Kniha: Zločin a trest
Autor: Fjodor Michajlovič Dostojevskij
Pridal(a): Mimi2
Fjodor Michajlovič Dostojevskij
- Ruský spisovateľ, narodil sa v roku 1821 v Moskve, v rodine lekára. Vystudoval vojenské technické učilište, ale potom sa rozhodol pre literatúru. Patril do skupiny utopického socialistu Michila Vasiljeviča Petrašovského. V roku 1849 bol Dostojevskij so všetkými členmi tejto skupiny odsúdený vojenským súdom k trestu smrti.
- Tesne pred popravou im bol trest zmenený na nútené práce na Sibíri. Tu strávil Dostojevskij desať rokov, prvých štyri roky na nútených prácach a potom ako vojak. Bol psychicky aj fyzicky na dne, trpel epilepsiou. Keďže si sám prešiel peklom, dokázal sa vžiť do ľudí s narušenou osobnosťou.
- Po návrate zo Sibíri absolvoval Dostojevskij dva dlhšie pobyty v západnej Európe. Tu pochopil, že morálna úroveň zdejšej spoločnosti je špatná. Vyhovovalo mu však, že sa tu mohol venovať svojej prehnanej hráčskej vášni. Neuznával racionalizmus, bezohľadné jednanie podnikateľov, ich sobeckosť s príliš veľkým sebavedomím. Bojoval za premenu Ruska. Základnú potrebu zmeny videl vo vnútornej zmene jedinca, v návrate k pokore, v respektovaní ruských tradícií. Týmito názormi si získal priazeň a úctu cára. Stále ho však prenasledovala cárska polícia.
- K sebevraždám a k despotizmu dochádzalo podľa Dostojevského najmä vinou straty náboženskej opory a prehnaného individualizmu. Prel si zmieniť spoločnosť podľa kresťanských ideálov, radikálneho prevratu sa však bál. Dostojevskij a jeho brat Michail vydávali v rokoch 1861-63 časopis Čas / Vremja/ a rok potom časopis Epocha. Michail zomrel a Dostojevskij splatil jeho dlhy. Tým sa dostal do existenčných problémov.
- Vo svojich dielach psychologicky rozoberal zločincov, revolucionárov, prostitútky a ľudí s duševnými poruchami. Videl okolo seba viac hrôzy než lásky, viac anarchie než poriadku. Fjodor Michajlovič Dostojevskij bol rozporuplnou osobnosťou, ľudia ho obviňovali a ľutovali zároveň. Odmietal sa sžiť sa súdobým Ruskom. Usiloval za každú cenu o nápravu spoločnosti, ale tým sa bezmyšlienkovo zriekal aj vymožeností vyspelého Európy. Ľudia ho považovali za psychológa, čo on odmietal. Napriek tomu sa stal zakladateľom psychologickej prózy a ovplyvnil filozofiu dvadsiateho storočia. Fjodor Michajlovič Dostojevskij zomrel v roku 1881.
Medzi jeho najznámejšie diela patria:
- Zápisky z mŕtveho domu, Zločin a trest, Idiot, Bratia Karamazovovci atď.
Rozbor diela: Zločin a trest
- Literárny druh: próza
- Literárny žáner: psychologický román ( i filozofický)
- Téma diela: Obyčajného človeka vždy dožene jeho svedomie a myšlienky.
- Motívy: prostitúcia, chudoba, samovražda, prospechárstvo, alkohol, psychická rozpolcenosť, láska, sebaobetovanie
Kompozícia
- chronologický postup
- er-forma
- rozdelené na šesť častí + epilóg
Jazyk
- spisovný
- francúzske frázy (une teorie comme une autre) i nemecké výrazy (Gott der barmherzige!)
