Kniha: Farma zvierat
Autor: George Orwell
Pridal(a): Dom, Kamila
Eric Arthur Blair (1903 – 1950)
- 25. júna 1903 Motihari, Bengálsko – 21. januára 1950 v Londýne
- Známejší skôr pod svojím literárnym pseudonymom George Orwell, bol britským novinárom, esejistom a spisovateľom.
- Narodil sa v Indii. S matkou sa presťahoval do Anglicka. Mladý Orwell vystudoval súkromnú strednú školu a prestížny Eton College. Po roku 1936 sa Orwell ako dobrovoľník zapojil do španielskej občianskej vojny. Aj keď písal knihy o diktatúrach komunistického typu, sám sa cítil byť socialistom, čo dokazuje jeho citát: „Každou riadku, ktorú som od roku 1936 napísal a ktorá stojí za spomienku, som priamo či nepriamo písal proti totalitarizmu a za demokratický socializmus, ako ho chápem.“
- Orwellove knihy a eseje sa netýkajú len politiky, ale komentujú život svojej doby a zaoberajú sa sociálnymi témami.
- V komunistickom Československu bol na zozname zakázaných autorov, jeho knihy nemohli oficiálne vychádzať. Orwellove knihy v češtine vtedy vychádzali v exilových nakladateľstvách.
Ďalšie autorove diela
- 1984, Na dne v Paríži a Londýne, Nadechnúť sa
Vplyv na jeho dielo
- Orwell sa počas pobytu spoznáva s ruským novinárom Zamjatinom, inšpiruje sa jeho tvorbou. Pozná pomery v totalitnom Rusku, na ktoré reaguje svojou tvorbou. Jeho tvorba je kritikou totalitných systémov (komunizmus, fašizmus).
Literárne-historický kontext
- Doba – kniha vznikla počas 2.svetovej vojny, v roku 1945
- Politická situácia – stalinizmus
- r. 1945 – u nás – moci sa pomaly ujímajú komunisti, nastupuje politický tlak, preto bolo jeho dielo Farma zvierat hneď po vydávaní zakázané a začalo sa opäť vydávať až neskôr
Literárny smer
Svetová literatúra 20. storočia – tvorba s prvkami sci-fi
- neskutočné svety, mimozemské civilizácie, fiktívne vízie budúcnosti a vedy, stinné stránky technického pokroku
- otřesné vízie totalitnej spoločnosti, utópie (ideálny svet) a antiutópie (svet, kde je všetko zle)
Ďalšie autori doby a ich diela
- a) Svetoví autori sci-fi – 20. storočie
-
- Isaac Asimov – Ja, robot
- Arthur C. Clarke – Vesmírna odysea
- Robert A. Heinlein – Hviezdna pechota
- Ray Bradbury – zb. Marťanská kronika
- b) Českí autori sci-fi – 20. storočie
-
- Ludvík Souček – Cesta slepých vtákov
- Karel Čapek – R.U.R., Ze života hmyzu (podobná téma)
Rozbor: Farma zvierat (1945)
Literárna forma: próza
Literárny druh: epika
Literárny žáner: možno považovať za viac žánrov
- antiutopický román – (Antiutópia je opak utópie, myšlienka fiktívnej spoločnosti, ktorá sa vyvinula zlým smerom, má základné nedostatky (totalitná forma vlády, obmedzovanie osobnej slobody) vzniknuté prehnaním jedného alebo viacerých ideologických princípov. Obyvatelia antiutopického sveta sú obvykle neskrývane utláčaní politickým systémom.
- alegorická bájka – príbeh kratšieho rozsahu, zvieratá tu vystupujú ako ľudia
- alegorická novela
Hlavné téma a motiv
- Hlavným témou knihy je kritika komunizmu a Sovietskeho zväzu. Podrobne je vylíčený vývoj totalitných režimov – spočiatku je tu vidina pokojného súžitia zvierat, spoločná hymna Zvieratá Anglicka, potom Sedem príkazaní a následné postupné utláčanie zvierat prasatami, ktoré robili všetko len pre svoje dobro a nebrali ohľad na ťažkú prácu zvierat.
