Kniha: Záväť (Veľký testament)
Autor: François Villon
Pridal(a): Clear, Bobo
François Villon (1429–1463)
- Básnik
- Z chudobných pomerov – ujal sa ho kaplán Guillaume de Villon (z vďačnosti si vzal jeho meno) – poslal ho na Sorbonnu
- Školu dokončil, ale nakoniec zvolil bohémsky spôsob života
- Udáva sa za predchodcu pokletých básnikov, členom mnohých rebelujúcich spoločností, víno-ženy-spev
- Niekoľkokrát súdený, šarvátky v opilosti, súboje, lúpeže, výtržníctvo, 1455 – vražda kňaza (motívom bola nešťastná láska k žene) – trest smrti – väzenie (napísané veľké časti testamentu) – amnestovaný – vyhostený z Paríža
- Označovaný ako prvý moderný básnik (odklon od dvorskej poézie)
- O jeho živote pojednáva kniha Navzdory básnik spieva (Jarmila Loutková)
- Diela:
- Veľký testament
- Le lais – Odkaz – Malý testament – záväť venovaná priateľom
- Balady v Žargone
- Ďalšie villonské balady a rondy
Literárny/obecne kultúrny kontext
Renesancia
- „Znovuzrodenie“, obrodenie antiky, túžba po vzdelaní človeka a života (X kresťanským dogmám), kult rozumu a zmyslov, centrum vedy nie je viac vo viere ale človek samotný.
- 14.-16. storočie, zlepšenie ekonomickej situácie, rozvíjajú sa námorné cesty a objavujú sa nové svety (Kryštof Kolumbus – 1492), mnoho nových vynálezov (kompas, knihtlač), heliocentrizmus (Galileo Galilei, Mikuláš Koperník)
- Rozvoj literatúry v národných jazykoch (X latina)
- Mnohostrannosť umelcov – renesančná osobnosť (Leonardo da Vinci, Michelangelo)
- Ďalší zástupcovia:
- Dante Alighieri: Florencia, kritik doby, vyhnanec, prúkopník renesancie, Božská komédia
- Giovanni Boccaccio: zakladateľ novodobej prózy, kritik súdobej spoločnosti, Dekameron
- William Shakespeare: Drámy, sonety, Romeo a Júlia, Hamlet
- Inšpirácia: – Villon sa stal ikonickou inšpiráciou pre mnoho budúcich autorov ako napr. François Rabelais, Heinrich Heine, Paul Verlaine, svojím štýlom písania a spôsobom života je označovaný za predchodcu pokletých básnikov, V+W napísali komédiu inšpirovanú Villonovým životom (Balada z hadrov), Jarmila Loutková – Navzdory básnik spieva
Rozbor: Záväť (Veľký testament)
Základná charakteristika:
- Literárny druh: lyricko-epická poézia
- Literárny žáner: balada
- Prebásnila: Jarmila Loutková
- Rok a miesto vydania: 1985, Praha,
- Vydalo: Lyra Pragensis
Téma a motiv:
- Téma: Básnikovo vyrovnávanie sa so svetom, životom i sebou samým = prežitky spoločenského vyvrheľa
- Motív: život, smrť, chudoba, bohémstvo, zločiny, láska, stratené mladosti a krásy, tehdajšie mravy
Myšlienky:
- všetci si jednou vezmeme smrť, ať sú bohatí alebo chudobní
- pomíjivost a bieda ľudského života, krásy a mladosti
- strach zo smrti
- ľútosť nad strateným mladosťou
- spoločenské nespravodlivosti
- zamyšlenie nad svojím osudom, hrozným životom
- vzťah k ženám – zklamaný v láske, za najlepšiu partnerku považoval prostitútk
- motívy nevestincov, hostincov a spoločnosti francúzskej spoločnosti-sociálne motívy
- vtip a sebaironia – robil si legrácie z iných aj zo seba
Kompozičná výstavba:
- balada Záväť je súčasťou Veľkého testamentu – Epitaf – (záväť)
- Veľký testament = Záväť + 3 Rondeaux (Rondeau = stredoveký a renesančný hudobný útvar, vychádzajúci zo stejno menného typu básne o patnáctich veršoch) + balady
- Niektoré balady napísané ako Villonská balada – prvé tri strofy (sloky) – 12 veršov, štvrtá 4-5 veršov, posledná časť balady je dozpiev, posledný verš každej strofy končí refrénom a používa tri rýmové koncovky. Bez zmeny sa opakuje refrén balady ako posledný verš každej strofy.
