📝 Život

Narodil sa v Besançone ako tretí syn vojenského dôstojníka. Jeho detstvo bolo poznačené častým sťahovaním a nestabilným rodinným životom kvôli otcovým vojenským povinnostiam a rozdielnym politickým názorom rodičov. Matka, royalistka, sa nakoniec s otcom, bonapartistom, rozišla a Victor ostal s ňou. V mladosti študoval na Lycée Louis-le-Grand v Paríži, kde sa začal venovať poézii. Jeho prvé básnické zbierky získali uznanie a už ako tínedžer získal niekoľko literárnych ocenení. V jeho tvorbe sa odrážali silné vlastenecké a monarchistické cítenie. Neskôr sa však jeho politické názory zmenili a stal sa zástancom republiky a bojovníkom proti sociálnej nespravodlivosti. V dospelosti sa aktívne zapojil do politického života, stal sa poslancom a bojoval proti trestu smrti a za slobodu slova. Počas vlády Napoleona III. bol nútený odísť do exilu, kde strávil takmer dvadsať rokov na ostrovoch Jersey a Guernsey. Toto obdobie exilu malo veľký vplyv na jeho tvorbu, v ktorej sa intenzívne venoval témam sociálnej nespravodlivosti, chudoby a utrpenia. Jeho diela z obdobia exilu, ako napríklad Biedni, patria k vrcholom svetovej literatúry. Po páde Druhého cisárstva sa vrátil do Francúzska a bol opäť zvolený do parlamentu. Zomrel v Paríži a jeho pohreb sa stal veľkou národnou udalosťou, na ktorej sa zúčastnili tisíce ľudí. Stal sa symbolom boja za slobodu a spravodlivosť. Jeho život bol plný kontrastov a zmien, od monarchistického presvedčenia v mladosti až po republikánske ideály v dospelosti, od slávy a uznania až po exil a nútenú odlúčenosť od vlasti. Jeho literárna tvorba je odrazom jeho osobného života a politických presvedčení. Jeho diela sú presiaknuté romantickým idealizmom, ale aj realistickým zobrazením sociálnych problémov. Jeho jazyk je expresívny, plný metafor a hyperbol. Počas svojho dlhého a plodného života napísal množstvo románov, básní, drám a esejí, ktoré ovplyvnili generácie spisovateľov a čitateľov po celom svete. Jeho literárne dielo zostáva živým svedectvom o jeho angažovanosti za ľudské práva a spravodlivosť. Dodnes je považovaný za jedného z najväčších francúzskych spisovateľov a jeho diela sú prekladané a čítané po celom svete. Jeho život a dielo sú stálym zdrojom inšpirácie pre umelcov, spisovateľov a všetkých, ktorí sa zaujímajú o literatúru, históriu a spoločenské problémy.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Jeho diela sa vyznačujú romantickým pátosom, silným sociálnym cítením a realistickým zobrazením spoločenských problémov. Jeho romány sú často rozsiahle, s množstvom postáv a dejových línií. Jeho básne sú lyrické a emotívne, plné metafor a alegórií. Jazyk jeho diel je bohatý, expresívny a plný kontrastov. Jeho literárny štýl sa vyznačuje precíznym vykreslením charakterov postáv a dramatickým spádom deja. V jeho dielach sa prelína romantický idealizmus s realistickým zobrazením spoločenskej reality. V jeho románoch sa často objavujú témy lásky, spravodlivosti, chudoby a utrpenia. Jeho diela sú plné symboliky a alegórií, ktoré odrážajú jeho vlastné životné skúsenosti a politické presvedčenie.

👥 Literárni súčasníci

Honoré de Balzac (Otec Goriot, Ľudská komédia), Alexandre Dumas starší (Traja mušketieri, Gróf Monte Christo), Stendhal (Červený a čierny, Kartúza parmská), George Sand (Indiana, Consuelo), Charles Baudelaire (Kvety zla), Gustave Flaubert (Pani Bovaryová, Citová výchova)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Victor Hugo (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Biedaci

Autor: Victor Hugo

Pridal(a): stark

Victor Hugo (1802-1885)

• francúzsky spisovateľ
• poézia, próza, pokusy o drámu – ne príliš úspešné (Kastelán)
• angažoval sa v politike, republikán, zásady humanizmu

Jeden z najväčších francúzskych básnikov a spisovateľov 19. storočia Victor Marie Hugo sa narodil roku 1802 v Besançone. Bol synom generála Napoleonskej armády (bonapartistu) a pobožnej matky, ktorá bola naopak prívrženkyňou kráľa a monarchie (royalistka). Hugo začal písať už v detstve. S bratom Abelom založil časopis Le Conservateur littéraire (1819). Zde publikoval svoje články. Od roku 1820 uverejňoval aj svoje básne tradičnej formy monarchisticky inšpirované. Roku 1822 debutoval zbierkou Odes poésies diverses (Ódy a rozličné básne). V tomto roku dostal aj od Ľudovíta XVIII. penziu a oženil sa s Adélou Foucherovou. V tej dobe sa rozhodol žiť pre literatúru.

Roku 1824 naviazal spoluprácu s časopisom La Muse francaise. Karol X. ho vyznamenal stužkou Čestnej légie.
Rok 1827 bol prelomom v Hugovom živote. Uverejnil 1. ódu na Napoleona a drámu Cromwell, ktorou sa prihlásil k romantizmu. Po revolúcii 1830-43 prichádza Hugovo literárne najplodnejšie obdobie. Dokázal v ňom mimo iné, že bol predným predstaviteľom romantizmu. Súčasne sa od roku 1831 venoval aj dráme. Po neúspechu drámy Les Burgraves (Kasteláni 1843) prestali však divadelné hry písať a začal sa venovať románu.

V roku 1841 sa stal členom Francúzskej akadémie a v rokoch 1843-48 jeho literárna aktivita ochabla. Hugo sa angažoval viac politicky. Odmienkou mu bola hodnosť paira Francúzska. Po revolúcii 1848-51 sa stal republikánom a poslancom ústavodárneho zhromaždenia. Stále výraznejšie sa obracal k republikánskej ľavici.
Po prevrate dňa 2.12.1851 ako jeden z najnekompromisnejších odporcov Napoleona III. odišiel do exilu do Belgicka, neskôr na anglické ostrovy Jersey a Guernesey. Tu začal v rokoch 1855-70 opäť písať. Po páde Napoleona III. sa po 18ročnom exile vrátil do Francúzska. Ako poslanec a senátor od roku 1876 trval až do svojej smrti na hodnotách liberálneho humanizmu. Victor Hugo zomrel roku 1885 v Paríži ako veľký a uznávaný francúzsky národný básnik. V deň jeho pohrebu bol vyhlásený štátny smútok. Je pochovaný v parížskom Pantheóne.
Hugo sa zaslúžil o obnovu francúzskej poézie a stal sa zakladateľom romantizmu.

Ďalšia tvorba:

• Cromwell – dráma, úvod sa stal manifestom romantizmu vo Francúzsku
• Legenda vekov – trídlňový básnický cyklus
• Delníci mora, 93, Chrám Matky Božej v Paríži – romány

Literárny kontext

Romantizmus = umelecký smer, životný pocit a postoj človeka

• meno odvodené od románu (moderný slovesný útvar)
• obraznosť a citovosť prevláda nad rozumovosťou
• divoké prírodné scény, vzdialené krajiny
• pochopenie do tej doby „tmavého“ stredoveku – námety: gotika, rytieri
• dôraz na národnosť, tradíciu, jazyk
• doba revolúcie – človek je voči dejinám bezmocný, predstava konfliktu, romantik sa pokúša podrobiť si svet k obrazu svojmu revoltou, proti spoločnosti, zákonom, konvenciám, je sám – vzpura končí nezdarom
• hrdina: väčšinou splýva s autorom, je si vedomý svojej výnimočnosti, nemôže však uskutočniť svoje zámery. nikto mu nerozumie, cíti sa osamelý, necíti však potrebu družnosti, individualista, hľadá únik v protispoločenskom geste alebo násilnom čine, revolucionár. Túži po láske, ale vie, že skutočnú lásku nikdy nenájde, môže milovať len vysnívaný ideál, nie skutočnosť,
• rozpor často tak silný, že nemôže prežiť sklamanie
• hrdinka: spútaná konvenciami, odriekanie, odmieta vášnivú lásku
• spisovateľ nenapodobuje staré vzory, ale tvorí nové (estetický ideál = zvláštnosť, bizarnosť)
• nesmieriteľné protiklady krása x ošklivosť
• žánre: najrozšírenejšia poézia
• lyricko-epická: veršovaná poviedka poéma (epická báseň s lyrickými pasážami), epos, dramatická báseň
• epická: v anglickej literatúre, Byronská poviedka (dramatický romantický dej, exotické prostredie)
• lyrická: Francúzsko
• próza – historická poviedka, román
• dráma – menej významné, návrat k Shakespearovi

Ďalší spisovatelia:

• Francúzsko: Stendhal, George Sandová, Alfred de Musset, Alexandre Dumas st.
• Anglicko: Jane Austenová, William Blake, Sir Walter Scott, Emily Brontëová, Charlotte Brontëová, Robert Burns, John Keats, George Gordon Byron, Percy Bysshe Shelley
• Nemecko: Novalis, Heinrich Heine
• Rusko: Nikolaj Vasilievič Gogol, Alexandr Sergejevič Puškin, Michail Jurievič Lermontov
• Poľsko: Juliusz Słowacki, Adam Mickiewicz
• Amerika: Edgar Allan Poe, Henry Longfellow, Nathaniel Hawthorn, James Fenimore Cooper

Rozbor diela: Biedaci

• spoločenský román
• zachytáva život ľudí v 1. polovici 19. storočia, realistický popis aj kritika tejdošnej spoločnosti

Jazyk, kompozícia

• 5 častí: Fantina, Cosetta, Marius, Idyla Plumetovej ulice a epopej ulice Saint-Denis, Jean Valjean
• prepojené postavou Jeana Valjeana
• v vyprávani sa objavujú úvahové, popisné pasáže
• postavy odlišené jazykom (z rôznych spoločenských vrstiev – slang, nárečie, historizmy)
• 1815 – 1833 – doba francúzskej restaurácie a júlovej monarchie

Postavy

• Jean Valjean – galejník, spoločnosťou opovrhovaný, mení sa v poctivého človeka (za prispenie biskupa Myriela)
• Javert – opak, protivník Jeana Valjeana, policajný vyšetrovateľ, ktorý ho neustále prenasleduje
• Marius, Cosetta, Fantina, Thenardierovci

Dej

Valjean prepustený po 19 rokoch z galejí, kde bol za krádež chleba, ale pokusy o útek si väzenie predĺžili. Vylúčený zo spoločnosti, ubytuje sa u biskupa Myriela. Ukradne mu strieborné príbory a utečie, je chytený, biskup ho zachráni, povie, že mu príbory dal a pridá mu aj sviečniky. Stáva sa čestným človekom, má možnosť začať nový život pod zmeneným menom Madeleine, stáva sa starostom mesta, bohatý, obľúbený.
Fantina – slobodná matka, vracia sa do rodného mesta pracovať v továrni, kvôli povesti nechá dcéru u rodiny Thenardierových, ktorí sa majú o ňu starať, platí im. Stratí však jeden z dopisov, mesto odhalí, že je slobodná matka, vyhodená z továrne, nútená predať najprv všetko čo má, zuby, stáva sa prostitútkou. Onemocní, umiera, v nemocnici sa seznamuje s Madeleinom, ten sľubuje, že sa o jej dcéru postará. Do mesta je prevelený Javert, pozná Valjeana z galejí, jeho postavenie je ohrozené, vďaka podobnosti s iným väzňom je však sprostený viny, nedokáže uniesť, že za neho iný pyká, uda sa, utečie. Spolu s Cosettou (dcérou Fantiny) odchádza do Paríža, žijú v kláštore, potom sa prestěhujú a zmenia si meno. Potkávajú študenta Maria, s Cosettou sa do seba zamilujú. V Paríži prebieha revolúcia, Marius sa jej aktívne zúčastňuje, zachránený z barikády Valjeanom. Valjean sa tam tiež znovu stretne s Javertom, ktorého revolucionári zajali ako špeha a chcú ho popraviť, Valjean ho oslobodí. Marius je postrelený, Valjean ho odnáša, prchá stokou, na konci zamknutá mrež. Potkáva Thenardiera, ktorý je na úteku z väzenia pred Javertom. Thenardier chce zaplatiť, potom ho pustí, zmizne v stoke. Javertom zatknutý Valjean, má posledné prianie – zachrániť Maria, nemôže ho však nájsť. Javert vie, že by mal Valjeana zatknúť, ale ten mu zachránil život – spácha samovraždu skokom do Seiny). Cosetta si vezme Maria. Valjean sa Mariovi prizná, že je galejník na úteku (nepovie mu však tu časť o starostovi a že mu zachránil život), odchádza, necháva Maria a Cosettu spolu. Znovu sa objavuje Thenardier s kusom látky z Mariovho kabáta. Valjean si uvedomuje, že nemôže bez Cosetty žiť, vracia sa, umiera.

Podrobný dej

Dej sa odohráva v Paríži a jeho okolí v 30. rokoch 19. storočia.

Bývalý trestanec Jean Valjean sa vracia po 19 rokoch z galejí. Neverí spoločnosti, ktorá ho odsúdila za krádež chleba, ktorý chcel doniesť hladovým deťom. V Digne hľadá nocľah, ale všetci ho ako bývalého galejníka odmietnú prijať. Až miestny biskup „Lidumil“ Myriel mu poskytne prístrešie a jedlo. Valjean večer prchne so striebrom biskupa, keď ho na druhý deň polícia chytí a dovedie k Myrielovi, biskup tvrdí, že mu striebro dal. Na Valjeana tento čin tak silne zapôsobí a zo zatvrdnutého galejníka sa pomaly stáva dobrý človek. Biskup mu svoje striebro dá pod podmienkou, že ho využije na zlepšenie života chudobných. Valjean prichádza pod menom Madeleine do Montreuil-sur-Mer, výrazne podporí miestnu priemyslovú výrobu objavom čierneho skla, založí nemocnicu a nakoniec ho obyvatelia po počiatočnej nedôvere zvolia za starostu.

