📝 Život

Narodil sa v Clamecy v rodine notára. Detstvo prežil v malebnom prostredí Burgundska, ktoré neskôr silno ovplyvnilo jeho tvorbu. Rodina sa presťahovala do Paríža, aby podporila jeho vzdelanie. Študoval na École Normale Supérieure, kde sa venoval histórii a literatúre. Po ukončení štúdií strávil dva roky v Ríme, kde sa ponoril do štúdia umenia, hudby a talianskej kultúry. Tento pobyt mal hlboký vplyv na jeho umelecký vývoj a formovanie jeho humanistických názorov. Po návrate do Francúzska pôsobil ako profesor dejín hudby na Sorbonne a na École des Hautes Études Sociales. Jeho záujem o hudbu sa prejavoval nielen v jeho akademickej práci, ale aj v jeho literárnej tvorbe, kde vytvoril životopisy významných hudobných skladateľov. Popri akademickej kariére sa venoval aj literárnej tvorbe. Jeho rané diela boli prevažne hry s historickou tematikou, no postupne sa začal venovať aj románom a esejam. Jeho diela sa vyznačujú hlbokým humanizmom, pacifistickým presvedčením a záujmom o osudy jednotlivcov v kontexte spoločenských zmien. Počas prvej svetovej vojny sa otvorene postavil proti nacionalizmu a militarizmu, čím si vyslúžil nepriateľstvo a odsúdenie vo svojej vlasti. Svoje pacifistické názory hlásal v početných článkoch a esejach, v ktorých vyzýval na mier a porozumenie medzi národmi. V medzivojnovom období sa aktívne angažoval v mierovom hnutí a udržiaval kontakty s intelektuálmi a umelcami z celého sveta. Jeho angažovanosť za mier a ľudské práva mu priniesla v roku 1915 Nobelovu cenu za literatúru. V neskorších rokoch sa venoval aj štúdiu východných filozofií a náboženstiev, ktoré ho inšpirovali k napísaniu životopisov významných duchovných osobností. Zomrel vo Vézelay, kde je aj pochovaný.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Jeho diela sú charakteristické hlbokým psychologickým ponorom do vnútorného sveta postáv, rozsiahlymi opismi a dôrazom na morálne a etické otázky. Jeho romány sú často koncipované ako cykly, sledujúce osudy jednotlivcov a celých rodín naprieč viacerými generáciami. Jeho štýl písania je rozsiahly a detailný, s dôrazom na realistické zobrazenie prostredia a spoločenských pomerov. Jazyk jeho diel je bohatý a kultivovaný, s častým používaním metafor a symbolizmu. Jeho romány sú považované za vrcholné diela francúzskej literatúry 20. storočia a dodnes si udržiavajú svoju aktuálnosť vďaka nadčasovým témam humanizmu, mieru a hľadania zmyslu života.

👥 Literárni súčasníci

Marcel Proust (Hľadanie strateného času), André Gide (Podzemné chodby), Franz Kafka (Proces, Zámok), James Joyce (Ulysses), Virginia Woolfová (K majáku), Thomas Mann (Buddenbrookovci, Čarovný vrch)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Romain Rolland (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Peter a Lucia

Autor: Romain Rolland

Pridal(a): barusch

Rolland Romain (1866 – 1944)

• francúzsky dramatik, esejista, odporca fašizmu, bojovník za svetový mier a umelecký kritik
• pochádzal z váženej notárskej rodiny v Clamecy
• presťahovať sa do Paríža, aby mohol získať čo najlepšie vzdelanie. Tu Rolland vystudoval históriu a potom pokračoval v štúdiu dva roky v Ríme, kde tiež začal svoju literárnu činnosť
• v roku 1904 začal Rolland pracovať na svojom kľúčovom diele, románe Ján Kristof, za ktorý bol v roku 1915 ocenený Nobelovou cenou
• finančnú čiastku s cenou spojenú ale Rolland z väčšej časti venoval na zmiernenie útrap ľudí postihnutých prvou svetovou vojnou
• veľmi rýchlo sa stal jedným z najsilnejších duchov kultúrnej Európy svojej doby

Literárne-historický kontext

Svetová próza 1. polovice 20. storočia

• prvá svetová vojna veľmi zasiahla do cítenia a života ľudí.
• rozvíja sa hlavne realistická literatúra, ktorá ukazuje na hrôzy vojny, na postihnutie európskych národov vojnou.
• prevážná väčšina diel vzniká po vojne v 20. rokoch.
• k vojnovej tematike sa obraciajú autori svetoví aj českí.

Ďalší autori tohto obdobia:

• Erich Maria Remarque (Na západnej fronte pokoj)
• Jaroslav Hašek (Osudy dobrého vojaka Švejka)

Rozbor diela: Peter a Lucia (1984)

Literárny druh, žáner a smer

• literárny druh – epika
• literárny žáner – novela
• literárny smer – realistický prúd medzivojnového obdobia  – realizmus

Plán jazykový

• Dielo je napísané spisovným jazykom so výskytom občasných prechodníkov (a vrátiac sa k domu …)
• Objavujú sa tu tiež symbolické označenia, archaizmy, francúzske výrazy.
• Písané v er-forme.
• Personifikácia (zoosobnenie), metafora (prenášanie významu pôvodného pomenovania na iný predmet) a ďalšie umelecké prostredia, pomocou ktorých dosiahol  presnejšieho popisu
• Celá kniha je založená na kontrastoch (vojna/láska= vojnou rozvrátený svet morálneho úpadku x humanistický ideál čistého milostného citu, svet milencov/predtucha smrti, chudoba/bohatstvo) a obsahuje veľa  úvah.

Kontrasty

• Vojna X láska medzi Petrom a Luciou
• Láskoplné okúzlenie X hrozba vojny (Peterov odvod)
• Peter a Lucia si vytvorili vlastný svet, plný pochopenia a priateľstva X nemilosrdný svet zabíjania a nenávisti
• Peter je z dobre finančne
• Zajistené rodiny X Lucia sa živí sama
• Život X smrť

Plán tematický

• Nelehký život spoločnosti v ťažkom období.
• Dielo tiež ukazuje vzburu dvoch mladých ľudí, ktorí sa stretávajú náhodou a následne tragédiu týchto dvoch mladých ľudí; Shakespearovský motiv tragickej lásky mladých ľudí
• Celý príbeh rieši myšlienku túžby po živote v období vojny, keď život každého visí na vlásku.
• Autor sa snaží povedať, že vojna je zbytočná a hlúpa a vie zničiť všetko pekné a že láska a vzťah dvoch ľudí dokáže prekonať problémy a trápenie.
• Autor sa zaoberá myšlienkou, že život je veľmi krátky a preto je ho treba užívať; že vojna je strašná, nič nevyrieši a človeku nedoprieje pokoj
• Autor zobrazuje morálny a spoločenský úpadok života ľudí vo vojnovom období. Ľudia sa postupne vojne odovzdávajú a podliehajú otupelosti.

Autorov záměr

• Zúfalý protest proti vojne, utrpeniu, smrti.

Motívy

• Vojna, mladosť, láska, snaha prežiť, smrť.
• Čistota a nevinnosť milencov

Postavy

• Hlavné postavy
  • Peter – 18ročný chlapec, pochádza z bohatej rodiny, syn sudcov, nechápe zmysel vojny, všetky nádeje vkladá do vzťahu a lásky
  • Lucia – mladá dievčina pochádzajúca z chudobnej rodiny, živila sa malovaním kópií slávnych obrazov a fotografií, je citlivá a nežná
  • Filip (brat Petra, ktorý k nemu vždy vzďaľoval)
• Vedľajšie postavy
  • Luciina matka + zomrelý otec, rodičia Petra; Jakub Seé, Antonín Naudé, Bernard Saisset, Claude Puge = priatelia Petra, rusovlasá dievčina (z kostola)

Časopriestor

• Miesto: Príbeh je zasadený do Paríža zničeného bombardovaním.
• Doba: 1. svetová vojna v Paríži 1918, dej trvá od stredy večer 30. januára do Veľkého piatku 29. marca 1918.

Dej

Peter bol syn z dobrej meštianskej rodiny. Otec bol sudca čestný a nesmierne vážne plniaci svoje povinnosti. Bol republikán. Matka bola dobrá kresťanka. Obaja rodičia milovali svoje deti. Petra aj Filipa. Filip bol Petrov o šesť rokov starší brat. Peter ho zbožňoval tak, ako mladší súrodenci zbožňujú starších bratov. Filip bol už vo vojne a Peter mal byť odvedený za půl roka.
Peter sa s Luciou stretol náhodne v metre, keď jazdil domov. Najprv sa na seba len letmo pozreli a potom pri nejakom rozruchu sa najednou držali za ruku. Potom sa bez slova rozišli. Podruhé ju Peter zazrel z mostu Umenia. Lucia bežala zo schodov so skicami v ruke. Za týždeň sa Peter prechádzal Luxemburskou zahradou. Snil o Lucii, premýšľal či je zamilovaný a šťastný.
A náhle zazrel jej úsmev. Rozbehol sa za ňou. Posadili sa na nedalekú lavičku a dali sa do nesmelého hovoru. Peter sa dozvedel, že Lucia si vydobyvá malovaním obrázkov. Potom sa videli každý deň. Peter sa chodil dívať, ako Lucia maluje a spoločne chodili obrázky predávať. Postupom času sa Peter s Luciou veľmi sblížili.
Peter vedel, kde Lucia býva. Bolo to za mestom v chudobnej štvrti. Lucia mu vyprávala, z akej rodiny pochádza. Maminka bola z bohatej rodiny, ale pretože sa vydala za chudobného učiteľa, rodičia sa jej zriekli. Ani po smrti svojho muža neprosila rodičov o pomoc. Vychovala Luciu sama. Maminka teraz pracovala v továrni na zbrojivo.
Peter sa tiež nechal od Lucie malovať, aby jej za to mohol zaplatiť.
Pre Luciu bol každý výdĺžok nutný. Peter a Lucia si často vyšli na výlet. Tak boli aspoň na chvíľu mimo vojnové deje. Peter vedel, že bude musieť narukovať, ale veľa na to nemyslel. Povídali si s Luciou o svojej láske, o svojom budúcom živote. Snili o tom, ako bude vyzerať ich domček a ako bude zahrádka. I keď Lucia vedela, že si Petra kvôli triednym rozdielom nikdy nebude môcť vziať, nahlas mu to nikdy nepovedala. Každý deň boli spolu veľmi šťastní.
Blížili sa Veľkonočné sviatky. Ich láska dosiahla takého vrcholu, že si sľúbili, že sa o Veľkonočných sviatkoch odovzdajú jeden druhému. Jedného dňa išli spolu do kostola na koncert. Lucia mala pred vstupom zjavenie. Ale potom na neho zabudla a počúvali hudbu. Opretí o pilier, premýšľali opäť o ďalšom živote. Ľudí si nevšímali, boli zabraní sami do seba. Náhle zase Lucia uvidela to zjavenie.
Kostol sa otriasol a pilier sa začal hrúť. Obaja zahynuli v troskách.

