📝 Život

Narodil sa v malej dedinke v rodine dedinského ševca a poľnohospodára. Jeho talent a nadanie sa prejavili už v ranom detstve. Vďaka podpore miestneho farára sa mu podarilo získať vzdelanie na gymnáziu v Hradci Králové, kde sa prehĺbil jeho záujem o históriu a literatúru. Po ukončení gymnázia pokračoval v štúdiách práva na pražskej univerzite. Počas štúdií sa aktívne zapájal do diania v Prahe, stretával sa s významnými osobnosťami kultúrneho a literárneho života, ako napríklad s Františkom Palackým, s ktorým neskôr spolupracoval na vydávaní historických dokumentov. Po skončení štúdií sa venoval rôznym zamestnaniam. Pracoval ako archivár, redaktor a neskôr ako sekretár Českého múzea. Jeho práca v archíve mu umožnila prístup k vzácnym historickým prameňom, ktoré ho inšpirovali k literárnej tvorbe a zároveň mu poskytli bohatý materiál pre jeho historické štúdie. Venoval sa štúdiu staročeských literárnych pamiatok a ich vydávaniu. Zostavil a vydal niekoľko zbierok staročeských textov, ktoré mali významný vplyv na formovanie českého národného povedomia. V jeho literárnej tvorbe sa prejavila hlboká znalosť českej histórie a folklóru. Jeho básne a poviedky sú preniknuté romantickým pohľadom na svet, s dôrazom na národnú identitu a historickú pamäť. Bol hlboko presvedčený o význame národnej kultúry a tradícií. Aktívne sa podieľal na rozvoji českého jazyka a literatúry. Vydával časopisy a zborníky, v ktorých publikoval svoje vlastné diela, ale aj práce iných autorov. Bol členom viacerých učených spoločností. V súkromnom živote bol známy svojou skromnosťou a pracovitosťou. Väčšinu svojho života prežil v Prahe, kde sa venoval svojej práci a literárnej tvorbe. Jeho dielo malo a dodnes má významný vplyv na českú kultúru a literatúru. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov českého romantizmu a jeho diela sú dodnes čítané a študované. Jeho zbierka balád Kytice je považovaná za jeden z vrcholov českej poézie. Jeho zásluhy o českú kultúru a literatúru sú neoceniteľné a jeho dielo zostáva trvalou súčasťou českého kultúrneho dedičstva.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Jeho literárny štýl charakterizuje romantický pohľad na svet, s dôrazom na národnú identitu, historickú pamäť a folklórne motívy. Jeho balady a poviedky sú preniknuté tajomnou atmosférou, s prvkami fantastiky a nadprirodzena. Jeho jazyk je bohatý a poetický, plný archaizmov a dialektizmov, čo dodáva jeho dielam osobitý kolorit. V jeho tvorbe sa prejavuje hlboká znalosť českého jazyka a jeho historického vývoja. Dôraz kládol na presnosť a výstižnosť výrazu, pričom si zachovával poetickosť a lyrickosť. Jeho štýl je charakteristický precíznym výberom slov a premyslenou kompozíciou. Často využíval symboly a alegórie, ktoré dodávali jeho dielam hlbší význam. Jeho balady sú majstrovským dielom českej poézie. V nich dokázal skĺbiť ľudovú slovesnosť s umeleckým výrazom, čím vytvoril diela s nadčasovou hodnotou.

👥 Literárni súčasníci

Božena Němcová ( Babička), Karel Hynek Mácha (Máj), Josef Kajetán Tyl (Strakonický gajdoš alebo Fidlovačka)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Karel Jaromír Erben (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Svadobné košele

Autor: Karel Jaromír Erben

Pridal(a): Petra

Úvod

Ako téma  tejto seminárnej práce som si zvolila úžasné dielo od Karla Jaromíra Erbena – Kytica. Budem sa zaoberať rozborom balady Svadobné košele. Ďalej popíšem autorov život a tvorbu a nakoniec pridám aj vlastný názor na jeho dielo.

Túto zbierku básní som si vybrala, pretože sa mi páči a fascinujú ma predovšetkým tragické osudy postáv. Mala som možnosť zhliadnuť aj filmové spracovanie Kytice od režiséra Františka A. Brabce z roku 2000 a moje nadšenie sa ešte vystupňovalo. Film obsahuje bohužiaľ len sedem básní ( Kytica, Vodník, Svadobné košele, Poludnica, Zlatý kolovrat, Dcérina kliatba, Štedrý večer), ale i tak bol ocenený štyrmi Českými levmi za najlepšiu kameru, hudbu, zvuk a plagát.

Život a tvorba Karla Jaromíra Erbena

Karel Jaromír Erben (7. novembra 1811 Miletín u Hořic v Podkrkonoší – 21. novembra 1870, Praha)

• Český historik, básnik, zberateľ piesní a pohádok, archivár a vydavateľ ústnej ľudovej slovesnosti.
• Predstaviteľ českého literárneho romantizmu.
• Vyštudoval gymnázium v Hradci Králové a potom filozofiu a práva v Prahe. Pri svojich štúdiách sa spoznal s Karolom Hynkom Máchom a Františkom Palackým, s ktorým spolupracoval po zvyšok života.
• Pred smrťou stihol vystriedať mnohé zamestnania (úradník u súdu, tajomník Českého múzea, archivár mesta Prahy (1851), riaditeľ pomocných úradov pražských (1864)).
• Oženil sa s Barborou Mečířovou a po jej smrti so Žofiou Mastnou. Musel sa tiež vyrovnať so smrťou niekoľkých svojich detí. V roku 1870 Erben umiera v pouhých 59 rokoch v Prahe.
• V svojej tvorbe využíval predovšetkým ústnu ľudovú slovesnosť s cílom ukázať dávne predstavy ľudu o živote a svete.
• Neuznával vzbury človeka proti osudu a uctieval daný poriadok.
• Preto nájdeme v jeho básňach témy viny a trestu.

Historické diela

• Rukopis múzejných letopisov Kosmových
• Ondrej Puklice zo Vstruh
• Príspevky k dejepisu českému, zobrané zo starých letopisov ruských
• Mesiačník hodín staročeských na Staromestské radnici
• Regesta diplomatica nec non epistolaria Bohemiae et Moraviae
• Zobrané spisy Jana Husa

Zberateľská činnosť

• Prostonárodné české piesne a říkadlá                                                                                  
• České pohádky (Zlatovláska, Otesánek, Pták Ohnivák, Hrnečku vař…) 

Jeho jedinou zbierkou básní, ktorú vydal je Kytica z povestí národných (1853). V roku 1861 vyšla podruhé v rozšírenej verzii o báseň Lilie a oddiel príležitostných piesní. Hlavné téma: Konflikt človeka so základnými morálnymi zákonmi. Hrdinovia nie sú aktívni;  nebojujú s tým, čo ich obmedzuje;  sú trestaní za svoje chyby. Romantické prvky: motiv zločinu a jeho vykúpenia, osudovosť, vášeň, motiv človeka v kontraste s krutou prírodou.

Rozbor: Svadobné košele

• Literárna forma: poézia
• Literárny druh: lyriko-epika
• Literárny žáner: balada (=báseň s tragickým koncom)
• Literárne historický kontext: Národné obrodenie, 2. polovica 19. storočia

1) Tematický plán

• Téma – Viera v Boha ochráni pred zlom každého
• Motívy – modlitba, Panna Mária, Boh, znamenie, láska, rouhanie, nadprirodzeno, duchovia, košele, cintorín, svadba, noc, cesta, mŕtvoly, hroby, ruženec, modlitebné knižky, krížik, kostol, naivita, prebudenie, lsť, komora, umrlc, svitanie, ponaučenie

Charakteristika postáv

• Dievča (naivné, veriace, rouhajúce sa, smutné, vydedené, chytré)
• Duch jej milého (zlý, zákerný, klamár, nadprirodzená bytosť)
• Umrlc ( subjekt, ktorý sa v diele moc neprejavuje; poslúcha rozkazy ducha, ale aj dievčiné prosby)

Prostredie

• Dej sa odohráva najprv v svetnici, potom vonku za temnej noci a nakoniec na cintoríne a v komore

Dej (obsah) diela

Dievča trúchli už tretím rokom pre svojho milého, ktorý musel odísť do cudziny a ešte sa odtiaľto nevrátil. Modlí sa k obrazu Panny Márie a rouha sa. Vyhráža sa, že sa zabije, ak sa jej milý nevráti. Najednou niekto zaklepe na okno a dievča tam uvidí svojho milého. Otvorí mu, ale ešte nevie, že on už nie je medzi živými. On jej hovorí, že s ním musí rýchlo ísť a že ešte dnes bude svadba. Dievča nechápe, prečo teraz v noci, ale zaslepené láskou a radosťou zo stretnutia s ním, ide. Po ceste si duch všimne, že dievča si so sebou nesie modlitebné knižky, ruženec a krížik po svojej matke. Všetky veci jej zahodí preč, pretože jemu ako zlému duchovi by mohli ublížiť. Keď dorazia na cintorín, dievča náhle prebudí a v snaze zachrániť si život, povie duchovi, aby jej ukázal cestu odkiaľ prišli. On sa vzniese a dievča rýchlo uteká do komory, kde spí umrlc. Zavrie za sebou závru a duch mláti na dvere a prikazuje umrlcovi, aby mu otvoril a dal mu tu živú. Umrlc sa niekoľkokrát zdvihne, ale dievča ho vždy modlitbou a prosbou k Bohu pošle znova spať. Keď už sa zdá, že dievčate nič nepomôže, náhle začne svitať a ona je zachránená.

2) Kompozičný plán

• 1. Expozícia – Dievča sa modlí a čaká na svojho milého
• 2. Kolízia – Miesto živého muža sa objaví duch
• 3. Kríza – Duch vedie dievča až na cintorín a ona náhle zistí, že už je mŕtvy
• 4. Peripetia – Utečie sa schovať do komory, ale tam leží umrlc, ktorý poslúcha ducha
• 5. Katastrofa – Dievčate zachráni život jej modlitby a svitanie

Kompozičný princíp

• Chronologický

Forma

• Rým je združený ( AABB alebo AABBCC) = zhodné slabiky na konci každého verša.
• Počet slôk sa nedá presne určiť, ale je ich približne 65 a sú rôzne dlhé.
• V básni nájdeme aj priamu reč, otázky a zvolacie vety a to všetko jej dodáva na dynamičnosti.
• Hlavné postavy sú v kontraste ( dievča (živé) x duch ( mŕtvy) ).
• Človek bojuje s nadprirodzenými silami. Táto báseň zrkadlovo súvisí s baladou Vrba (v oboch sa vyskytuje premena osobnosti).

