Karel Čapek Archivy | StudijnySvet.sk

Karel Čapek (život a dielo)

Studijnysvet.sk — Fri, 09 May 2025 00:39:58 +0000

Český spisovateľ, dramatik, novinár, prekladateľ, esejista a fotograf, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov českej medzivojnovej literatúry.

📝 Život

Narodil sa v Malých Svatoňovicích v rodine lekára. Detstvo prežil v Úpici, kde získal základné vzdelanie. Študoval gymnázium v Hradci Králové, Brne a Prahe. Po maturite sa zapísal na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe, kde študoval filozofiu, estetiku a dejiny umenia. Počas štúdií sa venoval aj divadelnej činnosti a publikoval v rôznych časopisoch. Po promócii pracoval ako vychovávateľ a neskôr ako novinár. Pôsobil v Lidových novinách, Národních listech a v redakcii Nebojsa. V roku sa oženil s herečkou Olgou Scheinpflugovou. Jeho brat Josef bol uznávaným maliarom a spisovateľom. Spolu s bratom Josefom napísali niekoľko divadelných hier, ako napríklad Ze života hmyzu alebo Adam stvoriteľ. V jeho tvorbe sa prejavuje záujem o filozofické a etické otázky, o vzťah človeka k technike a o sociálne problémy. Kriticky sa vyjadroval k totalitným režimom a k fašizmu. Počas druhej svetovej vojny sa angažoval v protifašistickom odboji. Zomrel na zápal pľúc krátko pred okupáciou Československa nacistickým Nemeckom. Zanechal po sebe rozsiahle dielo, ktoré zahŕňa romány, poviedky, divadelné hry, eseje, fejtóny a cestopisy. Patril k najvýznamnejším intelektuálom svojej doby a jeho diela sú prekladané do mnohých jazykov. Okrem literárnej tvorby sa venoval aj prekladateľskej činnosti. Prekladal z francúzštiny a angličtiny. Zaujímal sa o moderné umenie a bol priateľom mnohých umelcov. Jeho dielo je dodnes aktuálne a reflektuje nadčasové otázky ľudskej existencie. Jeho tvorba ovplyvnila generácie spisovateľov a dodnes patrí k základným kameňom českej literatúry. Bol to človek s hlbokým humanistickým presvedčením, ktorý sa nebál kriticky vyjadrovať k spoločenským problémom. Jeho dielo je odkazom pre budúce generácie. Jeho postava bola dokonca zobrazená na českých bankovkách. Bol členom Masarykovej akadémie umenia. Počas svojho života veľa cestoval a navštívil rôzne krajiny Európy. Bol vášnivým záhradkárom a milovníkom prírody. Jeho záhrada v Strži bola miestom, kde nachádzal inšpiráciu pre svoju tvorbu. V jeho diele sa odrážajú aj jeho osobné skúsenosti a zážitky. Jeho tvorba je preniknutá humanizmom a vierou v ľudské dobro. Jeho diela sú stále živé a čitateľné aj v súčasnosti. Jeho odkaz je aktuálny aj dnes, v dobe rýchleho technologického pokroku a globalizácie. Bol vizionárom, ktorý predvídal mnohé problémy modernej spoločnosti.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Karel Čapek bol autorom mnohých významných diel, ktoré sa vyznačujú originálnym štýlom a hlbokým humanistickým posolstvom. Jeho romány, ako napríklad Krakatit, Továreň na absolútno alebo Vojna s mlokmi, sa zaoberajú aktuálnymi spoločenskými a etickými otázkami. V jeho dielach sa prelínajú prvky sci-fi, filozofie a satiry. Čapek bol majstrom jazyka a jeho texty sú plné vtipu, irónie a metafor. Jeho divadelné hry, ako napríklad R.U.R. (Rossumovi univerzálni roboti), Ze života hmyzu alebo Matka, patria k vrcholom českej dramatickej tvorby. V týchto hrách sa Čapek zamýšľa nad otázkami ľudskej existencie, vzťahom človeka k technike a moci. Čapkov štýl písania sa vyznačuje precíznosťou, jasnosťou a zrozumiteľnosťou. Jeho texty sú zároveň poetické a plné obrazov. V jeho diele sa prejavuje hlboký humanizmus a viera v ľudské dobro. Čapek bol majstrom dialógu a jeho postavy sú psychologicky prepracované. Jeho jazyk je bohatý a pestrý, plný metafor, prirovnaní a slovných hračiek. Čapek bol tiež autorom mnohých poviedok, esejí a fejtónov. V týchto kratších textoch sa prejavuje jeho vtip, irónia a kritický pohľad na spoločnosť. Jeho dielo je dodnes aktuálne a inšpiratívne pre čitateľov všetkých generácií. Čapkov humanizmus a jeho kritický pohľad na svet sú hodnoty, ktoré pretrvávajú aj v dnešnej dobe.

👥 Literárni súčasníci

Franz Kafka (Proces, Zámok), Jaroslav Hašek (Osudy dobrého vojaka Švejka), Fráňa Šrámek (Stříbrný vítr), Božena Benešová (Don Pablo, Don Miguel)

Rozbory a obsahy autora Všetky rozbory a obsahy

The post Karel Čapek (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Biela nemoc – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Wed, 26 Mar 2025 18:31:36 +0000

Kniha: Biela nemoc

Autor: Karel Čapek

Pridala(a): gabriela

Karel Čapek (1890 – 1938)

Narodil sa 9. januára 1890 v Malých Svatoňoviciach u Trutnova
Toho istého roku sa rodina presťahovala do Úpice
Študoval na pražskej filozofickej fakulte (záujem o pragmatizmus – absolutná pravda)
Tvorca stĺpčekov (kratší text v pravom stĺpci 1. strany novín, aktuálny, vtipné spracovanie)
Novinár – Národné listy a Lidové noviny
Rád cestoval, pracoval na záhrade (dielo – Záhradníkov rok) a mal rád zvieratá (Mal som psa a mačku)
Osobne sa znal a stretával sa s prvým českým prezidentom Tomášom Garykom Masarykom – tak vznikli tri zväzky „Hovory s T. G. M“
Zomrel na zápal pľúc

Ďalšie diela:

Trápne poviedky, R.U.R., Vojna s mlokmi, zo života hmyzu

Literárne-historický kontext

Politická situácia:

30. roky nástup fašizmu a Hitlera k moci, dielo sa snaží varovať pred nebezpečenstvom fašizmu

Kontext literárneho vývoja:

Demokratický prúd medzivojnovej českej prózy
Atmosféra doby: -1. svetová vojna, veľká októbrová socialistická revolúcia v Rusku, rozpad R-U, založenie ČSR, svetová hospodárska kríza, nástup fašizmu, 2. svetová vojna, autori demokratického prúdu boli tzv. pragmatisti (pragmatizmus = filozofický smer 20. storočia v USA, kritériom pravdy je užitočnosť a skutočnosť, skúsenosti)
Autori prispievali do Lidových novín, kde sa schádzala demokratická inteligencia, predstavitelia demokratického prúdu: Karel Poláček, Eduard Bass, Karel Čapek.

Ďalší autori tej doby:

Eduard Bass (Cirkus Humberto), Karel Poláček (Bolo nás päť), Josef Čapek (Tieň kapradiny)

Rozbor: Biela nemoc (1937)

Literárny druh:
- dráma pojednávajúca o hrozbe vojny
Literárny žáner:
- tragédia (smutný koniec a ponurý dej)
Literárny smer/sloh:
- Česká próza 1. polovice 20. storočia, demokratický prúd českej medzivojnovej literatúry (próza), rok vzniku diela 1937

Tematický plán:

Celkové téma: varovanie pred fašizmom
Hlavné téma: demokracia x diktatúra, človek x spoločnosť (bezmocnosť)
Vedľajšie téma: osud doktora Galéna

Hlavná myšlienka diela:

Autorovo varovanie pred nebezpečenstvom fašizmu, konflikt ideálov demokracie a diktatúry, konflikt jedinca a spoločnosti.

Kompozícia:

Dej je písaný chronologicky (naväzuje na seba)
3 dejstvá, 14 obrazov, popisné pasáže

Rámcová kompozícia:

Expozícia: prepuknutie Bielej nemoci
Kolízia: nájdenie lieku, Galénove požiadavky o ukončení vojny
Kríza: samovražda baróna Krüga
Katastrofa: onemocnenie Maršála
Peripetia: dohoda s Maršálom o ukončení vojny
Záver: smrť dr. Galéna a posledné Maršálove nádeje

Jazyk a štýl:

Spisovný jazyk
Výrazová forma: scenár
- vyjadrenie príbehu pomocou živých dialógov
- forma upravená pre javisko – písané ako divadelná hra (dráma)
Prejavy (charakteristika postáv – cez ich jazyk)
Latinské označenia pre choroby
Krátke popisné pasáže písané kurzívou, jednočlenné vet
Odborné výrazy (sedativa tantum praescribere oportet)
Vulgarizmy (vychcípať)

Hlavné postavy:

Dr. Galén – statočný, láskavý a neústupný doktor, jediný vie liek na Bielu nemoc, stojí proti vojne, humanista, naivný
Maršál – tvrdohlavý a bezohľadný diktátor, za svoje poslanie považuje vojnovanie, túži po moci a nadvláde, po nakazení mení svoje životné ciele
Krüg – barón, vedúci zbrojných závodov, priateľ Maršála (má rovnaké charakterové vlastnosti), spácha samovraždu

Časopriestor:

Doba: obdobie vojny (autorova súčasnosť, teda 30. roky 20. storočia)
Miesto: nie je konkrétne určené, všeobecne klinika, Galénova ordinácia, maršálova kancelária

Dej:

V nejakej krajine prepuká epidémia tzv. Bielej nemoci, tiež nazývanej Čangova nemoc, ktorá sa prejavuje bielými škvrnami na tele. Jediný, kto vie liek na túto zákeřnú chorobu je doktor Galén. Najskôr sa Biela nemoc šíri len medzi chudobnými a staršími ľuďmi, postupne sa však stáva celosvetovým problémom. Doktor Galén lieči len chudobných a bohatých odmieta. Odmietol tak aj baróna Krüga, ktorý sa ho pokúšal, prezlečený za chudáka, oklamať. Galén požaduje len jednu vec, ukončenie vojny, čo Maršál rezolutne odmieta. Baron Krüg zo strachu z veľkej bolesti radšej spácha samovraždu. Zanedlho onemocní aj diktátor Maršál, ktorý na nátlak svojej dcéry prosí Galéna o pomoc. Ten je zo svojich požiadaviek stále neústupný, až nakoniec Maršál súhlasí so zatvorením mieru. Doktor Galén je však pri stretnutí s fanatickým davom, ktorý provoláva slávu svojmu diktátorovi, ušliapaný. Dav svojím konaním zabil človeka, ktorý ako jediný mohol Maršála zachrániť.

Vplyv na dané dielo a tvorbu:

Je prirodzené, že tak citlivý človek, akým Čapek bol, nemohol nereagovať na politické dianie v 30. rokoch. Čapkov postoj, teda jasné a ostré vystupovanie proti fašizmu, bol len logickým vyústením demokratických zásad, ktoré spisovateľ zastával po celú svoju umeleckú dráhu. V tomto diele sa zameriava na konflikt ideálov demokracie a diktatúry, konflikt jedinca a spoločnosti.

Inšpirácia literárnym dielom:

Biela nemoc je české protiválečné filmové dráma z roku 1937 natočené režisérom Hugom Haasom, adaptácia do opery Biela nemoc slovenský skladateľ Tibor Andrašovan.

Adaptácie:

Divadelná adaptácia: 1937 vo Stavovskom divadle – réžiu prevzal K. Dostal
Filmová adaptácia: 1937 rovnomenný film, réžia Hugo Haas

Môj názor:

Táto kniha ma zaujala. Hlavná myšlienka tohto diela je veľmi aktuálna nielen v dnešnej spoločnosti. Človek je totiž proti zfanatizovanému davu bezmocný. Ľudia často ohodnotia svoje správanie až vtedy, keď im ide o vlastný život. Kniha sa naviac číta veľmi dobre, pretože je napísaná ako divadelná hra s živými dialógmi a udrží tak svojich čitateľov v pozornosti. Veľkým prekvapením pre mňa bol koniec celej knihy, keď som už tajne dúfala v ukončenie vojny a dobrý koniec. Opak je však pravdou a tak je dr. Galén zabitý a lieky zničené. Myslím, že autor nechal takto otvorený koniec námestom a chcel tým poukázať na to, že keď si spoločnosť neuviedomí, že je chorá a neprestane vojnovať, vyhynie.