- Veršová výstavba: – 40 strof po 8 veršov (NE typická villonská balada), kombinácia striadavého a obkročného rýmu, typické pre baladu
Jazyk a štýl:
- Jazykové prostriedky: bohatý rým, striadanie vysokého a nízkeho básnického štýlu – dvorská poézia X vulgarita (sloveso balád – fj – recitovať, prechádzať sa), paródia, kontrasty, písané tehdajším hovorovým jazykom, vyskytujú sa vulgarizmy, prirovnania, oxymórony, archaizmy,
- Dva typy poézie:
- nízkeho štýlu (vulgarizmy, expresívne, pijácke motívy – Balada závärečná, Balada o tlustej Margote)
- vysokého štýlu (spisovný jazyk, mytologické, náboženské tématiky – Záväť, Balada o dámach niekdajšej doby)
Lyrický subjekt (mluvčí básnickej diela):
- Sám autor – Villon – 30 rokov, má riedke vlasy, je hubený a vypadá ako starček, je na smrteľnej posteli a diktuje svoju záväť
- Fermin – služobník a pisár, zapisuje záväť
Charakteristika postáv:
- Väčšinou len krátka zmienka, popis charakteru, nikoliv vzhľadu, inšpirácia – ľudia z jeho okolia (Thibault d´Aussigny), narážky na biblické, mytologické a historické postavy (Boh, Diomedes, Johanka z Arku, Šalamún)
- Obľúbená postava: vlastne ide o postavu autora, ktorému v dobe, keď píše tieto verše je 30 rokov. Premýšľa o živote a o tom, čo prežil. Účtuje sa svojím životom. Mnohé by urobil inak. Veľmi ho trápila jeho bieda, hladovanie a bol veľmi zúfalý z toho, ako žalostne musel žiť. Bol to študent aj zbojník, milovník žien (hlavne prostitútok) a života, dobrodruh a rváč. Napriek tomu však túžil po pokoji a usmierení. On pre svoju chudobu nemohol, ale chudoba mohla za všetko. Miloval mladosť a nestarosť. Vysmieval sa sebe aj spoločnosti.
- Neobľúbená postava: neobľúbenou postavou musí byť pre každého čitateľa biskup Thibault (Tybalt) d´Aussigny, o ktorom sa rozpomína hneď na začiatku Záväti. Ten má vinnu na tom, že sa Villon ocitol vo väzení, až na konci svojho života. Cítiť sa dá, ako ho nenávidí. Spomína jeho zlé skutky, prie sa, aby si také užil rovnakého utrpenia-ale vždy hneď vzápätí tvrdí, že sa za neho modlí a aby si to s ním vyriešil Boh.
Časopriestor:
- Čas: 15. storočie
- Miesto: renesančné Francúzsko, vo vyhnanstve okolo Paríža umiera Villon na smrteľnej posteli, v myšlienkach sa dostáva na nespecifikované miesta, spomína na svoj bohémsky život.
Obsah (dej) diela:
Celá zbierka je zložená zo 172 osmiveršových slôk, ktoré sú usporiadané baladami. Hlavnou postavou je autor, básnik François Villon, ktorý v nej účtuje so svojím životom a vyrovnáva sa s ním. Má 30 rokov, nepripadá si ani príliš hlúpy ani príliš chytrý, ale stále sa stěžuje, čo všetko musel v živote vytrpieť. Za jeho poklesom môže hlavne biskup Tybalt d´Aussigny, ktorý ho nechal zavrieť do väzenia. Venuje mu celých 6 slôk a je cítiť, že ho nenávidí, že si biskup podľa neho nezaslúži žiadne sľutovanie. Tým záväť začína. Kráľovi Ľudovítovi prie, aby bol zdravý, mal veľa detí a hlavne chlapcov, múdrosť a po smrti raj. Kráľ mu dal milosť. Villon chce odpustenie. Cíti sa na dne, nemá žiadne peniaze, ale zostal mu ešte rozum, a preto píše toto svoje posledné usporiadanie. Pripomína príbeh kráľa Alexandra, ktorý raz súdil piráta Diomeda. Nepopravil ho, dal mu prácu a z Diomeda sa stal poctivý človek. Tá bieda ľudí robí lotrami.
Pripomína, že miloval, ale teraz už nemôže, je príliš hladový a slabý. Lituje, že viac nestudoval, a možno by bol lepší. V ďalšej časti sa jeho verše zabávajú myšľou na smrť. Ta si berie všetkých-boháčov aj chudobných, kňazov aj bezviercov, každý raz umrie-„smrť visí nade všetkými“. Smrť je hrozná, každý umiera s bolestami, so smrteľným potom, žily nabobtávajú, dech nestačí. Každý sa v hrůze odvráti. Človeka smrť zmení, zmení aj ženskú krásu. Nikto nesmie do raja živý. Miloval mladosť a nestarosť. „Ach, kdeže sú tieto snehové vločky!“ – Balada o paniach dávnych čias. O nestarošti vypráva balada Krásna zbrojnoška a Naučenie krásnej zbrojnošky blúdičkám.