3) Jazykový plán

• Autor používa spisovnú slovnú zásobu-slová neutrálne ( stena, ruža, panna…); slová básnické (povítať, odkveta, sluch, zdráv, žeť…). Ďalej v texte objavíme citovo zafarbené slová, predovšetkým lichotivé ( poupátko, slzička, tatíček, trávníček…).

Syntaktické prostriedky:

• Anafora
  • a lampa ešte svietila, a lampa ešte horila
  • prvý rok pradla hľadivej,  druhý rok plátno polívej
  • Již som košele ušila, již som ich v truhle složila, již moja ruta v odkvete
  • Možno, žeť vetru taženie, možno i- zlé že znamenie!
• Epizeuxis
  • „„Zasej, má milá, zasej len a na okienko: ťuk, ťuk, ťuk!
  • „Ach môj milý! ach pre nebe! // „Ach pre boha! ach čo povieš?
• Epanastrofa
  • „„Ho, nech modlenie – skoč a pojď,
    skoč a pojď a mňa doprovod;
  • živ-li a zdráv je tvůj otec?
    tvůj otec a tvá milá máť,
• Aliterácia
  • ve svete šírom, širokom
• Prirovnanie
  • tak jako ruža s poupátkom
• Inverzia
  • život bych dala pre neho
• Apostrofa
  • „ Žel bohu, kde môj tatíček? Maria, panno premocná, ach buď ty mi pomocná. // Maria, matko milosti, buď pomocnicou v žalosti!

Významové prostriedky:

• Tropy: Metafora- kviet blaha; jarný kviet; vetru taženie; alebo iného v srdci máš
• Personifikácia: už jedenástu odblila; želem sa ňadrá zdvihli; brata mi guľa zabila; pohnul sa obraz na stene; lampa prskla; vietor buráci
• Synekdocha: na záspí krokov zvuk; vo dne moje oči tlačí sen; psi húfom vo vsi zavyli; a oko božie nade mnou
• Hyperbola: sestra do roka nežila; tri roky o nem ani sluch
• Eufemizmus: už na nem rastie trávníček; alebo život môj náhle skráť
• Epiteton: nízka svetnička; božia rodička; zlé znamenie; môj milý; pustá noc; divná vec; pekná noc
• Oxymóron: lampa temne horila; vstávajú mŕtvi z hrobov
• Symbol: biele ňadrá
• Tautológia: vo svete šírom, širokom; a lampa ešte svietila, a lampa ešte horila; poviet môj milý, povedz predsa

Vlastný názor na zbierku Kytica

Všetkých 13 básní vo zbierke Kytica je úžasne spracovaných ako po stránke formálnej, tak aj po stránke obsahovej. Zaoberá sa tu tragickými osudmi postáv, ktoré neuposlechnú nejakého príkazu a podľa toho taky většinou skončia. Zbierka obsahuje balady: Kytica, Poklad, Svadobné košele, Poludnica, Zlatý kolovrat, Štedrý deň, Holubok, Záhořovo lože, Vodník, Vrba, Lilie, Dcérina kliatba, Veštkyňa. Vznikala od roku 1834. Témou básní je väčšinou konflikt človeka so základnými morálnymi zákonmi. Hrdinovia nie sú vôbec aktívni a nebojujú s tým, čo ich omezuje a zťažuje im život. Sú trestaní za svoje chyby a provinenia. Dobro a zlo je v básňach jasne rozpoznateľné a vždy stojí proti sebe. Dej sa odohráva prevažne na vidieku a často v niekom temnom až strašidelnom prostredí. Napríklad na cintoríne, vo svetnici, v rybníku, v lese, pod zemou, v pekle…Básne sú radené tak, aby boli zrkadlovo zhodné. Vždy sa proti sebe stavia dve, ktoré majú podobný význam alebo z nich plynie rovnaké ponaučenie. Kytica x Veštkyňa- vlastenecké; Poludnica x Vodník- konflikt matky a dieťaťa; nadprirodzené postavy, ktoré majú zlú povahu; Poklad x Dcérina kliatba- matka x dieťa; Svadobné košele x Vrba- premena človeka v nadprirodzenú bytosť (duch) a vo vrbu; Zlatý kolovrat x Záhořovo lože- zde sa človek najprv provinil, potom učinil pokání a nakoniec sa dostavilo spravodlivé riešenie situácie; Štedrý deň x Holubok- stavované proti sebe kontrasty ( láska x smrť;  šťastie x smútok ). Posledná trinástá báseň nemá žiadnu do páru. Básne sú písané spisovnou češtinou, občas sa objavia citovo zafarbené slová. Autor sa vyjadruje presne a používa tiež spustu dialógov. Balady majú často pozvoľný začiatok a potom dej graduje a väčšinou končí tragicky. Erben používa spustu rôznych básnických prostriedkov z rád tropov i figúr, aby dodal dielu umeleckú výraznosť. Jeho básne obsahujú rôzne druhy rýmov a na dynamike im pridáva tiež priama reč.

Balada Svadobné košele má podľa môjho názoru skvelý dej. Autor tu popisuje, ako môže viera v Boha všetko zmeniť k lepšiemu. Dokonca zachráni človeku aj život. Dievča sa tu rouha a hovorí, že by dala život pre svojho milého, len aby sa vrátil. Najednou sa pohne obraz na stene a zhasne lampa a to znamená zlé znamenie. Je tu ukázaná aj naivita dievčaťa, ktoré nepozná, že jej milý sa pretvoril do ducha. Ide s ním celú cestu až na cintorín, o ktorom on prehlasuje, že je to jeho hrad. A kríže, že sú jeho sad. Ona mu povie, že jeho dych je otravný ako jed a že má srdce z ľadu. Potom ho prelstí a chce, aby jej ukázal cestu. On sa vzniese do vzduchu a dievča medzitým utečie do komory. Tam jej však čaká ďalšie nebezpečenstvo, pretože tam leží umrlc. Duch sa naštve a buší na dvere komory. Ovláda umrlca, pretože je vlastne zo stejného sveta ako on. Zo sveta mŕtvych. Umrlc opakované vstáva zo svojho „lôžka“ a chystá sa vydávať mu dievča. Ona sa krčí v rohu a modlí sa. A to je jeden z faktorov, ktorý jej zachráni život. Ďalším je východ slnka a prijduce ráno. Duch je vzteklý a roztrhá všetky košele, ktoré dievča ušila.

Ovšem aj ďalšie básne z Kytice sú veľmi podarené. Celá kniha je veľmi čitateľná a napínavá. Druhou básňou, ktorá ma velice zaujala, je Zlatý kolovrat.

Dej sa odohráva predovšetkým v lese a na hrade. Fascinujúci je vzťah matky a dcéry, ktoré sú schopné kvôli bohatstvu zabiť svoju vlastnú „krv“. Veľmi krutým spôsobom ju pošlú na večnosť. Zbavia ju totiž očí aj rúk a nôh a nechajú ju v lese. Panovník, ktorý tu vystupuje, je opäť veľmi naivná osoba, pretože uverí nepravej žene. Celú zápletku rozluští až zlatý kolovrat, ktorý začne hovoriť, keď na ňom predie panovníkova lstivá žena. Povie kráľovi celú pravdu o tom, ako zákeřne sa zbavila svojej nevlastnej sestry. Kráľa pochopiteľne popadne vztek a vyžene ju aj s jej matkou. O spravodlivý rozsudok sa v lese postarajú vlci, ktorí si matku s dcerou dajú k snedku. Dievča, ktorá bola kruto zabitá, sa tiež dočká svojho šťastia, pretože je vrátená do života a vezme si kráľa za muža. Takže všetko skončí, ako sa patrí.

Záver

Karel Jaromír Erben pôsobil v tretej etape Národného obrodenia. Spolu s ním pôsobili v tejto dobe napríklad Karel Hynek Mácha alebo Josef Kajetán Tyl. Všetci títo spisovatelia istý pôsobili k obohateniu českej literatúry. Erbenovo dielo má vlastenecký charakter a snaží sa nás tiež poučiť, aj keď trochu morbidným spôsobom. Veľkú umeleckú hodnotu má dielo istý preto, že ho autor niekoľkokrát prepracoval a rôzne upravoval.

Môj názor na Kyticu je kladný. Túto zbierku básní mám veľmi rád a určite by si ju mal prečítať každý, kto má rád neobvyklé diela s dynamickým dejom. Vždy, keď čítam niektorú vybranú baladu zo zbierky, spájam si s ňou aj jej filmové spracovanie a tým je pre mňa báseň ešte zaujímavejšia. Myslím, že by všetky knihy mali byť zfilmované pre lepšie pochopenie a zapamätanie si deja.

The post Svadobné košele – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Kytica

Autor: Karel Jaromír Erben

Pridal(a): Brendy, Baunka

Karel Jaromír Erben (1811 – 1870)

• Český historik, archivár, spisovateľ, básnik, prekladateľ
• Patrí do obdobia romantizmu, zakladateľ českej modernej balady (bez sociálneho podtextu – Neruda, Wolker, Bezruč), národopisná a zberateľská činnosť
• Gymnázium, neskôr filozofiu a práva, pracoval ako sekretár v Národnom múzeu, redaktor Pražských novín, archivár mesta Prahy – usporiadal pražský archív
• V mladosti spoznal F. Palackého (odtiaľ záujem o históriu a národopis)
• Zbieral po českých dedinách ľudové piesne, rozprávky, riekanky, povesti (CZ i SK)
• Celý život prenasledovaný chorobami a starosťami o hmotné zabezpečenie rodiny
• 1867 – Moskovské výstavy – ochorenie pľúcnej chorobou → tuberkulóza
• Chcel poodkryť ľudové povesti, piesne a obyčaje, spatřoval v nich svedectvo o charaktere a duchu českého národa, hlavný cieľ svojej tvorby mal v písaní textov umelecky pôvodných.

