The post Johann Wolfgang Goethe – život a dielo appeared first on StudijnySvet.sk.

📝 Život

Johann Wolfgang von Goethe sa narodil vo Frankfurte nad Mohanom v zámožnej meštianskej rodine. Jeho otec, cisársky radca Johann Caspar Goethe, bol prísny a vzdelaný muž, ktorý synovi zabezpečil rozsiahle domáce vzdelanie. Matka, Katharina Elisabeth Goethe, bola veselá a umelecky založená žena, ktorá v synovi prebudila lásku k literatúre a divadlu. Už v detstve prejavoval Goethe mimoriadny talent na písanie a učenie sa jazykov. Študoval právo v Lipsku a Štrasburgu, kde sa zoznámil s Herderom, ktorý ho ovplyvnil smerom k preromantizmu. Po štúdiách pôsobil ako advokát vo Frankfurte. V tomto období napísal aj svoje prvé významné diela, drámu Götz von Berlichingen a román Utrpenie mladého Werthera, ktoré ho preslávili po celej Európe. Wertherov romantický svet a tragický koniec rezonovali s vtedajšou mladou generáciou a vyvolali vlnu napodobňovania Wertherovho osudu. V roku ho Karol August, vojvoda Sasko-Weimarsko-Eisenachský, pozval do Weimaru, kde Goethe strávil väčšinu svojho života. Pôsobil ako ministrov vojvoda, riadil divadlo a venoval sa vede, najmä botanike, anatómii a optike. Vo Weimare sa zoznámil so Schillerom, s ktorým ho spájalo hlboké priateľstvo a vzájomná inšpirácia. Goetheho život bol naplnený tvorbou, štúdiom a cestovaním. Navštívil Taliansko, ktoré ho hlboko ovplyvnilo a inšpirovalo k napísaniu diel ako Ifigénia v Tauride, Tasso a Rímske elégie. Goetheho vzťah k ženám bol zložitý a intenzívny. Jeho lásky a vzťahy sa často odrážali v jeho tvorbe. Jeho dlhoročný vzťah s Christiane Vulpius, s ktorou mal syna Augusta, bol spočiatku spoločensky neprijateľný, no neskôr sa s ňou oženil. Goethe bol aktívny až do vysokého veku. Jeho posledné roky boli poznačené smrťou blízkych priateľov, vrátane Schillera. Napriek tomu neprestal tvoriť a dokončil svoje najväčšie dielo, Faust, na ktorom pracoval takmer celý život. Faust je rozsiahla filozofická dráma, ktorá skúma ľudskú existenciu, túžbu po poznaní a zmysel života. Goethe zomrel vo Weimare a je pochovaný vo weimarskom kniežacom mauzóleu vedľa Schillera. Jeho život a dielo zanechali hlbokú stopu v nemeckej aj svetovej kultúre.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Goetheho tvorba je rozsiahla a žánrovo rozmanitá. Zahŕňa poéziu, drámu, prózu, vedecké práce a eseje. Jeho diela sa vyznačujú hĺbkou myšlienok, precíznym jazykom a psychologickou prenikavosťou. Goetheho štýl sa vyvíjal od raného preromantizmu cez klasicizmus až k neskoršiemu obdobiu, ktoré sa vyznačuje väčšou zložitosťou a symbolikou. Jeho rané diela, ako Utrpenie mladého Werthera, sú poznačené romantickým citom a individualizmom. V klasicistickom období sa jeho štýl stal vyváženejším a zameraným na harmóniu a formu. Diela ako Ifigénia v Tauride a Tasso sú príkladom Goetheho klasicistického štýlu. V neskoršom období sa Goetheho tvorba stala komplexnejšou a zamerala sa na filozofické a existenciálne otázky. Faust je vrcholom jeho tvorby, dielo, ktoré sa vyznačuje symbolikou, hĺbkou myšlienok a precíznym jazykom. Goetheho jazyk je bohatý, expresívny a zároveň precízny. Jeho básne sú plné metafor a obrazov, ktoré odrážajú jeho hlboké vnímanie sveta. Jeho drámy sa vyznačujú psychologickou hĺbkou a realistickým zobrazením ľudských charakterov.

👥 Literárni súčasníci

Friedrich Schiller (Zbojníci, Úklady a láska), Johann Gottfried Herder (Ideje k filozofii dejín ľudstva), Friedrich Hölderlin (Hyperion), Novalis (Hymny noci), Heinrich von Kleist (Michael Kohlhaas).

