernest Hemingway

Americký romanopisec, povídkár, novinár, reportér.
Predstaviteľ ztracenej generácie.
Získal Nobelovu cenu za literatúru v roku 1954.
Bol 4x ženatý.
Roku 1918 bol zranený na talianskom fronte. Po vojne pôsobil ako dopisovateľ v Paríži, občas podnikal výpravy do Afriky.
Po 2. sv. vojne žil na Kube. Trpel duševnými depresiami – sebevražda.
Hlavné postavy jeho diel sú najčastejšie muži, ktorí vedú nebezpečný spôsob života, sú to napríklad vojaci, rybári, lovci, toreadori, atď. Hrdinovia vo svojich dielach stavěl do nebezpečí, kde potom prokazovali odvahu a česť. Štýl jeho písania je veľmi strohý, zbavený všetkého nadbytečného. Jeho diela nemajú citové zafarbenie, často je celý obsah diela pohyblivým dialógom bez ďalšej komentáre vyprávača. Väčšina jeho diel bola inšpirovaná jeho osobnými zážitkami a skúsenosťami.

Diela

román Sbohem, zbrane
román Komu zvonia hodiny
symbolická novela Starec a more (posledná kniha, ktorú napísal)

Literárny smer

Moderná svetová literatúra 1. polovice 20. storočia – americká próza medzi vojnami.

Súčasníci:

William Faulkner – Absolón, Absolón!
Francis Scott Fitzgerald – Veľký Gatsby
Thomas Stearns Eliot – Pustá zem
John Steinbeck – O myšiach a ľuďoch

Literárna skupina

Ztracená generácia – generácia 20. rokov 20. storočia, ktorá bola ovplyvnená 1. svetovou vojnou. Trpeli pocitom vykoľenosti, vo svete boli ztracení, neboli schopní žiť v nových podmienkach, citovo vyprahlí. Patrili sem aj F. Scott Fitzgerald, John Steinbeck.

Rozbor diela: Starec a more (rok 1952)

Literárny druh a žáner

Literárny druh – epická próza. Literárny žáner – novela.

Miesto a doba dejov

Kubánska dedinka v blízkosti Havany. Prostredie – chatrč starca, loďka na mori. Doba dejov najskôr 40. roky 20. storočia.

Téma

Boj starca s rybou.
Život chudobných kubánskych rybárov.
Smyslom ľudského života a šťastia nie je zisk, bohatstvo, ale hlboké uspokojenie.
Čestný zápas a vytrvalosť pri uskutočňovaní cieľa. Je tu rozoberaná aj psychika človeka vystaveného nebezpečenstvu, celkovo ľudská hrdosť a oslava jeho nezdolnosti.
Hlavnou témou diela je prostý človek zápasajúci s prírodou a jeho spojenie s ňou.

Motívy (podľa samotného autora):

Kresťanská symbolika– meno Santiago, v jednom momente autor prirovnáva zastenanie rybára k situácii, keď rukami preberajú hrebeň. Utrpenie Ježiša Krista.
S vojnou prišiel aj obrovský rozvoj techniky – zlepšovanie zbraní a vedy a techniky, objavilo sa spoustu nových vynálezov. Beat generation protestovala. Starec a more je len konštatovaním, že sa niečo zmenilo, že došlo k zmene paradigmatu. Starý rybár zo starej školy, vyzná sa vo svojom odbore, robí všetko veľmi dobre, mistr svojho odboru, retrospektívy do mladosti, keď bol najlepší, ale v súčasnosti mu to nevyhovuje- je verný starým postupom (loví harpúnou, nemá motorový čln), ale mladí rybári už používajú novú technológiu
Prístup k lovu: pre Santiaga more ženského rodu – charakter matky (poskytuje mu jedlo, pomáha mu prežiť, ale môže byť k nemu krutá), pre mladých rybárov je more mužského rodu-nepriateľ
Basebalista DiMaggio hrá za Yankees – paralela medzi rybárom a ním, basebalista je už aj taký nemocný, ale ešte má svoje silné chvíle
Pověrčivosť: vo starom svete, keď niekto prekročil hranice, vydal sa tam, kam nemal, bol za to potrestaný, už od antiky, Božská komédia Dante
Santiago prekročil hranice, a preto ho potrestali žraloky – bol potrestaný

Hlavná myšlienka diela

Zobraziť nekonečný boj človeka s prírodou. Človek by mal byť vytrvalý a nesmie sa vzdať. Smyslom je ukázať obrovskú ľudskú statečnosť a veľkú duševnú silu.