Ďalšie významné diela:

• Slovanské čítanky – Sto prostonárodných pohádk a povestí slovanských v nárečiach pôvodných, Vybrané báje a povesti národných jiných vetiev slovanských
• Ľudové báje – Kytica z povestí národných
• Piesne – Piesne národné v Čechách, Prostonárodné české piesne a riekadla
• Vlastenecké diela – Mladší brat, Večer, Tulák, Na cintoríne
• Historické diela – Rukopis musejných letopisov Kosmových, Ondřej Puklice ze Vstruh, Regesta diplomatica nec non epistolaria Bohemiae at Moravice, Staré spisy Jana Husi
• České rozprávky – Dlhý, Široký a Bystrozraký, Tri zlaté vlasy deda Vševeda, Vták Ohnivák a liška Ryška, Zlatovláska, Živá voda; ľudový jazyk, bez dialektizmov
• Básnická zbierka – Kytica z povestí národných

Literárno-historický kontext

Historické pozadie

• 1830 až 1848 – revolúcie v európskych krajinách (Metternich, Bach)
• Autori – ľudová poézia, kde hľadajú svoje korene
• Snažia sa na rozdiel od národného obrodenia povzniesť českú literatúru na vyššiu úroveň
• Výchovné a umelecké ciele v rovnováhe, umelecké začínajú prevážať
• Literatúra si už kladie vyššie ciele ako len baviť čitateľov

Zaradenie autora, znaky umeleckého obdobia

• česká literatúra 19. storočia
• III. etapa národného obrodenia: 30. – 50. roky 19. storočia (čiastočne sa radí do českého romantizmu)
• 30. roky – nástup novej generácie
• bola oddelená veddecká a umelecká tvorba
• hlavnou osobnosťou tohto obdobia je K. J. E.
• väčší záujem o český folklór, hlavným úkolom literatúry bola výchova k vlastenectvu – výchovné ciele prevyšujú záujmy umelecké
• K. H. Mácha – vrstovníky neuznaný, odlišuje sa
• 2 hlavné smery:
  • romantizmus (vrchol)
  • biedermeier – smer meštianstva v rokoch 1815 – 1848, základom konzervatizmus (pokojný život v rodine) a sentimentalizmus (okázalé vlastenectvo)

Autori, ktorí tvorili vo vtedy

• K. H. Mácha, J. K. Tyl, K. H. Borovský (Krst svätého Vladimíra), Božena Němcová

Rozbor diela: Kytica (1853)

• Literárny druh: lyrickoepická skladba
  
• Literárny žáner: zbierka baladických básní (13 básní, 11 balád, 1. + 13. nie sú balady)
  • objavujú sa znaky rozprávky (Zlatý kolovrat), povesti (Veštkyně), legendy (Záhořovo lože)
    
• Literárna forma: poézia
• Literárny smer:  český romantizmus

Všeobecná charakteristika

• Ide o Erbenovo životné dielo a jedinú básnickú zbierku, ktorú kedy vydal.
• Jednotlivé básne vychádzali najprv časopisecky, prvá vyšla balada Poklad (1838)
• Najprv vyšla ako Kytica z povestí národných (vtedy obsahovala 12 básní, nebola tu Lilie)
• Podruhé vyšla pod názvom Kytica z básní K. J. Erbena (tu už bola Lilie obsažená)
• Lilie je ľahkou básňou v tejto zbierke (Kytica – úvod, Holoubek – stred, Veštkyně – záver)

Téma a hlavné myšlienky

• Kritika spoločnosti, ukazuje na život a hodnotu lásky a priateľstva, rozdiely medzi dnešnými a dávnymi ľuďmi, chce morálne poučiť čitateľa
• Dramatický konflikt, vytvára vzájomné vzťahy, ktoré sú porušované
• Vina – konkrétna osoba (nie spoločnosť), ktorá prekročila hranice
• Najzákladnejší vzťah: matka + dieťa
• Pradávna morálna skúsenosť ľudstva (napr. zapomenutie na lásku k dieťaťu, chamtivosť) -> za chybné správanie vždy príde trest
• Nad vším vládne osud, ktorý sa nedá zmeniť, morálne zákony je možné prekonať len láskou, pokáním a odpustením (prvok kresťanstva) = osudovosť – jedinec často nútený voliť, ale nevyhne sa tragédii (trest je neúmerne vysoký, ale nevyhnutelný)

Motívy:

• Matka a dieťa, rozpor, smútok, láska

Námet:

• Vzťahy medzi ľuďmi, balady majú vyhrotený dej, vyplývajúci z nejakého hrozného činu, ktorý niekto spáchal.
• Ľudová slovesnosť – sú to staré české ľudové báje. Zahŕňa hlavné druhy ľudovej epiky.
  • Erben zbieral ústnu ľudovú slovesnosť, pretože predpokladal, že ľudová slovesnosť je prejavom nedochovaného prastarého mýtu, systému predstáv o svete, vzťahu medzi človekom a prírodou a ľuďmi navzájom = romantická koncepcia
  • Hľadal najstaršie verzie, ktoré boli zapomenuté (týka sa aj rozprávok)

Kompozícia

• 13 balád (pôvodne 12)
  • básne s tragickým koncom, väčšinou písané formou dialógov
  • Kytica je stredná a ostatné na ňu nadväzujú, ako kvety
• K zbierke patria aj Erbenove poznámky (tzv. Poznamenanie), z ktorých čerpal, a 14 krátkych Piesní
• V pôvodnom zostavení dvanástich básní, ktorých dej sa odohráva na dedine, vyniká dômyselné radenie – balady sú postavené tak, aby boli zrkadlovo rovnaké určitými vlastnosťami (prvá s poslednou, druhá s predposlednou…):
  • Kytica a Veštkyně – dávajú nádej a vieru v lepšiu budúcnosť vlastencov, pripomínajú ľudovú tvorbu a poéziu
  • Polednica a Vodník – záporná rola nadprirodzenej postavy, ktorá zasahuje do ľudských vzťahov
  • Poklad a Dceřina kletba – narušenie vzťahu medzi matkou a dieťaťom
  • Svatební košile a Vrba – premena človeka (oživlá mŕtvola milenca a žena premenená na vrbu)
  • Zlatý kolovrat (rozprávka) a Záhořovo lože (legenda) – vina, pokánie, konečné vykúpenie
  • Štědrý den a Holoubek – kontrasty, ako je šťastie so smútkom alebo láska so smrťou
  • Lilie – dodatočne 13. báseň, ľahká – nikam sa nehodí

Jazyk

• Vtedyšší spisovný jazyk (dnes už zastaraný)
• Na napätie slúži tzv. baladická skratka času aj deja= zhuštený a úsporný jazyk, často neslovesné vety bez spojok; citoslovcia → dějový spád + dramatičnosť; zvukomalba. Básne sú písané gnomickým veršom, pre ktorý je typická krátkosť a hutnosť
• Naliehavosť a mystičnosť (rozprávkové a kúzelské prvky)
• Časté personifikácie (prisudzovanie ľudských vlastností neživým predmetom alebo veciam) alebo metafora
• Citoslovcia namiesto slovies, priama reč, zdrobneniny, rčenia, veľa slovies na konci verša
• Balady sú ľahko zapamätateľné vďaka pravidelnému rytmu a rýmovaniu
• Popisy postáv, prostredia, vtedyšia čeština (dnes knižná)
• Ďalšie básnické prostriedky: eufónia (libozvuk), elipsa, anafora, epanastrofa, inverzia, epiteton konstanc (ustálený prívlastok, napr.: háj zelený, širá pole), eufemizmus (už na ňom rastie trávniček), apostrofa (Maria, panno premocná), metafora, epizeuxis, zvukomalba, personifikácia, živé dialógy a popisy postáv aj prostredia, ktoré tu nahradzujú romantické prvky; in medias res (skočiť do deja bez nejakého veľkého úvodu, bez určenia miesta a času – Svatební košile)

Rytmus, verš, rým:

• RÝM: združený a striedavý; VERŠ: prízvučný; RYTMUS: trochej

Časopriestor:

• miesto deja: české zeme, dedina, tmavé neurčité miesta vychádzajúce z ľudových povestí (kostoly, cintoríny, lesy)
• doba deja: 19. storočie, čas nie je určený – je cyklický, nemenný, absolútny

Postavy:

• nie sú romanticky rozpolcené voči svetu, spoločnosti ani životu
• smierne prijímajú svoj osud, či už je akokoľvek zlý alebo prípadne dobrý
• za svoje prehrešky sú posudzovaní podľa morálneho kódexu a svoj trest (smrť, pokánie…) pokorne snášajú (Vodník, Poklad, Polednica, Svatební košile, Holoubek)
• dôležitú úlohu majú ženské hrdinky, ktoré sú vo všetkých básniach okrem Záhořova lože (ženy majú poslanie najmä matky alebo nevesty)
• zaoberá sa veľkosťou a úskaliami materinskej lásky (Poklad, Polednica, Dceřina kletba)
• zaoberá sa vzťahom žena-muž (Svatební košile, Vrba)
• príbehy a postavy sú posudzované podľa etického princípu, kde nie je dôležité prostredie ani čas na rozdiel od romantických spisovateľov

Obsah + rozbor

Kytica (Mateřídouška)

Obsah:

Zomrela matka a po nej zostali siroty, ktoré každé ráno navštevovali matkin hrob. Matke sa deti zželelo, a preto sa zmenila na malý kvietok. Deti v tomto kvietku poznali svoju matku a nazvali ho mateřídouškou.

Rozbor:

1. časť – báje o pôvode mateřídoušky (hřbitovy zakladané na suchých miestach; mateřídouška rastie na suchých miestach), tzv. etymologická báseň + kolobeh života v prírode + súžitie človeka s rastlinou; prostriedok – premenenie

2. časť = ideové jadro skladby – odkaz mŕtvej matky – matky = vlasti na dávnych mohylách (polit. – Bachov absolutizmus); vyjadrené vlastenecké a slovanské poslanie knihy; náväznosť na poslednú Veštkyniu.

