📝 Život

Narodil sa v Prahe v chudobnej rodine. Jeho otec bol mlynársky pomocník a matka pochádza z nemajetnej rodiny. Prežil detstvo plné finančných ťažkostí. Navštevoval základnú školu a gymnázium v Prahe. Počas štúdia prejavoval záujem o literatúru a divadlo. V šestnástich rokoch napísal svoju prvú hru. Neskôr sa zapísal na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity, kde študoval právo. Štúdium však nedokončil pre nedostatok financií a zhoršujúci sa zdravotný stav. Počas štúdia sa aktívne zapájal do študentského života a politických diskusií. Zaujímal sa o ideály slobody a národného obrodenia. Pre jeho tvorbu a životný štýl bolo typické romantické vnímanie sveta, túžba po ideáli a rozpor s realitou. Veľkú časť svojho krátkeho života prežil v chudobe a neistote. Jeho ľúbostný vzťah s Lori Šomkovou bol komplikovaný a ovplyvnený spoločenskými rozdielmi. Venoval sa aj cestovaniu, navštívil Krkonoše, Kutnú Horu a ďalšie miesta, ktoré ho inšpirovali v jeho tvorbe. Počas svojich potuliek si zapisoval postrehy a námety pre svoje diela. Počas pobytu v Litoměřiciach pracoval ako úradník. Jeho zdravotný stav sa však neustále zhoršoval. V Litoměřiciach sa zasnúbil s Eleonórou Šomkovou. Krátko pred svadbou zomrel. Presné okolnosti jeho smrti nie sú úplne objasnené. Jedna z verzií hovorí o tom, že zomrel na následky prechladnutia. Je pochovaný v Litoměřiciach. Jeho predčasná smrť je považovaná za veľkú stratu pre českú literatúru.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Karel Hynek Mácha je považovaný za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov českého romantizmu. Jeho diela sa vyznačujú silným emocionálnym nábojom, lyrickým jazykom a romantickou tematikou. Jeho najznámejším dielom je lyricko-epická báseň Máj, ktorá je vrcholným dielom českého romantizmu. Báseň je oslavou lásky, prírody a slobody. Je napísaná v jambickom verši a vyznačuje sa melodickosťou a rytmickosťou. Máchov jazyk je bohatý na metafory, personifikácie a iné básnické prostriedky. V jeho tvorbe sa často objavujú témy osudovej lásky, smrti, smútku a túžby po ideáli. Máchovo dielo ovplyvnilo generácie českých spisovateľov a básnikov. Okrem Mája napísal aj ďalšie diela, napríklad poviedky Kat, Cikáni a Marinka, cestopisy Obrazy z mojej železnej cesty a Denník, dramatickú skladbu Krkonošská pouť a ďalšie básne.

👥 Literárni súčasníci

Josef Kajetán Tyl (Strakonický gajdoš, Fidlovačka), František Ladislav Čelakovský (Ohlas písní českých, Ohlas písní ruských), Jan Kollár (Slávy dcéra), Božena Němcová (Babička, Divá Bára)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Karel Hynek Mácha (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Máj

Autor: Karel Hynek Mácha

Pridal(a): Ondras

Karel Hynek Mácha (1810 – 1836)

• Najväčší predstaviteľ českého romantizmu, zakladateľ modernej českej poézie, životopisci býva popisovaný ako samotársky zamlkný melancholik.
• Pešky navštevoval hradné zrúcaniny, kde prespával a maľoval ich.
• Inšpiroval sa u mnohých európskych romantikov.
• Vyštudoval gympl, filozofiu, práva, potom pracoval ako advokátsky praktikant u súdu.
• Sympatizoval s revolučnými hnutiami v Európe – podporoval poľských vlastencov.
• Mal snúbenku a syna.
• Zomrel na choleru alebo tyfus, ktorý údajne chytil pri hašení požiaru cez kontaminovanú vodu.
• Svoje názory prezentuje do symbolov v svojej tvorbe – postavy pútnikov, katov, Cigánov a pustovníkov, ktorí utekajú do samoty, pretože im spoločnosť nerozumí.
• Pútnik ďalej vyjadruje romantickú túžbu po slobodnom putovaní – pasívny postoj.
• Symbol lúpežníka (aktívny postoj), ktorý svojím násilným činom protestuje proti poriadku a spoločnosti, ale nenabízia alternatívu.
• Rozpor medzi snom a skutočnosťou – skutočnosť je úplne iná.
• Rozervanosť – človek je rozpolcený (svetobod).
• Mácha sa ztotožňuje s hrdinami v ich nevere v posmrtný život.

Ďalšia autorova tvorba

• Básnická próza – „Púť krkonošská“ (1833 – 34)
  • hrdina/pútnik na vrchole Snežky vidí zomrelých mníchov, ktorí ožívajú na jeden deň v roku
• Historická próza – „Křivoklad“ (1831)
  • je to prvá časť nedokončeného štvordielneho prozaického príbehu „Kat“
  • ďalšie diely mali byť pomenované podľa českých hradov: Valdek, Vyšehrad, Karlštejn
  • uväznenie Václava IV., jeho vzťah k premyšlovskému levobočkovi-katovi je odhalovaný ako tragédia oboch hrdinov: kráľ je nespokojený so svojím vysokým postavením, kat po ňom túži
• „Návrat“, „Obrazy zo života môjho“ (1834)
  • Obrazy zo života môjho obsahujú „Večer na Bezdězu“ a poviedku „Márinka“
  • v tejto poviedke je hrdinkou krásna dievčina, žijúca v neutěšenom prostredí pražskej štvrte chudoby Na Františku (protiklad krásy)
  • jejím otcom je žobravý huslista. Básnik sa s ňou seznamuje za jej choroby (tubera) a po návrate z Krkonoš je už svedkom jej pohrebu, písané ako denník + realistické prvky
  • „Obrazy zo života môjho“ sú autobiografické
• „Cigáni“ (1835)
  • román
  • za Máchovho života nevyšiel, rozporuplné city, romantický dej, tragické zápletky
  • vydedení spoločnosti, bez vlasti a domova, túžba po spravodlivosti ich doháňa k pomste za zločiny spáchané hrabatím Valdemarom z Kroku
  • cigán Giacomo pomstí svoju milenku vraždou Valdemara a je popravený

Romantizmus

• Smer konca 18. storočia – 1. polovica 19. storočia – fantázia, city a minulosť.
• Zameriava sa na obrazotvornosť a citlivosť, individualizmus a subjektivizmus, emocionalitu, spontánnosť.
• Hrdina je príkladom nenaplnené lásky – človek výnimočný, osamelí, rozervaný, neprejavuje záujem prispôsobiť sa spoločnosti (odmieta jej konvencie) – často lúpežník, pútnik (nepoznáme minulosť, ani budúcnosť) a varianty pútnika sú: potulný rytier (napr. W. Scott – Ivanhoe), kat, mních, pustovník, vyvrženec zo spoločnosti – útek z každodenného života, sloboda, nespútanosť.
• Romantická hrdinka je vydatá, ale je zamilovaná do iného muža, ale kvôli spoločenským normám zostáva verná.
• Hrdinovia romantických diel vedeli, že svet nelze zmeniť ani vôľou, ani vierou v ideál, ani vzburou, z čoho plynie melanchólia, pesimizmus, sklamanie, skepsa romantizmu.
• Romantici sú sklamaní zo svojej doby – ľudia sú skazení (ideálom je stredoveký rytier).
• Prírodné scény – príroda je ideál niečoho čistého, krásneho – utekajú tam.
• Často autobiografické prvky, veľa metafór, archaizmov, ľudský jazyk, kontrasty.
• Dôraz na melodičnosť (zvukomaľba – eufónia).
• Romantizmus môže byť aktívny (revolučný) – hrdina sa búri proti spoločnosti, hlása svoj názor (Byron, Mácha) alebo pasívny (konzervatívny) – hrdina uteká do snov a prijíma svoj osud.