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Johann Wolfgang Goethe (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Utrpenie mladého Werthera

Autor: Johann Wolfgang Goethe

Pridal(a): Ewuška

Johann Wolfgang Goethe (1749 – 1832)

• Najvýznamnejší nemecký básnik, predstaviteľ hnutia Sturm und Drang
• Štúdium práva -> právnik
• Dvorný rada, minister štátnej správy Sasko-výmarského vojvodstva
• V čele hnutia Sturm und Drang
  • nemecké literárne preromantické hnutie 18. storočia – “Búrka a vzdor”
  • zo stejnojmennej hry F. M. Klingera (ťažký preklad; Sturm – útok, búrka; Drang – túžba, pud, nápor)
  • idealizácia individuálnej vzbury jedinca; tragický koniec
  • reakcia na racionalizmus, osvietenstvo; návrat k emóciám
  • snaha o rozvoj geniálnej osobnosti, rozvoj emocionality – “éra géniov”
  • osobná sloboda; nadradenosť osobnosti nad autoritami; fantázia; originalita; príroda; ľudová slovesnosť
  • hudba, literatúra (dráma)
  • Goethe, Klinger, Schiller
• Cesty po Európe, láska k Antike

Dielo

• Faust
  • dráma, dvojdielna filozofická veršovaná tragédia
  • zpodobnenie životnej púte človeka, Faust podľa dohody medzi diablom a Bohom ten, na kom sa má preukázať hodnota, či bezcennosť človeka
• Trilógia vášne
  • lyrická básnická zbierka
  • trojica básní inšpirovaná láskou starnúceho autora k sedemnásťročnej Ulrike
• Viléma Meistera léta učednické, tovarišské
  • dvojdielny vývojový, výchovný román, protiklad tragického Fausta
  • o životnej ceste chlapca od ilúzií k zmúdrosteniu, o ceste za umením

Zaradenie do literárneho kontextu

Literárny smer

• preromantizmus, sentimentalizmus, 2. polovica 18. storočia
• prechod medzi klasicizmom a romantizmom, umelecký smer aj životný štýl meštianstva
• odpor k strohému racionalizmu osvietenstva, zdôrazňovanie citovosti, prežitkov, nálad, pocity melanchólie a smutku
• návrat k prírode, vidieckemu spôsobu života, sklon k jeho idealizácii, citové hodnoty prostého, nezkaženého človeka
• neporušené vidiecke prostredie je ideálne pre rozvoj ľudského ducha a naplnenie potreby slobody – odpor k modernej spoločnosti, inšpirácia ľudovou slovesnosťou, opravdovosť citu, prežitok srdca, právo na plný, neobmedzený citový život
• motívy prírodných scenérií, tajomnosti (zrúcaniny, jazerá, mesačný svit)
• hrdinovia nie sú búriči, naopak sú čestní, odvážni, cituplní, vznešení a dôstojní
• hnutie Sturm und Drang v Nemecku – presadzovanie citu, vášne, slobody a kreativity, odpor k útlaku a nespravodlivosti

Ďalší spisovatelia daného obdobia

• Friedrich Schiller
  • jeden z predných predstaviteľov hnutia Sturm und Drang
  • štúdium medicíny, neskôr vojenský lekár, profesor histórie, priateľstvo a spolupráca s Goethem
  • v tvorbe úvahy o slobode jednotlivca aj národa, historické hry aj vedecké práce, balady
  • Loupežníci
    • dráma, autorova prvotina, zamyšlenie, že proti bezpráviu nelze bojovať iným bezprávím
  • Úklady a láska
    • dráma, zachytenie tragického príbehu lásky medzi dcérou chudobného hudobníka a synom šľachtičnej
  • Óda na radosť
    • báseň oslavujúca šťastie a nezištné priateľstvo, výzva k sbratreniu ľudí

• Jean Jacques Rousseau
  • prispievanie do encyklopédií, politických periodík, spolupráca na Encyklopédii – priateľstvo s Denisom Diderotom
  • nútené exily v zahraničí – často vplyvní nepriatelia
  • dôraz na prirodzenosť, návrat k neporušenej prírode, ktorá jediná zachová človeka v jeho prirodzenom stave (vymezenie voči civilizácii, ktorá človeka kazí a dochádza k úpadku mravov)
  • Emil alebo O výchove
    • pedagogický román, inšpirácia pre modernú pedagogiku, podrobná štúdia o výchove detí, dôraz na cit a prirodzený vývoj
  • Spoločenská zmluva
    • politický spis, rieši vznik štátu, ktorý vzniká na základe spoločenskej zmluvy
  • Vyznanie
    • veľmi otvorený popis autorovho života, daný k strýkovi a tete na vyučenie a vzdelanie – neúspešné – veľa profesii

Rozbor: Utrpenie mladého Werthera

Základná charakteristika:

• Literárny druh: epika
• Literárny žáner: román – sentimentálny/milostný
• Dátum vydania: 1774

Hlavná myšlienka:

• Konflikt jednotlivca a spoločnosti, motív nešťastnej lásky. Môže byť človek opravdu šťastný? Áno, ale len keď nebude veľa premýšľať o živote

Tematický plán:

• Ústredný konflikt: ztroskotanie lásky k Lotte
• Téma: Werther sa zamiluje do zadanej ženy. Po zistení, že ju nemožno získať, zastrelí sa.
• Motívy: nešťastná láska, smrť, príroda
• Epizódy: Nevyskytujú sa.