Poklad

Obsah:

Vdova s dieťaťom ide na Veľký piatok do kostola a cestou narazí na otvorenú skalu, v ktorej je sien plná pokladov. Matka tak položí dieťa a beží domov so striebrom, potom sa vracia, berie zlato. Keď dobehne domov, zistí, že sa poklad zmenil na kameň a hlinu. Skala medzitým zmizne s pokladom aj dieťaťom. Ďalší rok opäť na Veľký piatok sa skala znova otvára a matka nájde svoje dieťa. Berie si ho a nič nedbá pokladu.

Rozbor:

Základom je povest, motiv zlata a porušenie materinskej povinnosti – láska k dieťaťu = trest – mravoučný záver. Pôsobivosť – obraz vidieckeho kostolíka, pohádkové nitro hory, líčenie krajiny – zmeny prírody medzi dvoma Veľkými piatkami, 5x motiv pašije. Zvukomalba – cinkot zlata.

Svatební košile – ľudová balada

Obsah:

Osamená dievčina sa modlí k panně Marii a myslí na svojho milého, ktorý už dávno odišiel do vojny a pre ktorého tkala košele. Tu sa on objavuje za oknom a nabáda ju, aby s ním išla ďaleko. Dievčina poslúchne a letí s ním. Cestou odhadzuje modlitebné knižky, ruženec a krížik po matke. U cintorína pochopí, čo sa na ňu chystá a lsťou donúti upíra skočiť cez stenu ako prvého. Sama sa medzitým schová v márnici. Potom ona aj upír presvedčujú mŕtvoly a nakoniec zazvoní kohút a tým je zachránená.

Rozbor:

Slovanská povaha – miernosť, protiklad – život X smrť, trest za rouhanie (len 1 výkrik) – život v opustení a bolesť. Trest – hrozná cesta + márnica – povierčivá hrôza z mŕtvych, baladická predpoveď. Pokánie + Panna Mária ochráni podľa ľud. kresťanskej viery pred zlou mocou = odpustenie, víťazí život nad smrťou. 3 veci ju spájali so životom – postupne ju ich zbavili. 7veršový doslov – mravne poučný ráz. Premyslená kompozícia, pôsobivosť deja – prudký spád, vykreslenie charakteru dievčiny. Stavba – klidný úvod, zápletku vyvolá rouhanie; vrchol – príchod mŕtvoly (potom už prudký dejový spád); svadobná cesta, cintorín, zápas o dievčinu, rozuzlenie (A slyš!) – zklidnenie. Priama reč – miernosť, odevzdanosť X strohosť, výsmiešnosť. Obrázky nočnej krajiny. Pochmúrnosť – predpoveď – neslovesné vety, združený rým, krátke verše – spiecha. Daktylotrochej medzi jambickými veršami.

Antonín Dvořák – kantáta (zbor – spev + orchester)

Polednica

Obsah:

Dieťa zlobí, neposlúcha matku, ktorá varí otcovi obed. Tá mu vyhráža a volá polednicu, ktorá opravdu príde. Matka dieťa bráni. Otec, ktorý vzápätí príde, ho oživí, ale dieťa je už po smrti.

Rozbor:

Základom je báje o nadprirodzenej bytosti; zobrazenie zodpovednosti materinskej lásky – porušenie – trest, vyznieva mravoučne. Kompozícia – prudký dramatický spád, majstrovské využitie jazykových prostriedkov – krátky príbeh, časovo sústredený do niekoľkých minút (začína pred poludním, končí po úderoch zvonu – 12 slok pred 12. hodinou).

Úvod – podráždená nálada – vedie k zápletke, provinenie – zavolala v afekte na dieťa príšeru, príchod polednice – napätie – vyvrcholenie (zápas o dieťa, mdloba), posledné napätie – zdá sa obrat k lepšiemu, posledný verš – rozuzlenie – smrť.

Forma – najmenšia miera popisu. Rozčilenie – z reči – imperatívy, neúplné vety, citoslovcia, ľudové vazby a výrazy (cigánky, z plna hrdla, i bodejž tě sršeň sám) = názornosť – popis – bez spojok, bez slovies. Za 18. veršom – pomlčka (pri volaní polednice). Hláska í.

Antonín Dvořák – symfonická báseň Polednica

Zlatý kolovrat – balada (rozprávka)

Obsah:

Pán sa zastaví v chalúpke a zamiluje sa do prosté Dory a chce si ju vziať. Jej nevlastná matka mu však chce namiesto nej dať druhú dcéru, a preto spoločne cestou v lese Doru zabijú, odoberú jej nohy, ruky a oči. Kráľ nepozná rozdiel, vezme si druhú dcéru. Odíde do boja. Medzitým starec v lese nájde telo a pošle svojich pážat do zámku predávať zlatý kolovrat, praslice a kužeľíček za nohy, ruky a oči. Tie pripoja k telu, Dora ožije. Keď chce sestra pánovi niečo utajiť, kolovrátok mu prezradí celý príbeh. Pán Doru nájde a vezme si ju. Matke a sestre urobí to, čo ony Dore.

Rozbor:

Dobro víťazí, kúzelsné predmety, postavy. Dej nie je tak dramatický, trest nie je tak zdôraznený, by rušil rys rozprávky. Vrchol – napravenie zločinu. Názornosť – vykreslenie krajiny, citová hlbina (zaujatie vyprávača – babica, dcéra hadica), podmanivosť. Zvukomalba (klop, klop, klop), ľudové dvojveršie charakterizujúce (vyšla dívčina ako květ, neviděl také krásy svět), dojem (pán stojí, nevěda, co chtěl).

Forma – štvorveršové strofy, združený rým, 5. verš sa nerýmuje.

Antonín Dvořák – symfonická báseň Zlatý kolovrat

Štědrý den – podtitul – balada (ľudová povest)

Obsah:

Dievčatá Marie a Hana v advente predú len a idú sa pozrieť na jazero. Keď vysekajú dieru, má sa im zjaviť ženích. Hane sa zjaví myslivec Václav, Marii však len kostol, sviece, rakev. Do roka sa Hana vydá a Marie zomrie. O ďalšom advente predúce dievčatá radšej nechcú vedieť, čo ich čaká.

Rozbor:

Osudovosť – 2 rozdielne dievčacie osudy (sestry Marie a Hana) vložené do rozsiahleho vykreslenia ľudových zvykov a povier vzťahujúcich sa k tajomnému sviatku (Nie je vánočný stromček! Prečo? – nepatril k slovanským zvykom).

Základ deja – poviera, idea – celok dán prelínaním šťastia a smútku v kolobehu roka.

Záverová strofa – varovanie. Obrázky – spevy: 1. = výpravný – jadro – dievčie sny o milostnom šťastí; 2. = Štědrý deň – zvyky, poviery; 3. = vlastný príbeh, veštba; 4. = splnenie veštby; 5. = návrat na začiatok + skúsenosť.

Ľudová reč. Metrum: 1., 3. – rámec 5. spevu (daktylotrochej, striedavý rým), 2., stred 5. – apostrofa Š. v. (základom je trochej na rovnakom počte stôp, verš je na slabiky kratší, rým – ABCB), 4. spev – v prvom štvorverší sa podobá 2. spevu, ale zvukový ráz: veselka – neprerušovaný pohyb veršov X pohreb – pauzy = to dôkaz jednoty obsahu a formy.

Zdeněk Fibich – melodrama

Holoubek – ľudová balada

Obsah:

Mladá žena ide okolo cintorína a plače, pretože jej zomrel manžel. Potká však nového muža, za starého truchlí sotva tri dni a za mesiac sa vydá. Nad hrobom manžela vyroste dub a na ňom sedáva biela holubica. Tá žene jducej okolo spieva pravdu, že manžela otrávila. Tá to neunesie.

Rozbor:

Ideologický základ – vina X svedomie, manželský zväzok je nedotknuteľný, jeho porušenie je v duchu morálneho ľud. názoru prísne trestané. Žena otrávila manžela, svedomie ju donútilo k samovražde, motiv holubice – premena duše nevinného človeka.

Malé celky: 1. pohreb + falošná nárečnosť; 2. námluvy paničky; 3. príprava na svadbu; 4. svadba; 5. veselie + upomienka na vinu – stupňovanie napätia – koniec 1. časti; 6. nezmeniteľnosť viny, ťarcha hlasu svedomia – zúfalstvo; 7. už utopená vinička; 8. večnosť kliatby – samovražky – ťažký kameň (= vina) na rozcestí v poliach.

Forma – štvorveršové sloky – ako v ľudovej poézii – aj jazyk – opakovanie slov: tečie voda, tečie; bola svadba, bola; beží časy, beží; nie je to opakovanie forem ľud. poézie, ale využitie v umelej skladbe!

Antonín Dvořák – symfonická báseň Holoubek – hudobne najdokonalejšia zo 4 symfonických básní podnítených Erbenovými baladami – 5 častí: pohreb + príchod paničky + svadba + zúfalstvo + smrť

Záhořovo lože – balada (legenda – aj v poľštine)

Obsah:

Otec upsal syna diablovi a ten sa vydáva do pekla získať listinu späť. Cestou potká Záhoře, ktorý ho chce zabiť (ako spoustu iných pútnikov), ale nakoniec sa dohodnú, že ho nechá, keď sa pak chlapec vráti a povie mu, ako to v pekle vyzerá. Za rok sa chlapec vracia a vypráva, že Satan nariadil pod hrozbou kríža listinu vydávať, diabeľ však neposlúchol, ani pod výhrůžkou mučenia pekelnou kúpeľou a železnou pannou. Až pri výhrůžke Záhořovým ložom blánu vydal. Záhoř sa zdrieše a pútnik mu poradí, aby sa kál a modlil, kým sa k nemu nevráti. Také zarazí jeho zabíjačký kyj do skaly. Za deväťdesiat rokov sa pútnik vracia ako biskup so svojím pomocníkom. Chce sa občerstviť, a pomocník nájde za skalou krásny jabloňový strom, vedľa stojacej paže mu utrhnúť jablko, neb ho nesadil. Keď strom uvidí biskup, môže utrhnúť, pretože vyrástol zo zarazeného kyja. Šťastne sa stretne so Záhořom – hovoriacim pažerákom a potom obaja v pokoji zomrú a ich duše sa premenia na holubice.