The post Biela nemoc – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Vojna s mlokmi – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Tue, 25 Feb 2025 19:36:57 +0000

Kniha: Vojna s mlokmi

Autor: Karel Čapek

Pridal(a): Makkynka

Karel Čapek (1890 – 1938)

Český spisovateľ, intelektuál, novinár, dramatik, prekladateľ a fotograf
Narodil sa u Trutnova
Roku 1901 nastúpil Čapek na gymnázium v Hradci Králové. Ako študent kvarty vstúpil do tajného študentského debatného spolku, čo nakoniec viedlo k jeho vylúčeniu zo školy. Odíšiel teda do Brna k sestre, neskôr do Prahy k rodičom, kde nakoniec aj maturoval. Po gymnáziu študoval postupne na filozofickej fakulte Karlovej univerzity, filozofickej fakulte Univerzity Friedricha Wilhelma v Berlíne a na Sorbonne na Faculté des lettres v Paríži. V Prahe nakoniec obhájil doktorát a zostal v Prahe so svojím bratom Josefom.
Karel Čapek pracoval ako člen redakčnej rady časopisu Národ, súkromný učiteľ syna grófa Lažanského, dramaturg Vinohradského divadla, Lidových novín a od roku 1917 bol spolu s Josefom redaktorom Národných listov
Pravidelne sa videl s prezidentom Masarykom, navštívil aj E. Beneša
Karel Čapek je prvým českým spisovateľom, ktorý uspel v zahraničí a tým veľmi prospešil českej literatúre.
Ako člen československého Penklubu bol v dobe hrozícej nacistickej okupácie jedným z hlavných motorov odporu, keď využil všetky svoje možnosti a kontakty na vyburcovanie národa a sveta pri snahách o zachovanie slobody. Evakuáciu do Anglicka ako správny vlastenec odmietol. Koncom roku 1938 však náhle umiera na následky chrípky a zápalu obličiek.
Literárnu tvorbu zahájil Čapek pred prvou svetovou vojnou, spočiatku spolu s bratom Josefom. Bol silne ovplyvnený svojím filozofickým a estetickým vzdelaním, predovšetkým pragmatizmom a expresionizmom, ale ovplyvnila ho aj vedotechnická revolúcia. Disponoval veľmi širokou slovnou zásobou, používal neobvyklé slová a rozvinuté súvetia, umel veľmi dobre využívať zvláštnosti českého jazyka.

Ďalšie diela:

Próza
- Boží muka
- Továrna na absolutno
- Krakatit
- Poviedky z jednej kapsy
- Poviedky z druhej kapsy
- Záhradníkov rok
- Hordubal
Dráma
- Loupežník
- R.U.R
- Zo života hmyzu
- Biela nemoc
- Matka
Cestopisy
- Výlet do Španielska
- Cesta na sever
- Obrázky z Holandska
- Anglické listy
- Talianske listy
Rozprávky pre deti
- Deväť rozprávok
- Dášenka, čiže život šteňaťa
- Mal som psa a mačku

Spoločensko–historické pozadie

Dielo vyšlo medzi rokmi 1935 až 1936, teda v 30. rokoch 20. storočia = medzivojnové obdobie
1918 vznik samostatnej ČSR = zmeny náboženské, politické, hospodárske, sociálne
Vznik demokratického systému = vysoká kultúrna úroveň, zahraničná politika orientovaná na západné mocnosti. ČSR sa stáva jednou z najvyspelejších krajín Európy (Baťa)
Ľudia mali radosť z vzniku samostatného štátu, hrdosť na úspechy, ktoré český priemysel a šport dosahujú
V rokoch 1929-1933 hospodárska kríza ovplyvnila politický aj kultúrny vývoj
Objavujú sa negatívne pocity, ľudia sa obávajú vzrastajúceho fašizmu v Nemecku a vďaka kríze aj nezamestnanosti
V našej republike sa objavujú fašistické skupiny
Literatúra sa so vznikom ČSR stráca vlastenecké poslanie a plne rozvíja estetickú funkciu, slobodná výmena názorov, rôznorodosť literárnych smerov a štýlov

Rozbor diela: Vojna s mlokmi

Všeobecná charakteristika diela:

Literárny druh: epika
Literárny žáner: varovný román, čiastočne vo forme novinových správ a dopisov, sci-fi
Literárny smer: česká literatúra 20. storočia

Význam správy, hlavná myšlienka:

Vojna s mlokmi je utopický román Karla Čapka varujúci pred fašizmom, nezodpovednou podnikateľskou zištnosťou, rasizmom a pred zánikom civilizácie. Prvým motívom bolo, že človek chcel pomôcť mlokom = dal im nôž na obranu pred žralokmi. Druhým motívom bolo varovanie, nadčasovosť, zásah človeka do prírody škodí. Tretí mloci sú spočiatku atrakcia, ale ich počet a sila rastie, nakoniec požadujú väčší životný priestor → tvrdia, že nič nemajú proti ľudstvu – rovnako argumentoval Hitler v Nemecku. = mloci postupne ničia pevniny, ľudia sú proti nim bezmocní, pretože sa nesjednotia, kým nie sú ohrození konkrétne oni, odmietajú pomôcť susednej krajine (podobnosť: začiatok druhej svetovej vojny)
Ľudia nemôžu zvíťaziť, pretože na čele mlokov je človek – pragmatizmus (čo je dobré pre mňa = všeobecne dobré)
Na konci sa mlok vynorí v Bratislave (- vnútrozemská oblasť) → pred mlokmi nie sme v bezpečí nikde, mloci (= fašizmus) sa týkajú všetkých, beznádejnosť situácie

Tematická výstavba: próza

Vyprávač: er-forma

Kompozícia: chronologická

Organizácia jazykových prostriedkov: próza

Slovná zásoba:

slovná zásoba sa odvíja od toho, či to je zrovna článok z novín, denníkový zápis alebo oficiálne vyprávanie.
Jednoduchý, spisovný, neutrálny, cudzie slová (angličtina) najdeme tu aj slangové slová, argot

Štylistická charakteristika textu:

Hlavné téma stret mločích a ľudskej civilizácie
Rozdelené do 3 kníh = 1.epika,dobrodružný žáner, satira, humor, 2. súbor novinových správ a výstrižkov pana Povondry, 3.strohý reportérsky zápis o konflikte-publicistický štýl
Veľká slovná zásoba, rozvinuté vety
mloci nepotrebujú radosť zo života, priateľstvo, lásku, iba pracujú pre svoje spoločenstvo – podobný typ ľudí bol vyžadovaný v nacistickom Nemecku (neskôr v komunistickom Československu – 50. roky)

Doba a miesto dejov:

miesto dejov je spočiatku ostrovčeky Tichého oceánu postupne celý svet
doba : obraz medzivojnového sveta.Dej sa odohráva na mori aj na súši najrôznejších kútov sveta v bližšie nespecifikovanej dobe.

Postavy:

Kapitán Van Toch: milý, hodný ale trochu naivný pán, zamiluje si svoje TapaBoys
G. H. Bondy: bohatý továrnik, znal Vantocha ako malého, má silný obchodný duch, povahou je hodný, kým žije Vantoch zdieľa jeho ideály, po jeho smrti zmení smer spoločnosti
Pan Povondra: pracovitý a ochotný spoločník pana Bondyho
Mloci: čierni, slizkí, vzbudzujú čitateľov odpor

Dej knihy:

Kapitán českého pôvodu – Van Toch, objavuje pri love perál na tichomořskom ostrove Tana Masa obrovské mloky podobné ľuďom. Využil ich inteligencie, učenlivosti a potápačských schopností na zbieranie perál. Na oplátku ich vybavil nožmi a harpúnami na boj so žralokmi, ich úhlavnými nepriateľmi. Kapitán Van Toch si bol vedomý obrovského ekonomického potenciálu pri využívaní práce mlokov. Vrátil sa teda do Čiech a kontaktoval svojho vplyvného a zámožného priateľa továrnika G. H. Bondyho. Van Toch zabezpečuje Bondymu nové trhy a ten požičiava svoje lode na transport mlokov do všetkých kútov sveta. Bondy po van Tochovej smrti zakladá Salamandrí syndikát, ktorý má obchodovať s mlokmi na celom svete.
Existencia mlokov bola dlho tajená. Tajomstvo bolo odhalené po otlačení fotografií mlokov s krásnou dievčinou, ktorá ich objavila na pláži a týmto činom si chcela získať popularitu. Od tejto chvíle získal obchod s mlokmi rýchly spád. Mloci sú rozmiestňovaní po celom svete, sú zneužívání ako lacná pracovná sila. Ľudia mloky naučili používať techniku a zaobchádzať so zbraňami. Zriadili pre nich školy a začlenili ich aj do armády. Mloci sú využívání na stavbu podmorských vlnolamov, priehrad a ďalších podmorských činností.
Začína sa riešiť aj rasová odlišnosť jednotlivých mlokov (baltskí mloci čistej nordickej rasy). Prímorské štáty dodávajú mlokom na svojom pobreží trhaviny, granáty, pištole, podmorské torpéda a iné zbrane, aby im mloci v prípade potreby mohli slúžiť ako vojenská sila proti ostatným štátom. Počet mlokov presiahol počet ľudí. Vzbúrili sa proti ľudskému zotročeniu. Z dôvodu prenásobenia začali výbuchy narušovať pevninu a budovať zátoky pre svoje domovy. Na dne morí si vybudovali veľké sídla a pevnosti.
Vodca mlokov si volal Chief Salamandr a cez rádio diktoval ľudstvu mločie ultimáta.
Ľudia začínajú vojnu s mlokmi. Bojujú proti tomu, čo si sami vycvičili a vyzbrojili. Nakoniec prepuknú vnútorné nesváry medzi samotnými mlokmi, čo nahráva nádeji na záchranu ľudstva …

Literárna kritika

Inšpirácia dielom: román Vojna s mlokmi mal byť sfilmovaný v roku 2013, bol spracovaný aj ako komiks.

The post Vojna s mlokmi – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Vojna s mlokmi – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Thu, 20 Feb 2025 18:19:14 +0000

Kniha: Vojna s mlokmi

Autor: Karel Čapek

Pridal(a): Makkynka

Karel Čapek (1890 – 1938)

Český spisovateľ, intelektuál, novinár, dramatik, prekladateľ a fotograf
Narodil sa u Trutnova
Roku 1901 nastúpil Čapek do gymnázia v Hradci Králové. Ako študent kvarty vstúpil do tajného študentského debatného spolku, čo nakoniec viedlo k jeho vylúčeniu zo školy. Odíšiel teda do Brna k sestre, neskôr do Prahy k rodičom, kde nakoniec maturoval. Po gymnáziu študoval postupne na filozofickej fakulte Karlovej univerzity, filozofickej fakulte Univerzity Friedricha Wilhelma v Berlíne, na Sorbonne na Faculté des lettres v Paríži. V Prahe nakoniec obhájil doktorát a zostal v Prahe so svojím bratom Josefom.
Karel Čapek pracoval ako člen redakčnej rady časopisu Národ, súkromný učiteľ syna grófa Lažanského, dramaturg Vinohradského divadla, Lidových novín a od roku 1917 bol spolu s Josefom redaktorom Národných
Pravidelne sa videl s prezidentom Masarykom, navštívil aj E. Beneša
Karel Čapek je prvým českým spisovateľom, ktorý uspel v zahraničí a tým veľmi prospešil českej literatúre.
Ako člen československého Penklubu bol v dobe hrozícej nacistickej okupácie jedným z hlavných motorov odporu, keď využil všetky svoje možnosti a kontakty na vyburcovanie národa a sveta pri snahách o zachovanie slobody. Evakuáciu do Anglicka ako správny vlastenec odmietol. Koncom roku 1938 však náhle umiera na následky chrípky a zápalu obličiek.
Literárnu tvorbu zahájil Čapek pred prvou svetovou vojnou, spočiatku spolu s bratom Josefom. Bol silne ovplyvnený svojím filozofickým a estetickým vzdelaním, predovšetkým pragmatizmom a expresionizmom, ale ovplyvnila ho aj vedotechnická revolúcia. Disponoval veľmi širokou slovnou zásobou, používal neobvyklé slová a rozvinuté súvetia, umel veľmi dobre využívať zvláštnosti českého jazyka.

