📝 Život

Narodil sa v Grenoble v rodine právnika. Jeho detstvo bolo poznačené stratou matky a komplikovaným vzťahom s otcom. Študoval na École Centrale v Grenoble a neskôr sa presťahoval do Paríža, kde sa pridal k napoleonskej armáde. Zúčastnil sa Napoleonových ťažení v Taliansku a Rusku, čo malo hlboký vplyv na jeho tvorbu. Po páde Napoleona sa usadil v Miláne, kde sa venoval písaniu a štúdiu umenia. V Miláne prežil šťastné obdobie, počas ktorého napísal niektoré zo svojich najznámejších diel. Jeho záujem o taliansku kultúru a spoločnosť sa odráža v mnohých jeho knihách. Po návrate do Francúzska pracoval ako konzul v Terste a Civitavecchii. Napriek jeho literárnemu talentu sa jeho diela počas jeho života nestretli s veľkým úspechom. Stendhal bol známy svojím bystrým pozorovaním a schopnosťou analyzovať ľudské správanie. Jeho romány sa vyznačujú komplexnými postavami, ktoré sa často nachádzajú v zložitých spoločenských situáciách. V jeho dielach sa prelínajú témy lásky, ambícií, spoločenských konvencií a politických intríg. Stendhal bol tiež autorom esejí a literárnokritických textov, v ktorých sa venoval otázkam umenia, literatúry a spoločnosti. Jeho záujem o hudbu sa prejavil v jeho spisoch o talianskych operách. V súkromnom živote bol Stendhal známy svojou rezervovanosťou a nezávislým myslením. Jeho vzťah k ženám bol komplikovaný a často neuspokojivý, čo sa odrazilo aj v jeho tvorbe. Bol vášnivým cestovateľom a jeho zážitky z ciest po Európe obohatili jeho literárnu tvorbu. Stendhalove diela sa vyznačujú precíznym štýlom a realistickým zobrazením spoločnosti. V jeho tvorbe sa prelína romantizmus s prvkami realizmu, čo vytvára jedinečný literárny štýl. Jeho postavy sú často rozpoltené medzi svojimi snami a realitou, čo vedie k vnútorným konfliktom. Stendhal bol tiež majstrom v zobrazovaní spoločenských hier a pokrytectva. Bol presvedčený, že literatúra by mala byť odrazom skutočného života a nemala by sa báť zobrazovať aj jeho temnejšie stránky. Jeho neskoršie roky boli poznačené zdravotnými problémami. Zomrel v Paríži a hoci sa počas svojho života nedočkal veľkého uznania, jeho diela si postupne získali miesto medzi klasikmi svetovej literatúry. Jeho psychologický vhľad, ironický tón a realistické zobrazenie spoločnosti ho radia medzi najvýznamnejších spisovateľov 19. storočia a jeho vplyv na svetovú literatúru je nesporný. V jeho dielach sa prelínajú témy lásky, ambícií a spoločenských konvencií, ktoré sú aktuálne dodnes.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Stendhalov štýl sa vyznačuje psychologickou hĺbkou, ironickým tónom a dôrazom na analýzu spoločenských vzťahov. Jeho romány sú charakteristické precíznym štýlom a realistickým zobrazením spoločnosti. Jeho jazyk je jasný a presný, zároveň však bohatý na metafory a iróniu. Dôraz kladie na vnútorný svet postáv a ich motiváciu. Používa techniku „beylizmu“ – postava sa priamo prihovára čitateľovi a odhaľuje svoje myšlienky a pocity. V jeho tvorbe sa prelína romantizmus s prvkami realizmu, čo vytvára jedinečný literárny štýl. Jeho postavy sú často rozpoltené medzi svojimi ideálmi a realitou, čo vedie k vnútorným konfliktom. Stendhal bol majstrom v zobrazovaní spoločenských hier a pokrytectva. V jeho dielach sa často objavuje téma „honby za šťastím“ a jej dôsledkov. Zameriava sa na analýzu ľudských vášní a ich vplyv na konanie jednotlivca. Jeho romány sú plné neočakávaných zvratov a dramatických situácií. Stendhalov štýl písania je charakteristický svojou precíznosťou, iróniou a realistickým zobrazením spoločnosti.

👥 Literárni súčasníci

Honoré de Balzac (Otec Goriot, Stratené ilúzie), Victor Hugo (Chrám Matky Božej v Paríži, Bedári), Alexandre Dumas starší (Traja mušketieri, Gróf Monte Christo), George Sand (Indiana, Consuelo), Prosper Mérimée (Carmen, Kronika vlády Karola IX.), Alfred de Musset (Spoveď dieťaťa svojho veku).

