Kniha: 451 stupňov Fahrenheita
Autor: Ray Bradbury
Pridal(a): Nathen
Ray Bradbury (1920-2012)
- Americký romanopisec, poviedkár
- Jeho matka pôvodom Švédka, vzdelávala ho vo skandinávskej a gréckej mytológii, európskou kultúrou
- Obdivoval divadlo, film, , kúzla, komiksy → inšpirácia
- Najskôr písal poviedky do časopisov
- Keď jeho otec prišiel o prácu, rozvinulo sa v ňom silné sociálne cítenie
- Science fiction používal hlavne preto, aby skúmal človeka, jeho morálnu úroveň, rôznosť povahy a charakterov, jeho psychologické meze
- Nadšený čitateľ E. A. Poa, H. P. Lovecrafta
Diela:
- Marťanská kronika – zbierka poviedok o krutej kolonizácii Marsu ľuďmi, každá poviedka datovaná
- Ilustrovaná žena, Slnečný a tieň – zbierky poviedok
- Tu ide niečo zlé
Literárne-historický kontext
- 2. svetová vojna – najkrvavejší vojnový konflikt v dejinách → ovplyvnenie spoločenského, politického aj umeleckého vývoja 2. polovice 20. storočia
- snaha zabrániť ďalším vojnovým konfliktom (vznik OSN)
- rozdelenie sveta na dva póly, studená vojna (1949)
- expanzia moderných technológií, kozmonautiky, jadrového výskumu
- 60. roky – hippies
- ďalšie vojnové konflikty (Vietnamská, Kórejská vojna, Karibská kríza,…)
- postupné „zmenšovanie“ sveta vďaka komunikačným technológiám (hlavne od 90. rokov)
- globálne problémy konca 20. storočia zasahujúce do dnešnej doby – civilizačné choroby, AIDS, populačná explózia v krajinách 3. sveta, medzinárodný terorizmus
Kontext umenia
- generácia, ktorá prežila obe svetové vojny → protest proti vojne, jej krutosti
- silné téma absurdity (porušenie konvencií boja), kritika racionalizmu (x začiatok 20. storočia – opievovanie techniky)
- vznik nových tém, absurdných a existenčných
- snaha distancovať sa od establishmentu, žiť alternatívne
- v popredí existenčné problémy ľudí, relativita hodnôt, mení sa pohľad na tieto hodnoty
- kríza medziludských vzťahov, pocity odosobnenia, úzkosti, nedôvery, psychologická degenerácia po vojne
- Z – konfrontačná literatúra, striezlive a nepatetické líčenie vojny, takisto komický pohľad na vojnu x V – patos, hrdinstvo, vrcholné momenty biet
3 typy literatúry
- fikcia
- denníky, zápisky
- angažované, politické knihy, často na objednávku režimu
Dominantné prúdy
- vojnová literatúra (Hlava XXII., Most cez rieku Kazi)
- existencializmus (Cudzinec, Stena)
- beat generation (Kvílenie, On the road)
- rozhnevaní mladí muži
- antiutópie, scifi (1984, Farma zvierat, Koniec Civilizácie)
- magický realizmus, postmoderna, nový román, absurdné drama (100 rokov samoty, Meno ruže, Čakanie na Godota) → formálne experimenty
Sci-fi, vedeckofantastická literatúra
- čerpá z poznatkov modernej vedy a techniky, opisuje možné dôsledky pre človeka
- hlavným prvkom je zmena, ktorá je spôsobená rozvojom znalostí, vývojom Zeme, vesmíru
Antiutópie
- totalitné režimy
- svetová vojna, studená vojna
- jadrová hrozba
- kapitalizmus, nadnárodné monopoly, globalizácia
- monotónnosť, odosobnenosť, tuposť spoločnosti
- manipulácia ľudí ako davu, masy
Utópie zobrazujú dokonalú spoločnosť. Pretože to tak však nikdy nebude, so skúsenosťami s komunizmom vznikajú antiutópie, ktoré sú úplne rovnaké ako utópie, len majú byť čitateľom vnímané ako absurdné. Môže sa stať, že si postava uvedomí, že je absurdná a snaží sa s tým niečo robiť (napr.: 451 stupňov Fahrenheita), alebo je s tým postava spokojná (napr.: My). Tejdy príbeh zachytáva časovú os niekedy v budúcnosti (kde sa vytvára absurdita tohto sveta, občas spojovaná s digitalizáciou), počas príbehu sa dej niekako vyvíja, ovšem dospíva k tomu, že časová linka odbočí, ovšem sa vráti späť a nič sa nestane. Pokiaľ tomu tak nie je, býva tu motiv druhej šance, ktorú spôsobí nečakaný zvrat – genocída, ako teda atómová explózia, alebo príjezd lode na ostrov.
