Kniha: Tankový prapor
Autor: Josef Škvorecký
Pridal(a): klar.a
Josef Škvorecký (*1924 – †2012)
- Rodák z Náchoda (románový Kostelec)
- Vystudoval na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity angličtinu a filozofiu
- Potom pracoval ako stredoškolský profesor, redaktor (SNKLU a revue Světová literatura) a ako spisovateľ (pisanie filmových scenárov)
- Dejovosť, znalosť hovorového jazyka
- Rada jeho knižiek bola zfilmovaná
- V roku 1969 emigroval do Kanady
- Pracoval v Toronte ako profesor na univerzite
- Založil spolu so svojou ženou Zdenou Salivarovou vydavateľstvo Sixty-Eight Publishers, ktoré sa špecializovalo na vydávanie českých kníh, ktoré boli v komunistickom Československu zakázané (približne 200 titulov)
- Zomrel 3. januára 2012 vo veku 87 rokov v Kanade v Toronte.
Diela:
- román Zbabelci (1958)
- Sedemramenný sviečnik (1964)
- Tankový prapor (1971- Toronto)
- Zázrak (1972)
- Prvá sezóna (1975- Toronto)
Literárne-historický kontext
EXILOVÁ A SAMIZDATOVÁ LITERATÚRA PO ROCU 1968
- Exilové nakladateľstvá, exilová próza (J. Škvorecký, P. Kohout, L. Vaculík, V. Havel, I. Klíma). Samizdatová edícia „Petlice“ (L. Vaculík), časopisy (Vokno), undergroundová tvorba (I. M. Jirous), piesňkári (K. Kryl, J. Nohavica)
CHARAKTERISTIKA:
- Obdobie normalizácie
- Zastavené všetky kultúrne a literárne časopisy, vychádza len Literárny mesačník a Kmeň
- Veľa nadaných spisovateľov stratilo možnosť publikovať, bolo zbavených zamestnania, šikanovaných, väznených alebo vyhnaných do exilu
- 120 autorov nesmie publikovať, ich knihy sú vyradené z knižníc a aj z predaja
- Česká literatúra 70. rokov sa rozvíja v troch prúdoch
- 1. Literatúra oficiálna
- 2. Literatúra samizdatová
- Vzniká vo vlasti, ale nesmie byť vydávaná tlačou, šíri sa v opisoch, hlavne prostredníctvom rôznych samizdatových edícií (edícia Petlice a Kvart)
- Vychádzajú aj samizdatové časopisy (Spektrum, Zebra, Vokno, Váhy, Prostor)
- 3. Literatúra exilová
- Vzniká v cudzine, tam aj vychádza tlačou
- Autori môžu tvoriť slobodne, bez cenzúry, majú bohatšie zdroje informácií
AUTORI SAMIZDATOVEJ A EXILOVEJ LITERATÚRY:
- Milan Kundera (1929-Brno): Smiešne lásky, Žart, Život je inde, Nesnesiteľná ľahkosť bytia (Toronto- 1985)
- Václav Havel (1963):Záhradná slávnosť, Vyrozumenie, Zťažknená možnosť sústredenia, Audience, Vernisáž, Protest, Largo desolato, Asanácia, Žobrácka opera
- Ivan Klíma (1931): Milenci na jednu noc, Malomocní, Milostné leto
- Karel Kryl (1944- 1994): Hrá a spieva Karel Kryl, Bratříčku zavriej vrátka, Kniška Karla Kryla, Sedem básničiek na zrkadle
- Ivan Martin Jirous (1944): Magorove labutie piesne
Tankový prapor (1971)
Humoristicky ladený román vypráva v deviatich kapitolách príhody autorovho autobiografického hrdinu Dannyho Smiřického v priebehu jeho vojenskej služby v armáde v päťdesiatych rokoch. Hoci epizódy z vojenského života sú vykreslené veľmi realisticky s nesmiernym citom pre rozmanité jazykové vrstvy dobového vojenského aj civilného života a s mimoriadnou vnímavosťou pre situačnú komiku, nie je Škvoreckého próza pouhou satirou, ale vynikajúcou metaforou dokonale vystihujúcou absurdnú znevoľnenosť celej krajiny komunistickým režimom.
LITERÁRNY DRUH:
- Epika
LITERÁRNY ŽÁNR:
- Román – satirický román z vojenského prostredia
TÉMA
- Román sa zaoberá obdobím päťdesiatych rokov v Československej armáde, ktorá je budovaná viac politickými frázami než opravdivými dovednosťami. Dôstojníci majú plnú pusu socializmu a komunizmu, vojakom dávajú za vzor komsomolcov, sami sa boja jeden druhého.