The post Peter a Lucia – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Peter a Lucia

Autor: Romain Rolland

Pridal(a): KlaraZ

Romain Rolland (1866 – 1944)

• Francúzsky prozaik, dramatik a publicista, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru
• Pochádzal z váženej notárskej rodiny
• Získal rozsiahle humanistické vzdelanie
• Zabýval sa i dejinami divadla a umenia
• Prednášal dejiny hudby na Sorbonne
• Svoje humanistické myšlienky verejne prejavoval vo vzťahu k významným historickým udalostiam
• Bojoval proti fašizmu
• R. 1938 – snaha zabrániť rozbitiu ČSR – protestoval proti Mníchovu

Ďalšie diela: 

• Životopisy: Život Beethovenov, Život Michelangelov, Život Tolstého
• Jan Krištof, Dobrý človek ešte žije, Okúzlená duša

Literárne-historický kontext

• Novela Peter a Lucia je z roku 1920 – vyšla teda po skončení 1. svetovej vojny

Svetová literatúra 1. pol. 20. storočia, protivojnová

• Autor sa týmto dielom zaradil medzi autorov, ktorí chceli ukázať na hrôzy a nesmyselnosť vojny (napr. Remarque, stratená generácia)
  • kritika vojny, popis jej hrôz, utrpenia ľudí počas vojny, čo spôsobila
  • téma: sklamanie, skepsa, rozklad spoločenských hodnôt,
• Ale na rozdiel od ich diel sa dej novely neodohráva na fronte, ale v zázemí v Paríži
• V tomto období 2 protikladné prúdy:
  • NATURALIZMUS a REALIZMUS -> presný a objektívny obraz skutočnosti, orientácia na široký okruh čitateľov
  • AVANTGARDA a MODERNIZMUS -> obraz nitra človeka, orientácia na úzky okruh čitateľov

Ďalší autori tohto obdobia:

• Ivan Olbracht – Nikola Šuhaj lupič, účasť vo vojne
• Jaroslav Hašek – Osudy dobrého vojáka Švejka za svetovej vojny
• Erich Maria Remarque – Na západnej fronte pokoj, sám vojnu prežil (Francúzsko)
• Ernest Hemingway – Sbohem zbrane! (USA)
• Francis Scott Fitzgerald – Na prahu raja (USA)

Rozbor: Peter a Lucia (1920)

Základná charakteristika

• Literárny druh
  • Epika (próza)
• Literárny žáner
  • Stredná epika = protivojnová novela = jeden jednoduchý, ale pútavý nápaditý príbeh s vyvrcholením

Autorov záměr – hlavná myšlienka

• zúfalý protest proti vojne, proti zbytočným stratám životov nevinných ľudí -> odsúdenie, nesmyselnosť vojny -> ničí ľudské životy – zničila láskou 2 ľudí
• autorov humanistický postoj

Téma a motív

• Téma: láska dvoch ľudí v kontraste hrôznej vojny, nevinnosť, čistota,
• Motív: nesmyselnosť vojny, vzdor vojne, láska, Shakespearovský motív

Kompozičná výstavba

• členenie: na kratšie úseky, bez kapitol, len oddeľovanie čiarou
• kompozícia: chronologická

Jazykové prostriedky

• Spisovný jazyk, filozofické úvahy, francúzske výrazy, veľa dialógov
• Kratšie vety – zvolacie, otázačné – naznačenie dramatickej situácie – dej má rýchlejší spád
• popis: stručný, normálne rozvinutý, viac popis pocitov postáv

Vyprávač:

• forma: on-forma, veľmi spisovný jazyk, vševedúci
• komunikácia s čitateľom: 0

Charakteristika hlavných postáv

• Peter Aubier
  • 18 ročný študent z lepšej rodiny, syn váženeho parížskeho sudcu
  • zastáva protivojnový postoj, nechápe zmysel vojny
  • vkladá všetky nádeje do vzťahu s Luciou, má sklon idealizovať svet
  • vplyv nábožensky založenej matky
• Lucia
  • žije len s matkou, ktorá pracuje ako robotníčka v továrni na výbušniny
  • je nedostudovaná maliarka, nežná, citlivá a prostá dievčina
  • má trochu iný pohľad na svet, od malička sa musela živiť sama
  • jejím zmyslom života je láska
• Filip:
  • starší brat Petra
  • egoista, sebestredný
  • narukoval hneď dobrovoľne, Peter ho obdivuje, vzhliada k nemu, keď však stretne Luciu, brat sa mu zhnusí, už si s ním nerozumie
• Luciina matka:
  • rozvedená, má priateľa, čaká s ním dieťa
  • pracuje v továrni na strelivo

Miesto a doba dej

• Odohráva sa v Paríži od stredy večer 30. januára 1918 a končí o Veľkonočných sviatkoch na Veľký piatok 29.3. 1918, keď obaja protagonisti zomreli v kostole.

Dej

• Peter, syn sudcov, pri nálete náhodou stretne v metre s mladičkou Luciou – stojia vedľa seba a bezdôvodne sa chytajú za ruky
• Počas tohto krátkeho stretnutia vznikne medzi oboma náklonnosť. Ich stretnutie je veľmi krátke, ale obom zostane v pamäti. Potom sa stretnú znova, majú veľkú radosť a postupne sa náklonnosť premieňa na opravdivý cit a zamilujú sa do seba. Ich vzťah je ešte umocnený hrozbou neustáleho nebezpečenstva. Ale ťaživé problémy vojny ustupujú do pozadia a obaja prežívajú chvíle šťastia.
• Plánujú spoločnú budúcnosť. Ich láska plná snov je však len dočasná – Peter bude totiž za půl roku povolaný do armády. Preto sa rozhodne, že sa zasnúbia. Ale deň, kedy k tomu má dôjsť, je pre nich osudný.
• Na Veľký piatok idú do chrámu sv. Gervasia a za posluchu gregoriánskych chorálov obaja umierajú v troskách chrámu, ktorý sa na ne zrútil (deň bombardovania Paríža).

Diela s podobnou tematikou

• Jan Otčenášek: Romeo, Júlia a tma
• Rudolf Jašík: Námestie svätej Alžbety

Inšpirácia

• Bombardovanie Paríža na Veľký piatok 1918, medzi obeťami – autorovi priatelia

Zvláštnosti novely

• Je založená na kontraste:   hrôzy vojny  X  láska
• Platonická láska  X  predťaž smrti (život X smrť)
• Úvahové pasáže, lyrické prvky i rétorický štýl

The post Peter a Lucia – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/peter-a-lucia-rozbor-obsah-3/ Mon, 06 Jan 2025 16:39:19 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=2311   Kniha: Peter a Lucia Autor: Romain Rolland Pridal(a): Leni T   Romain Rolland (1866 – 1944) Francúzsky spisovateľ, dramatik, esejista, literárny kritik a hudobný historik. Nositeľ Nobelovej ceny za rok 1915. Narodil sa v rodine notára v burgundskom mestečku, ale ešte v detstve sa spolu s rodinou presťahoval do Paríža, pretože bol mimoriadne talentovaný a tam mohol ... Read more

The post Peter a Lucia – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

Kniha: Peter a Lucia

Autor: Romain Rolland

Pridal(a): Leni T

 

Romain Rolland (1866 – 1944)

• Francúzsky spisovateľ, dramatik, esejista, literárny kritik a hudobný historik. Nositeľ Nobelovej ceny za rok 1915.
• Narodil sa v rodine notára v burgundskom mestečku, ale ešte v detstve sa spolu s rodinou presťahoval do Paríža, pretože bol mimoriadne talentovaný a tam mohol získať lepšie vzdelanie. Študoval tu na prestížnej škole históriu a potom odišiel na dva roky študovať do Ríma, kde sa začal venovať aj literatúre. Neskôr sa stal profesorom dejín umenia práve na škole, kde skôr študoval, a začal prednášať dejiny hudby na Sorbonne.
• Vyznával pacifizmus a humanizmus a práve preto pracoval aj v Červenom kríži ako dobrovoľník. Okrem toho ovplyvňoval svet týmito názormi aj prostredníctvom svojich diel.
• V roku 1915 dostal za dielo Ján Krištof Nobelovu cenu. Finančnú odmenu, ktorá je s touto cenou spojená, ale venoval na pomoc a zmiernenie útrap ľudí postihnutých prvou svetovou vojnou.
• Počas svojho života sa stal veľmi dôležitou a obľúbenou osobnosťou (predovšetkým kvôli svojim protivojnovým myšlienkam), že keď Nemci obsadili Francúzsko, tak sa ho neodvážili zatknúť, pretože sa báli toho, že by to vyvolalo svetovú vlnu nevôle a protestov. Propagoval Sovietsky zväz a socialistickú formu vlády, ale to len do doby, kým nebol v roku 1939 uzavrený pakt Ribbentrop – Molotov. Kritizoval otvorene fašizmus, jeho predstaviteľov a Mníchovskú dohodu.
• Okrem prozaických diel počas svojho života napísal aj niekoľko životopisov významných svetových osobností (napríklad Beethoven, Michelangelo). Bol vegetarián a sympatizoval s Gándhím, s ktorým sa priatelil.

Ďalšie diela: 

• Ján Krištof (1904 – 1912)
• Dobrý človek ešte žije (1919)
• Okúzlená duša (1922 – 1933)
• Hudobníkova cesta do minulosti (1919).

 

Literárne-historický kontext

• Dielo spadá do svetovej medzivojnovej literatúry obdobia 1. polovice 20. storočia.
• Literárne diela, ktoré v tomto období vznikajú, sú ovplyvnené 1. svetovou vojnou. Ľudia sú ňou otriasnutí, nedokážu sa zaradiť späť do normálneho života. To sa v literatúre prejavuje predovšetkým experimentovaním s jazykom aj formou, vojna sa stáva častým námetom, ubýva dejovosti, je subjektívnejšia a je tu častá konfrontácia vnútorného sveta jedinca s okolím. V tomto období sa v literatúre vymedzili tri základné prúdy – realistický prúd (kam spadá aj Peter a Lucia), experimentálna a detabuizovaná literatúra.
• Realistický prúd sa v tomto období vyznačuje tým, že je do istej miery dodržaná tradičná forma klasického románu. Základná dejová línia sa většinou odohráva v logickej postupnosti a všetko je viac zamerané na citovú a psychickú rovinu.

 

Ďalšie autori tohto obdobia: 

• Ernest Hemingway
• Antoine de Saint – Exupéry
• Erich Maria Remarque
• John Galsworthy.

 

Rozbor diela: Peter a Lucia (1920)

Žánrová charakteristika:

• Ide o romantickú protivojnovú novely, ktorá zachytáva tragický osud mladých milencov na pozadí hrôz a utrpenia prvej svetovej vojny.
• Novela je prozaický žáner kratšieho alebo stredného rozsahu, ktorý sa od poviedky a románu líši tým, že sa sústreďuje na jeden jednoduchý, ale pútavý a nápaditý príbeh, ktorému sa dramaticky venuje až do prekvapivého bodu zvratu, ktorý vyústi do pointy.

 

Vydanie:

• Dielo bolo poprvé vydané v roku 1920 pod originálnym názvom Pierre et Luce. Do češtiny bolo poprvé preložené v roku 1925.

 

Témata:

• Hlavným tématom je láska Petra a Lucie, ktorá sa vplyvom vojny vyvíja asi inak, než ako by tomu bolo, keby vojna nebola a nikto by sa nebál toho, že zajtra môže zomrieť.
• Celkovým tématom je všadeprítomnosť vojny, ktorá je naprosto zbytočná a ovplyvňuje život nevinných ľudí. Je to teda protivojnové dielo.