Rozbor:

Dvojité dejové pásmo – kajúci sa hriešnik Záhoř + pobožný pútnik sestupuje do pekiel pre úpis – ponurá atmosféra aj prírodná a pekelná scenéria (pozadie deja) aj so zázrakmi. Vzrušené obrazy aj slová – obraz zločinu a pokánia aj odpustenia v duchu stredovekých légend. Menšia jednoduchosť a menšia ľudovosť, výnimočnosť postáv – odlišnosť od ostatných básní.

Vodník – balada

Obsah:

Dcéra aj napriek matkiným námietkam ide práť šatky do rybníka, pod ňou sa prepadne lávka a dostane sa do vodníkovho sveta. Stane sa nedobrovoľne jeho ženou a má s ním aj syna, jej jediné potěšenie. Nakoniec ho presvedčí, aby ju pustil naposledy sa rozlúčiť s matkou. Dovolí jej to od klekania do klekania a nesmie nikoho objímať. Matka nechce dcéru pustiť, a tak sa schovajú v komore. Príde vodník, chce večerať, rozestlať, potom nakrmiť dieťa. Matka dcéru nepustí a hovorí mu, aby dieťa priniesol. To on urobí, ale utrhne mu hlavu.

Rozbor:

Základom je báje o zlej vodníckej bytosti – súvisí so smutnými skúsenosťami ľudí s vodným živlom – nepriateľský pomer – bytosti vábia ľudí. Materinská láska – hrôza z vodnej hlbiny aj sila materstva = konflikt medzi silami života a tým, čo ich hubí. Zvíťazil pozemský život, láska matky prekonáva lásku k dieťaťu, ktoré sa narodilo bezdušne.

Forma – obraz príšery vyrastá z ľudového podania – rozprávky (na topole, nad jazerom…, kapajúce šosy, duše pod hrnečky, zelené vlasy), ľud. je aj varovanie: neobjímať, inak stratíš to, čo si na inom svete miloval. Zápletka je pripravená ľudovým výkladom snu. Podoba ľudovej piesne – refrén, ľudová reč – zdrobneniny (ráno raníčko), citovo zafarbené slová, zraková názornosť (príroda – smútok vodníkovho kráľovstva, búrka na jazere), zvukomalba.

Zdeněk Fibich – melodrama – ľudovosť, baladičnosť, náladovosť

Vrba – balada

Obsah:

Pán sa pýta svojej pani, ako je možné, že je vo dne zdravá, ale v noci ako mŕtva. Povie mu, aby sa tým nezaoberal, že jej to určené. Pán neposlúchne, ide za babkou, ktorá mu povie, že pani sa v noci vteluje do vrby. To sa pánovi nelíbi a vrbu skáce. Tým zomrie aj jeho žena a zo syna je sirotek. Nakoniec z vrby urobí kolísku, z jej vetví si chlapec bude robiť píšťalky a tak rozprávať s maminkou.

Rozbor:

Základom je viera v dôverný vzťah človeka s prírodou (vrba – žena), citovo prehlbuje vzťah materinskej lásky (kolíska z prken – tela matky) – boj X osudu je márny (čo sudica komu kaže, slovo ľudské nerozváže).

Forma – dialóg, trochej (štvorstopý), strofy: rýmované dvojveršia.

Lilie – balada

Obsah:

Dievčina si nepraje byť pochovaná na cintoríne, ale v lese. Tam na jej hrobe vykvetie lilia, ktorá vo ľuďoch vzbudzuje túžbu. Miestny pán ju objaví, keď na poľovačke chcel skoliť laň. Dal ju preniesť do svojej záhrady. Tam zistí, že lilia v noci chodí po zahrádke a hovorí, bojí sa svetla. Ponúkne jej ochranu, keď sa za neho vydá. Dá mu aj syna. Pán však musí do boja a opatrovníčkou určí svoju matku. Tak pravidlá nedodržuje, a keď sa pán vracia, je lilia aj dieťa mŕtve. Matke nakoniec pria to isté.

Rozbor:

Prírodná báje o vzťahu medzi človekom a rastlinou – život a smrť sú neslučiteľné. 2. motiv: nepriateľstvo tchyně – snacha. Syn preklína matku – manželské vzťahy sa rozchádzajú s vzťahmi rodičovskými. Opäť – matka hadica, nadprirodzenej bytosť je dobrá (oproti vodníkovi), predstavuje túžbu po živote.

Rým: AABB

Dceřina kletba – balada

Obsah:

Dievčina hovorí, že zabila holubičku, dieťa a od žalu jej môže pomôcť len oprátka. Pri tom preklína svojho milého aj svoju matku, že za jej nešťastie môžu oni.

Rozbor:

Motív matky vražedkyně – zabíja novorodené (v ľudovej poézii – Dorna vražedkyně, Matka travička)

Idea – mravná – odpovednosť materinskej výchovy (žes mi zvůli dávala) – špatná výchova

Tragédia – predpojatosť – slobodná matka.

Forma – dialógy, postupné odhalenie, sevrená forma – posledné verše – otázky a odpovede sa rýmujú, sú výsmešné – výsmech inotajných odpovedí dcéry: vzrastá napätie, vrcholí kliatbou.

Veštkyně

Obsah:

Skadá sa zo úryvkov šiestich ľudových povestí o českej zemi. O Libuši, ktorá pošle pre Přemysla Oráča a na zem dopadne hlad, kým on nedoorá svoje pole. O Libuši, ktorá veští založenie Prahy a položí svojho prvorozeného syna do vody, kým nenastanú dobré časy. O Karolovi IV. a kolíske. O kostole so zlatým zvonom, ktorý sa zaryje do zeme, kým sa neobnovia ctnosti, láska, viera a nádej. O tom, že by sa Česi mali sjednotiť k jednému náboženstvu. O polovici sochy, ktorá by potrebovala hlavu (rozum) a srdce, aby bolo dobre.

Rozbor:

Povest o slávnej minulosti a proroctvo o slávnej budúcnosti českého národa (Bach – absolutizmus) – mravný zákon (v predchádzajúcich básniach víťazí) tu je spojený s vývojom ľudových dejín – aj tu však musí byť mravný zákon zachovaný (podobnosť s Kollárom). Len 6 zlomkov. Neuskutočnil záměr „zbásniť“ väčší počet povestí – Přemysl – vráti sa, aby dooral a zasial; Libuše; Karol IV. – zázračné lože na Karlovej Týne – každého svrhlo; Karlov most – zvyšok sochy (½ hodiny) – ľavica – štít so staromestským znakom, pravica sa opierala o meč, u nôh – ľav = Bruncvík (1648 pri obliehaní Prahy Švédmi kuľa urazila ½ sochy – nebude dobre, kým hlava a srdce zase nebudú na mieste) /neskôr socha obnovená/.

Kritika a vplyv diela

• Kritika nie je známa, ale vieme, že kniha ovplyvnila mnoho ďalších literátov po Erbenovi
• Prispela k obrodeniu jazyka a donútila ľud nadchnúť sa pre českú literatúru
• Hudba: Dvořák, Fibich, Novák
• Maliarstvo: Mánes, Aleš, Zrzavý
• Literatúra: Neruda, Vrchlický, Bezruč, Wolker
• Film: Brabec, divadlo: Semafor – paródia
• 30. roky – stret s Tylom a Máchou – nejedná sa o ohlasovú poéziou, snaha o rekonštrukciu ústnej ľudovej slovesnosti, mýtu, ktorý charakterizuje národ (na rozdiel od Čelakovského)

Porovnanie

• Čerpanie z ľudovej slovesnosti: Božena Němcová (rozprávky)
• Čerpanie z légend: I. Olbracht: Nikola Šuhaj zbojník

Môj názor

Zbierka Kytica ma velice zaujala. Erben je obdivuhodným majstrom jazyka a nezbýva než súhlasiť s názorom, že čítanie Kytice patrí k základnému vzdelaniu každého Čecha. Najviac sa mi na básniach páčila ľudovosť, výstižnosť a schopnosť vtiahnuť človeka do deja. Dokázal to aj voľbou pôsobivých výrazových prostriedkov. Jedným z takýchto prostriedkov je spôsob, akým v nás básnik svojimi veršami dokáže vzbudiť četné zvukové predstavy (napr. vo Vodníkovi).

The post Kytica – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Kytica

Autor: Karel Jaromír Erben

Pridal(a): Teri

Karel Jaromír Erben

• narodil sa roku 1811 (Miletín u Hořic v Podkrkonoší)
• zemrel roku 1870 v Prahe
• bol to český historik, spisovateľ, básnik, právnik, prekladateľ a zberateľ českých ľudových piesní a rozprávok
• predstaviteľ literárneho romantizmu
• študoval Gymnázium v Hradci Králové, filozofiu a práva v Prahe
• v mladosti sa spoznal s F. Palackým (odtiaľ záujem o históriu a národopis) a tiež s Karolom Hynkom Máchom
• po vidieckych archívoch zbieral ľudové piesne, rozprávky, riekanky, povesti (české i slovanské)
• zakladateľ modernej českej balady, nemajú ešte sociálny podtext, ten je až u Nerudu, Bezruča, Wolkera
• na Kytici pracoval 20 rokov

Charakteristika doby

• toto dielo bolo prvýkrát vydané roku 1853 (obsahovalo 12 básní), roku 1861 doplnené o báseň Lilie
• v tejto dobe boli časté revolúcie v európskych krajinách, u nás Metternichovský absolutizmus, potom Bach
• sú tu autori tvoriaci v duchu národného obrodenia (30. – 50. roky 19. storočia)
• Erben sa na rozdiel od národných obroditelov snaží povzniesť českú literatúru na vyššiu úroveň
• cíle výchovné a umelecké sa dostávajú do rovnováhy, umelecké začínajú prevážať
• literatúra si kladie vyššie ciele ako len baviť čitateľov

Ďalší romantickí autori:

• Karel Hynek Mácha, Václav Kliment Klicpera, Josef Kajetán Tyl, Božena Němcová

Rozbor diela: Kytica

• Celým názvom: Kytica z povestí národných
• zborník 13 balád

Literárny druh a žáner

• Druh: lyrickoepická skladba
• Žáner: balada s znakmi rozprávky

• Erben čerpá a vychádza z ľudovej (slovanskej) tradície, bájí a povestí, niektoré balady sú motivované kresťanstvom (ľutovanie nad svojimi činmi =) dopustenie)
• je to zborník folkloristicky orientovaného romantizmu
• Vrcholný romantizmus – avšak dielo nenáša príliš jeho znakov, hrdinovia nevzdorujú osudu, prijímajú vinu, nie sú individualistickí, značná osudovosť, úsporný popis krajiny, sústreďuje sa na dejový spád