Rozbor: 451 stupňov Fahrenheita (1953)
- obraz technicky vyspělej, ale nekultúrnej civilizácie, neschopnosť vzoprieť sa
- najznámejší román, do slovenčiny preložil J. Škvorecký
Forma:
- lit. druh: epika
- forma: próza, žáner: román delený na 3 časti (Ohnište a Salamander, Sito a Piesok, Oheň sa rozhorí)
- science-fiction, anti-utópia
Téma a motívy:
- Téma:
-
- Prebudenie hasiča, ktorý predtým pálil knihy a všetku múdrosť, ktorý začne bojovať proti jednotvarnej spoločnosti.
- Motívy:
-
- zaslepenosť, hlúposť, slepé nasledovanie, sila vôle, odvaha postaviť sa proti davu (vystúpiť z neho), odhodlanie zmeniť svet, vojna, technický pokrok
Vyprávač a kompozícia:
- er-forma, priama reč, dialógy
- chronologická kompozícia s retrospektívnymi prvkami
- vývoj hlavnej postavy – zo zaslepeného hasiča, služobníka štátu, svojou vlastnou zvedavosťou sa dostane na miesto nepriateľa spoločnosti
Jazyk a štýl:
- spisovný jazyk
- popisné pasáže prostredia, situácií
- rozvetvené súvetia, používa v popisoch metaforu a metonýmiu
- úvahové pasáže (Montagove monológy, rozhovory s Clarissou)
- spádný dej, zápletky, jazyk skôr poviedkový
Obsah:
- budúcnosť, najpravdepodobnejšie USA (nie je povedané)
- motto: 451 stupňov Fahrenheita – teplota, pri ktorej sa papier vznieti a horí
- anti-utopická vízia budúcnosti
- poukazuje na pretechnizovanú civilizáciu – USA 50. rokov → spoločnosť konzumná, ľudia si sú navzájom cudzí, nevedia spolu komunikovať, nedokážu sa pochopiť
- knihy považované za hrozbu, pretože je v nich ukryté vedenie, ktoré rozvíja osobnosť
- zmena hodnôt spoločnosti – kto je dnes človek spoločenský, v románe je asociál
- odcudzenie ľudí vďaka pokroku, zdegenerovanie pohodlím
- civilizácia ovládaná médiami, systém pronásledovania v priamom prenose
- humanistický koniec románu
- intelektuáli sú zločinci, hasiči nehasia, ale zakladajú požiare, samovraždy na dennom poriadku, ľudia sa nudia
Postavy:
- Guy Montag – Hasič, túži po poznaní; statočný, horlivý, netrpezlivý
- Mildred – žena Montaga, uväznená pomermi a názormi doby, nezajíma sa o medziludské vzťahy, povrchná, prázdna
- Clarissa McClellanová – mladá dievčina, ktorá vie, ako mysleli ľudia v minulosti, nechce robiť veci len tak ako sú jej predkladané, prebudí v Montagovi pochybnosti, otvorí mu oči
- veliteľ Beatty – oddaný svojmu povolaniu
- profesor Faber – starý, študovaný; chce niečo zmeniť, ale nevie ako, poučuje Montaga
Dej:
Dej sa odohráva vo veľmi hektickej budúcnosti, keď ľudia neustále niekam špechajú, starajú sa len o vlastné poteshenie, nezajíma ich to, čo sa deje v ich okolí. Zásadne nečítajú, knihy sú považované za zlo (pretože môžu uraziť city menšín a ty tak tlačia na to, aby všetko bolo čo najabstraktnejšie), ktoré musí byť zničené.
