Kniha: Revízor

Autor: Nikolaj Vasilievič Gogol

Pridal(a): Melman

Nikolaj Vasilievič Gogol (1809 – 1852)

• spisovateľ, geniálny satirik, nelítostný kritik nevoľníckeho poriadku
• pisal na prechodu romantizmu a realizmu!
• jeho tvorba mocne ovplyvnila vývoj ruskej spoločnosti
• narodil sa v mestečku Sorčince na Ukrajine
• ukrajinský vidiek ho do značnej miery ovplyvnil
• v dielach používa groteskný pohľad spojený s satirickou hyperbolou
• vystudoval gymnázium a potom odišiel študovať do Petrohradu (tam trpel hmotnou núdzou)
• začal preto spracúvať vyprávania, ktoré slyšal ako chlapec na ukrajinskom vidieku → Večery na samote nedaleko Dikaňky – dielo bolo nadšene prijaté a Gogol sa stáva známym
• potom získava miesto na univerzite
• neskôr opúšťa Rusko a žije v zahraničí, prevažne v Taliansku
• posledné roky života trávi opäť v Rusku – u svojich priateľov v Moskve, kde aj umiera
• Doba: Realizmus -> Ruský realizmus

Ďalšia tvorba:

• Poviedky: Večery na samote nedaleko Dikaňky, Petrohradské poviedky, Taras Bulba – romantické poviedky
• Román: Mŕtve duše – podáva otriasné svedectvo o nevoľníckom Rusku
• Dráma: Ženba – mravoučná komédia

Charakteristika realizmu

• 2. polovica 19. storočia
• od slova realis = pravdivý, skutočný
• je založený na kritickom poznávaní reality
• v tejto dobe značný rozvoj techniky a prírodných vied
• kritika nedostatkov spoločnosti (kritický realizmus)

Znaky literatúry:

• podáva pravdivý obraz skutočnosti
• hlavný hrdina sa vyvíja
• niekedy je hlavná postava nahradená kolektívom
• nové výrazové prostriedky (hovorová reč, nárečie, archaizmy…)
• typickými žánrami sú väčšie prozaické útvary (napr. román, ale aj poviedky a novely)
• v poézii prevláda epika a v dráme spoločenské drámy

Kritický realizmus = odvetvie realizmu

• umelecký smer, ktorého cieľom je poukázať na nedostatky spoločnosti
• vzniká vo Francúzsku
• základným rysom je tiež objektívny prístup autora – nezasahuje do deja
• hrdinovia sú ovplyvnení dobou, v ktorej žijú; snažia sa zmeniť spoločenské nešvary

Naturalizmus = krajný smer realizmu

• človek je vnímaný na základe svojej biologickej podstaty
• má sa jednať o fotografické zvečnenie skutočnosti
• autori sa vyžíjajú v nechutných scénach

Hlavní predstavitelia doby:

• Anglický realizmus:
  • Charles Dickens: Kronika Pickwickovho klubu, Oliver Twist, David Copperfield
• Francúzsky realizmus:
  • Honoré de Balzac: Otec Goriot, Lesk a bieda kurtizán, Ztratená ilúzia
  • Gustav Flaubert: Paní Bovaryová
• Francúzsky naturalizmus:
  • Emil Zola: Zabiják, Nana, Germinal
  • Guy de Maupassant: Miláčik, Kulička
• Ruský realizmus:
  • Lev Nikolajevič Tolstoj: Vojna a mier, Anna Karenina
  • Nikolaj Vasilievič Gogol: Mŕtve duše, Revízor, Fiodor Michajlovič Dostojevský: Zločin a trest, Bratia Karamazovovci, Idiot
• Americký realizmus:
  • Mark Twain: Dobrodružstvá Toma Sawyera
  • Český realizmus: prechod medzi romantizmom a realizmom: K. H. Borovský :Tyrolské elegie, Kráľ Lávra, Krst sv. Vladimíra
  • Božena Němcová: Babička, V zámku a v podzámčí, Divá Bára

Ostatní autori realistických próz:

• Antal Stašek
• Tereza Nováková
• Karel Václav Rais: Kalibov zločin
• Alois Jirásek (Temno, F.L. Věk),
• bratia Mrštíkové: Maryša
• (v tej dobe boli u nás Májovci – Jan Neruda, Vítězslav Hálek, Karolína Světlá, Adolf Hejduk a Jakub Arbes) – ale nejsú to realistickí autori!!!)

Ruský realizmus:

• úplne iné podmienky
• literatúra prináša obraz nevoľníctva
• túžba po slobode
• sociálne konflikty

Rozbor diela: Revízor

• Literárny druh: dráma
• Literárny žáner: satirická komédia (5 dejstiev)

Téma:

• Kritizuje nedostatky vo spoločnosti.
• Motív zameny (falošný revízor).
• Hlavnou témou je očakávaný príchod revízora z Petrohradu.
• Reakcia na nevzdelanosť, tuposť a zkaženosť úradníkov (podlézavosť, úplatkárstvo).

Hlavná myšlienka diela:

• Upozorniť na nedostatky vo spoločnosti (úplatkárstvo, byrokratizmus) a na charaktery ľudí ovplyvnených peniazmi a mocou.

Jazyk:

• v dialógoch je použitá hovorová čeština
• objavujú sa aj slová štylisticky neutrálne, aj slová zafarbené, ako napr. „husa“ alebo „krupán“

Doba a miesto dejov:

• odohráva sa v malom ruskom mestečku na začiatku 30. rokov 19. storočia, v prvých rokoch vlády cára Mikuláša I.

Prostredie:

• skutočné, miestne neurčité (ide o okresné mesto, názov sa nedozvieme) a je zachytené skôr stručne
• autor nie je vyprávačom (ide o divadelnú hru)

Charakteristika postáv:

• Chlestakov– bezvýznamný úradníček z Petrohradu, ktorému na ceste do saratovskej gubernie došli peniaze (rozhadzoval a prehrával v kartách) a býva a jí v hostinci na dlh. Človek, ktorý nikdy nič poriadne nezvládol, si vďaka novej pozornosti obyvateľov mesta môže začať hrať na mocného. Do svojej novej role štátnika sa vžije veľmi rýchlo a náležite si ju užíva, pričom si ani neuviedomuje všetku tú snopu lží. Od všetkých si požičiava peniaze.
• Anton Antonovič (mestský hejtman) – má snahu zmocniť sa všetkého, čo mu príde pod ruku. Nenechá si ujsť žiadny zisk. Verí, že je pevný vo svojej viere v Boha. Ohlásený príchod revízora sa tak pre neho stáva tragickou správou. Bojí sa, že príde na to, že berie úplatky. Všetkými možnými prostriedkami sa potom falošného revízora snaží dostať na svoju stranu. Nechce, aby sa odhalilo, aký je vo meste chaos a neporiadok.
• Fiodorovič Ljapkin-Ťapkin (sudca) – jeho vášňou je úplatkárstvo. Zcela pohltený sám sebou. Keď hovorí, pozoruje, čo jeho slová vzbudzujú u ostatných.
• Zemljanika(dozorca dobročinných ústavov)– tlstý a mazaný, rád ľuďom lichotí. Intriky (aj bez ohľadu na priateľstvo) sú jeho denným chlebom, pokiaľ môže zachrániť vlastnú kožu.
• Lukič Chlopov (školský dozorca) – človek, ktorý sa bojí snáď všetkých revízií a kontrol. Príchodu revízora sa veľmi obáva.
• Ivan Kuzmič Špekin (poštmistr) – zo zvedavosti rád otvára doručované dopisy. Prostoduchý až naivný.
• Bobčinskij a Dobčinskij sú niečo ako staré drbny (roznášajú klepy po meste), majú strach, že ich niekto pri vyprávaniu preruší. Sami si pri tom skáču navzájom do reči. Sú malí a podobní.
• Osip (alebo Jozef) – Chlestakovov sluha, so svojím pánom rozpráva hrubo, pretože vycítil, že jeho pán nie je nič viac než nula. Mazaný, chytá sa nabídených príležitostí.

• Expozícia – Hrdinovia príbehu získavajú informáciu o príchode revízora. Začína debata na tému, ako si má každý uklidiť na svojom piesočku.
• Kolízia – Zistenie, že revízor je už dlhšiu dobu vo meste, neklid, snaha získať si revízora.
• Kríza – Vyvrcholením hry je vo svojej podstate zvrat dejov na konci hry.
• Peripetia – Z dopisu, ktorý údajný revízor poslal známemu sa hrdinovia dozvedia jeho pravú identitu. Chvíľu na to im je ohlásený príchod skutočného revízora.
• Katastrofa – V závere sa už žiadne dovysvetlenie nevyskytuje. V poslednom výstupe oznamuje četník príchod úradníka na zvláštny rozkaz z Petrohradu. Z pohľadu postáv by sa mohlo ísť o koniec tragický, nielenže toto sú už len najpravdepodobnejšie špekulácie, pretože hra v tento moment končí.

Obsah (dej) diela:

Dej začína v dome mestského hejtmana Antona Antonoviča, ktorý zvoláva všetkých významnejších osôb vo meste na „poradu“. Hejtman obdržal dopis od svojho priateľa Andreja Ivanoviča Čmychova s varovnou správou, že k nim príde revízor. V obave z inspekcie hejtman naľahuje, aby nemocní dostali čisté nočné čepice, aby zo súdnej budovy zmizli husy s husatými a aby učitelia nedelali ošklivé posunky. Všetci sa revízora boja, pretože každý z nich má nejaký ten hriešok a boja sa, že by mohli prísť o svoje výnosné úrady.

Náhle vbehujú do miestnosti dva statkári – Bobčinskij a Dobčinskij – so správou, že v hostinci je divný úradníček z Petrohradu s bystrými očami, ktorý je tam už druhý týždeň a neplatí. Všetci si myslia, že ide o revízora, a hejtman sa vydá za ním. Medzitým hostinský hrozí Chlestakovovi, že ak nezaplatí, pošle na neho mestského hejtmana. Keď sa hejtman náhle objaví vo dverách, Chlestakov sa bojí, že ho chcú zatknúť, kričí a na všetko si sťažuje. Hejtman je vystrašený a požičiava mu peniaze.

Hejtman potom ponúka Chlestakovovi, aby sa ubytoval u neho doma, a vzkáže po Dobčinskom svojej žene, aby nachystala ten najlepší pokoj. Prevedie Chlestakova po meste a ukazuje mu dobročinné ústavy, kde mu ponúka dobré jedlo a opije ho. Opitý Chlestakov potom začne fantazírovať a vyprávať, ako sa zoznamuje s najvýznamnejšími osobnosťami, ako je každý deň na plese, jí ty najvyhlásenejšie jedlá a pripisuje si aj významné diela (napr. tvrdí, že napísal Robinsona Crusoea).

Spoločensky unavený Chlestakov si ľahne a hejtman si zavolá dvoch strážnikov, aby hlídali, aby Chlestakova nikto nerušil. Keď sa Chlestakov prebudí, vchádza k nemu sudca, ktorý mal v úmysle ho podplatiť, ale nervozitou mu vypadnú peniaze z ruky. Chlestakov si od neho tieto peniaze požičiava s tým, že mu ich brzy pošle späť z dedičstva. Takto si požičiava aj od poštmistra 300 rubľov a od ostatných, len od statkárov po 65 rubľov (viac nemali).

Chlestakov si libuje a píše dopis svojmu priateľovi Trjapičkinovi o tom, čo sa mu prihodilo. Sluha ho prosí, aby ihneď odišli, pretože ho všetci považujú za niekoho iného. Chlestakov mu sľubuje, že pôjdú, a pošle ho s listom na poštu. Zanedlouho s „revízorom“ chcú hovoriť aj kupci a prostí obyvatelia mesta. Sťažujú sa na hejtmana, ako len berie a oni kvôli nemu strádajú. Ponúkajú Chlestakovovi ako pozornosť cukor a košíček s vínom, ale on tvrdí, že úplatky neberie a nechá si od nich požičať 500 rubľov. Keď ho ľudia omrzia, nechá ich vyviesť.

Za chvíľu príde Mária Antonovna s tým, že hľadá svoju matku. Chlestakov jej lichotí a obtěžuje. Márii je to neprijemné a chce odísť, Chlestakov ju zadrží, padne na kolená a vymlúva sa na láske. V tom vstúpi jej matka Anna Andrejevna a dcéru z pokoja vyženie. Chlestakov náhle otočí a začne vyznávať lásku Anne. V tom vbehne Mária a je z toho všetkého zmätená. Chlestakov nakoniec bere Máriu za ruku a žiada Annu o požehnanie.

Potom príde sluha a oznamuje pánovi, že je všetko nachystané k odchodu. Chlestakov všetkých ukladňuje, že odchádza len na chvíľu ku strýcovi a zajtra sa vráti. Hejtman mu do kočára nechá priniesť aj perzský koberec, aby sa mu lepšie cestovalo. So ženou už si plánujú ružovú budúcnosť v Petrohrade. Hejtman si nechá zavolať kupcov a vyhráža sa im za ich žalovanie.