V českej literatúre

• Karel Jaromír Erben – zakladateľ modernej českej balady, nemajú ešte sociálny podtext
  • zbiera ústnu ľudovú slovesnosť – starý predstav o svete, vzťah človeka s prírodou = romantická koncepcia – snažil sa rekonštruovať charakter národa
  • „Sto prostonárodných pohádk a povestí slovanských v nárečích pôvodných“
  • „České pohádky“ – Dlhý široký a Bystrozraký, Tri zlaté vlasy, Pták ohnivák, atď..
  • „Piesne národné v Čechách“
  • „Kytica z povestí národných“ (1853 – skrátene Kytica)
    • zberka 13 balád, lyricko-epické balady
• Josef Kajetán Tyl – príklad romantického sentimentálneho poňatia literatúry
  • časovo patrí do romantizmu, charakterom tvorby do národného obrodenia (výchova, dôraz na jazyk, vlastenectvo)
  • chýba individualita – lacnosť, povrchnosť, snaha priblížiť sa požiadavkám primitívneho obecenstva, prehnaná snaha vychovávať
  • Próza:
    • 1. historické poviedky – ukazuje, že je hrdý – Čech
      • „Statný Beneda“, „Dekret kutnohorský“, „Rozina Ruthardová“
    • 2. poviedky zo súčasnosti (od polovice 30. rokov)
      • hrdinovia sú mladí ľudia, prekonávajúci rôzne prekážky pre vlastenectvo
    • 3. novely a poviedky z hudobného života– tragické osudy ztroskotaných umelcov
      • „Hudobní dobrodruzi“, „Púť českých umelcov“, „Bláznivý huslista“
    • 4. poviedky, v ktorých polemizuje s romantickým životným postojom – skreslí romantický typ, aby bola vidieť jeho neudržateľnosť („Rozervanec“ 1840) – karikatúra Máchu (Tyl zavrhuje Máchovu poéziu)
    • „Posledný Čech“ (1844)
      • poviedka, pokus o novodobý český román, okolo nej polemika (Tyla napadol Havlíček a nařkla ho zo sentimentalizmu a snahy získať šľachtu pre vlastenecké ciele)
      • Tyl potom obmedzuje vlastenecký charakter tvorby a prehlbuje sociálnu a politickú stránku diel
  • Dráma:
    • 1. hry zo súčasného života – „Pražský flamendr“, „Fidlovačka, aneb žiadny hnev a žiadna rvačka“ (Škraloup – Hymna),
    • 2. dramatické báchorky – „Strakonický dudák“ – ľudovosť, komičnosť
    • 3. historické hry – „Jan Hus“, „Žižka z Trocnova“, „Kutnohorskí havíri“
• Božena Němcová – vidiecke poviedky, pohádkové zbierky – prvá skutočná spisovateľka (zakladateľka novodobej českej prózy)
  • „V zámku a podzámčí“ – realistická poviedka – obraz života vesničanov x život panstva – sociálny realizmus
  • „Babička“ – rozsiahla poviedka – život na Starom bělidle, popis prírodného deja
• Karel Havlíček Borovský – nekompromisný, kritik vlády, cirkvi, orgánov štátu – žurnalistika
  • „Tyrolské elegie“ – poézia – popis zatknutia a deportácie do Tyrolu
  • „Kráľ Lávra“
  • „Epigramy“ – krátke satirické básne – nečakaná pointa – kruté stručné pravdivé
  • „Obrazy z Rus“ – próza

Svetový romantizmus

• Nemecko: Novalis, Friedrich Hölderlin, Heinrich Heine, Grimmovci.
• Anglicko: George Gordon Byron (Child Heroldova Púť), Percy Bysshe Shelley (Odpútaný Prometeus), Walter Scott (Ivanhoe).
• Francúzsko:Victor Hugo (Biednici, Chrám matky božej v Paríži), Alexander Dumas (Tri mušketieri, Monte Christo).
• Rusko:Alexandr Sergejevič Puškin (Kapitánská dcéra, Kaukazský zajatec), Michail Jurjevič Lermontov (Démon).

Rozbor diela: Máj (1836)

• Literárny druh = lyricko-epický, Forma = poézia
• Literárny žáner = báseň (básnická poviedka (poéma) – dej a priama reč)

Charakteristika doby vzniku diela

• Vydané v roku 1836, u nás doba národného obrodenia, preto nebol Máj príliš cenený v svojej dobe.
• 1830 boli vo veľkom množstve európskych krajín revolúcie, u nás: Metternich – svätá aliancia.
• Gesto osamelého jedinca.
• Tejdošia česká spoločnosť bola zameraná na sentimentálne vlastenecké hry – prevládajú výchovné ciele nad umeleckými.
• Literatúra si nekladla vyššie ciele ako baviť čitateľov.
• Ani súdobí umelci si Máchu moc necenili (J. K. Tyl napísal hejt „Rozervanec“).

Témata, motivy a hlavná myšlienka

• Vina a trest, smrť, čas, Zem, láska.
• Úvaha o vine a treste, o tom, či smrťou končí život a čo je po smrti – Mácha sa domnieva, že po smrti je nekonečné nič („Kedy dopadne konca svojho? Nikdy – nikde – žiadny cieľ“).
• Rozpor s kresťanským názorom, ktorý smrť berie ako preděl, po ktorom sa dostávame do inej dimenzie.
• Rozpor s cyklickým vnímaním života a smrti.
• Úvaha o čase, Vilém zažíva nekonečnú noc pred popravou vs. smrť – čas stráca význam – čas nemá zmysel.
• Oslava májovej prírody.

Kompozícia, čas a priestor, stručný dej

• Podstatou nie je dej, ale príroda + filozofické úvahy.
• Vychádza v roku 1836, dej v okolí Bezdězu, Doksy.

Jazyk, štýl, vyprávač

• obraz prírody – farebnosť (kontrast, záměrná kombinácia)
• kontrasty – jarná príroda X poprava, život X smrť
• subjektivizácia (vzťah básnika a lyrického hrdinu)
• dramatická kompozícia: vzostup, vrchol, zostup
• epiteton: bielavé pár, modrý blankyt (básnický prívlastok)
• prirovnanie: čo slzy lásky
• oxymóron: umreté hviezdy svit
• metonýmia: hrdliččin zval k láske hlas
• personifikácia: breh jej objímal kola a kol
• dôraz na zvukovú stránku verša: lhal lásky žal
• rýmy: združené, striedavé, obkročné
• opakovanie počiatočných sloky, popis krajiny, monológ, dialóg, zvukomaľba
• vyprávačom je sám autor – Hynek – v poslednom speve mení tretiu osobu za prvú (er –ich forma)

Postavy

• Vilém (strašný lesov pán) – žiarlivý, pomstychtivý, odsúdený na smrť – neverí vo svoju vinu, ľutuje sám seba, zatracuje sa, typický romantický hrdina
• Jarmila – úplne vedľajšia postava (ani krásna, ani verná alebo zamilovaná)
• Hynek – sám autor, zamyslený, depresívny, otriasený Vilémovým osudom, ztotožňuje sa s Vilémom

Dej (obsah) diela

• Skladba nie je optimistická ani vlastenecká, len kritizuje, nevychováva, pýta sa po skutočnej vine, premýšľa o čase
• Kritika náboženstva a boha, ktorý pripustil nevinnú a zbytočnú smrť dvoch mladých ľudí
• Ostrá kritika tejdošej spoločnosti (rozvrátená rodina, bezcitnosť v medziludských vzťahoch,
• Lhostejnosť k osudu človeka – kontrast s krásnou májovou prírodou)
• Marná vzpura proti osudu

// úvod, 4 spevy, 2 intermezza (vsuvky = mezihra nakrátko prerušujúca hlavný dej, vedľajšia udalosť) //

1. spev: (3 postavy – Vilém, Jarmila, jej svodca) – podľa skutočnej udalosti – Mladý Vilém sa dozvie, že Jarmila bola svedená skôr, ako ju poznal. Zavraždí svodcu, aniž tuší, že zabil svojho otca (skôr vyvrhnutého). Vilém je za svoj čin uväznený, druhý deň poprava a zdrcená Jarmila sa utopí – motiv vlahého večera a lásky v podobe Jarmily

2. spev – Vilémove úvahy vo väzení – kritizuje spoločnosť za len mechanické potrestanie viníka, aniž by sa zaujímala o konkrétny prípad. Strach z posmrtného života (nič)

3. spev – najdôležitejšia je zem (vlasť) ako istota

4. spev – Mácha sa ztotožňuje so svojím revoltujúcim hrdinom, stojí za jeho činmi, mení tretiu osobu za prvú a v závere uvádza svoje meno na prvom mieste

Inšpirácia dielom

• Májovci – ovplyvnil celú generáciu májovcov (Máj bol považovaný za 1. českú modernú báseň).
• Bol natočený rovnomenný film (F. A. Brabec – 2008).

The post Máj – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/maj-rozbor-obsah-3/ Mon, 06 Jan 2025 20:14:28 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=2348   Kniha: Máj Autor: Karel Hynek Mácha Pridala: Miroslava   Karel Hynek Mácha (1810 – 1836) Narodil sa 16. novembra 1810 v Prahe. Jeho otec bol mlynárskym tovarišom (pomocníkom), neskôr majiteľom krámku. Jeho matka pochádzala z rodiny hudobníkov. Mácha študoval hlavnú školu u piaristov a vo 14 rokoch pak piaristické gymnázium. V roku 1830 začal študovať filozofickú fakultu ... Read more

The post Máj – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

Kniha: Máj

Autor: Karel Hynek Mácha

Pridala: Miroslava

 

Karel Hynek Mácha (1810 – 1836)

• Narodil sa 16. novembra 1810 v Prahe.
• Jeho otec bol mlynárskym tovarišom (pomocníkom), neskôr majiteľom krámku. Jeho matka pochádzala z rodiny hudobníkov.
• Mácha študoval hlavnú školu u piaristov a vo 14 rokoch pak piaristické gymnázium.
• V roku 1830 začal študovať filozofickú fakultu v Prahe a o 2 roky neskôr aj práva.
• Kvôli problémom s financiami si našiel prácu v advokátskej kancelárii v Litoměřiciach a hral v ochotníckych divadlách – Stavovskom a Kajetánskom.
• Pri skúškach sa zoznámil so svojou životnou láskou Eleonorou Šomkovou (Lori), s ktorou mal nemanželského syna a plánujú svadbu.
• V roku 1836 pomáha pri hašení požiaru.
• Pohreb má v deň plánovanej svadby.
• Bol tiež vášnivým cestovateľom. Cestoval pešky. Najdlhšia jeho púť viedla do Talianska.