Ďalšie diela:

Próza
- Božie muky
- Továrňa na absolutno
- Krakatit
- Poviedky z jednej kapsy
- Poviedky z druhej kapsy
- Záhradníkov rok
- Hordubal
Dráma
- Lupič
- R.U.R
- Zo života hmyzu
- Biela choroba
- Matka
Cestopisy
- Výlet do Španielska
- Cesta na sever
- Obrázky z Holandska
- Anglické listy
- Talianske listy
Rozprávky pre deti
- Deväť rozprávok
- Dášenka, čiže život šteňaťa
- Mal som psa a mačku

Spoločensko–historické pozadie

Dielo vyšlo medzi rokmi 1935 až 1936 bavíme sa teda o 30. rokoch 20. storočia = medzivojnové obdobie
1918 vznik samostatnej ČSR republiky = zmeny náboženské, politické, hospodárske , sociálne
Vznik demokratického systému = vysoká kultúrna úroveň, zahraničná politika orientovaná na západné mocnosti . ČSR sa stáva jednou z najvyspelejších krajín Európy (Baťa)
Ľudia mali radosť z vzniku samostatného štátu , chrbtovitosť z úspechov, ktoré český priemysel a šport dosahujú
V rokoch 1929-1933 hospodárska kríza ovplyvnila politický aj kultúrny vývoj
Objavujú sa negatívne pocity, ľudia sa obávajú vzrastajúceho fašizmu v Nemecku, a vďaka kríze aj nezamestnanosti
V našej republike sa objavujú fašistické skupiny
Literatúra sa so vznikom ČSR stráca vlastenecké poslanie a plne rozvíja estetickú funkciu, slobodná výmena názorov, rôznorodosť literárnych smerov a štýlov

Rozbor diela: Vojna s mlokmi

Všeobecná charakteristika diela:

Literárny druh: epika
Literárny žáner: varovný román, čiastočne vo forme novinových správ a dopisov, sci-fi
Literárny smer: česká literatúra 20. storočia

Význam správy, hlavná myšlienka:

Vojna s mlokmi je utopickým románom Karla Čapka varujúcim pred fašizmom, nezodpovednou podnikateľskou zištnosťou, rasizmom a pred zánikom civilizácie. Prvým motívom bolo, že človek chcel pomôcť mlokom = dal im nôž na obranu pred žralokmi. Druhým motívom bolo varovanie, nadčasovosť, zásah človeka do prírody škodí. Tretí mloci sú spočiatku atrakcia, ale ich počet a sila rastie, nakoniec požadujú väčší životný priestor → tvrdia, že nič nemajú proti ľudstvu – rovnako argumentoval Hitler v Nemecku. = mloci postupne ničia pevniny, ľudia sú proti nim bezmocní, pretože sa nesjednotia, kým nie sú ohrození konkrétne oni, odmietajú pomôcť susednej krajine (podobnosť: začiatok druhej svetovej vojny)
Ľudia nemôžu víťaziť, pretože v čele mlokov je človek – pragmatizmus (čo je dobré pre mňa = všeobecne dobré)
Na konci sa mlok vynorí v Prahe (- vnútrozemská oblasť) → pred mlokmi nie sme v bezpečí nikde, mloci (= fašizmus) sa týka všetkých, beznádejnosť situácie

Tematická výstavba: próza

Vyprávač: er-forma

Kompozícia: chronologická

Organizácia jazykových prostriedkov: próza

Slovná zásoba:

slovná zásoba sa odvíja od toho, či to je zrovna článok z novín, denníkový zápis alebo oficiálne vyprávanie.
Jednoduchý, spisovný, neutrálny, cudzie slová (angličtina) nenachádzajú sa tu ale aj slangové slová, argot

Štylistická charakteristika textu:

Hlavné téma stret mločieho a ľudskej civilizácie
Rozdelené do 3 kníh = 1.epika,dobrodružný žáner, satira, humor, 2. súbor novinových správ a výstrižkov pana Povondry, 3.strohý reportérsky zápis o konflikte-publicistický štýl
Veľká slovná zásoba, rozvinuté vety
mloci nepotrebujú radosť zo života, priateľstvo, lásku, iba pracujú pre svoje spoločenstvo – podobný typ ľudí bol vyžadovaný v nacistickom Nemecku (neskôr v komunistickom Československu – 50. roky)

Doba a miesto dejov:

miesto dejov je spočiatku ostrovčeky Tichého oceánu postupne celý svet
doba : obraz medzivojnového sveta.Dej sa odohráva na mori aj na súši najrôznejších kútov sveta v bližšie nespecifikovanej dobe.

Postavy:

Kapitán Van Toch: milý, hodný ale trochu naivný pán, zamiluje si svoje TapaBoys
G. H. Bondy: bohatý továrnik, znal Vantocha ako malého, má silný obchodný duch, povahou je hodný, kým žije Vantoch zdieľa jeho ideály, po jeho smrti zmení smer spoločnosti
Pán Povondra: pracovitý a ochotný spoločník pana Bondyho
Mloci: čierni, slizkí , vzbudzujú čitateľov odpor

Dej knihy:

Kapitán českého pôvodu – Van Toch, objavuje pri love perál na tichomorskom ostrove Tana Masa obrovské mloky podobné ľuďom. Využil ich inteligencie, učenlivosti a potápačských schopností na zbieranie perál. Na oplátku ich vybavil nožmi a harpúnami na boj so žralokmi, ich úhlavnými nepriateľmi. Kapitán Van Toch si bol vedomý obrovského ekonomického potenciálu pri využívaní práce mlokov. Vrátil sa teda do Čiech a kontaktoval svojho vplyvného a zámožného priateľa továrnika G. H. Bondyho. Van Toch zabezpečuje Bondymu nové trhy a ten požičiava svoje lode na transport mlokov do všetkých kútov sveta. Bondy po van Tochovej smrti zakladá Salamandrí syndikát, ktorý má obchodovať s mlokmi na celom svete.
Existencia mlokov bola dlho tajená. Tajomstvo bolo odhalené po otlačení fotografií mlokov s krásnou dievčinou, ktorá ich objavila na pláži a týmto činom si chcela získať popularitu. Od tejto chvíle získal obchod s mlokmi rýchly spád. Mloci sú rozmiestňovaní po celom svete, sú zneužívaní ako lacná pracovná sila. Ľudia mloky naučili používať techniku a zaobchádzať so zbraňami. Zriadovali pre nich školy a začlenili ich aj do armády. Mloci sú využívaní na stavbu podmorských vlnolamov, priehrad a ďalších podmorských činností.
Začína sa riešiť aj rasová odlišnosť jednotlivých mlokov (baltskí mloci čistej nordickej rasy). Pobrežné štáty dodávajú mlokom na svojom pobreží trhaviny, granáty, pištole, podmorské torpéda a iné zbrane, aby im mloci v prípade potreby mohli slúžiť ako vojenská sila proti ostatným štátom. Počet mlokov presiahol počet ľudí. Vzbúrili sa proti ľudskému zotročeniu. Z dôvodu preľudnenia začali výbuchy narušovať pevninu a budovať zátoky pre svoje domovy. Na dne morí si vybudovali veľké sídla a pevnosti.
Vodca mlokov sa volal Chief Salamandr a cez rádio diktoval ľudstvu mločie ultimá.
Ľudia začínajú vojnu s mlokmi. Bojujú proti tomu, čo si sami vycvičili a vyzbrojili. Nakoniec prepuknú vnútorné nesváry medzi samotnými mlokmi, čo nahráva nádeji na záchranu ľudstva …

Literárna kritika

Inšpirácia dielom: román Vojna s mlokmi mal byť sfilmovaný v roku 2013, je spracovaný aj ako komiks.

The post Vojna s mlokmi – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Biela nemoc – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Mon, 03 Feb 2025 19:51:35 +0000

Kniha: Biela nemoc

Autor: Karel Čapek

Pridal(a): gabriela

Karel Čapek (1890 – 1938)

Narodil sa 9. januára 1890 v Malých Svatoňoviciach pri Trutnove
V tom istom roku sa rodina presťahovala do Úpice
Študoval na pražskej filozofickej fakulte (záujem o pragmatizmus – absolútna pravda)
Tvorca stĺpčekov (kratší text v pravom stĺpci 1. strany novín, aktuálne, vtipné spracovanie)
Novinár – Národné listy a Lidové noviny
Rád cestoval, pracoval v záhrade (dielo – Záhradníkov rok) a mal rád zvieratá (Mal som psa a mačku)
Osobne sa poznal a stýkal sa s prvým českým prezidentom Tomášom Garykom Masarykom – tak vznikli tri zväzky „Rozhovory s T. G. M“
Zomrel na zápal pľúc

Ďalšie diela:

Trápne poviedky, RUR, Vojna s mlokmi, zo života hmyzu

Literárno-historický kontext

Politická situácia:

30. roky nástup fašizmu a Hitlera k moci, dielo sa snaží varovať pred nebezpečenstvom fašizmu

Kontext literárneho vývoja:

Demokratický prúd medzivojnovej českej prózy
Atmosféra doby: -1. svetová vojna, veľká októbrová socialistická revolúcia v Rusku, rozpad R-U, založenie ČSR, svetová hospodárska kríza, nástup fašizmu, 2. svetová vojna, autori demokratického prúdu boli tzv. pragmatici (pragmatizmus = filozofický smer 20. storočia v USA, kritériom pravdy je užitočnosť a skutočnosť, skúsenosti)
Autori prispievali do Lidových novín, kde sa zhromažďovala demokratická inteligencia, predstavitelia demokratického prúdu: Karel Poláček, Eduard Bass, Karel Čapek.

Ďalší autori tej doby:

Eduard Bass (Cirkus Humberto), Karel Poláček (Bolo nás päť), Josef Čapek (Tieň kapradín)

Rozbor: Biela nemoc (1937)

Literárny druh:
- dráma pojednávajúca o hrozbe vojny
Literárny žáner:
- tragédia (smutný koniec a ponurý dej)
Literárny smer/sloh:
- Česká próza 1. polovice 20. storočia, demokratický prúd českej medzivojnovej literatúry (próza), rok vzniku diela 1937

Tematický plán:

Celková téma: varovanie pred fašizmom
Hlavná téma: demokracia x diktatúra, človek x spoločnosť (bezmocnosť)
Vedľajšia téma: osud doktora Galéna

Hlavná myšlienka diela:

Autorovo varovanie pred nebezpečenstvom fašizmu, konflikt ideálov demokracie a diktatúry, konflikt jedinca a spoločnosti.

Kompozícia:

Dej je písaný chronologicky (nadväzuje na seba)
3 dejstvá, 14 obrazov, opisné pasáže

Rámcová kompozícia:

Expozícia: prepuknutie Bielej choroby
Kolízia: nájdenie lieku, Galénove požiadavky o ukončení vojny
Kríza: samovražda baróna Krüga
Katastrofa: ochorenie Maršala
Peripetie: dohoda s Maršalom o ukončení vojna
Záver: smrť dr. Galéna a posledná Maršalova nádej

Jazyk a štýl:

Spisovný jazyk
Výrazová forma: scenár
- vyjadrenie príbehu pomocou živých dialógov
- forma upravená pre javisko – písané ako divadelná hra (dráma)
Prejavy (charakteristika postáv – skrze ich jazyk)
Latinské označenia pre choroby
Krátke opisné pasáže písané kurzívou, jednočlenné vety
Odborné výrazy (sedativa tantum praescribere oportet)
Vulgarizmy (vyhynúť)

Hlavné postavy:

Dr. Galén – statočný, láskavý a neústupný doktor, jediný pozná liek na Bielu nemoc, stojí proti vojne, humanista, naivný
Maršal – tvrdohlavý a bezohľadný diktátor, za svoje poslanie považuje vojenčenie, túži po moci a nadvláde, po nakazení mení svoje životné ciele
Krüg – barón, vedúci zbrojných závodov, priateľ Maršala (má rovnaké charakterové vlastnosti), pácha samovraždu

Časopriestor:

Doba: obdobie vojny (autorova súčasnosť, teda 30. roky 20. storočia)
Miesto: nie je konkrétne určené, všeobecne klinika, Galénova ambulancia, maršalova kancelária

Dej:

V istej krajine prepuká epidémia tzv. Biela nemoc, tiež nazývaná Čangovou chorobou, ktorá sa prejavuje bielymi škvrnami na tele. Jediný, kto pozná liek na túto zákernú chorobu je doktor Galén. Spočiatku sa Biela nemoc šíri iba medzi chudobnými a staršími ľuďmi, postupne sa ale stáva celosvetovým problémom. Doktor Galén lieči iba chudobných a bohatých odmieta. Odmietol tiež baróna Krüga, ktorý ho chcel, prezlečený za chudáka, oklamať. Galén požaduje iba jednu vec, ukončenie vojny, čo Maršal rezolútne odmieta. Barón Krüg zo strachu z veľkej bolesti radšej spácha samovraždu.

The post Biela nemoc – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Poviedky z jednej a druhej kapsy – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Sun, 02 Feb 2025 21:52:38 +0000

Kniha: Poviedky z jednej a druhej kapsy

Autor: Karel Čapek

Pridal(a): Hani

Karel Čapek (1890 – 1938)

Český prozaik, dramatik, novinár a prekladateľ prvej polovice 20. storočia.

Prvým českým spisovateľom, ktorý uspel v zahraničí a tým veľmi prospel českej literatúre v zahraničí.

Bol istú dobu predstaviteľom československého Penklubu (Poets‘, Essayists, Novelists‘ Club, klub básnikov, esejistov a romanopiscov).

V čase hroziacej nacistickej okupácie bol jedným z hlavných motorov odporu, kedy využil všetky svoje možnosti a kontakty pre vyburcovanie národa a sveta pri snahe o zachovanie slobody.