Kompozícia:

• dve časti, obsah rozdelený do jednotlivých dopisov
• všetok dej prebieha chronologicky

Vyprávačie zpôsoby:

• ich-forma, v závere er-forma

Typy prejavu

• priama reč

Kompozičný plán:

• Dej je rozčlenený na dve knihy (Prvá kniha – dopisy Vilémovi, Vydavateľ čitateľovi – čitateľ je prostredníctvom tretej osoby informovaný o ďalšom Wertherovom konaní až po jeho sebevražde) a krátke úseky, ktoré majú formu dopisov. Ich dĺžka je rôzna a sú označené dátumom.

Jazykový plán:

• Napísané formou dopisov od Werthera, a to väčšinou Vilémovi, niekoľko aj Lotte.
• Zastarané a spisovné výrazy, dlhé súvetia, nekončiace myšlienky a úvahy, časté podrobné popisy prírody.
• Werther v dopisoch používa zdrobneniny a eufemizmy, Viléma občas oslovuje aj „drahušku“. Romantické až preromantické dielo (dôraz na cit, prírodu, prežitky).
• Spisovný jazyk, knižné výrazy, zvolacie vety, rečnícke otázky
• Tropy a figúry: prirovnania – kalich

Miesto a čas dej:

• odohráva sa vo Waldheime, fiktívnom mieste v Nemecku (1771-72)

Postavy:

• Werther – básnik, romantik, pravý básnik, avšak zaslepila ho láska; je citlivý, jemný, bez okolkov milujúci Charlottu; za najdôležitejšie považuje city, dušu, nenávidí namyšlenosť, obzvlášť u šľachtičiek, opovrhuje ľuďmi riadiacimi sa len rozumom
• Charlotta – podľa Werthera je to to najkrajšie, najláskavejšie a nejušľachtilejšie stvorenie so starostlivosťou o svoje mladšie súrodencov a plne sa oddávajúce svojmu manželovi Albertovi; všetci ľudia v okolí oceňujú jej osobnosť, kvality, Werther je však zaslepený, nevidí sebemenšiu chybičku, najniternějšiu vadu, je na nej naprosto závislý a trpí, že ju nemôže mať; Lottin vzťah k nemu je poniečkud nejasný
• Albert – Lottin manžel, neskôr aj Wertherov priateľ
  Vilém– Wertherov priateľ, sú mu adresované dopisy

Dej (obsah) diela:

Prevážná časť románu je písaná formou dopisov, ktoré Werther píše svojmu priateľovi Vilémovi a v ktorých popisuje svoje príhody. Myslím si, že mnohem dôležitejšie ako dej románu je Wertherova osobnosť ako taká, lebo je odrazom osobnosti samotného Goetheho. Werther je mladý, emotívny muž, všetko prežíva naplno, obdivuje všetko krásne, zbožňuje prírodu a Homérove básne. Je to človek s veľkým srdcom, teší sa v popisovaní svojich citových stavov. Niekedy má „záchvaty súcitu“, keď sa bojí vyjsť von z domu, aby nezašlápl brouka či rastlinku. Je to tiež veľký diskutér, svoj názor dokáže horlivo obhajovať a plamenný o ňom hovoriť. Protiví sa mu triedenie spoločnosti do jednotlivých kást a má tiež pomerne pokrokový názor na sebevraždu. Nebere ju ako útek pred svojimi problémami, ale ako veľký čin.

Werther žije na vidieku, kam utiekol pred meštianskym stereotypom. Všetko si naplno užíva, teší sa vidieckym výjavom, prírodou. Unáša ho krása zdejšej prírody. Najde si obľúbené miesto, odkiaľ má rozhľad do celého údolia. Jedného dňa tam uvidí na zemi chlapca, ktorý k sebe tiskne mladšieho súrodenca. Rozhodne sa deti namalaovať. Obraz s rozmanitým pozadím ho inšpiruje a Werther sa zaprisahá, že bude maľovať len prírodu. Tá mu totiž dáva veľa námetov. Za deťmi prichádza ich matka, ktorá bola vo meste so svojím najstarším synom. Vypráva Wertherovi svoj príbeh. Má tri synov a jej manžel odišiel do cudziny pre dedičstvo, o ktoré ho chceli pripraviť. Wertherovi sa jej ľutuje a dá matke aj deťom niekoľko peňazí.