Kontext autorovej tvorby, vnik a rozvrženie diela

• Kytica je jediný zborník básní, ktorý vydal
• Básne vychádzajú z ľudovej slovanskej tradície – Erben zbieral ľudovú slovesnosť slovanských národov, porovnával podobné príbehy rôznych národov a tak nachádzal najstaršiu verziu, o ktorej sa domnieval, že siaha až k slovanskej mytológii, ktorá už bola zabudnutá (týka sa to Erbenových rozprávok, povestí aj zborníka Kytica)
• Básne, naväzujú na ľudovú poéziu, zobrazujú etnické korene českého národa
• Príbehy sú alegóriou na nemecký útlak Čechov Habsburskou ríšou
• Má predem premyslené rozvrženie básní, zrkadlovo, t. j. že napríklad prvá a posledná báseň je rovnakého tématu

Básne zoradené podľa poradia v knihe

• Kytica
• Poklad
• Svadobné košele
• Poludnica
• Zlatý kolovrat
• Štedrý deň
• Holubok
• Záhořovo lože
• Vodník
• Vrba
• Lilie
• Dcérina kliatba
• Veštkyňa

Hlavná myšlienka

• konflikt vo vzájomných vzťahoch, porušenie medziludských väzieb
• konkrétna osoba nejakým spôsobom poruší hranicu v medziludských vzťahoch
• najzákladnejší vzťah: matka x dieťa
• hlavná hrdinka: matka, žena
• morálne zákony možno prekonať len láskou, pokáním a odpustením (prvok kresťanstva)

Témata, motívy

• často sa tu objavuje otázka medziludských vzťahov
• hlavné je vina a trest
• za každý nemorálny a zlý čin príde trest
• vzťahy medzi matkou a deťmi (zapomenutie na lásku k dieťaťu), tiež medzi manželmi,..
• častá je tiež názorná ukážka, ako ľahko ľudia zapomínajú na morálne väzby medzi sebou kvôli bohatstvu
• motívy jednotlivých balád nižšie v rozbore diela

Kompozičná a veršová výstavba

• Chronologický postup
• Časti: 13 balád – sloky – verše, básne zoradené zrkadlovo podľa spoločných tém (napr. prvá s poslednou – Kytica a Veštkyňa – ľudová tvorba a poézia)

Vyprávač

• Vyprávačie spôsoby: Priama reč
• Typy prejavov: Pásmo vyprávača v er-forme, dialógy
• Lyrický subjekt: neosobný

Jazykový rozbor – slovná zásoba

• písané stručne, jasne, vecnou
• výrazný rým, zvukomaľba (Vodník), prirovnanie, apostrofy, živé dialógy, názorná popisnosť postáv a prírody atď.
• dielo obsahuje aj viac ďalších druhov a žánrov, napr. rozprávka (Zlatý kolovrat), pohanský mýtus (Poludnica), ľudová povest (Poklad), barokne romantické legendy (Záhořovo lože
• motívy cintorínov, lesov, jazier, nadprirodzene bytosti
• Tropy a figúry
  • Tropy: epiteton (vraném bujném koni), personifikácia (vesele podkovičky zvonia), synekdocha (babice koža, kosť), metafora (nesiem v dome zmenu)
  • Figúry: epizeuxis (klop, klop, klop), anafora (a pred chalupou …, a na chalupu …), elipsa (priamo k chalupke), inverzia (na vraném bujném jede koni), rečnícka otázka (Kto by pomyslel jaktieživ?)

Motívy jednotlivých balád

• Kytica x Veštkyňa =) motív národného smutku a nádeje, národne buditeľské posolstvo
• Poklad x Dcérina kliatba =) motív materinskej viny, matka x dieťa
  • Poklad: kvôli peňazom zapomnela na svoje dieťa
  • Dcérina kliatba: narušený vzťah medzi matkou a dcérou, matka svoju dcéru príliš rozmaznala a dcéra jej to dáva za vinu
• Svadobné košele x Vrba =) vzťah mŕtvych k živým, Svadobné košele =) z milého umrelca, Vrba =) z ženy vo vrbe
  • Svadobné košele: motív obľúbený u autorov tejto doby (E. A. Poe – Havran) – prílišné lpienie na mŕtvom človeku, človek bez neho nechce žiť =) trest
  • Vrba: zúfalý čin manžela vďaka ktorému zabil svoju ženu (pokácel vrbu)
• Poludnica x Vodník =) nadprirodzene bytosti
  • Poludnica: matka omylem udusí svoje dieťa, o ktoré má strach
  • Vodník: dcéra je dvakrát potrestaná (1. neposlúchne matku, 2. poslúchne matku na úkor dieťaťa =) trest)
• Zlatý kolovrat x Záhořovo lože =) sú zamerané na vinu a vykúpenie, veľkú úlohu tu hrá pokánie
• Štedrý deň x Holubok =) základný motív láska a smrť
• Lilie =) dodaná dodatočne (1861)