- V spoločných rozhovoroch sú nesmierne opatrní, nikdy si nie sú istí, čo môže zničiť ich kariéru. Sú vesmäs hlúpi, prospiechačstvo, tupo vykonávajú rozkazy. Obyčajní vojaci sú tu podaní ako kolektív zarytých individualistov, húf bez kázne a morálky, ľudia, ktorí chcú len „prežiť“ dva roky služby.
HLAVNÁ MYŠLIENKA:
- Autor v diele zobrazil život vojakov za komunizmu, ich život na vojne v trochu inej podobe, ako by si „súdruhovia“ predstavovali, ale tým je kniha zaujímavá a vtipná. Zobrazuje v knihe niekoľko vojenských cvičení – lepšie povedané pokusy o ne.
JAKÝ PROBLÉM DIELO RIEŠI:
- Rádoby neľahký život vojaka, v diele sa vojaci snažia čeliť trapnosti tej doby a tuposti ich veliteľov. Všetko je však popísané akoby s výsmechom a vtipom.
KOMPOZÍCIA:
- Dielo je zložené z desiatich na seba nadväzujúcich príbehov. Dej sa odohráva vo vojenskom výcvikovom priestore v Kobylci a opisuje posledný pôlrok od jari do zimy roku 1954.
- Autor nevypráva súvislý príbeh, kde skôr o mozaiku drobných epizód zo života armády. Spojovacím článkom je postava rotného Dannyho Smiřického, s ktorým sme sa už stretli vo Zbabelcoch. Nie je to však ten rozporuplný študentík. Zmužnel, je viac cynickejší a o hodne opatrnejší. Sedem rokov života ho zmenilo. Zostala mu však túžba po ženách a milostných dobrodružstvách.
- Celá kniha je preťatá milostnými zážitkami Dannyho s Janinkou, ženou nadporučíka Pinkasa, a jeho túžbou po Lizetke (tiež vydanej), ktorá však jeho city neopätuje.
JAZYKOVÉ SPRACOVANIE:
- Dielo je písané hovorovým jazykom s mnohými vulgarizmami.
- Autorov štýl je plný vtipov, ktorým sa človek musí smiať.
- Používa aj skratiek typických pre tú dobu (FO, PPOV, PO…), tiež sa objavuje slovenčina (to je vraj taká – taký – ako sa hovorí…)
„Juraji! Hergot vstaň a vlez dovnútra!“
„Vyser sa na mňa!“
„Neser Juraji!“
„Tak hergot neblbni! Je tu Borovička!“
„Ať si trhne nohou!“
HLAVNÉ POSTAVY:
- Danny Smiřický – inteligentný vojak. V civilnom živote mal pracovať v nakladateľstve. Rotný Smiřický vystupuje v toľkých prelínajúcich sa náladách s príslušnými maskami, že až skoro stráca totožnosť. Je to autobiografická postava mladého vojaka. V knihe je Danny opísaný takto: „Je to človek bojácny, a preto svedomitý.“ Bol veliteľom tanku a mal rád svoju Lizetku, tiež si však prežil románok s Janinkou.
- Major Borovička – prezývaný Malinkatý diabol, nie je schopný samostatného uvažovania, slepo vykonáva každý aj nesmyselný rozkaz.
- Janinka – Dannyho milenka
MIESTO A DOBA DEJA:
- Dej sa odohráva vo vojenskom výcvikovom priestore v Kobylci a opisuje posledný pôlrok od jari do zimy roku 1954.
DEJ (OBSAH) DIELO:
Príbeh začína vo vojenskom výcvikovom stredisku Kobylec roku 1953, kde majú tankisti vybudovať okopy na zamaskovanie svojich strojov. Škvorecký nás s nadhľadom a humorom zoznamuje s jednotlivými veliteľmi – nadporučíkom Růžičkom, kapitánom Matkom, nadporučíkom Pinkasom atď. Najobávanějšou figúrkou je major Borovička, mrňavý, zakomplexovaný človeček, ktorý nesie prezývku „Malý diabol“. Práve ten prichádza na kontrolu práce svojich podriadených. Najde len strašný neporiadok, velitelia spia, tanky sú špatne ukryté. Pochvalu získava len osádka Dannyho. Major však nevie, že bol tento „poctivý okop“ vyhlúbený už dávno predtým.
Ďalej sledujeme prípravu skúšok FO (Fučíkov odznak), ktoré vykúvajú nielen vojaci, ale aj dôstojníci a ich ženy. Smešne pôsobia rozhovory nad knihou Ďaleko od Moskvy (nikto ju nečítal), velitelia používajú slová, aniž poznajú ich pravý význam (fyzikálne a psychiatrické vlastnosti ženy). Prežívame noc v posádkovom väzení, keď major Borovička načapá podporučíka Malinu vo väznickej cele pri milovaní s četařkou Babinčákovou a ďalšie komické situácie (ostreľovanie veliteľského stanoviska rotným Maňasom atď.).