Správa o zasnúbení Márie Antonovny sa šíri mestom a všetci idú gratulovať, ale zo srdca tuto česť hejtmanovi neprajú a majú dosť jeho povýšenosti. Náhle vbehne poštmistr s šokujúcou novinou – Chlestakov nie je revízor. Všem nahlas predčíta list, ktorý Chlestakov poslal svojmu priateľovi. Sú šokovaní. Chlestakov v liste uráža mešťanov (o hejtmanovi prehlási, že je hlúpy ako sivý valach a o jeho žene, že je hneď ku všetkým službám). Hejtman vaří zlosťou; prítomní sesypú vinu na Dobčinského a Bobčinského. Tí sa obviňujú navzájom medzi sebou. Hádku preruší príchod četníka so správou, že príšiel úradník z Petrohradu a žiada si hejtmana ihneď k sebe.

The post Revízor – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Revízor

Autor: Nikolaj Vasilievič Gogol

Pridal(a): teddy

Nikolaj Vasilievič Gogol

• Ruský prozaik, dramatik, publicista, profesor histórie v Petrohrade.
• Ostrej satirický diela, zmysel pre humor.
• Zobrazuje ruskú spoločnosť, deformovanú byrokratizmom (úradníčením, úsilím za získanie funkcie a moci) – výsmech úplatným úradníkom.
• Predstaviteľ ruského realizmu.

Najznámejšie diela:

• Večery na samote u Dikaňky – zbierka próz
• Taras Bulba – historická poviedka (zo zbierky Mirgorod)
• Petrohradské poviedky – poviedky
• Revízor – satirická komediálna hra
• Mŕtve duše – satirický román (hlavný hrdina Čičikov sa snaží zbohatnúť zakúpením duší poddaných, ktorí zomreli od posledného sčítania ľudu, Čičikov získava právo na pridelenie ich pôdy)
• Ženba – komédia

Literárne-historický kontext

Smer: realizmus (realita= skutočnosť) – umelecký smer 2. polovice 19. storočia, pravdivý obraz skutočnosti

• typizácia (typické postavy – vlastnosť reprezentujúca určitú skupinu ľudí)
• kritika nedostatkov vo spoločnosti (kritický realizmus)
• autori sa vyhýbajú minulosti, uprednostňujú súčasnosť
• prejavuje sa hlavne v maliarstve, sochárstve a v literatúre)

Doba vzniku – prvýkrát sa táto komédia odohrala v ruském divadle na prianie cára Mikuláša I. v roku 1836

Ďalší predstavitelia realizmu

• Rusko: Anton Pavlovič Čechov – Dáma s psíčkom, Lev Nikolajevič Tolstoj – Anna Karenina, F. M. Dostojevskij – Zločin a trest, Idiot
• Francúzsko: Honoré de Balzac – Ľudská komédia, Gustave Flaubert – Paní Bovaryová
• Anglicko: Charles Dickens – Oliver Twist
• Česko: Alois Jirásek – tiež dramatik

Súčasníci

• F. M. Dostojevskij (Zločin a trest, Idiot)
• L. N. Tolstoj (Anna Kareninová, Vojna a mier)
• A. P. Čechov (Višňový sad, Tri sestry)

Rozbor diela: Revízor

Literárny druh a žáner:

• dráma (divadelná hra)
• satirická komédia (5 dejstiev)

Hlavná myšlienka/téma:

• Hlavnou témou je očakávaný príchod revízora. Hlavná myšlienka bola upozorniť na nedostatky spoločnosti (úplatkárstvo, byrokratizmus) a na charaktery ľudí, ktorí sú ovplyvnení peňažnými a mocenskými záujmami.

Jazyk diela:

• Autor používa spisovný jazyk s hovorovými prvkami (kejhák), je to písané formou dialógov, objavujú sa tu oslovenia (páni), metafora (v žilách oheň, mráz), prirovnanie (zavriem ťa, až budeš čierny).

Hlavné postavy a ich charakteristiky:

• Hejtman (Anton Antonovič) – malicherná postava,  vystupuje veľmi solidne; chová sa dôležite a dôstojne; zo strachu koná bezhlavo ako zbavený vôle, berie úplatky, dostáva sa do lží, má strach z kontrol.
  
• Anna Andrejevna – žena hejtmana, s každým koketuje, zvedavá, marnivá
  
• Chlestakov – petrohradský mládenec, úradníček, podvodník, povaleč, trochu pretrefený. Hovorí i koná bez rozmyslu, využíva hlúposti a strachu úradníkov
  
• Osip  – sluha, rád káže mravy, je chytrejší než jeho pán
  
• Bobčinskij a Dobčinskij – veľmi zvedaví; podobajú sa jeden druhému, skáču si stále do reči
  
• Poštmistr – človek prostoduchý až do naivity
  
• Marja Antonovna – dcéra hejtmana,  Chlestakov ju požiada o ruku

Miesto a doba dejov:

• V malom ruském mestečku (nie je presné určenie), za doby cára Mikuláša I (začiatok 19.storočia)

Obsah:

Do malého ruského mestečka sa dostane správa o tajnom príchode revízora z Petrohradu. To úplne prekvapí miestnych úradníkov, ktorí majú zlé svedomie kvôli rôznym úplatkom a ďalšiemu neporiadku. Najednou sa rozšíri správa (od Dobčinského a Bobčinského), že už je ten nový revízor v meste a býva v jednom hostinci. Hneď sa všetci seberú a idú privítať údajného revízora Chlestakova. Ten je však len úradník, ale po zdvorilom privítaní a ponúknutí nocľahu, pokračuje s ich hrou a predstierá, že je revízor. Chlestakov radšej odíde, keď sa začína obávať prezradenia, ale stihne sa ešte zasnúbiť s hejtmanovou dcérou. Po odchode Chlastaka, na oslavu zasnúbenia, príbehne poštmistr a v ruke má dopis, ktorý napísal Chlestakov priateľovi do Petrohradu, a kde sa vysmieva všetkým úradníkom. Úradníci lamentujú nad tým, ako mohli byť takí hlúpi. Potom sa občania dozvedia, že prichádza skutočný revízor. Konečná scéna ukazuje ich kamenné tváre.

Vlastné hodnotenie:

Táto komédia sa mi páčila opravdu veľmi. Bolo to vkusne vtipné a bolo to zrozumiteľné, aj keď to bola divadelná hra. Je tu presne vidieť hlúposť všetkých ľudí, ale aj podplácanie. Z tohto diela by sme sa mohli poučiť a snažiť sa všetko robiť poctivo a tak, ako má byť. Inak príbeh je pekný a vtipný, dobre sa číta, môžem odporučiť.