Medzitým sa v Paríži odohráva príbeh mladé krásy Fantiny, ktorá sa zapletie s jedným z miestnych bohatých študentov. Keď ju tento „Don Juan“ opustí, zostanú jej len oči na plač a v náručí malá Cosetta (Eufrasie). Odchádza z Paríža späť do svojho rodiska Montreuil-sur-Mer, aby si vydielala, ale uvedomuje si, že s Cosettou sa tam objaviť nemôže. Preto Cosettu nechá v Montfermeil u Thénardierových s tým, že im bude posielať peniaze, aby sa mala Cosetta dobre. Po príchode do rodiska začne Fantina vydieľať a posielať peniaze Thénardierovým. Tí však vypočítavo žiadajú stále viac peňazí a všetky Fantinine peniaze dávajú na svoje deti, zatiaľ čo Cosetta žije v biede. Keď jedna z montreuilských „vážených dám“ zistí, že má Fantina dieťa, vyhodí ju z práce pod zámienkou, že si to prie pan Madeleine. Fantina začne

Madeleina nenávidieť, šije po nociach a nakoniec si musí vydieľať prostitúciou, aby mohla ďalej posielať peniaze pre Cosettu. Po potýčke s jedným mešťanom sa Fantina dostáva do väzenia a pan Madeleine jej nejenom udelí milosť, ale začne sa o ňu starať a snaží sa dostať Cosettu späť k matke. Napriek všetkým snahám umiera Fantina, aniž by Cosettu zaspatrila.

Jean Valjean sa dozvie, že zo zločinu, ktorý kedysi spáchal, je obvinený nevinný človek. Ukryje svoje úspory, uda sa na polícii a je opäť uväznený. Z galejí sa mu podarí uprchnúť a navyše si všetci myslia, že zahynul pri práci. Keď sa vracia pre svoje ukryté peniaze potká malú dievčinu, ktorú doprovodí do miestneho hostinca. Ubytuje sa tu a brzy mu dojde, že malá zbiedačená dievčina je Cosetta a jej opatrovníci sú manželia Thénardierovci. Vyplatí malú Cosettu, odvedie ju z Montfermeil a venuje sa jej s obrovskou starostlivosťou. Stále musí prchať pred políciou a zvlášť pred montreuilským policajným inspektorom Javertom, ktorý je medzitým preložený do Paríža. Klid nachádza Valjean až v parížskom kláštore Petit Picpus, kde pracuje ako záhradník a kde je Cosetta prijatá ako chovanka.

V ďalšom dieli sa seznamujeme s Mariom Pontmercym. Tento študent práva vyrastal u dedka a tety. Matka mu zomrela a jeho otec, poručík v bitke u Waterloo, mal zakázané sa so svojím synom stýkať pod hrozbou vydedenia jeho syna. Marius je vychovaný v nenávisti k svojmu otcovi, inak hodnému a vlídnemu človeku, ktorý svojho syna veľmi miloval. Po smrti Mariovho otca sa o ňom dozvie pravdu a mení radikálne svoje politické presvedčenie. Súčasne dostáva do rúk otcovu záväť so vzkazom, aby sa odvďačil panu Thénardierovi, ktorý mu zachránil život u Waterloo. Keď sa Mariův dedko dozvie o vnukovej láske k otcovi, rozhnevá sa a vyžene Maria z domu. Ten musí ukončiť štúdium pre nedostatok peňazí a pracuje dočasne ako prekladateľ. Jedného dňa pri prechádzke Marius potká v Lucemburských záhradách dievčinu v doprovode staršieho pána a razom sa do nej zamiluje. Dievčina nie je nikto iný než Cosetta, ktorá dospelá vo veľmi krásnu mladú ženu. Keď si Jean Valjean všimne milostných náznakov zo strany neznámeho mladíka, navyše Cosettou opätovaných, zo strachu pred stratou milovanej dievčiny sa rozhodne náhle odstěhovať.

Thénardierovci zkrachujú a odchádzajú do Paríža, nastiahnu sa do domu, kde býva aj Marius a žijú sa žobraním almužien od zámožných ľudí. Jedného dňa Marius uvidí dierkou vo stene, ktorá oddeľuje jeho pokoj

od Thénardierovho, ako do vedľajšieho bytu príde Cosetta s Valjeanom, kam sú zavolaní kvôli svojej dobročinnosti. Potom, čo Cosetta s Valjeanom odjedú, vyslechne Marius plány na pripravovaný zločin, ktorý chystá jeho sused s bandou zlodejov a vrahov a pri ktorom chcú olúpiť Jeana Valjeana, ktorý prisľúbil, že sa večer vráti s väčšou sumou peňazí. Policajný dôstojník Javert prisľúbil Mariovi pomoc. Marius sa toho večera

doví, že jeho ničemný sused je Thénardier, ktorému bol toľko zaviazaný Mariův otec. Váha teda, či má dať smluvené znamenie polícii a udať tak muža, ktorý zachránil jeho otcovi život. Javert, ktorý zatiaľ čaká vonku, je však netrpezlivý a vtrhne do bytu aj bez znamenia a prekvapí bandu uprostred akcie. Pri zatýkaniu zlodejov však utečie obeť prepadenia, Valjean. Je docela pochopiteľné, že sa nechce stretnúť s Javertom. Svojím útekom tak berie Mariovi poslednú šancu nájsť jeho milovanú Cosettu a ten upadá do biedy a dlhov, pre samé súženie neschopný sa sústrediť na prácu. Z jeho trápenia mu pomôže Eponina, Thénardierova dcéra, ktorá našla Cosettin dom. Tak sa vďaka Eponine začali schádzať dva milenci v zahrade domu ulice Plumet. Jean Valjean o tom všetkom nemal ani tušenie a žil v domnení, že jeho malú Cosettu mu nikto nevezme. Atmosféra v Paríži hustne a Valjean sa rozhodne odísť s Cosettou do Anglicka. Zúfalý Marius ide za dedkom, aby dostal povolenie k svadbe, ale nedopatrením sa spolu opäť pohádajú a Marius odchádza rozzlobený z rodinného domu. Dedko sa opäť veľmi trápi pre svojho vnuka, ale hrdosť mu to nedovolí dať najavo. Marius ide všetko povedať Cosette, ale dom nachádza opustený a bez jediného vzkazu.

Domnieva sa, že sa už odstiahli, prepadá novému zúfalstvu a rozhodne sa zomrieť na barikáde. Tu sa objavuje mladík, ktorý mu zachráni život. Neskôr sa ukáže, že mladíkom bola Eponina, ktorá na následky zranenia umiera. Ešte pred smrťou mu však vyzná lásku a predá dopis od Cosetty, napísaný ešte pred jej odstěhovaním. V ňom je jej nyniešia adresa. Marius napíše odpoveď, v ktorej jej hovorí, že už nechce žiť, pretože sa nemôžu vziať. Dopis pošle po malom Gavrochovi, synovi Thénardiera, ktorého tak chce zachrániť pred istou smrťou na barikáde. Zatiaľ sa Valjean dozvie obsah dopisu, ktorý písala Cosetta Mariovi a pochopí, že musí prenechať Cosettinu lásku jemu. Gavroche, pospíchajúci späť na barikádu, dopis od Maria chvatne odevzdá Valjeanovi. Po jeho prečítaní sa Valjean vydáva na barikádu, aniž by presne vedel, prečo to robí – vždyť Mariova smrť by mu priniesla len užitok. Na barikáde potkáva Javerta, zajatca povstalcov. Zachráni mu život a pustí ho na slobodu. Po niekoľkých hodinovom bránení je barikáda dobytá vojskom a všetci povstalci zabití. Zachráni sa len Jean Valjean s raneným Mariom v náručí, keď utečie stokou. Po dlhých hodinách bezmocného blúdenia nekonečnými kilometrami parížskych stôk narazí na mrež prehradzujúcu východ. Pri nej potká Thénardiera, ktorý sa tu schováva pred políciou čakajúcou vonku. Thénardier Valjeana nepoznáva a za peniaze mu odemkne stoku, aj keď si myslí, že Marius bol zavraždený a Valjean je jeho vrah. Ostatne vie, že na druhej strane mreže čaká polícia. Valjean vyjde zo stôk, kde číha Javert. Okamžite ho zatkne, ale na Valjeanovu prosbu s ním zajede do domu Mariovho dedka, kde o neho bude dobre postarané. Ešte zajedú k Valjeanovi domov, aby sa mohol rozlúčiť s Cosettou. Zatiaľ čo je Valjean uvnútri, Javert odíde a Valjeana neudá. Tento čin sa však natolko líšil od jeho presvedčenia, že krátko nato spáchal samovraždu.

Marius je niekoľko mesiacov nemocný a po celú dobu jeho nemoci ho navštevuje Cosetta s Valjeanom. Keď sa Marius preberie, mladý pár sa zasnúbi. Valjean odhalí Cosettino netušené dedičstvo, lebo až doteraz bola považovaná za veľmi chudobnú a nedlho potom sa Cosetta a Marius vezmú. Krátko po svadbe svedie Valjean už niekoľkýkrát súboj so svojím svedomím a prizná Mariovi svoju pravú totožnosť aj minulosť galejníka. Marius ho navyše považuje za vraha Javerta a za zlodeja Madelainovho majetku a preto ho zavrhne a zakáže Cosette sa s Valjeanom stýkať. Thénardier, ktorému bol Marius vďačný za záchranu svojho otca, sa domnieva, že Marius o Valjeanovej minulosti nič nevie. Príde Maria vydierať a ten sa tak náhodou dozvie, že ho zachránil práve Jean Valjean a že nie je ani vrahom, ani zlodejom, pretože Madelaine a Valjean sú jedna a tá istá osoba a že daroval barikádnikom k smrti odsúdenému špehovi Javertowi život, hoci žil celý život s jeho tienom za chrbátom. Marius okamžite prehodnotí svoj pohľad na Jeana Valjeana a jedú jej s Cosettou navštíviť. Prídu však príliš neskoro. Jean, síce stále živý, ale utrápený stratou Cosetty, im zomrie v náručí, teraz však šťastný, že mu je odpustené a že Cosettu opäť vidí.

The post Biedaci – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Zvonár od Matky Božej

Autor: Victor Hugo

Pridal(a): Dada

VICTOR-MARIE HUGO

• 26. 2. 1802-22. 5. 1885
• Victor Hugo bol francúzsky básnik, dramatik, romanopisec a politik, satirik, filozof.
• Bol vychovávaný v rodine plnej kontrastov (matka rojalistka a otec bonapartista), čo sa prejavilo aj do jeho neskoršej tvorby.
• Tvoriť začal už v mladosti – spolu s bratom založili časopis, kam obaja písali.
• V roku 1822 vydáva prvú prácu Ódy a rozličné básne
• V 1824 sa napísaním drámy Cromwell prihlásil k romantizmu.
• Roku 1843- po smrti dcéry-prestáva písať a začne sa venovať politike.
• Je zvolený poslancom za stranu konzervatívcov.
• Najprv podporuje Ľudovíta Napoleona, ale po jeho zvolení kráľom začne zastávať iný názor a prchá do exilu.
• V exile opäť začne písať. (Vzniká tam jeho vrcholné básnické dielo Tresty.)
• Po páde Napoleona II. Sa vracia do Paríža. Tu je zvolený poslancom zákonodarného zhromaždenia. V roku 1885 umiera a jeho rakev je na jeho prianie prevezená na voze chudiny.
• nenávisť k Revolúcii a k NAPOLEONOVI
• liberálne názory, dostáva titul gróf
• po roku 1848—prívržencom republikánskeho zriadenia
• zemre mu dcéra-stiahne sa do ústrania
• Snaží sa o zlepšenie ľud. vrstiev(vzdelanie)–Chce lepšiu budúcnosť
• 1870-nabídne svoj dom v Bruseli pre prenasledovaných
• veľké sociálne cítenie, mravné obrodenie

Ďalšie diela:

• • Legenda storočí
  • Biedni ľudia
  • Prácači mora

Literárne-historický kontext

• Hugo začal knihu písať roku 1829.
• Dohoda s jeho vydavateľom Gosselinom ho zaväzovala k tomu, aby ju dokončil ešte tentýž rok. Hugo však musel splniť aj iné záväzky a preto nestíhal. Vydavateľ mu teda na jar roku 1830 dal ultimátum- február 1831.
• V septembri 1830 si teda Victor Hugo kúpil novú lahvičku inkostu, vlnitý kabát a „uväznil“ sa vo svojom pokoji. Začal písať a písať a nikto ho nesmel celých 6 mesiacov vyrušovať.
• Svoj dom neopúšťal – s výnimkou nočných návštev katedrály. Preto bol včas (avšak so dvojročným oneskorením) román dokončený.

Romantizmus (18.-19. st.)