Jazyk

Táto novela je písaná jednoduchým spisovným jazykom, ale postavy hovoria tak, ako sa to k nim „hodí“. K oživeniu dejov a obrazu prostredia je tu rybárska terminológia (rybárske pomenovania), slang a v preklade boli ponechané španielske výrazy.
Vyskytujú sa tu vyprávačské časti, popisné časti.
Prevažujú monológy starca.
Štýlizácia vety je pomerne strohá, sú tu krátke vety, hlavne u dialógov. Obzvlášť častý je tu monológ hlavnej postavy.
Autor používa všeobecné označenia (chlapec, more, ryba..), metafora, prirovnanie, personifikácia (starec si rybu poludšťuje a s ňou rozpráva, rôzne vodné bytosti prirovnáva k iným veciam) …
Vyprávač využíva prvky so symbolickým významom (zkrvavené ruky = utrpenie Kristovo).
Menej často sú tu však využívané prídavné jména a podobné, viac rozvíjajúce, slová.

Vyprávač

Vyprávač (autor) je vo vtomto diele vševedúci, nezaujatý a stojí zcela vonku dejov.
Využíva er-formu.
Do dejov zasahuje len veľmi omezene a dej sa teda skladá predovšetkým z monológov a dialógov postáv.

Kompozícia

Chronologická s retrospektívnymi časťami do rybárskych vzpomínok z mladosti.
Ide o veľmi jednoduchý a prostý príbeh. Všetko nepodstatné je z neho vypustené, nenájdeme v ňom teda žiadne rozsiahle úvahy ani popisy.
Je tu popísaný len základ celého príbehu, čitateľ teda musí využiť vlastnú predstavivosť a dokresliť si tak zvyšok príbehu.
Bez složitého miešania rôznych časových rovín a rozsiahlych retrospektív.

Význam diela, prínos, ocenenia

Toto dielo sa stalo inšpiráciou pre Josefa Škvoreckého a čiastočne aj pre Arnošta Lustiga. Vďaka univerzálnosti a nadčasovosti námetu je toto dielo stále aktuálne. Novela bola sfilmovaná.

Hlavné postavy

Starec Santiago – odvážny kubánsky rybár s pevnou vôľou, samotár, bojuje až na pokraji života, aby sa uživil. Smysl života vidí v rybárčení. Introvert, prostý človek, žil v súlade s prírodou, starý ale silný a vytrvalý. Vidí veci realisticky, všetko robí počestne, nič nevzdáva predčasne (vnútorné boje)
Chlapec Manolin – veľmi obetavý, láskohodný, nápomocný, má rád starca, pomáha mu, jazdí s ním rybáriť, obdivuje ho, chce sa stať najlepším rybárom (vedieť všetko, znať more, nechytiť najviac rýb)

Vedľajšie postavy

Ostatní ľudia vo vesnici – buď sa rybárom posmievajú, majú na neho narážky alebo ho ľutujú a snažia sa mu pomôcť, dávajú mu drevo apod.

Obsah

Príbeh osudov rybára Santiaga. Ten dlhú dobu nemôže chytiť žiadnu rybu. A to je dôvodom, prečo sa chlapec Manolin odchádza na preanie svojich rodičov učiť k jinému rybárovi z vesnice. Santiago sa rozhodne vyjsť na more sám a všetkým ukázať, že ešte stále umí chytiť rybu. Usmieva sa na neho šťastie a na Santiaga čaká obrovský úlovek. Avšak musí oň bojovať s prírodou. Na rybu zaútočia žraloky, a i keď so žralokmi starec bojuje takmer až na pokraji svojich síl, nepodaří sa mu rybu zachrániť. Starec sa vracia späť do vesnice len s rybou kostrou. Avšak i napriek tomu si u vesničanov získava späť svoju rešpekt.