Základné body z jeho života:

narodil sa v rodine lekára v Malých Svatoňoviciach

po gymnázium študoval v Prahe, Berlíne, Paríži

doktor filozofie

brat Josef – maliar, spisovateľ, básnik, sestra Helena

oficiálny autor; hovorca Hradu

pozeral na človeka skôr ako na jednotlivca

pragmatik (do Európy z USA )

veci nadobúdajú význam tým, čo znamenajú pre človeka

pravda je subjektívna a môže byť overená osobnou skúsenosťou

relativista – pravda je závislá od iných právd

tolerancia – pretože bol relativista, uznával množstvo názorov

všade zrnko pravdy

humanista – človek je najvyššia hodnota

liberálny – každému sloboda

demokrat

Ďalšia autorova tvorba:

Do r. 1921

poviedky Božie muky, Trápne poviedky (sú v nich otázky slobody človeka, zmyslu života, možnosti poznania pravdy a motívy tajomstva a záhad )

hra Zbojník (o stretnutí výbojného mladosti s opatrníctvom a pokrytectvom dospelých )

preklady moderných francúzskych básnikov – Francúzska poézia modernej doby

Do polovice 20. rokov

prejavuje sa u neho dramatická a románová utópia – prevratné vynálezy ohrozujú človeka

alegorická hra RUR ( o kritickom vzťahu k preceňovaniu techniky a úzkosť z budúcnosti ľudstva, vynález umelého človeka, robota, ohrozí existenciu ľudstva)

utopický román Továreň na absolútno ( založený na vynáleze sily, ktorá mení ľudí – je z toho konflikt, ktorý vrcholí vojnou a ničením)

utopický román Krakatit ( o vynáleze nekonečne silné trhaviny, schopné zničiť celý svet, hlavná postava – ing. Prokop, myšlienka zodpovednosti vedca )

utopická dráma Vec Makropulos ( založené na téme dlhovekosti a nesmrteľnosti )

Prelom 20. a 30. rokov

v tejto dobe písal drobné prózy, fejtóny a stĺpčeky

cestopisné fejtóny : Talianske listy, Anglické listy, Výlet do Španiel, Obrázky z Holandska, Cesta na sever ( vtipnosť a originalita vyjadrenia dojmov z ciest )

30. roky

v tomto období vytvoril románovú noetickú trilógiu (noetika – náuka o poznaní)

Hordubal ( tragédia podkarpatského sedliaka po návrate z Ameriky – odcudzenie ženy a román končí samovraždou )

Povetron ( o neznámom mužovi, letcovi, ktorá po havárii umiera nepoznaný, pokus o rekonštrukciu jeho života podľa vlastnej fantázie mníšky, jasnovidca a básnika )

Obyčajný život

Koniec 30. rokov

ohrozenie ľudskosti a civilizácie a z toho vyplývajúca nutnosť zjednotiť sily proti fašizmu

román Vojna s mlokmi ( to satirická alegória – fejtónny utopický román )

Protifašistické a protivojnové drámy

dráma Biela nemoc

dráma Matka

Tvorba pre deti

Dášeňka, čiže život šteniatka

Devätoro rozprávok

Spoločensko-historické pozadie

Charakteristika doby vzniku diela:

dielo vzniklo na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia

v 20. rokoch sa rozvíjala demokracia, ekonomika a kultúra, to všetko ale bolo zasiahnuté Veľkou hospodárskou krízou ( 1929 ), ktorá podnietila celosvetovú hospodársku krízu ( 1929-33 )

v 30. rokoch nastupuje k moci fašizmus v Nemecku → Hitler získava moc r. 1933

Kontext ďalších druhov umenia:

hudba – neoklasicizmus ( predstaviteľ Bohuslav Martinů )

neofolklorizmus ( napr. Leoš Janáček )

vo svete – expresionizmus ( pr. Alban Berg )

modálna hudba ( pr. Olivier Messien )

architektúra – funkcionalizmus ( pr. Walter Gropius )

secesia ( pr. Jan Kotěra )

kubizmus ( pr. Josef Gočár )

maliarstvo a sochárstvo – dadaizmus ( pr. Marcel Duchamp )

kubizmus ( pr. Pablo Picasso )

expresionizmus ( pr. Oskar Kokoshka )

secesia ( pr. Alfons Mucha )

The post Poviedky z jednej a druhej kapsy – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Krakatit – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Sun, 02 Feb 2025 21:37:14 +0000

Kniha: Krakatit

Autor: Karel Čapek

Pridal(a): Alby

Karel Čapek (1890 – 1938)

Významný český spisovateľ, dramatik a novinár. Bol známy ako demokrat a humanista.

Narodený v Malých Svatoňoviciach, vyštudoval gymnázium a potom filozofiu na Karlovej univerzite v Prahe, na Sorbonne v Paríži a na Humboldtovej univerzite v Berlíne. Jeho štúdium filozofie, najmä pragmatizmu, malo významný vplyv na jeho literárnu tvorbu. Čapek vo svojich dielach často skúmal otázky morálky, etiky a ľudskej zodpovednosti.

Jeho život a tvorba boli ovplyvnené politickými a spoločenskými udalosťami jeho doby. Čapek sa aktívne zapájal do verejného života a svojimi textami bojoval proti totalitným režimom a za ľudské práva. Jeho diela ako „Vojna s mlokmi“ a „Biela nemoc“ sú dodnes aktuálne a čitatelia ich oceňujú pre ich hlboký humanistický náboj.

Karel Čapek zomrel v roku 1938, hoci zomrel relatívne mladý, zanechal za sebou bohaté literárne dedičstvo a jeho odkaz žije ďalej prostredníctvom literárnych diel, ktoré stále oslovujú čitateľov po celom svete. Jeho schopnosť kombinovať filozofické myšlienky s literárnou tvorbou z neho robí jedného z najvýznamnejších českých spisovateľov 20. storočia.

Tvorba a štýl:

Písal pre Národné listy aj pre Ľudové noviny. Tvoril drámy, poviedky, romány, knihy pre deti, cestopisy a tiež stĺpčeky, ktoré sám založil ako literárnu formu. Jeho diela sa vyznačovali hlbokým humanizmom a často reflektovali jeho demokratické presvedčenie. Bol tiež priekopníkom v oblasti science fiction, pričom jeho hra „R.U.R.“ (Rossumovi univerzálni roboti) priniesla svetu slovo „robot“.

Diela:

1. obdobie – do roku 1920
- Čapek písal drobné poviedky a divadelné hry
- Zbojník, Trápne poviedky, Božie muky, Krakonošova záhrada,…

2. obdobie – 1921-19
- románové a dramatické utópie (Čapek sa zaoberá problémom techniky a jej zneužitia človekom
- R.U.R, Krakatit, Zo života hmyzu, Vec Makropulos, Továreň na Absolútno,…

3. obdobie – prelom 20. a 30. rokov
- je v znamení prózy písanej pre noviny (stĺpčeky, fejtóny, drobné prózy)
- Talianske listy, Anglické listy, Výlet do Španiel, Záhradníkov rok, Dášeňka čiže Život šteniatka, Ako sa čo robí, Kritika slov, …

4. obdobie – 30. roky
- v znamení noetickej trilógie (noetika=teória poznania); vyvracia tu predstavu, že je len jediná, absolútna pravda
- romány ovplyvnené pragmatizmom (=nezaujatosť, zameranosť k efektívnosti a užitočnosti riešenia problémov) dôležité je to čo je to čo je prospešné a užitočné
- Hordubal, Povetron, Obyčajný život

Poviedky z jednej kapsy – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Tue, 07 Jan 2025 17:38:39 +0000

Kniha: Poviedky z jednej kapsy

Autor: Karel Čapek

Pridal(a): Renny

Karel Čapek (1890 – 1938)

Narodil sa v Malých Svatoňoviciach 9. januára 1890. Otec bol lekár, matka zbierala slovenský folklór.
Novinár, prozaik, dramatik, kritik, autor kníh pre deti. Bol považovaný za predchodcu scifi-literatúry.
Písal drámy, poviedky, romány, do novín od esejí po kritiku, fejetony a poviedky.
Študoval gymnázium v Hradci Králové, bol preložený do Brna po odhalení jím organizovaného protirakúskeho spolku. Potom filozofická fakulta UK a filozofia v Berlíne a Paríži.
Kvôli svojej chorobe nebol odvedený do armády, bol však 1. sv. v. veľmi ovplyvnený.
Pôsobil ako vychovávateľ, ale brzo prešiel k novinárstvu. Ako redaktor v časopisoch: Národní listy, Nebojsa, Lidové noviny.
Bol dramaturgom i režisérom Vinohradského divadla a 1. predsedom ČS PEN klubu.
Ku koncu života sa oženil so svojou dlhoročnou priateľkou a stal sa terčom politických útokov po odchode Beneša a Mníchovskej dohode.
Zomrel na zápal pľúc pár mesiacov pred plánovaným zatknutím gestapom 25. decembra 1938 v Prahe.

Typické znaky diel:

Typickým znakom jeho diel je využívanie obrovskej slovnej zásoby, používanie neobvyklých slov, niekoľkonásobných vietnych členov a rozvinutých súvetí. Čapek vedel veľmi dobre využívať český jazyk a jeho zvláštnosti.

Ďalšie diela autora:

Marsyas čili na okraj literatúry – eseje o literárnych útvaroch, ktoré neboli považované za samostatnú literatúru (pohádky, detektívky, anekdoty..)
Záhradníkův rok – Súbor skíc, ktorá tvoria kalendárny cyklus od januára po december, zaoberá sa prácou zahradníka, knižný jazyk, používa hodne prirovnaní, ukazuje aké je povolanie zahradníka..
Hovory s T.G. Masarykom – vyprávanie a názory prezidenta T.G. Masaryka
Zbierky fejetonov z ciest:
- Plné vtipných postrehov, sám ich ilustroval:
- Anglické listy
- Talianske listy
- Výlet do Španielska
- Obrázky z Holandska
Poviedky:
- Zářivé hlubiny, Krakonošova zahrada – spolu s bratom Josefom
- Boží muka
- Trápne poviedky
- Poviedky z jednej kapsy
  - Básnik – Paroduje módny surrealizmus, detektívna zápletka, hovorová reč, hovorové až nespisovné výrazy. Poviedka – výrazný koniec, zápletka. Polopriama reč – Priama reč, ktorá nie je označená a hovorí k (o) tretej osobe, plní funkciu priamej reči.
  - Prípad dr. Mejzlíka – Vďaka vidine či inštitúcii vyriešil prípad. Hlavná myšlienka – Čím viac pracuješ v obore, tým viac skúseností máš.
  - Jasnovidec – Hlavná myšlienka: Jasnovidec hovorí všeobecné veci, ktoré sa hodia na každého.
  - Šlépěje – Kauza o stopách vo snehu, ktoré v polovici cesty končia. Hl. myšlienka: Uklidnilo ho to, že šlépěje nakoniec pokračovali.
  - Zločin na pošte – Hl. myšlienka: Nešlo o trest, ale o to aby bola Helenka očistená.
- Poviedky z druhej kapsy
Utopické romány:
- Využíva v nich publicistických postupov a tzv. pokleslých žánrov (detektívny, dobrodružný, milostný)
- Továrna na absolutno – absolutno vedie ľudí k prosazovaniu len svojej pravdy za akúkoľvek cenu.
- Krakatit
- Vojna s mlokmi
Noetické romány:
- Hordubal
- Povetroň
- Obyčajný život
- Noetika – Veda o spôsoboch poznania, poznanie sveta a človeka. Čapek vidí to, že musíme poznat najprv samých seba a potom posudzovať ostatných. Cítime a vníname ostatných pretože sú iní než my a tým, že ich poznávame sa snažíme ich pochopiť
- Noetická trilógia – Vo všetkých troch dielach sa rieši otázka porozumenia, poznania a pochopenia ostatných a sveta

Literárne-historický kontext

Česká literatúra 1. polovice 20. storočia

1. pol. 20. stol. (do roku 1939 – vytvorenie protektorátu)

demokratizácia literatúry (minimálna cenzúra)
diferenciácia literatúry (neexistovalo tabu)
20. roky – drobná próza (poviedka, reportáž)
prevažovala poézia (lepšie vyjadrovala city)
30. roky – rozsiahlejšia próza (román)
Literárne smery kopírujú vývoj vo svetovej literatúre
Doznievajú realistické, naturalistické i impresionistické diela
Nové smery proletariát, surrealizmus, nové smery zanechali stopy v poézii
Próza sa drží realistického základu
Dôraz na jazykovú kultúru, výraz vzdoru proti ponemčovaniu
Psychologický popis postáv
Sklon k baladičnosti (pochmúrny dej)