The post Revízor – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Revízor

Autor: Nikolaj Vasilievič Gogoľ

Pridal(a): Andy, Hanka

Obdobie

Typické dielo z obdobia ruského realizmu, ktorý zažil najväčší rozmach v 2. polovici 19. storočia. Názov pochádza z latinčiny – večný, skutočný. Lit. ovplyvnená rozvojom filozofie, prírodných i technických vied, zobrazuje a analyzuje súdobú spoločnosť. Medzi hlavné znaky patria pravdivý a objektívny obraz skutočnosti, kritika nedostatkov v spoločnosti, presné štúdium života a typizácia hl. hrdinu. Ruská spoločnosť sa v tomto období vyrovnáva so zdanlivo skrytými problémami v krajine a zaoberá sa riešením otázok ohľadne budúcnosti Ruska. Chcú zlepšiť hospodársku situáciu zaostalého Ruska, premýšľajú, ako budovať vzťah k Západu, ako zlepšiť gramotnosť vidieckeho obyvateľstva a aký politický systém je pre krajinu najlepší. Rusku vládol cár Mikuláš I., ktorý nebol veľmi obľúbený a zriaďoval tajnú políciu, ktorá mala hľadať a potláčať odpor k jeho vláde a cirkvi.

Nikolaj Vasilievič Gogoľ

Revízor je dielom ukrajinského rodáka, prozaika a dramatika Nikolaja Vasilieviča Gogoľa 1809-1852. Študoval na gymnáziu a neskôr ako ministerský úradník aj ako univerzitný profesor v Petrohrade. Od detstva bol herecky nadaný, mal výbornú pamäť, zaujímala ho ruská ľudová slovesnosť a maliarstvo. Zbieral námety z ukrajinského folklóru, vďaka svojim prvým poviedkam v časopisoch poznal napr. Žukovského alebo Puškina. Jeho najlepším obdobím sú 30. roky 19. st. keď vydal niekoľko zbierok poviedok, kt. sa odohrávajú na miestach, kde vyrastal. Takisto sa stretával s prednými osobnosťami tej doby Ruska. Veľmi sa inšpiroval Puškinom. Veľa cestoval po Európe, niekoľkú dobu sa zdržal aj v českých krajinách. Zdržoval sa v Mariánskych Lázňach a v Jeseníku. Gogoľ kritizoval systém vlády v Rusku, odsudzoval nevoľníctvo a ľudskú biedu, pobádal Rusko k prebudeniu a zamysleniu sa nad skutočnosťou. Vo svojich dielach často používa groteskný pohľad spojený s satirickou hyperbolou. Po vydaní knihy Korespondencia s priateľmi, 6 rokov pred jeho smrťou, bol zkritizovaný a od tej doby nemohol ďalej písať.

Ďalšie diela:

Napísal napríklad zbierky poviedok Arabesky, Petrohradské poviedky, Taras Bulba, poviedku Plášť, nedokončený román Mŕtve duše a drama Revízor, ktoré sa stalo jedným z najslávnejších diel svetovej drámatickej literatúry.

Rozbor diela: Revízor

• 1.vydanie: 1844
• Žáner: satirická komédia
• Druh: dráma
• Čas: 19. storočie
• Miesto: nie je určené, väčšinou u hejtmana
• Kompozícia: delí sa na 5 aktov
• Rozsah: 90 strán

Revízor je teda napísaný vo forme drámy, rozdelený na 5 jednaní a každé jednanie na niekoľko výstupov. Je to satirická komédia, kritizujúca pomery v tej doby carskom Rusku. Gogoľ upozorňuje na zkaženosť a hlúposť ľudí s významnými úradníckymi funkciami v jednom malom mestečku prepletenom korupciou a inými neriasami, nastavil zrkadlo všetkým, ktorých charakter je pokrivený podlízavosťou a úplatkárstvom. K napísaniu Revízora ho inšpiroval Alexandr Sergejevič Puškin, ktorého na jeho ceste raz považovali za tajného vládneho úradníka. Premiéru mal Revízor roku 1836 v Petrohrade a sklídal veľký úspech. Vyššia spoločnosť, ktorú komédia zosmiešňovala, ju však odsúdila.

Dej diela

Dej sa odohráva na vidieku v menšom ruskom mestečku. V jeho čele stojí hejtman, ktorý je spolu s ďalšími úradníkmi bežne podplácaný. Dostane dopis od svojho priateľa z Petrohradu, že k nim má prísť tajný vládny revízor a všichni dostanú strach, pretože si sú vedomí katastrofálneho stavu mesta. 14 dní už v meste prebýva petrohradský úradník Chlestakov so svojím sluhom. Žije na dlh a keď si obyvatelia myslia, že on je revízor, rád sa nechá uplácať a ubytovať v hejtmanovom dome, pretože je na mizine. Všichni sa pred ním snažia a zvelebujú mestečko, prevádzajú ho po všetkých inštitúciách a Chlestakov sa ztotožňuje so svojou rolou revízora. Napíše to aj svojmu priateľovi v dopise. Pošta je však kontrolovaná a tak sa všichni dozviejú, že on revízor nie je. Chlestakov zmizne a príbeh končí príchodom pravého revízora.

Postavy:

• hejtman – Je veliteľ policajného zboru, ktorý berie úplatky. Stále nosí uniformu a k občanom mesta sa správa príliš tvrdo. Znepokojí ho správa o príchode revízora, začne byť nervózny a preto si o Chlestakovovi myslí, že on je práve revízor. Preto sa ho snaží uplatiť. Keď zistí, že Chlestak nie je revízor, popadne ho zlosť, že práve on ako policajt nepoznal bežného podvodníka. („To je rána, ten mi dal! Zničil ma, zničil, dokonca zabil! Sem s ním!“)
• Chlestakov – Mladík, ktorý pracoval ako úradník a vracia sa za svojím otcom. Medzi jeho záľuby patria pitie, kúrenie a hranie kariet. V živote nemá žiadne ciele, takže žije taký jednoduchší život. Ostatní ho pokladajú za revízora kvôli jeho vzhľadu, lenže on o tom nemá ponätie. Snaží sa vypadať dôveryhodne. („Ten ústav, páni – klobúk dole! A hlavne sa mi páči, keď niekto príde, že mu všetko rak ukážete. To inde mi neukazovali nič.“)
• Anna Andrejevna – Je manželka hejtmana, ktorá pochádza z bohatšej rodiny. S hejtmanom majú dcéru Marju, ktorú stále shadzuje.
• sudca – Veľmi vzdelaný a chytrý muž, ktorý berie úplatky. („Ja to hovorím otvorene: úplatky beriem. Ale aké úplatky? Šteňatá.“) Neustále sa snaží vypadať dôležite, a preto pôsobí trochu namyšlene.
• inspektor – Má najväčší strach z revízora. Je veľmi plachý, a keď má trému, tak koktá. („Ale čo? Rany božie, prečo revízor? A zrovna k nám?“)
• poštmistr – Nevzdelaný človek, ktorého baví rozlepovať a čítať cudzie dopisy, samozrejme tajne. („Poviem vám, že si človek kolkokrát počte! Ako tam líčia všelijaké popisy – rozkoš!“)