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Stendhal (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Kartúza parmská

 Autor: Stendhal

 Zaslal(a): Marianne

Charakteristika knihy:

– 500 strán, je rozdelená do 2 kníh, 27 kapitol

– Názov Kartouza Parmská je niekedy mylne prekladaný ako Väznice Parmská, aj keď román nebol nazvaný podľa väznice, ale podľa kartuziánskeho kláštora (preto Kartouza)

– Dej knihy sa odohráva väčšinou v Taliansku, v čase po napoleonských vojnách a Standhal chcel svojím dielom ukázať aké panujú pomery v na dvoroch malých talianskych kniežatstvo, ako napríklad v Parme a ukázať, ako môžu byť niekedy pletky šľachticov záludné.

Hlavné postavy:

Fabrizio del Dongo – mladý taliansky šľachtic, ktorý obdivuje ideály francúzskej revolúcie a Napoleona. Túži stať sa vojakom a pomôcť Francúzom. Často o sebe tvrdí, že nie je schopný pravej lásky a neustále váha, či svoju tetu skutočne miluje a to až do tej doby, než spozná skutočnú lásku ku Klelia

Grófka Gina – Fabriziova teta, ktorá ale nebola o moc staršia ako on. Svojho synovca tajne miluje, chce ho mať stále pri sebe a žiarli na všetky ostatné ženy. Preto sa ho snažia dostať z každej nebezpečnej situácie. Na parmskej dvore je veľmi obľúbená, hovorí sa o nej ako o veselé a roztomilé osobe

Klelia Contiová – dcéra veliteľa väzenia, ktorá je veľmi zbožná a neustále zamyslená, často je sama a tento život jej vyhovuje, kým sa nezamiluje do Fabrizia.

Gróf Mosca – Minister vnútra na dvore parmského kniežaťa, je veľmi obľúbený pretože ani cez svoj vysoký úrad nezpychnul. Je síce o veľa starší ako grófka, ale rovnako sa do nej zamiloval.

Vladár Ernesto V. – typický absolutistický vladár, ktorý sa však neustále bojí o svoj život

Členenie deje:

Členenie deje je veľmi neobvyklé. V prvých troch štvrtinách diela sa takmer nič nedeje, všetko je popisované dlho a rozvláčne, to, čo sa hodí hlavou hlavným hrdinom je často opisované na viac ako piatich stranách. V poslednej časti sa toho naopak deje až príliš a dej náhle dostáva rýchly spád. Posledné tri stránky sú plné nečakaných udalostí a osudových zvratov, zostručnených na minimum.