Hlavným hrdinom je hasič Guy Montag. Domy sa vyrábajú z ohnivzdorných materiálov a hasiči už nemajú na čo prácu, vyhľadávajú teda nelegálnych prechovateľov kníh a vypaľujú ich knižnice, často aj celé domy. Hasiči majú vo znaku číslo 451.
(1. kapitola) Montag svoju prácu miluje, ale jeho nová susedka Clarissa McClellanová, dievča pochádzajúce z rodiny podivínov (vzpomínajúcich na minulosť) ho svojimi rečami nahlodá a Guy začne premýšľať o tom, čo sa v knihách asi tak píše. Pri jednej akcii Guy ukradne z domu nelegálnych prechovateľov niekoľko kníh, vezme ich domov a v práci nahlási, že je nemocný. Veliteľ Beatty si všetko domyslí a príde k Montagovi domov a vypovie mu minulosť hasičov. Tiež povie, že keď hasič ukradne knihu a do jedného dňa ju spálí, nič sa mu nestane. Po odchode Beattyho sa Montag prizná svojej žene, že ve ventilátore schováva ďalšie knižky (našla tu jednu pod vankúšom). Ona začne šíliť a chce ich spáliť, ale Montag ju premlúva, že sa na ne aspoň podívajú.
(2. kapitola) Guy ho síce poslúchne, ale nechá spáliť len jedinú knihu na radu profesora Fabera, ktorého kedysi stretol v parku. Beatty sa však dozvie, že Guyovi doma ešte zostávajú knihy, a na ďalšom výjazde hasičov zastaví pred Montagovým domom.
Hrdinu udala jeho žena Mildred a jej priateľkyne, ktorým predtým čítal básničky práve z ukradnutej knihy. Guy preto zapáli svoj dom a všetko v ňom. Avšak potom, čo Beatty príde na jeho tajné spojenie s Faberom, je ho Guy nútený zabiť a dať sa na útek. Polícia okamžite vysiela mechanického Ohaňa, aby Montaga vystopoval, ale Guy sa v profesorovom dome prezlieka do Faberových šiat, ktoré navrch polije alkoholom, a dari sa mu Ohaňovi ujsť korytom rieky. Celá honička ovšem beží naživo v televízii a polícia si nemôže dovoliť neuspieť. Pošle teda Ohaňa k miestu, kde sa každý deň prechádza nejaký človek a nechá zabiť nevinného muža, aby oklamali baviacich sa ľudí.
Guy sa medzitým dostáva do lesa k skupine bývalých vysokoškolských profesorov, ktorí putujú z miesta na miesto a pamätajú si na vedomosti z kníh (každý si pamäta niečo). Montag, jelikož sám niektoré knihy čítal, sa k nim pripája.
Po nejakej dobe prepukne vojnový konflikt a mesto plné „benzínových štvancov“ a večne sa baviacich ľudí je počas niekoľkých minút zničené bombardovaním. Vzdelanci sa vydávajú mestu na pomoc tým, čo majú – vedomosťami získanými z kníh.
Inšpirácia:
- Podľa knihy natočený r. 1966 britský film so stejnojmenným názvom (80 %)
- Čiastočná inšpirácia vo filme Equilibrium (ničenie kníh, ich zákaz).