Postavy

• väčšinou hlavnú úlohu hrajú ženy, dievčatá, kladné, slušné, poctivé, počestné

Stručný obsah balád

• Kytica
• • Je o smrti matky, ktorej sa zželelo jejich nešťastných detí a preto sestúpila do drobného kvietku, ktorý deti nazvali podľa matkinho dychu materskou dušičkou. Deti boli hneď šťastnejšie, chodili k matkinmu hrobu a vzpomínali na svoju matku.
• Poklad
• • Na Veľký piatok spiechala vdova s dieťaťom do kostola, po ceste spozorovala jaskyňu, ktorú nikdy predtým nevideli. Ako raz vešla, oslepil ju lesk obrovského bohatstva. Toto bohatstvo ju úplne oslepilo a preto odložila svoje dieťa a začala naberať plné hrsti zlata. S plnými rukami sa rozhodla, že poklad vynesie a za odložené dieťa sa vráti neskôr. Keď sa však vráti, cesta je zavretá a dieťa je uvnútri. Vdova sa celý rok modlí a prosí Boha za odpustenie. Presne za rok na Veľký piatok ide vdova opäť do kostola a opäť si všimne vchodu do zeme a na tom istom mieste, kde ho pred rokom nechala, objaví svoje dieťa. Neustále potom dakuje Bohu.
• Svadobné košele
• • Mladá panna sa pozdĺž noci modlí k obrázku s Pannou Máriou a naříká, že jej zomrela matka, otec, brat a vzpomína na svojho milého, ktorý sa dosiaľ nevrátil z vojny. Počas troch rokov zasadila len, bielila plátno a šila svadobné košele. Prosí Pannu Máriu, aby jej radšej skrátila život. V ten moment sa však objaví jej milý, ktorý ju odvedie pustou krajinou na cintorín. Na cintoríne ju chce vziať do svojho hrobu. Dievča sa však schová v márnici a vďaka svätým slovám sa nepodaří mŕtvym sa jej zmocniť. Ráno sa potom prebudí v márnici s vlasmi bielými ako sneh a všetky jej košele sú rozhádzané po náhrobcích.
• Poludnica
• • Tesne pred poludním sa matka zlobí na svojho plačúceho chlapčeka. Straší ho poludnicou. V okamihu, keď matka poludnicu zavolá, sa otvoria dvere a divá žena sa začne pomaly sápať po chlapcovi. Matka prosí o jeho záchranu a prudko ho k sebe tiskne. Otec sa vráti domov a nájde matku v mrákotách, chlapec je však mŕtvy. Udusila ho nevedomky sama matka, ktorá sa bála, že jej ho poludnica vezme.
• Zlatý kolovrat
• • Jedného dňa sa zastaví mladý kráľ u lesnej chalupy a spatria mladú krásku. Ihneď sa s ňou chce oženiť, ale dievča namietne, že sa najprv musí dovoliť jej matky. Druhý deň sa kráľ vracia a ponúka maceše zlato a striebro za jej nevlastnú dcéru. Macecha najprv kráľovi nutí svoju vlastnú, nakoniec však súhlasí. Ďalší deň po ceste na zámok zabijú macecha so svojou vlastnou dcérou nevlastnú Dorinku v lese, kde ju usmrtia a odoberia údy a oči. Obidve sa potom vydajú na cestu do zámku. Tam sa nič netušiaci kráľ ožení so vlastnou dcérou a po týždni odíde a uloží žene, aby predla na kolovrate.
    Doru medzitým v lese nájde starček so synom. Syn teda ide na hrad a vymení zlatý kolovrat za nohy, zlatú preslicu za ruce a zlatý kužeľík za oči. Chlapec všetko donesie starčekovi, ktorý údy a oči prilepí k telu a pokropí ich živou vodou.
    Na zámok sa medzitým vráti kráľ, ktorý po svojej choti vyžaduje, aby mu na novom kolovrate zahrala. Kolovrat však kráľovi všetko prezradí, a tak kráľ macechu aj jej dcéru vyžene do lesa, kde ich roztrhajú vlci. Dorinku si potom vezme za ženu.
• Štedrý deň
• • Pred Štedrým dňom sedia dve panny a predu. Z hovoru sa dozvie, že o polnoci v jazierku, kde sa skláňa vrba, uvidia svoju budúcnosť. Tak sa teda vydajú k jazierku a vysekajú v ľade dieru. Prvá sa díva Hana a vidí svadbu s mladým mužom. Po nej ide Marie a uvidí svoj pohreb.
    Hana sa opravdu do roka vydá a Marie umrie.
• Holubok
• • Žena zabije svojho muža (otrávi ho). Keď ide po ceste pri cintoríne, potká mladého muža – ten jej ponúkne, aby sa stala jeho ženou. Štvrtý deň si ho vezme (svadba je veselá a hlučná). Na nebožtíkovom hrobe vyroste tráva, u hlavy doubek a po troch rokoch na doubku začne žalostne zpívať holubok. Ten tým žene pripomína jej vinu. Žena to psychicky neunesie a utopí sa v potoku. Keďže kresťanská viera zakazuje sebevraždu, je pochovaná mimo cintorína.
• Záhořovo lože
• • Krajinou sa ubíra pútnik cestou do pekla. Ľudia ho k sebe zovú, on sa však beze slova ubíra ďalej za svojím cieľom. Ide a po ceste prespí u dobrých ľudí. Dostane sa do lesa, kde sídli lesný muž, ten sa ho najprv chystá sniesť, ale po vypočutí pútnika ho necháva žiť pod prísahou, že mu priniese správy z pekla.
    Ubehnú rok a pútnik sa stále nevracia, tak si teda Záhoř začne vyčítať, že pútnika nesnel a nechal ho ísť, keď tu sa za jeho chrbátom ozve pútnikov hlas, ktorý mu oznámuje novinky z pekla. Potom potká Záhoře, ktorý vypadá ako medveď. Záhoř vstane a pýta sa pútnika, kam že to ide a ten mu odpovie, že do pekla. Záhoř je pútnikovou odpoveďou veľmi prekvapený, a preto nechá pútnika žiť, ten mu však musí sľúbiť, že až sa bude vracať, musí mu povedať, ako to v pekle vyzerá.
    Pútnik sa však ani po roku nevracia, a tak si lesný muž začína nadávať, že ho nemal pustiť, keď vtom sa za jeho chrbátom ozve pútnikov hlas, ktorý mu oznámuje žeravé novinky z pekla. Po chvíli začne pútnik lesného muža kárať a sľubovať mu, že ak sa nezačne kájať, bude uvrhnutý na Záhořovo lože. Lesný muž len zakleje, sadne si a začne zaznamenávať svoje hriechy, keď to pútnik vidí, sľúbi, že sa opäť vráti.
    Po deväťdesiatich rokoch sa pútnik, teraz už starček, vrací späť k lesnému mužovi, sprevádzaný mladíkom. Spoločne dojdú k miestu, kde pred 90 rokmi pútnik lesného muža opustil a nájdu tam len jabloň plodiaca zlaté jablká a paň. Keď sa však mladík snaží po jednom z jabĺk natiahnuť, paň sa pohne a premení sa na lesného muža, ktorý v tom mladíkovi zabráni. Keď však vidí starca, pozná v ňom pútnika, podíva sa teda na neho a čaká na jeho verdikt. Starček mu oznámi, že mu bolo odpustené a že môže v pokoji odísť. Po týchto slovách sa muž premení na popol a starček padne mŕtvy k zemi.
• Vodník
• • Matka hovorí dcére, aby nechodila k jazeru. Ta však neposlúchne a ide. Na jazere sa pod ňou však propadne lávka pri praní šátok a v jazere je nútená sa vzdať za vodníka. Po čase spolu zplodia syna.
    Žena po nejakom čase prosí vodníka o prepustenie na návštevu k matke. Po dlhom premlúvaní vodník súhlasí, avšak má podmienku: „od klekania do klekania“, a pre istotu si nechá ich dieťa v jazere. Žena beží priamo k matke, s ktorou si potom dlho povídajú a po klekaniu ju matka nechce pustiť späť. Vodník si pre svoju ženu nakoniec príde a keď ani napotreť nevolí, na prahu ich domu zabije ich dieťa.
• Vrba
• • Muž má ženu, ktorá je pres deň vitálna, ale pres noc je ako mŕtva. Muž teda ide k veštkyne a tá mu prezradí, že je jeho žena zakliata do vrby. Muža to dopálí tak, že vrbu nechá pokácať. Ako raz vrbu pokácajú, žena padne na mieste mŕtva k zemi. Muž plače a naříká, čo to urobil, ale hlas mu prezradí, ať z dreva tej vrby urobí kolísku a vetvičky ať zasadí do zeme. Kolíska keď bude dieťa kolísať, ako by ho kolískala jeho matka, až klouček vyroste, z vetvičiek si nařeže píšťalky a pri hre bude rozprávať s matkou.
• Lilie
• • Mladú dievčinu pochovajú do lesa. Na jej hrobe rozkvitne biely liliok, ktorý si dá bohatý pán presadiť do svojej zahrady. Keď zistí, že dievčina v noci žije, vezme si ju za ženu. Jednou však musí odísť ku kráľovi, a tak svoju ženu svierí svojej matke do opatery. Ta však na liliok pustí svetlo a tým zahubí aj liliok, aj mladú ženu.
• Dcérina kliatba
• • Dcéra na oprátke vyčíta matke smrť svojho dieťaťa, ktoré zabila kvôli nej, lebo jej matka všetko dovolila a ona prišla do iného stavu ešte pred manželstvom. Pred smrťou potom vyrekne nad matkou kliatbu namiesto rozlúčenia.
• Veštkyňa
• • Je o veštkyne, ktorá predpovedá budúcnosť českého národa. Je to balada čisto vlastenecká.

Zaujímavosti

• Zfilmované (režisér Brabec)

The post Kytica – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Kytice

 Autor: Karel Jaromír Erben

 Zaslal(a): pajja, ann

Karel Jaromír Erben (1811–1870)

Život:

• básnik, historik, zberateľ ľudovej slovesnosti, vydavateľ staročeských literárnych pamiatok, prekladateľ, novinár
• vyštudoval právo a filozofiu
• v čase štúdií sa zoznámil s Františkom Palackým, s ktorým potom celý život spolupracoval
• po vyštudovaní univerzity prechádzal bezplatnou súdnou praxou, popritom sa venoval vydávaniu pamiatok staršieho písomníctva (najmä české spisy Majstra Jána Husa), prekladaniu zo slovanských jazykov a ľudovej slovesnosti
• ako sekretár Národného múzea zbieral po vidieckych archívoch študijný materiál – látku k histórii českých rodov a tiež ľudové piesne a rozprávky
• redigoval (= vykonával funkciu redaktora) Pražské noviny (1848–1849)
• v r. 1851 sa stal archívarom mesta Prahy
• popri práci archivára, ktorá bola veľmi náročná, sa Erben venoval vedeckej práci. Bol spolutvorcom Riegrovho slovníka náučného, ktorý bol našou prvou encyklopédiou.
• zaoberal sa hlavne literárnymi a politickými dejinami a národopisom
• popri vedeckej práci tiež zbieral ľudovú slovesnosť – piesne, povesti, rozprávky a riekanky
• vďaka svojmu hudobnému nadaniu si zapisoval aj nápevy

Dielo:

• Prostonárodné piesne a riekanky (1864)
• Sto prostonárodných rozprávok a povestí slovanských v nárečiach pôvodných (1865)
• Nedokončený súbor slovenských rozprávok – bol vydaný až roku 1905 Václavom Tillem (nájdeme tu rozprávky Zlatovláska, Tri zlaté vlasy deda Vševeda, Dlhý, Široký a Bystrozraký, Vták Ohnivák a líška Ryška a i.)

Pôvodná tvorba:

• Kytica z povestí národných (1853)

Kytica z povestí národných

Rok vydania:

• 1. vydanie: 1853 – obsahovalo 12 básní
• 2. vydanie: 1861 – bolo rozšírené o baladu Ľalia

Literárny druh a žáner:

Literárny druh: lyrika-epika
Žáner: balada (= lyricko-epická báseň s dramatickým, pochmúrnym dejom a tragickým koncom, najdôležitejší je dialóg – zvyšuje dramatickosť, zrýchľuje dej)
Literárnohistorický kontext: Národné obrodenie, 2. pol. 19. storočia

Charakteristika doby:

• národné obrodenie je kultúrne a politické hnutie, ktoré sa rozvíjalo u menších európskych národov
• tieto národy boli v područí iných veľkých národov a nemali svoj vlastný štát
• v priebehu národného obrodenia sa Česi (národy) začínajú:
  • národne uvedomovať
  • jazykovo osamostatňovať
  • kultúrne rozvíjať
  • vytvárať si svoje vlastné spolky a vzdelávacie inštitúcie
  • vydávať noviny, časopisy
• to všetko malo vyústiť do snahy vytvoriť vlastný štát

Národné obrodenie delíme do 3 etáp:

1. etapa – PRÍPRAVNÁ (obranné obdobie) 1770–1805

• všetci jazykovedci a vedci sa snažili brániť českú národnú históriu, český jazyk
• vznikali jazykové diela, historicko-vedecké diela
• vedúca osobnosť, napr.: Josef Dobrovský

2. etapa – ÚTOČNÁ (ofenzívne obdobie) 1805–1830

• vznikali vedecké diela, písalo sa česky
• vznikala pôvodná tvorba (nielen prevzatá)
• vedúca osobnosť, napr.: Josef Jungmann

3. etapa – VRCHOLNÁ 1830–1850

• vznikajú vrcholové diela, čeština je schopná sa presadiť
• vedúca osobnosť, napr.: Karel Hynek Mácha, Karel Jaromír Erben
• bola to doba romantizmu

Znaky romantizmu:

1. dôraz na city, fantáziu
2. subjektívny vzťah k skutočnosti, realite
3. individualizmus
4. kládli dôraz na tvorivú slobodu jedinca
5. jazyk obohacovali o ľudovú reč a archaizmy (= zastarané výrazy)
6. hlavný hrdina: autor sa stotožňuje s hlavným hrdinom, niekedy aj podobou, ale väčšinou skôr myšlienkovo, vnútorne
7. výnimočné prostredie (temné, hlboké lesy; tajuplné jazerá; gotické zrúcaniny)
8. nešťastná, neopätovaná láska; končia tragicky – smrťou hl. hrdinu
9. obľuba poézie: lyricko-epickej básne, balady…
10. existovali 2 typy romantizmu:
    • revolučný romantizmus – vzbúrili sa proti spoločnosti
    • romantizmus rezignácie – so všetkým sa zmierili

Hlavná myšlienka:

Ľudské nešťastie, ktoré nespôsobí spoločnosť, ale človek sám tým, že poruší zákony. Za svoje činy je kruto potrestaný.

