📝 Život

Narodil sa v Háji u Opavy. Jeho otec bol správcom cukrovaru a pochádzal zo starobylej šľachtickej rodiny. Matka bola dcérou evanjelického farára. Rodina sa často sťahovala, žili v Prahe, Benešove, Klatovoch a nakoniec sa usadili v Davli. Navštevoval gymnázium v Benešove a neskôr v Prahe. Po maturite začal študovať medicínu na Karlovej univerzite. Štúdium prerušila prvá svetová vojna, počas ktorej slúžil v armáde ako zdravotník. Po vojne štúdium dokončil a pracoval ako lekár v rôznych mestách. Venoval sa aj písaniu a v roku vydal svoju prvú knihu. Oženil sa s Ludmilou Tučkovou, s ktorou mal dve deti, Janu a Pavla. Aktívne sa zapájal do kultúrneho a spoločenského diania. Bol členom umeleckých spolkov a spolupracovník avantgardných časopisov. Zaujímal sa o film a podieľal sa na tvorbe niekoľkých filmov ako scenárista a režisér. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do odboja. Bol členom ilegálnej skupiny, ktorá pomáhala ľuďom prenasledovaným nacistami. V roku bol zatknutý gestapom a popravený v koncentračnom tábore. Jeho smrť bola veľkou stratou pre českú literatúru a kultúru.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Vančurovo dielo je charakteristické originálnym jazykom, ktorý spája prvky hovorovej reči s archaizmami a poetickými obrazmi. V jeho tvorbe sa prelínajú rôzne žánre – román, poviedka, dráma, esej a filmové scenáre. Jeho rané diela sú ovplyvnené poetizmom, neskôr sa jeho štýl vyvíjal smerom k realistickému zobrazeniu spoločenských problémov. Často sa inšpiroval históriou, folklórom a mytológiou. Jeho postavy sú často excentrické a svojrázne, s bohatým vnútorným životom. Vančurov jazyk je plný neologizmov, slovných hračiek a metafor, čo niekedy sťažuje čítanie jeho diel. Vyznačuje sa tiež prepracovanou syntaxou a rytmom viet. Jeho diela sa vyznačujú humorom, iróniou a grotesknosťou, no zároveň sa v nich objavujú aj vážne témy ako smrť, láska, viera a zmysel života. Jeho štýl je experimentálny a inovatívny, čo ho radí medzi najvýznamnejších predstaviteľov českej modernej literatúry. Jeho diela sú preložené do mnohých jazykov a dodnes sú čítané a inscenované. Jeho filmové scenáre a réžia sú tiež považované za významný prínos k českej kinematografii.

👥 Literárni súčasníci

Karel Čapek (Biela nemoc, Matka), Jaroslav Seifert (Maminka), František Halas (Torzo naděje), Vítězslav Nezval (Edison)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Vladislav Vančura (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Rozmarné leto

Autor: Vladislav Vančura

Pridal(a): Andrea, teremoska

Vladislav Vančura (23.6.1891-12.5.1942)

Vladislav Vančura bol tvorcom jazykovo experimentujúcich poetických próz z histórie aj súčasnosti, dramatik, filmový scenárista. Narodil sa roku 1891 v Háji u Opavy. Po otcovi Vančura pochádzal zo starého protestantského rodu písmákov. Detstvo prežil v Davli, kde bol otec hospodárskym správcom. V dospelosti hľadal ťažko životnú orientáciu. Dochádzal na gymnázium v Benešove u Prahy, štúdium však na čas prerušil. Začal navštevovať umelecko-priemyselnú školu a pokúšal sa dostať na pražskú Akadémiu výtvarných umení. V roku 1915 nakoniec odmaturoval na gymnáziu v Prahe. Započal študovať právnickú fakultu, ale po prvom semestri prestúpil na Lekársku fakultu Karlovej univerzity, ktorú absolvoval roku 1921. Toho istého roku sa oženil a s manželkou prevádzkovali lekársku prax na Zbraslavi. Od roku 1929 potom Vladislav Vančura so svojou lekárskou praxou skončil, aby sa mohol naplno venovať svojej literárnej tvorbe. Vančura bol prvým predsedom umeleckého spolku Devětsil (založeného roku 1920), spolutvorcom programu avantgardnej literatúry. Podnikol niekoľko zahraničných ciest do Francúzska a Sovietskeho zväzu. Spolupracoval tiež s komunistickým hnutím, ale roku 1929 podpísal prehlásenie proti novému gottwaldovskému vedeniu a bol z KSČ vylúčený. V 30. rokoch Vančura pôsobil v nakladateľstve Družstevní práce. Prvé Vančurove literárne pokusy vznikli už za štúdia na gymnáziu. Významnejšie práce však pochádzajú až z konca druhého desaťročia 20. storočia. Jeho drobné príspevky sa objavovali v rôznych časopisoch a novinách (Nebojsa, Rudé právo, Kmen aj.). Z celej Vančurovej tvorby vyviera túžba odstrániť všetko, čo bráni rozvoju slobodnej ľudskej prirodzenosti a aktivity. Autor zápasil s konvenciami dosiaľšej prózy. Nápadný je jeho jazyk čerpajúci z archaizmov biblického češtiny, ale aj z hovorovej reči. Čerpal i z tradície veľkého európskeho románu aj súčasných podnetov expresionizmu a dadaizmu. Za okupácie bol Vladislav Vančura činný v odboji. V máji 1942 za stanného práva bol zatknutý a 1. júna toho istého roku popravený.