Dej

Mladý taliansky šľachtic Fabrizio del Dongo sa chce stať Napoleonovým vojakom. Zadováži si falošný pas a vycestuje do Francúzska. Kvôli svojmu talianskemu prízvuku a civilnému oblečenie je v Paríži zatknutý ako špeh a zavretý do väzenia. Aj keď sa z neho za pomoci žalárnikovi ženy dostane, myšlienka na väzenia ho prenasleduje po celý život a vidí v ňom svoj osud. Vydáva sa za Husár a zúčastňuje sa bitky pri Waterloo, je však sklamaný, pretože si všetko predstavoval úplne inak, na bojisku panuje zmätok a pominuli sú slávne obrazy boja aké si ich v duchu maľoval. Aj neskôr sa často pýtal sám seba, či bol skutočne v bitke. Kým bol preč, jeho klamár brat Ascanio ho udal polícii ako zradca, ktorý sa pridal k Francúzom. Po svojom návrate sa do neho zamilovala jeho teta a na jej radu tiež odišiel študovať do Florencie na kňaza, než sa situácia upokojí. Teta Gina mala milenca, grófa Moscu a tí dvaja chceli spoločne zariadiť, aby sa stal v budúcnosti Fabrizio arcibiskupom. Spoločne sa dohodli, že si vezme starého vojvodu Sanseverina, ktorý nechá ich vzťahu voľnosť a stiahne sa do ústrania. Ako vojvodkyňa sa teraz Gina dostala k dvoru a mohla začať s Moscou pracovať na svojom zámere. Dvor si ju veľmi obľúbil a vladár sa do nej dokonca zamiloval. Všetko prialo jej zámerom, Fabrizio sa mohol vrátiť do mesta. V ten moment sa do neho zamilovala ešte viac, by veľmi výrečný, rozvážny a dokázal opakovať to, čo ho v seminári naučili, ale nestratil svoje bývalé nadšenie. Zlom nastal, keď si Fabrizio začal milostný románik s herečkou Mariettou. Jej manžel, komediant Gill začal Fabrizio vyhrážať že ho zabije a raz, keď sa obaja stretli, ho Fabrizio zabil v súboji. Aj keď to bolo zdanlivo bezvýznamné, politickí nepriatelia grófa Moscu, liberáli, to použili ako zámienku a Fabrizio, ktorý sa zatiaľ skrýval vo švajčiarsku bol ľsťou chytený a odsúdený na desať rokov väzenia. Bol vsadený do farenské veže, nejhlídanějšího miesta parmskej citadely. Keď ho tam viedli, zbadal Klelia Contiovou a zamilovali sa do seba. Mala balkón zrovna naproti jeho oknu a tak si posielali odkazy alebo sa dorozumievali posunkami. Klelia bola nešťastná, pretože si mala vziať markíze Crescenziho. Fabriziova teta zatiaľ plánovala jeho útek. Fabrizio najprv vôbec utiecť nechcel, pretože potom už by sa nevidel s Klelia, ale keď sa spolu raz stretli vo veži, Klelia naliehala, nech radšej utečie, alebo si to bude vyčítať. Fabrizio v noci utiekol z väzenia. V ten istý deň bol priotrávený Kléliin otec, veliteľ väzenia a tak sa zariekla, že už na Fabrizia nikdy nepozrú. Ten sa zatiaľ skrýval s tetou vo Švajčiarsku ale stále musel myslieť na Klelia. V Parme nastúpil na trón nový knieža a vďaka tete s grófom bol Fabrizio omilostený. Vrátil sa do Parmy a stal sa zástupcom arcibiskupa. Bol však hrozne nešťastný kvôli Klelia. Raz sa však predsa len zišli a dohodli sa, že sa budú stretávať len v noci, aby ona neporušila sľub. Z týchto nočných stretnutí sa nakoniec narodil chlapec Sandrine. Keď mu boli tri roky, Fabrizio chcel, aby poznal svojho pravého otca. Klelia mala predstierať že dieťa je choré a keď by jej manžel odišiel, dieťa by naoko zomrelo. Bohužiaľ chlapec z toho ochorel naozaj a následne na to tiež zomrel. Kleliasa zrútila a žiaľom zomrela tiež. Zdrvený Fabrizio odchádza do kartuziánskeho kláštora ao pár mesiacov neskôr sa tiež dočkal smrti. Jeho teta ho prežila o obyčajný rok. Len gróf Mosca to všetko zdarne prečkal a kvôli neduživému mladému kniežaťu v Parme je mocnejšie ako kedykoľvek predtým.

Jazyk a štýl:

– Jazyk je spisovný, v texte sa často vyskytujú talianske výrazy, ktoré sú vysvetlené pod čiarou

– Dej je rozprávaný v tretej osobe

– Dielo je napísané v romantickom duchu, ale prejavuje sa tu aj realizmus, napr. V bitke pri Waterloo

Okolnosti vzniku diela a vplyv na autora:

Stendhal (vlastným menom Henri Marie Beyle) pochádzal z bohatej francúzskej rodiny. Ako desaťročný sa napriek svojmu otcovi tajne radoval z popravy kráľa a v dospelosti sa zúčastnil Napoleonovo ťaženie. Bol vymenovaný konzulom v Taliansku, pobudol tam 7 rokov a veľmi si tento kraj a miestnych ľudí zamiloval. Taliani sa mu zdali vášniví a energickí a v ničom sa nepodobali upätým Francúzom. Kartouza napísal v roku 1938.

Za svojho života bol celkom neznámy a správne predpovedal, že bude pochopený až po roku 1880.

Vplyv na ďalšie autorov:

Kartouza Parmská ovplyvnila neskoršiu realistické autormi – líčenie jeho bitky pri Waterloo sa stalo vzorom pre realizmus

Podľa tejto knihy bol natočený aj film Väznica parmská

The post Kartúza parmská – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Červený a čierny

