Kniha: Bitúnok č. 5

 Autor: Kurt Vonnegut

 Zaslal(a): Honza FM

Bitúnok č. 5 je autobiografický vedecko román, ktorý je inšpirovaný 2. Svetovou vojnou, najmä udalostí, pri ktorej boli bombardované Drážďany. Hlavným hrdinom je cestovateľ v čase Billy Pilgrim (slovensky znamená pútnik), ktorý prežíva všetky okamihy svojho života naraz, a to 2. Svetovou vojnu, únos mimozemšťanmi na planétu Trafalmador, vojnu vo Vietname, ktoré sa však nezúčastňujú on sám, ale jeho syn. Na Trafalmadoru, pochopí, že smrť je nevyhnutná súčasť života, nad ktorou nemá cenu smútiť.

„Najdôležitejšie, čo som sa na Tralfamadoru dozvedel, je poznanie, že keď človek zomrie, mŕtvym sa len javí. V minulosti je stále živý ažaž, takže plakať na pohrebe je vlastne hlúposť. Všetky okamihy života, minulosť, prítomnosť i budúcnosť vždy existovali, budú existovať navždy. Tralfamadořané môžu súčasne prehliadnuť všetky okamihy života rovnako ľahko, ako my prehliadame celé pásmo Skalnatých hôr. Vidí, ako trvalé sú všetky okamihy, a môžu si pozrieť každý, ktorý ich zaujíma. Je samotná ilúzie, keď si tu na Zemi myslíme, že jeden okamih nasleduje za druhým ako korálky na šnúre, a že je okamih navždy stratený, akonáhle pominie.

Keď Tralfamadořan vidí mŕtvolu, pomyslí si len, že dotyčný mŕtvy sa práve nachádza v zlom stave, ale že tá istá osoba sa má báječne v množstve okamihov iných. Ja keď dnes počujem, že niekto zomrel, Pokrčíme prosté ramenami a hovorím to, čo o mŕtvych hovoria Tralfamadořané, to jest:, Tak to chodí ‚.

V texte sa objavuje fráza „Tak to chodí“ (v origináli „So itgoes“), ktorá je významným aspektom rozprávanie. Často je použitá v kontexte, kedy sa hovorí o smrti ako snaha posunúť rozprávanie na inú tému, alebo vysvetlenie nevysvetliteľného. V románe sa objavuje celkovo 106x.

V prvej kapitole knihy autor hovorí, prečo sa rozhodol napísať Bitúnok č. 5, zároveň sa ospravedlňuje, že kniha je tak krátka a zmätená, keďže „O masakru sa nič inteligentného povedať nedá. Predpokladá sa, že všetci sú mŕtvi, že už nikdy nič nepovedia, že už nikdy nebudú nič chcieť. Predpokladá sa, že po masakri sa rozhostí hlboké ticho, a tak to vždy je „.

Dej:

S Billym Pilgrima cestujeme jeho životom, ktorého fragmenty postupne zapadajú do akejsi mozaiky, ktorá odkrýva udalosti v jeho živote rozhodujúce.

V knihe sa prelína niekoľko dejových línií. V jednej sa objavuje príbeh, v ktorom Billy dorazí na front, jeho pluk je chvíľu na to zmasakrovaných Nemci. On však prežije, ujde do lesa a tam je zajatý nemeckými vojakmi a odvezený do zajateckého tábora, potom do Drážďan. S ostatnými zajatcami je ubytovaný v budove miestnych bitúnkov. Budova má číslo 5. Nemec strážnej aj zajatci sa schovajú v pivnici, kde prečkajú bombardovanie. Potom sa vydávajú preskúmať zničené mesto a zisťujú, že takmer nikto neprežil.

Billy sa neustále pohybuje v čase, prežíva tak udalosti z minulosti a budúcnosti mimo chronologické poradie, z ktorých sa niektoré aj opakujú. Je údajne unesený mimozemšťanmi z Tralfamadoru na ich planétu, kde je v zoo vystavovaný s porno herečkou Montanou Wildhackovou, ktorá má byť jeho družkou.

Tým, že Billy cestuje časom tam aj späť, zažíva znova jednotlivé udalosti svojho života, ktoré sú aj skutočné i neskutočné. V jednej chvíli sa ocitá na Tralfamadoru, potom zase v Drážďanoch, vo svojom živote po vojne, a nakoniec je zabitý Paulom Lazzari, ktorý to sľúbil Rolandovi Wearymu, s ktorým sa Billy zoznámil tesne pred svojím zajatím. Nemci im zoberali topánky, a po dlhom pochodovanie dostal Weary gangrénu, na ktorú následne umiera Lazzaro v náručí. Ten sľubuje, že ho pomstí.

Billy vďaka tomu, že cestuje v čase presne vie, kedy bude zabitý, a je s tým úplne zmierený. Je zastrelený laserovú pištoľou po svojom prejave o lietajúcich tanieroch a pravej povahe času pred veľkým publikom v Chicagu dňa 13. Februára 1976.

The post Bitúnok č. 5 – čitateľský denník appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Groteska

 Autor: Kurt Vonnegut

 Zaslal(a): Klára Mavrov

Kurt Vonnegut Jr.