Jedného dňa sa zoznámi s krásnou Lottou, do ktorej sa na prvý pohľad zamiluje. Lotta je však zasnúbená s Albertom. Ten je síce na začiatku Lottinho a Wertherovho vzťahu mimo mesto, ale Werther si je vedomý jeho existencie a preto nepodniká žiadne ďalšie kroky. Pravidelne navštevuje Lottin dom, stáva sa dobrým priateľom jej otca aj súrodencov. Ako bolo povedané na začiatku, všetko neúmerne prežíva a tento vzťah nie je výnimkou, dalo by sa povedať, že hraničí až so závislosťou. V chvíli, keď sa Albert vracia do mesta, je Werther ešte nešťastnejší než predtým, zvlášť keď vidí tých dvoch spolu. Napriek tomu neprestáva Lottu navštevovať, záhy sa spriatelí s Albertom a je dojatý jeho pochopením. Albert totiž Wertherove návštevy naprosto toleruje a občas mu dovolí byť s Lottou osamote. Werther je však nespokojný, jeho citová kríza sa stále prehlbuje, začína mať depresie.

Na radu svojho priateľa Viléma prijíma miesto u vyslanca. Zprvu je tu šťastný, pohybuje sa medzi ľuďmi, nemá čas sa potápať v sebelítosti a zabudne aj na Lottu. Brzy sa tu však prejaví povestné delenie spoločnosti a Werther sa kvôli svojmu zápalu pre diskusiu dostane do neprijemností. Začína opäť myslieť na Lottu, znovu sa dostavujú depresie, tentokrát silnejšie ako predtým. Požiada o prepustenie a vracia sa späť k Lotte, ktorá si medzitým vzala Alberta. Werther si myslí, že sa všetko vráti do starých koľají, ale už sa nestretáva s takou výraznou Albertovou podporou. Začína sa stále viac potápať v sebelítosti, vo svojich depresiách a stále častejšie myslí na sebevraždu.

Poslednou pomyselnou hrebeňou do jeho rakvy je fakt, že ho Lotta na Albertův popud požiada, aby ich dom tak často nenavštevoval. Lotta sama si však – ač nechce – začína uvedomovať, že Werthera tiež miluje a začína mať o neho vážne obavy. Svoje city mu však už nestihla sdieľať. Werther je plne odhodlaný k činu. Napíše Albertovi dopis, v ktorom ho žiada, aby mu požičal pistole. Albert vyhoví, lebo nevie, k akému účelu pistole poslúžia. O púlnoči toho dňa sa Werther zastrelí. Ráno je nájdený sluhou, ktorý všetko oznámi Charlottinmu otcovi. Je pochovaný na mieste, ktoré si sám určil.

Vplyv:

• Film z roku 1976 od režiséra Egona Gunthera. Dielo sa tiež hrá ako divadelná hra.

Ukážka

„Že vy ľudia,“ zvolal som, „keď o niečom hovoríte, musíte hneď povedať: To je pošetilé, to je múdre, to je dobré, to je zlé! A čo to vlastne všetko má znamenať? Vyzkúmate tým vnútorné pohnútky toho ktorého skutku? Dokážete s istotou odvodiť príčiny, prečo sa stal, prečo sa stáť musel? Keby tomu tak bolo, nesypali by ste tieto súdy tak ľahko z rukávu.“

The post Utrpenie mladého Werthera – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Faust

Autor: Johann Wolfgang Goethe

Pridal(a): Mark3t

Johann Wolfgang Goethe

• * 28. 8. 1749 Frankfurt nad Mohanom – † 22. 3. 1832 Výmar
• Najväčší nemecký básnik, jeden zo symbolov tvorivej génia v svetovej kultúre, prozaik, dramatik, historik umenia a umelecký kritik, právnik a politik, biológ a staviteľ.
• Otec bol cisársky radca a veľmi zodpovedne sa staral o výchovu a vzdelanie svojho syna → mladý
• Goethe sa učil gréčtinu, latinčinu, hebrejčinu, francúzštinu, angličtinu a taliančinu a dobre znal aj literatúru písanú v týchto jazykoch → v rokoch 1765-68 študoval práva v Lipsku
• V devätnástich sa ťažko roznemohol a musel sa na čas vrátiť domov → v tej dobe sa plne prejavuje jeho jedinečné pozorovateľské nadanie a schopnosť vcítiť sa do psychiky druhých
• Všetky podnety z milostných vzťahov, osobných stretnutí, rozhovorov a náhodných poznámok uchovával vo svojej geniálnej pamäti a neskôr ich využil vo svojej tvorbe