 Autor: Stendhal

 Zaslal(a): Červený a čierny

Stendhal

vlastným menom Henri Beyle [ánre bejl] Narodil sa v roku 1783 v bohatej rodine. V detstve mu zomrela matka as otcom si príliš nerozumel. Jeho otec bol konzervatívny a prakticky založený, ale aj bezcitný. Stendhal sa stal republikánom a ateistom snáď práve preto, aby sa líšil od svojho otca. Údajne mu patrí výrok: „Boha ospravedlňuje len to, že neexistuje“. V roku 1821 ho rakúske úrady vypovedali z krajiny. Vrátil sa do Francúzska a publikoval tu najrôznejšie diela. Stendhal používa vo svojich románoch vášnivú lásku, ich hrdinovia neuznávajú súdobú spoločnosť, navonok sa jej ale prispôsobujú, stávajú sa z nich teda pokrytci. Pokiaľ sa ale spoločnosti postaví, zomrú. Stendhal sa odlišoval od romantikov písaním neosobných a reálnych románov. Mal veľké sebavedomie, aj keď jeho románová tvorba nebola príliš úspešná. Píše o mladých mužoch, ktorí si budujú svoju kariéru, a pri tom zneužívajú náklonnosti starších žien vplyvných mužov. Jeho hrdinovia sú často ctižiadostiví, plní túžby po vášnivej láske, zdanlivo robia to, čo sa od nich čaká, ale nie sú s tým stotožnení

Diela:

romány

Armance

Červený a čierny

Lucien Leuwen – nedokončené, román vydaný v roku 1894

Kartouza parmská

Lamiel – nedokončené, vydané v roku 1889

Novely

Talianske kroniky – obsahujú novely inšpirované Talianskom a talianskou literatúrou:

Ružová a zelená – nedokončená novela vydaná posmrtne v roku 1928)

Červený a Čierny

Dvojdielny román z obdobia romantizmu s podtitulom Kronika roku 1830

odohráva sa v rôznych sociálnych vrstvách v predrevolučnej Francúzsku

Červená farba symbolizuje Napoleónsku uniformu, revolúcia, otvorenosť, aktivitu, vzrušenie, lásku, slobodu

Čierna farba – kňazský habit, spiatočníctvo, uzavretosť, pasivita, nenávisť, nesloboda, čierna spoločenská despocia a cirkev

Rok vydania: 1993

Originál: Le Rouge et le Noir

Miesto deja: Francúzsko, mestečko Verrieres, Paríž, začiatok 19. storočia (1826-1830)

Téma: Túžba po kariére, moci a sláve. Francúzska spoločnosť plná pretvárok.

Význam:

Poukazuje sa tu na francúzsku spoločnosť, na nenávisť chudobného mladého človeka voči bohatým ľuďom. Nakoniec je ale lhářství a pretvárka porazená. Červená tu značí farbu francúzskej vojenskej uniformy a čierna farbu kňazskej sutany.

Funkcia diela:

Je to dielo určené skôr pre odpočinok, sú tu ale niekedy aj poučné prvky

Dej

Dej románu sa odohráva vo Francúzsku v 18. storočí – v čase po napoleonských vojnách. Hlavným hrdinom je syn tesára Julián Sorel. Stáva sa vychovávateľom 2 detí starostu de Renal. Zamiluje sa do pani de Renalové, a hoci je medzi nimi viac ako desaťročný vekový rozdiel, stane sa jej milencom. Na základe anonymných listov, adresovaných pánovi de Renal, je po nejakej dobe nútený odísť.

Julián odchádza do jezuitského seminára, kde zostáva asi rok. V seminári nie je príliš obľúbený, a tak sa na príhovor abbé Pirard stáva tajomníkom markíza de la Mole. Zoznamuje sa s dcérou markíze, pyšnú a rozmaznanú Matyldou. Tá Julián najprv opovrhuje, neskôr sa však do neho vášnivo zamiluje. Po nejakej dobe Matylda otehotnie. Markíz de la Mole povolí svadbu, avšak chce odporúčania od niekoho z jeho rodného mesta. Toho sa ujme pani de Renal. Tá napíše pravdu o ich vzťahu a zo svadby tak zíde.

Juliána to veľmi rozzúri. V záchvate hnevu chce zabiť pani de Renal, ale nakoniec ju len postrelí. Za tento čin má byť popravený, ale pani de Renal aj Matylda sa prihovorí, aby mu bola udelená milosť. Julián ale nechce byť omilostený. Nechce prijať milosť od spoločnosti, ktorú celý život odsudzoval. Vo väzení, kde čaká na smrť, ho navštevuje pani de Renal. Julián zisťuje, že ju opäť miluje. Nakoniec je popravený gilotínou.

