Kniha: Revízor
Autor: Nikolaj Vasilievič Gogol
Pridal(a): Melman
Nikolaj Vasilievič Gogol (1809 – 1852)
- spisovateľ, geniálny satirik, nelítostný kritik nevoľníckeho poriadku
- pisal na prechodu romantizmu a realizmu!
- jeho tvorba mocne ovplyvnila vývoj ruskej spoločnosti
- narodil sa v mestečku Sorčince na Ukrajine
- ukrajinský vidiek ho do značnej miery ovplyvnil
- v dielach používa groteskný pohľad spojený s satirickou hyperbolou
- vystudoval gymnázium a potom odišiel študovať do Petrohradu (tam trpel hmotnou núdzou)
- začal preto spracúvať vyprávania, ktoré slyšal ako chlapec na ukrajinskom vidieku → Večery na samote nedaleko Dikaňky – dielo bolo nadšene prijaté a Gogol sa stáva známym
- potom získava miesto na univerzite
- neskôr opúšťa Rusko a žije v zahraničí, prevažne v Taliansku
- posledné roky života trávi opäť v Rusku – u svojich priateľov v Moskve, kde aj umiera
- Doba: Realizmus -> Ruský realizmus
Ďalšia tvorba:
- Poviedky: Večery na samote nedaleko Dikaňky, Petrohradské poviedky, Taras Bulba – romantické poviedky
- Román: Mŕtve duše – podáva otriasné svedectvo o nevoľníckom Rusku
- Dráma: Ženba – mravoučná komédia
Charakteristika realizmu
- 2. polovica 19. storočia
- od slova realis = pravdivý, skutočný
- je založený na kritickom poznávaní reality
- v tejto dobe značný rozvoj techniky a prírodných vied
- kritika nedostatkov spoločnosti (kritický realizmus)
Znaky literatúry:
- podáva pravdivý obraz skutočnosti
- hlavný hrdina sa vyvíja
- niekedy je hlavná postava nahradená kolektívom
- nové výrazové prostriedky (hovorová reč, nárečie, archaizmy…)
- typickými žánrami sú väčšie prozaické útvary (napr. román, ale aj poviedky a novely)
- v poézii prevláda epika a v dráme spoločenské drámy
Kritický realizmus = odvetvie realizmu
- umelecký smer, ktorého cieľom je poukázať na nedostatky spoločnosti
- vzniká vo Francúzsku
- základným rysom je tiež objektívny prístup autora – nezasahuje do deja
- hrdinovia sú ovplyvnení dobou, v ktorej žijú; snažia sa zmeniť spoločenské nešvary
Naturalizmus = krajný smer realizmu
- človek je vnímaný na základe svojej biologickej podstaty
- má sa jednať o fotografické zvečnenie skutočnosti
- autori sa vyžíjajú v nechutných scénach
Hlavní predstavitelia doby:
- Anglický realizmus:
- Charles Dickens: Kronika Pickwickovho klubu, Oliver Twist, David Copperfield
- Francúzsky realizmus:
- Honoré de Balzac: Otec Goriot, Lesk a bieda kurtizán, Ztratená ilúzia
- Gustav Flaubert: Paní Bovaryová
- Francúzsky naturalizmus:
- Emil Zola: Zabiják, Nana, Germinal
- Guy de Maupassant: Miláčik, Kulička
- Ruský realizmus:
- Lev Nikolajevič Tolstoj: Vojna a mier, Anna Karenina
- Nikolaj Vasilievič Gogol: Mŕtve duše, Revízor, Fiodor Michajlovič Dostojevský: Zločin a trest, Bratia Karamazovovci, Idiot
- Americký realizmus:
- Mark Twain: Dobrodružstvá Toma Sawyera
- Český realizmus: prechod medzi romantizmom a realizmom: K. H. Borovský :Tyrolské elegie, Kráľ Lávra, Krst sv. Vladimíra
- Božena Němcová: Babička, V zámku a v podzámčí, Divá Bára
Ostatní autori realistických próz:
- Antal Stašek
- Tereza Nováková
- Karel Václav Rais: Kalibov zločin
- Alois Jirásek (Temno, F.L. Věk),
- bratia Mrštíkové: Maryša
- (v tej dobe boli u nás Májovci – Jan Neruda, Vítězslav Hálek, Karolína Světlá, Adolf Hejduk a Jakub Arbes) – ale nejsú to realistickí autori!!!)
Ruský realizmus:
- úplne iné podmienky
- literatúra prináša obraz nevoľníctva
- túžba po slobode
- sociálne konflikty
Rozbor diela: Revízor
- Literárny druh: dráma
- Literárny žáner: satirická komédia (5 dejstiev)
Téma:
- Kritizuje nedostatky vo spoločnosti.