• Názov je od slova romantik (niečo nevšedného, napínavého)
• Rysy-stret(konflikt), príbeh nekončí smierom ale skôr niektorou krajnou cestou.
  • hlavný hrdina je často z okraja spoločnosti
  • láska končí tragicky (hlavný hrdina väčšinou umiera)
  • autor sa často vracia do minulosti
  • objavujú sa mimoľadná prostredia

Ďalšie autori:

• Anglicko
  • Lord George Gordon Byron
    • Je anglický básnik, ktorého dielo je Childe Haroldova púť (lyricko-epický epos). Tento epos je autobiografický (to čo zažil). Cestoval a svoju púť zachytával v tomto diele. Písal takzvané názory na rôzne miesta napr. Španielsko, Ženeva, Grécko (tu bojoval za jeho oslobodenie od Turkov) 
  • Walter Scott
    • Preslávil sa ako zakladateľ historického dobrodružného románu. Najviac románov napísal v dobe, keď nutne potreboval peniaze a tak veľa písal (zemrel prepáčaním). Jeho diela: Waverly, Ivanhoe (ajvanhoe) – v tomto diele sa vracia do doby Richarda Levieho srdca.
  • Jane Austenová
    • Bola zameraná na ženské hrdinky zo stredných a vyšších vrstiev, ktorých cieľom bolo sa dobre vydať. Začínala písať anonymne. Je predstaviteľkou rodinného románu. Diela: Rozum a Cit, Emma, Mansfieldské panstvo.
• Nemecko
  • Bratia Grimmovci
    • Prevypravovali nemecké ľudové rozprávky (desivé). Často hororové.
• Rusko
  • Alexandr Sergejevič Puškin
    • Je slávny romantický básnik, dramatik a spisovateľ. Za svoje názory proti cárovi bol poslaný do vyhnanstva. Chcel slobodne písať. V súboji vyvolanom kvôli jeho žene svedol súboj s dôstojníkom, pri ktorom zomrel.
    • Dielo: Eugen Onegin- Príbeh je o šľachticovi Oneginovi a Taťáne, ktorí medzi sebou mali veľmi vypjaté vzťahy a ako je pre túto dobu typické príbeh nekončí zdarne.
• USA
  • Edgar Allan Poe
    • Dokázal presne vyvolať u čitateľa určitý dojem. Dielo: Havran (básnická zbierka aj dielo). Bol významný básnik a prozaik s ťažkým životom. Bol adoptovaný a väčšina ľudí jemu blízkych sa s ním hádali. Mal dlhy, a preto šiel do armády, stal sa redaktorom, ale propadol alkoholu. Žena, ktorú veľmi miloval, mu skoro zomrela, a preto aj propadol drogám, na ktorých následky aj zomrel. Bol aj súčasne zakladateľom hororovej poviedky a detektívnych príbehov. Ďalšie diela: Jáma a Kyvadlo (horor), Zlatý skarabeus (detektívka). Často vo svojich dielach používa refrén.

ROZBOR DIELO: Zvonár od Matky Božej

• Literárny druh: epika
• Literárny žáner: román – smyšlené vyprávania dlhšieho rozsahu, príbeh je komplikovanejší (viac dejových línií, hlavných postáv, vedľajších postáv, vedľajšie dejové línie)
• Vyprávač: er forma
• Časopriestor: Román sa odohráva vo stredovekej Paríži v r. 1482, teda v dobe vlády francúzskeho kráľa Ľudovíta XI. (1461 – 1483), námestie Gréve, Dvor divov, Notre-dame…
• Hlavná myšlienka: Román podáva obraz Paríža v 15. storočí – autor ukazuje žobráky, zlodejov, študentov, cirkev, prostý ľud a pokryteckú šľachtu. Autorovi sa darí zachytiť tejdošnú atmosféru, veľmi detailne popisuje.
• Štylistická charakteristika: vyprávačský, popisný postup, využitie kontrastov, často zvýraznené nadsázkou a grotesknou

Rysy romantizmu v diele:

• Hrdina bol povahou rovnaký ako autor (Hugo bol tiež filozof a mysliteľ ako Frollo.)
• Hlavní hrdinovia stoja na okraji spoločnosti (Život chudobných študentov. Quasimodo bol ohyzdný sirota, ktorého nemal takmer nikto rád. Esmeralda bola cigánka.)
• Nešťastná a neopätovaná láska. (Medzi Esmeraldou a Phoebom. Medzi Esmeraldou a kňazom Frollom. Medzi Esmeraldou a Quasimodom.)
• Dej končí tragickou  smrťou. (Zomrú všetky hlavné postavy)
• Tajomné miesta. (Večerné, temné a romantické ulice Paríža.)
• Kontrasty (Ošklivý Quasimodo a nádherná Esmeralda. Láska a nenávisť. Život a smrť.)

ROMANTICKÉ PRVKY

• dej prebieha v minulosti
• príbeh plný kontrastov (napr. ošklivý Quasimodo x krásna Esmeralda; duša x vzhľad Quasimoda a čiastočne aj Frolla)
• hlavným hrdinom je vyvrhenec spoločnosti, osamelý s tajomnou minulosťou
• prostredie katedrály (niečo výnimočného a neobvyklého)
• téma nenaplnené lásky-VFR
• exotická cigánka -tragický koniec
• sen x skutočnosť, vyradený hrdina zo spoločnosti,diela tajomné, osudové,hrôzne

REALISTICKÉ PRVKY

• skutočný vládca, skutočné historické pozadie
• popis inkvizičného riadenia, popis katedrály

STRUČNÝ POPIS

• Kniha vypráva hneď niekoľko rôznych príbehov , ktoré sa zdajú byť spočiatku neslučiteľné. Nakoniec však čitateľ pochopí ich súvislosť a z niekoľkých prameňov vznikne jeden prúd.
• Je tu patrná komunikácia autora s čitateľom: „..a teraz, keď nám čitateľ dovolí, presunieme sa z námestia Gréve späť do Dvora divov.“
• Kniha popisuje stredovekú Paríž všetkých vrstiev (od žobrákov Dvora divov až po samotného panovníka a jeho dvor).
• V zadnej časti knihy nájdeme pomerne obsiahle poznámky a vysvetlivky k jednotlivým pojmom.

CHARAKTERISTIKA POSTÁV

• Quasimodo:
  • Ošklivý, až nestvúrny sirota, ktorého našiel Klaudius Frollo a vychoval ho. Naučil ho hovoriť, ovšem do spoločnosti ho začleniť nedokázal, pretože sa ho každý bál. Mal hrb na chrbte, na ľavom oku bradavicu, krivú pateř, kulhal, a pretože jeho povolaním a láskou bolo zvoniť na obrovské zvony v Chráme Matky Božej, kde bol vychovaný, tak aj ohluchol. Bol plachý, bál sa ľudí, radšej bol sám. Pôsobil zlým a priamo strašidelným dojmom, ale v hlbine duše bol citlivý a schopný opravdových citov. Zomrel pre lásku k Esmeralde a svojho vychovateľa shodil z veže. Bol to teda vrah.
• Esmeralda:
  • Překrásna cigánska tanečnica, ktorá si vydieľala žobráním u ľudí- tančením, spevom, predvádzaním kúskov svojej kozy Džali a svojho muža Petra Gringoire. Zamilovali sa do nej dvaja muži- Quasimodo a kňaz Frollo. Každý ale svojím vlastným spôsobom. Je obvinená z pokusu o vraždu svojho milého Phobea, ktorého ako jediného miluje aj ona sama. Nakoniec ju ľud poprávi za čarodejníctvo.
  • Nosila červené šaty, spústu šperkov a tmavé vlasy. Mela tmavú pokožku, takže ju každý pokladal za cigánku, dokonca aj ona sama seba. Jej matka však bola Francúzka, ktorej cigáni ukradli dieťa a vychovali ho.
• Klaudius Frollo:
  • Kňaz v chráme Matky božej v Paríži. Od malička bolo jeho celým životom len štúdium a viera v boha. Vyštudoval všetky univerzity, ktoré mohol- filozofiu, práva, lekárstvo aj teológiu. Žiadna z týchto vied ho však nedostatočne neuspokojovala, a tak hľadal niečo, čím by prorazil vo svete a chcel nájsť kameň mudrcov, ktorý ho urobí nesmrteľným. Vychoval svojho mladšieho brata a zabezpečil mu vzdelanie. Keď našiel nalezenca Quasimoda, chcel ho tiež vzdelávať a urobiť z neho kultivovaného človeka. Zamiloval sa do cigánky Esmeraldy, a pretože ako kňaz mal žiť v celibáte, skôr ju nenávidel. Chcel sa jej zbaviť, ale zároveň byť s ňou. Shodil na ňu vinu pokusu o vraždu jej milého, a potom ju chcel osvobodiť z väzenia. Bol v jadre zlý a lakomý. Nezdráhal sa najšpinavších činov. Zabil ho jeho učenec Quasimodo- shodil ho z jeho vlastného chrámu.
• Jan Frollo zo Mlyna
  • Klaudiov mladší brat. Klaudius ho vychovával ako svojho syna podľa mravných rádov, ovšem malý Jan sa rozhodol pre iný štýl bytia. Vynaliezavý drzý uličnický študentík sa dostáva do ľahko smiešnych situácií a vinou osudu (vlastne aj svoju) sa dostane k parížskej spodine a svoj životnú púť končí v rukách Quasimoda pri obliehaní Chrámu.
• Peter Gringoire filozof strašpytel a občasný spisovateľ (táto postava je inšpirovaná Villonom)
• Kytička-Penička Gudula (matka Esmeraldy); kajníčka, pôvodne však ľahká dievčina
• Phoebus (veliteľ lučištníkov) – krásny bohatý, ktorý si len zahráva s upriamou a čistou Esmeraldinou láskou
• Kulhavý Špindíra- žobrák a kráľ Dvora divov…

DEJ

Začína 4. januára 1482 na parížskych mystériách. Hlavným hrdinom je hluchý a znetvorený zvoník Quasimodo (čerstvo korunovaný pápež bláznov). Spolu s Frollom sa pokúsi uniesť Esmeraldu, Quasimodo je však pri tejto akcii chytený a pripútaný k pranýri. Tanečnica mu pre súcit prináša vodu a on sa do nej pri tejto príležitosti zamiluje. Esmeralda je nanešťastie zamilovaná do krásneho veliteľa lučištníkov- sukničkára Phoeba. Quasimodov opatrovník – páter Klaudius Frollo sa do mladé tanečnice aj napriek svojmu prísľubu cirkvi tiež zamiluje.

Frollova spaľujúca láska sa stane všem záhubou. I napriek mnohým neúspešným pokusom dobyť dívčino srdce sa nevzdáva a neváha použiť tých najhorších prostriedkov. Vinou jeho intrik je Esmeralda nažalovaná z čarodejníctva a vsadená do žalára, odsúdená na smrť. V osudnú vteřinu, keď nad ňou už visí provaz šibenice na námestí Gréve, sa zničoho nič objaví Quasimodo a dievča odnese do nedotknuteľného azylu Chrámu. Kvôli nátlaku ľudu však ani tento úkryt už nie je bezpečný a preto je stanovené ďalšie dátum popravy.

Frollo ponúkne Esmeralde záchranu výmenou za jej oddanosť a lásku. Ona však „zlého a ošklivého kňaza“ poniekoľkáté odmietne a Frollo ju vydá napospas osudu. Tesne pred šibenicou Esmeralda nájde svoju matku- je jej kajníčka z Myšej diery, Gudula, ktorá si 15 rokov myslela, že jej dcéru sežrali cigáni.

Čitateľ si už myslí, že sa blíži happy end, ale opak je pravdou. Po Esmeralde idú vojaci. Matka ju však úspešne ukryje v útrobách svojho dobrovoľného väzenia. Dievča sa však stane osudnou jej nenaplnená láska- Phoebus. Vykričí jeho meno a upozorní tak na seba celú hlídku. Je teda popravená a jej matka je vojakmi neúmyselne zabitá. Celý konečný výjav sledujú zo strechy Chrámu Frollo a Quasimodo.

Quasimodo si konečne dá konečne všetko dohromady a zlomený zármutkom svrhne pátera zo strechy. Ten sa ešte zachytí okapu, ale nakoniec padá a umiera… Smutkom pološialený zvoník je na konci svojich síl.

Kniha má krásny, preto však veľmi smutný, romantický koniec. Autor popisuje, ako boli v hromadnom hrobe nájdené dve kostry: „…Jedna z nich bola kostra ženy… Druhá kostra, ktorá ju držala v tesnom objatí, bola kostra muža. Všimli si, že mala pokrivenú pateř, hlavu vraženú medzi lopatkami a jednu nohu kratšiu. Nemala zlomený vaz a bolo jasné, že nejde o obešenca. Muž, ktorému kostra patrila, prišiel sem teda umrieť. Keď ho chteli odtrhnúť od kostry, ktorú objímal, rozpadol sa v popol.“

ZNAKY:

• popis parížskej spoločnosti, spodných vrstiev (cigáni, lupiči)
• kritika pokrytectva (Froll)
• motív nenaplnené lásky
• podrobne vylíčená psychológia postáv
• gotika, dynamičnosť, tajuplnosť

O jazyku:

• Dielo je napísané formou er. Autor hovorí o hrdinoch a zároveň oslovuje čitateľov.
• Vety jednoduché aj souvetia. Skôr zložité souvetia a ťažká myšlienková väzba. Spústa filozofie aj dejov.
• Spisovný jazyk. Mluva zo stredoveku aj 19.storočia, keď bola kniha napísaná.
• Priama reč. Vyprávanie chronologické. Prekvapivý a tragický záver. Barvitá charakteristika všetkých postáv.
• Prevažne spisovný jazyk, u nižších vrstiev spoločnosti sa však vyskytuje nespisovná mluva. U členov Dvora divov je patrná lupičská hantýrka.