Podrobný dej

Starý kubánsky rybár Santiago už 84 dní neulovil žiadnu rybu. Pričíta to svojej smole. Po 80 dňoch s ním prestane jazdiť jeho učeň, ktorým je Manolin. S chlapcom má krásny vzťah (starý dedko X vnuk k nemu vzhlížajúci), ale jeho rodičia chcú, aby začal jazdiť s niekým iným. Přestože deň na mori trávi chlapec s niekým iným, každé ráno a večer sa o starého rybára stará a pomáha mu. Často mu obstaráva jedlo a noviny. Santiago vidí chlapcovo pomoc a veľmi si ju cení, má ho veľmi rád.

Starec toho veľa nemá, býva v chatrči s posteľou, ale nikdy sa nestěžuje. Má rád baseball a obdivuje hráča Velkého DiMaggia, jehož otec bol tiež rybár. Chlapec k nemu vzhlíža hlavne pre jeho zkušenosti a vzťah k rybárčinu.

Jedného dňa sa starý rybár rozhodne, že další deň vypluje daleko na širé more, aby ulovil niečo počestné. Keď je už daleko a nevidí žiadnu loďku ani breh, začne si pripravovať loď a náčiní. Všetko robí pečlive, vo svojom odbore sa vyzná. Vyzná sa aj v mori a rybách. Podľa slnka si dokáže odvodiť, koľko je hodín a ako dlho už na mori strávil. Kedyž spatria ptáka-fregatku, vie, že v blízkosti sa nachádza veľká ryba, všímá si znamení prírody. Začína si povidať sám so sebou i s morom a rybami.

Najednou sa mu poštastí a na návnadu sa mu chytí veľká ryba – merlín modrý. Je obrovská, takže ju nemôže vytiahnuť do člna, ale ryba táhne jeho čln za sebou na druhú stranu od pobrežia. Vzpomína si na chlapca a jeho pomoc. Udržuje sám seba v bystrosti, nutí sa do jedla a loví si ďalšie jedlo, vie, že bude potrebovať ešte hodne síl. Namáči si dlaně do vody, aby zistil, ako rýchlo ryba čln táhne. Rozhoduje sa, že sa odpočíne, ale šňúra, na ktorej je ryba chytená nepustí, ale usí a s ňou. Prebudí sa s drevenou levou rukou. S rukami má problémy už dlho, také ho veľmi bolí zápästie. Keď bol mladý, mal silné ruce a vybojoval si miesto šampióna v zápästí. Pravička bola silná, ale ľavička mu nikdy neposlúchala do konca. Drevenenie ruky predstavuje nebezpečenstvo, až bude potrebovať. Snaží sa ruku presvedčiť, aby spolupracovala. Hlava mu chveje, že ho nikdy nezklamala.

,,Drž sa ruko. Robím to pre teba.´´ Keďby som tak mohol nakrmiť i toho marlína. Vždyť je to môj brat. Ale musím ho zabiť, a na to potrebujem silu, pomyslel si a všetky pruhy masa z tuňaka svetla a bez spiechu zeslabol.

Nechá sa rybou tiahnuť ďalej, snaží sa vytvoriť odpor ponořenými pádlami do vody. Prosí Boha, aby mu pomohol, napriek tomu, že sám o sobě prohlasuje, že nie je pobožný. Premýšľa, zda by jeho hrdina baseballista Velký DiMaggio dokázal chytiť takú veľkú rybu. Premýšľa o všetkom okolo seba. Je nútený na lodi stráviť druhú noc.