Dielo:

• Pole orná a válečná – básnická próza, ktorá ukazuje vojnu vo všetkých podobách – hrôza, absolútne popieranie ľudských hodnôt
• Markéta Lazarová – láska a sloboda je zmyslom života, v stredoveku
• Kubula a Kuba Kubikula – jeho jediná kniha pre deti

Obecne kultúrny kontext:

• 1. pol. 20. stol. = česká medzivojnová próza, imaginatívna próza, lyrizovaná próza

Imaginatívna próza:

• Využíva toľko básnických spôsobov vyjadrenia až pripomína báseň, ale bez veršov-> zvukomalebnosť zostáva->využíva metaforu
• Zástupcovia sú Karel Schulz a Karel Konrád, ale len časťou svojej tvorby
• Jediným ryzím predstaviteľom tohto prúdu je práve Vladislav Vančura
• Ľavicovo orientovaná literatúra = propagujú myšlienky komunizmu, združení okolo Rudého práva, ľavica = aby sa mali všetci rovnako dobre, pravica = orientujú sa na jednotlivca
  • predstavitelia: Ivan Olbracht, Vladislav Vančura, Marie Pujmanová, Marie Majerová

Literatúra 1. republiky

• autori často používali téma cirkusu – to bolo niečo exotické pre iný spôsob života. Vančura písal túto novelu umelecky náročných Polí orných a válečných, ktoré kritika neprijala príliš dobre. Rozmarné leto je tomuto dielu opakom – namiesto hrôz a chaosu je tu bezstarostný pokoj, pohoda a vtipné paradoxy.
• Inšpirácia dadaizmom, exotické motívy, cestovanie, „Umenie života je žiť a užívať.“
• Predstavitelia: Vítězslav Nezval – Edison; Jaroslav Seifert – Slavík zpíva špatně

Rozmarné leto (1926)

• Kniha je kritikou malomeštiackej stereotypnosti, nudnosti.

Typy promlúv:

• opomíja úvodzovky, z kontextu môžeme poznať, že ide o priamu reč (jakoby celú knihu vyprával jeden vyprávač), dialógy (veľké množstvo)

Vyprávač:

• Téměř celý dej je napísaný formou dialógu. Avšak autor neberie ohľady na bežné označenie priamej reči. Autorov humor je veľmi osobitý, prechádza do irónie, chvíľami až do satiry. Jazyk je pestrý, obsahuje archaizmy, knižné prostriedky, hovorové prostriedky. I napriek tomu je to ľahko čitateľná kniha.
• Er-forma, vyprávač nie je účastníkom deja

Jazykové prostriedky:

• jazyk veľmi bohatý
• časté archaizmy, knižné obraty
• štýlizovaná reč – spisovná čeština, prechodníky
• složité súvetia
• Poetizmy = básnické prirovnania

Tropy a figúry:

• perifráza – s prstom, ktorý hryzie omletý riadok
• Prechodníky
• inverzia – ktorý má jazykom von vyplazený

Postavy:

• Antonín Důra – starší, majiteľ miestnej plovárne, záletník, keďže sa mu jeho vlastná žena nepáči. Prísny, je zaujatý vlastným telom; pečuje o seba (chodí plávať za každého počasia, cvičí)
• Kateřina Důrová – nešťastná z manželstva s Antonínom, veľmi rázná a neprijemná
• Kanovník Roch – mravokárce, neprijemný, pretože by najradšej svet riadil podľa kníh a básní, podľa krásy Anny
• Major Hugo – má slušné chovanie, vznešený, priateľ Antonína, vášnivý rybár, tiež podľahne Anne
• Anna – veľmi krásna, milá, trochu vypočítavá, keďže si je vedomá svojej krásy, očaruje krásou nie jedného muža
  Zaplete sa s Antonínom, Kanovníkom, i Majorm, ale nakoniec sa na všetkých vykašle a odchádza s Arnoštkom.
• Arnoštek – kúzelník menšej postavy, polykač ohňa, cestuje po svete s Annou

Doba a miesto deja

Dej sa odohráva v Krokových Varech, ktoré ležia na rieke Orši, počas troch júnových dní.

Dej

Antonín je opäť na svojej plovárni. Nie je moc šťastný, na to že je červen, počasie nie je moc priaznivé k jeho druhu podnikania.

„Tento spôsob leta, robil vposledy, odvracajúc sa od prístroja Celsiova, zdá sa mi poniekud nešťastným.“

Na plovárňu prichádza jeho priateľ Roch so svojou knihou a snaží sa Antonína presvedčiť o svojej pravde. Do lázní dorazí aj kamarát Hugo a ako vždy všetci spolu debatujú veľmi vážne o veciach zmysluplných aj nepodstatných. Objaví sa tu aj Kateřina, nesúc im obed. Deň ako každý iný – stereotypný, monotónny, všedný. A práve z toho jednotvárneho dňa je vytrhnutý príchod Arnoštka, ktorý sa celý uchvátený pýta, či sa môže tu v riečnych lázňach umyť. Prečo by takéž nemohol. Ich nemenná debata ožije a dozvedia sa, že Arnoštek je kúzelník, ktorý do Varov práve dnes prišiel a strávi tu niekoľko dní so svojou asistentkou Annou. Všetci sú prekvapení na toľko, že až neskôr zistia, že Arnoštek vlastne nezaplatil vstup. Večer sa chlapi vydávajú na námestie, aby shlédli provazochodcovho vystúpenie. Dievča Anna, ktorá do klobúka vybíra vstupné, všetkých troch mužov okúzli. Tentýž večer Antonín odchádza z domova so zámienkou hliadania plovárne. Kateřine to nedá spať, honí sa jej to hlavou, keďže dobre vie svojho záletného muža. Je ženou činu, tak sa vydáva za ním do lázní. Z kabinky slyší dva hlasy a snaží sa k nim dostať. Buší do dverí. Zvnútra je slyšať cinkanie lahví a šplouchanie vody. Za chvíľu vyleze Antonín so slovami, že tu slečna sa topila a on ju zachraňoval. Kateřina pozná, že jej muž ju tahá za nos, dobre vie, že tu má kaď, v ktorej chladí pitie, a teda všetko nafingoval. Urazená sa nastiehuje do maringotky k Arnoštkovi, v ktorom našla zalíbenie už na plovárni, pod zámienkou, že sa bude starať o chuderku Annu. Druhého večera po predstavení sa Kateřina a Arnoštek idú prejsť a Anna zostáva sama v maringotke a pečie ryby. U okna sa objaví abbé Roch a ponúka jej, že jej bude čítať z knižky. Anna prijíma a pozýva ho ďalej. Abbé Annu svádza, avšak sú vyrušení, keď sa opilci vracia z hospody „U zelenej panny“, lomcujú maringotku a strhne sa bitka. Abbé sa snaží nenápadne utiecť z boja, ale odniesol to svoje ucho. Preto k nemu potom prichádzajú Hugo a Antonín s jehlou zhotovenou z háčika na ryby, aby mu natržené ucho prišili. Tretieho dňa nie je moc pekné počasie a príde málo divákov. Ale Arnoštek i napriek tomu pokračuje vo svojom predstavení. Niekto opitý dedko k nemu príde a hovorí, aby ten chlapec nešťastil slezol, že sa mu môže niečo stáť, a začne tiahnuť za provaz, na ktorom Arnoštek chodí. Arnoštek sa snaží udržať rovnováhu, ale márne. Padá na chrbát. Anna neztráca hlavu, aby obecenstvo nechcelo peniaze späť, oblečie si Arnoštove šaty, Kateřinu navlečie do svojich a pokračuje v predstavení. Sklíza neskutočný aplaus. Arnoštkovej nemožnosti zneužíva Hugo a ide za Annou a vyláká ju von. Ďalšieho dňa ráno ich prekvapí čilý Arnoštek. Hugo je zmlátený holou. A spustí sa slovná prestrelka. Hádajú sa o Annu. Tá nakoniec uzná, že Arnoštek je lepšia partia. Medzitým Kateřina zašíva roztrhané a dieravé veci v maringotke a uvedomuje si, čo urobila za hlúposť. A rozhodne sa, že sa vráti domov. Antonín ju vezme späť, ale privítá ju pekným výpraskom. Príští deň sa opäť všetci traja páni stretnú na plovárni, aby sa venovali svojej obľúbenej polemike. Kateřina je tu s nimi. A vo vzdialenosti vidia, ako do kopca šplhá maringotka… Ich život sa vracia do starých, fádnych koľají.