 

Hlavná myšlienka (autorov záměr):

• Rolland chcel týmto dielom poukázať na nesmyselnosť vojny, ktorá sa dotýka života nevinných ľudí a kazí im ich plány a životné dráhy. Necháva v nich trauma a vyvoláva strach zo smrti.
• Ide o čiastočne autobiografické dielo, pretože Rollandova manželka zomrela tiež na Veľký piatok 29. marca 1918 počas bombardovania Paríža spolu s jeho niekoľkými priateľmi.

 

Kompozícia:

• Dej je chronologický, písaný v er-forme a odohráva sa od stredy 30. januára do piatku 29. marca 1918 v Paríži, kde už vojna trvala štyri roky.
• Sú tu dve dejové línie – vzťah Petra a Lucie a život za vojny. A okrem toho dej Rolland prekladá rôznymi úvahami, ktoré ho voľne dopĺňajú.

 

Jazykový plán:

• vrstva slovnej zásoby: spisovný jazyk, bohatá slovná zásoba, knižná čeština typická pre 20. storočie
• slohové zafarbenie slovnej zásoby: francúzske výrazy, archaizmy, kladne zafarbené slová
• textové a syntaktické prostriedky: dialógy, kratšie vety, zvolacie, tázacie, stručný popis
• umelecké prostriedky: kontrasty, prechodníky, prirovnania, metafora, hyperbola
• znaky autorského štýlu: Autor tu hodne filozofuje a používa úvahu. Vie prirovnať jednu vec k viacerým výrazom

 

Umelecké prostriedky:

• Jazyk je spisovný a posunutý do citovej roviny tak, aby v čitateľovi vyvolal nejaké emócie. Veľmi často sa tu objavuje kontrast (život x smrť, pocit zamilovanosti x strach z vojny), ktorý prispieva k celkovej dramatičnosti diela. To dokresľujú aj úvahové pasáže a ďalšie autorove myšlienky. Objavuje sa tu shakespearovský námet (tragický osud lásky dvoch mladých ľudí).
• V diele môžeme nájsť veľké množstvo prirovnaní, metafór a personifikácií aj popisných pasáží. Občas sa tu vyskytujú prechodníky, francúzske výrazy, symbolické označenia a archaizmy.

 

Hlavné postavy:

V diele sa nevyskytuje príliš veľké množstvo postáv, ktoré by do deja aktívne zasahovali. Medzi hlavné postavy tak môžeme zaradiť len tri osoby.

• Peter Aubier – Osemnásťročný študent, ktorý pochádza z bohatej meštianskej rodiny (otec je štátny úradník a matka v domácnosti) a nechápe zmysel vojny. Zastáva protivojnové názory, pretože je nevinný a je zvyknutý si všetko idealizovať. Je mladý a uzavretý kvôli čomu moc nezapadá do spoločnosti, pretože je to snílek, ktorý sa často rozčuľuje nad svetom. Vplyvom svojich rodičov je mierne rozmaznaný, pretože nikdy nepoznal čo je to bieda a nedostatok. Nemôže nájsť zmysel života.
• Lucia – Mladá dievča, ktorá na rozdiel od Petra pochádza z chudobnej rodiny, pretože jej matka bola robotníčka v továrni na výbušniny, ktorá nikdy nevydelala dosť peňazí a Lucia sa tak už odmala musela podieľať na rodinnom rozpočte. Je prostá, citlivá a nežná, zmysel života vidí v láske dvoch ľudí. Rada miluje obrazy, ktoré potom predáva, a tým si vydeláva na živobytie. Prikvapkou, že má veľmi ťažký život, je na seba tvrdá a nikdy sa nelituje. Snaží sa žiť prítomnosťou a o budúcnosť sa nezaujíma, pretože sa bojí, že Petra odvedú na vojnu.
• Filip Aubier – Petrov o šesť rokov starší brat, ktorý dobrovoľne narukoval do vojny plný ideálov a túžby zvíťaziť. Je veľmi srdečný a statočný. Vojne ale prijde o ilúzie a nedokáže už žiť tak, ako pred tým. Veľa mu záleží na Petrovi, v ktorom vidí svoje mladšie ja.

 

Dej:

Dej začína večer vo stredu 30. januára roku 1918, keď v Paríži práve prebieha bombardovanie, a ľudia sa utiekajú schovať do priestoru metra, aby sa pred ním uchránili. Medzi nimi je aj osemnásťročný študent Peter Aubier, ktorý sa tu stretáva s krásnou mladou dievčaťom. Dôsledkom davu sa ľahko dotknú a on sa do nej na prvý pohľad zamiluje, ale nič neudelá. O pár dní neskôr sa znovu stretnú, ale opäť spolu nepohovoria, len sa na seba usmejú.

Až na potretie sa Peter odváži ju osloviť a zistí, že sa volá Lucia. Začnú spolu rozprávať a postupom času spolu trávia stále viac času a zamilujú sa do seba. Vďaka tomu prestávajú vnímať okolný svet a netrápia sa myšlienkami na vojnu, pretože sú šťastní, že sa poznali. I tak ich ale trápi fakt, že za půlroka bude Peter povolaný do vojny, kde už bojuje jeho starší brat Filip. Práve preto si chcú užiť tie chvíle, keď sú spolu čo najviac, než Petra odvedú. Snia o spoločnej budúcnosti, aj keď vie, že je v podstate nereálna.

Keď boli spolu, žili úplne iný život ako pred tým a nevnímali hrôzy vojny. Jedného večera na ulici lenom o vlásoch unikli smrti, a pretože chceli prežiť svoju lásku so všetkým všadý, brali to ako zasnúbenie.

Na Veľký piatok si šli do chrámu sv. Gervaise sľúbiť lásku až do konca života, aby sa mohli aj telesne sblížiť. Lenže keď tam prišli a počúvali gregoriánsky spev, začalo opäť bombardovanie. Obaja sa k sobě pritiskli a Lucia chránila Petra svojím vlastným telom až do chvíle, keď sa zrútil obrovský pilier a oboch ich usmrtil.

 

Vplyv diela:

• Vplyv tejto novely bol (a stále je) veľký, pretože zobrazuje tragický osud dvoch nevinných ľudí, ktorí s vojnou nemali čo do činenia, ale priečom ich zasiahla a zmenila ich život od základu. V dnešnej dobe vojnových konfliktov a teroristických útokov je toto téma stále aktuálne.
• Tento príbeh bol spracovaný aj do operetnej podoby pod názvom Peter a Lucia a v roku 2010 bola predstavená aj svetová premiéra rockovej opery Pietro e Lucia. Kniha bola preložená do niekoľkých svetových jazykov.

The post Peter a Lucia – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/peter-a-lucia-rozbor-obsah-2/ Sun, 05 Jan 2025 20:51:40 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=2267   Kniha: Peter a Lucia Autor: Romain Rolland Pridal(a): Leni T   Romain Rolland (1866 – 1944) Francúzsky spisovateľ, dramatik, esejista, literárny kritik a hudobný historik. Nositeľ Nobelovej ceny za rok 1915. Narodil sa v rodine notára v burgundskom mestečku, ale ešte v detstve sa spolu s rodinou presťahoval do Paríža, pretože bol mimoriadne talentovaný a tam mohol ... Read more

The post Peter a Lucia – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

Kniha: Peter a Lucia

Autor: Romain Rolland

Pridal(a): Leni T

 

Romain Rolland (1866 – 1944)

• Francúzsky spisovateľ, dramatik, esejista, literárny kritik a hudobný historik. Nositeľ Nobelovej ceny za rok 1915.
• Narodil sa v rodine notára v burgundskom mestečku, ale ešte v detstve sa spolu s rodinou presťahoval do Paríža, pretože bol mimoriadne talentovaný a tam mohol získať lepšie vzdelanie. Študoval tu na prestížnej škole históriu a potom odišiel na dva roky študovať do Ríma, kde sa začal venovať aj literatúre. Neskôr sa stal profesorom dejín umenia práve na škole, kde skôr študoval, a začal prednášať dejiny hudby na Sorbonne.
• Vyznával pacifizmus a humanizmus a práve preto pracoval aj v Červenom kríži ako dobrovoľník. Okrem toho ovplyvňoval svet týmito názormi aj prostredníctvom svojich diel.
• V roku 1915 dostal za dielo Ján Kristof Nobelovu cenu. Finančnú odmenu, ktorá je s touto cenou spojená, ale venoval na pomoc a zmiernenie útrap ľudí postihnutých prvou svetovou vojnou.
• Počas svojho života sa stal veľmi dôležitou a obľúbenou osobnosťou (predovšetkým kvôli svojim protivojnovým myšlienkam), že keď Nemci obsadili Francúzsko, tak sa ho neodvážili zatknúť, pretože sa báli toho, že by to vyvolalo svetovú vlnu nevôle a protestov. Propagoval Sovietsky zväz a socialistickú formu vlády, ale to len do doby, kým nebol v roku 1939 uzavrený pakt Ribbentrop – Molotov. Kritizoval otvorene fašizmus, jeho predstaviteľov a Mníchovskú dohodu.
• Okrem prozaických diel počas svojho života napísal aj niekoľko životopisov významných svetových osobností (napríklad Beethoven, Michelangelo). Bol vegetarián a sympatizoval s Gándhím, s ktorým sa priateľil.

Ďalšie diela: 

• Ján Kristof (1904 – 1912)
• Dobrý človek ešte žije (1919)
• Okúzlená duša (1922 – 1933)
• Hudobníkova cesta do minulosti (1919).

 

Literárne-historický kontext

• Dielo spadá do svetovej medzivojnovej literatúry obdobia 1. polovice 20. storočia.
• Literárne diela, ktoré v tomto období vznikajú, sú ovplyvnené 1. svetovou vojnou. Ľudia sú ňou otriasnutí, nedokážu sa zaradiť späť do normálneho života. To sa v literatúre prejavuje predovšetkým experimentovaním s jazykom aj formou, vojna sa stáva častým námetom, ubýva dejovosti, je subjektívnejšia a je tu častá konfrontácia vnútorného sveta jedinca s okolím. V tomto období sa v literatúre vymedzili tri základné prúdy – realistický prúd (kam spadá aj Peter a Lucia), experimentálna a detabuizovaná literatúra.
• Realistický prúd sa v tomto období vyznačuje tým, že je do istej miery dodržaná tradičná forma klasického románu. Základná dejová línia sa väčšinou odohráva v logickej postupnosti a všetko je viac zamerané na citovú a psychickú rovinu.

 

Ďalšie autori tohto obdobia: 

• Ernest Hemingway
• Antoine de Saint – Exupéry
• Erich Maria Remarque
• John Galsworthy.

 

Rozbor diela: Peter a Lucia (1920)

Žánrová charakteristika:

• Ide o romantickú protivojnovú novely, ktorá zachytáva tragický osud mladých milencov na pozadí hrôz a utrpenia prvej svetovej vojny.
• Novela je prozaický žáner kratšieho alebo stredného rozsahu, ktorý sa od poviedky a románu líši tým, že sa sústredí na jeden jednoduchý, ale pútavý a nápaditý príbeh, ktorému sa dramaticky venuje až do prekvapivého bodu zvratu, ktorý vyústi do pointy.