Marlín začal vyskočiť na hladinu a starec si uvedomil, že je ešte väčší a krásnejší než si myslel. Väčšiu rybu nikdy nevidel. Potom začal kroužiť a rybár videl, že už je hodne unavený, pretože kvôli návnade zaseknuté v hubě už dva dni nič nejedol. Prišla rybárova chvíľa. Rybár však nebol v najlepšej kondícii. Bolilo ho celé telo, od provazu mal poškrabané ruce, pred očami sa mu točilo a obracel sa mu žalúdok. Keď bol marlín dostatočne blízko člna, strelil ho rybár harpúnou. Nad rybou zvíťazil. Do člna sa mu však nevešla a tak ju musel uviazať k boku lode. Premýšľal, koľko peňazí mu ryba priniese a že si vráti svoju rybársku povesť a ostatní si z neho nebudú delať legrácie. Takéto učinenie by urobilo na chlapca veľký dojem.

Zbýva mi jediné: zachovať si jasnú myseľ. Ruce svoje odvedli svoju prácu a čln plachtí dobre. Marlín má tlamu zavretú a ocasy kolmo, takže spolu poplujeme opravdu ako bratia. Lenže pak sa mu všetko trochu pomotalo a začal premýšľať, či plavie on s rybou alebo ryba s ním. Keďby ju táhl za sebou, bolo by to jasné. A keby sa nedostojne valila na dne člna, tak by nebolo o čom pochybovať. Ale bola s ním spojená a pluli bok po boku, a tak si povedal, že teda domov klidne vezme ona. Bola vlastne dobrák. Ublížiť mu nechcela a podľahla len preto, že ju prečíslil.

Večer sa začali objavovať žraloky, ktorí v vode ucítili pach krvi. Objavovali sa postupne a rybár sa proti nim snažil bojovať. Prišiel o harpúnu a zlomili mu aj nůž, ktorý si pripútal na konec vesla. Čím viac žralokov sa postupne objavovalo, tým menej z marlína rybárovi zbývalo a videl, že s každým ukousnutým kusom masa sa stopa pre žraloky stáva väčšia a väčšia. V noci vyňal loďku z vody a rybár videl, že prijde ďalší žraločí útok. Keď už videl svetlá Kuby, priplulo celé stádo, a napriek tomu, že starec bránil svoj úlovek, ako mohol- mlátil žraloky po hlave pádlem, sežrali mu skoro celú rybu.

,,Tak ďaleko som sa nemal poušťať, rybo,´´ povedal. ,,Pre teba i pre seba. Odpusť.´´

Keď priplával do zátoky, kde bydlil, premýšľal nad svojím zážitkom. Uvedomil si, že utrpel drtivú porážku, ale to ho neovlivnilo. Stratil len pár rybárskych nástrojov.

Vietor je rybárov nepriateľ, povedal si v duchu, ale hneď nato pripustil, že nie vždy. Zrovna tak ako širé more, ktoré môže byť dobré i zlé. Ale posel ne, napadlo ho. Tá je dobrá pokaždé. Tá jediná pomyslel si. A bude báječná. Keď človek stráca úplne všetko, vlastne sa mu uľaví, aj keď ma nešťastie. A čo tě vlastne porazilo, zeptal sa sám seba. ,,Nič,´´ povedal nahlas. ,,Prostě jsem se trochu vzdálil.´´

Keď priplul na breh, nechal loď ako je a šiel spať. Bol opravdu veľmi unavený, pri ceste domov musel niekoľkokrát odpočívať. Ráno za ním hneď prišiel chlapec a postaral sa oňho. Bol mu veľmi líto, veľmi plakal. Ostatní rybári ho litovali, ale všichni museli vidieť kostru tejto obrovskej ryby. Keď sa ten deň nevrátil domov, ľudia poňom vyhlásili pátranie, hľadali ho i vrtulníky. Chlapec sa rozhodol, že bude ďalej jazdiť s rybárom, mal pocit, že ho rybár môže naučiť spoustu vecí.

Filmová adaptácia

Starec a more

Dráma
USA, 1990, 87 min
Réžia: Jud Taylor
Kamera: Neil Roach
Hudba: Laurence Rosenthal
Hrajú: Anthony Quinn, Gary Cole, Patricia Clarkson, Alexis Cruz, Joe Santos, Frank Pesce…