The post Rozmarné leto – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Markéta Lazarová

Autor: Vladislav Vančura

Pridal(a): Brendy

Vladislav Vančura (1891 – 1942)

• Český spisovateľ, dramatik, filmový režisér, pôvodným povolaním lekár.
• *Háj vo Slezsku, otec sa dlhú dobu nemohol uplatniť, a tak sa často sťahovali.
• Členom a prvým predsedom Devětsilu (1920), prívrženec poetizmu, vo tridsiatych rokoch bol členom Ľavej fronty, publikoval vo veľa časopisoch – Červen, Kmeň, Host a Panorama, členom KSČ, ale jeho dielo nie je komunistickou agitáciou, pôsobil ako divadelný kritik v denníku „Československá samostatnosť“, neskôr premenovaného na „Národné osvobodenie“, bol predsedom českej filmovej spoločnosti.
• Květen 1942 zatknutý a 1. června na Kobyliské střelnici popravený → 1946 bol in memoriam menovaný národným umelcom.

Tvorba:

• Archajické slová a knižné výrazy spojené s ľudovou mluovou, vietná stavba zastaraná, zložité súvetia na zdôraznenie dôležitosti daného okamihu, diela monumentálny raz, dej potlačený, dôležité miesto vyprávač, ktorý vyjadruje svoj názor na dej, prerušuje vyprávanie a oslovuje čitateľov, hodnotí správanie postáv, časti príbehov pripomínajú filmové scenáre, opojuje život, zdôrazňuje zážitky, detailne vyjadruje náladu, farebnosť príbehu, city

Ďalšie významné diela:

• Dlouhý, Široký a Bystrozraký, Pekař Jan Marhoul, Pole orná a válečná, Rozmarné léto, Poslední soud, Hrdelní pře anebo přísloví, Konec starých časů, Obrazy z dějin národa českého (kvôli zatknutiu prerušené písanie uprostred vety), Kubula a Kuba Kubikula, Jezero Ukereve.

Zaradenie autora, znaky obdobia

Česká literatúra 1. polovice 20. storočia

• Rozrôznenie českej literatúry, vznik nových umeleckých prúdov.

Imaginatívna literatúra

• Vplyv avantgardy (kultúrne a umelecké hnutie, usiluje o experiment, uplatňuje sa vo výtvarnom umení, literatúre, divadle i filme)
• Lyrizácia, metóda asociácie predstáv

Autori, ktorí tvorili vo rovnakej dobe

• Karel Čapek, Ivan Olbracht, Jaroslav Hašek (Osudy dobrého vojáka Švejka), Karel Poláček (Dům na předměstí)

Vplyvy na tvorbu

• Jeho próza ovplyvnená prvou svetovou vojnou, expresionizmom
• Obsahuje celú radu experimentov – hľadá nové spôsoby vyjadrenia, inšpirácia vo stredovekých príbehoch o rytieroch

Kritika a vplyv diela

• 1967 – film (réžia: Františkom Vláčilom, hlavná rola: Magda Vášáryová).
• V svojej dobe prijatá veľmi dobre, veľké množstvo pozitívnych recenzií v dobových časopisoch, vyhrala v ankete Lidových novin o najzaujímavejšiu knihu roku 1931.
• Odozvy na Markétu Lazarovú sú vo veľa smeroch podobné – kritici sa zamýšľajú nad nekonkrétnym pojatím histórie a takmer vždy sa shodujú, že to nijako nesnižuje umeleckú hodnotu diela, oceňujú jazyk, ktorým je kniha písaná, zdôrazňujú ľudskosť a pudovosť Vančurových postáv.

Spoločensko-historické pozadie

• Pred druhou svetovou vojnou.
• Medzivojnové obdobie, obdobie pokoja.