Charakteristika postáv:

Príznačné pre Erbena je, že hlavnú úlohu hrajú ženy, prevažne matky, ktoré môžu ako pomáhať, tak i ubližovať svojou materskou láskou. Postavy sa líšia od väčšiny hrdinov z tejto doby. Na rozdiel od romantických, búrlivých, po slobode túžiacich jedincov sú mierne a pokorne prijímajú svoj osud, rovnako ako trest za úmyselný či neúmyselný prehrešok. Avšak čas ani prostredie nie sú rozhodujúce, celým základom je etický prístup.

Obsah balád:

POKLAD

Na Veľký piatok šli ľudia do kostola na omšu. Za nimi šla aj matka s dieťaťom. Chudobná vdova zrazu zbadala skalu s otvoreným vchodom. Vošla dnu a zaslepená túžbou po zlate odložila svoje dieťa, aby si z pokladu mohla odniesť čo najviac. Zlato sa doma premenilo na kamenie a matka, ktorá porušila zákon materinskej lásky, tak stráca nielen bohatstvo, ale predovšetkým dieťa, ktoré zostalo v jaskyni. Po roku utrpenia a pokánia sa s ním na Veľký piatok na rovnakom mieste opäť stretáva…

SVADOBNÉ KOŠELE

Dievča už tri roky čaká na návrat svojho milého z vojny. V zúfalstve sa v modlitbe rúha, prosí o návrat milého, alebo o svoju smrť. Mŕtvy milý si prichádza pre nevestu v mesačnej noci. Cestou na cintorín jej zahodí modlitebnú knižku, ruženec aj krížik po matke. Až tam dievča pochopí, že je mŕtvy a schová sa do márnice, kde ožije umrlec. Zachraňujú ju iba modlitby.

KYTICE

Úvodná balada, keď tri siroty chodia každé ráno na hrob svojej matky a veria, že sa prevtelila do kvietkov, ktoré pokryli celý jej hrob. Kvietky nazvali materinou dúškou.

VODNÍK

Balada Vodník vychádza zo stretu dvoch rozdielnych svetov – pozemského a vodného. Matka mala sen, že jej dcéra zomrela, ale dcéra jej neverí a odchádza k jazeru, kde spadla do vody, kde ju chytil vodník. Dievča porodila onedlho vodníkovi syna, ale po čase sa jej začalo cnieť po matke. Prehovára teda vodníka, aby ju pustil za matkou, napríklad len na chvíľku. Vodník, aj keď nerád, svoju ženu púšťa za podmienky, že sa večer vráti. Večer sa žena nevracia, a tak šiel vodník za ňou. Keď došiel ku svetnici, matka odmietla dcéru pustiť, aj keď veľmi naliehala. Vodník využije ich syna, že má vraj hlad. Matka mu povedala, nech synčeka prinesie k nim. To síce vodník splnil, ale po chvíľke trestá svoju ženu tým, že synčeka zabíja.

POLEDNICE (Poludnica)

Matka sa snaží utíšiť svoje dieťa, aby mohla dovariť obed pre svojho muža, ktorý sa na poludnie má vrátiť z práce. Dieťa sa jej nedarí utešiť, a tak volá poludnicu, ktorá sa onedlho objavila vo dverách. Matka v strachu svoje dieťa udusila.

DCEŘINA KLETBA (Dcérina kliatba)

Báseň je dialógom matky a dcéry. Matka sa čuduje, prečo je dcéra nešťastná. Dievča odpovie, že zabila svoje dieťa a chce sa obesiť. Dcéra preklína svojho zvodcu, ktorý ju zradil, aj svoju matku, ktorá nezabránila nešťastiu.

ZLATÝ KOLOVRAT

Jedného dňa sa Dora stretla s kráľom, keď jej kráľ žiada o vodu. Dora sa mu zapáči a chce si ju vziať, a preto nariaďuje jej nevlastnej matke, aby ju nasledujúceho rána priviedla na zámok. Cestou za kráľom ju nevlastná matka a sestra zabijú a jej oči a končatiny berú so sebou. V lese ju objavil starček, ktorý posiela chlapca, aby vymenil zlatý kolovrat, praslicu a kužeľ za oči, ruky a nohy. Nevlastná sestra Dory samozrejme chce všetko, a tak veci vymenila. Starček s pomocou živej vody vdýchne Dorinke život. Po návrate kráľa sa mu jeho žena chváli, čo všetko urobila. Kráľ žiada po svojej žene priasť zlatú niť, ale kolovrat ju zradil a začal priasť pravdu. Spupný kráľ obe ženy vyháňa a odchádza hľadať Doru, ktorú si následne odvádza na hrad.

ŠTEDRÝ VEČER

Príbeh dvoch sestier Márie a Hany, ktoré chcú poznať svoju budúcnosť, a preto na Štedrý večer idú k jazeru, kde vysekávajú dieru do ľadu a pozerajú na svoju budúcnosť. Hane sa zjaví mladý muž Václav, ale Mária zbadá rakvu a čierny kríž. Haninej svadby sa Mária už nedožije, pretože sa jej predpoveď tiež vyplní.

HOLOUBEK (Holúbok)

Žena chodí cestou okolo cintorína a spomína na svojho mŕtveho manžela, keď ho tu naposledy sprevádzala. V tú chvíľu ide okolo pohľadný mladík. Snaží sa vdovu utešiť a nabáda ju, aby zabudla na svojho mŕtveho muža a vzala si za muža práve jeho. Do tretieho dňa na neho úplne zabudla. Do mesiaca sa vydala. Nový ženích ju nabáda k radosti a veseliu s tým, že nebožtík nič nevidí a ani nepočuje. Na jeho hrobe sedával biely holúbok a každému, ktorý ho počul spievať, srdce začalo pukať. Najviac však jednej žene, ktorá už nemala silu prekonať žiaľ, a tak skočila do vody a utopila sa. Žena bola pochovaná v poli raže pod veľkým kameňom.

VRBA (Vŕba)

Ďalšia balada pojednáva o žene, ktorá bola cez deň plná života, ale v noci ako by nežila. Jej manžel sa išiel opýtať babičky sediacej pri ohni, čo je s jeho ženou. Tá mu povedala, že cez noc ju opúšťa jej duša a uchyľuje sa do vŕby s bielou kôrou. Muž už to nemohol vydržať, a tak vzal sekeru a vŕbu podťal. V tej chvíli začali biť zvony. Muž sa čudoval, kto zomrel. Ľudia pri jeho dome mu povedali, že umrela jeho žena. Nešťastný muž sa potom išiel opýtať vŕby, čo by mal urobiť. Vŕba mu povedala, aby z kmeňa urobil kolísku pre ich dieťatko a prútie zasadil pozdĺž vody. Keď bude dieťatko v kolíske, tak ako by ho správala matka a z prútia bude rezať píšťalky, na ktorých jej bude hrať.

ZÁHOŘOVO LOŽE (Záhorovo lôžko)

Mladý chlapec ide do pekla a po ceste stretáva lúpežníka Záhora. Ten ho nezabije pod podmienkou, že mu potom opíše peklo. Keď sa pútnik vracia späť, rozpráva Záhorovi, aké tam pre neho majú pripravené mučiace lôžka – Záhorove lôžka. Matej sa zľakne a robí pokánie. Po deväťdesiatich rokoch je mu odpustené a dostáva sa do neba.

LILIE (Ľalia)

Zomrelo mladé dievča, ale ešte predtým poprosilo, aby bola pochovaná v lese. Keď tak bolo urobené, na jej hrobe vykvitla ľalia. Išiel okolo pán na lov a naháňal laň. Však miesto lane naraz zbadal ľaliu. Rozkázal ju vykopať a dal ju do svojej záhrady. Stará sa o ňu, až dievča jedného dňa ožije, ale je veľmi zraniteľná. Pán ju zavedie do zámku a ona sa za neho vydá. Pán ale je povolaný kráľom a musí odísť. Matke nariadi, aby sa o manželku a syna dobre starala. Lenže matka vystaví paniu slnku a keď sa muž vráti, zbadá zvädnutú ľaliu a mŕtve dieťa. Prekľaje svoju matku a dá ju potrestať.

VEŠTICA

Táto balada je o veštkyni, ktorá predpovedá budúcnosť českého národa. Zdôrazňuje, že už uplynulo mnoho rokov od múdrych slov Libuše a Svätopluka a ľudia napriek tomu doteraz nepochopili dôležitosť ich slov. Je to balada čisto vlastenecká.

Kompozícia:

• v pôvodnej zostave 12 básní, ktorých dej sa odohráva na vidieku, vyniká dômyselné radenie. Balady sú postavené tak, aby boli zrkadlovo zhodné určitými vlastnosťami
• úvodná Kytice dáva nádej a vieru v lepšiu budúcnosť vlastencom, podobne ako posledná Veštica
• Polednice a Vodník sú ďalším párom, s podobnosťou v zápornej úlohe nadprirodzených postáv
• narušenie vzťahu medzi matkou a dieťaťom riešia balady Poklad s Dcérinou kliatbou
• o premene človeka (oživená mŕtvola milenca a žena prevtelená vo vŕbu) zas pojednávajú Svadobné košele a Vrba
• rozprávkový Zlatý kolovrat a legenda Záhorovo lože kladú dôraz na vinu, pokánie či konečné vykúpenie, kdežto básne Štedrý deň a Holoubek sú plné kontrastov ako je šťastie so smútkom alebo láska so smrťou
• gnómický verš, pre ktorý je typická krátkosť a hutnosť
• zvukomaľba, prirovnania, metafory, epitetá, personifikácia, živé dialógy a opisy postáv i prostredia, ktoré tu nahrádzajú romantické prvky
• balady sú ľahko zapamätateľné vďaka pravidelnej rytmizácii a rýmovaniu

Okolnosti vzniku:

Predlohou látky Kytice sa stali české báje, ktoré Erben dobre poznal a dokázal premeniť v osobitý umelecký útvar. Niektoré básne vychádzali spočiatku jednotlivo v dobových časopisoch. Najskôr vyšiel Poklad r. 1838.

Vplyv diela:

Spracovanie Kytice má mnoho podôb. V 70. rokoch 20. stor. bola Kytice úspešne zdramatizovaná J. Suchým z divadla Semafor a roku 2000 vznikla jej filmová podoba (réžia: F. A. Brabec). Erben sa stal zakladateľom českej modernej balady, už neskorší autori, ako napr. Neruda a Bezruč jej dali sociálny podtext.

The post Kytice – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.