Jazykové prvky:

• Zdrobneniny – tváričky, hadrík
• Oslovenia – páni, krupán
• Nespisovné výrazy – řek (povedal), v tej mezere (v tej mezere)
• Enumerácia – oženíš sa, ľahneš si a cpáš sa
• Miestopis – Petrohrad
• Archaiamus – za pakatel (skoro za nič), gebír (právo)
• Vulgarizmy – sakra
• Výpustka – dve stovky (myslené peniaze)
• Ustálené spojenie – hodiť sa do gala

Nadčasovosť:

• branie úplatkov, podlízanie ostatným, minimálne súkromie (čítanie dopisov)

Inšpirácia a ďalšie ztvárnenia

Dráma Revízor sa hrá v divadlách dodnes, mohli sme ho vidieť aj v národnom divadle s Miroslavom Donutilom. Takisto vzniklo mnoho európskych filmových adaptácií, bolo však nakrútené aj v Mexiku a Indii. V ČSR bol natočený film s Vlastou Burianom už v roku 1933, dokonca snáď ako prvý na svete. Kniha bola v češtine vydaná prvýkrát roku 1867, od tej doby mnoho prekladov, vydávaná dodnes.

The post Revízor – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Revízor

Autor: Nikolaj Vasilievič Gogol

Pridal(a): Ká, Tina

Nikolaj Vasilievič Gogol (autor)

• Nikolaj Vasilievič Gogol bol ruským prozaikom a dramatikom. Narodil sa v roku 1809 na Ukrajine.
• Po štúdiu na gymnáziu odišiel do Petrohradu, kde sa stal úradníkom.
• Od roku 1831 začal písať svoje osobité prózy. Spojením grotesknosti a ironičnosti s osudovou tragikou hrdinov poviedok naviazal Gogol na Puškina a ovplyvnil Dostojevského.
• V diele Revízor Gogol odsudzuje spoločnosť zloženú z chladných, malicherných a všedných povah. Ideálom je mravne dokonalá spoločnosť.
• Námět k Revízorovi poskytol Gogolovi Alexandr Sergejevič Puškin, ktorý mu vyprával príbeh o tom, ako bol jednou pri nejakej ceste považovaný za tajného vládneho úradníka.
• Zomrel v roku 1852 a Rusko tak prišlo o prvého veľkého realistu.

Vlivy na jeho dielo, tvorbu

• Gogol pri písaní čerpá z tvorby svojho priateľa Puškina, pričom vyzdvihol její zárodky realizmu, ktoré dopĺňa o realistické obrazy.
• Vo svojich dielach tak s humorom charakterizuje obyčajných ľudí, výborne vykresľuje prostredie vidieka, provinčného malomesta, ale aj metropoly.
• Také sú v jeho próze často motívy z histórie Ukrajiny, kde vyrastal.

Ďalšia autorova tvorba

• Večery na samote u Dikaňky, Podobizna, Petrohradské poviedky, Mŕtve duše, Ženitba

Literárna história: Spoločensko-historické pozadie

Politická situácia

• Na začiatku 19. storočia viedlo Rusko Napoleonské vojny, Napoleon bol porazený. 1825 umiera cár Alexander I. a na trón nastupuje Mikuláš I. V Rusku bolo samodŕžavie = špecifická ruská forma absolutizmu.

Základné princípy fungovania spoločnosti v danej dobe

• Väčšina obyvateľov Ruska boli roľníci a stále existovalo nevoľníctvo. Životná úroveň bola mizerná.
• Čo sa týka literatúry, v Rusku sa viac kritizovalo, kvôli nepriateľom a neporiadku v Rusku. Přesto však vychádzalo hodne diel – literatúra v realizme dopĺňovala vedu a techniku.

Kontext ďalších druhov umenia

• Umenie v realizme venovalo pozornosť námetom z bežného života a dívalo sa na skutočnosť objektívne, bez ilúzií a fantázie.

Maliarstvo:

• Francúzsko: G. Courbet, J. F. Millet
• Rusko: Ilja S. Repin
• České maliarstvo: Karel Purkyně

Sochárstvo:

• Francúzsko: Aimé Jules Dalou
• České sochárstvo: Václav Myslbek

Hudba:

• Francúzsko: G. Bizet, G. Verdi

Kontext literárneho vývoja

Realizmus

• vznik vo Francúzsku – 2. pol. 19. storočia
• objektivita, žiadne prikrášľovanie, všedné situácie (napr.: obrazy – unavené obličeje, atď.)
• človek je vytváraný prostredím, v ktorom žije
• pre realizmus je typický jedinec
• analýza spoločnosti a človeka, kritika nedostatkov spoločnosti, charakter postáv sa vyvíja

Literatúra:

• Dlhé popisné pasáže
• Jazyk zodpovedá prostrediu, v ktorom sa nachádzame
• Rusko: Nikolaj Vasilievič Gogol, Anton Pavlovič Čechov – Dáma s psíčkom, Lev Nikolajevič Tolstoj – Anna Karenina
• Francúzsko: Honoré de Balzac – Ľudská komédia, Gustav Flaubert – Paní Bovaryová
• Anglicko: Charles Dickens – Oliver Twist
• Dánsko: Hans Christian Andersen – Škaredé kačiatko
• Amerika: Mark Twain – Dobrodružstvá Huckleberryho Finna

Rozbor diela: Revízor

Literárna teória

A) FORMA:

Všeobecná charakteristika literárneho diela

• Literárny druh – drama (divadelná hra)
• Literárny žáner – satirická komédia
• Literárny smer/sloh– Kniha pochádza z roku 1836, radíme ju do ruského realizmu.

Organizácia jazykových prostriedkov– próza

Štylistická charakteristika textu

• Dielo o 5 dejstvách (aktách) – posledné najkratšie. Kompozícia chronologická. Dejová zápletka je anekdota (vtipný príbeh).
• Je písané dialógmi, reč postáv je priama (uvádzaná bez uvozoviek).