Rozbor diela: Markéta Lazarová

Všeobecná charakteristika

• Literárny druh: epika
• Literárny žáner: román – baladický

Tematická výstavba

• Námet: láska a sloboda zmyslom života
• Myšlienky:
  • kritika súdobého meštiactva
  • autor hľadá v minulosti, čo nenachádza v súčasnosti
  • oslavovanie slobodného života a spoločnosti, ktorá človeka neobmedzuje
  • zmyslom života je láska, ktorá sa prebudila aj v surovom rváčovi Mikulášovi. Nejedná sa však len o lásku medzi Mikulášom a Markétou, láska je tu pojatá rôzne, napríklad láska medzi deťmi a rodičmi (Kristián a jeho otec), láska medzi staršími manželmi (Kozlík a Katarína).
  • okrajovo sa dotýka aj iných aktuálnych tém – s ľahkou iróniou kritizuje súčasnú literatúru („Nepôsobí táto poviedka ako mlat v porovnaní s rozkošnou zložitosťou súčasnej literatúry?“)
  • túži po mieri, upozorňuje na nesmyselnosť všetkých vojnových konfliktov („Hovoríte: bubon a ja odpovedám: svadba!“)
  • autor sa sám diví, čoho všetkého sú osoby v jeho románe schopné, žasne nad láskou hlavných hrdinov, chváli za statočné konanie, opojuje mier, nemá rád boj, a zbabelosť s opatrnosťou sú pre neho smiešne

Kompozičná výstavba

• Chronologicky
• Text členený na kapitoly

Vyprávač

• Vševedúci vyprávač – občas podáva len správu o deji, ale tiež prerušuje dej rôznymi vstupmi, odbočkami a vlastnými názormi – rozbíja historický nádych príbehu.
• Autor kladie otázky sám sebe alebo čitateľom, polemizuje s postavami, všetky tieto otázky nútia čitateľov k premýšľaniu

Postavy:

• šľachtic Kozlík a jeho synovia – hrubí, suroví, zabíjajú bez výčitiek, na dosiahnutie cieľa sú schopní obetovať život, autor núti čitateľa, aby sa priklonil na ich stranu
• zbojník Lazar – statočný, drzý, nedáva najavo bolesť ani poníženie
• obaja hrdinovia sú lúpežníci, sú však charakterovo protichodní, Kozlík je lepší, autor píše: „Kozlík je lúpežný rytier, Lazar len lúpežník.“
• Markéta Lazarová – Lazarova dcéra, krásna, milá, citlivá, bola vychovávaná inak než jej súrodenci, takže nevedela o činoch, ktoré pácha jej rodina
• Mikuláš – syn Kozlíka, miluje Markétu
• Kristián – pohľadný, jemný, citlivý, nerozhodný – táto vlastnosť ho stojí život, miluje Alexandru
• Alexandra – jednou vystupuje ako nežná milenka, podruhé ako dračica túžiaca po krvi, zabije Kristiána a nakoniec spácha samovraždu

Časopriestor

• Miesto deja: okolie Mladé Boleslavi
• Doba deja: stredovek

Jazyková výstavba

• Er-forma, jazykový experiment
• Užíva: vznešený jazyk eposov, archaické spojenia, prechodníky, nezvyčajný slovosled, všeobecné a vulgárne výrazy
• Kombinácia knižných slov so slovami spisovnej češtiny
• Kontrast (bieda × nádej, poníženie × hrdosť, sila × slabosť), dlhé súvetia, obraznosť, iróniu, originálne spojenia a četné citoslovcia
• Autor často spája pomocou metaforických pomenovaní povahu hlavných postáv s prírodou:
  • Lúpežníci sú prirovnávaní k dravej zveri a šelmám
  • Kozlík je prirovnávaný k medveďovi a Lazar k lišiakovi
  • Markéta je opisovaná ako vznešená laň

Obsah

Kráľ sa rozhodol oslobodiť obchodné cesty od lúpežných zbojníkov. A preto posiela do kraja hejtmana Piva v čele vojska, ktoré má potrestať všetkých, ktorí sa prehrešujú proti zákonom. Lúpežný šľachtic Kozlík, ktorý spolu so svojimi ôsmimi synmi a deviatimi dcérmi obýva hrad Roháček, sa pokúsi spojiť proti presile kráľovskej armády so susedným rodom Lazarov, ktorý obýva Obořište. Tieto dve lúpežnícke bandy bojovali od nepamäti proti sebe. Kozlíkov syn Mikuláš, ktorý by v roli posla, prišiel na hrad Obořište vyjednávať spojenectvo, je však odmietnutý a zranený. Aby Mikuláš túto potupu odčinil, unesie pri prepadnutí hradu Obořište Lazarovu dcéru Markétu. Záhy sa obaja do seba zamilujú a Markéta, ktorú Lazar zaslúbil kláštoru, je vystavená veľkému trápeniu, lebo porušila otcov slib. Schyľuje sa k rozhodujúcej bitke a Markéta, ktorá svádza vnútorný boj medzi láskou k Mikulášovi a k otcovi, sa pokúša o samovraždu. Medzitým obdobný príbeh lásky zažíva aj Kozlíkova dcéra Alexandra s Kristiánom, zajatým synom ríšskeho grófa. Pri stretnutí s kráľovským vojskom väčšina členov Kozlíkovej tlupy zomrie alebo padne do zajatia. Uniknúť sa podarí Mikulášovi s Markétou a Alexandre. Kristián sa vráti k svojmu otcovi. Svojho rozhodnutia však neskôr ľutuje, lebo bez Alexandry nemôže žiť. Je si vedomý, že zradil svoju lásku. Vydáva sa do lesa, aby ju našiel. Blúdením v lese zošílí. Nakoniec sa s Alexandrou stretne, tá ho však v záchvate zuřivosti zabije. Medzitým sa Markéta vracia na Obořište a prosí svojho otca o odpustenie, ten ju posiela do kláštora, aby sa zo svojich hriechov očistila. Zatiaľčo Mikuláš sa s pomocou najatých žoldnierov pokúša dobyť pevnosť, kde je uväznený jeho otec Kozlík. V márnej bitke sú zajatí a potom popravení. Alexandre i Markéte sa narodia synovia. Alexandra ľutujúca stále svojho činu krátko po pôrode spácha samovraždu. Markéta sa jej chlapca ujala a vychovala ho spoločne so svojím synom.