Literatúra demokratického prúdu

Tieto autory spájali politické názory, prispievali do ľudových novín

Karel Poláček {1892 – 1944}

predstaviteľ demokratického prúdu
Žid, bojoval na fronte, po vojne úradník
neskôr pracoval v Ľudových novinách, ktoré musel z rasových dôvodov opustiť
zahynul v Osvienčime
Poviedky pana Kočkodana
- ľudské figurky z mestskej spoločnosti
Muži v ofsajdu
- populárne, psychológia futbalových fanúšikov
Okresné mesto
Poviedky izraelského vyznania
- židovská tematika
Bolo nás päť
- veľmi populárne, autobiografické
- klučičské zážitky v kontraste so spisovnou češtinou

Vladislav Vančura

Pole orná a vojnová – 1925 – revolučné tendencie blízke proletárskej literatúre, ústredná postava, blázon a vrah Řeka, stáva sa symbolom apokalyptickej absurdity vojny
Rozmarné leto – 1926 – letná idyla troch priateľov – plavčík, kanoník a major – je narušená príchodom komediántov s kúzelníkom Arnoštom a krásnou Annou. Ich príchod pre trojicu priateľov znamená vpád niečoho krásneho, dotyku okúzlenia a pošetilého bláznovstva. Dielo bolo široko zpopularizované filmovou verziou režiséra J. Menzela (1967).
Posledný súd – 1929
Hrdelní pře anebo Přísloví – 1930
Markéta Lazarová – 1931 – baladické vyprávanie o láske a zrade, zbabelosti i krutosti. Archaický jazyk evokuje predstavu stredoveku. Sfilmované roku 1967 režisérom F. Vláčilom.
Útek do Budína – 1932
Dráma a film:
- Učiteľ a žiak – 1927 – scénická báseň
- Nemocná dievčina – 1928 – dráma
- Alchymista – 1932 – divadelná hra

Súdobí zahraniční autori:

Guillaume Apollinaire
- Písal kaligramy – zb.Kaligramy (obrazové básne)
- Zb.. Alkoholy – b. Pásmo – básnik prechádza Parížou a popisuje, čo kolem seba vidí, navyše popisuje, čo prežil, prúd vedomia, nelogické asociácie predstáv – báseň je polytematická (nemá jedno téma), básnik je sám, pesimistický, chce zachytiť uspáchaný čas, vplyv futurizmu, surrealizmu a kubizmu

André Breton
- b. Voľná láska – popisuje svoju ženu náhodou predstáv, surrealistická báseň, nemá sloky, opakovanie slov
Romain Rolland
- Peter a Lucia – protivojnová novela – Stretli sa v r. 1918 v dobe leteckých útokov na Paríž, zamilovali sa do seba Lucia nedokončila štúdium maliarstva, Peter je z bohatej rodiny, sú do kostola, chcú si sľubiť vernosť, kostol bol bombardovaný a obaja zomreli.

Nemecko

Erich Maria Remarque
Na západnej fronte pokoj – hl. hrdina zomrel zcela zbytočne náhodnou guľkou, vtedy už bol vyhlásený koniec vojny, dôležitosť priateľstva, jeho pohľad na vojnu sa mení, keď zistí, že na druhej strane sú tiež len ľudia.
Tri kamaráti – je zasadený do povojnového Nemecka a ukazuje situáciu v Nemecku po 1. svetovej vojne, pocit márnosti, obete.

USA

Ernest Hemingway
- Narukoval na front, bol zranený a po návrate domov zistil, že mu nikto nerozumie, nikto ho nechce vypočuť a zistil, že jeho vrstovníci majú rodinu a kariéru
- Sbohem zbrane – román o udalostiach 1. svetovej vojny, autobiografické prvky, ranený americký vojak sa zamiluje do sestričky, nemajú šťastie.
- Komu zvonia zvony – odohráva sa vo Španielsku, autobiografické rysy, partyzánska akcia, ide o to, že musí vyhodiť most, kto to urobí zomrie.
- Starý muž a more – novela, za ktorú dostal Nobelovu cenu, človek, ktorý bojuje s prírodou. Starý rybár dlho neulovil rybu jedného dňa vyjde naposledy a podarí sa mu uloviť obrovskú rybu a začína problém ako rybu dopraviť do prístavu. Ryba je zranená a priláka žraloky, starý muž vie, že musí bojovať.

Pražská nemecká literatúra

Franz Kafka
- pražský nemecký prozaik, židovského pôvodu vplyv expresionizmu, motívy vplyvu a trestu, prvky absurdnej prózy, zomrel na tuberkulózu, žiadal aby jeho diela boli po smrti spálené, Max Brod jeho diela neakceptoval a jeho knihy i napriek nesúhlasu vyšli, v jeho dielach chýba dej – dá sa zhrnúť do jednej vety.
- Zámok – román o márnej snahy človeka – zememerač, ktorý sa chce dostať do zámku, kde ho niekto pozval, ale nikto o ničom nevedel = absurdný svet ovládaný anonymnou mocou.
- Proces – nedokončený román zachytáva absurdný svet, hlavná postava Josef K. – kvôli anonymite, prišli k nemu dvaja páni, ktorí ho odsúdili a nakoniec mu bodnú nožom do srdca K. – cítil stud, mal sa sám potrestať, nevzdoruje chová sa príliš pasívne, vôbec sa neobhajuje úrady nad ním majú absolutnú moc – byrokracia
- Premena – hl. postava Řehoř Samsa nezná nič iné než cestu z práce domov, jedného dňa sa prebudí ako obrovský hmyz, rodina je z toho zděšená stará sa o neho sestra rodina ho odmieta Řehoř sa rozhodne zomrieť odmieta stravu, potom zomrie, tiež prvky absurdity ľudská ľahostajnosť, nezáujem, citová chladnosť rodiny, pasivita.

Rozbor: Poviedky z jednej kapsy

Celková charakteristika poviedok:

V každej záhada na konci logicky vyriešená. Ironia – detektívi sú flegmatikmi, na pátranie mala vplyv náhoda. Vyprávanie a otázky, polopriama reč, napätie, personifikácia. Hovorový jazyk.

Časopriestor:

väčšinou Čapkova súčasnosť, rôzne miesta, najviac české prostredie

Dej (obsah) poviedok:

Prípad dr. Mejzlíka

Doktor Mejzlík sa svetuje kúzelníkovi Dastychovi, ako odhalil kasača vďaka tomu, že pachateľ mal na botách popol.
Nevie, či za úspešným vyriešením prípadu bola náhoda, intuitia, rutina, logika, alebo hlas srdca. Najpravdepodobnejšie tomu však napomohli všetky tieto veci dohromady.

Modrá chryzantéma

Pan Fulinus vypráva Čapkovi o modrej chryzantéme.
Keď pracoval v zámockej záhrade v Lubenci, prinesla mu jedného dňa miestna bláznivá dievčina Klára naprostý unikát – modrú chryzantému. Pan Fulinus chcel vedieť, kde ju našla, ale nemá dievčina mu to nemohla povedať. Pak mu nosila ďalšie a ďalšie chryzantémy.
Pan Fulinus sa s tým pochlúbil kniežaťu a spoločne po vzácnej kvietine pátrali. Nakoniec chryzantémy hľadala celá dedina, ale nikto nič nenašiel. Pan Fulinus odchádzal domov vlakom a zistil, že chryzantémy rastú v záhradke domčeka pri koľajniciach. Tam bol zakázaný vstup, a tak sa tam pri pátraní po rostline nikto neodvážil vstúpiť.
Pan Fulinus kvôli kvietinám dokonca zastavil vlak a potom si ich zo záhradky vyryl a ukradol.

Veštkynia

V Anglicku žila žena, ktorá nemala žiadne zamestnanie a vydielala si veštením z kariet. To sa nelíbilo policejnému komisárovi panu Mac Learymu. Podezrieval ženu zo špionážnej činnosti, a preto za ňou poslal svoju manželku, aby vyzvedela, ako to vo skutočnosti je.
Jeho pani predstierala, že je mladá, nezadaná dievčina a stará žena jej predpovedala, že sa vydá za milionára či obchodníka a presťahujú sa do cudziny.
Komisár si ženu predvolal a udelil jej pokutu 50 libier za lživé predpoveď. Ako cudzinkyňu bez stáleho zamestnania ju navyše vykázal z Anglicka…
Ženina veštba sa však do roka naplnila. Paní Mac Learyová sa rozviedla, vzala si mladého milionára a odišla s ním do Austrálie.

Jasnovidec

Štátny zástupca dr. Klapka sa dozvedel o jasnovidcovi, ktorý podľa rukopisu v zalepenej obálke dokáže presne určiť povahu človeka, ktorý text písal.
Pan štátny tomu nechcel veriť, ale potom sa rozhodol, že jasnovidcovy schopnosti vyzkúši. Chcel mu predložiť dopis, ktorý písal muž obvinený z vraždy. Omylem však do obálky dal svoj rukopis.
Jasnovidec autora textu popísal ako silnú a rozporuplnú osobnosť, s ktorou není radno sa zapliesť, ktorá si ide za svojím a kvôli úspechu je schopná aj chladnokrvne vraždiť. Tento popis by sa na obžalovaného dobre hodil, ale potom dr. Klapka zistil, že zamieňal texty.
Domyslel si, že jasnovidec klamie a jeho charakteristiky sú tak univerzálne, že sa hodia na každého. Podarilo sa mu dosiahnuť pre obžalovaného trest smrti. Pomohlo mu k tomu i to, že použil charakteristiku od jasnovidca…
V závere poviedky si predseda súdu povídá so svojím kolegom o Klapkovi a dojdú k záveru, že by sa s ním nechceli zapliesť, pretože je nebezpečný, s veľkou vôľou po úspechu…

Tajomstvo písma

Novinár pan Rubner dostal za úkol napísať článok o prednáške grafológa Jensena. Chcel vyzkúšať Jensenove schopnosti, a tak mu predložil text, ktorý písala jeho manželka. Grafológ z textu vyčital, že je napísaný ženou prolhanou, neporiadnou, povrchnou, pokryteckou, línu, marnotratnou, ktorá rada porúča a bola by schopná aj zabiť, ale je na to príliš pohodlná.
Manželstvo pana Rubnera bolo do tej doby celkom spokojené, ale keď zistil, aké „zmije“ si hrel na prsiach, vyčítal manželke všetky špatné vlastnosti, o ktorých hovoril grafológ. Vypadalo to u nich na rozvod…
Ten večer šiel do hospody a tam vyprával o možnostiach využitia grafológie v budúcnosti a o tom, ako sa dá presne odhaliť povaha človeka podľa rukopisu. V desať hodín večera sa však opäť poslušne vrátil domov k svojej žene.

Naprostý dôkaz

Sudca František Mates neveril výpovediam svedkov a obžalovaných; za pravdivé považoval len to, čo vyslúchaný prezradil náhodou, mimodiek.
Podezrieval svoju ženu Martu z nevernosti, a tak sa jej často vyptával, kde bola a čo robila. Stále jej však nemohol žiadnu aférku dokázať.
Keď odišla do kúpeľov, dostal od nej dopis, ktorý však bol určený nejakému Arturovi. Martička sa v ňom zpovedala z toho, ako ju trápi manželova neopodstatnená žiarlivosť.
Keď si súdca uvedomil, ako hlúpo sa choval, prišiel svoju ženu navštíviť a prestala ju podezrievať, že má iného…
Vo skutočnosti mu Marta poslala onen dopis schválne na radu svojho milenca, aby ju prestala podezrievať.

Experiment profesora Rousse

Americký profesor C.G.Rouss (český rodák) predvádzal v Čechách novú metódu vyslúchania založenú na asociáciách. Vďaka nej usvedčil z vraždy obžalovaného zámečníka Suchánka, ktorý odmietal prezradiť, kam odklidil mŕtvolu.
Potom chcel profesor predviesť metódu na niekom z publika, ale to sa mu nepodarilo, pretože ako dobrovoľník sa prihlásil novinár Vašátko, ktorý na profesorove slová odpovedal v kvietnatých vetách, ako bol zvyknutý z novinárstva.

Stratený dopis

Pan ministr dostal dopis s dôverným obsahom a ten sa potom záhadne stratil. Ministr ho najprv hľadal sám, potom mu dokonca pridelili sedem detektívov, ale nikto dopis nenašiel. Až pomohla náhoda.
Pan ministr bol náměsíčný a v noci šiel až ku skrini, kde listoval v nejakej knihe. Videlo ho pri tom manželka a ráno mu o tom povedala.
Pan ministr behal hneď ku skrini a našiel dopis vo Zbierke zákonov, kam ho dal ako záložku a potom naň zabudol.

Ukradnutý spis 139/VII, ODD. C

Plukovník Hampl si priniesol domov tajný spis, aby ho spracoval. Bál sa, že dokument niekto ukradne a zneužije, a preto ho na manželčinu radu schoval do spíže do piksly na makaróny.
Ako na potvoru sa však do spíže v noci niekto vlúpal a onú dózu ukradol. Plukovník požiadal o pomoc vojenské informačné služby a sľúbil dať za nájdenie spisu 10.000,- Kč.
Nakoniec zlodeja našiel miestny policajt Pištora, ktorý sa vyznal v tom, ako sa ktorý zločinec dostáva do bytu. Za odmenu dostal od plukovníka päťdesiat korún!