V závere knihy sa vojaci na kultúrne masovom večierku lúčia s vojenskou službou. Kultúrny program sa veliteľom vymyká z rúk. Vojaci spievajú všelijaké „odrhovačky“, čo sa nelíbi majorovi Borovičkovi. Vystrelí do vzduchu a chce zábavu ukončiť. Blíži sa k nemu desiatky výhružných očí. Major uteká von. Druhý deň nie je k nájdeniu. Spadol do odpadovej žumpy a utopil sa.
Vyprávačom celého románu je hlavný hrdina Danny Smiřický, ktorý sa snaží „prežiť“ posledný pôlrok svojej vojenskej služby. Celé dielo začína na starom vojenskom cvičisku, kde už od začiatku je poznat, že zas tak tvrdé to na vojne nebolo. Celá doba a rozkazy veliteľov je vyložené smiešna.
„Súdruhu rotný, mňa sem poslal Hospodin, aby som vám prej pomoh s vokopom. Ale…“
„Ta píča!“ zaznelo z riadičského otvoru, a na predprseň sa u neho vyhrabal podsaditý vojak v zamaštenej kombinéze s desátnickými prýmkami na prsi. Von si myslí, že sa kvôli nemu strháme. Ať si posere hlavu, kráva.“
Do toho všetkého prichádza major a snaží sa urobiť poriadok, ale väčšina má z neho stejne lenom srandu, samozrejme okrem jeho podriadených. Jednou z najzdařilejších častí knihy je „snaha“ vojakov získať FO – Fučíkov odznak. Žiaden z vojakov sice nič nevie, ale nakoniec odznak všetci dostanú.
„Ako hovorí veľký Stalin, súdruhovia: My tak nejak novými formami svojej práce prebudujeme dosavadný systém výuky na základe súdružskej spolupráce medzi učiteľom a žiakom. My tu nikto z nás nie sme vedení úsilím niekoho tu, ako sa niekedy hovorí, kúpať. My tu lenom tak priateľsky budeme diskutovať a debatovať knihy, ktoré by mal každý svazák poznať k svojmu rastu.“
V knihe nechýba ani milostná zápletka Dannyho s veliteľovou dcérou Janinkou a mnoho ďalších vojenských scén opísaných s neobyčajným vtipom ako napr. dovádzanie poručíka so súdružkou Babinčákovou, keď sú pričinení majorom. Všetky kapitoly majú svoj názov podľa toho, čo sa v nich odohráva – napríklad Divizné kolo armádnej súťaže tvorivosti, Kultúrne masové večierok na rozlúčku, Noc v posádkovom väzení atď. Kniha končí práve oným večierkom na rozlúčku, keď sa Danny lúči s Janinkou a majorek sa utopí v jímke.
Kuchár mu priškôčil na pomoc a spojenými silami vytiahli ťažkú hadicu von. V sacím otvore vězel nejaký čierny predmet. Keď ho vyňali, zistili, že to je vychádzková dôstojnícka hilienka nezvykle malých rozmerov.
Atmosféra vojenského života je dokreslená drsnou, často až vulgárnou mľuvou jednotlivých postáv.
OKOLNOSTI VZNIKU DIELO:
- Román Tankový prapor napísal Josef Škvorecký v zime roku 1954, v tej dobe však nemohol knižne vyjsť, boli uverejnené len nepatrné úryvky v Literárnych novinách, Kultúrnej tvorbe a väčšia ukážka až v roku 1967 v časopise Plamen.
- V roku 1969 bola kniha pripravená na vydanie v Československom spisovateľovi, vydanie však bolo zničené v stránkových korektúrach.
- Kniha nakoniec vyšla v roku 1971 ako prvý titul v exilovom nakladateľstve manželov Škvoreckých 68 Publishers v Toronte.
UKÁZKA ZAUJETÍ:
„Bola u tých druhých Erdessývcov, čo sú jej otca setry manžela bratranca mojho strýka, od nevesty manžela mojej sestry.“
„U nás na Žižkove je jeden chlap, ktorý má jedenásť detí, samý synov, a manželka si dala na jar pomôcť, páč on hovorí, že prej kto by to živil, a že prej dyž ty synov poimenoval podľa dvanástich apoštolov, tak na tohodle by už vybyl lenom Jidáš, a keď by k tomu prej také dieťa prišlo, a farár by mu ho stejne nepokrstil a iné meno by mu dať stejne nemohol, páč má vrozený zmysel pre poriadok a bol by z toho nervózny, a aby nemal pokrsteného, to si nemôže vziať na svedomie, ponivač on je veriaci katolík, tak…“