Porovnanie

• Zakázaná láska: William Shakespeare: Romeo a Júlia
• Atmosféra: Nikola Šuhaj Lúpežník

Môj názor

Kniha sa mi páčila. Páčilo sa mi, že Vančura upozorňoval na hrdosť a morálku ľudí, ktorých by sme inak odsúdili. Ďalej sa mi páčilo, že hlavným témou je láska dvoch ľudí, ktorá však nie je dokonalá, lebo dohromady svedla hrubého lúpežníka a zbožnú a krásnu Markétu. Zo začiatku sa mi kniha čítala veľmi zle, lebo vety sú písané archaickým jazykom a súvetia sú veľmi komplikované. Postupne som sa do tohto jazyka dostala. Párkrát som sa od knihy nemohla odtrhnúť (hlavne pri scénach Mikuláša a Markéty), ale niekedy som sa naopak zatrácala a nevedela som, o čom autor v tej chvíli zrovna hovorí.

The post Markéta Lazarová – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Rozmarne leto

Autor: Vladislav Vančura

Pridal(a): Brendy

Vladislav Vančura (1891 – 1942)

• český spisovateľ, dramatik, filmový režisér, pôvodným povolaním lekár
• *Háj vo Slezsku, otec sa dlhou dobu nemohol uplatniť, a tak sa často sťahovali
• členom a prvým predsedom Devětsilu (1920), prívrženec poetizmu, vo tridsiatych rokoch bol členom Ľavej fronty, publikoval vo mnohých časopisoch – Červen, Kmeň, Host a Panoráma, členom KSČ, ale jeho dielo nie je komunistickou agitáciou, pôsobil ako divadelný kritik v denníku „Československá samostatnosť“, neskôr premenovanom na „Národné oslobodenie“, bol predsedom českej filmovej spoločnosti
• kvieten 1942 zatknutý a 1. júna na Kobyliskej strelnici popravený → 1946 bol in memoriam menovaný národným umelcom

Tvorba:

Archaické slová a knižné výrazy spojené s ľudovou mluovou, vetná stavba zastaraná, složité súvetia na zdôraznenie dôležitosti daného okamihu, diela monumentálneho rázu, dej potlačený, dôležité miesto vyprávača, ktorý vyjadruje svoj názor na dej, prerušuje vyprávanie a oslovuje čitateľa, hodnotí správanie postáv, časti príbehu pripomínajú filmové scenáre, oslavuje život, zdôrazňuje zážitky, detailne vyjadruje náladu, farebnosť príbehu, city

Ďalšie významné diela:

Dlhý, Široký a Bystrozraký, Pekár Jan Marhoul, Pole orná a válečná, Markéta Lazarová, Posledný súd, Hrdelská pre anebo prísloví, Konec starých čias, Obrazy z dejín národa českého (kvôli zatknutiu prerušené písanie uprostred vety), Kubula a Kuba Kubikula, Jazero Ukereve.

Zaradenie autora, znaky obdobia

• Česká literatúra 1. polovice 20. storočia – rozrôznenie českej literatúry, vznik nových umeleckých prúdov
• Imaginatívna literatúra
• vplyv avantgardy (kultúrne a umelecké hnutie, usiluje o experiment, uplatňuje sa vo výtvarnom umení, literatúre, divadle aj filme)
• lyrizácia, metóda asociácie predstáv

Autori, ktorí tvorili vo stejnej dobe

• Karel Čapek, Ivan Olbracht, Jaroslav Hašek (Osudy dobrého vojaka Švejka), Karel Poláček (Dom na predmestí)

Vplyvy na tvorbu

• už názvom chcel autor dať najavo, že pôjde o žartovné vyprávanie
• autor nechápal humor ako doprovodný znak, ale ako filozofiu, životný postoj
• dielo naprostým protikladom knihy: Pole orná a válečná
• obal knihy prvých knižných vydaní vytvoril J. Čapek

Spoločensko-historické pozadie

• pred druhou svetovou vojnou
• medzivojnové obdobie, obdobie relatívneho pokoja

Rozmarne leto – rozbor knihy

Všeobecná charakteristika

• druh: epika
• žáner: novela – humoristická
• podtitul: humoristický románek

Tematická výstavba

• téma: kritika nevernosti, poukázanie na stereotyp dní, nuda, chvíľkové pobláznenie

• námět: poklidnú idylu malého mesta naruší príjezd kúzelníka a jeho krásnej pomocnice Anny

• miesto deja: kúpeľské mesto Krokovy Vary (leží na rieke Orši)

• doba deja: počas 3 červnových dní

Myšlienky

• snaha pobaviť čitateľa je však prostredkovaná pomocou veľkého umenia vyprávať a veľkou štylovou hrou
• kritika malomeštiackej morálky: pretvárka, pokrytecká morálka, nuda, pasivita (ako K. Poláček)
• opisuje pomíjivosť a krásu chvíľkového pobláznenia
• radosť z vyprávanie je dôležitejšia ako zápletka a psychológia postáv
• chcel spojie avantgardnú prózu s poetikou poetizmu: okúzlenosť svetom, sledovanie sveta pomocou zmyslov, aktualizácia výrazových prostriedkov

Jazyková výstavba

• er-forma (vyprávač však nie je účastníkom deja)
• charakteristika postáv vyplýva z ich konania, niektoré sa popisujú a hodnotia samé
• V. štýl oplýva veľkou nápaditosťou
• jazyk: lexikálne bohatý, rétoricky mnohovrstevný, časté archaizmy, knižné obraty, ktoré sú z mluveného hľadiska ťažkopádne (záměrne), jazyk neslúži na sdelenie, vytvára samostatnú rovinu obrazných prirovnaní, prúdiacich rozhovorov a podivných oslovení fiktívneho adresáta
• zvláštne štylizovaná reč – vznešený štýl, spisovná čeština, archaizmy, prechodníky, složité súvetia, snaha o oživenie slov dávno zapomenutých, latinské výrazy
• kniha má na čitateľa pôsobiť ako vytrženie z bežných hovorových zvykov, chce vybídnúť k pozornému vnímaniu textu
• veľké množstvo dialógov, slovná komika
• najznámejšie vety z diela: „Tento zpôsob leta sa mi zdá poniekud nešťastným.“ (A. Dúra)