Muž, ktorý sa nelíbil

Bývalý policajt pan Pacovský mal najatý hostinec Na Vyhlídke. Tam sa ubytoval podezrelej človek, ktorý sa mu nelíbil.
Keď sa v hostinci náhodou zastavil četník Hurych, podivný muž sa chcel utiecť oknom. Hurych ho odviedol na stanicu a tam z neho strážmajster Kolda dostal, že sa volá Rosner a zproneveril peniaze v Depozitnej banke vo Viedni. Tri roky sa skrýval pred políciou, ale nemal pokoj, pretože sa stále bál prezradenia. Strach sa prejavil aj na jeho správaní a preto na ostatných ľudí nepôsobil dobre.
Priznaím sa mu uľavilo a stal sa z neho príjemný človek. Pan Kolda sa preto prihovoril, aby dostal miernejší trest.

Básnik

Neznáme auto prejelo na ulici starú žobráčku. Svedkom nehody bol študent a jeho priateľ básnik Jaroslav Nerad. Vyšetrovanie sa ujal policejný koncipient dr. Mejzlík, ale nevedel si rady. Dal si zavolať Nerada, ktorý sice tvrdil, že si nič nepamätá, ale o udalosti napísal báseň. V nej nevedomky zachytil poznávaciu značku auta, ktoré prejelo onu ženu. A tak pan Mejzlík prípad úspešne vyriešil.

Prípady pana Janíka

Pan Janík bol obchodník s papierom a celulózou. Jeho život sprevádzali náhody, ktoré často pomohli polícii k vyriešeniu nejakého prípadu.
Jednou napríklad pomáhal četníkom nájsť mŕtvolu zavraždenej ženy a od vraha sa dozvedel, kam ukryl telo.
Potom jel vlakom a neúmyselne prispel k dopadnutiu muža, ktorý tlačil falošné peniaze.
Do tretice sa opitý dostal na tajnú schôdzu protštátnych politikov a oznámil to polícii.
Dostal ponuku, aby sa stal detektívom. Zvažoval ju, ale potom ju odmietol, pretože zistil, že žiadny „šiesty zmysel“ nemá. Päť rokov ho okrádal jeho spoločník vo firme a on na to vôbec neprišiel.

Pád rodu Votických

Za dr. Mejzlíkom prišiel archivár pan Divíšek, ktorý pracoval na knihe Dejiny vlády kráľa Jiřího z Poděbrad a nevedel si rady s vyriešením historickej udalosti z roku 1465. Išlo o to, že v tomto roku zomrel šľachtic Petr Berkovec a tiež jeho brat Jindřich. Petrova manželka Kateřina záhadne zmizla a jej otec pan Ješek Skalický zomrel o rok neskôr.
Pan Mejzlík vymyslel niekoľko hypotéz, čo sa vtedy mohlo prihodiť. Najpravdepodobnejšia sa mu zdala možnosť, že Kateřina sa zamilovala do Petrovho brata, a tak svojho muža zavraždila. Keď sa to dozvedel jej otec, zabil ju aj jej milenca Jindřicha a sám neskôr zomrel žiaľom.
Pan Divíšek sľúbil, že prípad spracuje vo svojej knihe, ale keď bolo dielo vydané, zistil dr. Mejzlík, že v ňom jeho skvelá hypotéza nie je!

Rekord

Devätnásťročný mladík Václav Lysický hodil zo zlosti veľký kameň po statkárovi Pudilovi a zasiahol ho do ramena. Keď sa prípad prešetroval, zistilo sa, že kameň vážil skoro šesť kilo a mladík s ním hodil na vzdialenosť 19 metrov a 27 centimetrov – teda svetový rekord.
Četník Hejda chcel, aby Václav hodil rovnakú vzdialenosť znova, ale jemu už sa to nepodarilo. Hejda mu preto neveril, že na sedláka opravdu hodil ten kameň. Václav však trval na svojom, a tak ho čakal súd a niekoľkomesiačné väzenie.

Prípad Selvinov

Básnik Leonard Unden si spomína na svoj najslávnejší prípad. Pred dvadsiatimi rokmi za ním prišla matka Franka Selvina, ktorý bol súdený za lúpežnú vraždu svojej tety. Matka tvrdila, že jej syn je nevinný, a tak sa Leonard pustil do vyšetrovania.
Zdalo sa, že prípad je jasný: Selvin – vinen. Leonard však vo svojich novinových článkoch zpochybnil dôveryhodnosť svedkov a ďalšie dôkazy. Jeho boj síce trval sedem rokov, ale nakoniec bol Frank Selvin vyhlásený za nevinného.
Básnik bol veľmi potěšený svojím úspechom, ale potom za ním prišiel Selvin a svieril sa mu, že svoju tetu opravdu zabil. Od tej doby ho niekoľkokrát vydieral, „hral“ na jeho svedomí a žobral na nem peniaze.
Aby sa ho básnik zbavil, zaplatil mu lístok do Ameriky!

Šlépěje

Pan Rybka sa vracal domov zasneženou nocou a pojednou si všimol stopy na chodníku, ktoré najednou záhadne končili a nikam nevedli. Pan Rybka premýšľal, čo sa asi mohlo stať, dokonca si zavolal na pomoc komisára Bartoška. Ale na žiadne riešenie neprišli a tak sa nakoniec shodli, že je zbytočné sa týmto problémom zaoberať!

Kupón

Mladý milenecký pár sa v reštaurácii stretol s nejakým mužom, ktorý sa predstavil ako pan Souček od polície. Dievčina chcela zahodiť kupón z obchodu, ale pan Souček jej povedal, že aj taká maličkosť môže byť niekedy užitočná. Vyprával im kriminálny príbeh o slúžke, ktorú našli uškrcenú v obili. Polícia ju nemohla identifikovať a žena mala vo svojej kabelke len jízdenku z tramvaje a účtenku z obchodu s porcelánom. Podľa lístku zistili, že dievča pravdepodobne kúpila čajovú konvičku. Od toho sa odvíjalo ďalšie vyšetrovanie a nakoniec polícia našla domácnosť, kde dievča slúžila. Ukázalo sa, že ju zabil jej milenec (kriminálnik) kvôli peňazom.

Oplatkův koniec

Kriminálnik Oplatka mal suchotiny. Vlúpal sa do pekárskeho krámu a pri úteku zastrelil dvoch policajtov. Na úteku pred políciou zastrelil ešte ďalších dvoch mužov zákona.
Snažil sa odísť vlakom do Benešova. Objavil ho však miestny policajt Pištora, ktorý sa vyznal v tom, ako sa ktorý zločinec dostáva do bytu. Za odmenu dostal od plukovníka päťdesiat korún!
Utekol pryč a zastrelil starého železničára. Bolo jasné, že Oplatka musí byť urychlene dopadnutý.
Skrýval sa v lese a mezitým sa sjeli četníci a železničiari z celého okresu, celkom na dve stovky mužov.
Nakoniec bol Oplatka (ako zviera zahnané do rohu klece) zastrelený.

Posledný súd

Deväťnásobný vrah Kugler bol pri svojom poslednom zločine zabitý a dostal sa do neba na svoj posledný súd. Boh mu povedal, čo všetko v živote spáchal. Pretože však o Kuglerovi vedel úplne všetko, nemohol ho súdiť a určiť mu trest – bolo by to nespravodlivé. Preto sa toho ujali muži, ktorí za života boli súdcami. Rozhodli, že Kugler dostane doživotný trest – „peklo“.

Zločin v chalúpe

Muž menom Vondráček bol obžalovaný z toho, že zabil sekerou svojho tchána Františka Lebedu.
Dôvodom jeho konania bolo, že mu tchán nechcel predať pole, ktoré sa nachádzalo hneď vedľa Vondráčkovho kúska pôdy. Vondráček si myslel, že keby sa tchána zbavil, mohol by si hospodáriť podľa svojho…

Zmiznutie herca Bendy

Herec Jan Bedna bol majster svojho odboru a pre to, aby ztvárnenie postavy, ktorú hral, bolo čo najvernejšie, bol ochotný leccos podstúpiť.
Potom však náhle bez stopy zmizol. Pri tom však všetky jeho osobné veci zostali v jeho byte.
Polícia bola bezradná. Bendov priateľ doktor Goldberg sa jeho zmiznutím začal zaoberať…
Bendovou milenkou bola manželka továrnika Korbely. Tá túžila hrať, a tak jej bohatý manžel financoval filmy, v ktorých potom mala hlavné role.
Keď bol pan Goldberg jedného dňa v kine, stretol tam starého herca a vďaka nemu prišiel na myšlienku, že si Benda kvôli nejakej role nechal narásť fúzy, a tak by ho nikto nepoznal.
Zeptal sa na polícii, či po Bendovom zmiznutí nebola nájdená mŕtvola nejakého žobráka. Dostal kladnú odpoveď, ale popis nejakej mŕtvoly príliš nezodpovedal Bendovi… Napokon však dal Goldberg telo jedného tuláka exhumovať a poznal, že je to jeho priateľ.
Herca zabil továrnik Korbela pod zámienkou, že Benda bude hrať vo filmoch jím sponzorovaných tuláka…

Vražedný útok

Pan rada Tomsa bol vo svojom byte a najednou do miestnosti vletela guľka, ktorá ho takmer zasiahla. Pan rada podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Netušil, kto by si mohol prať jeho smrť. Keď však v noci premýšľal o tom, koľkým ľuďom kedy ublížil a zachoval sa k nim ošklivo, uvedomil si, že spusta z nich by ho mohla chtieť zabiť. A tak druhý deň trestné oznámenie stiahol.

Propuštený

Väzeň Záruba bol po dvanástich a pôl rokoch strávených vo väzení podmienečne prepustený. Za tu dobu si odvykol komunikovať s ľuďmi a svet sa medzitým aj dost zmenil.
Záruba sa chcel vrátiť vlakom domov, ale omylem sa pripletol k demonštrácii, bol zatknutý políciou a odvedený do väzenia.
Právnici sa radili, ako ho dostať na slobodu, ale Záruba sa v noci vo svojej cele obesil.

Zločin na pošte

Strážmajster Brejcha vyprával zvláštny kriminálny prípad, ktorý sa kedysi prehodil v jeho okrsku.
Na miestnej pošte pracovala mladá dievča Helenka. Pak na ňu prišlo udanie z Pardubíc a kontrola odhalila manko vo výši dvoch stoviek korún. Helenka sa zo zúfalstva utopila v jazere a za pár dní miesto nej na poštu prišla slečna Julie Tauferová z Pardubíc.
Bola to priateľkyňa miestneho adjunkta pana Houdka. Ten si s ňou pred tým často dopisoval a schádzali sa, a tak teraz uvítal, že ju má blízko seba. Pan Brejcha chcel vyriešiť, kto mohol ukradnúť dve stovky, ktoré na pošte chýbali. Ešte než na poštu nastúpila Julie, prišla panu Houdkovi vrátená zásielka z Prahy. Bol to balík, v ktorom malo byť máslo. Ale keď ho strážmajster otvoril, našiel v ňom hlinu. Domyslel si, že Houdek poslal schválne balík, a keď sa Helenka otočila, aby ho zvážila, vytiahol jej zo zásuvky peniaze.
Uhodil na neho a on sa nakoniec priznal, že chtel Helenku pripraviť o miesto, aby na poštu mohla nastúpiť Julie a on sa s ňou mohol oženiť.
Strážmajster Brejcha chcel Helenkinu smrť niekým pomstiť, a tak zařídil, aby Houdka presťahovali ďaleko a on sa preto s Juliou nemohol často vidiť!