Tvorba:

• a) drama:
  • Triumf citovosti – podľa Goetha „dramatický vrtoch“
  • Faust – dvojdielna filozofická báseň v dramatickej podobe
  • Ifigénia na Tauride – veršovaná tragédia, ktorá čerpá námet zo starogréckej trójskej báje
  • Anethe, Nálada zamilovaného
• b) poézia:
  • Prometeus – táto báseň nadväzuje na antický mýtus o Prométheovi, zobrazuje tu ale rebelujúceho a triumfujúceho hrdinu.
  • Kráľ duchov, Čarodejník učeň – balady
  • Život oslavujem – zbierka básní
• c) romány:
  • Utrpenie mladého Werthera – najslávnejší román 18. storočia, ktorý je písaný formou listov a zápisov z denníka. Hrdina románu nemôže nájsť svoje miesto v svete plnom zla, bez možnosti prirodzeného žitia a spácha samovraždu.
  • Viléma Meistera roky učňovské – vývojový a výchovný román,
  • Viléma Meistera roky tovarišské – protiklad Utrpenia mladého Werthera

Znaky a vplyv tvorby:

• Zo všetkých veľkých západných básnikov je pre nás Goethe ako básnik najmenej prístupný – istý k tomu prispieva aj ťažká preložiteľnosť jeho poézie. A tak, hoci každé Goetheho dielo nesie pečať svojho autora, jeho jedinečnej osobnosti, nemá Goetheho poézia nijaký výrazný vplyv na súčasných nemeckých autorov.
• Goethe mal obrovské básnické ambície, snažil sa rozšíriť európsku literárnu tradíciu, ale bránil sa tomu prispôsobiť sa jej, nechať sa ovplyvniť a stratiť vlastnú.
• Jeho básne majú bezpochyby lyrické aj epické kvality, predsa čitateľov nedojímajú, postrádajú akýkoľvek prvok sentimentu či vášne. Goetheho poézia je jednolitá a leckdy sa môže zdať kvôli svojej archaickosti až nestraviteľná.

Literárny kontext

Preromantizmus:

• Umelecký prúd 2. polovice 18. storočia, ktorý vznikol najmä ako reakcia na klasicizmus a osvietenstvo – vo svojej dobe ho tvorí predovšetkým meštianstvo ako prejav svojho nového životného postoju a umeleckého štýlu → kladie dôraz na citové hodnoty prostého, „nezkaženého“ človeka.
• V literatúre sa vedľa názvu preromantizmus môžeme stretnúť aj s názvom sentimentalizmus, pretože preromantizmus sa orientuje hlavne na posilnenie emocionálnej pôsobivosti umeleckých diel.
• Chápe umenie ako prostriedok na premenu sveta. Zdôrazňuje cit aj vášeň, za silný inšpiračný zdroj je považovaná ľudová poézia, rozvíja sa vzťah k prírode, fantázii, dávnoveku…
• Častými motívmi sú cintoríny, jazerá, trosky hradov, mesačný svit, symbol mnícha, pustovníka, väzňa alebo pútnika.

Znaky:

• Prechod medzi klasicizmom a romantizmom
• Dôraz na cit (morálku, ctnosti)
• Odmietnutie konvencií, príkazov, poriadku → aj v umeleckej tvorbe (požiadavka úplnej tvorivej slobody)
• Nerozdieľovanie na vrstvy (spoločnosť)
• Návrat k prírode, k ľudovej slovesnosti (folklóru)
• Vzor: vidiecky, prostý, nezkažený človek; prostý spôsob života
• Obdiv k schopnému, podnikavému jedincovi
• V Nemecku literárne hnutie Sturm und Drang (búrka a vzdor) – išlo o skupinu mladých umelcov vedených J. W. Goethem, ktorí pojali umeleckú tvorbu ako výraz umeľcovej osobnosti, jeho citov a temperamentu a neuznávali žiadne záväzné pravidlá, ktorými by sa mal tento výraz riadiť → proti spoločenskej nespravodlivosti, útlaku, neslobode, pokrytectvu…

Český preromantizmus:

• V českom prostredí zodpovedá preromantizmus prvej fáze národného obrodenia
• Dôraz na cit → spojenie verejného a súkromného citu (Jan Kollár)
• Kult prírody, folklóru, dávnoveku aj šťastnej budúcnosti (Rukopis královédvorský, Rukopis zelenohorský, F. L. Čelakovský, J. Kollár)
• Rozpätie citu: láska k žene, národu, ľudstvu; bratstvo (slovanská vzájomnosť, všeobecná humanita – J. Kollár)
• V dôsledku slabosti českej buržoázie nemožnosť sny realizovať, preto buď nadmerný entuziazmus alebo naopak elegizmus (J. Kollár)
• Úsilie o rozvoj národného jazyka (zvlášť básnického a odborného – J. Jungmann)

(Obdobie preromantizmu sa u niektorých európskych národov časovo zhoduje s obdobím osvietenstva a národným obrodením.)