Dielo:

• Křivoklad
• Bratři
• Pouť krkonošská
• Večer na Bezdězu
• Márinka
• Mních
• Cigáni

 

Literárne dejiny

Historické pozadie

• v Českých zemiach sa romantizmus nikdy plne nerozvinul – vlastne jediným naším opravdivým romantickým autorom je Karel Hynek Mácha
• český romantizmus je veľmi rôznorodý (ovplyvnený politickou situáciou u nás a v zahraničí)
• uvažuje sa o tom, čo znamená poslanie literáta – ten je považovaný za spevca národa, ktorý má obhajovať jeho identitu, dokonca aj zasahovať do politiky
• romantické diela u nás neboli prijímané
• Metternichov absolutizmus; České národné obrodenie
  • Znaky: podstatou je človek individualista; skepsa a odcudzenie; autor sa zototožňuje s hlavným hrdinom

 

Rozbor diela: Máj

Všeobecná charakteristika

• Lyricko-epická skladba, romantizmus

 

Kompozícia

Máj má 4 spevy a 2 intermezza (medzihry):

• 1. SPEV
  • Farebný popis májovej krajiny, motív lásky a nevernosti. Jarmila čaká na Viléma, ale namiesto toho sa dozvie o jeho čine a uväznení a spácha samovraždu a utopí sa v jazere
• 2. SPEV
  • Vilémov monológ vo väzení. Úvahy o jeho čine, spomienky, premýšľanie o smrti, rozhovor so strážnym
  • I. intermezzo – zbor duchov sa chystá uvítat Viléma medzi sebou. Prichystávajú mu slávny pohreb a volajú ho k sebe
• 3. SPEV
  • Opis májovej krajiny, kontrast so smrťou. Vilémova cesta na popravište a jeho poprava
  • II. intermezzo – nárek Vilémových druhov, ktorí stratili svojho vodcu
• 4. SPEV
  • Do dejiny vstupuje samotný autor, básnik (Mácha). Vrací sa na miesto tragédie. Cíti žiaľ nad týmto osudom. Vidí stratené mladie, porovnávajú svoj život s Vilémovým.

 

Štylistická charakteristika a slovná zásoba

• spisovný jazyk, archaický, knižný
• vyprávačský štýl, popis
• základná jednotka básne -> jamb = dvojslabičná básnická stopa, skladajúca sa z druhej prízvučnej doby
• spevné melodické verše
• pravidelný rým
• kontrast -> krása májovej prírody X tragický osud hrdinu („na tvári ľahký smiech, hlboký v srdci žiaľ“)
• epiteton constans -> zelené jazero; bielavej páry
• epiteton orans -> ružový večer; bledé jasno
• metafory -> čo iskry plynú
• oxymóry -> zbortené harfy tón; umrelé hviezdy svit
• personifikácia -> o láske šeptal tichý mech
• metonýmia -> Hrdliččin zval k láske hlas
• apostrofa -> zem, posledný pozdrav väzňov
• inverzia -> ako holubátko snehobiele
• zvukomaľba -> reťazov řinčí hrmot
• kakofónia -> strážneho vzbudil strašný hrmot
• gradácia -> rýchly to človek, bližšie a bližšie
• pleonazmus -> modrý blankyt

 

Postavy:

• Vilém – lupič, ktorého otec vyhnal z domu, keď bol mladý. Dal sa na cestu zločinu (Strašný lesa pán), mstí sa svojmu otcovi. Mácha s ním sympatizuje. Je žiarlivý, pomstychtivý, búri sa proti spoločenským konvenciám a súdu.
  Jarmila – Vilémova dievčina, ktorá je zviednutá Vilémovým otcom. Zabije sa, keď zistí, že je Vilém odsúdený k smrti. Poctivá, milá, mladá dievčina.
• Hynek – básnik a vstupuje do diela až na konci. Je to samotný Mácha. Súcíti s Vilémom a chápe ho (žiarlienie, pomstychtivosť…)

 

Časopriestor:

• Doba: 1. polovica 19. storočia (1836)

 

Dej (obsah) knihy:

Dej je zasadený do krásnej májovej prírody v okolí hradu Bezděz. Vilém zabije svojho soka v láske. V čase vraždy ale nevie, že to bol jeho otec. Za to je uväznený a odsúdený k smrti. Jarmila sa to dozvie od Vilémovho priateľa a spácha samovraždu (utopí sa v jazere). Vilém vo väzení premýšľa o svojom živote. Spomína na Jarmilu, na detstvo, na dobu, keď ho otec vyhnal mladého z domu. Vraždu cíti ako spravodlivú pomstu. Cíti sa nevinný a vinu dáva spoločnosti, najmä svojmu otcovi, ktorý ho vyhnal z domu a kvôli nemu sa stal lupičom, a za to, že mu zviedol Jarmilu. Lúči sa so svojím životom a od smrti nič nečaká, nič viac než prázdnotu, bojí sa jej. Vo väzení celý svoj príbeh vypráva žalárovníkovi, ktorý s ním súcíti a ľutuje ho. Ráno je potom odvedený na popravište, sprevádzaný vojakmi a modliacim sa davom. Vilém cestou na pahorok prechádza májovou krajinou, vidí krásne jazero, hory, atď. … Lúči sa so svetom. Je mu ľúto, že musí odísť. Na pahorku bol popravený a vpletený do kola na výstrahu ostatným.

O 7 rokov neskôr miestom tragédie prechádza pútnik, s ktorým sa Mácha zototožňuje. Spomína na svoje mladie, ľutuje osudu týchto dvoch mladých ľudí.

 

Inšpirácia dielom

• Májovci, Nezval, Hrubín, Horove máchovské variácie…
• 2008 filmové spracovanie.

 

Literárna kritika

• Snažil sa kritiku zmäsiť dedikáciou.
• Tvrdil, že hlavným motívom je oslava májovej prírody.
• Bol súčasníkmi nepochopiteľný.
• V dnešnej dobe -> najpredávanejším a najčítanejším autorom.

The post Máj – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/maj-rozbor-obsah-2/ Sat, 04 Jan 2025 22:26:45 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=2235   Kniha: Máj Autor: Karel Hynek Mácha Pridal(a): Makča   Karel Hynek Mácha Narodil sa v Prahe v nemajetnej rodine. Rodné meno Ignác, počeštené na Hynek, pokrstený na Karel. Český básnik a prozaik, zakladateľ modernej českej poézie. Predstaviteľ českého romantizmu. Bol tiež všestranný herec, dramatik, cestovateľ, maliar. Vyštudoval gymnázium, potom filozofickú fakultu, kde sa zoznámil ... Read more

The post Máj – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

Kniha: Máj

Autor: Karel Hynek Mácha

Pridal(a): Makča

 

Karel Hynek Mácha

• Narodil sa v Prahe v nemajetnej rodine. Rodné meno Ignác, počeštené na Hynek, pokrstený na Karel.
• Český básnik a prozaik, zakladateľ modernej českej poézie. Predstaviteľ českého romantizmu.
• Bol tiež všestranný herec, dramatik, cestovateľ, maliar.
• Vyštudoval gymnázium, potom filozofickú fakultu, kde sa zoznámil s tvorbou Goetha, Mickiewicza či Byrona. Práve lord Byron ovplyvnil Máchovu tvorbu najviac. Miloval Shakespeara.
• Máchova počiatočná tvorba je písaná v nemčine. Vôbec prvá tilačená báseň mu vyšla v roku 1831 a volala sa Svätý Ivan.
• Angažoval sa v Národnom obrodení. Hral divadlo, vďaka čomu sa neskôr spoznal s Lori Šomkovou a peripetie ich vzťahu opísal v Deníkoch.
• Rád cestoval po českých krajinách a pešo došiel dokonca až do Benátek. Túžil sa odlíšiť.
• Zomrel niekoľko dní pred svadbou a krátko po narodení svojho syna – roku 1836 v Litoměřiciach, pri pomáhaní hašenia požiaru. Pil vodu určenú na hašenie, ktorá bola zdrojom smrteľnej nákazy.
• Jeho socha sa nachádza dodnes na Petříně.