Prijatie diela:

• spočiatku prijaté kriticky, neskôr sklídal veľký úspech doma aj v cudzine

Vplyv diela:

• Hugo mal vplyv na všetok romantizmus tej doby v Európe, zo slovenských autorov napr. J. Vrchlický, KH Borovský, J. Neruda, V. Dyk

The post Zvonár od Matky Božej – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Chrám Matky Božej v Paríži

Autor: Victor Hugo

Pridal(a): Dada

VICTOR-MARIE HUGO

• 26. 2. 1802-22. 5. 1885
• Victor Hugo bol francúzsky básnik, dramatik, romanopisec a politik, satirik, filozof.
• Bol vychovávaný v rodine plnej kontrastov (matka rojalistka a otec bonapartista), čo sa prejavilo aj do jeho neskoršej tvorby.
• Tvoriť začal už v mladosti – spolu s bratom založili časopis, kam obaja písali.
• V roku 1822 vydáva prvú prácu Ódy a rozličné básne
• V 1824 sa napísaním drámy Cromwell prihlásil k romantizmu.
• Roku 1843- po smrti dcéry-prestáva písať a začne sa venovať politike.
• Je zvolený za poslanca za stranu konzervatívcov.
• Najprv podporuje Ľudovíta Napoleona, ale po jeho zvolení kráľom začne zastávať iný názor a uteká do exilu.
• V exile opäť začne písať. (Vzniká tam jeho vrcholné básnické dielo Tresty.)
• Po páde Napoleona II. Sa vracia do Paríža. Tu je zvolený za poslanca zákonodarného zhromaždenia. V roku 1885 umiera a jeho rakva je na jeho prianie prevezená na voze chudoby.
• nenávisť k Revolúcii a k NAPOLEONOVI
• liberálne názory, dostáva titul gróf
• po roku 1848—prívržencom republikánskeho zriadenia
• zemre mu dcéra-stiahne sa do ústrania
• Snaží sa o zlepšenie ľud. vrstiev(vzdelanie)–Chce lepšiu budúcnosť
• 1870-ponúkne svoj dom v Bruseli pre prenasledovaných
• veľké sociálne cítenie, mravné obrodenie

Ďalšie diela:

• • Legenda vekov
  • Biedni ľudia
  • Pracujúci mora

Literárne-historický kontext

• Hugo začal knihu písať roku 1829.
• Dohoda s jeho vydavateľom Gosselinom ho zaväzovala k tomu, aby ju dokončil ešte tentýž rok. Hugo však musel splniť aj iné záväzky a preto nestíhal. Vydavateľ mu teda na jar roku 1830 dal ultimátum- február 1831.
• V septembri 1830 si teda Victor Hugo kúpil novú fľašu inkostu, vlnový kabát a „uväznil“ sa vo svojom pokoji. Začal písať a písať a nikto ho nesmel celých 6 mesiacov vyrušovať.
• Svoj dom neopúšťal – s výnimkou nočných návštev katedrály. Preto bol včas (avšak so dvojročným oneskorením) román dokončený.

Romantizmus (18.-19. st.)

• Názov je od slova romantik (niečo nevšedného, napínavého)
• Rysy-stret(konflikt), príbeh nekončí smierom ale skôr niektorou krajnou cestou.
  • hlavný hrdina je často z okraja spoločnosti
  • láska končí tragicky (hlavný hrdina väčšinou umiera)
  • autor sa často vracia do minulosti
  • objavujú sa mimoriadne prostredia

Ďalšie autori:

• Anglicko
  • Lord George Gordon Byron
    • Je anglický básnik, ktorého dielo je Childe Haroldova púť (lyricko-epický epos). Tento epos je autobiografický (to čo zažil). Cestoval a svoju púť zachytával v tomto diele. Písal takzvané názory na rôzne miesta napr. Španielsko, Ženeva, Grécko (tu bojoval za jeho oslobodenie od Turkov) 
  • Walter Scott
    • Preslávil sa ako zakladateľ historického dobrodružného románu. Najviac románov napísal v dobe, keď nutne potreboval peniaze a tak hodne písal (zomrel prepáčaním). Jeho diela: Waverly, Ivanhoe (ajvanhoe) – v tomto diele sa vracia do doby Richarda Levieho srdca.
  • Jane Austenová
    • Bola zameraná na ženské hrdinky zo stredných a vyšších vrstiev, ktorých cieľom bolo sa dobre vydať. Začínala písať anonymne. Je predstaviteľkou rodinného románu. Diela: Rozum a Cit, Emma, Mansfieldské panstvo.
• Nemecko
  • Bratia Grimmovci
    • Prevypravovali nemecké ľudové rozprávky (desivé). Často hororové.
• Rusko
  • Alexandr Sergejevič Puškin
    • Je slávny romantický básnik, dramatik a spisovateľ. Za svoje názory proti cárovi bol poslaný do vyhnanstva. Chcel slobodne písať. V súboji vyvolanom kvôli jeho žene s dôstojníkom, pri ktorom zomrel.
    • Dielo: Jevgenij Oněgin- Príbeh je o šľachtici Oněginovi a Taťáne, ktorí medzi sebou mali veľmi vypjaté vzťahy a ako je pre túto dobu typické príbeh nekončí zďarmi.
• USA
  • Edgar Allan Poe
    • Dokázal presne vyvolať u čitateľa určitý dojem. Dielo: Havran (básnická zbierka aj dielo). Bol významný básnik a prozaik s ťažkým životom. Bol adoptovaný a väčšina ľudí mu blízkych sa s ním hádali. Mal dlhy, a preto šiel do armády, stal sa redaktorom, ale propadol alkoholu. Žena, ktorú veľmi miloval, mu brzo zomrela, a preto takisto aj propadol drogám, na ktorých následky takisto zomrel. Bol taktiež súčasne zakladateľom hororovej poviedky a detektívnych príbehov. Ďalšie diela: Jáma a Kyvadlo (horor), Zlatý brouk (detektívka). Často vo svojich dielach používa refrén.

ROZBOR DIELO: Chrám Matky Božej v Paríži

• Literárny druh: epika
• Literárny žáner: román – smyšlené vyprávanie dlhšieho rozsahu, príbeh je komplikovanejší (viac dejových línií, hlavných postáv, vedľajších postáv, vedľajšie dejové línie)
• Vyprávač: er forma
• Časopriestor: Román sa odohráva vo stredovekej Paríži v r. 1482, teda v dobe vlády francúzskeho kráľa Ľudovíta XI. (1461 – 1483), námestie Gréve, Dvor divov, Notre-dame…
• Hlavná myšlienka: Román podáva obraz Paríža v 15. storočí – autor ukazuje žobrákov, zlodejov, študentov, cirkev, prostý ľud a pokryteckú šľachtu. Autorovi sa darí zachytiť tejdošiu atmosféru, veľmi detailne popisuje.
• Štylistická charakteristika: vyprávačský, popisný postup, využitie kontrastov, často zvýraznené nadsádkou a grotesknou

Rysy romantizmu v diele:

• Hrdina bol povahou rovnaký ako autor (Hugo bol tiež filozof a mysliteľ ako Frollo.)
• Hlavní hrdinovia stojia na okraji spoločnosti (Život chudobných študentov. Quasimodo bol ohyzdný sirota, ktorého nemal takmer nikto rád. Esmeralda bola cigánka.)
• Nešťastná a neopätovaná láska. (Medzi Esmeraldou a Phoebom. Medzi Esmeraldou a kňazom Frollom. Medzi Esmeraldou a Quasimodom.)
• Dej končí tragickou smrťou. (Zomrú všetky hlavné postavy)
• Tajomné miesta. (Večerné, temné a romantické ulice Paríža.)
• Kontrasty (Ošklivý Quasimodo a nádherná Esmeralda. Láska a nenávisť. Život a smrť.)

ROMANTICKÉ PRVKY

• dej prebieha v minulosti
• príbeh plný kontrastov (napr. ošklivý Quasimodo x krásna Esmeralda; duša x vzhľad Quasimoda a čiastočne aj Frolla)
• hlavným hrdinom je vyvrhenec spoločnosti, osamelý s tajomnou minulosťou
• prostredie katedrály (niečo výnimočného a neobyčajného)
• téma nenaplnené lásky-VFR
• exotická cigánka -tragický koniec
• sen x skutočnosť, vyradenie hrdinu zo spoločnosti,diela tajomné, osudové,hrôzne

REALISTICKÉ PRVKY

• skutočný vládca, skutočné historické pozadie
• popis inkvizičného riadenia, popis katedrály

STRUČNÝ POPIS

• Kniha vypráva hneď niekoľko rôznych príbehov , ktoré sa zdajú byť spočiatku neslučiteľné. Nakoniec však čitateľ pochopí ich súvislosť a z niekoľkých prameňov vznikne jeden prúd.
• Je tu patrná komunikácia autora s čitateľom: „..a teraz, keď nám čitateľ dovolí, presunieme sa z námestia Gréve späť na Dvor divov.“
• Kniha popisuje stredovekú Paríž všetkých vrstiev (od žobrákov Dvora divov až po samotného panovníka a jeho dvor).
• V zadnej časti knihy nájdeme pomerne obsiahle poznámky a vysvetlivky k jednotlivým pojmom.

CHARAKTERISTIKA POSTÁV

• Quasimodo:
  • Ošklivý, až nestvúrny sirota, ktorého našiel Klaudius Frollo a vychoval ho. Naučil ho hovoriť, ovšem do spoločnosti ho začleniť nedokázal, pretože sa ho každý bál. Mal hrbatú na chrbte, na ľavom oku bradavicu, krivú pateř, kulhal, a pretože jeho povolaním a láskou bolo zvoniť na obrovské zvony v Chráme Matky Božej, kde bol vychovaný, tak taktiež aj ohluchol. Bol plachý, bál sa ľudí, radšej bol sám. Pôsobil zlým a priamo strašidelným dojmom, ale v hlbine duše bol citlivý a schopný opravdových citov. Zomrel pre lásku k Esmeralde a svojho vychovateľa shodil z veže. Bol to teda vrah.
• Esmeralda:
  • Překrásna cigánska tanečnica, ktorá si vydobyvala žobráním u ľudí- tančením, spieváním, predvádzaním kúskov svojej kozy Džali a svojho muža Petra Gringoira. Zamilovali sa do nej dvaja muži- Quasimodo a kňaz Frollo. Každý však svojím vlastným spôsobom. Je obvinená z pokusu o vraždu svojho milého Phobea, ktorého ako jediného miluje aj ona sama. Nakoniec ju ľud popraví za čarodejníctvo.
  • Nosila červené šaty, spustu šperkov a tmavé vlasy. Mala tmavú pokožku, takže ju každý považoval za cigánku, dokonca aj ona sama seba. Jej matka však bola Francúzka, ktorej cigáni ukradli dieťa a vychovali ho.
• Klaudius Frollo:
  • Kňaz v chráme Matky Božej v Paríži. Od malička bolo jeho celým životom len štúdium a viera v boha. Vyštudoval všetky univerzity, ktoré mohol- filozofiu, práva, lekárstvo aj teológiu. Žiadna z týchto vied ho však nedostatočne neuspokojovala, a tak hľadal niečo, čím by prorazil vo svete a chcel nájsť kameň mudrcov, ktorý ho urobí nesmrteľným. Vychoval svojho mladšieho brata a zabezpečil mu vzdelanie. Keď našiel nalezenca Quasimoda, chcel ho tiež vzdelávať a urobiť z neho kultivovaného človeka. Zamiloval sa do cigánky Esmeraldy, a pretože ako kňaz mal žiť v celibáte, skôr ju nenávidel. Chcel sa jej zbaviť, ale zároveň byť s ňou. Shodil na ňu vinu pokusu o vraždu jej milého, a potom ju chcel oslobodiť z väzenia. Bol v jadre zlý a lakomý. Nezdráhal sa najšpinavších činov. Zabil ho jeho učenec Quasimodo- shodil ho z jeho vlastného chrámu.
• Jan Frollo zo Mlyna
  • Klaudiov mladší brat. Klaudius ho vychovával ako svojho syna podľa mravných rádov, ovšem malý Jan sa rozhodol za iný štýl bytia. Vynaliezavý drzý uličnický študentík sa dostáva do ľahko smiešnych situácií a vinou osudu (vlastne aj svoju) sa dostane k parížskej spodine a svoju životnú púť končí v rukách Quasimoda pri obliehaní Chrámu.
• Peter Gringoire filozof strašpytel a občasný spisovateľ (táto postava je inšpirovaná Villonom)
• Kytička-Penička Gudula (matka Esmeraldy); kajníčka, pôvodne však ľahká dievčina
• Phoebus (veliteľ lučištníkov) – krásny bohatý ktorý si len zahráva s upriamou a čistou Esmeraldinou láskou
• Kulhavý Špindíra- žobrák a kráľ Dvora divov…

DEJ

Začína 4. januára 1482 na parížskych mystériách. Hlavným hrdinom je hluchý a znetvorený zvoník Quasimodo (čerstvo korunovaný pápež bláznov). Spolu s Frollom sa pokúsi uniesť Esmeraldu, Quasimodo je však pri tejto akcii chytený a pripútaný k pranieri. Tanečnica mu prináša zo súcitu vodu a on sa do nej pri tejto príležitosti zamiluje. Esmeralda je nanešťastie zamilovaná do krásneho veliteľa lučištníkov- sukničkára Phoeba. Quasimodov opatrovník – páter Klaudius Frollo sa do mladé tanečnice aj napriek svojmu prísľubu cirkvi tiež zamiluje.

Frollova spaľujúca láska sa stane všetkým záhubou. Napriek mnohým neúspešným pokusom dobyť dívčino srdce sa nevzdáva a neváha použiť tých najhorších prostriedkov. Vina jeho intrik je Esmeralda obvinená z čarodejníctva a vsadená do žalára, odsúdená na smrť. V osudnú vteřinu, keď nad ňou už visí provaz šibenice na námestí Gréve, sa zničoho nič objaví Quasimodo a dívku odnese do nedotknuteľného azylu Chrámu. Kvôli nátlaku ľudu však ani tento úkryt už nie je bezpečný a preto je stanovené ďalšie dátum popravy.

Frollo ponúkne Esmeralde záchranu výmenou za jej odanost a lásku. Ona však „zlého a ošklivého kňaza“ poniekoľkáté odmietne a Frollo ju vydá napospas osudu. Tesne pred šibenicou Esmeralda nájde svoju matku- je jej kajníčka z Myšej diery, Gudula, ktorá si 15 rokov myslela, že jej dcéru sežrali cigáni.