Tropy a figúry (príklady)

• epiteton ornans
  • veľkolepého mesiaca, odulý reťazec, žirné polia
• perifráza
  • usedajú do tiena platanov
• anafora
  • hle, vzťahovanie sa stáva miernym
  • ať posúva nos… , ať sa zmierňuje
• personifikácia
  • vzťahovanie sa stáva miernym
  • reťazec, ktorý vyrazil z obličaja
  • čas poskytuje viac veku
• oxymorón
  • zdvihá sa a opäť klesá
• anakolut
  • Mnozí odvážlivci, keď sa ocitli na začiatku veľkolepého mesiaca júna, usedajú do tiena platanov…
• eufemizmus
  • z býčkov sú voly, jalovice sú stelné a tam je máj
• prechodník
  • hovoriac, vyňavši
• metonýmia
  • Nie je vám vhod táto desiata hodina, ktorá práve slieta zo starobylého veže baziliky..?

Kompozičná výstavba

• napísané chronologicky s minimom odbočiek od hlavnej dejovej línie
• text je rozdelený na množstvo malých kapitol, označených ironickými názvami (Cesta cnosti, Strážte sa strážnikov)
• opomíja uvozovky, z kontextu poznáme, že ide o priamu reč (jakoby celú knihu vyprával jeden vyprávač)

Porovnanie

• naprosto ojedinelé dielo

Kritika a vplyv diela

• dielo bolo vnímané pozitívne najmä avantgardnými umelcami a teoretikmi štrukturalizmu
• výhrady mali kritici konzervatívni (Arne Novák) a katolíci
• toto dielo našlo odozvu v 60. rokoch prostredníctvom štúdií a esejí, ktoré sú dôkazom uvoľnenia kultúrnej atmosféry
• v roku 1967 bol podľa knihy natočený rovnomenný film (R. Hrušínský, V. Brodský, J. Menzel – tiež réžia)

Postavy:

• majster Antonín Důra – starší muž, majiteľ vidieckej plovárne v kúpeľskom mestečku, záletník, stará sa o svoje telo, ľudské telo je pre neho najdôležitejšie, svoju ženu už nemá rád, užíva si života
• Kateřina Důrová – neprítažlivá žena, manželka Antonína, nie je šťastná v manželstve, nehezká, tlstá, podezrievavá
• Kanovník Roch („abbé“) – najväčší mravokárce, ale sám je okúzlený dievčaťom, priateľ Antonína, oceňovateľ mravnosti, vzdelaný knihomol
• major Hugo – priateľ Antonína, bývalý vojak, vznešený, bohatý, slušného vychovania
• Arnoštek – potulný kúzelník, cestuje po svete, polykač ohňa, akrobat atď., „švarný chlapík“
• Anna – mladá krásna dievča, nejspíš partnerka Arnoštka, pomáha Arnoštkovi pri vystúpeniach – vybíra peniaze, za slobodna sa volala Nezválková

Obsah

Je chladné leto a v kúpeľskom mestečku Krokovy Vary sa skoro nič nederie. Do Důrovej plovárne teda mnoho ľudí nechodí. Kanonik Roch je pohoršený, že si Antonín Důra sundal kalhoty, keď lezol do vody. Manželia Důrovi sa vzájomne pomlúvajú. Do mesta príjde potulný kúzelník Arnoštek a jeho pomocnica Anna. Usporiadajú niekoľko predstavení pre ľudí. Mesto je vzhuru nohami. Antonín Důra, kanonik Roch aj major Hugo sú okúzlení krásou Anny. Kateřine Důrovej sa zasa páči Arnoštek a nosí mu jedlo. Antonín Důra podvedie svoju ženu s Annou, ale keď vchádza Anna do domu, poleje ju aj seba vodou a zalže manželke, že Annu zachraňoval. Kateřina mu neverí, ale aj tak sa o Annu stará. Potom odchádza za Arnoštkom. Kateřina teda pobýva spoločne s Arnoštkom a Annou. Kanonik Roch ide v noci k maringotke a Anna ho pozve dovnútra, práve varí ryby. Opilí výtržníci sa práve vraciajú z hospody a vtrhnú do maringotky. Zraní kanonika Rocha – natrhnú mu ucho. Antonín mu ho potom zašije. Major Hugo sa tiež snaží o Annu, chce, aby s ním zostala, ale Arnoštek ho zbije. Kateřina sa pohádza s Arnoštkom a odchádza späť k Antonínovi. Rozhodla sa, že mu odpustí. Avšak Antonín jej neodpustí a nie je rád, že sa k nemu vrátila.

Môj názor

Kniha sa mi opravdu veľmi páčila aj napriek tomu, že nebola nijak dejovo pestrá a jazyk je veľmi knižný a komplikovaný. Ako autor zamýšľal, pri jej čítaní bola nutná zvýšená pozornosť, čo ma však vôbec nevadilo, keďže príbeh bol čítavý a vtipný. Musím povedať, že s ničím podobným som sa doteraz nestretla.

Úryvok:

Staré časy:

Mnozí odvážlivci, keď sa ocitli na začiatku veľkolepého mesiaca júna, usedajú do tiena platanov a ich urputné vzezrenie sa stáva miernym. Hle, vzťahovanie a vysoký stĺp ortute, ktorý sa zdvihá a opäť klesá, pripomínajúci dych spáča. Hle, kyv slnečníka a táto tvár, kedysi hrozná. Ať posúva nos a odulý reťazec, ktorý vyrazil z obličaja tak prudko, ať sa zmierňuje, lebo, proboha, mesto je tiché. Uprostred žirných polí je dostatok dvoch bielých v smysle národného básnictva, z býčkov sú voly, jalovice sú stelné a tam je máj.