Ďalšie diela:

• Svätý Ivan – vôbec prvá tilačená báseň (vyšla Máchovi v roku 1831)
• Súbor poviedok Obrazy zo života môjho – Márinka a Večer na Bezdězu – lyrizovaná próza
• Cigáni (v postave mladého cigána prý opisuje sám seba, rovnaký motív ako Máj)
• Márinka
• Štvordielny cyklus Kat (dokončil len prvý diel, Křivoklád)

 

Zaradenie do umeleckého smeru:

• Predstaviteľ českého romantizmu.
• Máj obsahuje všetky charakteristické rysy romantizmu (hlavný hrdina- vyvrheľ spoločnosti, Vilém je lupič, dej sa odohráva na bizarnom mieste v okolí Bezdězu, Máchovo jazero, Doksy, väčšinou za súmraku, hlavný hrdina spácha zločin z vášne – zabije svojho vlastného otca, ktorý má vzťah s Jarmilou).

Charakteristika romantizmu:

• Vznikol na konci 18. storočia vo Francúzsku ako ohlas na Veľkú francúzsku revolúciu, řád tu oproti klasicizmu nahradzuje sloboda, pevný tvar náznak a určitosť neurčitosťou.
• Hlavné hrdinovia sú väčšinou rozporuplní, nerozhodní individualisti, často používaným motívom sú cigáni (symbol slobody), objavujú sa tu postavy ošklivé zovňajšku avšak krásne zvnútra. Ženy bývajú krásne, až eterické.

Predstavitelia romantizmu u nás i vo svete:

• Český romantizmus – K. J. Erben, K. H. Mácha
• Anglický romantizmus – George Gordon Byron (Childe Haroldova putovanie) Percy Bysshe Shelley (Odpútaný Prometeus), A.E. Poe (Krk a kyvadlo), W.Scott (Waverly)
• Ruský romantizmus – A.S. Puškin (Kapitánova dcéra, Piková dáma)
• Francúzsky romantizmus – Viktor Hugo (Biedni ľudia, Chrám Panny Márie v Paríži), Alexandre Dumas (Gróf Monte Christo, Tri mušketieri)

 

Rozbor diela: Máj (1836)

• Literárny druh: lyricko-epický
• Literárny žáner: báseň
• Útvary jazyka: Spisovná čeština, objavujú sa tu archaizmy, knižné výrazy, je písaný básnickým jazykom.
• Zvukové prostriedky: objavuje sa tu EUFONIA (libozvučnosť), ONOMATOPOIA (zvukomaľba – ,,brinčanie reťazí)
• Rytmus/ básnická stopa: Jamb (neobvyklý pre češtinu, nepriezvučná, priezvučná)
• Rým: obkročný (A BB A)

 

Námět:

Príbeh milencov Viléma a Jarmily, ktorí na konci obaja tragicky zomrú. (Mácha sa inšpiroval zážitkami a pocity, ktoré získal počas pobytu u svojho dlhoročného priateľa Eduarda Hindla v Doksoch pri dnešnom Máchovom jazere. Mácha počas návštevy hradu Bezděz zistil, že v tomto kraji bol nedávno popravený mladík Schiffner, ktorý zabil svojho vlastného otca, pretože mu bránil v láske. Okrem toho sa do básne premietlo aj romantické prostredie zdejšej krajiny.)

 

Hlavná myšlienka:

Karel Hynek Mácha v Máji ostro kritizoval tejdojšie pomery v ľudskej spoločnosti, keď predovšetkým poukazoval na rozvrátené rodiny, bezcitnosť a nefungujúce medziľudské vzťahy, ľahostajnosť k ľudskému osudu a tiež márnosť človeka, ktorý sa chce vzbúriť svojmu osudu.

 

Téma:

Životný údel milencov Viléma a Jarmily. Vilém zabije svádču Jarmily (svojho otca, ktorého nepozná, pretože v mladosti odišiel z domu). Za to je zatknutý a popravený. Jarmila spácha samovraždu skokom do jazera. Vinu Vilém nepriznáva sebe, ale spoločnosti a otcovi. Noc pred popravou má myšlienky tak tmavé, že keď sa svierí svojmu strážcovi, ten už do smrti nepohovorí. Vedľajšou témou je vo vzorečnej časti téma putníka, s ktorým sa autor zotožňuje.

 

Báseň nesie prvky romantizmu:

• Splynutie autora s dielom
• Individualita
• Tajomné motivy
• Jedinec X spoločnosť

 

Kompozícia:

• Usporiadanie deja: postup je chronologický, ale tiež retrospektívny (vo vzpomienkových pasážach)
• Dielo je písané vo veršoch. Striedanie striedavého, obkročného a združeného rýmu.
• Na začiatku je venovanie („venovacia báseň“ Čechom).
• Máju predchádza „Výklad Máje“, kde autor zdôrazňuje, že dej nemá byť považovaný za hlavnú myšlienku (zamyšľanie sa nad možnosťami slobody, o láske, ktorá zamezuje slobode a jej dôsledky, úvaha nad zmyslom života, opis krásy májovej prírody). Dielo rieši problém tejdojšej spoločnosti, túžby človeka a schopnosť obetovať sa pre lásku.
• Báseň sa delí na štyri spevy a 2 intermezza.
• 1. a 3. spev: balada; 2. spev: filozofický; 4. spev autostylizácie.
• Obsah častí:
  • 1. spev: motív májovej prírody, lásky, skok Jarmily do jazera
  • 2. spev: večnosť prírody a blížiaci sa koniec Vilémovho života, Vilém vo väzení
  • 1. intermezzo: polnočné popravište
  • 3. spev: poprava Viléma a jeho vyznanie lásky k rodnej zemi (Ach zemi krásnej, zemi milovanej, kolíbku svoju i hrob svoj)
  • 2. intermezzo: nárek Vilémových druhov
  • 4. spev: zamyšľanie sa nad tragikou ľudského života, kde sa objavuje putník

 

Textové a jazykové prostriedky:

• Štýl vyprávačský, popisný, je tu zastúpená priama reč, monológ aj dialóg.
• Použitá spisovná čeština, knižné a básnické výrazy.
• Reč postáv priama, monológy.
• Dominantné slová: láska, máj, deň a noc.

 

Pomenovanie:

• Metafora – prenesené pomenovanie na základe vonkajšej podobnosti (blúdila blankytnými páskami, bledá tvár mesiaca)
• Personifikácia – zoživenie, neživé veci majú vlastnosti živých (zima zvučala tmavý tajný bol, O láce šepkal tichý mech, kvitnúci strom lhal lásky žel)
• Metonymia – prenesené pomenovanie na základe vnútornej podobnosti/závislosti (hrdliččin zval k láske hlas, to sa jej modro k nohám vine)
• Oxymóron – spojenie slov, ktoré si navzájom odporujú (zbortené harfy tón, mŕtve labute spev, mŕtve milenky cit)
• Zvukomaľba – nahromadenie určitých hlások vo verši tak, aby vyvolali dojem reálneho zvuku (nocou řinčí řetězů hřmot)
• Apostrofa – oslovenie neživej či neexistujúcej veci/osoby (Ach zemi krásnej, zemi milovanej, Vy truchlenci, jenž dalekosáhlým behom svojím…)
• Epiteton – básnický prívlastok (zelené zima, belavé páry)
• Porovnanie – (ako slzy lásky)
• Obraz prírody – farebnosť
• Gradácia – stupňovanie (temná noc temnejšia mne nastáva)
• Zvukosled – zoskupenie hlások, ktoré vytvárajú libozvuk alebo nelibozvuk (prvý máj-večerný máj, bol lásky čas)
• Archaizmy – slová zastarané (anjel)
• Knižné výrazy – (mesiac)

 

Časopriestor:

• Miesto: Dej sa odohráva v jarnom prírodnom prostredí pri Doksoch (jazero).
• Čas: Nie je presne určený. Deň pred popravou, deň potom a o 7 rokov, potom vo väzení a na popravišti.