Ďalší autori:

• Jean-Jacques Rousseau – Emil alebo O výchove
• Antoine-François Prévost – Manon Lescaut
• Thomas Percy – Pamäti starej anglickej poézie
• James Macpherson – Ossianove spevy
• Lawrence Sterne – Tristram Shandy
• Johann Gottfried Herder
• Friedrich Schiller – Lupiči
• Václav Thám
• Jan Kollár – Slávy dcéra
• František Ladislav Čelakovský – Slovanské národné piesne

Rozbor diela: Faust

Téma, myšlienka:

• Goethe založil drámu aj na kontraste dobra so zlom. Položil proti sebe túžbu po poznaní a pesimizmus. Viac ako dej, sú dôležité filozofické myšlienky. Rieši zmysel života a upozorňuje na náročnú cestu k ideálu, ktorá vedie cez mnoho prekážok.
• Venovanie obsahuje nielen spomienky Goetha na už skôr spracovaný námet, ale aj na pocity a myšlienky z jeho mladosti. Sťažuje sa na uplynutý čas, opisuje smútok nad stratenými priateľmi.

Námet:

• Námetom diela Faust od Johanna Wolfganga von Goetha je stredoveká legenda o Faustovi, ktorý zapredal svoju dušu diablovi → predlohou tejto legendy je skutočná postava stredovekého nemeckého alchymistu, astrológa a mága dr. Johanna Fausta.
• Vyprávaním o Faustovi sa Goethe inšpiroval už v mladosti, keď počas štúdia v Lipsku napísal na toto téma prozaické scény, ktoré dostali názov Urfaust. V rozmrzelenej nálade svoje dielo nazýval ako ježibabí výplod. Táto nálada bola následkom toho, že si všimol, ako sa mu dielo pod rukami komplikuje a stáva sa nezaťažiteľným do tradičných literárnych žánrov.

Kompozícia:

• Dokončené dráma má dve časti: Faust I., Faust II., diely knihy sú od seba oddeľené smrťou Markétky.
• Pred prvou časťou, ktorá obsahuje 25 scén, je napísané Venovanie, Predohra na divadle a Prológ v nebi. Druhá časť tragédie sa skladá z 27 scén, obsažených v päť dejaní. Kniha, ktorú som prečítala ja, navyše obsahuje predmluvu, vydavateľov doslov a poznámky prekladateľa O. Fischera.
• Kompozičný postup diela je chronologický, objavujú sa tu prvky antického dramatu, ktoré sa miešajú s prvkami komickými aj tragickými. Kniha je prevažne veršovaná, striedajú sa metrické schémy aj rýmy
• Prozaický text sa objavil iba v jednej časti, a to pri rozhovore Fausta s Mefistofelesom.

Jazyk a štýl:

• Celé dielo je prepletené mnohými prechodníkmi a jazykovými prostriedkami:
  • anafora (keď nepriateľ sa sápe na teba, keď dotierave ťa laskajúc,)
  • epifora (S vládkyňou plešte, s Helenou plešte,)
  • aliterácia (Hrob, hrana, hrom či hrôza, hrotivý -)
  • prirovnanie (Vlnka znie ako poviedanie,)
  • enumerácia (Šturká, tlačí, vzpína, vzrýva, )
  • eufemizmus (modlitbičky)
  • dysfemizmus (zdechlina)
  • exklamácia (Ó vzhúr!)
  • hyperbola (Ráz – a sto sa ich splítajú.)
  • metafora (Má prsia v plameňoch sa dusí!)
  • synekdocha (Tu máš svoje sklo!)
  • epiteton (ďábelskou mrazivou svoju päsť)
  • onomatopoia (Aký desný zvuk to stená!)
  • epizeuxis (Mlč, ó, mlč len!)

