Kniha: Na západe nič nové
Autor: Erich Maria Remarque
Zaslal(a): Hanaon
Spoločensko-historické pozadie doby:
Svetová literatúra medzi vojnami
– po 1. sv. vojne sa objavuje túžba po svete bez konfliktov
– rysujú sa 2 budúce mocnosti ZSSR a USA
– 20.- 30. roky – vznikajú totalitné hnutia – fašizmus, komunizmus – rozpínavé plány Nemecka
– 24.10.1929 – krach nie Newyorskej burze → svetová hospodárska kríza
– Albert Einstein – uteká z Nemecka – židovský pôvod
– 9-10. 11 1938 – pogrom na židov
Európa v rokoch 1918 – 1939
– 1919-1920 – parížska mierová konferencia – riešila usporiadanie Európy po vojne,
výsledok – stanovený Versailles systém, usporiadanie medzinárodných vzťahov v Európe a vo svete
– 1920 – Spoločnosť národov – medzinárodná organizácia, ktorá mala sprostredkovať spoluprácu medzi štátmi Európy a sveta
– Weimarská republika – označenie Nemecka v rokoch 1919 – 1933
totalitné režimy – nedemokratické systémy, povolená jediná ideológia, jediná politická strana, potlačeniu základných ľudských práv a slobôd
Surrealizmus
– umenie – (nadrealizmus) – vychádza z psychoanalýzy S. Freuda
– avantgardný umelecký smer
– snaha o zachytenie obrazov, ktoré sa človeku vybavujú v podvedomia (sny, halucinácie)
– snaha o oslobodenie mysle od rozumovej Konst
– maliarstvo – Salvator Dalí, Joan Miró
Predstavitelia:
Odraz 1. sv. vojny vo svetovej literatúre
USA
- Ernest Hemingway – predstaviteľ stratenej generácie (Zbohom zbraniam, Komu zvoní hrana)
Francúzsko
- Henry Barbusse (Oheň – román o bojovej ceste)
- Romain Rolland (Peter a Lucia, Jan Kryštof)
Anglicko
- Thomas StearnEliot (Pustatina – Poema o vojne a svete po vojne)
Nemecko
- Erich Maria Remarque (Na západe nič nového)
- Bertolt Brecht (Matka Guráž, Třígrošová opera)
Svetová literatúra 1918 – 1939:
Nemecko
- Thomas Mann (Buddenbrookovci, Doktorfaustus)
- Heinrich Mann (Profesor Neřád)
Francúzsko
- Marcel Proust (Hľadanie strateného času)
- Antoine de Saint – Exupery (Malý princ)
Anglicko
- George Bernard Shaw (Pygmalion – My fair Lady)
- James Joyce (Odyseus)
USA
- WilliamFaulkner (Absalome, Absalome – román o rasizme)
- Francis Scott Fitzgerald (Veľký Gatsby, Podivuhodný prípad B. Buttona)
- Theodore Dreiser (Americká tragédia)
Rusko
- Boris Pasternak (Doktor Živago)
- Michail Bulgakov (Majster a Margaréta)
- Vladimir Majakovskij (Ja, Oblak v nohaviciach)
Erich Maria Remarque (1898 – 1970)
- vlastným menom – Erich Paul Remark
- 1916 – odchádza na front ako dobrovoľník
- 1918 – ranený
- po 1. sv.valce – rôzne zamestnania (redaktor, obchodných cestujúcich, automobilový pretekár)
- 1931 – emigrácie – Švajčiarsko, USA
- polovica 30. rokov – láska k Marlen Dietrichovej – neopätovanej
- dvakrát ženatý (druhá žena herečka Paulette Goddardovho)
- zomrel na srdcovú chorobu vo Švajčiarsku
Dielo:
- opisuje život vojakov za 1. sv.vojny, tiež život veteránov a nemeckých emigrantov, ktorí márne hľadajú svoje miesto v spoločnosti
- klady: téma lásky, automob.závodov, nemocnice, rozprávačské umenie, humanitné náboj (ľudský život na prvom mieste), hl. hrdinovia -sugestívni vykreslenie, čitateľ s nimi súcití
- zápory: šablónovitosť, jednoduché vykonštruované zápletky, niekedy plytké filozofovanie
- bol ovplyvnený štýlom Jacka Londona, E. Hemingway
Tvorba:
Na západe nič nového – 1928, román o generáciu zničenej vojnou
Cesta späť – 1931, voľné pokračovanie románu Na západe nič nového
– mladí hrdinovia sa po návrate z vojny snažia začleniť do normálnej spoločnosti
– narážajú na to, že sú prijímaní s odstupom, zle znášajú biedu, nezamestnanosť
Traja kamaráti – 1937, román
– príbeh o priateľstve, ktoré pomáha prestáť nestabilné povojnová leta
– príbeh v ich- forme – rozprávač automechanik Robby
Víťazný oblúk – román o doktorovi Ravicovi, ktorý pred nacizmom emigroval do Francúzska
Čierny obelisk – Nemecko 1923 v čase ekonomickej krízy, radikálne hnutie
– príbeh rozpráva vojnový veterán Ľudovít -zamestnanec krematória, hľadá zmysel života
v povojnovej spoločnosti
Jiskra života – novinár väznený v koncentračnom tábore Meller, napísal to ako reakciu na popravu svojej sestry v roku 1943
Na západe nič nového
Celková charakteristika
– dej sa odohráva na západnom fronte vo Francúzsku v priebehu 1. svetovej vojny
– zbytočne stratené životy mladých študentov na západnej fronte vo Francúzsku, predovšetkým ich pocity, myšlienky a nie príliš šťastné osudy