Hlavné postavy

– Julián Sorel – veľmi inteligentný, nadaný, duchaplný, hrdý, ale na druhej strane pokrytecký a sebecký

tajný obdivovateľ Napoleona

chce sa stať kňazom

vysoká spoločnosť ním opovrhuje

zamiloval sa do pani de Renal

– Pani de Renal – veľmi zbožná, inteligentný, chápavá, citlivá, veľmi pôvabná a elegantná žena vysokej postavy

manžela považovala za svojho pána

veľmi obetavá matka

lásku pokladala za niečo neprirodzené

Julian bol jej prvý a posledný láskou

– Matylda de la Mole – veľmi múdra, nadaná, krásna, hrdá, pyšná a bohatá dáma z najlepších vrstiev francúzskej spoločnosti

stredom pozornosti

tajne čítala knihy

milovala Juliána

Znaky smeru v knihe

zameriavajú sa na určité historické obdobie, objavujú sa aj historické postavy

tajuplnosť postáv, nenaplnená láska. V diele je veľa duševných zážitkov, dlhé opisy (popisy myšlienok citov). Hlavný hrdina x spolo č nos. Romantick é znaky:

Juliana – je chudobného pôvodu, nižšie vrstvy, nenávidený člen rodiny, cíti sa sám v spoločnosti, nie je spokojný s dobou v ktorej žije. Pani de Renal – skrýva v sebe, čo cíti. Matildy – je tiež nespokojná s dobou v ktorej žije.

Analýza jazykového prejavu

Dlhá súvetia, preložená niekoľkými vetami jednoduchými, používanie spisovného jazyka obsahuje slová, ktoré sa už dnes neužívajú, veľa priamej reči a rozprávanie, priame reči oživujú dej a opisy, striedanie prítomného a minulého času. Stendhal písal vo svojom rodnom jazyku – vo francúzštine a do knihy vkladá veľa fantázie jazyk je preto veľmi farbistý, bohatý a rozvinutý. Časté vnútorné monológy.

Zámer autora

– chcel upozorniť na to, že aj chudobní ľudia majú právo na lásku k žene vyššej spoločnosti a na vyššie postavenie, o ktoré Julián tak usiloval

– dielo je nadčasové

Kompozícia:

  Je chronologická. román je rozdelený na kapitoly. Má celkom 41 kapitol a na začiatku každej kapitoly je nejaký citát. Každá udalosť v knihe je do podrobná popísaná

Názory literárnych kritikov

Stendhal bol vo svojej dobe ocenený len hŕstkou priateľov a kritikov. Jeho knihy boli neprečítané a vynechané. Najvyššie dokázal hodnotu Stendhalových diel oceniť Balzac. Veľká časť Stendhalových diel zostala po dlhé roky uložená v archívoch a to aj také diela ako napr. Lucien Leuwen či Henri Brularda, ktorí boli doslova objavení až koncom 19. storočia. Stendhalov odkaz bol však ešte dlho chápaný a vykladať absolútne nesprávne. Zástupcovia diletantizmu a dekadencie chápali Stendhala, ako nadradeného individualistu pohrdajícího ľudským davom alebo ako výstredného nespokojencov, bohéma, .. skrivil ho, vytrhli určité rysy jeho diel a skreslili jeho odkaz. Literárne kritici, ktorí Stendhala naplno pochopili, si začali jeho diel všímať až oveľa neskôr.

Romantizmus

Bol nie len umelecký smer 1. polovice 19. stor., Ale aj postoj človeka. Formoval sa v období medzi dvoma revolúciami-1789 vo Francúzsku (Veľká francúzska revolúcia) a 1848 v celej Európe. Názov tohto literárneho a umeleckého hnutia pochádza z francúzskeho slova romantique – ako v románe; ale aj tajomný, fantastický. Stojí proti klasicizmu a osvietenstva. Vznikol v Anglicku. Nadviazal na sentimentalizmus. Romantizmus sa prelína s realizmom

Romantizmus kládol dôraz na pôvodnosť, osobitosť autora, na bezprostredné zážitok, na city a fantáziu. Hlavný hrdina, ktorý často splýval s autorom, bol výnimočný, často osamelý jedinec. Základným motívom sa stal konflikt medzi indivíduom ako tvorcom snov a ideálov spoločnosti, v ktorej prevládali peňažné vzťahy (kto mal peniaze mal všetko). Východiskom v tvorbe bol obdiv k minulosti, mystike, ľudové slovesnosti, exotike a prírode, únik do vlastného vnútra. Láska ako jedno z hlavných tém zostávala spravidla nenaplnená. Vznikali najmä lyrické balady básnické poviedky (Poem). vyjadruje hrdinovu vnútorná skúsenosť, túžbu po bohatých vzťahoch, láske, ale dochádza k rozporu medzi vnútorným svetom hrdinami a okolitým svetom, medzi snom a skutočnosťou. ústredné hrdina splýva s autorom, je neschopný alebo nemá záujem sa prispôsobiť spoločnosti, odcudzuje sa (sťahuje sa do seba, začína pociťovať osamelosti, prežíva vnútorné konflikty)

-výnimočný človek (cigán, lúpežník, mrzák, zločinec, kat, a pod.)

