📝 Život

Narodila sa v rodine obuvníka v Prahe. Detstvo prežila v chudobných pomeroch, čo neskôr ovplyvnilo jej literárnu tvorbu a záujem o sociálne problémy. Po absolvovaní meštianskej školy pracovala ako úradníčka, neskôr ako knihovníčka a redaktorka. Vďaka týmto zamestnaniam získala široký prehľad o literatúre a kultúre. V jej živote zohrala významnú úlohu aj prvá svetová vojna, ktorá ju hlboko zasiahla a ovplyvnila jej vnímanie sveta. Počas vojny sa zoznámila so svojím budúcim manželom, novinárom a spisovateľom Františkom Xaverom Svobodom, ktorého si vzala. Manželstvo však nebolo šťastné a skončilo sa rozvodom. Svobodová sa venovala aj prekladateľskej činnosti, prekladala diela z francúzštiny a nemčiny. Aktívne sa zapájala aj do kultúrneho a spoločenského života. Bola členkou viacerých literárnych spolkov a organizácií, angažovala sa v hnutí za ženské práva a v boji proti fašizmu. Jej život nebol jednoduchý, poznačený chudobou, vojnou a nešťastným manželstvom. Napriek tomu sa dokázala presadiť ako významná spisovateľka a zanechala po sebe bohaté literárne dielo, ktoré dodnes oslovuje čitateľov svojou hĺbkou a aktuálnosťou. Popri literárnej činnosti sa venovala aj publicistike a prekladateľstvu. Prekladala diela z francúzštiny a nemčiny, najmä od autorov ako Romain Rolland, Henri Barbusse či Lion Feuchtwanger. Jej preklady prispeli k obohateniu českej literárnej scény o diela významných zahraničných autorov. V jej osobnom živote zohral dôležitú úlohu aj vzťah s maliarom Emilom Fillom, s ktorým sa zoznámila počas pobytu v Prahe. Tento vzťah bol pre ňu inšpiráciou, no zároveň priniesol aj bolestné sklamanie. Svobodová bola osobnosťou s hlbokým sociálnym cítením a angažovala sa v rôznych spoločenských hnutiach. Bojovala za práva žien, proti fašizmu a za sociálnu spravodlivosť. Jej názory a postoje sa odrážali aj v jej literárnej tvorbe, ktorá často kritizovala spoločenské nerovnosti a nespravodlivosť. Počas druhej svetovej vojny sa zapojila do odboja proti nacizmu a pomáhala prenasledovaným. Po vojne sa venovala najmä literárnej činnosti a publikovala svoje najznámejšie diela. Aj napriek ťažkým životným skúsenostiam si Svobodová zachovala optimizmus a vieru v lepšiu budúcnosť. Jej literárne dielo je odrazom jej života, jej zápasov a jej snov o spravodlivejšom svete. Růžena Svobodová zomrela v Prahe, zanechávajúc po sebe bohaté literárne dedičstvo, ktoré je dodnes cenené pre svoju umeleckú hodnotu a nadčasové posolstvo.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Jej tvorba sa vyznačuje realistickým zobrazením spoločenskej reality, psychologickou hĺbkou postáv a dôrazom na sociálne témy. Často sa zameriavala na osudy žien z nižších spoločenských vrstiev, ich problémy a ťažkosti. Jej romány sú charakteristické prepracovanou kompozíciou, detailným opisom prostredia a vnútorného sveta postáv. Jazyk jej diel je precízny, expresívny a zároveň zrozumiteľný, s prvkami hovorovej reči. V jej poviedkach sa prejavuje zmysel pre detail a schopnosť vystihnúť atmosféru a psychiku postáv. Divadelné hry Růženy Svobodovej sú známe svojou dramatickosťou a aktuálnosťou. Autorka v nich rieši spoločenské problémy a konflikty, pričom sa zameriava na psychologické vykreslenie postáv a ich motivácií.

👥 Literárni súčasníci

Božena Slančíková-Timrava (Ťapákovci, Hrdinovia), Jozef Gregor Tajovský (Žiletka, Maco Mlieč), Peter Jilemnický (Malá farma), Margita Figuli (Tri gaštanové kone), Ivan Olbracht (Nikola Šuhaj lúpežník), Jaroslav Hašek (Osudy dobrého vojaka Švejka za svetovej vojny), Karel Čapek (R.U.R., Vojna s mlokmi)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Růžena Svobodová (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Černí myslivci (Čierni poľovníci)

 Autor: Růžena Svobodová (rodená Čápová)

 Zaslal(a): Rostislav Reininger

Kniha pozostáva z dvanástich poviedok odohrávajúcich sa v okolí beskydských hôr. V prevažnej väčšine týchto poviedok vystupuje niektorý z čiernych poľovníkov spomínaných v názve. Kto ale vôbec boli títo poľovníci? Růžena Svobodová sama je charakterizuje nasledovne:

„Celá krajina a pol kráľovstva poznali dvanásť štíhlych čiernych chlapcov, poznali vyberane krásne a povestné poľovníkov z Vysokých hôr. Nebolo nikde ďaleko široko vzácnejšieho tanečníka, ochotnejšieho pijana a proslavenějšího milenca nad ne. Přijíždívali občas zo svojich hôr na andalúzskych koňoch, vypestovaných v kniežacom žrebčinci, zahýriť si do mesta, ktoré sa od nich všetko rozjasnilo a rozveselilo. „[1]