Čitateľ si už myslí, že sa blíži happy end, ale opak je pravdou. Po Esmeralde idú vojaci. Matka ju však úspešne ukryje vo vnútri svojho dobrovoľného väzenia. Dívence sa však stane osudnou jej nenaplnená láska- Phoebus. Vykričkne jeho meno a upozorní tak na seba celú hliadku. Je teda popravená a jej matka je vojakmi neúmyselne zabitá. Celý konečný výjav sledujú zo strechy Chrámu Frollo a Quasimodo.

Quasimodo si konečne dá konečne všetko dohromady a zlomený zármutkom svrhne pátera zo strechy. Ten sa ešte zachytí okapu, ale nakoniec padá a umiera… Smutkom pološialený zvoník je na konci svojich síl.

Kniha má krásny, preto však veľmi smutný, romantický koniec. Autor popisuje, ako boli v hromadnom hrobe nájdené dve kostry: „…Jedna z nich bola kostra ženy… Druhá kostra, ktorá ju držala v tesnom objatí, bola kostra muža. Všimli si, že mala pokrivenú pateř, hlavu vraženú medzi lopatky a jednu nohu kratšiu. Nemala zlomený vaz a bolo jasné, že nejde o obešenca. Muž, ktorému kostra patrila, prišiel teda umrieť. Keď ho chceli odtrhnúť od kostry, ktorú objímal, rozpadol sa v popol.“

ZNAKY:

• popis parížskej spoločnosti, spodných vrstiev (cigáni, lupiči)
• kritika pokrytectva (Froll)
• motív nenaplnené lásky
• podrobne vylíčená psychológia postáv
• gotika, dynamičnosť, tajuplnosť

O jazyku:

• Dielo je napísané formou er. Autor hovorí o hrdinoch súčasne oslovuje čitateľov.
• Vety jednoduché aj súvetia. Skôr složité súvetia a ťažká myšlienková väzba. Spusta filozofie aj dej.
• Spisovný jazyk. Mluva zo stredoveku aj 19.storočia, keď bola kniha napísaná.
• Priama reč. Vyprávanie chronologické. Prekvapivý a tragický záver. Barevitá charakteristika všetkých postáv.
• Prevažne spisovný jazyk, u nižších vrstiev spoločnosti sa však vyskytuje nespisovná mluva. U členov Dvora divov je patrná lupičská hantýrka.

Prijatie diela:

• spočiatku prijaté kriticky, neskôr sklidil veľký úspech doma aj v cudzine

Vplyv diela:

• Hugo mal vplyv na všetok romantizmus tej doby v Európe, zo slovenských autorov napr. J. Vrchlický, KH Borovský, J. Neruda, V. Dyk

The post Chrám Matky Božej v Paríži – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Deväťdesiat tri

 Autor: Victor Hugo

 Zaslal(a): samalama

Kniha

„Rok 93 – Európska vojna proti Francúzsku a Francúzsku proti Paríži. A aká je revolúcia? Víťazstvo Francúzska nad Európou a Paríž nad Francúzskom. „

Tento román opisuje udalosti revolučného roku 1793 vo Francúzsku. Kniha je rozdelená do troch častí, kde v prvej, nazvanej Na mori, stretávame markýz Lantenence, ktorý je na palube Corvette Claymoure, ktorý sa tajne snaží dostať späť do Francúzska. Loď sa však dostane do búrky, kde sa na palube uvoľní jedno delo a výrazne poškodí kostru lode. Medzitým je loď vedená nepriateľskou flotilu búrkou. Posledný markýz ušiel na záchranný čln a bezbranná korveta s celou posádkou bola prepustená do katastrofy pred nepriateľskými kanónmi. Marquis pristane v Bretónsku a stáva sa hlavou royalistického povstania proti republike. Pri prvej príležitosti vypálil celú dedinu, ktorej obyvatelia ukryli republikánov – všetci boli zastrelení a markíza zastrelila Michelle Fléchard a jej tri deti boli odvezené do zajatia. Umierajúca matka nájde pustovateľa a pošle ju do svojho útulku, kde sa snaží vyliečiť.

V druhej časti, ktorá sa koná v Paríži, Hugo pristupuje k najväčším postávam revolúcie – Robespierovi, Dantonovi a Maratovi, v tajnom rozhovore v krčme na Pavii ulici. Bývalý kňaz Cimourdain prichádza za nimi a je nariadený okamžite odísť do Vendee a prehliadnuť mladého republikánskeho veliteľa Gauvaina – bývalého šľachticu, ktorého Cimourdain zvýšil. Hugo opisuje situáciu v Paríži veľmi farebným spôsobom a podrobne opisuje (na celých tridsiatich stranách) formu dohovoru.

V tretej časti, po vyčerpávajúcom popise regiónu Vendée, v živote roľníkov a osvetlení základov guerillovej vojny v lesoch, sa Cimourdain stretne s Gauvainom, ktorý práve zvíťazil v boji proti bitke pri meste Dol nad „bielou“.

Ťažisko sa posunie späť do úkrytu pustovníka. Matka je takmer vyliečená a chodí hľadať jej stratené deti. V neďalekej dedine im hovoria, že Lantenenc skrýva všetkých väzňov v turistickej veži.

Všetci hlavní hráči sa stretávajú v Tourgue – Lantenenc je obklopený devätnástimi mužmi od Gauvaina a očakáva sa konečný konflikt. Markýz dáva republikánom ultimátum – ak nie, budú horieť deti nažive. Cimourdain však nepozná milosť modrej strany, takže útok na vežu začína. Kráľovstvo je presunuté do druhého poschodia veže. Situácia je zrejme beznádejná, keď nájdu tajnú chodbu a vlieka do lesa – rýchlo vyrazí sírny uzol vedúci do knižnice, kde sú deti zamknuté.

Michelle Fléchard sa znova objaví na javisku. Pozná svoje deti, ktoré sa pozerajú zo zvedavosti z okien horiacej knižnice a žiada o pomoc. Modrá márna sa pokúša zlomiť masívne oceľové dvere vedúce do knižnice. Markíza, ktorá má kľúč z týchto dverí, sleduje celú situáciu z bezpečnej vzdialenosti. Napokon však ľutuje bezmocnú matku a ide späť cez tajnú chodbu, kľúč otvára dvere, hrdo zachraňuje deti a ide do rúk nepriateľa. On je hodený do veznice vo veži a očakáva smrť. Gauvain, ktorý zrazu zjavil, že dobro náramne je, mu odpúšťa a pomáha mu uniknúť. On sám ide do rúk Cimourdain.

Druhým dňom je vojenský súd. Gaouvain je odsúdený a gilotínovaný Cimourdainom ako zradca republiky. Samotný Cimourdain je zastrelený (pre dobro revolúcie popravil muža, ktorý predovšetkým zdvihol a miloval).

Autor

Victor Hugo (26. februára 1802, 22. mája 1885, Paríž) bol jedným z najdôležitejších literárnych predstaviteľov svetového romantismu. Narodil sa na začiatku 19. storočia vo východnom francúzskom meste Besançon.

Detstvo Viktora Huga bolo poznačené významnými udalosťami. Napoleon bol vyhlásený cisárom za dva roky, kedy bol Victor Hug, a Bourbounova monarchia bola obnovená na trinásť rokov. Opačné politické a náboženské názory Hugových rodičov ukázali ideologické právomoci, ktoré prevládali nad vládnutím Francúzska počas jeho života: Hugov otec bol vysokopostavený dôstojník v armáde Napoleona. Bol to ateistický republikán, ktorý považoval Napoleona za hrdinu; Jeho matka bola extrémnym katolíckym royalistom. Keďže Hugo otec bol dôstojníkom, rodina sa často pohybovala a Hugo sa naučil veľa o cestovaní.

Jeho matka sa nejaký čas rozišla s otcom a usadila sa v Paríži. Odvtedy má dominantnú úlohu v Hugovej výchove, a preto jeho prvá práca v poézii a próze tiež odráža jeho vášnivé odhodlanie vieru a kráľa. Až neskôr počas udalostí, ktoré viedli k francúzskej revolúcii v roku 1848, Hugo začal vzdorovať svojmu katolíckemu royalistickému vzdelaniu a namiesto toho sa stal podporovateľom slobodne premýšľajúcich a partizánskych republík.

V roku 1845 vstúpil Hugo do politiky a neskôr po štátnom prevratu, ktorý napísal Napoleon III v roku 1851, bol nútený odísť do exilu, v ktorom žil takmer dvadsať rokov. Neskôr strávil v Jersey a potom v Guernsey, kde napísal svoje najpriaznivejšie diela – Básnici, Morskí robotníci, Poézia Epická Legenda z čias a jeho najnovší román Deväťdesiattri.

On potom krátko strávil v Paríži, kde v roku 1885 zomrel ako veľký a uznávaný francúzsky národný básnik.

Autorov vzťah k predmetu a politický kontext

Kniha deväťdesiattri, okrem podrobného historického popisu a úžasne vymysleného príbehu, ktorý úplne absorbuje čitateľa, obsahuje predovšetkým zápas ideálov. Každá z hlavných postáv je nerealisticky dokonalým predstaviteľom jedného z najdôležitejších politických hnutí tej doby.

Markýz Lantenenc predstavuje vytrvalý royalist – podporovateľ zásad absolutistickej vlády a snov o „starom poriadku“. Svoje tvrdenia opiera o heslo jeden Boh – jeden kráľ: „… potom teda vieš, že Boh v tejto chvíli trpí; Boh trpí vo svojom synovi, väčšine kresťanského kráľa Francúzska … „. Za týmto a ďalšími podobnými heslami však iba ukrýva všetky zverstvá občianskej vojny, ktoré robia v mene jedného Boha. Vražda mužov a žien z horiacich dedín,

Na druhej strane, ideálmi sú opačné. V konflikte, strana republiky, strana demokracie, vláda ľudu, revolúcia, zničenie všetkých starých a prinášanie myšlienok, ktoré máme takmer tak ďaleko – sloboda, rovnosť, bratstvo. Teória, že sloboda jednej osoby končí, keď začína sloboda druhej …

Avšak republika nie je zjednotená – tento pohľad na roztrieštenosť reprezentujú postavy Cimourdaine a Gauvain. Cimourdain, ako aj Výbor pre všeobecné blaho, ktorý zastupuje vo vojne, obhajuje radikálnejšie myšlienky revolúcie, kým Gauvain vyberá z revolučných myšlienok tie, ktoré sú určite bližšie k čitateľovi: sloboda ducha, rovnosť srdca, bratstvo duší, zblíženie s prírodou, vzdelávanie pre každého …

Stret týchto názorov vyvstáva najvýraznejšie na konci knihy, najprv v dlhom rozhovore vo väzenskej kobke medzi Gauvain a Lantenencem, po ktorom Gauvain nakoniec dochádza k názoru že „nad absolútnou pravdou revolúcia je pravda ľudská.“ A pretože ako sám hovorí „Nie je však lepšie udeľovať zajatcom v mene revolúcie milosť než v mene tej, ktorá prináša ľudstvu osvetu a nový spravodlivý poriadok popravovať? „rozhodne sa Markíza prepustiť.

A potom v inom rozhovore, tentoraz medzi Gauvainom a Cimourdainom, kde sa Gauvain pokúša vysvetliť svojmu bývalému učiteľovi, aké morálne rozhodnutie dosiahlo. Popisuje jeho myšlienku spravodlivej spoločnosti. Jeho ústa vyslovujú Hugove utópske myšlienky, na miestach a s náznakom komunistického úsilia.

Avšak Hugov pohľad na revolúciu je jasný – práve preto, že čitateľ, ktorý číta túto knihu, nevedome sťahuje republikánov. A v niektorých miestach ju Hugo vyložene obhajuje: „Búrka vždy vie, čo robí. Koľko liečených lesov je pre jeden dub v blesku! „

Ale pre niektoré z týchto myšlienok bol odsúdený na vyhnanstvo. Po páde Parížskej komunity verejne obhajoval prepustenie svojich bývalých úradníkov a unikol komunistom, ktorí sa schovávali vo svojom vlastnom dome v Belgicku. Skutočnosť, že Hugo bol blízko k myšlienkam socializmu, možno tiež vyvodiť z jeho politických aktivít – v roku 1848 úspešne presadil parlament ako predstaviteľa liberálneho socializmu.

Čo z toho vziať?

Knihu je možné prečítať, aj keď nemáte aspoň základnú predstavu o historickom kontexte, priebehu veľkej francúzskej revolúcie atď., Ale nedáva vám veľa. Hugo má neuveriteľne kultivovaný a sofistikovaný literárny jazyk a znalosť obrovského množstva historických detailov, najmä mien. Podľa môjho názoru je to kniha, ktorá je vynikajúca pre tých, ktorí majú záujem o toto obdobie histórie, alebo pre tých, ktorí nevadí, že knihy, ktoré sú hrubé a niekedy dlho popisné. Kniha však dokonale slúži na vytvorenie relatívne podrobného pohľadu na túto etapu histórie boja za slobodu. Na záver by som rád dodal, že osobne som veľmi rád, že som si prečítal tento román. Dalo mi veľa myšlienok premýšľať a myslím, že sa k nemu vrátim v budúcnosti.

The post Deväťdesiat tri – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Robotníci mora

 Autor: Victor Hugo

 Zaslal(a): Luciferos

Na začiatku knihy, ktorá sa nazýva NORMAN GROUP, autor popisuje ostrov GUERNESEY, ktorý sa nachádza v blízkosti Anglicka. Pokúša sa čitateľom priblížiť atmosféru tohto miesta, obyvateľov, ich pracovitosť, zvyky, zvláštnosti, krajinu, skaly a iné zaujímavosti. Na pár chvíľ sa dokonca prenesieme do dávnych dejín, ktoré začínajú roku 1047. Dokonalým zobrazením ostrova a jeho okolie Hugo vyjadruje svoju úctu a vďačnosť tomuto miestu, ktoré mu poskytlo azyl a pohostinstvá dobe, kedy na neho bol vydaný zatykač v jeho rodnej krajine – Francúzsku (Protestoval proti vláde prezidenta, ktorý porušil republikánsku ústavu a vyhlásil sa za francúzskeho cisára ako Napoleon III). Všetko je zobrazené tak farebne, že to nie je prekážkou pri predstavovaní krajiny.

