Vojna s mlokmi – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Vojna s mlokmi

Autor: Karel Čapek

Pridal(a): Makkynka

 

Karel Čapek (1890 – 1938)

  • Český spisovateľ, intelektuál, novinár, dramatik, prekladateľ a fotograf.
  • Narodil sa u Trutnova.
  • Roku 1901 nastúpil Čapek do gymnázia v Hradci Králové. Ako študent kvarty vstúpil do tajného študentského debatného spolku, čo nakoniec viedlo k jeho vylúčeniu zo školy. Odišiel teda do Brna k sestre, neskôr do Prahy k rodičom, kde nakoniec maturoval. Po gymnáziu študoval postupne na filozofickej fakulte Karlovej univerzity, filozofickej fakulte Friedricha Wilhelma v Berlíne, na Sorbonne na Faculté des lettres v Paríži. V Prahe nakoniec obhájil doktorát a zostal v Prahe so svojím bratom Josefom.
  • Karel Čapek pracoval ako člen redakčnej rady časopisu Národ, súkromný učiteľ syna grófa Lažanského, dramaturg Vinohradského divadla, Lidových novín a od roku 1917 bol spolu s Josefom redaktorom Národních listů.
  • Pravidelne sa videl s prezidentom Masarykom, navštívil aj E. Beneša.
  • Karel Čapek je prvým českým spisovateľom, ktorý uspel v zahraničí a tým veľmi prospel českej literatúre.
  • Ako člen československého Penklubu bol v dobe hroziacej nacistickej okupácie jedným z hlavných motorov odporu, keď využil všetky svoje možnosti a kontakty na vyburcovanie národa a sveta pri snahách o zachovanie slobody. Evakuáciu do Anglicka ako správny vlastenec odmietol. Koncom roku 1938 však náhle umiera na následky chrípky a zápalu obličiek.
  • Literárnu tvorbu zahájil Čapek pred prvou svetovou vojnou, spočiatku spolu s bratom Josefom. Bol silne ovplyvnený svojím filozofickým a estetickým vzdelaním, predovšetkým pragmatizmom a expresionizmom, ale ovplyvnila ho aj vedotechnická revolúcia. Disponoval veľmi širokou slovnou zásobou, používal neobvyklé slová a rozvinuté súvetia, vedel veľmi dobre využiť zvláštnosti českého jazyka.

 

Vlivy na jeho tvorbu:

  • demokratické myslenie (podpora Hradu); odpor k násiliu (od 1. svetovej vojny); nesúhlas s Mníchovskou dohodou; kritika nacizmu; záľuba vo futurologických a katastrofických témach; obľuba cestovania a prírody.

 

Ďalšie diela:

  • Próza
    • Boží muka, Továrna na absolutno, Krakatit, Povídky z jedné kapsy, Povídky z druhé kapsy, Zahradníkův rok, Hordubal
  • Dráma
    • Loupežník, R.U.R., Ze života hmyzu, Bílá nemoc, Matka
  • Cestopisy
    • Výlet do Španělska, Cesta na sever, Obrázky z Holandska, Anglické listy, Italské listy
  • Pohádky pre deti
    • Devatero pohádek, Dášenka, čili život štěněte, Měl jsem psa a kočku

 

Spoločensko–historické pozadie

  • Dielo vyšlo medzi rokmi 1935 až 1936, teda v 30. rokoch 20. storočia = medzivojnové obdobie.
  • 1918 vznik samostatnej ČSR = zmeny náboženské, politické, hospodárske, sociálne.
  • Vznik demokratického systému = vysoká kultúrna úroveň, zahraničná politika orientovaná na západné mocnosti. ČSR sa stáva jednou z najvyspelejších krajín Európy (Baťa).
  • Ľudia mali radosť z vzniku samostatného štátu, hrdosť na úspechy, ktoré český priemysel a šport dosahujú.
  • V rokoch 1929-1933 hospodárska kríza ovplyvnila politický aj kultúrny vývoj.
  • Objavujú sa negatívne pocity, ľudia sa obávajú vzrastajúceho fašizmu v Nemecku a v dôsledku krízy aj nezamestnanosti.
  • V našej republike sa objavujú fašistické skupiny.
  • Literatúra so vznikom ČSR stráca vlastenecké poslanie a plne rozvíja estetickú funkciu, slobodná výmena názorov, rôznorodosť literárnych smerov a štýlov.

 

Rozbor: Vojna s mlokmi (1936)

Všeobecná charakteristika diela:

  • Literárny druh: epika (forma próza).
  • Literárny žáner: varovný román, čiastočne vo forme novinových správ a dopisov, sci-fi.
  • Literárny smer: česká literatúra 20. storočia.

 

Význam správy, hlavná myšlienka:

  • Vojna s mlokmi je utopickým románom Karla Čapka varujúcim pred fašizmom, nezodpovednou podnikateľskou zištnosťou, rasizmom a pred zánikom civilizácie. Prvým motívom bolo, že človek chcel pomôcť mlokom = dal im nôž na obranu pred žralokmi. Druhým motívom bolo varovanie, nadčasovosť, zásah človeka do prírody škodí. Tretie mloky sú spočiatku atrakcia, ale ich počet a sila rastie, nakoniec požadujú väčší životný priestor → tvrdia, že nič nemajú proti ľudstvu – rovnako argumentoval Hitler v Nemecku. = mloky postupne ničia pevniny, ľudia sú proti nim bezmocní, pretože sa nesjednotia, dokým nie sú ohrození konkrétne oni, odmietajú pomôcť susednej krajine (podobnosť: začiatok druhej svetovej vojny).
  • Ľudia nemôžu zvíťaziť, pretože v čele mlokov je človek – pragmatizmus (čo je dobré pre mňa = obecne dobré).
  • Na konci sa mlok vynorí v Prahe (- vnútrozemská oblasť) → pred mlokmi nie sme v bezpečí nikde, mloky (= fašizmus) sa týkajú všetkých, beznádejnosť situácie.

