📝 Život

Leo Rosten, narodený v Lodži v Poľsku, sa v detstve presťahoval s rodinou do Chicaga. Vyrastal v jidiš hovoriacej domácnosti, čo výrazne ovplyvnilo jeho neskoršiu tvorbu. Po štúdiu na Chicagskej univerzite, kde získal doktorát z politológie, sa venoval akademickej dráhe, no zároveň sa čoraz viac zameriaval na písanie. Jeho záujem o jidiš ho viedol k vytvoreniu rozsiahleho diela The Joys of Yiddish, humornej a zároveň odbornej publikácie o jidiš jazyku, kultúre a tradíciách. Kniha sa stala bestsellerom a priniesla mu medzinárodné uznanie. Okrem humoristických diel o jidiš napísal aj niekoľko románov, divadelných hier a scenárov. Jeho tvorba sa vyznačuje bystrým pozorovaním ľudských vzťahov, satirou na spoločenské konvencie a láskavým humorom. Rosten pôsobil aj ako politický komentátor a konzultant pre viaceré vládne organizácie. Vďaka svojej všestrannosti a intelektuálnej zvedavosti sa stal významnou osobnosťou americkej kultúry. Počas druhej svetovej vojny bol poradcom Úradu pre vojnové informácie (OWI). Pracoval na projekte s názvom „Hlas Ameriky“, prostredníctvom ktorého sa snažili osloviť nemecké publikum s cieľom znížiť morálku nepriateľa. Neskôr, po vojne, sa stal členom think tanku Fund for the Republic, kde analyzoval a komentoval politické udalosti. Jeho hlboký záujem o demokraciu a ľudské práva sa odrážal aj v jeho publicistickej činnosti. V neskorších rokoch života sa venoval prevažne písaniu a cestovaniu. Hoci sa narodil v Poľsku, Amerika sa stala jeho domovom a jeho dielo je neoddeliteľnou súčasťou americkej literárnej tradície. Rostenove humoristické knihy, často postavené na anekdotách a slovných hračkách, boli preložené do mnohých jazykov a prinášali smiech čitateľom na celom svete. Popri humoristickej tvorbe sa venoval aj vážnym témam. Vo svojich románoch a esejach skúmal otázky identity, imigrácie, predsudkov a ľudského šťastia. Aktívne sa zapájal aj do spoločenských debát a presadzoval toleranciu a porozumenie medzi rôznymi kultúrami. Jeho schopnosť kombinovať vtip s intelektuálnym rozhľadom z neho urobila jedinečnú osobnosť literárneho sveta. Rosten veril v silu humoru ako nástroja na prekonávanie bariér a spájanie ľudí. Jeho odkaz zostáva aktuálny aj dnes, keď sa svet potýka s rastúcim napätím a neznášanlivosťou. Rostenove knihy nám pripomínajú dôležitosť smiechu, láskavosti a ľudskosti v každej situácii. Vďaka svojmu bystrému postrehu a humoru dokázal zasadiť do svojich diel hlboké myšlienky o ľudskej povahe a spoločnosti. Jeho dielo nám ukazuje, že aj vážne témy sa dajú spracovať s ľahkosťou a vtipom, bez toho, aby stratili na svojej hĺbke.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Rostenova tvorba sa vyznačuje ľahkým, vtipným a zároveň intelektuálne podnetným štýlom. Jeho humor je založený na slovných hračkách, anekdotách a ironických postrehoch zo života. Často využíva prvky jidiš kultúry a jazyka, čím obohacuje svoje diela o špecifický kolorit. Jeho romány sú plné živých dialógov a presvedčivých charakterov, ktoré čitateľom prirastú k srdcu. Používa precízny a zároveň zrozumiteľný jazyk, ktorý oslovuje široké publikum. Jeho eseje sa vyznačujú jasným a logickým myslením, v ktorom spája humor s hlbšími filozofickými úvahami. Jeho diela sú tak nielen zábavné, ale aj podnetné na zamyslenie.

👥 Literárni súčasníci

Isaac Bashevis Singer (Satan v Goraji, Spomienky na šťastné detstvo), Philip Roth (Portnoyov komplex, Americká pasáž), Saul Bellow (Herzog, Dar od Humboldta), Bernard Malamud (Asistent, Opravňa), Norman Mailer (Nahí a mŕtvi, Popravačka), Joseph Heller (Hlava XXII)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Leo Rosten (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Pan Kaplan má stále třídu rád

 Autor: Leo Rosten

 Zaslal(a): Klara Haslerova

Umelecký text:

Leo Rosten

Leo Rosten pochádzal z poľskej židovskej rodiny, ktorá sa presťahovala do New Yorku. Od detstva tak bol vychovávaný v dvoch jazykových kultúrach, čo neskôr uplatnil vo svojej literárnej práci. Privyrábal si ako učiteľ angličtiny vo večernej škole pre prisťahovalcov. Vtedy tiež začal písať humoristické poviedky.