– zobraziť nezmyselnosť a až trápnosť vojny, ktorá zničila mnohých miliónom ľudí po celom svete
Postavy
Pavel Bäumer (Erich Maria Remarque) – rozprávač a hlavná postava, pochádza z veľmi chudobnej rodiny
Albert Kropp – bývalý spolužiak Pavla
Müller – bývalý spolužiak Pavla, „ešte stále so sebou vláči učebnice a sníva o vojnové maturite, v bubnovej paľbe šprtom fyzikálne poučky“
Leer – bývalý spolužiak Pavla, ktorý nosí bradu a vyžíva si v dievčatách
František Kemmer – bývalý spolužiak Pavla
Tjaden – najväčší jedlík, je pre neho ľahké unikať z problémov
Haie Westhus
Deterding – sedliak, ktorý myslí len na svoju usadlosť a na svoju ženu
Stanislav Katczinsky – najstarší, hlava ich skupiny, „Katz“ – jeden z najlepších Pavlových priateľov na fronte
Himmelstoss – desiatnik, v civile poštár, šikanuje, zbabelec, primitív
Dej a kompozícia
– snaha poukázať na to ako je vojna zbytočná a hlúpa, ľudia sa zabíja, aj keď nikto nevie prečo, nikto nemá dôvod zabíjať druhého človeka, ale napriek tomu musí
– generácie Remarquea bola stratená, nepoznala nič iné ako vojnu
– kompozičný postup: chronologický, retrospektívnu
Sujet:
-
- chlapci nastupujú do vojny
- prvý z kamarátov umiera
- priebeh vojny
- návrat domov a spomienky
- Pavlova prvú obeť zblízka
- pobyt v kláštornej nemocnici, smrť kamarátov
- snaha zachrániť Katczu
- Pavlova smrť
Daj:
Spolu so svojimi kamarátmi Müllerom, Kropp, Kemmerichem a Leer je Pavol silným psychickým nátlakom okolia, zvlášť triedneho profesora, donútený ukončiť štúdium na gymnáziu a dobrovoľne sa prihlásiť k výcviku s tým, že bude čoskoro odvelený na front.
Paul opisuje všetko od výcviku plného šikanovania, vojny, až po dovolenku a život v kasárňach. Postupom času sa jeho nadšenie na vojnu prepadá a aj jeho kamaráti jeden po druhom umierajú. Všetky scény sú vykresľované z pohľadu obyčajného bezvýznamného vojaka, a to do najmenších detailov a veľmi naturalisticky. Na začiatku príbehu mu zomiera jeho priateľ Kemmer, ktorého pozná už od detstva. Pri takýchto situáciách sa Paul zaberá do myšlienok a spomína na staré časy. Potom ich zas povolaný do zákopov a líči priebeh bitky, svoje pocity a príbehy, ktoré tam zažil. Jedného dňa ale dostane na dva týždne priepustku a ide domov. Tam zisťuje, že jeho mamička má rakovinu. Zároveň registruje úplné odtrhnutie od bežného života a psychické dôsledky vojny – je ňou úplne deformovaný. Uvedomuje si tiež, že sa zmenil aj on sám. Vojnu už berie ako samozrejmosť, a preto už nedokáže komunikovať s ľuďmi a nebaví ho jeho skoršie záujmy. Postupne sa začína psychicky rúcať.
Keď jeho rota dostala za úlohu vypratať jednu dedinu, postrelili jeho i Kropp. Vďaka tomu sa dostali do nemocnice, kde zase rozpráva svoj príbeh. Čoskoro je opäť povolaný do zákopov. Uprostred bitky sa stretne s posledným kamarátom, čo zostal vo vojne – Katczinskym (štyridsaťročný Poliak, ktorý ho sprevádza takmer celú knihu). Toho ale postrelí a Pavel ho nesie cez celé bojisko k poľnej nemocnici. Katczinsky nakoniec umiera, pretože dostal črepinou do hlavy. Pavla smrť Katczinského veľmi zasiahne. Na jeseň roku 1918, dostáva 14 dní voľna, počas ktorých premýšľa o vojne ao návrate do normálneho života. Kniha končí Pavlovou smrťou na fronte.
Jazyk a štýl
– dielo je napísané spisovným jazykom s mnohými úvahovými pasážami a lyrickými prvky, niekde sa objavujú aj hovorové výrazy (brajgel, švindeľ, palice atď.).
– román, vulgárne výrazy zväčšujú napätie, naturalistické, autobiografické, rozprávanie v ich-forme
Okolnosti vzniku diela
– diele sa často objavuje téma automobilových závodov, je potrebné si uvedomiť, že Remarque sa o preteky nielen zaujímal, ale že aj nejaký čas aktívne pretekal
– jeho romány sú protivojnové, ale nemožno ich označiť za pacifistickej
– je zameraný silne antifašistickej
Vplyv diela
– Zaujímavosť: Autor tu opisuje svoje zážitky z vojny. Po nástupe nacizmu sa dostal medzi zakázané autormi a v roku 1938 bol zbavený nemeckého občianstva. Nacistická propaganda vyhlásila, že Erich Maria Remarque je v skutočnosti Paul Kramer (teda Remarque pospiatky), Žid, ktorý sa nikdy nezúčastnil prvej svetovej vojny, teda nemôže ju popisovať.
—————————————————————————
◆ Stiahnuť prácu v PDF ◆ ◆ Upozorniť na chybu ◆
—————————————————————————