Hneď v prvom diele knihy nazvanom „Z čoho sa skladá zlá povesť“ sa zoznamujeme s hlavným hrdinom Gilliantem. On je človek, ktorý prišiel na neznáme ostrovy odkiaľ. Možno kvôli tomu alebo z nejakého iného dôvodu ho ľudia neprijali medzi sebou. Bol to veľmi zručný rybár, šikovný človek ochotný obetovať svoj vlastný život pre druhých. Pretože žil v „dome na konci“, ako bol nazvaný tento dom v ktorom podľa miestnych obyvateľov strašilo pred príchodom Gillientta, pokladali ho ľudia za „poznačeného človeka“, čarodejníka, diabla. Dokonca aj dobré skutky, ktoré tento mladý muž urobil (vyliečili malé dievčatá, opravili studňu, zachránili vtáky), sa nezmení. On žil v samote, a keď jeho matka zomrela ľudí stále viac a viac. Až jedného dňa stretol Déruchetu, dievča krásnu, bohatú a milú. Pokúsil sa o ňu premýšľať, ale jej krása ho tiež prenasledovala v snoch. Od tej chvíle ju miloval z celého srdca. Dievča bolo neterou Messe Leitherryho – muža, ktorý bol charakterizovaný ako „ťahúň,“ teda človek umějící sa práci postaviť čelom. Celý jeho život bol po celom svete a tvrdá práca námorníka sa stala starším, chorým a zároveň bohatým mužom. Svoje bohatstvo, ako už som sa zmienila, nadobudol ťažkou prácou, ale najväčší podiel na získanie majetku mal parník, ktorý Leithery počas pol roka zostavil. Tento stroj bol nazývaný „Leitheryho galiotou“ neskôr však nebol menovaný inak ako „Durand“. Spočiatku ľudia neverili tomuto „podozrivému“ vynálezu, ale potom, čo zistili svoje výhody oproti bežným lodiam, zmenili svoj názor. Mal spoločníka menom Clubin, ktorý bol považovaný všetkými za človeka dokonalého, ctižiadostivého, spoľahlivého a hlavne poctivého. Získal túto reputáciu počas svojho doterajšieho života. Mess Leithery mu plne a vo všetkom dôveroval. Nedokázal odhadnúť, že táto osoba zhromažďovala zlo, nenávisť, chamtivosť a možno aj oveľa viac zlých kvalít. Keď ako každý týždeň Clubin prevážal cestujúcich a náklad zo susednej pevniny, nikto nevedel aký si prichystal ďábelský plán. V čase keď prepľúvali okolo veľmi nebezpečného miesta nastala hmla. A on to použil. On narazil na skaly a nechal cestujúcich spolu s posádkou, aby sa zachránili. Ako správny kapitán chcel zomrieť s loďou. Myslel si, že vezme peniaze, ktoré ukradol, skrýva sa v skalách a potom utiekol. Osud je však nevyspytateľný. Všetko ho protirečilo a zlo bolo potrestané. Napokon sa utopil, niečo ho stiahlo pod povrch. Niečo, čo sa dozvieme neskôr, je chobotnica. Medzitým sa o všetkom dozvedel vlastník Durand. Bol na pokraji kolapsu. Jeho život stratil zmysel. Dozvedel sa, že vrak má neporušený motor, ktorý by ho dal postaviť novú parník, ale bolo jasné, že jeho sily by nestačili na jeho záchranu. Dérucheta, keď videla ako strýko chradne pred jej očami, zasľúbil sa mužovi, ktorý by neporušený motor vytiahol a priviezol na pevninu. Gilliant, ktorý by pre svoju lásku urobil všetko, sa pre tento čin odhodlal. On zápasil s nerozbitným prvkom a tiež vyhral. Lenže ako to už býva v skutočnosti, drámach a nešťastných príbehoch lásky neskončil život Gillienta očakávaným „heppiendem.“ Pretože Déruchetta milovala Ebenezera, duchovného patriaceho k anglickej cirkvi, nemohla lásku mladému hrdinovi opätovať. Ten v momente keď to zistil sa zachoval prinajmenšom chválihodné. Podľa sľubu si mala Déruchetta Gillienta vziať, lenže ten aj napriek svojej silný a horúce cit nemohol zabrániť ich vášnivej láske. Napriek všetkému to bola jeho rada, aby si ich vzal. To bolo nepochopiteľné, ale s nadšením to privítali. Oni sa vzali a možno žili šťastný život. Ale skutočný hrdina nežije. Mal pevné puto s morom a to tiež neroztrhli – zostal v jeho hlbinách navždy. Takže celý tento príbeh končí.

Keď všetkých zhrnieme a pozrieme sa na celú knihu, uvedomíme si, že sa autor nezmieňuje len o konkrétnych ľuďoch a ich poviedkach, ale predovšetkým nám približuje život pracujúcich ľudí – robotníkov mora, ktorí od rána do večera deň čo deň opravujú lode, lámu kamene, Prinášajú záznamy alebo robia inú prospešnú prácu a padajú večer. V tomto celku nachádzame ústrednú myšlienku celého diela, a to je oslava ľudskej práce, zápasu ľudského rozumu so silnými prírodnými živlami, v ktorom víťazí človek – robotník nad živlom. Príkladom toho je Gilliant, ktorý sám víťazí nad neskrotným morom, ale v zapätí podlieha nenaplnenému milostnému citu.

Najviac ma, ako už som sa zmienila, zaujalo umenia s ktorým Hugo opisoval všetko neživé, ale hlavne s akou bravúrou charakterizoval postavy. A práve preto sa pokúsim priblížiť jednu z týchto postáv.

Clubin

Tento človek sa zo začiatku zdá byť nezmluvným, poctivým, námorníkom vzácnych schopností, obratným, svedomitým, starostlivým, skúseným a odvážnym. Ale neskôr čítame o jeho skutočných vlastnostiach, ktoré odhaľujú všetko. Z tohto takmer dokonalého človeka sa stáva stelesnené zlo – netvor, ktorý nemiluje, neváži si ničoho a nikoho, klamár schovávajúce sa za maskou plnú cnosti. Celý jeho život, koža dobrého človeka, skryl srdce zlých. Stále sa musel správať správne, aj keď bol na ceste. Smútok v nej pršalo, jeden deň ako pustá sopka, explodovala. Ale ako Boží mlyny sa hovorí, že sú pomalé, ale isté. Tentoraz sa usadili. Tam bolo dvojité pokrytectvo v hlbinách mora. Na dne priepasti sa zrazili dve bytosti, ktorých životy neustále čakali a skrývali; Jeden z nich, zviera, vyrazil iného, ​​ktorý mal dušu. Strašná spravodlivosť.

Príslovie:

Ak kohút skáče v nezvyčajnom čase, ryba zlyhá.

Ak bude slnko v oblakoch, bude zajtra hustá hmla.

Prirovnanie:

Stávka oceánu je ako štrajk lví nohy.

V niektorých miestach vrstva kónických škrupín pokryla skalu ako vyrážku na malomocenstvo.

The post Robotníci mora – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Chrám Matky Božej v Paríži

 Autor: Victor Hugo

 Zaslal(a): Dada

VICTOR-MARIE HUGO (26. 2. 1802-22. 5. 1885)

Victor Hugo bol francúzsky básnik, dramatik, románopisec a politik, satirik, filozof.

Bol vychovávaný v rodine plné kontrastov (matka royalistka a otec bonapartista), čo sa prejavilo aj do jeho neskoršie tvorby.

Tvoriť začal už v mladosti – spolu s bratom založili časopis, kam obaja písali.

V roku 1822 vydáva prvé dielo Ódy a rozličné básne

V 1824 sa napísaním dráme Cromwell prihlásil k romantizmu.

Roku 1843- po smrti dcéry-prestáva písať a začne sa venovať politike.

Je zvolený za poslanca za stranu konzervatívcov.

Najprv podporuje Ľudovíta Napoleona, ale po jeho zvolení kráľom začne zastávať iný názor a uteká do exilu.

V exile opäť začne písať. (Vzniká tam jeho vrcholné básnické dielo Tresty.)

Po páde Napoleona II. Sa vracia do Paríža. Tu je zvolený za poslanca zákonodarného zhromaždenia. V roku 1885 zomiera a jeho rakva je na jeho prianie prepravujú na voze chudoby.

-nenávisť k Revolúciu a k Napoleonovi

-liberál. názory, dostáva titul gróf

-po roku 1848-priaznivcom republikánskeho zriadenia

Zomrie mu dcéra-stiahne sa do ústrania.

Snaží sa o zlepšenie ľud. vrstiev (vzdelanie) – Chce lepšiu budúcnosť

1870-ponúkne svoj dom v Bruseli pre prenasledovaných

-Veľké sociálne cítenie, mravné obrodenie

Diela:

-Legenda vekov

-Ubožáci

-Dělníci mora

HISTORICKÉ POZADIE VZNIKU

Hugo začal knihu písať roka 1829.

Dohoda s jeho vydavateľom Gosselin ho prinúti, aby ju dokončil ešte ten istý rok. Hugo však musel splniť aj iné záväzky a preto nestíhal. Vydavateľ mu teda na jar roku 1830 dal ultimátum- február 1831.

V septembri 1830 si teda Victor Hugo kúpil novú fľašu atramentu, vlnený kabát a „uväznil“ sa vo svojej izbe. Začal písať a písať a nikto ho nesmel celých 6 mesiacov vyrušovať.

Svoj dom neopúšťal- s vy nádržkou nočných návštev katedrály. Preto bol včas (avšak s dvojročným oneskorením) román dokončený.

Rysy romantizmu:

– Hrdina bol povahou rovnaký ako autor (Hugo bol tiež filozof a mysliteľ ako Frollo.)

– Hlavní hrdinovia stoja na okraji spoločnosti (Život chudobných študentov. Qusimodo bol ohyzdný sirota, ktorého nemal takmer nikto rád. Esmeralda bola cigánka.)

-Nešťastná a neopätovaná láska. (Medzi Esmeraldou a Phoebe. Medzi Esmeraldou a kňazom Frollom. Medzi Esmeraldou a Quasimodom.)

-Dajte končí tragickou smrťou. (Zomrú všetky hlavné postavy)

-Tajomná miesta. (Večerné, temné a romantické ulice Paríža.)

-Kontrasty. (Škaredý Quasimodo a nádherná Esmeralda. Láska a nenávisť. Život a smrť.)

ROMANTICKÉ PRVKY

-Dajte prebieha v minulosti

-príbeh plný kontrastov (napr. škaredý Quasimodo x krásna Esmeralda; duša x vzhľad Quasimoda a čiastočne i Frollo)

-hlavným hrdinom je vyvrženec spoločnosti, osamelý so záhadnou minulosťou

-prostredí katedrály (niečo výnimočné a neobvyklé)

-om nenaplnenej lásky-VFR

exotický cigánka -tragický koniec

-sen x skutočnosť, vyradenie hrdinu zo spoločnosti, diela tajomná, osudová, hrozná

Rrealistickej prvky

Riadne vládca, skutočné historické pozadie

-Popis inkvizičného riadenia, popis katedrály

STRUČNÝ OPIS

Kniha rozpráva hneď niekoľko rôznych príbehov, ktoré sa zdajú byť spočiatku nezlučiteľné. Nakoniec však čitateľ pochopí ich súvislosť az niekoľkých prameňov vznikne jeden prúd.

Je tu zrejmá komunikácia autora s čitateľom: „..a teraz, keď nám čitateľ dovolí, sa presunieme z námestia Greve späť do Dvora divov.“

Kniha popisuje stredovekú Paríž všetkých vrstiev (od žobrákov Dvora divov až po samotného panovníka a jeho dvor).

V zadnej časti knihy nájdeme pomerne obsiahle poznámky a vysvetlivky k jednotlivým pojmom.

CHARAKTERISTIKA POSTAV

Quasimodo: Škaredý, až obludný sirota, ktorého našiel Klaudius Frollo a vychoval ho. Naučil ho hovoriť, avšak do spoločnosti ho začleniť nedokázal, pretože sa ho každý bál. Mal hrb na chrbte, na ľavom oku bradavicu, krivú chrbticu, kríval, a pretože jeho povolaním a láskou bolo zvoniť na obrovské zvony v Chráme Matky Božej, kde bol vychovaný, tak tiež ohluchol. Bol plachý, bál sa ľudí, radšej bol sám. Pôsobil zlým a priamo strašidelným dojmom, ale v hĺbke duše bol citlivý a schopný naozajstných citov. Zomrel pre lásku k Esmeralde a svojho vychovávateľa zhodil z veže. Bol to teda vrah.

Esmeralda:

Prekrásna cigánska tanečnica, ktorá si zarábala žobraním u lidí- tančením, spievaním, predvádzaním kúskov svoje kozy Džali a svojho muža Petra Gringoire. Zamilovali sa do nej dva muži- Quasimodo a kňaz Frollo. Každý ale svojím vlastným spôsobom. Je obvinená z pokusu o vraždu svojho milého Phobea, ktorého ako jediného miluje aj ona sama. Nakoniec ju ľud popravia za čarodejníctvo.

Nosila červené šaty, veľa šperkov a tmavé vlasy. Mala tmavú pokožku, takže ju každý pokladal za cigánku, dokonca aj ona sama seba. Jej matka však bola Francúzka, ktoré cigáni ukradli dieťa a vychovali ho.