 

Vydanie:

• Dielo bolo poprvé vydané v roku 1920 pod originálnym názvom Pierre et Luce. Do češtiny bolo poprvé preložené v roku 1925.

 

Témata:

• Hlavným témou je láska Petra a Lucie, ktorá sa vplyvom vojny vyvíja asi inak, než ako by tomu bolo, keby vojna nebola a nikto by sa nebál toho, že zajtra môže zomrieť.
• Celkovým témou je všadeprítomnosť vojny, ktorá je naprosto zbytočná a ovplyvňuje život nevinných ľudí. Je to teda protivojnové dielo.

 

Hlavná myšlienka (autorov záměr):

• Rolland chcel týmto dielom poukázať na nesmyselnosť vojny, ktorá sa dotýka života nevinných ľudí a kazí im ich plány a životné dráhy. Necháva v nich trauma a vyvoláva strach zo smrti.
• Ide o čiastočne autobiografické dielo, pretože Rollandova manželka zomrela tiež na Veľký piatok 29. marca 1918 počas bombardovania Paríža spolu s jeho niekoľkými priateľmi.

 

Kompozícia:

• Dej je chronologický, písaný v er-forme a odohráva sa od stredy 30. januára do piatku 29. marca 1918 v Paríži, kde už vojna trvala štyri roky.
• Sú tu dve dejové línie – vzťah Petra a Lucie a život za vojny. A okrem toho dej Rolland prekladá rôznymi úvahami, ktoré ho voľne dopĺňajú.

 

Jazykový plán:

• vrstva slovnej zásoby: spisovný jazyk, bohatá slovná zásoba, knižná čeština typická pre 20. storočie
• slohové zafarbenie slovnej zásoby: francúzske výrazy, archaizmy, kladne zafarbené slová
• textové a syntaktické prostriedky: dialógy, kratšie vety, zvolacie, tázacie, stručný popis
• umelecké prostriedky: kontrasty, prechodníky, prirovnania, metafora, hyperbola
• znaky autorského štýlu: Autor tu hodne filozofuje a používa úvahu. Umej prirovnať jednu vec k viacerým výrazom

 

Umelecké prostriedky:

• Jazyk je spisovný a posunutý do citovej roviny tak, aby vo čitateľovi vyvolal nejaké emócie. Veľmi často sa tu objavuje kontrast (život x smrť, pocit zamilovanosti x strach z vojny), ktorý prispieva k celkovej dramatičnosti diela. To dokresľujú aj úvahové pasáže a ďalšie autorove myšlienky. Objavuje sa tu shakespearovský námet (tragický osud lásky dvoch mladých ľudí).
• V diele môžeme nájsť veľké množstvo prirovnaní, metafory a personifikácií aj popisných pasáží. Občas sa tu vyskytujú prechodníky, francúzske výrazy, symbolické označenia a archaizmy.

 

Hlavné postavy:

V diele sa nevyskytuje príliš veľké množstvo postáv, ktoré by do deja aktívne zasahovali. Medzi hlavné postavy tak môžeme zaradiť len tri osoby.

• Peter Aubier – Osemnásťročný študent, ktorý pochádza z bohatej meštianskej rodiny (otec je štátny úradník a matka v domácnosti) a nechápe zmysel vojny. Zastáva protivojnové názory, pretože je nevinný a je zvyknutý si všetko idealizovať. Je mladý a uzavrený kvôli čomu moc nezapadá do spoločnosti, pretože je to snílek, ktorý sa často rozčuľuje nad svetom. Vplyvom svojich rodičov je mierne rozmaznaný, pretože nikdy nepoznal čo je to bieda a nedostatok. Nemôže nájsť zmysel života.
• Lucia – Mladá dievčina, ktorá na rozdiel od Petra pochádza z chudobnej rodiny, pretože jej matka bola robotníčka v továrni na výbušniny, ktorá nikdy nevydelala dostatok peňazí a Lucia sa tak už odmala musela podieľať na rodinnom rozpočte. Je prostá, citlivá a nežná, zmysel života vidí v láske dvoch ľudí. Rada miluje obrazy, ktoré potom predáva a tým si vydeláva na živobytie. Prikvapkou na seba je tvrdá a nikdy sa nelituje. Snaží sa žiť prítomnosťou a o budúcnosť sa nezajíma, pretože sa bojí, že Petra odvedú na vojnu.
• Filip Aubier – Petrov o šesť rokov starší brat, ktorý dobrovoľne narukoval do vojny plný ideálov a túžby zvíťaziť. Je veľmi srdečný a statočný. Vojne ale príde o ilúzie a nedokáže už žiť tak, ako pred tým. Veľa mu záleží na Petrovi, v ktorom vidí svoje mladšie ja.

 

Dej:

Dej začína večer vo stredu 30. januára roku 1918, keď v Paríži práve prebieha bombardovanie, a ľudia sa utiekajú schovať do priestoru metra, aby sa pred ním uchránili. Medzi nimi je aj osemnásťročný študent Peter Aubier, ktorý sa tu stretáva s krásnou mladou dievčinou. Dôsledkom davu sa ľahko dotknú a on sa do nej na prvý pohľad zamiluje, ale nič neudelá. O pár dní neskôr sa znovu stretnú, ale opäť spolu nepohovoria, len sa na seba usmejú.

Až na potretie sa Peter odváži ju osloviť a zistí, že sa volá Lucia. Začnú sa spolu baviť a postupom času spolu trávia stále viac času a zamilujú sa do seba. Vďaka tomu prestávajú vnímať okolný svet a netrápia sa myšlienkami na vojnu, pretože sú šťastní, že sa poznali. I tak ich ale trápi fakt, že za půlroka bude Peter povolaný do vojny, kde už bojuje jeho starší brat Filip. Práve preto si chcú užiť tie chvíle, keď sú spolu čo najviac, než Petra odvedú. Snia o spoločnej budúcnosti, aj keď vie, že je v podstate nereálna.

Keď boli spolu, žili úplne iný život než pred tým a nevnímali hrôzy vojny. Jedného večera na ulici lenom o vlásoch unikli smrti, a pretože chceli prežiť svoju lásku so všetkým všadeprítom, brali to ako zasnúbenie.

Na Veľký piatok si šli do chrámu sv. Gervaisa slíbiť lásku až do konca života, aby sa mohli aj telesne sblížiť. Lenže keď tam prišli a počúvali gregoriánsky spev, začalo opäť bombardovanie. Obaja sa k sobě pritiskli a Lucia chránila Petra svojím vlastným telom až do chvíle, keď sa zrútil obrovský pilier a oboch ich usmrtil.

 

Vplyv diela:

• Vplyv tejto novely bol (a stále je) veľký, pretože zobrazuje tragický osud dvoch nevinných ľudí, ktorí s vojnou nemali čo do činenia, ale predsa ich zasiahla a zmenila ich život od základu. V dnešnej dobe vojnových konfliktov a teroristických útokov je toto téma stále aktuálne.
• Tento príbeh bol prepracovaný aj do operetnej podoby pod názvom Peter a Lucia a v roku 2010 bola predstavená aj svetová premiéra rockovej opery Pietro e Lucia. Kniha bola preložená do niekoľkých svetových jazykov.

The post Peter a Lucia – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/peter-a-lucia-rozbor-obsah/ Mon, 09 Dec 2024 19:41:33 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=1905   Kniha: Peter a Lucia Autor: Romain Rolland Pridal(a): Olesia, Lenka   Romain Rolland  Francúzsky prozaik, dramatik, esejista, odporca fašizmu a bojovník za svetový mier, narodený 29. januára 1866 v burgundskom meste Clamecy. V Paríži absolvoval elitnú školu Ecole Normale Supérieure. Potom sa presťahoval do Ríma na ďalšie štúdium, tam i zahájil svoju literárnu činnosť. Bol tiež pedagógom ... Read more

The post Peter a Lucia – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

Kniha: Peter a Lucia

Autor: Romain Rolland

Pridal(a): Olesia, Lenka

 

Romain Rolland 

• Francúzsky prozaik, dramatik, esejista, odporca fašizmu a bojovník za svetový mier, narodený 29. januára 1866 v burgundskom meste Clamecy.
• V Paríži absolvoval elitnú školu Ecole Normale Supérieure. Potom sa presťahoval do Ríma na ďalšie štúdium, tam i zahájil svoju literárnu činnosť.
• Bol tiež pedagógom a vykladal na Ecole Normale. Od roku 1912 sa už venoval len umeleckej činnosti.
• V roku 1915 dostal Nobelovu cenu za literatúru za román Jan Kryštof.
• Jeho prvým dielom bolo Amour d’enfants. Po desiatich rokoch písania Jana Kryštofa, jeho zlomového diela, už nechcel písať tak rozsiahle. 1920 napísal práve menej obsiahlu novelu Peter a Lucia. Knihou podobajúcou sa Petrovi a Lucii je Clerambault, v ktorom sú tiež zachytené myšlienky týkajúce sa vojny, ale neobsahuje motívy lásky. Významnou súčasťou jeho tvorby sú životopisy slávnych a dôležitých ľudí: Tolstého, Michalangela, Händela, Beethovena.
• Písal v 1. polovici 20. storočia – v povojnovom období, kedy literatúra bola ovplyvnená prvou svetovou vojnou, čo viedlo k demokracii a humanizmu, protivojnovým témam. Aj keď zastával výrazné protifašistické názory, nacisti ho pri okupácii Francúzska nezatkli, pretože v tej dobe patril k významným osobnostiam.

 

Literárne-historický kontext

• Dielo vzniklo po 1. svetovej vojne ako reakcia na nesmyselnosť vojny

 

SITUÁCIA V PRÓZE A DRÁME 1. POLOVICY 20. STOROČIA:

• Najčastejšie téma bol obraz Svetovej vojny a vojnové zážitky
• NATURALIZMUS a REALIZMUS
• • presný, objektívny obraz skutočnosti
  • orientácia na široký okruh čitateľov
  • romány zachytávajú vývoj hlavnej postavy (napr. R. Rolland)
  • literatúra faktu a science- fiction, antiutópie (napr. G. Orwel)
• AVANTGARDA a MODERNIZMUS
• • obraz nitra človeka
  • orientácia na úzky okruh čitateľov

 

ZNAKY MODERNEJ LITERATÚRY:

• Ubýva dejovosti, chýba vševedúci vyprávač (Proust, Joyce)
• Ide o konfrontáciu vnútorného sveta autora s okolím
• Využitie tzv. podtextu = domýšľanie, hodnotenie čitateľa

 

Ďalší autori tohto obdobia:

• Ernest Hemingway – Sbohem zbraniam
• Erich Maria Remark – Na západnej fronte pokoj
• Jaroslav Hašek – Osudy dobrého vojaka Švejka počas svetovej vojny

 

Rozbor diela: Peter a Lucia

• Literárny druh: Epika
• Literárny žáner: Milostná poviedka/lyrická, psychologická novela zameraná proti vojne
• Vydané 1920

 

Hlavná myšlienka:

• Popis nemilosrdnosti, zmatenosti, zbytočnosti vojny, strach a úzkosť ľudí, sociálne problémy, uzavretosť ľudí, i napriek tomu sa dá vypestovať silný vzťah, nakoniec prichádza zmierenie s osudom, vďačnosť za lásku, oporu