 

Vlivy na dané dielo:

  • obava z konfliktu; pacifizmus; záľuba v katastrofických témach; rozvoj nemeckého fašizmu; skutočná fosília druhu andrias scheuchzeri.

 

Organizácia jazykových prostriedkov:

  • Slovná zásoba sa odvíja od toho, či to je zrovna článok z novín, denníkový záznam alebo oficiálne vyprávanie.
  • Jednoduchý, spisovný, neutrálny, cudzie slová (angličtina), nie sú tu však aj slangové slová, argot.
  • Často sa tu objavuje aj hovorová až nespisovná čeština s nárečnými a cudzojazyčnými prvkami (najmä v dialógoch).
  • Občas odborné pasáže a výrazy; všeobecne ide o veľmi bohatý a zaujímavý jazyk.

 

Štylistická charakteristika textu:

  • Hlavná téma stret mločí a ľudskej civilizácie.
  • Rozdelené do 3 kníh = 1. epika, dobrodružný žáner, satira, humor, 2. súbor novinových správ a výstrižkov pana Povondry, 3. strohý reportérsky záznam o konflikte – publicistický štýl.
  • Veľká slovná zásoba, rozvinuté vety.
  • Mloky nepotrebujú radosť zo života, priateľstvo, lásku, len pracujú pre svoje spoločenstvo – podobný typ ľudí bol vyžadovaný v nacistickom Nemecku (neskôr v komunistickom Československu – 50. roky).

 

Vyprávač:

  • samotný autor – ER forma.

 

Kompozícia:

  • chronologická.
  • predmluva + 3 knihy
    • 1. epika, dobrodružný žáner,
    • 2. súbor novinových správ a výstrižkov pana Povondry,
    • 3. reportérsky záznam o konflikte, publicistický štýl.

 

Postavy:

  • Kapitán Vantoch: milý, hodný, ale trochu naivný pán, zamiluje si svoje TapaBoys.
  • G. H. Bondy: bohatý továrnik, znal Vantocha ako malého, má silný obchodný duch, povahou je hodný, kým žije Vantoch zdieľa jeho ideály, po jeho smrti zmení smer spoločnosti.
  • Pan Povondra: pracovitý a ochotný spoločník pana Bondyho.
  • Mloky: čierni, slizkí, vzbudzujú čitateľov odpor.

 

Doba a miesto dejov:

  • miesto dejov je spočiatku ostrovčeky Tichého oceánu, postupne celý svet, doba: obraz medzivojnového sveta. Dej sa odohráva na mori aj na súši najrôznejších kútov sveta v bližšie nespecifikovanej dobe.

 

Dej knihy:

Kapitán českého pôvodu – Van Toch, objavuje pri love perál na tichomorskom ostrove Tana Masa obrovské mloky podobné ľuďom. Využil ich inteligencie, učenlivosti a potápačských schopností na zbieranie perál. Na oplátku ich vybavil nožmi a harpúnami na boj so žralokmi, ich úhlavnými nepriateľmi. Kapitán Van Toch si bol vedomý obrovského ekonomického potenciálu pri využití práce mlokov. Vrátil sa teda do Čiech a kontaktoval svojho vplyvného a zámožného priateľa továrnika G. H. Bondyho. Van Toch zabezpečuje Bondymu nové trhy a ten požičiava svoje lode na transport mlokov do všetkých kútov sveta. Bondy po Van Tochovej smrti zakladá Salamandrový syndikát, ktorý má obchodovať s mlokmi na celom svete.
Existencia mlokov bola dlho tajená. Tajomstvo bolo odhalené po otlačení fotografií mlokov s krásnou dievčinou, ktorá ich objavila na pláži a týmto činom si chcela získať popularitu. Od tejto chvíle získal obchod s mlokmi rýchly spád. Mloky sú rozmiestňované po celom svete, sú zneužívané ako lacná pracovná sila. Ľudia mloky naučili používať techniku a zachádzať sa so zbraňami. Zriadovali pre ne školy a začlenili ich aj do armády. Mloky sú využívané na stavbu podmorských vlnolamov, priehrad a ďalších podmorských činností.
Začína sa riešiť aj rasová odlišnosť jednotlivých mlokov (baltskí mloky čistej nordickej rasy). Pobrežné štáty dodávajú mlokom na svojom pobreží trhaviny, granáty, pištole, podmorské torpéda a iné zbrane, aby im mloky v prípade potreby mohli slúžiť ako vojenská sila proti ostatným štátom. Počet mlokov presiahol počet ľudí. Vzbúrili sa proti ľudskému zotročeniu. Z dôvodu preľudnenia začali výbuchy narušovať pevninu a stavať zátoky pre svoje domovy. Na dne mora si vybudovali veľké sídla a pevnosti.
Vodca mlokov sa volal Chief Salamandr a cez rádio diktoval ľudstvu mločie ultimá.
Ľudia začínajú vojnu s mlokmi. Bojujú proti tomu, čo si sami vycvičili a vyzbrojili. Nakoniec prepukajú vnútorné nesváry medzi samotnými mlokmi, čo napomáha nádeji na záchranu ľudstva …

 

Literárna kritika:

Vložiť komentár