Hlavné postavy:

• Faust – večne nespokojený stredoveký učenec – pôvodne rebelant proti starej spoločnosti a myšlienkovým konvenciám, túžiaci po stále novom a novom poznaní → hľadá pravdu a pretvára svet – mení sa v predstaviteľa činorodého ľudstva
• Mefistofeles – symbol zla, diabol usilujúci o Faustovu dušu → ztelesňuje skepticizmus a pochybovačnosť

Dej (obsah) diela:

Na samom počiatku knihy je sťažka Boha s diablom o ľudskú dušu. Bôh verí, že sa Faust nenechá zmást sľubmi večného mladia a zostane mu verný. V tej dobe Faust túži natoliko po vzdelaní, že stvrdí krvou dohodu, ktorú mu ponúkne Mefistofeles. Ak Faust dosiahne pokoj a uspokojenie, prepadne jeho duša peklu. Mefistofeles splňuje všetky Faustove želania, aby ho dokázal odvrátiť od túžby po vedení. Nechá ho poznať krásy sveta, omladí ho a do cesty mu privedie krásnu dievčinu Markétku, do ktorej sa Faust zamiluje. Markétka spôsobí smrť svojej matky aj brata, lenže s tým nedokáže žiť a tak zabije dieťa, ktoré mala s Faustom. Keď sa Faust dozvie, že Markétka čaká vo väzení na popravu, rozhodne sa jej pomôcť. Lenže ona nedokáže žiť s ranami života a tak jeho pomoc odmietne a čaká na popravu.

V druhej časti je Faust zmáčený smrťou svojej milovanej. Mefistofeles sa ho snaží rozptýliť, odvedie ho na cisársky dvor. Faust si dokáže získať obľubu cisára, pretože vynaliezol papierové peniaze a tak zachránil ríšu pred úpadkom. Faust sa ožení s Helenou a narodí sa im syn, lenže ten umiera. Na konci Faust žiada cisára, aby ho obdaroval bažinatou pôdou, ktorú chcel zúrodniť a poskytnúť slobodným ľuďom. V uskutočnení tohto snu nachádza Faust zmysel svojho života a konečne dosiahne uspokojenie. Mal by prepadnúť peklu, ale to sa nestane, lebo venoval pôdu chudobným ľuďom a tak vykonal dobrý skutok, ktorý ho vyslobodil z dohody s diablom.

——————————-

——————————-

Vlastný názor:

Postava Fausta je spočiatku opravdu veľmi pesimistická, na všetky otázky odpovedá ironicky a nič mu nie je dobré. Ak sa nájde osoba, ktorá nesdiela jeho názory, ihneď jedná podráždene. Tým, že chcel spáchať samovraždu, dokázal, že je značne slabomyseľný. Pretože človeka, ktorý je pevne rozhodnutý vziať si život, nič nedokáže odtrhnúť od jeho plánu. Faust sa mi zaľúbil až v chvíli, keď preukázal ľútosť voči ľuďom, ktorým sa so svojím otcom v dobe moru ublížil. Preukázal tak aspoň trochu súcitu.

Popri tom nechápem, čím si Faust zaslúžil vykúpenie. Pretože jeden dobrý skutok nevymaže stovky tých zlých. Podľa mňa bol veľmi egoistickou postavou a všetky jeho činy boli len pokusom, ako by si mohol prilepšiť. Na konci mal len šťastie, že sa za neho prihovorili kajúcniky, medzi ktorými bola aj Markétka, ktorá ho zrejme stále milovala.

The post Faust – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

  Kniha: Utrpenie mladého Werthera

  Autor: Johann Wolfgang Goethe

  Pridal(a): Jantha

Johann Wolfgang Goethe (1749 – 1832)

• Je považovaný za jednu z najväčších osobností svetovej literatúry, najvýznamnejší nemecký básnik.
• Pôsobenie v rôznych častiach Nemecka, neskôr predovšetkým vo Výmare
• Renesančný človek – básnik, dramatik, filozof, prozaik, vedec, autor vedeckých štúdií.
• Predstaviteľ hnutia Sturm und Drang.
  • Tvorba zcela v duchu hnutia – vyjadrenie umelcovho osobnosti, citov a myšlienok, naprostá voľnosť bez obmedzovania akýmikoľvek pravidlami, inšpirácia Shakespeareom
• Spolupráca s Friedrichem Schillerom, vzájomná inšpirácia.
• Podnetom pre tvorbu románu bolo autorovo milostné vzplanutie k mladé Charlotte Buffovej vo Wetzlare, kde vykonával prax právnika.