Vtedy markytánky leta v kapote, v stredných ploských a prúdových, v stredných, ktoré nezrývajú cesty, chodili muž od muža, stolica od stolice a vyňavši blok z vydutého kapsára, trhali lístok po lístku. Chocholík ich nosov sa zardel, keďkoľvek hovorili k svojmu hostiteľovi hovoriac: „Dobrý deň, pane. Nie je dnes krásne jitro? Nie je vám vhod táto desiata hodina, ktorá práve slieta zo starobylej veže baziliky svätého Vavrinca? Domnievame sa, že čas poskytuje viac veku než čokoľvek iné, a vskutku, desať je viac ako deväť.“

(Zasadenie úryvku do kontextu: Úryvok sa nachádza na začiatku knihy, keď Arnošt a Anna prichádzajú do Karlových Varov.)

The post Rozmarne leto – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Markéta Lazarová

 Autor: Vladislav Vančura

 Zaslal(a): Brendy

Všeobecná charakteristika

druh: epika

žáner: román – baladický

Tematická výstavba

námet: láska a sloboda zmyslom života

miesto deja: okolí Mladej Boleslavi

doba deje: stredovek

Postavy:

• šľachtic Kozlík a jeho synovia– hrubí, suroví, zabíjajú bez výčitiek, k   dosiahnutie cieľa sú schopní obetovať život, autor núti čitateľa, aby sa priklonil na ich stranu
• zbojník Lazar– statočný, drzý, nedáva najavo bolesť ani poníženie
• obaja hrdinovia sú lúpežníci, sú ale charakterovo protichodní, Kozlík je lepšie, autor píše: „Kozlík je lúpežný rytier, Lazar len lúpežník.“
• Markéta Lazarová– Lazarova dcéra, krásna, milá, citlivá, bola vychovávaná inak ako jej súrodenci, takže nevedela o činoch, ktoré pácha jej rodina
• Mikoláš– syn valeriány, miluje Markétu
• Kristián– pohľadný, jemný, citlivý, nerozhodný – táto vlastnosť ho stojí život, miluje Alexandru
• Alexandra– raz vystupuje ako nežná milenka, druhýkrát ako dračica túžiaci po krvi, zabije Kristiána a nakoniec spácha samovraždu

Myšlienky

–     kritika súčasného meštiactvu

–     autor hľadá v   minulosti, čo nenachádza v   súčasnosti

–     oslava slobodného života a spoločnosti, ktorá človeka neobmedzuje

–     zmyslom života je láska, ktorá sa prebudila aj v surovom bitkári Mikoláš. Nejedná sa však len o lásku medzi Mikolášom a Markétou, láska je tu pojatá rôzne, napríklad láska medzi deťmi a rodičmi (Kristián a jeho otec), láska medzi staršími manželmi (Kozlík a Katarína).

–     okrajovo sa dotýka aj iných aktuálnych tém – s ľahkou iróniou kritizuje súčasnú literatúru ( „Nepôsobí táto poviedka ako humno u porovnaní s rozkošnou zložitosťou súčasnej literatúry?“)

–     túžia po mieri, poukazuje na nezmyselnosť všetkých vojnových konfliktov ( „hovorím: bubon a ja odpoviem: svadba!“)

–     autor sa sám sa čuduje, čoho všetkého sú osoby v jeho   románu schopné, žasne nad láskou hlavných hrdinov, aj chvália za statočné rokovania, ospevuje mier, nemá rád boj, a zbabelosť s   opatrnosťou sú pre neho smiešne

Jazyková výstavba

–     er -formy, jazykový experiment

–     vševedúci rozprávač – občas podáva iba oznámenie o deji, ale tiež prerušuje dej rôznymi vstupmi, odbočkami a vlastnými názormi – rozbíja historický nádych príbehu

–     autor kladie otázky sám sebe alebo čitateľom, polemizuje s   postavami, všetky tieto otázky nútia čitateľa k   premýšľanie

–     užíva: vznešený jazyk eposov, archaická spojenie, prechodníky, nezvyčajný slovosled, všeobecné a vulgárne výrazy

–     kombinácia knižných slov sa slovami s   všeobecné češtiny

–     kontrast (bieda × nádeje, poníženie × hrdosť, sila × slabosť), dlhá súvetí, obraznosť, iróniu, originálne spojenie a početné citoslovcia

–     autor často spája pomocou metaforických pomenovanie povahu hlavných postáv s   prírodou:

–     lúpežníci sú prirovnávaní k   dravé zveri a šelmám

–     Kozlík je prirovnávaný k   medveďovi a Lazar k   Lišák

–     Markéta je popisovaná ako vznešená laň

Kompozičné výstavba

–     chronologicky

–     text členený na kapitoly

Zaradenie autora, znaky obdobie

–     Slovenská literatúra 1. polovice 20. storočia – diverzifikáciu českej literatúry, vznik nových umeleckých prúdov

–     imaginatívne literatúra

–     vplyv avantgardy (kultúrne a umelecké hnutie, usiluje o experiment, uplatňuje sa vo výtvarnom umení, literatúre, divadle i filmu)

–     lyrizacia, metóda asociácie predstáv

Autori, ktorí tvorili v rovnakej dobe

Karel Čapek, Ivan Olbracht, Jaroslav Hašek (Osudy dobrého vojaka Švejka), Karel Poláček (Dom na predmestí)

Vplyvy na tvorbu

–     jeho próza ovplyvnená prvou svetovou vojnou, expresionizmom

–     obsahuje celý rad experimentov – hľadá nové spôsoby vyjadrenia, inšpirácie v stredovekých príbehoch o rytieroch

Kritika a vplyv diela

–     1967 – film (réžia: Františka Vláčila, hlavné úlohy: Magda Vášáryová)

–     vo svojej dobe prijatá veľmi dobre, veľké množstvo pozitívnych recenzií v dobových časopisoch, vyhrala v ankete Ľudových novín o najzaujímavejšie knihu roka 1931

