Kniha: Zabijak
Autor: Émile Zola
Pridal(a): Slepkoocko
Émile Zola
- Narodil sa 2. apríla 1840 v Paríži
- Francúzsky spisovateľ, zakladateľ naturalizmu
- Vo svojich devätnástich rokoch, keď dvakrát neurobil maturitu a bol teda bez diplomu
- Zola sa ocitol na parížskej dlažbe, kde prežil dva roky života plného biedy. Neskôr je prijatý ako úradník a zoznamuje sa s literárnym svetom.
Ďalšia autorova tvorba
- Poviedky o Ninon (autorova prvá kniha )
- Klaudiova spoveď
- Terézia Raquinová
- Experimentálny román (teoretická práca, Zola sa tu domnieva, že román musí byť postavený na vedeckom základe a spisovateľ má byť len pozorovateľom a zapisovateľom reality. Základom tvorby majú byť len fakty. Postavy jeho románov sú určované vplyvom prostredia a dedičnosťou.
- Cyklus 20 románov Rougon-Macquartové – patria tam celý rad diel ako Šťastie Rougonov ( román 1871 ), Brucho Paríža ( román, 1873 ), Zabijak ( 1877 ), Nana ( voľné pokračovanie diela Zabijak, 1880 ), Ľudská beštia ( 1890 ) a ďalšie
- Evanjeliá nazvané Plodnosť ( 1899 ), Práca ( 1901 ) a Pravda ( posledné Zolovo dielo, 1902 ). Práve k dielu Pravda sa ešte malo pripojiť posledné z evanjelií Spravodlivosť, zabránila mu v tom však Zolova tragická smrť, keď sa Zola v noci na 29. septembra 1902 udusil plynom, ktorý unikal z upchatých kachlí.
- Otrasný a pravdivý obraz biedy parížskej robotníckej chudoby za druhého cisárstva.
Naturalizmus
- 2. polovica 19. storočia, z latinského slova natura = príroda, krajný smer realizmu
- Správanie človeka je na základe toho, čo zdedil a v akom sociálnom prostredí žije (zvyčajne z nižších spoločenských vrstiev)
- Autori nehľadia na dobové konvencie a píšu bez autocenzúrnych zásahov, časté sú drastické až odpudzujúce scény – detailné opisy a žiadne prikrášľovanie
- Hrdinami boli zásadne ľudia, ktorých správanie bolo popisované metódou ,, fotografovania skutočnosti “ – úplne nezaujatou reprodukciou faktov vychádzajúcich z pozície autora ako pozorovateľa
Rozbor diela: Zabijak
Literárny druh – epika
Literárny žáner – realistický (naturalistický) román
Literárny smer, doba vzniku diela – 2. Polovica 19. storočia
Hlavná myšlienka
- Zola chcel predovšetkým upozorniť na zlé životné podmienky pracujúcich robotníkov, kritika biedy a alkoholu, rozdielnosti v sociálnych vrstvách, varovanie pred dôsledkami alkoholizmu, zdôrazňuje tiež vplyv dedičnosti a osudu na človeka, ktorý akoby už bola predom človeku daný.
Téma a motívy
- Téma: Varovanie pred alkoholizmom, kritika životných podmienok nižších vrstiev, osudovosť a vplyv dedičnosti
- Motívy: smrť, alkohol, závislosť, pesimizmus, prostitúcia, násilie, bieda, láska (nešťastná, povrchná, prelietavá), podriadenosť žien manželovi
Kompozícia a rozprávač
- Chronologická (retrospektívne prvky – Gervaisa spomína na minulé časy)
- Rozprávač nestranný a objektívny, er-forma
- Autorská reč – veľa vulgarizmov, rozsiahle opisy, chronologické
Štylistická charakteristika textu (jazyk)
- Prevláda hovorový jazyk, niekedy nespisovné slangové výrazy a vulgarizmy
- Jazyk zodpovedajúci spoločenskej vrstve – reálnosť
- podrobné opisy nezávideniahodného života robotníkov
Postavy
- Gervaisa – spočiatku skromná, pracovitá, tolerantná, starostlivá matka a milujúca žena, z ktorej sa postupom času stáva lenivá, rozhadzovačná alkoholička, ktorá si libuje vo vlastnom úpadku a ktorá umiera v biede ako bezdomovec
- Lantier – bývalý milenec Gervaisy, bol veľmi lenivý, bol svojej priateľke neverný a využíval ju, snaží sa zapáčiť ľuďom
- Coupeau – klampiar, druhý muž Gervaisy, spočiatku veľmi pracovitý, dobrý, zarábal slušné peniaze, po úraze prepadol alkoholu, bil svoju ženu, zbláznil sa
- Goujet – beznádejne zamilovaný do Gervaisy, požičiava jej peniaze, vždy jej všetko odpustí
- Nana – dcéra Gervaisy a Coupeaua, skazená prostredím, stáva sa z nej prostitútka
Časopriestor
- Čas: 2. Polovica 19. storočia
- Priestor: Francúzsko (Paríž), prostredie najnižších vrstiev, krčmy
Dej a kompozícia – Príbeh opisuje tak