Jazyk a slovná zásoba

• Autor používa spisovný jazyk s hovorovými prvkami (napr.: kejhák).
• Komédia je písaná formou dialógov. V dialógoch je použitý hovorový jazyk, chvíľami až nespisovný.
• Sú tu scénické poznámky na lepšie vysvetlenie situácie.
• Keďže sa dej odohráva v ruském prostredí, sú tu použité výhradne ruské mená.
• Objavujú sa tu termíny (kurýr, štafeta), oslovenia (páni), metafora (v žilách oheň, mráz), prirovnanie (zavriem ťa, kým budeš čierny).
• Prestávky v reči sú vyznačené pomlčkami.
• V diele sa nachádzajú slová ako štylisticky neutrálne, tak aj štylisticky zafarbené (napr.: „křupan“, „huso“ či „mizera“).

B) OBSAH:

Tematická výstavba (téma)

• Hlavným a jediným tématom je očakávaný príchod revízora z Petrohradu.

Postavy:

V novších prekladoch sa oproti pôvodným líšia mená niektorých postáv, nižšie preto nájdete obe varianty.

• Ivan Alexandrovič Chlestakov
  • Bezvýznamná osobnosť, ktorú mesto pokladalo za očakávaného revízora. Človek, ktorý nikdy nič počestné nedokázal, si díky novej pozornosti obyvateľov mesta môže začať hrať na mocného. Do svojej novej role štátnika sa vžije veľmi rýchlo a náležite si ju užíva, pričom si ani neuviedomuje všetku tu snopu lží. Nie je nič, čo by neodmietol.
• Osip
  • Chlestakov sluha
• Anton Antonovič Meluzin-Vichurovskij (Anton Antonovič Skvoznik-Dmuchanovský)
  • mestský hejtman, policajný direktor (veliteľ policajného zboru)
  • vážny človek, oblečený do uniformy, prešedivieľ
  • Anna Andrejevna – jeho žena, Marja Antonovna – ich dcéra
• Luka Lukič Zauchov (Luka Lukič Chlopov)
  • školský inšpektor
• Artěmij Filipovič Brusinka (Artemij Filipovič Zemljanika)
  • kurátor ľudomilných (chudinských) ústavov
• Špekin
  •  poštmistr
• Bobčinskij a Dobčinskij
  • statkári z mesta
• Štěpán Iljič Štěnicyn (Štěpán Iljič Uchovertov)
  • policajný (revírny) inšpektor

Ďalšie postavy

• Ámos Fjodorovič Práskin-Tláskin (Ammos Fedorovič Ljapkin-Ťapkin)
  • sudca
• Kristián Ivanovič Krágler (Christián Ivánovič Hübner)
  • Okresný lekár

Dej a kompozícia

• V celom diele je chronologický postup. Hra je rozdelená do piatich aktov.
  • Expozícia – Hrdinovia príbehu získavajú informáciu o príchode revízora. Začína debata na tému, ako si má každý uklidiť na svojom písečku.
  • Kolízia – Zistenie, že revízor je už dlhšiu dobu v meste, neklid, snaha získať si revízora.
  • Kríza – Vyvrcholením hry je vo svojej podstate zvrat dejov v konci hry.
  • Peripetia – Z dopisu, ktorý údajný revízor poslal známemu, sa hrdinovia dozvedia o jeho pravej identite. Chvíľu na to je im ohlásený príchod skutočného revízora.
  • Záver – V závere sa už žiadne dovysvetlenie nevyskytuje. V poslednom výstupe je oznámený príchod úradníka na zvláštny rozkaz z Petrohradu.

Dej:

Hlavná postava, petrohradský úradník Chlestakov, je omylem považovaná za revízora, ktorého príchod do malého provinčného mestečka bol už predem avizovaný. Hejtman a ďalší predstavitelia mesta sa boja, že bude odhalená ich úplatkárska prax a neplnenie povinností, a preto Chlestakova uctivo hostia. Tomu príde situácia náramne vhod, predstierá revízora, vetrie sa do hejtmanovej rodiny a nechá sa uplácať ostatnými úradníkmi. Po Chlestakovom odchode príde skutočný revízor. Hra končí nemou scénou zděšených predstaviteľov mesta.

Priestor, čas

• Názov mestečka, v ktorom sa dej odohráva, sa nedozvieme a je zachytené skôr stručne. Veľká časť diela sa dejí u hejtmana doma. Všetko sa odohráva v 19. storočí.

Inscenácia

• Revízor mal premiéru v roku 1836 v Petrohrade. Poprvé bol sfilmovaný v Rusku v roku 1915 s hercami Malého akademického divadla.
• V ČSR bol poprvé sfilmovaný Martinom Fričom v roku 1933 s Vlastou Burianom v hlavnej úlohe. Najnovšia česká verzia Revízora je z roku 2005, režisérom je Viktor Polesný.

Význam sdelenia (hlavná myšlienka)

• Vidíme, ako je spoločnosť zkažená, akými nedostatkami v tej dobe existovali a dodnes existujú. Autor upozorňuje na korupciu, zesmiešňuje.
• Ľudia sú ochotní zaplatiť čímkoľvek a v akomkoľvek množstve, aby im všetko prešlo a neboli potrestaní. Ide im len o svoje blaho a svoj majetok. Dielo sa opiera o reálnu situáciu v Rusku v tej dobe.
• Dielo je zamerané proti úplatkárstvu, nastavuje zrkadlo malomešťákom. Ukazuje deformáciu charakterov ľudí vplyvom peňazí a moci

Inšpirácia daným literárnym dielom

Ako dané literárne dielo inšpirovalo ďalší vývoj literatúry:

• Dielo Revízor patrí do kritického realizmu, Gogol je v ruskej literatúre považovaný za zakladateľa tohto smeru.
• Na Gogolovu tvorbu nadväzuje prakticky celá ruská literatúra 2. polovice 19. storočia. Dnes je 19. storočie nazývané „zlatým vekom“ ruskej literatúry.

Literárna kritika

Dobové vnímanie a kritika literárneho diela

• Po premiére malo dielo veľký úspech a predovšetkým mladými ľuďmi, študentmi a pokrokovými literárnymi kritikmi bolo prijímané s nadšením. Gogol sa však stal terčom útokov vyššej spoločnosti, o ktorú Gogolova komédia pronesla zdrcujúci súd. Práve tým bolo určené motto knižného vydania hry „Nevrč, brachu, na zrkadlo, keď máš krivú hubu.“

Posúdenie aktuálnosti témy a spracovania daného literárneho diela

• Myslím, že téma je veľmi aktuálna aj v tejto dobe. I dnes tu existuje úplatkárstvo, ľudia sú stále ovplyvňovaní mocou a peňazmi, každý hľadí, aby nemal niečo menej ako druhý. Možno je škoda, že sa dnes už takové „inkognito“ kontroly nedejajú.