–     ohlasy na Markéta Lazarová sú v mnohých smeroch podobné – kritici sa zamýšľa nad nekonkrétnym poňatím histórie a takmer vždy sa zhodujú, že to nijako neznižuje umeleckú hodnotu diela, oceňujú jazyk, ktorým je kniha písaná, zdôrazňujú ľudskosť a pudovosť Vančurových postáv

Spoločensko-historické pozadie

–     pred druhou svetovou vojnou

–     medzivojnovej obdobie, obdobie pokoja

Porovnanie

–     zakázaná láska: William Shakespeare: Romeo a Julie

–     atmosféra: Nikola Šuhaj Lúpežník

Obsah

Kráľ sa rozhodol oslobodiť obchodné cesty od lúpežných zbojníkov. A preto posiela do kraja hajtmana Piva na čele vojska, ktorá má potrestať všetkých, ktorí sa prehrešujú proti zákonom. Lúpežný šľachtic Kozlík, ktorý spolu so svojimi ôsmimi synmi a deviatich dcérami obýva hrad Roháček, sa pokúsi spojiť proti presile kráľovskej armády so susedným rodom Lazárov, ktorý obýva Obořiště. Tieto dve lúpežníckej bandy bojovali od nepamäti proti sebe. Kozlíkův syn Mikoláš, ktorý čo by v úlohe posla, prišiel na hrad Obořiště vyjednávať spojenectvo, je ale odmietnutý a zranený. Aby Mikoláš túto potupu odčinil, unáša pri prepadnutí hradu Obořiště Lazárov dcéru Markétu. Čoskoro sa obaja do seba zamilujú a Markéta, ktorú Lazar zasľúbil kláštoru, je vystavená veľkému trápenie, pretože porušila otcov sľub. Schyľuje sa k rozhodujúcej bitke a Markéta, ktorá zvádza vnútorný boj medzi láskou k Mikoláš a k otcovi, sa pokúša o samovraždu. Medzitým obdobný príbeh lásky zažíva aj Kozlíková dcéra Alexandra s Kristiánom, zajatým synom ríšskeho grófa. Pri stretnutí s kráľovským vojskom väčšina členov Kozlíková tlupy zomrie alebo padne do zajatia. Uniknúť sa podarí Mikoláš s Markétou a Alexandre. Kristián sa vráti k svojmu otcovi. Svojho rozhodnutia však neskôr ľutuje, pretože nemôže bez Alexandry žiť. Je si vedomý, že zradil svoju lásku. Vydáva sa do lesa, aby ju našiel. Blúdením v lese zošalie. Nakoniec sa s Alexandrou stretne, tá ho však v záchvate zúrivosti zabije. Medzitým sa Markéta vracia na Obořiště a prosí svojho otca o odpustenie, ten ju posiela do kláštora, aby sa zo svojich hriechov očistila. Kým Mikoláš sa s pomocou najatých žoldnierov pokúša dobyť pevnosť, kde je uväznený jeho otec Kozlík. V márne bitke sú zajatí a potom popravení. Alexandre aj Markéte sa narodí synovia. Alexandra ľutuje stále svojho činu krátko po pôrode spácha samovraždu. Markéta sa jej chlapca ujala a vychovala ho spoločne so svojím synom.

Môj názor

Kniha sa mi páčila. Páčilo sa mi, že Vančura poukazoval na hrdosť a morálku ľudí, ktoré by sme inak odsúdili. Ďalej sa mi páčilo, že hlavnou témou je láska dvoch ľudí, ktorá však nie je dokonalá, pretože dohromady zviedla hrubého lúpežníka a zbožnou a krásnu Markétu.   Zo začiatku sa mi kniha čítala veľmi zle, pretože vety sú písané archaickým jazykom a súvetia sú veľmi komplikovaná. Postupne som sa do tohto jazyka dostala. Párkrát som sa od knihy nemohla odtrhnúť (hlavne pri scénach Mikoláša a Markéty), ale niekedy som sa naopak strácala a nevedela som, o čom autor v  tú chvíľu zrovna hovorí.

Autor

Vladislav Vančura (1891 – 1942)

–     český spisovateľ, dramatik, filmový režisér, pôvodným povolaním lekár

–     * Háj ve Sliezsku, otec sa dlhú dobu nemohol uplatniť, a tak sa často sťahovali

–     členom a prvým predsedom Devětsilu (1920), prívrženec poetizmu, v tridsiatych rokoch bol členom Ľavé fronty, publikoval v mnohých časopisoch – Jún, Kmeň, Host a Panorama, členom KSČ, ale jeho dielo nie je komunistickou agitáciou, pôsobil ako divadelný kritik v denníku “ Československá samostatnosť „, neskôr premenovaného na“ Národná oslobodenie „, bol predsedom českej filmovej spoločnosti

–     máj 1942 zatknutý a 1.   júna na Kobyliské strelnici popravený → 1946 bol in memoriam menovaný národným umelcom

–     tvorba: archaická slová a knižnej výrazy spojené s ľudovou rečou, vetné stavba zastaraná, zložité vety pre zdôraznenie dôležitosti daného okamihu, diela monumentálne ráz, dej potlačený, dôležité miesto rozprávač, ktorý vyjadruje svoj názor k deju, prerušuje rozprávanie a oslovuje čitateľov, hodnotí správanie postáv, časti príbehov pripomínajú filmové scenáre, ospevuje život, zdôrazňuje prežitky, detailne vyjadruje náladu, farebnosť príbehu, city

Ďalšie významné diela: Dlhý, Široký a Bystrozraký, Pekár Jan Marhoul, Pole orná a vojnová, Rozmarné leto, Posledný súd, Hrdelní pr alebo príslovie, Konec starých časov, Obrazy z dejín národa českého (kvôli zatknutiu prerušené písanie uprostred vety), Kubula a Kuba Kubikula, JazeroUkereve

The post Markéta Lazarová – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.