- miestami archaizmy (napr.: váda, v ústery, nýti)
- Figúry:
- „Bože môj,“ prosil, „ukaž mi cestu…. (apostrofa)
- Ať ide o vedu, vývoj, myslenie, vynálezy, ideály, túžby, liberalizmus, úsudok, skúsenosť (výčet)
- „a až zajtra, zajtra si všetko… Keď ste prišli, už dávno? (epizeuxis) (aposiopéza)
- Trópy:
- Bol chudobný ako kostolná myš (prirovnanie)
- Ach vy milé, nespravodlivé srdce! (synekdocha)
Časopriestor
- Prostredie – Petrohrad, na záver Sibír
- Doba – 2. polovica 19. storočia (v autorovej dobe)
Charakteristika hlavných postáv
- Rodion Romanovič Raskolnikov – typický príklad človeka, ktorý žil dlho v biednych podmienkach a jedinou spoločnosťou mu bola jeho vlastná hlava. Nie je divu, že sa v nej vyvinula teória jakéhosi „zločinu vyvolených“. Bol hrdý až povýšený, náladový až chmúrny, človek so sklonom k hlbokým melanchóliám.
- Dmitrij Prokofjič Razumichin – Rodionov starý priateľ z univerzity, typická postava dobráka. Je upriamny, prostý, inteligentný a praktický človek. Bývalý spolužiak a verný kamarát navzdory Raskolnikovovej komplikovanej povahy. Rodionovej sestre vyzná lásku…
- Pulcherija Alexandrovna Raskolnikovová – Rodionova matka, ktorá ho miluje bezmeznou láskou, zaslepuje ju to vo vnímaní skutočnosti, je nejistá a často zmatkuje. Je starostlivá a je to typická ruská vidiecka žena.
- Avdoťja Romanovna Raskolnikovová ( Duňa) – Rodionova sestra, krásna mladá slečna s húfom nápadníkov, je voči svojmu bratovi naprosto oddaná a podstúpi všetko ( aj sväzok bez lásky), aby mu zabezpečila. Je hrdá, dobrosrdečná, obetavá.
- Petr Petrovič Lužin – jednostranná postava, má záujem o manželstvo s Duňou, je namyšlený, egoistický. Prioritou je pre neho honba za kariérou. Je to prospechár a intrikán.
- Sofja Semjonovna Marmeladovová ( Soňa) – jediná postava, ktorá má najväčší vplyv na Rodiona, je hodná a nesebestná, jej rodina bola chudobná, a tak sa živila ako prostitútka. Je nesmelá, nesebestná, obetavá, oddaná, súcitná.
- Arkádij Ivanovič Svidrigajlov – bohatý prostopášnik
- Porfirij Petrovič – inteligentný, dôvtipný policajt ( resp. vyšetrujúci sudca), mnohomluvný praktický požitkár
Stručný dej
Dej sa odohráva v Petrohrade v druhej polovici 19. storočia. Rodion Raskolnikov je z finančných dôvodov donútený prerušiť štúdium práv na univerzite. Aby bol z čoho žiť, zastavuje cenné veci u starej, lakomej lichvárečky. Raskolnikov často upadá do melancholických stavov, keď leží zavretý vo svojej tesnej komôrke na divane a premýšľa. Vytvorí si svoju teóriu o jakoms „práve na zločin“. To znamená, že ľudia „výnimoční“ by mohli beztrestne páchať zločiny. A tu ho napadne, či by nebolo k prospechu zabiť hluchú, starú, sobeckú lichvárečku, veš, ktorá trápi svoje okolie. Vždyť by tým vlastne pomohol mnohým ľuďom, jej peniaze by čiastočne daroval sestre a matke, zvyškom by si zaplatil štúdiá a potom by bol ľuďom prospešný. Zabrán do svojich myšlienok začne plánovať, ako onu starúšku zabiť. Ovšem ešte si nie je zcela psychicky istý, a tak sa vydáva na obhliadku terénu. Skúsi si vraždu bez vraždy. Ide k lichvárečke a pečlive si prehliadne jej byt. Keď sa však vracia domov, shodou náhod sa dozvie, kedy bude lichvárečka v byte sama. Vyslechne takisto rozhovor dvoch študentov o tom, že by jeden z nich mal sto chutí onu babu zabiť. Ešte ten večer sa v hospode stretne s Marmeladovom, alkoholikom so štyrmi deťmi a ženou souchotinárkou. Ten mu vypráva svoj životný osud i to, že on sám nie je schopný uživiť svoju rodinu, pretože všetky peniaze propije. Deti majú hlad, aby mali peniaze, musí sa najstaršia dcéra Soňa živiť prostitúciou.