Tieto poľovníkov si v knihe osobne vyberal knieža Rudolf a oni sa mu starali o zver a chránili ju, čím chránili aj loveckú vášeň kniežaťa. Pre niektorých z poviedok je dôležité spomenúť, že títo poľovníci mali kniežaťom striktne zakázané sa ženiť, kým boli v jeho službách.“ Čierni“ sa poľovníkom prezývali, pretože v čase kedy slúžili kniežaťu, museli nosiť čierne rovnošaty a vyrážali na čiernych koňoch. Svobodová tu čerpala hlavne zo svojich častých a veľmi obľúbených pobytov v Beskydách a z príbehov o čiernych poľovníkov, ktoré tu dôkladne napočúvali od svojich priateľov a vidieckych ľudí. Je tiež istú odlišnosťou od jej ostatné tvorby, že hlavné postavy tu vystupujúce pochádza z úplne inej spoločenskej vrstvy ako Svobodová a sú to na rozdiel od nej, a väčšiny jej ostatných hrdiniek a hrdinov, ľudia všehovšudy jednoduchí a vidiecki. Svobodová sa inak líčenia vidieka vyhýbala a prostredie jej tvorby bolo väčšinou meštianskej. Celá kniha je venovaná básnikovi JS Machara, ako poďakovanie za dar (kniha „Rím“), ktorý od neho dostala Svobodová.

Na pozadí prírodných krás beskydských lesov sa odohrávajú príbehy mladých žien a dievčat, plné vášne a usilovanie o lásku a svoje vlastné šťastie, ktoré je v mnohých prípadoch veľmi pominuteľné. Jednotlivé poviedky sú romanticky ladené, ale už od začiatku je z nich cítiť, že šťastie hrdiniek nebude mať dobrého konca. Už len preto, že od začiatku sme oboznámení s hýrivými a nespútaným životom poľovníkov, tak nejako tušíme, že ich lásky budú síce v jednej chvíli nádherné a plné vzrušenia, ale vo výsledku nenaplnené a v mnohých prípadoch priamo tragické. Nádych poviedok je v tomto smere silne baladický. Hoci sám nie som priaznivcom literatúry plné lásky a milostných či vzťahových problémov, musím oceniť kontrast, ktorý Svobodová dokázala vytvoriť medzi nádherným horským prostredím a tragédiami, ktoré sa v ňom odohrávajú. Niekoľkokrát som bol naozaj uchvátený farebným popisom situácií, napríklad tance, prostredia alebo jednotlivých charakterov. Svobodová je skutočnou majsterkou v presnom popise a pomenovanie vecí. Naopak mi tu citeľne chýba väčšie množstvo priamej reči a viac interakcie medzi postavami. Dialógy medzi postavami sú značne skratkovité, čím dielo opäť vzdialene pripomína lyricko-epické balady. Občas som nadobúdal dojem, že má Svobodová tendencie sa až opájať svojou rozsiahlou slovnou zásobou.

Hoci FX Šalda píše, že Svobodová „bola zvyknutá odměřovati slovo a vypočítávati jeho účinnosť; ťažko niesla, zaobchádzalo ak sa so slovom nestriedmo a třáskalo ak sa ním puste do vzduchu „[2], tak som v určitých pasážach nadobúdal práve tohto dojmu. Bohužiaľ asi nedokážem plne doceniť nesporný um Svobodovej vyvolávať svojimi až lyrickým popisy emócie.

V diele je zrejmé, že Svobodová opäť poukazovala na postavenie žien vo vtedajšej spoločnosti. Jej hrdinky, sú väčšinou rozorvané a nespokojné so svojím doterajším životom a hľadajú šťastie inde. Obvykle sú uzurpátorstvo mužom, či už otcom alebo napríklad manželom, a snaží sa vymaniť z jeho vplyvu, k čomu im zdanlivo dopomôže niektorý z čiernych poľovníkov. Ak sa pozrieme na život Svobodovej, je očividné že aj v tomto diele necháva časť seba a svojich vlastných citových zážitkov.

Tu sa najvýraznejšie prejavili „skutočné umelecké hodnoty rozprávačského diela Ruženy Svobodovej, citlivé porozumenie pre ženskú psychológiu, pre vzplanutia zmyslov a vášnivého citu, pre bolestné dezilúzia milostné i životné.“ [3]

O význame diela v rámci tvorby Svobodovej svedčí tiež to, že zo všetkých jej kníh sa práve Čiernym poľovníkom dostalo najväčšieho počtu vydanie. Kniha sa dočkala dokonca aj dvoch filmových adaptácií v rokoch 1921 a 1945.

[1] SVOBODOVÁ, Růžena. Černí myslivci. Odeon, Praha, 1971

[2] ŠALDA, František Xaver. In Memoriam Růženy Svobodové. Aventinum, Praha, 1920

[3] MUKAŘOVSKÝ, Jan. Dějiny české literatury IV. Victoria Publishing Praha, 1995

The post Černí myslivci – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.