 

Témy, motívy:

• krutosť vojny
• nesmyselnosť, bezcílnosť vojny
• motív nevyžitej lásky
• kontrast
  • život x smrť
  • chudobní x bohatí
  • láska x nenávisť (vojna)
• premena človeka vojnou (Peterov brat)

 

Kompozícia:

• Dej chronologický, súvislé vyprávanie bez kapitol (len oddeľovanie čiarou)

 

Vyprávač/ lyrický subjekt:

• jeden vyprávač, vševedúci
• shoda so autorom je len v základe príbehu (pri Pařížskom dielo zomrelo niekoľko Rollandových priateľov)
• čitateľ je v diele nepriamo oslovovaný len skrz myšlienky či monológy postáv

 

Typy prejavov:

• reč vyprávača je spisovná, s veľmi bohatou zásobou, vyprávač je vševedúci
• reč postáv je väčšinou spisovná, občas sa prikláňa k filozofovaniu

 

Spôsob vyprávania:

• er-forma

 

Jazykové prostriedky:

• spisovný
• bohatá slovná zásoba
• časté dialógy
• popis pociťov postáv
• jednoduché vety
• filozofické otázky ohľadom (ne)zmyslu vojny  („Nač boj a nač bolesť? Prečo smrť? Prečo život? Prečo? Prečo“ )
• Objavujú sa tu aj symbolické označenia (symbol nešťastia v podobe rusovlásej holčičky), archaizmy, francúzske výrazy, metafora, prirovnanie, personifikácia

 

Tropy a figúry:

• metafora („ Vlna smrti ho už zanedlho odnese…“,  „z jeho hubených bokov dýmá mlha…“)
• prirovnanie („ každá vteřina bola zrno zlata a on bol lakomec …“ ,  „šero napĺňalo chramovú loď ako olej posvätnú nádobku…“,  „ulica ako chrup s vylámanými zubami…“ )
• personifikácia („ ľadová mlha ju rozochvieva …“   „ich oči boli tak poctivé…“ ), (V každej novej zatáčke hukot peřejí mohutnel – vojna sa im približovala)
• epitety ( chvejúce sa hviezdy, tmavý purpur okna )

 

Miesto, doba dej (časopriestor):

• Paríž, obdobie 1. svetovej vojny od stredy 30. januára do Veľkého piatku, 29. marca roku 1918. Príbeh trvá dva mesiace.

 

Postavy:

• Peter Aubier – 18 rokov, z bohatej rodiny (mladý syn právnika/sudcu), útla postava, citlivý, nežný, idealizuje si svet, slušný, vnímajúci, za 6 mesiacov má nastúpiť na vojnu, odpor k vojne, zamiloval sa do Lucii
• Lucia –  z chudobnej rodiny (od mala si na seba vydieľa sama), žije len s matkou (pracuje v továrni na zbrane), vydieľa si malovaním kýčovitých obrazov, napodobenín len podľa čiernobielých fotografií, nemá rada svoje umenie, stydí sa za neho, zamilovaná do Petra, mladá, krásna, realistka
• Filip – Peterov starší brat, zpočiatku hodný, časom ale zmenený vojnou v sebestredného – dobro v ňom znovu zvíťazí, keď spatria Petra s Luciou spolu

 

Stručný dej:

Príbeh začína v Paríži roku 1918. Peter nastupuje do metra a spatria krásnu dievčinu. Keď sa dvere zavírajú, zaznie výstrely a ako ľudia v metre panikujú, ich ruce sa setkajú. Dievča potom vystupuje a Peter jede ďalej. O niekoľko dní neskôr sa schádzajú a začínajú sa poznávať a schádzať. Postupom času spolu trávia stále viac voľných chvíľ a ich vzťah sa premieňa v opravdovú a hlbokú lásku, ktorú utvrzuje i neustále ohrozenie života a istota Petrovho brzkého povolania na vojnu. Brzy začnú snívať o spoločnej značne idealizovanej budúcnosti, o ktorej ovšem vedú, že je nereálna. Aby sa jej ale aspoň trošku priblížili, rozhodnú sa, že sa zasnúbia. Na Veľký piatok tak idú do kostola poslúchnuť si chór. V ten deň je Paríž silne ostreľovaný a jedna zo striel trefí kostol, v ktorom tak obaja milenci umierajú.

 

Dej knihy:

Dej sa odohráva v Paríži v období prvej sv. vojny. Peter je osemnásťročný študent z bohatšej parížskej rodiny. Otec bol súdca čestný a nesmierne vážne plniaci svoje povinnosti. Bol republikán. Matka bola dobrá kresťanka. Peter je nútený za půl roka nastúpiť do vojenskej služby. Jednou keď jede v metre, stretne sa náhodou s dievčinou, ktorej stisne ruku počas zvukov vojny a ona stisk ruky opäťuje. Peter sa do nej hneď zamiluje. O pár dní neskôr sa chce s touto neznámou dievčinou znova stretnúť. Lenže ju nikde nenájde.

Až jednou, keď sa prechádzal po seinskom nábreží, uvidel ju u stánku s knihami z mosta Umenia. Rozbehne sa k nej, ale nedokáže nič povedať. O niekoľko dní neskôr sa prechádza s úsmevom Luxemburskou záhradou. Najednou ju potká a bez rozmýšľania osloví. Chvíľu si spolu povídajú, ale Lucia spiecha na tramvaj. Domluvia sa však schôdzku na druhý deň. Postupom času sa Peter s Luciou veľmi sblížia. Lucia sa živí ako maliarka. Peter je jej dielami mierne sklamaný, pretože kreslí same mazanice, lenže to jej ale nevadí. Vidajú sa spolu každý deň a chodia na dlhé prechádzky. Lucia navštevuje obchod u stanice metra, kde si od nej ľudia nechávajú kresliť rôzne obrázky, hlavne portréty vojakov podľa fotografií. Jednou sa Peter rozhodne, že sa nechá nakresliť aj on. Domluvia sa, že sa sejdú u nej doma. Keď príde, ani jeden nevie, ako sa má chovať a čo hovoriť. Nervozita opadne až pri prehliadaní fotografií z detstva. Lucia sa rozpovedá. Vypráva o tom, ako žije len s matkou, pretože ju otec opustil. Matka musí pracovať v továrni na náboje do zbraní. Práca je to síce ošklivá, ale peniaze potrebujú.

Do Paríža sa na pár dní vráti Peterov starší brat Filip, ktorý už bol do vojny povolaný. Všimne si, že sa Peter zmenil. Nevie prečo, kým nepotká milencov spolu v parku. Na jednu z prechádzok sa milenci vydajú do lesa. Lucia je však smutná. Ráno totiž počula hádku medzi matkou a jej priateľom a zistila, že je matka tehotná. Peter sa schádza so svojimi priateľmi. Od tej doby, čo je s Luciou, sa jeho myslenie zmenilo a väčšinu debát svojich priateľov ani nevníma. Peter s Luciou si plánujú spoločnú budúcnosť. Obaja vedú, že to je nesplniteľné prianie. Domluvia sa, že sa vezmú na konci Veľkej noci. Na Veľký piatok idú do chrámu svätého Gervaisa poslúchnuť si gregoriánsky spev. Medzi piesňami zašeptajú niekoľko slov, ktorými si sľúbia vernosť.

Chvíľu neskôr sa celý chrám otriasol. Lucia sa snaží Petra chrániť svojím telom. V tom okamihu sa zrútil mohutný pilier a oboch pohrebala v sutinách.

 

Filmové adaptácie:

Peter a Lucia (TV film)

• Dráma
• Československo, 1968, 52 min
• Réžia: Tibor Rakovský
• Kamera: Ladislav Kraus
• Hudba: Jaromír Dlouhý
• Hrajú: Emil Horváth ml., Emília Vášáryová, Michal Dočolomanský, Mikuláš Huba, Oľga Sýkorová, Jozef Adamovič…

 

Prijatie diela:

• Už v dobe vydania obľúbené dielo, aktuálna téma, ktorá je aktuálna dodnes.

 

Porovnanie:

• Porovnanie s knihou Romeo a Júlia. V oboch dielach sa páry zamilujú nešťastne a oba páry nakoniec umierajú. Peter a Lucia umierajú súčasne, takže sa nemusia trápiť toľko ako Júlia, keď videla mŕtveho Romea.

 

Vlastný názor:

• Knihu som prečítala rýchlo. Páčilo sa mi spojenie vojny a lásky. Dej mal spád. Prekvapil ma koniec, kde oba umierajú, to bol rýchly koniec príbehu a neočakávaný. Dúfala som v happy end.

The post Peter a Lucia – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/peter-a-lucia-dennik-rozbor/ Wed, 06 Feb 2019 18:57:18 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=1316    Kniha: Peter a Lucia  Autor: Romain Rolland  Zaslal(a): Sara     1. Kontext diela Na začiatku 20.storočia sa začala rozvíjať technika a život sa teda zrýchľoval. Potom prichádza prvá svetová vojna, po ktorej síce existovali demokratické krajiny, ale zrodili sa aj totalitné režimy (fašistické, komunistické ..). Vo 30.rokoch sa tiež objavila kríza, ktorá ovplyvnila vývoj vo väčšine krajín. Koncom 30. rokov ... Read more

The post Peter a Lucia – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

 Kniha: Peter a Lucia

 Autor: Romain Rolland

 Zaslal(a): Sara

 

 

1. Kontext diela

Na začiatku 20.storočia sa začala rozvíjať technika a život sa teda zrýchľoval. Potom prichádza prvá svetová vojna, po ktorej síce existovali demokratické krajiny, ale zrodili sa aj totalitné režimy (fašistické, komunistické ..). Vo 30.rokoch sa tiež objavila kríza, ktorá ovplyvnila vývoj vo väčšine krajín. Koncom 30. rokov zasiahla svet druhá svetová vojna. Literatúru i ostatné druhy umenia zasiahla rad nových smerov a prúdov.

 

Prvým prúdom, ktorý sa prejavil hlavne v poézii, bol civilizmus. Ten zobrazoval nové technické vymoženosti, ako napr. Továrne, mrakodrapy, elektrinu. Oslavuje tiež všedné veci a ľudskú prácu. Vo svete tento smer presadil hlavne Walt Whitman, u nás potom SK Neumann.

 

Ďalším prúdom bol napr. Existencializmus, ktorý kladie dôraz na existenciu jedinca. Človek si uvedomuje svoju existenciu, ale aj smrť, ktorá znamená nutný koniec. Z toho plynnú pocity úzkosti, osamelosti, beznádeje. Spisovateľmi, ktorí sa týmto smerom inšpirovali, sú napr. Jean Paul Santroa Albert canus.

 

K ďalším smerom patrí expresionizmus, ten sa zameriava na prejavy ľudskej psychiky a citové stavy človeka, zachytáva krajné situácie (pocity zúfalstva, prázdnoty.), Reaguje na krízu civilizácie a prvú svetovú vojnu. Veľa sa objavuje v nemeckej literatúre. Z našich autorov sa týmto smerom zaoberali Ladislav Klíma a Josef Váchal.