Druhý deň Raskolnikov chladnokrvne zabije sekerou lichvárečku a potom aj jej sestru Lizavetu, ktorá sa vrátila domov skôr, než predpokladal. Sebere niektoré zástavy, mešec s peňazmi a vracia sa domov. Všetko mu hralo do noty, nikto ho nevidel ani pred činom, ani po čine.
Deň po vražde je predvolaný na komisariát. Tam zistí, že išlo len o upomienku o neplacení nájmu. Avšak pri zmienke o vražde Raskolnikov omdlieva.
Niekoľko dní leží v horečkách a blúzni, Razumichin sa o neho stará. K jeho starostiam sa pridá matka s sestrou, ktoré prišli do Petrohradu. O sestrinu ruku majú záujem Lužin a Svidrigajlov, ani jedného Rodion neschvaľuje.
Blúznivo sa potáča po Petrohrade, viedol zúfalé monológy, ťaží ho svedomie, poznáva, že nie je schopný niesť bremeno zločinu. Mnohokrát zvažuje možnosť samovraždy.
Pri jednej z dlhých, bezduchých prechádzok narazí na Marmeladova, ktorého udupal kôň. Dá ho preniesť domov a dá peniaze jeho žene na pohreb. Tam sa stretáva so Soňou a vyvolí si ju ako osobu, ktorej svierí svoje ťaživé tajomstvo. Zároveň vplyvom okolností sú Lužin aj Svidrigajlov Duňou odmietnutí. Svidrigajlov sa zastrelí.
Soňa domlúva Raskolnikovovi, ať sa uda a sľubuje mu, že s ním zostane, ať pôjde kamkoľvek. Ten o tom nechce počuť. Keď k nemu domov však príde Porfirij (už niekoľkokrát pred tým sa stretli) a oznámi mu, že vie, že Raskolnikov je vinen, Rodion sa po dlhom premýšľaní rozhodne priznať.
Raskolnikov je odsúdený k osmim rokom nútených prác na Sibíri.
V epilógu sa dozvieme, že Soňa jela opravdu s ním. Každý deň ho navštevovala vo väzení, a potom písala dopisy o jeho stave Duně a Razumichinovi, ktorí sa vzali. Raskolnikov sa stáva zamlknutým a nevrlým voči Soni. Avšak pri Soninej návštevnej absencii, za ktorú mohla choroba, Raskolnikov zisťuje, že ju potrebuje, že ju má rád.
Vlastný názor
Táto kniha je veľmi čitateľná. Je dobre napísaná, pútavá aj dramatická. Ide o realistické dielo. Občas sa u niektorých dialógov dá predpovedať, čo sa stane, ale i tak je to veľmi pútavé. Niektoré pasáže si čítajte poriadom dokola, občas preto, že im nerozumiete, občas aj preto, že sa ich nemôžete nabažiť. V tomto psychologickom románe je kriminálna zápletka, ale je len akýmsi stavebným prvkom, pretože hlavným témou je obraz psychiky človeka – Raskolnikovovej. Kniha má veľmi rýchly spád a dramatičnosť, rozoberá sa tu duševná kríza človeka, nutí nás to k zamysleniu – sú tu vnútorné monológy. Autor tiež čerpal zo svojich skúseností z väzenia. Túto knižku odporúčam úplne každému, pretože je to jedna z najlepších kníh, ktoré som kedy čítala.