V roku 1935 sa oženil s Priscillou Ann „Pam“ Meadová (1911-1959), sestrou antropologičky Margaret Meadová.

Súčasní autori:

Anglicko (George Orwell – Farma zvierat)

Francúzsko (Romain Rolland – Peter a Lucia; Antoina de Saint-Exupéry – Malý princ)

Rusko (Michail Bulgakov – Majster a Margaréta)

Nemecko => nemecky píšuci spisovatelia (Erich Maria Remarque – Na západe nič nového)

Čechy (Franz Kafka – Premena)

Situácia vo svete:

V   Amerike sa od 20. rokov 20. storočia písalo veľa na tému prisťahovalectvo, snoch o zbohatnutie, ale aj o rasovej nenávisti a ľudskej tragédii. V   roku 1929 bol krach na newyorskej burze a ľuďom sa zrútil sen o zbohatnutie. Rosen súčasníci teda boli americkí spisovatelia – Francis ScottFitzgerald (Veľký Gatsby), Ernest Hemingway (Nobelova   cena 1954, Starec a more), John Steinbeck (Nobelova cena 1962, O myšiach a ľuďoch).

Dej:

Úryvok sa nachádza takmer na začiatku knihy. Dej sa odohráva v   New Yorku vo večernej škole pre dospelých, kde sa prisťahovalci učia cudzí jazyk – angličtine (v preklade samozrejme češtine). jedným z   ľudí, ktorí sa chcú tento jazyk naučiť je pán Kaplan. Chodí do triedy pána Parkhill, ktorý je z   neho väčšinou úplne zúfalý. Pán Kaplan je totiž veľmi nadšený, citlivý a pracovitý študent, ale svojím spôsobom, akým premýšľa, úplne prekračuje všetky medze v   pravidlách jazyka.   Z   toho môžeme len usúdiť, že je buď úplne hlúpy, alebo až moc inteligentný (to môžeme pozorovať v   jeho dvousmyslných vetách „Au, ten krájače je ostrý ako bžitva.“ – krájač na chleba alebo krájače na mlieko?). V triede má pán Kaplan svojich zástancov ale aj svojich odporcov. Jeho odporcovia sú z   jazykového hľadiska takmer vždy v   práve, avšak pán Kaplan je dobrý rečník a dokáže ich prekabátiť, obhájiť sa a za svoju logiku by sa pokojne bol aj pobil.

Postavy:

sebavedomý Hyman Kaplan, takmer vynikajúci Róza Mitnicková, profesor Parkhill, vedľajšie postavy sú ďalšie žiaci napr. Casimir Scymczak, Norman Bloom a ďalšie.

Druh: próza

Žáner: Humoristický román napísaný v 1. polovica 20. storočia (The Education of Hyman Kaplan, Londýn 1937; preložil Pavel Eisner 1946).

(Pavel Eisner, tiež Paul Eisner, niekedy vystupujúci pod pseudonymom Ján Ort, výnimočne tiež (za okupácie) Vincy Schwarze, (16. januára 1889 Praha – 8. júla 1958 Praha) bol český prekladateľ, literárny vedec, lingvista, publicista a básnik. pochádzal z pražskej židovskej rodiny. Odmalička bol bilingválna. Študoval slavistiku, germanistiku a romanistiku na pražskej nemeckej univerzite, ktorú dokončil roku 1918. Od roku 1914 pôsobil ako prekladateľ v Českej obchodnej a živnostenskej komore. Súbežne pracoval aj ako redaktor pražského nemeckého denníka Prager Presse. Okrem toho prispieval aj do radu kultúrnych časopisov. Po nemeckej okupácii roku 1938 bol ako príslušník židovského národa perzekvovaní. Jeho deportáciu do Terezína zabrzdil fakt, že mal nemeckú manželku a nebol praktizujúcim židom. Eisner je jeden z najvýznamnejších českých prekladateľov, ovládal 12 jazykov – angličtinu , francúzštinu, islandčinu, taliančinu, maďarčinu, nemčinu, nórčinu, perzštinu, ruštinu, srbochorvátčinu, španielčinu as jazykovú pomocou odborníkov prekladal aj z tibetčiny. )

Jazykové prostriedky – slovné hračky, nové slová / skomoleniny, priama reč, odborné výrazy (superlatívov), knižnej výrazy (diel pán Kaplan)

Ďalšie diela:

Známe je tiež Rostenovo dielo The Joys of Yiddish (slovensky Jidiš pre radosť, 1998) a New joys of Yiddish (Jidiš pre ešte väčšiu radosť, 2004), sprievodca po jazyku jidiš a židovskej kultúre (a tiež zdroj židovských historiek a humoru). Bol tiež úspešný scenárista, napísal príbeh k filmu TheDark Corner.

The post Pan Kaplan má stále třídu rád – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.