Klaudius Frollo:

Kňaz v chráme Matky božej v Paríži. Od malička bolo jeho celým životom len štúdium a viera v boha. Vyštudoval všetky univerzity, ktoré mohl- filozofiu, práva, medicíny aj teológiu. Žiadna z týchto vied ho ale dostatočne neuspokojovala, a tak hľadal niečo, čím by prerazil vo svete a chcel nájsť kameň mudrcov, ktorý ho urobí nesmrteľným. Vychoval svojho mladšieho brata a zaistil mu vzdelanie. Keď našiel najdúcha Quasimoda, chcel ho tiež vzdelávať a urobiť z neho kultivovaného človeka. Zamiloval sa do cigánky Esmeraldy, a pretože ako kňaz mal žiť v celibáte, skôr jej nenávidel.Chcel sa jej zbaviť, ale zároveň byť s ňou. Zhodil na nej vinu pokusu o vraždu jej milého, a potom jej chcel oslobodiť z väzenia. Bol v jadre zlý a lakomý. Nezdráhal sa najšpinavších činov. Zabil ho jeho učenec Quasimodo- zhodil ho z jeho vlastného chrámu.

Jan Frollo zo Mlyna je Klaudiou mladší brat. Klaudius ho vychovával ako svojho syna podľa mravných poriadkov, však malý Ján sa rozhodol pre iný štýl bytia. Vynaliezavý drzý uličnícky študentíkovi sa dostáva do ľahko smiešnych situácií a vinou osudu (vlastne aj svojou) sa dostane k parížskej spodine a svoju životnú púť končí v rukách Quasimoda pri obliehaní Chrámu.

Petr Gringoire filozof strachopud a občasný spisovateľ (táto postava je inšpirovaná Villon)

Kytička-Pěnička Gudule (matka Esmeraldy); kajúcnica, pôvodne však ľahká dievča

Phoebus (veliteľ lukostrelcov) – krásny bohatý ktorý si len zahráva s úprimnou a čistou Esmeraldina láskou

Kulhavý Špindíra- žobrák a kráľ Dvora divov …

DEJ- začína 4. januára 1482 na parížskych mystériách. Hlavným hrdinom je hluchý a znetvorený zvonár Quasimodo (čerstvo korunovaný pápež bláznov). Spoločne s Frollom sa pokúsi uniesť Esmeraldu, Quasimodo je však pri tejto akcii chytený a pripútaný k pranieri. Tanečnice mu prinesie zo súcitu vodu a on sa do nej pri tej príležitosti zamiluje. Esmeralda je nanešťastie zamilovaná do krásneho veliteľa lučištníků- sukničkára Phoebe. Quasimodův opatrovník – páter Klaudius Frollo sa do mladej tanečnice aj napriek svoj prísľub Cirkvi tiež zamiluje.

Frollova spaľujúce láska sa stane všetkým záhubou. Napriek mnohým neúspešné pokusy dobyť srdce dievčaťa sa nevzdáva a neváha použiť tých najhorších prostriedkov. Vinou jeho intríg je Esmeralda obvineniam z čarodejníctva a vsadená do žalára, odsúdená na smrť. V osudnú sekundu, kedy nad ňou už už visí povraz šibenice na námestí Greve, sa ničoho nič objavia Quasimodo a dievča odnesie do nedotknuteľného azylu Chrámu. Kvôli nátlaku ľudu však ani tento úkryt už nie je bezpečný a preto je stanovené ďalší dátum popravy.

Frollo ponúkne Esmeralde záchranu výmenou za jej oddanosť a lásku. Ona však „zlého a škaredého kňaza“ po niekoľkýkrát odmietne a Frollo ju vydá napospas osudu. Tesne pred šibenicou Esmeralda nájde svoju matku- je jej kajúcnica z Myší diery, Gudule, ktorá si 15 rokov myslela, že jej dcéru zožrali cigáni.

Čitateľ si už myslí, že sa blíži happy end, ale opak je pravdou. Po Esmeralně idú vojaci. Matka ju však úspešne ukryje v útrobách svojho dobrovoľného väzenia. Dievčatku sa však stane osudnou jej nenaplnená láska- Phoebus. Vykríkne jeho meno a upozorní tak na seba celú hliadku. Je teda popravená a jej matka je vojakmi neúmyselne zabitá. Celý konečný výjav sledujú zo strechy Chrámu Frollo a Quasimodo.

Quasimodo si konečne dá konečne všetko dohromady a zlomený zármutkom zvrhne pátera zo strechy. Ten sa ešte zachytí odkvapu, ale nakoniec padá a umiera … Smútkom pološialený zvonár je na konci svojich síl.

Kniha má krásny, napriek tomu však veľmi smutný, romantický koniec. Autor opisuje, ako boli v hromadnom hrobe nájdené dve kostry: „… Jedna z nich bola kostra ženy … Druhá kostra, ktorá ju držala v tesnom objatí, bola kostra muža. Všimli si, že mala pokrivenú chrbticu, hlavu vrazenie medzi lopatkami a jednu nohu kratšiu. Nemala zlomený väz a bolo jasné, že nejde o obesenca. Muž, ktorému kostra patrila, prišiel sem teda umrieť. Keď ho chceli odtrhnúť od kostry, už objímal, rozpadol sa na prach. „

ZNAKY:

• · román
• · Opis parížskej spoločnosti, spodných vrstiev (cigáni, lúpežníci)
• · Kritika pokrytectvo (Froll)
• · Motív nenaplnenej lásky
• · Podrobne opísaná psychológie postáv
• · Gotika, dynamickosť, tajuplnosť

Jazyk:

-diely je napísané formou er. Autor hovorí o hrdinoch zároveň oslovuje čitateľa.

Svety jednoduché i súvetí. Skôr zložitá súvetia a ťažká myšlienková väzba. Veľa filozofie i deje.

-Spisovný jazyk. Dohovor zo stredoveku aj 19.storočia, kedy bola kniha napísaná.

-Príma reč. Vypravovania chronologické. Prekvapivý a tragický záver. Rôznorodá charakteristika všetkých postáv.

Jazyk: Prevažne spisovný, u nižších vrstiev spoločnosti sa však vyskytuje nespisovné reč. U členov Dvora divov je zrejmá lúpežnícky žargón.

Miesto konania: stredoveká Paríž za vlády Ľudovíta XI. (námestie Greve, Dvůr divov, Notre-dame …)

Príbeh sa odohráva v stredoveku v centre starej Paríža a v katedrále Notre Dame.

The post Chrám Matky Božej v Paríži – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Bedári

 Autor: Victor Hugo

 Zaslal(a): Lea

Bedári – Les Misérables

Diel prvý

Doba

Dej sa odohráva v Paríži a jej okolí v 30. rokoch 19. storočia.

Jazyk

V knihe je veľa romantických aj realistických prvkov. Vyskytuje sa tam veľa záhad a zámen, striedajú sa scény, v ktorých postava uvažuje, ale aj scény dramatické. Je písaná slovensky, občas sa vyskytujú nejaká cudzie mená, väčšinou francúzska alebo latinskej citácie.

Hlavná myšlienka

Hlavnou myšlienkou je snaha poukázať na nedostatky v zákonoch vtedajšej spoločnosti. Je tu znázornený stret hlavných politických smerov aj všetkých spoločenských vrstiev. Autor sa snaží upozorniť na ľudské utrpenie a biedu.

Literárny žáner

historický román

Obsah:

Kniha je rozdelená na tri časti.

Prvá časť pojednáva o živote Jeana Valjeana. Vypravuje jeho smutný životný príbeh. Ako sa za krádež chleba dostal takmer na 20 rokov do väzenia, čo je z dnešného hľadiska úplne neprimeraný trest a podľa môjho názoru si takto zločinca skôr vytvárali, než že by ich naprávali. Jean Valjean, ktorý bol v jadre dobrý človek, sa na galeje od základov zmenil. Galeje z neho urobili zločinca. Tu začal za všetko viniť spoločnosť. Vo svojom názoru sa utvrdil ihneď potom, ako ho všetci odmietali nehľadiac na jeho peniaze či vôľu pracovať. Spoločnosť ho odmietla ako nenapraviteľného trestanca. Jean Valjean mal však šťastie. Z temnôt jeho duša ho vyslobodil biskup Miryel, ľuďmi nazývaný monsignore ľudomil. Ukázal mu dobrotu, milosrdenstvo a vieru v boha, čo boli pojmy, ktoré Jean Valjean doteraz nepoznal. Vďaka biskupovi sa z neho stal úplne iný človek. Rozhodol sa začať znova. Odsťahoval sa do mesta Montreuil-sur-Mer. Mestečko pod jeho vplyvom rozkvitalo. Miestny ľud si ho veľmi vážil nielen za jeho prínosy pre mesto, ale aj pre jeho dobrosrdečnosť. Hovoril si pán Madeleine. Vďaka všeobecnej obľube bol pán Madeleine menovaný starostom. Bohužiaľ mu nebol Pran pokojný. Jeho cesty sa krížia s policajtom Javert, ktorý v ňom spoznáva bývalého galejníka. Než však dôjde k osudnému odhaleniu, je život pána starostu zviazaný s ďalšou osobou. Je jej Cosetta, dcéra jednej z robotníc v jeho továrni menom Fantina. Tej na smrteľnej posteli prisľúbi, že sa o Cosetta postará. V tejto dobe mu už Javert šliape na päty a pán Madeleine sa rozhodne dobrovoľne prihlásiť na polici. Po svojom vlastnom udania podniká zúfalý pokus dostať sa ku Cosette, vzápätí je však chytený a odsúdený na doživotie.

Tu nám začína kniha druhá. Jean Valjean na galeje však dlho nezostáva. Uteká, aby mohol splniť svoj sľub, a vydáva sa za Cosettou do Montfermeil. Tu zachráni úbohú osemročnú Cosetta od Thénardierových, ktorí ju využívajú ako slúžku. Vďaka Cosette je duša Jeana Valjeana zachránená druhýkrát a spoznáva ďalšiu dôležitú vec: lásku. Smutné je, že srdce malé Cosetta je na tom rovnako, ako srdce starého Jean Valjeana – niky nepoznalo lásku. Vydáva sa s Cosettou do Paríža, kde po nejakú dobu spokojne žijú. Ovšem osud týmto dvom opäť nie je naklonený a Javert je Jeanovi Valjean opäť na stope. Naša dvojica sa pred Javert ukryje do kláštora. Šťastnú zhodou okolností tu Jean Valjean naráža na starého priateľa, ktorý mu pomôže a pre neho i Cosetta tu zariadi úkryt. V kláštore zažíva Jean Valjean ďalšie duševné otras potom, čo zbadá nesmiernu obetavosť a dobrotu mníšok. Týmto končí kniha druhá.

Tretia kniha pojednáva o mladíkovi menom Marius. Marius žije u svojho dedka rojalistami. Pretože Marius neustále zdržiava s ním, prijíma aj jeho politické presvedčenie. Jedného dňa sa dozvedá, že jeho otec umiera a jeho posledným želaním je uvidieť syna. Marius však prichádza neskoro a otec je už mŕtvy. Potom vynakladá značné úsilie, aby sa o živote svojho otca dozvedel čo najviac. Postupne prijíma aj otcovo politické presvedčenie, ktoré je silne v rozpore s presvedčením deduškovým. Vďaka tomu nakoniec medzi ním a dedkom vznikne rozpory a Marius skončí na ulici. Nakoniec sa naučí spokojne žiť s biedou a dokonca sa mu ten život i pozdáva. Marius chodia pravidelne na prechádzky do parku, kde každý deň sedáva aj Cosetta so svojím otcom. Mariovi sa Cosetta veľmi zapáči, je však príliš plachý na to, aby ju osloviť, a tak iba posedáva blízkosti a neskôr ich aj sleduje domov. Jean Valjean si toho však všimne, z opatrnosti sa odsťahujú a zmizne bez stopy. Týmto končí kniha tretí a tiež prvý dieL.

Toto je hlavná dejová línia príbehu. Autor však venuje veľa pozornosti tiež politickej situácii jeho doby, nechýba podrobný opis miest a miest, myšlienok, ale aj každú postáv, každú sa snaží načrtnúť zo všetkých uhlov, aby mal čitateľ naozaj dobrý prehľad a mohol si utvoriť vlastný názor.

Porovnanie filmu (muzikál Bedári 2012) a knihy:

Kniha, asi ako každá iná, je oproti filmu obsiahlejší. Film nikdy nemôže obsahovať toľko podrobností, koľko ich môže poskytnúť kniha. Vďaka tomu bývajú filmy nepresné, v niektorých prípadoch sa môže dokonca zdať, že pojednávajú úplne o niečom inom a s danou knihou majú pramálo spoločného. Avšak film, o ktorom my hovoríme, nie je tento prípad. Všetky dôležité informácie sú tu uvedené a ani postupnosť deja nie je príliš narušená. Ďalšou výhodou filmu je jeho jednoduchosť – nemusíme nad ním toľko premýšľať. K pozitívam tohto filmu tiež prisúdiť formu jeho spracovania, tj. Muzikál. Nevýhodou je rozhodne fakt, že film nie je schopný preniknúť do hĺbky. Chýba mu schopnosť vyjadriť myšlienky. Tiež som vo filme postrácala všestranný opis postáv. V knihe nám autor opísal postavu zo všetkých uhlov a potom už záleží na čitateľovi, aký názor si na postavu vytvorí. Toto však nie je vo filme možné a vďaka tomu na mňa veľa postáv pôsobila úplne inak. Čo by tiež mohol niekto pri filme postrádať, je popis politického diania v vtedajšej Francúzsku, spoločenských vrstiev a ďalšie jemné drobnosti, vďaka ktorým sa nám pri čítaní vytvára „ostrejší obraz“.

Asi nedokážem povedať, či sa mi viac páčil film, či kniha. Záleží na každom zvlášť, čomu dáva prednosť. Film je pútavejšie než kniha a nie je toľko náročný. Ak nie ste náročný čitateľ a dávate prednosť akciu pred dlhými premýšľavým pasážami, je pre vás lepšie film. Tomu, kto dáva prednosť širší kontext a nebojí sa obetovať viac času, sa oplatí si prečítať knihu.