 

Postavy:

• Vilém – hlavný hrdina, lupič – „strašný lesov pán“, žiarlivý, pomstychtivý, nešťastne zamilovaný do Jarmily, za smrť otca sa necíti vinný, viní za to spoločnosť, sklamaný životom, utečie z reality do svojho sveta, dochádza k záveru, že po smrti ho nič nečaká, autor diela (K. H. Mácha) sa do neho vciťuje
• Jarmila – krásna a mladá poctivá dievča, čakajúca na svojho milenca, spácha samovraždu
• Otec Viléma – krutý, svedie Jarmilu
• Hynek – putník, vyprávač príbehu, objavuje sa na konci básne, autor sa s ním zotožňuje, hovorí sám o sebe, o mladosti („Hynku! Viléme! Jarmilo!“)

 

Základný dej:

• Hlavným hrdinom tohto príbehu je Vilém, ktorého otec vyhnal medzi lupičov. Vilém sa stal dokonca aj ich vodcom a zamiloval sa do dievčaťa Jarmily. Obaja sú bezmedzne do seba zamilovaní, ale Jarmilu zviedol otec Viléma. Vilém sa o tomto dozvie a zabije svojho vlastného otca a skončí vo väzení, zabil ho, aby ochránil česť Jarmily. Jarmila, keď zistí, túto hroznú udalosť od posla, ktorý jej došiel povedať túto hroznú správu, žiaľom viny skočí zo skaly do jazera a utopí sa.
• Vilém je vo väzení a premýšľa nad životom o svojom mladosti, o tom, či je niečo po živote. Hovoril na hlas a jeho zúfalstvo zaslechla stráž, ktorá bola nešťastná nad jeho osudom. Spoločne príroda s duchmi pripravuje pohreb pre Viléma a volajú ho k sebe. Vilém odchádza na popravu a premýšľa nad svojím životom, ako je okolo krajina krásna a má obrovskú túžbu žiť.
• Viléma popraví kat. Po jeho smrti truchlia ako lupiči, tak aj príroda.
• Po siedmich rokoch prichádza na miesto popravišťa putník Hynek a vo zdejšej hospode sa dozvie o tom príbehu o Vilémovi, Jarmile a jeho otcovi. Putník odišiel, ovšem 1. mája sa vrátil späť na popravište, aby súcítil s ich osudom a zrovnal ich svojím.

 

Kritika:

• Všetci ho spočiatku odsúdili kvôli tomu, že nebol vlastenecký a objavovali sa v ňom myšlienky o smrti.
• Vadili im témy samovraždy, otcovraždy, napodobňovanie Byrona. Vymkol sa z Národného obrodenia.
• Najviac ho kritizoval J.K. Tyl: „Máj je škvára, ktorá z vymrelej sopky vyhodená medzi kvety padla.“ Ďalej ho kritizovali Palacký, Jungmann, Čelakovský, Kollár, J. Krasoslav Chmelenský.
• Prihlásila sa k nemu až generácia Májovcov (1858), ktorá vydala Almanach Máj.

 

Film:

• z roku 2008, režisér F.A. Brabec

 

Vlastný názor:

• Máchov Máj je veľmi zaujímavá báseň. Hoci mnoho ľudí cituje najznámejšie verše („Zve k láske hrám hrdličin hlas: Jarmilo! Jarmilo! Jarmilo!“ a mnoho ďalších), skoro nikto nepozná báseň podrobnejšie.
• Mne najviac zaujalo vykreslenie májovej prírody, pohnutý Vilémov osud, Jarmilina tragédia (utopenie v jazere) a schopnosť Máchu zotožniť sa s hlavnou postavou.

The post Máj – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/maj-rozbor-obsah/ Sun, 08 Dec 2024 09:01:15 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=1857   Kniha: Máj Autor: Karel Hynek Mácha Pridal(a): Andrea   Karel Hynek Mácha (1810 – 1836) vystudoval filozofiu a práva v Prahe láska k Lori-Eleonoře Šomkovej => syn Ludvík ostatky prevezené z Litoměřic do Prahy na Vyšehrad veľmi rád chodil pešky po českých hradách a zámkoch – symbol pútnika pravým romantickým hrdinom zemrel 6. novembra 1836, dva dni ... Read more

The post Máj – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

Kniha: Máj

Autor: Karel Hynek Mácha

Pridal(a): Andrea

 

Karel Hynek Mácha (1810 – 1836)

• vystudoval filozofiu a práva v Prahe
• láska k Lori-Eleonoře Šomkovej => syn Ludvík
• ostatky prevezené z Litoměřic do Prahy na Vyšehrad
• veľmi rád chodil pešky po českých hradách a zámkoch – symbol pútnika
• pravým romantickým hrdinom
• zemrel 6. novembra 1836, dva dni pred jeho svadbou

Dielo:

• najprv píše po nemecky (vlastenecké básne), základom je rozpor medzi jeho snom a realitou
• Márinka – dlhé, splývavé šaty, nemocná TBC, zamilovaná do autora – Mácha ju navštevuje, potom odíde na púť, vráti sa až na jej pohreb
• Púť krkonošská
  • motív pútnika (samota a sloboda) – motív väzňa (tragický, smutný)
  • motív zeme (väzenie, ktoré človeka púta)
  • sám Mácha je väzňom svojej samoty
• Cigáni – popis cigána, autoportrét Máchy

 

Spoločensko-historický kontext:

• 30. – 40. roky mezníkom v spoločenskom vývoji
• mnoho revolúcií v Európe => rast politického uvedomenia a nastolila otázku národnej slobody
• protiruské povstanie v Poľsku malo vplyv na rozdelenie spoločnosti na dva tábory
• Staršia generácia – Josef Jungmann, Václav Hanka
• Mladšia generácia – Karel Hynek Mácha, Karel Sabina
  • šírenie obrodenia aj do nižších vrstiev
  • zvýšenie poptávky po knihách aj spotrebnom tovare
  • čeština sa stala jazykom verejného života a prejavom národného cítenia
  • emancipačné hnutie žien, vznik dievčenských škôl
  • vznik organizácií (Matica česká, Jednota pro povzbuzenie priemyslu v Čechách, Mestianska beseda)
  • rozvoj divadla, vychádzali časopisy
  • u nás diela skôr vlastenecké (Národné obrodenie)
  • spoločnosť zameraná na sentimentálne vlastenecké hry

 

Literárny kontext:

• romantizmus – rozvoj v 30. rokoch, v Čechách sa nikdy úplne nerozvinul, jediným pravým romantickým hrdinom bol Mácha, ostatní autori majú romantické tendencie, ale aj prvky z ostatných smerov
• estetický cieľ literatúry (prechod od klasicizmu – výchovný a didaktický cieľ)
• dôraz na cit, individualitu, tajomstvo a prežitky
• próza, dráma, poézia, útvary: lyricko-epická balada, rozprávka

Národné obrodenie

• Josef Jungmann – Slovník česko-nemecký
• František Ladislav Čelakovský – Ohlasy piesní ruských, Ohlasy piesní českých

Český romantizmus

• Karel Jaromír Erben – Kytica
• Josef Kajetán Tyl – Rozervanec, Fidlovačka aneb Žiadny hnev a žiadna rvačka
• Karel Sabina – Úvod povahopisný – obhajoba Máchy, Hrobník

Svetový romantizmus

• Victor Hugo – Chrám Matky božej v Paríži
• George Sandová – Indiana
• Alexandr Sergejevič Puškin – Evžen Oněgin, Kapitánska dcéra
• Michail Jurjevič Lermontov – Maškaráda, Hrdina našej doby

 

Rozbor diela: Máj (1836)

Máj je lyricko-epická báseň z obdobia romantizmu, má štyri spevy, dve intermezza a predzpěv. Dej je len naznačený, čo je pre obdobie romantizmu typické, dôraz je kladený na vyjadrenie krásy prírody a vzťah k rodnej zemi, odpor k rozumu X dôraz na city, lásku, fantáziu. Autor sa ztotožňuje s hlavným hrdinom Vilémom. Je výnimočný, sklamaný životom, preto utíka z okolného sveta do vlastného. Je nešťastne zamilovaný do ideálnej ženy, odmieta konvencie a predpisy, hľadá nové formy, ako písať, odmieta sa prispôsobiť. V romantizme už existuje spisovná čeština, ustálená slovná zásoba českého jazyka.

K napísaniu diela Máj použil autor rovnomennú povest Máj, ktorá vypráva o veľkej láske Jarmily a Viléma. Počul ju vyprávať pri svojich cestách po okolí Bezdězu a dnešného Máchovho jazera. Vilém bol ako dieťa vyhnaný otcom z domova. Zostal v lesoch medzi lupičmi a stal sa ich vodcom. Jarmilu zneužil iný muž. Vilém sa rozhodol, že sa pomstí a zabil muža, ktorý ju zneužil. Ukázalo sa, že onen muž bol jeho vlastný otec. Vilém bol uväznený a odsúdený k trestu smrti. Jarmila čaká na Viléma, ale dozvie sa, že je vo väzení a druhý deň bude popravený.