- V diele ide o to, že aj keď je na začiatku dobrá myšlienka, je zničená, ak sa niektorí dostanú k moci. Robia totiž všetko len vo svoj prospech. Svojho šťastia a majetku sa snažia nabýť aj „cez mŕtvoly“. Tým pádom si menia pravidlá podľa svojho.
Jazyk
- spisovný, použité aj odborné termíny (animalizmus, komplexné myslenie, apatia)
- veľa slov so socialistickým zafarbením (Liga mládeže, Športový výbor)
- vyskytujú sa – metafora – psy ako tajná polícia, kôň ako dříč, ovce ako nepremýšľajúce mäso, prasatá ako najchytrejšie zvieratá
- archaizmy (napr. senoseč, báchorky)
- slohový postup – vyprávačský a popisný
- personifikácia v celom diele
- priama i nepriama reč
Typy prejavov:
- Priama reč v podobe dialógov medzi zvieratami a tiež nepriama reč.
Kompozícia
- Dej je chronologický a ide o súvislé vyprávanie členené do kapitol.
Vyprávač
- Vyprávač je anonymný a príbeh je písaný z pohľadu zvierat.
- Príbeh je písaný er-formou (3. osoba) a ide o vyprávanie a popis.
Časopriestor:
- Dej sa odohráva v Anglicku na vidieku v 50. rokoch 20. storočia.
Postavy
- Napoleon- prasa, najchytrejšie, ale podvodník a pokrytec
- Kuliš– chytré prasa s dobrými nápadmi, je čestný
- Pan Jones– pôvodný majiteľ farmy, veľký alkoholik
- Boxer– kôň, pracovitý, čestný, najväčší dříč
- Pištík- prasa, klamár, priateľ Napoleona
- Major– inteligentný kohút
- Molina- kobyla, „madam“ medzi zvieratami, rada sa parádí mašľami
Dej
Dielo vypráva o docela normálnej farme, zvieratá na nej netrpia zimou ani hladom (Oprava: vo skutočnosti zvieratá hladom trpeli. Pan Jones prepíjal peniaze a svoju časť trávil v hospode – nestaral sa o ne dobre a často nemali dost jedla). Začne ich štváť, že musia slúžiť ľuďom, chcú pracovať len sami pre seba. Vzbudí sa revolúcia, ktorá je úspešná. Po vyhnaní ľudí sa farma premenuje na „Zvieraciu farmu“ a sú stanovené pravidlá (Sedem príkazaní), ktoré nesmú byť prekročené. Zvieratá začnú znova pracovať, ale vďaka pocitu slobody tentokrát omnoho výkonnejšie. V čele sú dve prasatá (Kuliš a Napoleon), ktoré sa stále hádajú. Keď jedno podá návrh, druhé ho zamietne, v lepšom prípade podá iný návrh. Napoleon vyhnal chudáka Kuliša a poslal na neho divoké psy, ktoré si sám vychoval. Postupne vraždí aj ostatné zvieratá. Napovedal im totiž, že za tu dobu zapomneli Sedem príkazaní. Najpracovitejšie zvieratko je Boxer, ktorý sa však predrie a je odvezený na jatky. Napoleon si vychoval ďalšie prasatá k obrazu svojmu a tí začínajú vládnuť celej farme. Začnú spolupracovať späť s ľuďmi a premenujú farmu späť na Panskú. S ľuďmi popíjajú a hrajú karty. Ostatné zvieratá ich od seba nedokážu rozoznať. Prasatá totiž vypadajú ako ľudia.
Inšpirácia
- inšpiroval sa dobou stalinistického režimu a v knihe skryte naznačuje, ako funguje
Kritika a jej promeny
- V dobe vydania nebola kniha príliš obľúbená a svoje docenenie získala až o pár rokov neskôr.