The post Poviedky z jednej kapsy – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Vojna s mlokmi – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Mon, 06 Jan 2025 20:42:35 +0000

Kniha: Vojna s mlokmi

Autor: Karel Čapek

Pridal(a): Makkynka

Karel Čapek (1890 – 1938)

Český spisovateľ, intelektuál, novinár, dramatik, prekladateľ a fotograf.
Narodil sa u Trutnova.
Roku 1901 nastúpil Čapek do gymnázia v Hradci Králové. Ako študent kvarty vstúpil do tajného študentského debatného spolku, čo nakoniec viedlo k jeho vylúčeniu zo školy. Odišiel teda do Brna k sestre, neskôr do Prahy k rodičom, kde nakoniec maturoval. Po gymnáziu študoval postupne na filozofickej fakulte Karlovej univerzity, filozofickej fakulte Friedricha Wilhelma v Berlíne, na Sorbonne na Faculté des lettres v Paríži. V Prahe nakoniec obhájil doktorát a zostal v Prahe so svojím bratom Josefom.
Karel Čapek pracoval ako člen redakčnej rady časopisu Národ, súkromný učiteľ syna grófa Lažanského, dramaturg Vinohradského divadla, Lidových novín a od roku 1917 bol spolu s Josefom redaktorom Národních listů.
Pravidelne sa videl s prezidentom Masarykom, navštívil aj E. Beneša.
Karel Čapek je prvým českým spisovateľom, ktorý uspel v zahraničí a tým veľmi prospel českej literatúre.
Ako člen československého Penklubu bol v dobe hroziacej nacistickej okupácie jedným z hlavných motorov odporu, keď využil všetky svoje možnosti a kontakty na vyburcovanie národa a sveta pri snahách o zachovanie slobody. Evakuáciu do Anglicka ako správny vlastenec odmietol. Koncom roku 1938 však náhle umiera na následky chrípky a zápalu obličiek.
Literárnu tvorbu zahájil Čapek pred prvou svetovou vojnou, spočiatku spolu s bratom Josefom. Bol silne ovplyvnený svojím filozofickým a estetickým vzdelaním, predovšetkým pragmatizmom a expresionizmom, ale ovplyvnila ho aj vedotechnická revolúcia. Disponoval veľmi širokou slovnou zásobou, používal neobvyklé slová a rozvinuté súvetia, vedel veľmi dobre využiť zvláštnosti českého jazyka.

Vlivy na jeho tvorbu:

demokratické myslenie (podpora Hradu); odpor k násiliu (od 1. svetovej vojny); nesúhlas s Mníchovskou dohodou; kritika nacizmu; záľuba vo futurologických a katastrofických témach; obľuba cestovania a prírody.

Ďalšie diela:

Próza
- Boží muka, Továrna na absolutno, Krakatit, Povídky z jedné kapsy, Povídky z druhé kapsy, Zahradníkův rok, Hordubal
Dráma
- Loupežník, R.U.R., Ze života hmyzu, Bílá nemoc, Matka
Cestopisy
- Výlet do Španělska, Cesta na sever, Obrázky z Holandska, Anglické listy, Italské listy
Pohádky pre deti
- Devatero pohádek, Dášenka, čili život štěněte, Měl jsem psa a kočku

Spoločensko–historické pozadie

Dielo vyšlo medzi rokmi 1935 až 1936, teda v 30. rokoch 20. storočia = medzivojnové obdobie.
1918 vznik samostatnej ČSR = zmeny náboženské, politické, hospodárske, sociálne.
Vznik demokratického systému = vysoká kultúrna úroveň, zahraničná politika orientovaná na západné mocnosti. ČSR sa stáva jednou z najvyspelejších krajín Európy (Baťa).
Ľudia mali radosť z vzniku samostatného štátu, hrdosť na úspechy, ktoré český priemysel a šport dosahujú.
V rokoch 1929-1933 hospodárska kríza ovplyvnila politický aj kultúrny vývoj.
Objavujú sa negatívne pocity, ľudia sa obávajú vzrastajúceho fašizmu v Nemecku a v dôsledku krízy aj nezamestnanosti.
V našej republike sa objavujú fašistické skupiny.
Literatúra so vznikom ČSR stráca vlastenecké poslanie a plne rozvíja estetickú funkciu, slobodná výmena názorov, rôznorodosť literárnych smerov a štýlov.

Rozbor: Vojna s mlokmi (1936)

Všeobecná charakteristika diela:

Literárny druh: epika (forma próza).
Literárny žáner: varovný román, čiastočne vo forme novinových správ a dopisov, sci-fi.
Literárny smer: česká literatúra 20. storočia.

Význam správy, hlavná myšlienka:

Vojna s mlokmi je utopickým románom Karla Čapka varujúcim pred fašizmom, nezodpovednou podnikateľskou zištnosťou, rasizmom a pred zánikom civilizácie. Prvým motívom bolo, že človek chcel pomôcť mlokom = dal im nôž na obranu pred žralokmi. Druhým motívom bolo varovanie, nadčasovosť, zásah človeka do prírody škodí. Tretie mloky sú spočiatku atrakcia, ale ich počet a sila rastie, nakoniec požadujú väčší životný priestor → tvrdia, že nič nemajú proti ľudstvu – rovnako argumentoval Hitler v Nemecku. = mloky postupne ničia pevniny, ľudia sú proti nim bezmocní, pretože sa nesjednotia, dokým nie sú ohrození konkrétne oni, odmietajú pomôcť susednej krajine (podobnosť: začiatok druhej svetovej vojny).
Ľudia nemôžu zvíťaziť, pretože v čele mlokov je človek – pragmatizmus (čo je dobré pre mňa = obecne dobré).
Na konci sa mlok vynorí v Prahe (- vnútrozemská oblasť) → pred mlokmi nie sme v bezpečí nikde, mloky (= fašizmus) sa týkajú všetkých, beznádejnosť situácie.

Vlivy na dané dielo:

obava z konfliktu; pacifizmus; záľuba v katastrofických témach; rozvoj nemeckého fašizmu; skutočná fosília druhu andrias scheuchzeri.

Organizácia jazykových prostriedkov:

Slovná zásoba sa odvíja od toho, či to je zrovna článok z novín, denníkový záznam alebo oficiálne vyprávanie.
Jednoduchý, spisovný, neutrálny, cudzie slová (angličtina), nie sú tu však aj slangové slová, argot.
Často sa tu objavuje aj hovorová až nespisovná čeština s nárečnými a cudzojazyčnými prvkami (najmä v dialógoch).
Občas odborné pasáže a výrazy; všeobecne ide o veľmi bohatý a zaujímavý jazyk.

Štylistická charakteristika textu:

Hlavná téma stret mločí a ľudskej civilizácie.
Rozdelené do 3 kníh = 1. epika, dobrodružný žáner, satira, humor, 2. súbor novinových správ a výstrižkov pana Povondry, 3. strohý reportérsky záznam o konflikte – publicistický štýl.
Veľká slovná zásoba, rozvinuté vety.
Mloky nepotrebujú radosť zo života, priateľstvo, lásku, len pracujú pre svoje spoločenstvo – podobný typ ľudí bol vyžadovaný v nacistickom Nemecku (neskôr v komunistickom Československu – 50. roky).

Vyprávač:

samotný autor – ER forma.

Kompozícia:

chronologická.
predmluva + 3 knihy
- 1. epika, dobrodružný žáner,
- 2. súbor novinových správ a výstrižkov pana Povondry,
- 3. reportérsky záznam o konflikte, publicistický štýl.

Postavy:

Kapitán Vantoch: milý, hodný, ale trochu naivný pán, zamiluje si svoje TapaBoys.
G. H. Bondy: bohatý továrnik, znal Vantocha ako malého, má silný obchodný duch, povahou je hodný, kým žije Vantoch zdieľa jeho ideály, po jeho smrti zmení smer spoločnosti.
Pan Povondra: pracovitý a ochotný spoločník pana Bondyho.
Mloky: čierni, slizkí, vzbudzujú čitateľov odpor.

Doba a miesto dejov:

miesto dejov je spočiatku ostrovčeky Tichého oceánu, postupne celý svet, doba: obraz medzivojnového sveta. Dej sa odohráva na mori aj na súši najrôznejších kútov sveta v bližšie nespecifikovanej dobe.

Dej knihy:

Kapitán českého pôvodu – Van Toch, objavuje pri love perál na tichomorskom ostrove Tana Masa obrovské mloky podobné ľuďom. Využil ich inteligencie, učenlivosti a potápačských schopností na zbieranie perál. Na oplátku ich vybavil nožmi a harpúnami na boj so žralokmi, ich úhlavnými nepriateľmi. Kapitán Van Toch si bol vedomý obrovského ekonomického potenciálu pri využití práce mlokov. Vrátil sa teda do Čiech a kontaktoval svojho vplyvného a zámožného priateľa továrnika G. H. Bondyho. Van Toch zabezpečuje Bondymu nové trhy a ten požičiava svoje lode na transport mlokov do všetkých kútov sveta. Bondy po Van Tochovej smrti zakladá Salamandrový syndikát, ktorý má obchodovať s mlokmi na celom svete.
Existencia mlokov bola dlho tajená. Tajomstvo bolo odhalené po otlačení fotografií mlokov s krásnou dievčinou, ktorá ich objavila na pláži a týmto činom si chcela získať popularitu. Od tejto chvíle získal obchod s mlokmi rýchly spád. Mloky sú rozmiestňované po celom svete, sú zneužívané ako lacná pracovná sila. Ľudia mloky naučili používať techniku a zachádzať sa so zbraňami. Zriadovali pre ne školy a začlenili ich aj do armády. Mloky sú využívané na stavbu podmorských vlnolamov, priehrad a ďalších podmorských činností.
Začína sa riešiť aj rasová odlišnosť jednotlivých mlokov (baltskí mloky čistej nordickej rasy). Pobrežné štáty dodávajú mlokom na svojom pobreží trhaviny, granáty, pištole, podmorské torpéda a iné zbrane, aby im mloky v prípade potreby mohli slúžiť ako vojenská sila proti ostatným štátom. Počet mlokov presiahol počet ľudí. Vzbúrili sa proti ľudskému zotročeniu. Z dôvodu preľudnenia začali výbuchy narušovať pevninu a stavať zátoky pre svoje domovy. Na dne mora si vybudovali veľké sídla a pevnosti.
Vodca mlokov sa volal Chief Salamandr a cez rádio diktoval ľudstvu mločie ultimá.
Ľudia začínajú vojnu s mlokmi. Bojujú proti tomu, čo si sami vycvičili a vyzbrojili. Nakoniec prepukajú vnútorné nesváry medzi samotnými mlokmi, čo napomáha nádeji na záchranu ľudstva …

Literárna kritika:

Inšpirácia dielom: román Vojna s mlokmi mal byť sfilmovaný v roku 2013, je spracovaný aj ako komiks.

The post Vojna s mlokmi – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

R.U.R. – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Sun, 05 Jan 2025 20:55:52 +0000

Kniha: R.U.R.

Autor: Karel Čapek

Pridal(a): gch555

Karel Čapek (1890 – 1938)

Pochádzal z Malých Svatoňovíc (Podkrkonošie), jeho sídlo: Strž (u Dobříša), jeho otec bol vidiecky lekár a mal na neho obrovský vplyv, mal dvoch súrodencov: Helenu a Josefa, trpel srastom obratlov – celý život bolesti, jeho babička bola typická vidiecka žena so spoustou príbehov a porekadiel.
Vyštudoval gymnázium v Hradci Králové, neskôr študoval v Prahe, Paríži a Berlíne filozofiu, pôsobil ako vychovávateľ v šľachtických rodinách, neskôr sa stal redaktorom Ľudových novín.
Od 20. rokov pôsobil ako dramaturg divadla Na Vinohradoch – tu poznal svoju ženu Olgu Scheinpflugovú.
Bol vášnivým záhradkárom – súčasťou vily na Vinohradoch, kde býval so svojím bratom Josefom bola aj záhrada, ďalej sa tam schádzali tzv. Piatkovci – skupina vplyvných a kreatívnych ľudí – Masaryk, Vančura, Langer – mali veľký neformálny vplyv v novinách aj vo verejnom živote.
Zakladateľ českej pobočky Pen Clubu – medzinárodná organizácia združujúca spisovateľov, stal sa najvýznamnejším predstaviteľom literatúry v Prvej republike, patril k významnej skupine HRAD – skupina okolo Masaryka.
Od 30. rokov sa postavil proti totalitným smerom (nacizmus, fašizmus), po septembri 1938 – útoky na Karla Čapka – najmä pravicových autorov, napríklad Dúrycha.
Zomrel o Vianociach roku 1938 na zápal pľúc, je to veľmi univerzálny spisovateľ (rozprávky aj psychologické diela).
Po roku 1948 sa dostal na Index zakázaných autorov.

Dielo:

Hovory s TGM – prozaický výklad o Masarykovej osobnosti, formou dialógov, Mlčanie s TGM – nahlíža na neho kriticky, raná tvorba spoločne s Josefom: Žiariace hlbiny, Krakonošova záhrada.
Bol tiež prekladateľom – Francúzska poézia novej doby – tu napríklad prvý preklad Pásma od Apollineira, obrovský úspech u mladých básnikov, bol ovplyvnený filozofiou Pragmatizmu – vznikol v USA, rezignuje na hľadanie absolútnych právd, pravdivé a správne je to, čo sa v praxi osvedčilo, založený na relativite pravdy, dôraz na praktičnosť, Loupežník – oslava mladosti, Čapek sa s ním zároveň lúči, povojnová tvorba: otrias z vojny, chápe ju ako zneužitie techniky ku zlu, zodpovednosť vedca za to, čo vyvíja k ľudstvu, písané formou utópií a science-fiction – náväznosť na dielo H. G. Wellsa – Vojna svetov.
Utopistické diela: R.U.R., Vec Makropulos – hl. hrdinka je vďaka preparátu Makropulos nesmrteľná, ale unavuje ju to – polemika s G. B. Shawom na hru Späť k Metuzalemu – nie je dôležité ako dlho žijeme, ale čo dokážeme, Továrňa na absolutno, Krakatit, Vojna s mlokmi
Novinárska činnosť – zakladateľom publicistického útvaru – stĺpik – próza na aktuálnu tému, ďalej písal aj fejetóny: Stĺpikový ambícia, Záhradníkov rok, O veciach všeobecných (o politike).
Cestopisy: Talianske listy, Anglické listy, Obrázky z Holandska.
Detektívne poviedky:Poviedky z jednej kapsy, Poviedky z druhej kapsy.
Tvorba pre deti:Deväťero rozprávok (súbor moderných rozprávok, rada prvkov reálneho sveta), Dášenka – napísal nafotil, nakreslil.
Diela varujúce pred totalitou – drámy:Biela choroba, Matka.
Ďalšie drámy: Loupežník, Zo života hmyzu.
Noetické romány: Noetizmus – veda o poznaní, Hordubal, Povetroň, Obyčajný život.