- Motív zameny (falošný revízor).
- Hlavnou témou je očakávaný príchod revízora z Petrohradu.
- Reakcia na nevzdelanosť, tuposť a zkaženosť úradníkov (podlézavosť, úplatkárstvo).
Hlavná myšlienka diela:
- Upozorniť na nedostatky vo spoločnosti (úplatkárstvo, byrokratizmus) a na charaktery ľudí ovplyvnených peniazmi a mocou.
Jazyk:
- v dialógoch je použitá hovorová čeština
- objavujú sa aj slová štylisticky neutrálne, aj slová zafarbené, ako napr. „husa“ alebo „krupán“
Doba a miesto dejov:
- odohráva sa v malom ruskom mestečku na začiatku 30. rokov 19. storočia, v prvých rokoch vlády cára Mikuláša I.
Kompozičný plán:
- chronologický postup v celej hre; bez gradácie
Prostredie:
- skutočné, miestne neurčité (ide o okresné mesto, názov sa nedozvieme) a je zachytené skôr stručne
- autor nie je vyprávačom (ide o divadelnú hru)
Charakteristika postáv:
- Chlestakov– bezvýznamný úradníček z Petrohradu, ktorému na ceste do saratovskej gubernie došli peniaze (rozhadzoval a prehrával v kartách) a býva a jí v hostinci na dlh. Človek, ktorý nikdy nič poriadne nezvládol, si vďaka novej pozornosti obyvateľov mesta môže začať hrať na mocného. Do svojej novej role štátnika sa vžije veľmi rýchlo a náležite si ju užíva, pričom si ani neuviedomuje všetku tú snopu lží. Od všetkých si požičiava peniaze.
- Anton Antonovič (mestský hejtman) – má snahu zmocniť sa všetkého, čo mu príde pod ruku. Nenechá si ujsť žiadny zisk. Verí, že je pevný vo svojej viere v Boha. Ohlásený príchod revízora sa tak pre neho stáva tragickou správou. Bojí sa, že príde na to, že berie úplatky. Všetkými možnými prostriedkami sa potom falošného revízora snaží dostať na svoju stranu. Nechce, aby sa odhalilo, aký je vo meste chaos a neporiadok.
- Fiodorovič Ljapkin-Ťapkin (sudca) – jeho vášňou je úplatkárstvo. Zcela pohltený sám sebou. Keď hovorí, pozoruje, čo jeho slová vzbudzujú u ostatných.
- Zemljanika(dozorca dobročinných ústavov)– tlstý a mazaný, rád ľuďom lichotí. Intriky (aj bez ohľadu na priateľstvo) sú jeho denným chlebom, pokiaľ môže zachrániť vlastnú kožu.
- Lukič Chlopov (školský dozorca) – človek, ktorý sa bojí snáď všetkých revízií a kontrol. Príchodu revízora sa veľmi obáva.
- Ivan Kuzmič Špekin (poštmistr) – zo zvedavosti rád otvára doručované dopisy. Prostoduchý až naivný.
- Bobčinskij a Dobčinskij sú niečo ako staré drbny (roznášajú klepy po meste), majú strach, že ich niekto pri vyprávaniu preruší. Sami si pri tom skáču navzájom do reči. Sú malí a podobní.
- Osip (alebo Jozef) – Chlestakovov sluha, so svojím pánom rozpráva hrubo, pretože vycítil, že jeho pán nie je nič viac než nula. Mazaný, chytá sa nabídených príležitostí.
Vnútorná výstavba dejov:
- Expozícia – Hrdinovia príbehu získavajú informáciu o príchode revízora. Začína debata na tému, ako si má každý uklidiť na svojom piesočku.
- Kolízia – Zistenie, že revízor je už dlhšiu dobu vo meste, neklid, snaha získať si revízora.
- Kríza – Vyvrcholením hry je vo svojej podstate zvrat dejov na konci hry.
- Peripetia – Z dopisu, ktorý údajný revízor poslal známemu sa hrdinovia dozvedia jeho pravú identitu. Chvíľu na to im je ohlásený príchod skutočného revízora.
- Katastrofa – V závere sa už žiadne dovysvetlenie nevyskytuje. V poslednom výstupe oznamuje četník príchod úradníka na zvláštny rozkaz z Petrohradu. Z pohľadu postáv by sa mohlo ísť o koniec tragický, nielenže toto sú už len najpravdepodobnejšie špekulácie, pretože hra v tento moment končí.
Obsah (dej) diela:
Dej začína v dome mestského hejtmana Antona Antonoviča, ktorý zvoláva všetkých významnejších osôb vo meste na „poradu“. Hejtman obdržal dopis od svojho priateľa Andreja Ivanoviča Čmychova s varovnou správou, že k nim príde revízor. V obave z inspekcie hejtman naľahuje, aby nemocní dostali čisté nočné čepice, aby zo súdnej budovy zmizli husy s husatými a aby učitelia nedelali ošklivé posunky. Všetci sa revízora boja, pretože každý z nich má nejaký ten hriešok a boja sa, že by mohli prísť o svoje výnosné úrady.