 

Ďalej existoval tzv. Futurizmus, ktorého zakladateľom bol taliansky básnik Fillipo Marinetti. Ospevuje moderný život, rýchlosť a krásu strojov. Literatúra odmieta interpunkciu, typickým znakom je úsporné vyjadrovania, ktoré vytvára dynamickosť deje. Maliari veci zachytávali tak, aby ich zachytili v časovo následných fázach.

 

Kubizmus sa uplatňoval hlavne vo výtvarnom umení. Snažil sa zachytiť skutočnosť z rôznych uhlov, takže sú obrazy plošné a objekt je rozložený na jednotlivé geometrické obrazce. V literatúre sa s kubizmom stretávame hlavne v poézii, kde ukazuje skutočnosť v nezvyklom uhle. Častejšie sa však stretávame s tzv. Kubofuturismem – jedná sa o spojenie dynamickosti a mnohopohledovosti, výsledkom sú multidisciplinárny básne. Vyznačujú sa voľnými asociáciami predstáv, dejová súvislosť je veľmi uvoľnená a prelínajú sa časové roviny. Významnými predstaviteľmi sú francúzsky básnik Apollinaire a ruský básnik Majakovskij.

 

Literatúru tiež ovplyvnilo literárne hnutie s názvom dadaizmus, ktoré prebiehalo v Európe a v Spojených štátoch v rokoch 1916- 1923. Vzniklo ako reakcia na vojnu a je založené na odporu proti spoločnosti a vojnovým hrôzam. Kladie dôraz na náhodnosti, slová sú radená bez ohľadu na celkový zmysel. K najvýznamnejším predstaviteľom radíme A. Bretona, L. Aragona a P. Eluard.

 

Z učenie Sigmunda Freuda vzišiel smer zvaný surrealizmus zaoberajúce sa otázkami podvedomia. Je založený na fantázii, písanie nie je riadené žiadnym plánom, cieľom je písať tzv. Automatický text – tzn. bez rozumovej kontroly.

 

Poslednými smery, ktoré ovplyvnili tvorbu v prvej polovici devätnásteho storočia, bola proletárska literatúra a socialistický realizmus. Zachytávali spoločenské rozpory, objavovali sa sny o spravodlivejšej spoločnosti. Proletárska poézie sa často recitovala na rôznych zhromaždeniach a schôdzach a vyzývala ľud k boju. Diela socialistického realizmu vznikala hlavne v sovietskej literatúre, ukazovala boj za zvrhnutie kapitalizmu a výstavbu socializmu.

 

2.Autor

Romain Rolland sa narodil v roku 1866 v burgundskom mestečku Clamency v rodine notára. Kvôli jeho nadanie, ktoré sa začalo prejavovať už v jeho chlapčenských rokoch, sa Romainova rodina rozhodla presťahovať do Paríža, aby mu umožnila čo najlepšie vzdelanie. Tu Rolland niekoľko rokov študoval históriu na elitnej škole, potom pokračoval vo svojich štúdiách v Ríme, kde tiež zahájil svoju literárnu činnosť.

 

V roku 1893 sa stal profesorom dejín umenia a prednášal dejiny hudby na Sorbonne, súčasne bol však aj hudobným kritikom a písal hudobné monografie. Od roku 1912 sa venoval výhradne umeleckej činnosti.

 

O dva roky neskôr vyšlo na svetlo sveta jeho hlavná dielo, román Jan Kryštof, za ktorý bol dokonca ocenený Nobelovou cenou. Ďalším, veľmi úspešným, Rollandovým dielom je román, ktorý u nás udomácnil pod názvom Dobrý človek ešte žije – román sa odohráva v autorovom rodnej krajine a je medzi čitateľmi veľmi obľúbený. Roku 1920 vznikla jeho celosvetovo známa novela Peter a Lucia, ktorá sa zaoberá láskou dvoch mladých ľudí vo svete, ktorým otriasa vojna. Od roku 1922 Rolland tiež pracoval na svojom rozsiahlom, psychologicky zameranom, románu s názvom očarená duše, v ktorom propagoval Sovietsky zväz a kritizoval fašizmus.

 

Okrem prozaických diel je Rolland známy aj pre svoje životopisy významných svetových osobností (napr. Beethoven, Michelangelo ..). Zaoberal sa tiež tvorbou mnohých divadelných hier, určených pre tzv. Ľudové vrstvy. V hrách sa pokúšal o šírení hlbokých mravných ideálov, ktoré videl ako možnosť, ako povzniesť ľudstvo.

Romain Rolland zomrel roku 1944 v Burgundsku, blízko svojho rodiska vo mestečku Vézelay.

 

3.Obsah diela

Dielo Peter a Lucia je napísané chronologicky. Dej je zasadený do Paríža zničenej bombardovaním v období prvej svetovej vojny. Jedná sa o krátku protivojnovú novelu sa shakespearovským témou, ktorá sa celkovo delia do sedemnástich kapitol. Témou je vojnová Paríž na pozadí lásky dvoch mladých milencov. Časový dej, v ktorom sa príbeh odohráva, je veľmi krátky – len od stredajšieho večera 30. januára do Veľkého piatku 19.března 1918. Autor tu vydarene zachytáva hrôzy vojny a morálku spoločnosti, ale tiež vzťah dvoch ľudí, ktorí pochádzajú z úplne odlišných spoločenských vrstiev, majú rozdielne názory a pohľad na život, ale ktorí v tejto veľmi ťažkej dobe podľahli tak vznešenému citu, ako je láska. Dejový spád je rýchly a kniha je teda pre čitateľa veľmi čitateľná. Autor sa tiež v diele snaží poukázať na nezmyselnosť vojny, ktorá ničí všetko, čo bolo na svete pekné. Celým dielom sa prelínajú pocity smútku, horkosti, hrôzy a sklamanie.

 

Dej začína predstavením jedného z hlavných hrdinov knihy Petra. Peter je znechutený vojnou, nechápe jej zmysel a jeho život je iba čakaním na to, až za pol roka bude musieť so svojimi rovesníkmi nastúpiť na front. (Peter bol volaný na vojnu so svojimi rovesníkmi, osemnásťročným chlapci. Z pol roka bude vlasť potrebovať jeho tela. Vojna sa ho dožaduje. Už len šesť mesiacov mu popravou. Šesť mesiacov!) Začína strácať záujem o svoje okolie a uzatvárať sa do svojho vlastného sveta. Jedného večera, pri bombardovaní Paríža, sa skrýva v metre, kde zahliadne nádhernú dievčinu, do ktorej sa na prvý pohľad zamiluje. Na jeden moment sa ocitnú v metre vedľa seba a na krátky okamih sa chytí za ruku, keď bombardovanie ustane, dievča bez jediného slova alebo pohľadu zmizne v dave. (,, V tom všeobecnom vzrušenie všetky natlačenú tela splývala v jeden celok a Petrovi dlaň pritom uchopila ruku zľahka sa ho dotýkajúci. A keď zdvihol oči, videl, že je to Ona. „)

 

Peter však krásnu neznámu nemôže dostať z hlavy a neustále na ňu myslí. Blúdi preto celé dni ulicami Paríža a dúfa, že na ňu niekde náhodou narazí. Keď sa tak stane, nie je však schopný slova. Pri ďalšom stretnutí ale zoberie všetku svoju odvahu a rozhodne sa s ňou zoznámiť. Po krátkom rozhovore sa dozvedá jej meno, ale tiež niekoľko vecí o jej živote, napríklad, že sa živí maľovaním kópií známych obrazov a fotografií a že musela zanechať štúdií kvôli smrti svojho otca, ale aj kvôli vojne. ( „Maliarka?“ Spýtal sa. „Aj nie,“ odpovedala Lucia, „to je na mňa slovo príliš veľké. Len chatrná kýčařka.“ „A prečo? Len tak pre zábavu?“ „Ach nie! Kdeže! Na zárobok.“ )

 

Od tohto dňa sa začnú pravidelne stretávať pri fontáne. Ich vzťah je dôvernejší a dôvernejší, podnikajú spolu rôzne prechádzky Parížom, zhovárajú spolu o živote a ich dni sú plné krásy a porozumenia. Postupom času vyplýva na povrch, ako sú obaja dvaja odlišnými osobnosťami a nakoľko majú rozličné životy. Petr pochádza z dobre zabezpečenej notárske rodiny, jeho brat, ku ktorému vždy obdivne vzhliadali, narukoval na vojnu už na začiatku vojny. Keď sa potom raz za čas vracia domov, Peter si je vedomý zmien v jeho správaní aj toho, ako veľmi vojna zmenila jeho osobnosť.Trápi sa ich vzťahom a tým, že medzi nimi vojna vytvorila priepasť. (,, Pri prvom Filipovu návrate z pole Peter, keď pribehol s pálčivú láskou v samotárske dušu, hneď bol zmrazený bratovým uvítaním … „) Lucie zase naopak nemá toľko času, zaoberať sa pocity. Po smrti otca a prerušenie svojich umeleckých štúdií je nútená postaviť sa na vlastné nohy a zabezpečiť svoje živobytie sama, čo Petr príliš nechápe. Lucie má viac životnej nadhľad, chápe svet a vie, že občas je potrebné robiť ústupky. Napriek tomu všetko sa však bezhranične milujú.

 

Jedného dňa Lucie pozve Petra k sebe domov, pretože mu sľúbi, že namaľuje jeho portrét. Pri tej príležitosti mu zverí svoj životný príbeh, čo ich vzťah ešte viac utuží. (,, .. čoskoro došlo k tomu, že sa mu zverovala s dôvernosti o sobie a o svojej rodine, ktorá pôvodne nijako nemienila vypravovať. „) Čas Petrova odchode do vojny sa čím ďalej viac blížia a milenci si sľúbia, že sa oddajú do Vzkriesenia. Obaja sa oddávajú svojim snom, plánujú spoločnú budúcnosť, aj napriek tomu že vie, že sa nikdy nenaplnia.

 

Na Veľký piatok sa rozhodnú navštíviť kostol sv. Gervaise, kde sa koná organový koncert. Prosí boha aby ich navždy spojil, za pár okamihov sa však kostol pod ťarchou bombardovanie otriasa v základoch a na milenca zovreté v objatí padá pilier, ktorý ukončuje ich životy a tým potvrdzuje ich mladú lásku na veky. (,, Materským objatím si tú drahú hlavu zo všetkých síl pritisla do lona a sklonila sa nad Petrom, s ústami na jeho šiji, takže boli schúlení v nepatrné klbko. A mohutný pilier je naraz pochoval pod svojimi sutinami.)