 

Tematika:

• literárny druh, žáner: lyricko-epická básnická skladba
• téma: vina a smrť, láska, Zem, čas
• idea: úvahy o čase, o smrti, čas stráca význam pri čakaní na popravu
• námet: inšpirácia skutočnou udalosťou u hradu Bezděz, kde syn zavraždil vlastného otca, pretože mu bránil v láske
• príroda prostredia Bezdězu, jazero v Doksech

 

Kompozícia:

• 4 spevy, 2 intermezza
• zložitá vnútorná štruktúra
• jambický verš

 

Jazyk:

• er-forma, v závere sa mení na ich-formu (autor sa ztotožňuje s dejom)
• subjektivizácia (vzťah básnika a lyrického hrdinu)
• dramatická kompozícia: vzostup, vrchol, sestup
• kontrasty: jarná príroda X poprava, život X smrť
• obraz prírody – farebnosť (farby kontrastné, zámierná kombinácia: modrá a biela)
• útvar jazyka: spisovná čeština
• štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby: poetizmy, neutrálne
• lexikálne prostriedky: oxymóron, epiteton, metonýmia, básnický prívlastok, prirovnanie, personifikácia, metafora
• syntaktické prostriedky: jednoduché vety
• textové prostriedky: priama reč, monológ, dialóg, zvukomaľba

 

Hlavné postavy:

• Jarmila – mladá dievčina, miluje Viléma (jeho milenka), ťažko skúšená osudom, nemá odvahu ďalej žiť
• Vilém – lupič, riekajú mu „strašný lesov pán“, otec ho kedysi vyhnal z domu, neskôr ho zabil za to že zviedol jeho dievča Jarmilu, ktorú oddane a naplno miloval. Viní spoločnosť, cíti sa byť nevinný. Je žiarlivý slaboch. Vo väzení myslí na Jarmilu a spomína na svoje mladie. Dochádza k záveru, že po smrti ho už nič nečaká. Typický romantický hrdina, neverí na svoju vinu, ľutuje sa
• Hynek – symbol pútnika, vracia sa k miestu popravy, sám autor, otriasený Vilémovým životom

 

Prostredie:

• skutočné – okolie hradu Bezděz

 

Atmosféra:

• kontrastná – Májová príroda x čakanie na popravu, tragédia

 

Dej:

1. Spev

• Báseň začína oslavou mája, popisom krásnej, májovej prírody. Jarmila čaká na svojho milého u brehu jazera. Miesto neho však pripláva jeho priateľ so správou, že Vilém má byť druhého dňa popravený za vraždu Jarmilineho svodcu. Jarmila skočí do Jazera a utopí sa.

2. Spev

• Vilém vo väzení premýšľa, presvedčuje sa, že nie je vinen. Dozvie sa, že zabil svojho otca, ktorý ho kedysi vyhodil z domu a kvôli nemu sa stal vodcom lupičov. Počíta padajúce kapky, akoby meral čas.

I. Intermezzo

• Na popravišti čaká zbor duchov na Viléma.

3. Spev

• Vilém sa lúči s prírodou, ktorú už nikdy neuvidí. Obáva sa, čo bude po smrti. (Už nič.) Davy ľudí vybiehajú na lúku, aby si ho prehliadli. Vilém je popravený a jeho telo je vpletené do kola.

II. Intermezzo

• Vilémovo spolu-lupiči sedia okolo ohňa, mlčia. Sú nešťastní zo straty svojho vodcu.

4. Spev

• Do dediny sa vracia sám autor po siedmich rokoch posledný deň v roku. V hospode sa dozvie príbeh Viléma Jarmily. Opäť sa vracia prvého mája ku kolu. Dej končí ztotožnením sa Máchy s dejom (er-forma => ich-forma) zvolaním „Hynku! Viléme! Jarmilo!“.

 

V štyroch spevoch, odohrávajúcich sa v máji vo troch deňných dobách (večer, noc, ráno), a dvoch intermezzách vylíčil básnik tragédiu troch ľudí, ktorá prešla v tragédiu obecne ľudskú. Prostý príbeh založený na skutočnej udalosti sa prelína s podmanivo zobrazenou krásou prírody. Myšlienková hlbina Mája je podopretá majstrovskou formou.

Vilém zavraždí svodcu svojej milé Jarmily. Až po tej zistí, že zabil svojho vlastného otca, ktorým bol kedysi zavrhnutý, kvôli čomu sa z neho stal obávaný vodca lupičov. Je väznený a čaká vo cele na popravu – premýšľa o živote a smrti, vine a treste, o ničote a marnosti, o svojej poprave a osudnej náhode, ktorá ho do väzenia priviedla. Táto časť prináša jeden z najsilnejších momentov celej básne, keď Vilém v posledných chvíľach pred smrťou medituje a premýšľa o živote, hodnotách, vlasti, i náboženstve. V tejto ťažkej situácii ho desí predstava, že po smrti už nič nie je.

Keď sa Jarmila dozvie o smrti svojho milého, skončí svoj život skokom do jazera. Na miesto popravy po rokoch prichádza lyrický subjekt (vyprávač básne), medituje nad lebkou a kosťami Viléma, ktoré tu našiel, a v poslednom verši (Hynku, Viléme, Jarmilo) sa ztotožní s ich tragédiou.

Príbeh je v básni až druhoradý, podstatné sú filozofické reflexie, hlboké myšlienkové napätie a líčenie prírody vyjadrené svojbytným jazykom. Slovnú zásobu prevzal Mácha od Josefa Jungmanna, ale novo ju organizoval a dal slovám nové významy.

 

Vplyv diela:

• ovplyvnil Májovcov (Máj považovaný za 1. modernú báseň), časopis Almanach Máj so odkazom na Máchu
• zfilmované v súčasnosti (hudba Support Lesbiens)
• kritika náboženstva a boha, ktorý pripustil smrť dvoch mladých ľudí
• súdobí umelci jeho dielo zavrhli – prejavoval málo vlastenectva, ukazoval svoju vnútornú rozervanec
• Josef Kajetán Tyl – dielo Rozervanec, v ktorom kritizuje Máchu, píšuceho o svojich citov

 

Vlastný názor:

• Kniha sa mi nepáčila, pretože bola ťažko zrozumiteľná, je potrebné ju čítať veľmi pozorne a sústredene, pretože niektoré časti dejov boli len naznačené.

The post Máj – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/marinka-citatelsky-dennik-rozbor/ Sat, 21 Jul 2018 21:46:36 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=1113    Kniha: Márinka  Autor: Karel Hynek Mácha  Zaslal(a): masjanja     Úvod autora: … český básnik a prozaik, predstaviteľ českého romantizmu a zakladateľ modernej českej poézie. Úvod diela: … vytvoril Karel Hynek Mácha v roku 1833 a prvýkrát vyšla v časopise Kvety. Prvého knižného vydania – rok 1835 ako súčasť súboru autobiografických poviedok Obrazy zo života môjho.   Námetom bola autorovi nešťastná láska k chorých, umierajúcich ... Read more

The post Márinka – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

 Kniha: Márinka

 Autor: Karel Hynek Mácha

 Zaslal(a): masjanja

 

 

Úvod autora: … český básnik a prozaik, predstaviteľ českého romantizmu a zakladateľ modernej českej poézie.

Úvod diela: … vytvoril Karel Hynek Mácha v roku 1833 a prvýkrát vyšla v časopise Kvety. Prvého knižného vydania – rok 1835 ako súčasť súboru autobiografických poviedok Obrazy zo života môjho.   Námetom bola autorovi nešťastná láska k chorých, umierajúcich dievčaťu.

 

Celková charakteristika diela

literárny druh: lyricko-epický

literárny žáner: poviedka

 

Obsah: (hlavná téma, vedľajšie témy, motívy + ich zmysel)

Hlavná téma knihy je nešťastná nenaplnená láska. Hlavnou postavou príbehu je Hynek. Príbeh začína jeho prechádzkou v parku, kde sa stretne s žobrákom, ktorý mu odovzdá písania. Je od akési Marinko, jeho dcéry, ktorá obdivuje jeho dielo. Mácha dievča navštívi a spozná, že je veľmi chorá. Napriek tomu sa do nej zamiluje. Chce však vykonať cestu do Krkonôš za svojím chorým priateľom aj napriek ich lásku, a preto sa musí rozlúčiť. Márinka sa bojí samoty, pretože cíti, že ho už nikdy neuvidí, pretože čoskoro zomrie. Po návrate študent zistí, že Márinka zomrela, a stáva sa len účastníkom jej pohrebe. Príbeh končí smrťou Marinčin otca.

Téma vedľajšej: je život a vzhľad v tej dobe jednej z najchudobnejších štvrtí Prahy, štvrti na Františku v kontraste s krásou nielen Marinko, ale aj Kanálské záhrady v oveľa bohatšia časti v mieste dnešných Vinohrad.