The post Bedári – čitateľský denník (rozbor) (6) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Bedári

 Autor: Victor Hugo

 Zaslal(a): Jake

Teória literatúry

Literárny druh a žáner:
Román so sociálnou tematikou (próza, epika)

Literárna smer:
Udelené po prvýkrát r. 1862 – stredné obdobie autorovej tvorby; humanizmus

Slovná zásoba:
Spisovný jazyk

Štylistická charakteristika textu:
Realistické a naturalistické prvky; stručné a výstižné dialógy; časté dejové odbočky (úvahy); dobové popisy skutočných historických udalostí

Rozprávač:
Rozprávačom je sám autor – vonkajšie nezávislý pozorovateľ deje (- er forma)

Postavy:
JEAN Valjean: polepšený trestanec; citlivý a štedrý; stáva sa náhradným otcom Cosetta

KOMISÁR Javert: už od galejí prenasleduje Jeana Valjeana; nakoniec nevydrží dilemu, keď zistí jeho skutočnú nápravu

Cosetta: mladá krásna dievčina; miluje Maria

MARIUS PONTMERCY: miluje Cosetta

OTEC MYRIEL: kňaz; pomohol Jeanovi Valjean k náprave, keď ho zachránil pred zatknutím

Fantina: matka Cosetta

THÉNARDIEROVI: náhradná rodina Cosetta; týrajú ju a využívajú k tvrdej práci

Dej:

Zlodej Jean Valjean je za krádež chleba odsúdený na 5 rokov k núteným prácam (tzv. galejím) → za následný pokus o útek dostáva spolu 19 rokov → po prepustenie ukradne kňazovi Myrielovi strieborné svietniky a príbory → je chytený, ale kňaz sa zachová nezištne a oznámi, že je Valjean sám daroval → Valjean je teda voľný → neskôr sa stáva úspešným podnikateľom a zo zarobených peňazí podporuje chudobnej vrstvu → bol dokonca zvolený za starostu (V meste Montreuil) → chudobná žena Fantina sa mu jedného dňa zverí o svojej dcére Cosette, ale umiera skôr, než ju má možnosť vidieť → Valjean sa teda vydal Cosetta hľadať a potom sa jej ujal → odsťahovali sa do Paríža, kde Cosetta študovala → zamiloval sa do nej Marius → Paríž sa však začínala búriť a Valjean plánoval aj s Cosettou odísť do Londýna → keď sa to Marius dozvedel, rozhodol sa ísť na istú smrť na barikády → bol zranený, ale Valjean ho zachránil, keď ho odvliekol do bezpečia (Marius ho však nespoznal) → Valjean tak nebol známy ako Mariův záchranca, iba komisár Javert, ktorý ho po celú dobu príbehu sledoval a považoval za zločinca, konečne uvidel, že Valjean je dobrým človekom, ale z dileme (zatknúť alebo nezatknout) sa nakoniec rozhodol spáchať samovraždu → Marius začína žiť s Cosettou → po ich svadbe sa Valjean zverí Mariovi so svojou zločineckou minulosťou → ten ho za to začne nenávidieť → Valjean začína trpieť → jedného dňa sa Marius dozvedá, kto ho vtedy zachránil na barikády → spolu s Cosettou ponáhľajú do Valjeanova domu a zastihuje ho tesne pred smrťou → Valjean umiera šťastný, pretože sa udobril s Mariom a naposledy mohol vidieť Cosetta, pre ktorú bol takmer naozajstným otcom.

Kompozícia:
Cely román je rozdelený do 5 častí → jednotlivé časti sú delené na knihy a tie potom na krátke kapitoly; dej na seba často nenadväzuje (nejednotnosť deja)

priestor:
Francúzsko (najmä mestečko Montreuil a Paríž)

čas:
Koniec 18. storočia → prvá tretina 19. storočia

Význam oznámenie (hlavné myšlienky diela): obraz sociálnej nespravodlivosti v vtedajšej Francúzsku; premena človeka zo zločincov v poctivého a správneho občana

LITERÁRNE HISTÓRIA – spoločensko-historické pozadie vzniku

Politická situácia (mocenské konflikty, a i.):
Briti zakazujú otroctva (1834); zjednotenie Talianska za významného prispenia Giuseppe Garibaldiho (1860); Americká občianska vojna (1861-1865)
Kontext ďalších druhov umenia:
MALBA: Eugene Delacroix (1798-1863); ARCHITEKTÚRA: Gustave Eiffel (1832-1923) – autor Eiffelovej veže; MALBA: Édouard Manet (1832-1883)
Kontext literárneho vývoja:
Jules Verne (1828-1905); Alexandre Dumas st. (1802-1870); prebiehalo obdobie romantizmu a realizmu

AUTOR

Život autora:
Victor Hugo (1802-1885) – bol francúzsky básnik, prozaik, dramatik, esejista a politík obdobia romantizmu; nar. sa vo francúzskom Besanconu
V mladosti získal mnoho skúseností z cestovania a významných historických udalostí (vláda a potom vyhnanstva Napoleona a návrat Bourbonovcov na fr. trón) – od mladosti bol nábožensky Vychovávaný skôr matkou (katolíctvo), založil s bratom Abel dvojtýždenník (lit. kritika a divadelné recenzie) – r. 1822 začal tvoriť  významnejšie literatúru
– výborná reputácia, r. 1843 sa tragicky utopila jeho dcéra z prvého manželstva
Vstúpil do politiky – od r. 1848 v parlamente – po prevrate v r. 1851 bol nútený odísť do exilu
Zomrel v Paríži – vyhlásený štátny smútok; pochovaný v parížskom
Pantheonu spolu s mnohými ďalšími franc. osobnosťami

Vplyvy na dané dielo:
Humanizmus; francúzska revolúcia z roku 1848

Vplyvy na jeho tvorbu:
Zážitky z veľkých politických udalostí (Napoleon X Bourbonovci); cesta po Taliansku (v 6 rokoch); značný vplyv matky (silné katolíctvu a oddanosť kráľovi v prvých dieloch); francúzska revolúcia z roku 1848 – precitnutie z katolíckej výchovy – príklon k voľnomyšlienkarstvo; tragická smrť dcéry Léopoldine; humanizmus
– téma sociálnych problémov; romantizmus

Ďalšie autorovho tvorba:
Hugova tvorba je veľmi rozsiahla a obsahuje poéziu, prózu, divadelné hry (drámy) aj iné diela; POÉZIA: Legenda veku I.-III., I .; Prózy: Chrám Matky
Božej v Paríži; Robotníci mora, i .; DRAMA: Cromwell; Kráľ sa zabáva; ai; OSTATNÉ: ďalej tvoril aj cestopisy, eseje alebo politická diela

LITERÁRNE KRITIKA

Dobové vnímanie diela a jeho premeny:
Dielo bolo už po svojom 1. vydanie veľmi populárna
Dobová kritika diela a jej premeny: dnes je román vnímaný odborníkmi ako predné Hugove dielo

Román – prozaický epicky žáner; dlhší rozsah a komplikovanejšie dej ako poviedka alebo novela; príbeh spravidla obsahuje viac postáv
Humanizmus – myšlienkový postoj, ktorý uznáva hodnotu každého človeka i celého ľudstva; ZNAKY: častá kritika násilia (vojen) a extrémistických hnutí (fašizmus, komunizmus); PREDSTAVITELIA: prvky humanizmu môžeme nájsť u väčšiny protivojnovo zameraných autorov; napr. Karel Čapek
Romantizmus – v literatúre ide o smer, ktorý sa rozvíjal hlavne v 1.pol. 19.stol.a pravdepodobne vznikol v Anglicku; rozvíjala sa najmä lyrická (nedejová) poézie, Lyrickoepická
žánre, ale aj román, i .; ZNAKY: konflikt medzi vnútorným a vonkajším (reálnym) svetom; pocit vnútornej rozorvanosti hlavného hrdinu, ktorý sa vzpiera spoločenským
konvenciám; PREDSTAVITELIA: George Gordon Byron, Oscar Wilde, bratia Grimmovci, Heinrich Heine, Victor Hugo, Alexander Sergejevič Puškin,, Nikolaj Vasilievič Gogoľ, Karel Hynek Mácha, Božena Němcová, Karel Jaromír Erben, Hans Christian Andersen, aj.
realizmus – umelecký smer najmä 2. polovice 19.storočia; nadväzuje na romantizmus; zachytáva pravdivú a vernú skutočnosť; centrom pozornosti sú väčšinou priemerní
ľudia; PREDSTAVITELIA: Lev N. Tolstoj, Honoré de Balzac, Charles Dickens, Henrik Ibsen

The post Bedári – čitateľský denník (rozbor) (5) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Bedári

 Autor: Victor Hugo

 Zaslal(a): Zuzka333

Paríž, 30. roky 19. storočia, na barikádach

Obsah
– Píše sa rok 1815 a Jean Valjean, ktorý si so sebou nesie „nálepku“ bývalého zločinca a trestanca, hoci je v duši hodný čistý človek, je prepustený z galejí. O pár rokov neskôr by sme ho nepoznali – vydáva sa za pána Madeleine, je starostom v Montreuil a ľudia ho považujú za čestného, bezúhonného občana.

Tu sa Valjean stretáva s FANTINI, chorou a zúfalú ženou, ktorá sa, aby uživila dcérku, stáva prostitútkou. Fantina umiera a Valjean si berie na starosť dcérku Cosetta, ktorú doslova vytrhne z rúk krčmových Thénardiérových – tí sa o ňu majú starať, ale namiesto toho ju len zneužívajú pre prácu. Valjean tou dobou však ide po krku policajný inšpektor Javert, ktorý vie o prevleku Valjeana za starostu, chce ho chytiť a znovu odsúdiť. Vajeãn preto aj s malou Cosettou uteká do Paríža, kde nájde úkryt v dievčenskom kláštore. Tu je tiež Cosetta vychovaná. Valjean dievčinu zbožňuje a občas sa ako otec a dcéra prechádzajú po Luxemburskej záhrade. Tu sa do dievčaťa, teraz už dospievajúce slečny, zamiluje chudobný študent Marius Pontmercy.

Jean Valjean sa spolu s Cosettou presťahuje a tým Marius prichádza o kontakt s dievčaťom. Keď ale Thénardiérovi, čo sa tiež pod iným menom presťahovali do Paríža, chcú Valjeana okradnúť a Mariovi sa v činu podarí zabrániť, cez Cosettinu nevlastnú sestru Eponinu získava novú adresu dievčatá. Dvaja mladí zamilovaná ľudia sa vídajú po večeroch do doby, než v Paríži vypuknú nepokoje.

Jean Valjean má v pláne odísť do Londýna, znova sa sťahujú a Marius je opäť bez Cosetta. Zo žiaľu odchádza zomrieť na barikádu. Valjean sa potom, čo sa dozvie o Cosettině láske, rozhoduje o to isté. Podarí sa mu ale Mária zachrániť a predniesť parížskym podzemím až k jeho dedovi, kde sa Marius uzdraví. Ded mu dá dovolenia vziať si Cosetta a obaja by žili šťastní, nebyť Valjeanovy minulosti. Ten sa totiž Mariovi po smrti prizná a Marius ním začne opovrhovať. Príliš neskoro zistí, kto bol jeho záchranca z barikády – keď áno, je už neskoro, Valjean clivotou po Cosette umiera.

Postavy

– Jean Valjean – v podstate dobrý človek, ktorý je však z biedy donútený kradnúť. Skoro dvadsať rokov vo väzení sa podpíše na jeho psychike. Od života už nič nečaká, jediným zmyslom sa stala starostlivosť o Cosetta.

– Javert – policajný inšpektor, prísny, zásadový, bezcitný, po súboji so svojím svedomím sa zabije

– Fantina – nešťastná, chudobná matka Cosetta, okolnosťami dohnaná k prostitúcii

– Cosetta – milá, poctivá, láskavá. Je dcérou Fantina a miluje Maria

– Marius – odvážny, spravodlivý

– Veľké množstvo vedľajších postáv

Jazyk

– Ech forma

– Prelínanie realistických a romantických prvkov

– Rad záhad

– Striedanie scén lyrických, dramatických a úvahových

– Charakteristika postáv – rozdielnosť podľa postavenia

– slang parížskeho podsvetia

– prechodník, personifikácie

Žáner

– Spoločenský román

Druh

– epika

Kompozícia

– dej rozdelený na 5 epizód – I. Fantima, II, Cosetta, III. Marius, IV. Idyla Plumetovy ulice a epopeja ulice Saint-Denis, V.Jean Valjean

Hlavná myšlienka

– Obžaloba vtedajšej spoločnosti

Literárno-historický kontext

– Historický podtext diela vychádza z revolúcie vo Francúzsku

Autor

– Francúzsky básnik, prozaik, dramatik a esejista

– Aj keď bol synom Napoleonského generála, matka ho vychovávala k nenávisti k Napoleonovi

– Nakoniec sa stal stúpencom slobodomyseľných liberálnych názorov

– Bol vo vyhnanstve v Belgicku a na anglických ostrovoch

– Diela – Chrám matky božej v Paríži – romantický historický román, ktorého dej sa odohráva v Paríži

za vlády Ľudovíta XI.
– Legenda vekov – trojdielny cyklus básní, vývoj ľudstva na ceste za pokrokom a humanitou

– Cromwell – divadelná hra

Literárný kontext

romantizmus

– 1. polovica 19. storočia

– dôraz kladený na osobitosť autora, city, fantáziu

– nenaplnená láska

– hlavný hrdina často splýva s autorom

– hlavný hrdina stojí spravidla na okraji spoločnosti (osamotený jedinec)

– kontrast, individualizmus, dôraz na fantáziu, lásku a pocity

Predstavitelia romantizmu
Edgar Allan Poe – Havran

– George Gordon Byron – Childe Haroldova púť

– Karel Hynek Mácha – Máj

– Karel Jaromír Erben – Kytice

– Alexander Sergejevič Puškin -Piková dáma

The post Bedári – čitateľský denník (rozbor) (4) appeared first on StudijnySvet.sk.