Ďalšie verše sú venované hlavne ženám a láske. Autor miloval ženy a miluje ich-Balada o tlustej Margote. Je nešťastný z lásky k žene, ktorú miloval, ale pre ktorú nebol nič.
Keď začne Villon odkazovať rôzne veci a priania rôznym ľuďom, ktorých počas života poznal a ktorí pre neho v jeho živote niečo znamenali, píše pre svoju matku – Modlitbu k Matke Božej.
Epitaf=nápis na hrobe, ktorý informuje o zosnulom. Autor nakoniec prosí o odpustenie-„Keď, Pane, navždy v mieri spím“. Nasleduje Balada, v ktorej Villon prosí o odpustenie a Balada závärečná, ktorá je o tom, ako odišiel z tohto sveta, je smutná, smrť sa blíži, umiera chudobný a v hrúze zo smrti.
Zaujímavé pasáže, myšlienky, citáty:
Str.52 – Naučenie krásnej zbrojnošky blúdičkám
Dievčatá smutok na mňa padá:
tytam sú sladké závrati,
k ničomu som už, stará kláda,
jak peniaze, ktoré už neplatia.
Básnik vyjadruje smútok nad starnutím a ponaučením, že staré ženy si nemôžu vybrať, nikto o ne už nebude stáť. Myšlienka starnutia je zdôraznená refrénom: Jak peniaze, ktoré už neplatia.
Sloka 26 na str. 26
Ach Bože, keby som študoval
a zamlada, v tej dobe rušnej,
na dobré sa len mravy dal,
dnes by som mal dům a lože slušné.
Bol som však dieťa neposlušné,
za školu prchal, ako sa dalo.
Teraz to už nenapravím, už ne.
Srdce by mi ako vysychalo.
Užitočné ponaučenie pre mládež, hlavne pre študentov. Študuj a buď chytrý a budeš mať dobrý život. Villon bol dobrý študent, ale priznal, že to mohlo byť daleko lepšie a že by sa tak v živote lepšie uplatnil. To určite platí aj v dnešnej dobe.
Sloka 21 na str. 23
„Núdza z ľudí lotrov robí
a vlky z lesov žene hlad.“
Úvaha o biede. Básnik cíti príčiny biedy, hovorí o horkých pravdách, že núdza z ľudí robí lotrov.
Kráľovia, bohatí a mocní ľudia by mohli z lupičov a lotrov svojou pomocou a dobročinnosťou urobiť poctivých a slušných ľudí. Nepomôže im rozdávanie peňazí, ale třeba nabídnutá práca. Táto myšlienka sa presadzuje aj v dnešnej dobe, keď rôzne spolky a nadácie sa snažia pomáhať chudobným a bezdomovcom a třeba im aj nájsť prácu. V prípade Villona to však nie je.
Doporučenie:
Určite je dobré a užitočné si Záväť prečítať. Nie je to veľa stránok, takže to čitateľ zvládne za chvíľu, ale potom asi začne premýšľať. Hoci čítanie básní pre mňa nie je nič pútavé, niektoré básne opravdu zaujali, ako napríklad Balada o tlustej Margote. Bol som dost prekvapený jej vulgaritou, ale páčila sa mi. Aspoň niektoré básne by som doporučil prečítať, keby som bol v dobrej nálade.
Vlastný komentár ku knihe:
Kniha sa mi nečítať dobre-nebol som zvyknutý čítať verše. Zistiť, čo tým chcel autor povedať, je oveľa ťažšie ako keď čítam prózu. Niekedy som musel niektoré časti prečítať aj viackrát, aby som pochopil, o čom ide. Niekedy ma to aj dost zaskočilo, ako žalostný život musel vést Villon, ako bol chudobný a neustále sa bál starnutia a smrti. Niekedy som nerozumel niektorým slovám alebo prirovnaniám a musel som si vyhľadať, čo znamenajú. Niektoré verše alebo prirovnania boli dost vulgárne.
Jazykové hodnotenie knihy:
Jazyk tejto zbierky mi nebol vždy zrozumiteľný. Villon tu používa slovné hračky, dvojzmysly a archaizmy. Niekedy si aj upravuje niektoré tvary slov, aby mu vyšli do veršov. V dielu sa vyskytujú aj nespisovné a vulgárne slová. Ako je na konci knihy napísané, tak „věrně zachovává škálu výrazových prostředků i šťavnatost básníkova jazyka“.
Čím ma kniha obohatila?
Zbierka obsahuje veľa poučení a myšlienok, ktoré sú zrozumiteľné a blízke každej generácii aj v dnešnej dobe. Témata – láska, smrť a starnutie, ale aj chudoba nás sprevádzajú celým životom. Villonove úvahy o živote a o ľuďoch, ktorých stretol, sú vlastne veľmi podobné tomu, ako ľudia myslia a cítia aj v dnešnej dobe. Človek sa za tých 500 rokov veľmi nezmenil, zmenil sa len svet a spôsob života.