• 1922-2007
• pacifista
• Otec architekt
• Niekoľko generácií prisťahovalcov z GE do USA
• Prvý americký stredoškolský denník začal
• Narodený 11.11. (Indianapolis), Zomrel 11.4.
• Študoval stroj a strojárstvo v Tennessee
• Dňom svojej matky spáchal samovraždu, keď študoval
• 1984 sa pokúsil spáchať samovraždu
• Odišiel do Európy a bol v Ardenách zajatý, boli aj s rodinou zavretí na bitúnok (č.5) – v Drážďanoch
• Nemci nechali zajatcov v meste, aby ich spojenci nebombardovali, ale spojencom to bolo jedno a proste je bombardovali .. Len on a asi 5 ľudí to prežilo
• Zomrelo pri tom asi 130 000 ľudí ..
• Drážďany proste prestali behom chvíľky existovať ..
• Musel pomôcť niesť mŕtvych
• Potom už museli na ulici chodiť s plynomety a páliť tie mŕtvoly na popol
• V máji dochádza k oslobodení Červenou armádou a je poslaný domu
• V USA dostáva nejaké vyznamenanie, vysmieva sa tomu

Groteska – v SR vydané v roku 1981, len asi preto ze to bola kritika Americkej spoločnosti, vyšlo to mimoriadne rýchlo. Vydané opäť v roku 1994 v Českej republike.

Podtitul už nie je sám.

rozbor

Druh: epika

Žáner: miešanie brakových žánrov a iných

• Kombinuje opak absurdity absurdity
• Drastické láskavo Bláznivé
• Groteska je sama o sebe estetická kategórie
• Druh komična založené na rozpore kontrastných motívov, ovplyvnené filmovú groteskou, Vonnegut je veľmi ovplyvnený Laurel a Hardym
• „Groteska testuje intelekt“ je dôležité prejsť a zastaviť
• Groteske chýba láska, láska k ľuďom ..
• „Láska je druh slušnosti“ podľa Vonneguta
• Grotesskno Je to kruté až zlé
• Čiastočne autobiografie, už v úvode hovorí o sebe, biografie – vecná literatúra, zachytáva jedinca v určite dobe, pozadie, Dôležitý je obraz doby
• Sci fi – fiktívne svet. Technologické vzorce a život odlišný od nášho. Je to alternatívny model nášho sveta
• Utópia – skôr Dystopie (výstražné), apokalyptickej, katastrofa

Odkryť lietadlá

• Laická vrstva – súrodenci
• Hlbšie vrstva – sonda do spoločnosti, Anonymita všeobecná
• Tretia vrstva – osamotenia jedinca V úzkom kruhu rodiny
• Posledná vrstva – najprv apokalyptický pohľad na USA, katastrofický pohľad na cely svet (poťažmo)
• Metóda na prepojenie: fikcie a reálno

Postavy

• Doktor Wilbur francis – býva na empire state building, starček bizarných, pochádza z veľmi bohatej rodiny Rockefeller; narodí sa dve obludy manželom – 6prstu na rukách i nohách, neandertálsky rysy, nemali by sa dožiť viac ako 14 rokov, dožíva sa 50
• vnučka
• Milenec (Cohen niečo)
• Eliza
• Manželov sven – hodní mladí, zapojení do spoločnosti, snaží sa ututlať svoje znetvorenú deti, nikdy sa nevyrovná s tým zo ma postihnuté deti

Prvá línia – kritika spoločnosti

• „Neandertálci“ – zlatá mládež, kritika výchovy detí
• Ukážka osamotení medzi vlastnými – rodičia nevychovávajú svoje vlastné deti
• Wilbur s Eliz sú šťastný len keď sú obaja spolu, bez seba nie sú nič
• Čo sa rodičom nepáči, sa uprace niekam, aby to nebolo vidieť – deti idú na zámok, ústavy atď. Čo sa nehodí (napríklad veteráni z Vietnamu, sa proste uprace do ústrania)
• Wilbur bol geniálny a Eliza mela skvelú intuíciu a fantáziu, doplňovali sa dokonale, kritizovali ústavu USA!
• Narážky na politiku kultúru literatúru skrze Wilbura – aj na Edisona a Marka Twaina

Hlavná téma

• Kríza hodnôt americkej spoločnosti, ukazuje tragiku kam až dôjde odľudštenie spoločnosť

Motívy

• Ironický pohľad na americkú rodinu
• Bohatstvo a peniaze
• Vzťah k Číne – preľudnenia, obrovská masa
• Katastrofálne vízie nedostatku energie – fosílne palivá
• Watergate
• Vzťah k moci – Wilbur prezidentom a jeho vzťah k moci
• Medziľudské vzťahy – „trvajú tak dlho kým z toho niekto niečo má“ nemalo by to tak fungovať podľa naj, malo by to byt nezištnej

Kompozícia

• Veľmi zložitá, nie klasická príbeh
• Epizóda udalosti, dokonca aj anekdota
• Prológ a epilóg a vlastné rozprávanie (40 kapitol) oddelené hviezdami
• Niektoré epizódy za sebou, niekde vedľa seba, niekedy samostatne úseky
• Etika úpravy medzi epizódami je rozdelená
• Sám hovorí že to je situačná komédia / poézie
• Mali by sme žiť mravne a vychádzať zo svojho detstva, že on bol harmonický vychovaný a preto je humanistom. Žiť vo veľkých rodinách ..
• Poly príbeh s fiktívnymi postavami plus odkazy na našu realitu.
• Niekoľko dejových línii ktoré sa nemusia ani pretnúť
• Nie je toľko komplikovaný ako trebárs Eco, vrstvy nie sú až tak viditeľné, silné angažovaných
• Humanistické zameranie
• Cieľom pochopiť našu existenciu a ako by sme mali žiť, aby sme to tu prežili
• Hovorí zo svet sa rúti ku koncu a nie peknému
• Iba vďaka rodine sme schopní „zachrániť“
• Život je cenný – základ postmoderného humanizmu

The post Groteska – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.