Náhle vbehujú do miestnosti dva statkári – Bobčinskij a Dobčinskij – so správou, že v hostinci je divný úradníček z Petrohradu s bystrými očami, ktorý je tam už druhý týždeň a neplatí. Všetci si myslia, že ide o revízora, a hejtman sa vydá za ním. Medzitým hostinský hrozí Chlestakovovi, že ak nezaplatí, pošle na neho mestského hejtmana. Keď sa hejtman náhle objaví vo dverách, Chlestakov sa bojí, že ho chcú zatknúť, kričí a na všetko si sťažuje. Hejtman je vystrašený a požičiava mu peniaze.
Hejtman potom ponúka Chlestakovovi, aby sa ubytoval u neho doma, a vzkáže po Dobčinskom svojej žene, aby nachystala ten najlepší pokoj. Prevedie Chlestakova po meste a ukazuje mu dobročinné ústavy, kde mu ponúka dobré jedlo a opije ho. Opitý Chlestakov potom začne fantazírovať a vyprávať, ako sa zoznamuje s najvýznamnejšími osobnosťami, ako je každý deň na plese, jí ty najvyhlásenejšie jedlá a pripisuje si aj významné diela (napr. tvrdí, že napísal Robinsona Crusoea).
Spoločensky unavený Chlestakov si ľahne a hejtman si zavolá dvoch strážnikov, aby hlídali, aby Chlestakova nikto nerušil. Keď sa Chlestakov prebudí, vchádza k nemu sudca, ktorý mal v úmysle ho podplatiť, ale nervozitou mu vypadnú peniaze z ruky. Chlestakov si od neho tieto peniaze požičiava s tým, že mu ich brzy pošle späť z dedičstva. Takto si požičiava aj od poštmistra 300 rubľov a od ostatných, len od statkárov po 65 rubľov (viac nemali).
Chlestakov si libuje a píše dopis svojmu priateľovi Trjapičkinovi o tom, čo sa mu prihodilo. Sluha ho prosí, aby ihneď odišli, pretože ho všetci považujú za niekoho iného. Chlestakov mu sľubuje, že pôjdú, a pošle ho s listom na poštu. Zanedlouho s „revízorom“ chcú hovoriť aj kupci a prostí obyvatelia mesta. Sťažujú sa na hejtmana, ako len berie a oni kvôli nemu strádajú. Ponúkajú Chlestakovovi ako pozornosť cukor a košíček s vínom, ale on tvrdí, že úplatky neberie a nechá si od nich požičať 500 rubľov. Keď ho ľudia omrzia, nechá ich vyviesť.
Za chvíľu príde Mária Antonovna s tým, že hľadá svoju matku. Chlestakov jej lichotí a obtěžuje. Márii je to neprijemné a chce odísť, Chlestakov ju zadrží, padne na kolená a vymlúva sa na láske. V tom vstúpi jej matka Anna Andrejevna a dcéru z pokoja vyženie. Chlestakov náhle otočí a začne vyznávať lásku Anne. V tom vbehne Mária a je z toho všetkého zmätená. Chlestakov nakoniec bere Máriu za ruku a žiada Annu o požehnanie.
Potom príde sluha a oznamuje pánovi, že je všetko nachystané k odchodu. Chlestakov všetkých ukladňuje, že odchádza len na chvíľu ku strýcovi a zajtra sa vráti. Hejtman mu do kočára nechá priniesť aj perzský koberec, aby sa mu lepšie cestovalo. So ženou už si plánujú ružovú budúcnosť v Petrohrade. Hejtman si nechá zavolať kupcov a vyhráža sa im za ich žalovanie.
Správa o zasnúbení Márie Antonovny sa šíri mestom a všetci idú gratulovať, ale zo srdca tuto česť hejtmanovi neprajú a majú dosť jeho povýšenosti. Náhle vbehne poštmistr s šokujúcou novinou – Chlestakov nie je revízor. Všem nahlas predčíta list, ktorý Chlestakov poslal svojmu priateľovi. Sú šokovaní. Chlestakov v liste uráža mešťanov (o hejtmanovi prehlási, že je hlúpy ako sivý valach a o jeho žene, že je hneď ku všetkým službám). Hejtman vaří zlosťou; prítomní sesypú vinu na Dobčinského a Bobčinského. Tí sa obviňujú navzájom medzi sebou. Hádku preruší príchod četníka so správou, že príšiel úradník z Petrohradu a žiada si hejtmana ihneď k sebe.