-vyhranený individualista (hľadá únik zo spoločnosti – urobí nejaký významný čin; boj proti spoločnosti)

-často sa stáva aj revolucionárom

-tuží po láske, ale nenachádza ju

-buď dosiahne ideálu, alebo zomrie – dáva si vysoké ideály

Do popredia sa dostávajú anglickej prvky (záľuba v prírode – rôzne jazierka). Autori chceli šokovať (harmónie kontrastov), zobrazovanie škaredosti (ošklivosť je krása), autori nezobrazovali skutočnosť takú, aká je. Dôraz na národ, na národný jazyk, spisovatelia nechcú napodobňovať klasicizmus, chcú vytvárať nové estetické hodnoty, často sa miešajú žánre.

Anglický romantizmus

George Gordon Byron – najznámejší anglický romantický básnik

diela:

Childe Haroldova púť = epos o 4 spevoch,

Don Juan = označované ako literárne kuriozita

Džaur

Beppo

Percy Bysshe Shelley – pochádzal zo šľachtickej

dielo:

Odpútaný Prometeus = veršované lyrickej dráma

Cenci = tragédie podľa skutočnej udalosti.

John Keats

dielo:

Óda na grécku urnu

Prečo som sa zasmial v noci = sonet, stavia proti sebe 2 motívy

Walter Scott – zakladateľ historického románu.

dielo:

Wawerly = 1.hist. román o škótskom rodu.

Ivanhoe = román zo stredovekých angl. dejín

Jazernej panna = básnická poviedka o škótskom panovníkovi.

Jane Austenová – antiromantička.

dielo:

Pýcha a predsudok = román

Nemecký romantizmus

Novalis

diela:

Hymny noci = básnická kniha

Heinrich von Oftendingen = hľadanie modrého kvetu (symbol hľadanie zmyslu života a poézie)

Ernst Theodor Amadeus Hoffmann

diela:

Životné názory kocúra Moura

Luskáčik a myší kráľ – rozprávka

Jakob a Wilhelm Grimmovi – vedci, prispeli k vzniku folkloristiky

diela:

Dupynožka, Snehulienka a sedem trpaslíkov, Janko a Marienka, Brémští muzikanti, Šípková Ruženka, O vlkovi a siedmich kozliatkach, O Popoluške

Heinrich Heine – nemecký básnik a publicista.

dielo:

Kniha piesní = lyrická zbierka.

Ruský romantizmus

Alexander Sergejevič Puškin –

diela:

Eugen Onegin – román vo veršoch.

Kapitánova dcéra = historická poviedka.

Piková dáma = novela o kartovým hráčmi.

Boris Godunov = historická dráma zo skutočnosti.

Michail Jurijevič Lermontov –

diela:

démon

Hrdina našej doby = 5 noviel.

Maškaráda = divadelná hra.

Poľský romantizmus

Adam Mickiewicz –

diela:

Gražina = Veršovaná poviedka

Konrád Wallenrod = historická romantická poviedka.

Pán Tadeáš = poľský národný epos.

Americký romantizmus

Edgar Allan Poe

-americký básnik, prozaik – romantik

diela:

Havran – legendárny baladická báseň

zlatý chrobák
Jama a kyvadlo
Vrah si ty

Francúzsky romantizmus

Viktor Hugo –

diela:

Legenda vekov = cyklus epické poézie.

Muž ktorý sa smeje =

Chrám Matky božej v Paríži

Bedári

Alfred de Musset.

diela:

Spoveď dieťaťa svojho veku

George Sandová – feministka, milenka Musseta a Chopina, ovplyvnila B. Němcovou či K. Svetlú

diela:

História môjho života = román, autobiografické črty

Alexandre Dumas st. – jeden z najobľúbenejších autorov svojej doby.

diela:

Čierny tulipán

Gróf Monte Christo

traja mušketieri

Henrich III. a jeho dvor

Kráľovná Margot.

The post Červený a čierny – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.