Motív smrti a krásy ale zároveň márnosti lásky, ktorá je prerušená smrťou, motív cti: Mácha musí za priateľom, pretože to sľúbil

 

Postavy

Charakteristika postáv: vzhľad popisovaný priamo, charakter nepriamo

Hl. postavy:
Marinka – krásna, čiernovlasá dievčina, rozvážna, smutná, zmierená s   osudom, obdiv Máchu
Hynek   – hl. postava, zamilovaný ->Marinka, starostlivý (ide navštíviť chorého kamaráta)
Marinčin Otec – žobrák

Lyrický subjekt – autor sa stotožňuje s   rozprávačom = ich forma, dokonca rovnaké meno, cíti hlboký smútok

 

Prostredie

Zachytené pomerne podrobne, prostredie skutočné, presne daná lokácia – Praha (Franitšek, Kanálská záhrada)
Dôraz kladený na obsiahle a idealizované opisy prírody
Autor sa vymyká romantickému štýlu písania tým, že určuje presné časové údaje – rok aj deň

 

Atmosféra: ponurá, smutná .. človek má pocit bezvýchodiskovosti, želá si, aby mohli tí dvaja spolu žiť …. viac sa spoznať

 

KOMPOZÍCIA

Kompozičné princípy

– chronologický

kontrasty:

– kontrast krásne mladé dievčatá, ktorá umiera, chudoba X umenia v podobe piana

– kontrast chudobné štvrte na Františku X   krásna Praha

– opakovanie popisu Marinčin otca v kľúčových momentoch – Kanálská záhrada, u Marinka, pohreb

Spojenie jednotlivých tematických častí: tesné – má logiku, príčina – následok

 

Vnútorná výstavba deja

1. úvod
Autor nás uvedie do deja spôsobom lyrickým.Každý krásny cit má k   sebe cit jemu opačný + popis Kanálské záhrady
2. zápletka
Hynek dostáva list, stretáva Marinka, dozvedá sa, že umrie, chcú, aby ich čas strávený spoločne trval večnosť
3. vyvrcholenie konfliktu
Hynek sa vracia z   Krkonôš na Marinčin pohreb
4. záver
otecko Marinka sa zabil

 

Jazykové prostriedky

útvary jazyka: jazyk spisovný

štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby:
V snahe o bohatší výrazové prostriedky vytvára zložená prídavné mená. Mnohé slová použité v poviedke vyznievajú v dnešnej dobe archaickým dojmom, avšak v čase Máchovom sa koľkokrát jednalo o novotvary, prípadne slová prevzatá krátko predtým z iných jazykov (napr. „Zápach“ – prevzaté z poľštiny, znamenal vôňa). Taktiež význam niektorých použitých slov sa od doby spísania diela zmenil, zatiaľ čo vtedy išlo o spisovná alebo prinajhoršom hovorová slová, dnes majú hanlivý význam. Ak si uvedomíme dobu, keď poviedka vznikala, neprekvapí nás vhodne vložené nemeckej vety, ktoré dokresľujú vtedajší dvojjazyčnosť pražského prostredia. K oživeniu prispievajú aj krátke úryvky textov ľudových piesní, ktoré Marinka spieva.
Samozrejme ako vo všetkých romantických dielach je dôraz kladený na obsiahle a idealizované opisy prírody a prostredia, v ktorom sa dej odohráva. To sa autorovi darí aj pri popise chudobnej štvrti na Františku, ktorá tak vyznieva síce ako špinavá, ale zároveň si nesie svoje určité čaro a romantického ducha. V kľúčových momentoch poviedky sa doslovne opakuje popis vzhľadu Marinčin otca.

 

Lexikálnej prostriedky – obrazná pomenovanie

 

Syntaktické prostriedky
druh viet
typ viet
slovosled: Autor používa ako výrazové prostriedky, a to aj v prozaických častiach, z dnešného hľadiska poprehadzované slovosled.

 

OKOLNOSTI VZNIKU DIELA

Sociálne-historický kontext
1. pol. 19. st

 

Literárne kontext
30. roky 19. st – český romantizmus

iní autori tohto obdobia: Josef Kajetán Tyl (vlastenecký romantizmus) x Mácha (subjektívne romantizmus), KJ Erben,   B. Němcová

 

Život a dielo autora (zaujímavosť, NE životopis!)

– podieľal sa na spoločenskom dianí
– pôsobil v   divadle J. K. Tyla
– putoval po Čechách – miloval Krkonoše (premietnuté v   diele)

 

Dielo:

• Ohlasy zo života môjho
  • Marinka -próza, Lyrizovaná próza (málo děje- v   pozadia,
  • Večery na Bezdězu dôraz na emócie
  • púť Krkonošská -v duchu romantizmu-otázky života X smrti,
  • cigáni záhadné postavy
  • kat
  • Máj- poézie

 

VPLYV DIELA

Dobovú kritikou nebola poviedka kladne prijatá. Najviac vtedajším kritikom vadilo zobrazenie chudunkého prostredia štvrti na Františku.

 

Dej:

Poviedka je rozdelená, podobne ako napríklad opera, na päť častí:
Ouvertúre: je Veršovaná a vyjadruje básnikovej pocity pri májovom západe slnka.
Dejstvo prvý: Každý cit má k   sebe cit jemu odporný (prvý bozk – posledné).
Popis Kanálské záhrady. Popis rôznych ľudí (hemženie ľudstva), prechádzajú sa. Rozprávač tadiaľ kráča sám. Vníma posmutn. atmosféru v kontraste s nádhernou prírodou v máji. Popis žobráka – stojí na mieste kde nie sú ľudia. Prečo? Stojí na vedľajšej ceste a príležitostne niekomu hrá na husle a niekomu nie. Tým presne odhaduje, kto mu dá almužnu a kto nie. Autor okolo neho tiež prejde, ale žobrák sa zachová úplne nečakane a dá mu list. Písaný ženskú rúk, list ho žiada, aby ju rozprávač navštívil v   jej byte – že má rada jeho práca – list plný zármutku (chorá na suchoty). Dôvera vo rozprávača – dlho ho už pozná. Žobrák je otec dievčaťa.
Intermezzo: ospevovanie hviezd na nočnej oblohe
Dejstvo druhé: Rozprávač sa chystá na návštevu dievčatá na Františku. Netypické pre romantizmus (udania dňa i roka). Detailný popis Marinko, keď ju nájde. Chudobná, pretože matka jej zomrela a teraz žije s   macochou, ktorá sa k   nej nespráva dobre + otec žobre. Ukazuje sa, že sa Hynek aj Marinka poznali dávno – porozumeli si bez zavolania. Marinka je ale chorá a musí zomrieť za nedlho. On zase opúšťa krajinu ďalšie deň na púť do Krkonoše za chorým priateľovi. Marinka hrá na piano – veľmi smutne. Uvedomuje si, že keď sa Hynek vráti, ona už bude mŕtva.
Autor sa vracia späť do Prahy až v septembri a prichádza práve na Marinčin pohreb. Po ňom hrá Marinčin otec vo veľkom smútku na cintoríne na husle. Asi za mesiac ho potom ľudia nájdu utopeného na brehu rieky Vltavy medzi mlyny.
  Finale: Vale láskou ošemetná: opäť veršované a vyjadruje básnikovej smutné rozlúčka so zosnulou mladou dievčinou.

Ako by sa ich vzťah vyvíjal keby nebol prerušený v   začiatku tragickú chorobou? Autor nás necháva si to domyslieť.

 

Charakteristika – Marinka:

Postava Marinka v  Máchově diele vo mne budí zvláštne pocity.
Dievča je to nádherná, s   tvárou bledú a vlasy čiernymi ako eben, ktoré nosia stočené v   lokniach, spadajúcich na ramená. Oblieka sa veľmi jednoducho, často v   bielych alebo bledo modrých plátenných šatách. Jej zovňajšok akoby odrážal dvojaký – jej vznešenosť aj chudobu. Vyziabnutý tvár zdobili výrazné lesklé čierne oči. Jej jemné červené pery a vpadnuté líca umocňovali jej smutný výraz.   Smútok jej pridával na kráse, smútok bol jej súčasťou.
Marinka bola rozvážna. V   živote sa musela naučiť čeliť odvážne najrôznejším úkladom osudu, či už to bola smrť jej matky, alebo jej vlastné smrteľná choroba. Statočnosť jej upevňovala charakter a nežnosť jej dodávala na pôvabe.
Zodpovedala úprimne. S   ostatnými ľuďmi, vrátane svojej macochy, dobre vychádzala. Svoju nespútanosťou v   oblasti prejavu sa dostala neraz do ťažkostí.
Hudba bola niečím, čo zbožňovala. Spevom vyjadrovala svoje pocity – bolo to pre ňu prirodzené.
Odchod človeka, ktorého pravdivo milovala, ju zarmútilo, rovnako tak, ako skutočnosť toho, že až sa on vráti, nebude už ona medzi živými.
Jej krása bola ohromujúca, jej osud však nevyhnutný.