 

 4.Hlavní postavy

Petr Aubier – je osemnásťročný chlapec, ktorý pochádza z notárske usporiadanej rodiny. Je znechutený hrôzami vojny, nechápe vojnu, často blúdi ulicami zbombardovaná Paríža a premieta nad svetom. (,, Načo tie pyšné vlasti, tie lupičské štáty, tie národy, vychovávané k vraždenie ako k nejaké povinnosti! A načo to krviprelievanie všade medzi ľuďmi? Ten svet, v ktorom jeden požiera druhého? Prečo život vyzerá ako nekonečný reťaz, obludný a desivý, ktorého každý článok sa nahnevane zakusuje do susedovej šije, páse sa na jeho tele, žije z jeho bolesti a žije z jeho smrti? Načo boj a načo bolesť? Prečo smrť? Prečo život? Prečo? Prečo? „) . Je veľmi jemný a citlivý mladý chlapec, neskazený svetom, má problémy s dospievaním, je to veľký rojko, ktorý má problém zapadnúť do spoločnosti a často si svet idealizuje. Postupom času sa začne uzatvárať do svojho vlastného sveta, jediný, komu dôveruje je jeho straší brat Filip. Po stretnutí s Luciou, do ktorej sa bezhlavo zamiluje, sa pre neho láska stáva stredobodom vesmíru, myslí len na ňu. Spoločne si vytvára svoj snový svet, v ktorom vojna nemá miesto, snaží sa nemyslieť na to, že Peter bude musieť narukovať, užívajú si všetky spoločné chvíle. (,, ochutnávali skvelých tichých radosťou budúceho rodinné- ho života … A predsa obaja vedeli, že nič z toho sa nestane: Petr to tušil z vrodeného pesimizmu – a lucie z jasnozrivosti lásky, ktorá vedela, že ich sobáš nie je prakticky možný … „)

 

Lucia – je mladá, skromná dievčina, ktorá veľmi miluje Petra. Po smrti otca musí ukončiť svoje umelecké štúdiá a žije sama s matkou. Maľuje kópie známych obrazov a fotografií, aby si sama zarobila na živobytie. Jej matka pracuje ako robotníčka v továrni na výbušniny. Lucie pozná svet lepšie ako Peter, všeličo už zažila a Petr jej život často nemôže pochopiť kvôli pomerom, z ktorých pochádza. (,, Smutne sa jej spýtal: „Ale prečo, prečo to robíte?“ Pozrela na jeho nechápavo Zkormoucený tvár a láskavo, s materskú iróniou sa pritom usmievala: videla v Petrovi hodného meštianskeho synčeka, ktorému všetko v živote bolo tak jednoduché a ktorý nechápe, že človek musí robiť mnohé ústupky, aby mohol … „) Nie je tak naivný, chápe, že človek musí niekedy aj niečo obetovať, o budúcnosť sa príliš nestará a snaží sa žiť len prítomným okamihom. (,, Dnes si zrejme po prvé myslím, „povedal,“ že aj na valce je niečo dobré. „“ Och nehovorme o nej! Je to tak protivné! „) Nebojí sa smrti, najväčší strach má z momentu, kedy Petr odíde na vojnu. Jej rola preto v knihe pôsobí ako kontrast k Petrovi.

 

Filip – nie je síce v diele hlavnou postavou, ja som sa však rozhodla charakterizovať aj ho, pretože si myslím, že na vývoj Petra mal veľký vplyv. Jedná sa o Petrova staršieho brata. Pred tým, než na začiatku vojny dobrovoľne narukoval na vojnu, mali so svojím mladším bratom veľmi dôverný vzťah, keď sa však vracia z vojny domov, Peter ho už nespoznáva a je sklamaný ich vzťahom. Filip sa k Petrovi chová veľmi úsečne, odťažito a ironicky, v kútiku duše však v neskazenou, naivným a zamilovanom Petrovi vidí sám seba pred vojnou, v ktorej stratil všetky ilúzie o svete. (,, Stratil už mnohé Ilus, ale trpel tým tak kruto, že hovoriť o tom nemohol. Hanbil sa, že v ne věříval. Ako býval hlúpy, že nevedel vidieť život, aký skutočne je! „) Ľutuje svojho správania k Petrovi, ale nedáva mu to nijako najavo.

 

 5.Jazyk diela

Dielo je napísané formou prózy. Je tu použitá spisovná reč, autor sa vyjadruje pomocou pocitov postáv. Dielo je citovo zafarbené, jazyk nie je príliš komplikovaný. Striedajú sa tu krátke a úsečne vety s dlhšími súvetiami. Nájdeme tu aj veľa dialógov, v ktorých autor vyjadruje osobnosť a charakter postáv, ale aj ich vzťah k vojne. V celom diele sa objavuje množstvo kontrastov napr. Láska x smrť (,, .. k okúzlenie jeho myšlienok sa pripájalo ešte to, že láska sa v ňom zrodila pod krídlom smrti. „) alebo chudoba Lucie x zaopatřenost Petra, život x smrť, krása lásky x hrôzyválky..Setkáváme sa tu aj s majstrovskými opisy prostredie, ktoré nie sú príliš zdĺhavé a zároveň nám umožňujú si danú scénu ľahko predstaviť.

 

V diele sa objavujú tieto figúry a trópy:

prechodníky: (,, Opierajúc sa o mostné obruby, … „)

Prirovnanie: (,, .. zostupovala po schodoch ako Lanky. „)

Metafory: (,, Nad ním, nad temnotami tých klenieb, tej potkania chodby, ktorej uháňala kovová obluda hemžiace sa ľudskými červami .. „)

 

 V diele môžeme tiež nájsť:

Menné tvary slovies: (,, .. v akési smädné roztúženosti, súc v vnútre snáď šťastný, snáď nešťastnej, zamilovaný a napojený láskou … „)

Vulgarizmy (,, Hrozil sa zverovať svoje myšlienky verejnej mienke (tej pouličné dievky), ale túžil slobodne združiť svojho ducha s dušami, ktoré by si sám zvolil za priateľov. „)

Mnohonásobné prívlastky: (,, Bola ako popol, hustá, šedivá, žltkasto svetielkujúce. „)

Zvolacie vety: (,, Keby aspoň bolo možné prežiť toho pol roka bezmyšlienkovite! Zostať v týchto podzemných chodbách! Neuvidí už nikdy kruté denné svetlo! „)

The post Peter a Lucia – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/dobry-clovek-este-zije-citatelsky-dennik-rozbor/ Tue, 05 Sep 2017 00:22:36 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=686    Kniha: Dobrý človek ešte žije  Autor: Romain Rolland  Zaslal(a): Kouki   Rolland o svojej knihe: celkom čestná, bez najmenšieho klamstva, bez potreby transformácie alebo interpretácie sveta, žiadna politika, žiadna metafyzika, kniha zdravá, bláznivý francúzsky, smiať sa o živote, pretože vyzerá dobre a pretože je v ňom dobré   Žáner: historický román – obdobie francúzskych náboženských ... Read more

The post Dobrý človek ešte žije – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

 Kniha: Dobrý človek ešte žije

 Autor: Romain Rolland

 Zaslal(a): Kouki

 

Rolland o svojej knihe: celkom čestná, bez najmenšieho klamstva, bez potreby transformácie alebo interpretácie sveta, žiadna politika, žiadna metafyzika, kniha zdravá, bláznivý francúzsky, smiať sa o živote, pretože vyzerá dobre a pretože je v ňom dobré

 

Žáner: historický román – obdobie francúzskych náboženských vojen (katolíci x hugenoti) prelom 16/17. st

• nadčasový román, možno kedykoľvek hrať, Burgundsko, mesto Clamecy

 

Okolnosti vzniku: Rolland v predslove hovorí, že román neplánoval, ale že po dopísaní Jana Krištofa sa v ňom zrodila myšlienka a všetci dávni Breugnoni v ňom začali hovoriť, išlo by povedať že je to taký utesnite spis

– vytvorte časopis – po mesiacoch sa to celé celé roky pozerá

 

Forma: ich forma, veľa úvah a popisov, vnútorné monológ aj dialóg

 

Jazyk: spis. Francúzština v hovorovej forme mnohých ľudových prvkov a rýmov, príbehy

 

Colas Breugnon: bohém v tom najlepšom zmysle slova, múdrejší ako vysokoškolák, má dom za hradbami – väčšie nebezpečenstvo ale hlavne voľnosť, múdrejší ako vysokoškolák, veria v Boha po svojom, dodržiava desatoro, nepotrebuje cirkev, rád jej, pije, robí zo seba blázna ale bez práce by nevydržal, miluje drevo a stehná stromov,

nepovažuje majetok za cenu, vzťahy sú dôležité a ľudia sa ocenia

keď už nemôže nič robiť, miluje čítanie, vyvracia mýtus veľkej romantickej lásky

Mal veľa dôvodov na to, aby mohol žalovať: mor, život s inou ženou, ako miloval, prišiel domov a nezávislosť, ..

 

Marta: jeho najmilovanejšiu dieťa, hovorí, že by sa do nej aj zamiloval,

4 synovia – najbližšiemu mu je Michail Aimon, nie sú po ňom, hovorí, že to najlepšie vybral na Martinu

Glodie – jeho žaba, vnučka, radšej zomrie, než zomrie

 

Kapitola 1: Prvá jarná škvrna, 2. február

Colas Bregnon začne písať denník. Kto napíšem? No, pre seba! Pre vlastné potešenie. Bolo by to moja smrť, ak by som nepísala. Nie som nadarmo pre vnuka môjho starého otca, ktorý nemohol spať, kým si nevšimol, koľko pijanov sa opil.

Ak sa človek neodvážil, bol by nudný.

Ako nádherné je mať svoj vesmír. Je to moje! Tu som ja pánom a vládcom mňa. Tu nie je ani chlad ani chlad. Nie kráľ, ani pápež ani vojna. Ani nemal ešte hromovú panamu.

Po prvé, mám ja – a to je tá najlepšia vec, ktorú mám – ja som sám, Colase Bregnona, dobrý človek, Burgundsko, muž s okrúhlymi cestami a okrúhlym bruchom, ďaleko za prvými mladými, päťdesiatmi, ale s pevnou chrbticou.

Je to žena ekonomická, energická, čistá … Bude to tridsať rokov od svadby. Boh vie prečo! Mne sa mi páčilo iné, ale ona sa mi len zasmiala, chcela ma znova a ja som ju nechcela. .. Ak prší, nechajte pršať! A keď sa starý smeje, smia. Prečo by si nemal kričať? Aké právo by som mohla zabrániť tejto žene? Tam, kde žije žena, nie je ticho.

O Martine: Práca sa nebojí, práca, to je zápas, a zápas je radosť. Je to moja krv.

Teraz poďme hovoriť o dome. On je tiež môj syn. Sedí za mestskými hradbami. .. a keď je zničená, potom ju znovu budem stavať.

Piť a potom pracovať a potom piť čo krásny život! .. Nie je smutných časov, sú len smutní, zamračenie ľudia.

 

Kapitola 2: Pastier, pastier, vlk a jahňacie, veľa oviec – smrť vlka

– V meste Clamecy posádka pána de Neversa táborila na ochranu mesta, namiesto toho ho vypili a pili.

Zničte všetko bez toho všetkého! Ale stratili všetko veselo.

O Bohu: Urobil si ma, Pane, slobodným! Zaplatím vám rovnakú mincu.

Nikdy nie je tak zlé, že to znova nie je dobré a všetko, dokonca aj najhoršie, je dobré.

Na konci februára – vojaci odtiahli, začína karneval v meste

Prečo starí rodičia chcú krv ako zlodej? Pretože, vidíte, v živote je rozumnejšie žiť so zlom v dobrom ako v zlom.

– Vojaci prichádzajú, obyvatelia sa dokázali schovať za múrmi, kričali z múrov a dráždiť, obyvatelia sa ponáhľali v noci

– Glodie padla do príkopu, Marta skočila za ňou a vojak sa vtiahol, súhlasil, obliehanie vyskočilo

 

Kapitola 3: Pivovarský kňaz, začiatok apríla

– Colas navštívi priateľov – Chamaille a Paillard – kňaz a učenec / filozof, učí Paillarda kňaza, lekára sa učí, napríklad Sing Singing Hugenos Songs

O jedlo a pitie sa u nás postarala Príroda. Stôl je stále v našich poliach.