Porovnanie diela s vybraným dielom z tematickej hľadiska

• Na porovnanie diela Revízor som si vybrala dielo Rodičia a deti od Karla Václava Raisa. Rais sa venoval kritickému realizmu a ako námiet si väčšinou vyberal vzťahy medzi ľuďmi a ich túžbu po peňazoch a lepšom živote. Vo zbierke Rodičia a deti sa objavuje téma domlúvania sobášov pre peňaže. Tak isto ako Gogol aj Rais sa venoval téme o zkaženej charaktere ľudí.

Ukážka z diela: AKT PIATY, VÝSTUP ÔSMY

Tíž, poštmistr (pribieha s rozpečateným písaním v ruke).

Poštmistr: Páni, páni, to budete koukať! Úradník, ktorého sme pokladali za revízora, nebol žiadny revízor.
Všetci: Nebol revízor?
Poštmistr: Vôbec žiadny revízor – dozvedel som sa to z tohoto písania.
Policajný direktor: Čo vy to, čo vy to? Z akého písania?
Poštmistr: Z jeho vlastného písania. Priniesli mi na poštu písanie. Pozriem na adresu – vidím: do Poštovskej ulice. Já vám div neomdlel. To asi – poviem si –, to asi objavil na pošte neporiadok a píše o tom zprávu vláde. Vezmem ho a rozpečetím.
Policajný direktor: Jak ste sa opovážili?
Poštmistr: Ja sám neviem: nadprirozená sila ma ponúkla. Už som zavolal kurýra, aby písanie poslal štafetou; ale zmocnila sa mňa taká zvedavosť, akú som v živote ešte nepoznal. Nesmiem, nesmiem, cítim, že nesmiem! Ale predsa ma to láka, strašne láka! V jednom uchu ako by som počul: ,,Ty, neotvor, prijdeš o kejhák!“ A do druhého ucha ako by mi niekto šepkal: ,,Otvor, otvor, otvor!“ – Ako som zlomil pečať – miesto krvi v žilách oheň, a rozpečetím: v žilách mráz, na mojej duši, mráz. Ruky sa triasu a pred očami sa mi delajú rudé kolesá.
Policajný direktor: Jak ste sa opovážili otvoriť dopis tak vysoce postavenej osobnosti?
Poštmistr: V tom je práve ten vtip: Nie je ani osobnosť, ani vysoce postavená.

Zaradiť ukážku do kontextu diela

• Ukážka je z piateho dejstva, čo znamená, že sa blíži ku koncu. Po zasnúbení Chlestakova s dcérou policajného direktora, Chlestakov odíde ,,na požehnanie“ za svojím strýčkom. Chlestakov napíše dopis, lenže poštmistr ho otvorí, pretože si myslí, že je to dopis pre vládu. Ale zisťuje, že Chlestakov ich podviedol. Poštmistr to oznámi celému mestečku.

The post Revízor – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Revízor

 Autor: Nikolaj Vasilievič Gogoľ

 Zaslal(a): Andy

Obdobie

Typické dielo z obdobia ruského realizmu, ktorý zažil najväčší rozmach v 2. polovici 19. storočia. Názov pochádza z latinčiny – večný, skutočný. Lit. ovplyvnená rozvojom filozofie, prírodných i technických vied, zobrazuje a analyzuje súdobú spoločnosť. Medzi hlavné znaky patria pravdivý a objektívny obraz skutočnosti, kritika nedostatkov v spoločnosti, presné štúdium života a typizácie hl. hrdinu. Ruská spoločnosť sa v tomto období vyrovnáva so zdanlivo skrytými problémami v krajine a zaoberá sa riešením otázok ohľadom budúcnosti Ruska. Chcú zlepšiť hospodársku situáciu zaostalého Ruska, premýšľa, aký vzťah budovať k Západu, ako zlepšiť gramotnosť vidieckeho obyv. a aký politický systém je pre krajinu najlepšia. Rusku vládol cár Mikuláš I., ktorý nebol veľmi obľúbený a zriaďoval tajnú políciu, ktorá mala hľadať a potierať odpor k jeho vláde a Cirkvi.

Nikolaj Vasilievič Gogoľ

Revízor je dielom ukrajinského rodáka, prozaika a dramatika Nikolaja Vasilievič Gogola 1809-1852. Študoval na gymnáziu a neskôr ako ministerský úradník aj ako univerzitný profesor v Petrohrade. Od detstva bol herecky nadaný, mal výbornú pamäť, zaujímala ho ruská ľudová slovesnosť a maliarstva. Zbieral námety z ukrajinského folklóru, vďaka svojim prvým poviedkam v časopisoch spoznal napr. Žukovského alebo Puškina. Jeho najlepším obdobím sú 30. roky 19. st. kedy vydal niekoľko súborov poviedok, kt. sa odohrávajú v miestach, kde vyrastal. Tiež sa stýkal s poprednými osobnosťami vtedajšieho Ruska. Veľa sa inšpiroval Puškin. Veľa cestoval po Európe, nejakú dobu sa zdržal aj v českých krajinách. Zdržiaval sa v Mariánskych Lázňach a Jeseníku. Gogol kritizoval systém vlády v Rusku, odsudzoval nevoľníctva a ľudskú biedu, nabádal Rusko k prebudeniu a zamyslenie sa nad skutočnosťou. Vo svojich dielach často používa groteskné pohľad spojený so satirickú hyperboly. Po vydaní knihy Korešpondencia s priateľmi, 6 rokov pred jeho smrťou, bol skritizovane a odvtedy nemohol ďalej písať. Napísal napríklad zbierky poviedok Arabesky, Petrohradskej poviedky, Taras Bulba, poviedku Plášť, nedokončený román Mŕtve duše a dráma Revizor, ktoré sa stalo jedným z najslávnejších diel svetovej dramatickej literatúry.

Revízor

Revízor je teda napísaný vo forme drámy, rozdelený na 5 rokovania a každé konanie na niekoľko výstupov. Je to satirická komédia, kritizujúce pomery vo vtedajšom cárskom Rusku. Gogol poukazuje na skazenosť a hlúposť ľudí s významnými úradníckymi funkciami v jednom malom mestečku preliezol korupciou a inými neresťami, nastavil zrkadlo všetkým, ktorých charakter je pokrivený podlízavosťou a úplatkárstvom. K napísaniu Revízora ho inšpiroval Alexander Sergejevič Puškin, ktorého na jeho ceste raz považovali za tajného vládneho úradníka. Premiéru mal Revízor roku 1836 v Petrohrade a zožal veľký úspech. Vyššia spoločnosť, ktorú komédia zosmiešňovali, ju ale odsúdila.