The post Márinka – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/maj-citatelsky-dennik-rozbor/ Sat, 21 Jul 2018 18:28:03 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=1109    Kniha: Máj  Autor: Karel Hynek Mácha  Zaslal(a): Andrea     Máj (1836) Tematika: Lit. druh, žáner: lyricko-epická básnická skladba Téma: vina a smrť, láska, Zem, čas Idea: úvahy o čase, o smrti, čas stráca význam pri čakaní na popravu Námet: inšpirácia skutočnou udalosťou pri hrade Bezděz, kde syn zavraždil vlastného otca, pretože mu bránil v ... Read more

The post Máj – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

 Kniha: Máj

 Autor: Karel Hynek Mácha

 Zaslal(a): Andrea

 

 

Máj (1836)

Tematika:

Lit. druh, žáner: lyricko-epická básnická skladba

Téma: vina a smrť, láska, Zem, čas

Idea: úvahy o čase, o smrti, čas stráca význam pri čakaní na popravu

Námet: inšpirácia skutočnou udalosťou pri hrade Bezděz, kde syn zavraždil vlastného otca, pretože mu bránil v láske

Príroda – prostredie Bezdězu, jazero v Doksoch

 

Hlavné postavy:

Jarmila – mladé dievča, miluje Viliama

Vilém – lúpežník „strašný lesov pán“, otec   ho kedysi vyhnal z   domu

• typický romantický hrdina, neverí na svoju vinu, ľutuje sa

Hynek – symbol pútnika, vracia sa k   miestu popravy

• sám autor, otrasený Viliamovým životom

 

Prostredie: skutočné – okolie hradu Bezděz

Atmosféra: kontrastné – Májová príroda x čakanie na popravu, tragédie

 

Dej:

1. Spev

Báseň začína oslavou máje, popisom krásne, májové prírody. Jarmila čaká na svojho milého pri brehu jazera. Namiesto neho však pripláva jeho priateľ so správou, že Viliam má byť druhého dňa popravený za vraždu Jarmilinu zvodcu. Jarmila skočí do Jazerá a utopí sa.

2. Spev

Vilém vo väzení rozmýšľa, presviedča sa, že nie je vinný. Dozvedá sa, že zabil svojho otca, ktorý ho kedysi vyhodil z   domu a kvôli nemu sa stal vodcom lúpežníkov. Počíta padajúce kvapky, ako by meral čas.

1. Intermezzo

Na popravisku čaká zbor duchov na Viliama.

3. Spev

Vilém sa lúči s   prírodou, ktorú už nikdy neuvidí. Obáva sa, čo bude po smrti. (Už nič.) Davy ľudí vybiehajú na lúku, aby si ho prezreli. Vilém je popravený a jeho telo je vpletené do kola.

2. Intermezzo

Vilémov i spolu lúpežníci sedia okolo ohňa, mlčí. Sú nešťastní zo straty svojho vodcu.

4. Spev

Do dediny sa vracia sám autor po siedmich rokoch posledný deň v   roku. V   krčme sa dozvedá príbeh Viliama Jarmily. Opäť sa vracia prvého máje ku kolesu. Dej končí stotožnením sa Máchu s dejom (er – forma   => Ich -formy) zvolaním „Hynek! Viliam! Jarmila! „.

 

V štyroch spevoch, odohrávajúcich sa v   máji v troch denných dobách (večer, noc, ráno), a dvoch Intermezzo vykreslil básnik tragédiu troch ľudí, ktorá prerástla v   tragédiu všeobecne ľudskú. Obyčajný príbeh založený na skutočnej udalosti sa prelína s   podmanivo zobrazenú krásou prírody. Myšlienková hĺbka Máje je podporená majstrovskou formou.

Vilém zavraždí zvodcu svojej milej Jarmily. Až potom zistí, že zabil svojho vlastného otca, ktorým bol kedysi zavrhnutý, kvôli čomu sa z   neho stal obávaný vodca lúpežníkov. Je väznený a čaká v   cele na popravu – premýšľa o živote a smrti, vine a treste, o ničote a márnosti, o svojej poprave a osudné náhode, ktorá ho do väzenia priviedla. Táto časť prináša jeden z   najsilnejších momentov celej básne, kedy Vilém v   posledných chvíľach pred smrťou medituje a premýšľa o živote, hodnotách, vlasti, i náboženstva. V   tejto ťažkej situácii ho desí predstava, že po smrti už nie je nič.

Keď sa Jarmila dozvie o smrti svojho, milého, skončí svoj život skokom do jazera. Na miesto popravy po rokoch prichádza lyrický subjekt (rozprávač básne), medituje nad lebkou a kosťami Viliama, ktoré tu našiel, a v   posledným verši (Hynek, Viliam, Jarmila) sa stotožní s   ich tragédiou.

 

Príbeh je v   básni až druhoradý, podstatné sú filozofické reflexie, hlboké myšlienkové napätie a líčenie prírody vyjadrené svojbytným jazykom. Slovnú zásobu prevzal Mácha od Jozefa Jungmanna, ale novo ju organizoval a dal slovám nové významy.

 

Kompozícia:

-4 spevy, 2 intermezza

-zložitá vnútorná štruktúra

-jambický verš

 

Jazyk:

– er -formy, v   záveru sa mení na ich -formy (autor sa stotožňuje s dejom)

– subjektivizácie (vzťah básnika a lyrického hrdinu)

-dramatická kompozície: vzostup, vrchol, zostup

-kontrasty: jarná príroda X poprava, život X smrť

-obraz prírody – farbitosť (farby kontrastné, zámerná kombinácia: modrá a biela)

útvar jazyka: spisovná Čeština

štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby: poetizmu, neutrálne

lexikálnej prostriedky: oxymoron, epiteton, Metonymia, básnický prívlastok, prirovnanie, personifikácia, metafory

syntaktické prostriedky: jednoduché vety

textové prostriedky: priama reč, monológ, dialóg, zvukomaľba

 

Okolnosti vzniku diela:

kontext:

Spoločensko-historický:

-30. – 40. roky medzníkom v spoločenskom vývoji

-mnoho revolúciou v   Európe => rast politického povedomia a nastolila otázku národnej slobody

-proti ruské povstania v   Poľsku malo vplyv na rozdelenie spoločnosti na dva tábory

Staršia generácia – Josef Jungmann, Václav Hanka

Mladšia generácia – Karel Hynek Mácha, Karel Sabina

-ŠÍRENIE obrodenia aj do nižších vrstiev

-zvýšenie dopytu po knihách aj spotrebnom tovare

-čeština sa stala jazykom verejného života a prejavom národného cítenia

-emancipační hnutie žien, vznik dievčenských škôl

-vznik organizácií (Matica slovenská, Jednota pre povzbudenie priemyslu v   Čechách, Meštianska beseda)

-ROZVOJ divadlá, vychádzali časopisy

-u nás diela skôr vlastenecká (Národný obrodenie)

-Spoločnosť zameraná na sentimentálny vlasteneckej hry

 

Literárna kontext:

romantizmus – rozvoj v   30.rokoch, v   Čechách sa nikdy úplne nerozvinul, jediným pravým romantickým hrdinom bol Mácha, ostatní autori majú romantické tendencie, ale aj prvky z   ostatných smerov

-estetický cieľ literatúry (prechod od klasicizmu – výchovný a didaktický cieľ)

-dôraz na cit, individualitu, tajomstvo a prežitky

-próza, dráma, poézie, útvary: lyricko-epická balada, rozprávka

národné obrodenie

Josef Jungmann – Slovník česko-nemecký

František Ladislav Čelakovský – Ohlasy piesní ruských, Ohlasy piesní slovenských

Český romantizmus

Karel Jaromír Erben – Kytice

Josef Kajetán Tyl – Rozervanec, Fidlovačka aneb Žiadny hnev a žiadna bitka

Karel Sabina – Úvod povahopisný – obhajoba Máchu, Hrobár

svetový romantizmus

Viktor Hugo – Chrám Matky božej v   Paríži

George Sandová – Indiana

Alexander Sergejevič Puškin – Eugen Onegin, Kapitánova dcéra

Michail Jurijevič Lermontov – Maškaráda, Hrdina našej doby

 

Autor:

Karel Hynek Mácha (1810 – 1836)

-vyštudoval filozofiu a práva v   Prahe

-láska k   Lori-Eleonóra Šomkové => syn Ľudovít

-zomrel v   deň svojej svadby

-ostatky prevezené z   Litoměřic do Prahy na Vyšehrad

-veľmi rád chodil pešo po slovenských hradoch a zámkoch – symbol pútnika

-pravým romantickým hrdinom

 

Dielo: najprv píše nemecky (vlasteneckej básne)

základom je rozpor medzi jeho snom a realitou

Márinka – dlhé, splývavé šaty, chorá TBC, zamilovaná do autora

– Mácha ju navštevuje, potom odíde na púť, vráti sa až na jej pohreb

Púť Krkonošská – motív pútnika (samota a sloboda)

– motív väzňa (tragické, smutné)

– motív krajina (väzenie, ktoré človeka púta)

– sám Mácha je väzňom svojej samoty

Cigáni – opis cigána, autoportrét Máchu

 

Vplyv diela:

-ovplyvnil -> Májovci (Máj považovaný za 1. moderné báseň), časopis Almanach Máj s   odkazom na Máchu

-sfilmovane -> v súčasnosti (hudba Support Lesbiens)

-kritika náboženstva a boha, ktorý pripustil smrť dvoch mladých ľudí

-súdobí umelci jeho dielo zavrhli – prejavoval málo vlastenectvo

-Josef Kajetán Tyl – dielo Rozervanec, v   ktorom kritizuje Máchu, píšuceho o svojich citoch

The post Máj – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>