Spoločensko-historické pozadie

Politická situácia:

Dielo vzniklo za Prvej republiky, teda v dobe medzi dvoma svetovými vojnami, v ČSR sú 20. roky 20. storočia považované za Zlaté roky – ľudia mali dostatok práce, spoločnosť vzkvétala, rozkvet kultúry aj priemyslu, bola tu demokracia – prezidentom T. G. Masaryk.
Čapek bol zástanca demokracie (demokratický prúd).
Od roku 1918 mohli voliť aj ženy – rozšírenie volebného práva.

Základné princípy fungovania spoločnosti:

Spoločnosť stále ešte otriasená z prvej svetovej vojny, pomaly sa však vzpamätávala, oslabený vplyv náboženstva.
Vznik nových extrémistických smerov – nacionalizmus, stalinizmus, fašizmus, marxizmus, vznikali nové smery – pozitivizmus – vplyv prírodných vied na logiku a skúsenosť, pragmatizmus – filozofický smer, ktorý stavia do popredia ľudské konanie, prax (zameranie na praktický užitok a úspech).

Kontext ďalších druhov umenia:

-> avantgardné umelecké smery – dadaizmus – reakcia na nesmyselný svet, literatúra bez obsahu, surrealizmus – hľadanie nového spôsobu vyjadrenia reality a fantastiky, umelci tvoria podvedome a nesnažia sa o racionalitu, vplyv snov a halucinácií (užívanie drog), spojený s psychoanalýzou S. Freuda (napríklad Salvator Dalí, J. Gris), kubizmus – v maliarstve rozklad dejov na geometrické obrázky, nejde o sdelenie dejov, ide o novú estetickú kvalitu (Pablo Picasso, Josef Čapek), futurizmus – zameraný na pohyb, dynamiku, budúcnosť, zavrhuje všetko staré a prežité, odkaz na kultúru minulosti
-> hudba: vážna – Šostakovič, Ravel; jazz – J. Armstrong, J. Ježek
-> film: v 20. rokoch nemý, potom zvukový (aj farebný), Charlie Chaplin, Greta Garbo, Marlene Dietrich, Lauer a Hardy, od roku 1929 – udeľovanie cien Oscar
-> architektúra: funkcionalizmus – vplyv kubizmu, použitie železobetónu, skla, ocele – v USA mrakodrapy (Empire state building), u nás Vila Tugendhat v Brne

Kontext literárneho vývoja:

V medzivojnovom období tvorili českí autori v mnohých literárnych smeroch, napríklad:
- legionárska literatúra – bojovali za vznik štátu, potom protivážená složka, považovaná za oficiálnu literatúru (Rudolf Medek, František Langer, Jaroslav Kratochvíl)
- avantgardná próza (Vladislav Vančura, Karel Konrád)
- katolícka próza – sporný vzťah k republike, rozpory s autormi oficiálnej literatúry (Jaoslav Dúrych, Jan Čep)
- ruralizmus – vidiecka tématika, zákl. znakom je láska roľníka k pôde, oslava morálneho zdravia vidieka v kontraste so zkaženosťou mesta, vlastenectvo (Josef Knap, František Křelina)
- socialistická próza – socialistický realizmus, vzorom SSSR, komunistická teória, marxizmus, po nástupe Stalina otrias – rada autorov vystúpila zo strany (nesúhlas s vedením), dielo otvorene ideologické (Marie Majerová, Marie Pujmanová, Ivan Olbracht)
- psychologická próza – spojená so zvýšeným záujmom o Junga Freuda v 30. rokoch (Jaroslav, Havlíček, Egon Hostovský, Jarmila Glazarová, Václav Řezáč)
- demokratická próza (Eduard Bass, Karel Poláček, Karel Čapek, Josef Čapek)

Rozbor diela: R.U.R.

Obecná charakteristika:

Literárny druh: utopické dráma
- utópia – žáner s výchovnou funkciou, opisuje dokonalé spoločenské pomery v pomyslenej krajine, tu ide skôr o antiutópiu – pesimistický obraz ľudskej budúcnosti v pretechnizovanom svete
Literárny žáner: dráma (predscéna drámy je komédia – podtitul: Kolektívne dráma o vstupnej komédii o troch dejstvách, celkový príbeh má tragickú povahu) – tragédia
Literárny smer/sloh: česká literatúra 1. polovice 20. storočia – próza, demokratický prúd

Okolnosti vzniku diela:

Zahajuje novú fázu Čapkovej tvorčej vývoja – prišlo po Loupežníkovi, v ktorom sa Čapek lúčil s mladosťou, možno R.U.R. chápať ako dielo jeho dospelosti, fázy tvorby reakcia na 1.SV.
R.U.R. je skratka pre Rossum’s Universal Robots.

Tematický plán:

Ide sa o vedecko-fantastické dráma – téma vedy a techniky, predovšetkým filozofické zamýšľanie nad morálnymi otázkami modernej doby (téma ľudskej lenosti – všetko za nás robia roboti a ľudská spoločnosť rýchlo upadá, ľudská nenasytnosť – človek chce viac a viac) – varoval pred negatívnymi vplyvmi techniky na ľudstvo – obával sa, že technika získa moc nad človekom (nadčasové) – obával sa o možný zánik spoločnosti.
Varovanie ľudí, aby sa nestali otrokmi svojich vlastných vynálezov.
Varuje pred možnosťou zneužitia techniky proti ľudstvu (v reakcii na 1.SV, kde bola tiež použitá technika proti ľuďom), technický pokrok postupuje rýchlejšie než ľudská morálka.
Kľúčovou myšlienkou diela je varovať pred prípadnými negatívnymi vplyvmi techniky na ľudskú spoločnosť.
Autor sa obáva masovosti a manipulovateľnosti ľudstva.
Cit je tu charakterizovaný ako výlučne ľudská vlastnosť.

Kompozícia:

Předehra + 3 dejstvá (v předehre – seznamovanie sa s chodom továrne na výrobu robotov, zisťujeme, že roboti sú od ľudí takmer k nerozeznaniu).
- Předehra nutná, aby uviedla čitateľov do dejov, Domin vysvetľuje Helene význam výroby robotov.
- 1. dejstvo sa odohráva až 10 rokov po předehre.
Rýchly sled udalostí.

Vyprávač:

Er-forma (monológ vyprávača, 3. osoba – minulý čas).

Organizácia jazykových prostriedkov

Použitý spisovný jazyk, len u chovy Nány hovorová reč
Písané formou živých dialógov
Veľká slovná zásoba, použité neobvyklé slová, rozvinuté súvetia a niekoľkanásobné vietné členy, synonymičnosť (pre každé slovo niekoľko výrazov)
Zložitý syntax
Poprvé tu bolo použité slovo robot (Josef)
Text: priama reč jednotlivých postáv, preložená scénickými poznámkami vyprávača
Častá personifikácia – napríklad: Oči, čo mrkáte?

Postavy:

nie sú hlbšie psychologicky prekreslené, plnia funkciu nositeľov určitých životných postojov, názorov, morálnych hodnôt, podľa ktorých potom jednajú
roboti – umelé bytosti, ktoré sú obdarené všetkými ľudskými dovednosťami, postrádajú však cit a neuznávajú žiadny systém hodnôt, ich pôvodným poslaním je slúžiť ľuďom, Primus a Helena – roboti, u ktorých sa prejavil cit – láska, ochota obetovať sa za druhého
Harry Domin – centrálny riaditeľ R.U.R., zástanca vznešenej myšlienky povzniesť človeka a zbaviť ho dřiny
Helena Gloryová – Dominova manželka, zosobňuje ženský, citový a láskavý prístup k ľuďom aj robotom
staviteľ Alquist – za najväčšiu hodnotu považuje ľudský život a prácu, zastáva rozumový prístup k životu, ľudskosť
ing. Fabry – stavebný riaditeľ, generálny riaditeľ R.U.R., tvorí nové biologické druhy (napr. umelé kvety)
Dr.Gall – prednosta výskumného oddelenia, tajne rozvíjal inteligenciu robotov
Dr. Hallemeier – prednosta Ústavu pre psychológiu a výchovu robotov
Busman – komerčný riaditeľ R.U.R.
Nána – chůva Heleny, Roboti jej prišli hroznými, děsivými

Časopriestor:

Čas: ruský carizmus
Priestor (miesto dejov): predovšetkým v továrni na roboty – Rossum’s universal robots na ostrove v budúcnosti (ale rieši problémy prítomnosti)

Dej:

V továrni na roboty sa vyrábajú roboti, ktorí následne pracujú za ľudí – myšlienka absolutného blahobytu – ľudia nebudú pracovať a všetko bude dost, roboti sa však neskôr vzbúria, vyvraždia ľudstvo a chcú tvoriť ďalších robotov, lenže nevedia ako – nechali živého Alquista – a chcú po ňom, aby skúmal robotov a prišiel na to, ako tvoriť ďalších, on nakoniec objaví dvoch robotov, u ktorých sa prejavil typicky ľudský rys – cit, láska – Helena a Primus – pošle ich tvoriť život na zemi odznova (ako Adam a Eva)

-> podrobnejšie: předehra – do továrne príde Helena Gloryová, zoznamuje sa s ľuďmi v továrni – centrálnym riaditeľom Dominom a jeho kolegami – dr. Galom, dr. Hallemeierom, ing. Fabrym, konsulom Bushmanom a staviteľom Alquistom, ktorí sa do Heleny zaľúbia. Helena sa zasnúbi s Dominom.

I. dejstvo – o desať rokov neskôr, Helena sa baví so svojou chovou o robotoch – je jej umelých ľudí ľúto, ale chova sa ich štíti, príde Domin a daruje Helene dary od kolegov, sám jej daruje delovú loď, neskôr prídu Alquist a Gall, ktorí Helene vysvetlia celú situáciu – revolta robotov, prestávajú sa rodiť deti, Helena spálí Rossumove spisy na výrobu robotov – tým chce zabrániť záhube ľudstva, príde loď plná robotov – a oni sú poslednými ľuďmi na svete – obklíčení robotmi vo vlastnej továrni

II. dejstvo – Helena sa prizná, že spálila Rossumove listy, ich jedinú šancu na vykúpenie, Bushman vyjde z továrne peniazmi – snaží sa seba a ostatných vykúpiť, ale roboti ho zabijú, neskôr roboti všetkých zabijú, až na staviteľa Alquista

III. dejstvo – Alquist sa snaží prijsť na to, ako vyrábať ďalších robotov, tí ho prehovoria, aby jedného z nich skúmal, tak ho rozoberie, neprijde na to a neskôr zistí, že sú dva roboti, ktorí majú city, prejavila sa u nich láska – Primus a Helena – pozná, že život nezahynie, vidí v nich nového Adama a Evu

Dobové vnímanie literárneho diela:

Obrovský úspech u nás aj v zahraničí, po roku 1948 na zozname zakázanej literatúry.
Ide o jedno z najznámejších drám Karla Čapka.

Inšpirácia daným literárnym dielom:

V roku 1977 napísal podľa hry R.U.R. Stejnomennú operu Zdeněk Blažek
Na rok 2014 je naplánovaný film v réžii Jamesa Kerwina
V literatúre: dielo sa stalo vzorom napríklad pre: česká – I. Kmínka, E. Martina, O. Neffa, zahraniční – S. Lem, A. C. Clarke, R. Bradbury, I. Asimov (sekundárna literatúra o Čapkovi – monografie od V. Klímy a F. Buriánka, memoáry s názvom: Moji milí bratři – napísala Helena o svojich bratoch)
O veľkom vplyve diela svedčí aj slovo robot, ktoré brat autorov, teda Josef Čapek, vymyslel – časom zdomácnelo v mnohých jazykoch
Inscenácie: divadlo v Hradci Králové, Národné divadlo v Prahe a svetová inscenácia – New York, Varšava, Viedeň, Londýn, Paríž, Curych, Tokio a ďalšie (väčšina svetových metropolí)

The post R.U.R. – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.