Dej diela

Dej sa odohráva na vidieku v menšom ruskom mestečku. V jeho čele stojí hajtman, ktorý je spolu s ďalšími úradníkmi bežne podplácania. Dostane list od svojho nepriateľa z Petrohradu, že k nim má prísť tajný vládny revízor a všetci dostanú strach, pretože si sú vedomí katastrofálneho stavu mesta.14 dní už v meste prebýva petrohradský úradník Chlestakova so svojím sluhom. Žije na dlh a keď si obyvatelia myslí, že on je revízor, rád sa nechá podplácať a ubytovať v hajtmanove dome, pretože je na mizine. Všetci sa pred ním snaží a zveľaďujú mestečko, vykonáva ho po všetkých inštitúciách a Chlestakova sa stotožňuje so svojou rolou revízora. Napíše to aj svojmu priateľovi v liste. Pošta je ale kontrolovaná a tak sa všetci dozvedia, že on revízor nie je. Chlestakova mizne a príbeh končí príchodom pravého revízora.

Inšpirácia a ďalšie stvárnenie

Dráma Revízor sa hrá v divadlách dodnes, mohli sme ho vidieť aj v národnom divadle s Miroslavom Donutilom. Tiež vzniklo mnoho európskych filmových adaptácií, bolo však sfilmované aj v Mexiku a Indii. V ČSR bol natočený film s Vlastom Burianom už v roku 1933, dokonca snáď ako prvý na svete. Kniha bola v slovenčine vydaná prvýkrát roku 1867, od tej doby veľa prekladov, vydávaná dodnes.

The post Revízor – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Mŕtve duše

 Autor: Nikolaj Vasilievič Gogoľ

 Zaslal(a): M.

Nikolaj Vasilievič Gogoľ

Narodil sa 1. apríla 1809 v   Soročince –   zomrel 4. marca 1852 v   Moskve. Bol ruský prozaik a dramatik ukrajinského pôvodu, predstaviteľ ruského realizmu s veľmi silnými prvkami kritického realizmu, za ktorého zakladateľa je v ruskej literatúre považovaný.

Pochádzal z rodiny stredných ukrajinských statkáru. Jeho otec bol vášnivý milovník divadla, písal verše i komédie. Založil divadlo, v ktorom malý Gogol hral. Bol vychovaný v presvedčení, že je geniálny a zázračné dieťa.

Po absolvovaní gymnázia odišiel koncom roka 1828 do Petrohradu, kde bol prijatý do divadla, ale nebol úspešný. Potom sa pokúsil vydať svoje básne a usporiadať výstavu svojich obrazov, ale stretol sa s veľkou kritikou. Nakoniec pôsobil ako úradník. Cestoval po Taliansku. Ku koncu života sa venoval výhradne literatúre.
Pred svojou smrťou prežíval Gogol hlbokú depresiu, začínal podliehať náboženským a mystickým náladám a pochybnostiam o zmysle činnosti a svojho diela a je pomerne pravdepodobné, že zošalel.

Tvorba:

Na Gogoľova tvorbu nadväzuje prakticky celá ruská literatúra 2. polovice 19. storočia. Najlepší z jeho diela sú poviedky, kde plne využil svoje rozprávačské umenie a schopnosť spájať reálne s fantastickým. Prechod od romantizmu ku kritickému realizmu. Majster satiry. veľký obdivovateľ  Puškina, dielo Mŕtve duše údajne napísal pre neho.

Diela:

Revízor, Mŕtve duše, Večery na samote pri Dikanky, Petrohradskej poviedky.

Hlavná myšlienka:

Autor chce v   pravom svetle ukázať tamojší pomery v   Rusku. Všetko veľmi detailne vysvetlené a popísané. Kritika zaostalosti, negramotnosti a nevoľníctvo. Nadčasové dielo – korupcia   aj dnes. Kritikamoci peňazí a ovplyvnenie osobnosti peniazmi.

Jazyk knihy:

spisovný s   veľkým výskytom priamej reči. V   priamej reči vulgarizmy tamojšej doby a vyskytujú sa aj nespisovné slová. Veľmi rozsiahle popisy postáv. Široká slovná zásoba. Typické pre autora.

Mŕtve duše

Charakteristika hlavných postáv:

Pavel Ivanovič Čičikov – úradník, upravený, vybrané spôsoby, využíva ľsťou k zbohatnutie, kariéru zakladá na mystifikáciu (pozri Revizor, autor ho neodsudzuje – ospravedlňuje ho ako obeť túžby po zisku výrazné typy statkárov

Líbeznický – statkár, sentimentálny, neschopný

Psovsky – neohrabaný, prešibaný vydierač

postavy z druhého dielu sú kladné

Murazov – energický, vyslobodil Čičikova z   väzenia

Obsah diela:

Román z roku 1842 popisujúci neutíchajúci ľudskú schopnosť hľadať spôsoby, ako sa rýchlo a jednoducho obohatiť.

Prvý diel:

Úradník Čičikov putuje s kočišom Selifanem a sluhom Petruška po ruskom vidieku, navštevuje statkára a snaží sa od nich odkúpiť duše mŕtvych nevoľníkov. Väčšinou je zaobstarajú lacno a vyhne sa vysvetľovanie, načo ich potrebuje. Čičikov chce banke predložiť doklad, že je majiteľom nevoľníkov, požičať si peniaze a zbohatnúť. Stretáva sa s výraznými typmi statkárov, ukazuje sa ich mravný úpadok a skazenosť celého systému. Jeho obchody sú odhalené na plese u gubernátora, Čičikov odchádza a chystá sa v podvodoch pokračovať rafinovanejšie inde.

Druhý diel:

V podvodoch pokračuje ale stretáva sa s ideálnějšími postavami. V   celom druhom diele sa vlastnosti postáv akoby otočí, sú kladné.Znovu je ale jeho počínanie odhalené a dostáva sa dokonca do väzenia, je však oslobodený pod podmienkou, že odovzdá všetok svoj majetok a začne nový život.

Znaky diela:

• ruský spoločenský román, satira, realizmus
• označený ako Poema v próze, podtitul – Dobrodružstvo Čičikova
• pikareskní román – hlavný hrdina darebák
• obraz pomerov absolutistického cárskeho Ruska, mravný úpadok statkárov, úplatky, byrokracia, prehnitosť systému
• výrazná charakteristika postáv – aj prostredníctvom ich mien (rovnako ako Revízor)
•  vložená rozprávanie, úvahy, lyrické pasáže, autor vstupuje do deja a oznamuje svoje názory
• kniha končí v polovici vety, zvyšok diela spálil autor krátko pred svojou smrťou
• prvý ruský román, ktorý bol preložený do češtiny (Karlom Havlíčkom Borovským)

The post Mŕtve duše – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.