– Hamaille si sťažuje, že ľudia sú stále rovnakí pohania, Colas odpovedá, že starí bohovia sú nahradení novými, sú rovnaké

Veľa majstrov, veľa zákonov, všetci bratia, ale každý pre seba. Verte, ak chcete, ale verte mi, alebo mi verte, ako chcem. Poznajte svoje!

 

Kapitola 4: Roam, alebo prvý jarný deň, apríl

-Colas ide do mesta kúpiť drevo, navštívi Martu: Blaze moje oko aj srdce, báječný kúsok!

Jej manžel: Rád narieka na všetko, nič sa mu nepáči, zrejme preto, že vidí stále len seba.

Keď vyberá drevo: Nikdy ma neunaví hladiť im stehná. Mám strom skôr ako ženu.

– Hľadať na svadbe, rád povie o tom, ako cestoval, a priniesol prázdne vrecko, ale plnú vedúcu pozíciu

Je to zábavné, ak vidíte, ako sa tiahnete pod nohami vašej krajiny a ako vyrezáte kúsok kusu z bochníčka sveta …

Všetko, čo vidieť a všetko poznať, to nemôže, ja to viem, ale vidím a vieme aspoň čo najviac! Som ako huba, ktorá chce piť oceán. Neodporúča sa, aby ľudia boli vystavení ich šťastie proti ich vôli. Je oveľa lepšie byť spokojný s ich cestou s nimi, a potom so sebou. Jedna šťastie nikdy nie je taká veľa ako dve.

Nič nestrácam, som šťastný so svojim dnom, zaslúžil som si to. Sotva začnem piť, sklo je prázdne, popraskané!

 

Kapitola 5: Laska, máj

jeho nohy ho pritiahli do domu Celiny, jeho veľkej lásky, ktorú od mladosti nevidel

Bola plamene oheň a pozerala sa na to, ako ma spálim a škrabá moju mrkvu: Nie, nie, Colas, ty ma nedostaneš …

– spať na schodoch, bozkávať ju, ale utiecť, nevedel, že to bolo naplánované pre neho, ľutujem to, hovoriac, že ​​je blázon

A predsa je to krásne, keď si človek spomína, ako býval hlúpy. A ako je požehnané jeho srdce!

– spomínajú si a rozprávajú, ešte sa zasmiali svojmu priateľovi, aby stimulovali jeho lásku, a on s ním bojoval a na radu mlynára, ktorý obaja odišli, mlynček potopil krém, oženil sa s ňou, miloval Colase a s mlynom sa rozhneval odišiel

A aby som vás potrestal, bol som trápený tým, že som sa bavil s ostatnými. Ale v mojom sne som si nemyslel, že by ste boli takéto cvičenie a utiekli ste z pavúka namiesto toho, aby ste ju prehĺtali. Ako zbabelci sú muži!

– Colas odchádza a zostane v krčme, myslí si na svoj život, ale myslí si

Všetko je dobré, všetko je dobré … Alebo sa snáď mám na svet hnevať preto, že mi nedal všetko tak, ako by som to bol chcel? Ak by som chcel, Keby som mal … Keď som … to nepomôže. Nepomôže mu, je vždy sklamaný, stále chce viac, než je daný! .. A prečo by som sa sťažoval? Nikto mi niečo dlhuje. Nemusel som ani žiť! Tento krásny malý vesmír, celý tento život a bez Breugnona!

 

Kapitola 6: Vtáky vtákov alebo serenády v Asnois, jún

Sláva detstva je ako hudba, dokonca aj tá najdrahšia osoba na svete, stáva sa dieťaťom, zabúda na chvíľu pýche a staroby.

Deti sú zlatom chudobných

– jazdieval s vozom so šľachticom a pokoril ho: On žiaril! Nič ako chválu týchto vlastností nemáme ani ten najmenší.

 

Kapitola 7: Mor, prvé júlové dni

– rana prichádza do mesta a všetci utekajú, radcovia a radcovia, ženy a deti, muži zostávajú, naposledy bol mor 1580 a to bolo 14 → je okolo roku 1616? plus mínus 200 rokov: D

-Colas pil víno s Grattepainem, ďalší deň mu povedali, že zomrel na mor, chvíľu si to vyčíta a hovorí: Ale my v Burgundsku nie sme takí, aby sme si lámali hlavu nad tým, čo sme mali urobiť predvčerom. Vždy žijeme dnes. A v St. Martin, budeme pokračovať!

A vo všetkých svätých, ako je napísané, bez ohľadu na lekára budeme žiť až do večného pádu.

Poďme si, čo sme zanechali. Človek umiera len raz.

– Pôjde do vinice, aby spálili dom kvôli morom, prídu kamaráti Paillard a Chamaille, Colas píše poslednú vôľu, hovorí a pýta sa na víno, dáva mu tri fľaše, opité kvapky do hliny a ráno zistí, že je dobre; karanténe

Breugnon, žiješ? … Dobrý človek stále žije …

 

Kapitola 8: Smrť mojej Paname, koncom júla

– mor bol u konca, Colas v pubu povedal, že jeho žena zomiera mor

V tom momente sa cítite ako priľnavosť na krku, je to ako umieranie sami.

Nenechajte sa unaviť, mami! Za dvadsaťpäť rokov sme už všetko povedali. Stále rozumieme bez slov.

Ale to všetko bolo len preto, že som ťa miloval. A nemal si ma rád. Preto si bol dobrý a bol som zle.

… Bola si pekná žena … Nemohla si byť vždy milá. Ale kto z nás je dokonalý.

– zistili, že Glodie je tiež chorá, Colas je celú noc celú noc a so svojimi ženáci chodí do lesa na osse-osiko.

Ja som to, čo som. Smiech ma nezastaví z utrpenia, ale utrpenie dobrého Francúzka neprestane smiať. A nechať sa smiať alebo plakať, obzvlášť musí vidieť.

– Glodie prežil a manželka Colasa môže pokojne zomrieť

 

Kapitola 9: Burned House, polovice augusta

– cestou domov sa dozvedá, že mu spálili dom, o všetko prišiel, hlavne ale o slobodu, ide na zámok, kam vyrezával milostné ornamenty do dreva, sú zničení .. Prečo práve ja som otcom tejto nemocnice? Človek nie je nič, práca je posvätná. Trojitý zabijak, ktorý to zabije!

– Robot mu povie, ako sa pokúsil zachrániť dom, vytiahol sochu sv. Magdalény: Toto je moje dielo najkrajšie, duše,

ktoré som modeloval. Nikdy ma nezbavia. Burn drevo! Duša ich má.

 

Kapitola 10. Revolta, koniec augusta

– v meste je len jedno otrasy a banditov, Colas vyzýva cech, aby prevzali mesto a obhajovali

Viem ich, ty vtáky! Rozprávajte, choďte, stále to ide, ale rozhodnite sa, nie jedna. Je to taký záchvat života, váhanie, myslenie padesátokrát premýšľať o sukni, ktorú chcú kúpiť, vyjednávať a čakať na nákup, kým sa príležitosť alebo sukňa nestratí!

– sú na čele, strieľajú v pivnici, kde sú zlodeji

Ale keď ste vodcom, nemá právo mať srdce ani uši. Oko a duch. Vidíte a chcete a bez váhania robiť to, čo je potrebné urobiť. – z plameňov zachraňuje priateľa Eliáša Pomôž si, kráľ tí nepomôže.

 

Kapitola 11: Zviera s majstrom princa, koniec septembra

– je pretekanie vína → krv sa nestratila

Práca vylučuje všetku hanbu a strach ako hubu. Práca dáva duši nový náter a novú krv.

– princ im zakazuje tancovať na mestskej lúke, nemajú radi a organizujú prehliadku a tanec, berú so sebou princovu poprsiu

Nejde iba o to: pomstiť sa, je potrebné tiež: pobaviť sa.

 

Kapitola 12: Zahraničný dom, október

– žil na vinici, Martin ho chytil a vzal ho k nemu, Colas sa hanbil žiť v cudzine, že nemohol pozvať svoju dcéru na seba, sedel v podkroví

Šťastie, kamarát, nikdy sa nevzdávajte na hodinu! Šťastie je opité temnotou. Ale nepríjemnosť môže čakať.

– chce znovu postaviť dom, Paillard mu neudelil peniaze, padol z lešenia a zlomil si členku

 

Kapitola 13: Čítanie Plutarcha, koniec októbra

– Paillard si požičal knihu, je to jeho prvok, vypožičaná kniha je viac ako peniaze vypožičané.

Že človek je zlý, ale zaujímavý tvor, že víno je tým lepšie, čím je staršia, že u ženy je to naopak ..

Ľutujem, že som pre tých nešťastných vyhnancov, ktorí nepoznajú rozkošnosti kníh!

 

Kapitola 14: Kráľ nápojov, sv. Martin 11. novembra

Zriekol som sa svojho starnutia, zomiera roky, ak bude pokračovať, bude čoskoro batoľa.

A odvtedy som bol zbavený, ja som hrdý na staré železo, ja, staré batoľa, robím Martin.

V našej dobrej koncovke všetko, čo bolo kapela medzi ľuďmi: domom, rodinou a náboženstvom.

– na sv. Nicolas prichádza k svojim narodeninám, skoro popierajú, je pokojný a prosí, aby nehádali o Bohu

 

Štedrý večer

Teraz robím rovnováhu po celý rok a zistím, že som stratil všetko za šesť mesiacov: ženu, dom, peniaze a slobodu pohybu. Ale najzaujímavejšia vec je, že keď konečne počítam všetko, vidím, že som tak bohatý ako predtým! Že nemám nič? Nikdy som sa cítil tak animovaný, slobodný a voľne sa vznášal s tokom mojej fantázie.

Tak sme tým bohatší, čím sme chudobnejší, lebo duch nám vytvára, čoho sa nedostáva. Čím menej mám, tým viac som.

 

Sv. Tri králi

Som šelma! Čím menej mám, tým viac mám. Zistil som, ako byť bohatý bez čohokoľvek, bohatý na to, čo majú ostatní. Mám moc a nemám strach.

– smeje sa opusteným otcom .. Ja, keď som všetko rozdal, to najlepšie si nechávam: svoju veselosť si nechávam …

Život je dobrý, milí priatelia! Jeho jedinou chybou je, že je taký krátky: nikto nepríde k svojmu.

A keď ke mne prišiel kráľ, povedal by som mu: Ty si môj hosť. Vaše zdravie! Kráľ ako kráľ, brat. Každý dobrý človek je kráľom a pánom vo svojom dome.

Robil som tento román práve kvôli múdrosti toho, čo hovorí Colas Breugnon o živote. Je to učebnica šťastného života. Život založený na vzťahoch, práci a potešeniach, nie v živote iba v materiálnej rovine. Nemusí preukázať svoju pravdu nikomu, on len žije. Nechápe význam náboženských konfliktov. Ľudia by sa z toho mohli naučiť dnes. Jedna kópia každej rodiny by stačila. Výpovede spoločnosti Rolland sú nadčasové.

The post Dobrý človek ešte žije – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>