Medzi ďalšiu tvorbu autora patria:

• Prometeus – báseň, ľudský vzdor proti bohom
• Torquato Tasso – veršovaná tragédia o osude italského barokového básnika a jeho sporu s panovníckym dvorom plným intrik
• Faust –  veršovaná tragédia -> doktor Faust je nespokojný -> Mefistofeles, diabol mu ponúkne služby, on mu podpíše dušu
• Elegie
• Trilógia Vášne

Literárny kontext

Preromantizmus

• 18.storočie , Francúzsko , prechodné obdobie medzi klasicizmom a romantizmom
• Vznikol ako reakcia na schematický klasicizmus aj na chladné rozumárske osvietenstvo . Vytváralo ho predovšetkým meštianstvo ako nastupujúca trieda a dôraz bol kladený na citové hodnoty prostého, nezkaženého človeka . Bol predstupňom romantizmu. V literatúre sa vedľa názvu preromantizmus používa označenie sentimentalizmus.
• V preromantizme kladú autori dôraz na cit, odmietajú konvencie, príkazy, poriadok a vraciajú sa k prírode. K ľudovej slovesnosti, k fantázii a k dávnoveku. Vzorom im je vidiecky, nezkažený človek a prostý spôsob života. Častými motívmi sú jazerá, cintoríny, nočné motívy, trosky hradov , mesačný svit , symbol mnícha , pustovníka , väzňa alebo pútnika . Často sa objavuje svetobol , vyjadrujúci rozervanú náladu prevažne mladých ľudí, omrzelých svetom aj životom.

Predstavitelia

• Rousseau – Emil alebo O výchove , Nová Heloisa (román v listoch)
• Prévost – Manon Lescaut (autobiografická spoveď)

Sturm und Drang

• Najvýznamnejší prúd nemeckého preromantizmu. Názov tohto hnutia bol odvodený od rovnomennej hry nemeckého dramatika F.M.Klingera. Hnutie presadzovalo tvorivú slobodu pre umelca , odmietalo spoločenské konvencie, kritizovalo každú formu útlaku, do popredia kladlo cit , vášeň a fantáziu . Ideálom bol návrat k prírode. Uznávali len autority ako je Shakespeare a Rousseau.

Predstavitelia:

• Schiller – Óda na radosť (zhudobnené); Loupežníci , Úklady a láska
• Goethe

Rozbor diela: Utrpenie mladého Werthera

• Druh: epika
• Žáner: sentimentálny román
• Smer: preromantizmus – Sturm und Drang

Námet:

• Príbeh o človeku, ktorý si nakoniec vezme svoj život, vyjadrenie slobody a práv človeka k takémuto kroku.

Téma:

• Jedno hlavné téma zaberá príbeh Werthera, ktorý sa zamiluje do zadanej ženy. Potom čo sa dozvie, že ju nemôže získať, sám se zastrelí.

Motívy:

• Nešťastná láska, príroda, vidiek, povýšenosť, smrť, útrapy, krása, spravodlivosť

Kompozícia:

• chronologický postup v celom vyprávaniu
• kniha rozdelená na dva dieli:
  • Prvý diel zahrňuje pristěhovanie, priebeh života v meste a je uzavretý W. odchodom z dôvodu zvyšujúceho pesimizmu z neúspechu ako v osobnom, tak aj verejnom živote.
  • Druhý diel opisuje pôsobenie v jeho novom zamestnaní na veľvyslanectve , stretnutia s nadriadenými a následné prepustenie na vlastnú W. žiadosť. Druhý diel končí tragicky , a to sebevraždou W.
• Príbeh je rámovaný vyprávačovým úvodom v roli vydavateľa románu a tiež záverečnou správou o W. smrti.

Vnútorná výstavba dej:

• Expozícia – Werther prichádza do Wahlheimu.
• Kolízia – Seznamuje Werthera s Lottou.
• Kríza – Útek Werthera na veľvyslanectvo za prácou.
• Zvrat – Návrat Werthera, Lottou odmietnutý.
• Záver – Končí tragicky. Sebevražda Werthera.

Jazyk a štýl :

• písané formou listov (kombinované s denníkovým záznamom)
• spisovný jazyk, knižné výrazy, zvolacie vety, rečnícke otázky
• text obsahuje dlhé súvetia, nekončiace myšlienky
• použitie zdrobnenín, eufemizmov , elíps
• reč je tvorená patetickým a nostalgicky ladeným slohom, presýcaná radou citoslovcí , prerušovaných viet či zvolávacích konštrukcií , ktoré zosilňujú jej emocionálne zafarbenie .
• Sledujeme vývoj psychiky hrdinu, jeho najprv nadšené a veselé líčenie prírody, neskôr len pocity nešťastia a zúfalstva

Typy prejavov  a vyprávačské spôsoby:

• ich – forma (ne zcela vždy -> v závere er-forma)
• priama reč

Typ vyprávača:

• priamy vyprávač, je ním sám hlavný hrdina, v závere vševedúci vyprávač

Časopriestor:

• Waldheim, fiktívne mestečko v Nemecku; 2. polovica 18. storočia (máj 1771 až december 1772)

Postavy:

• Werther – Mladý maliar, príslušník strednej nemeckej vrstvy. Miluje prírodu, rád sa túla po kraji, obdivuje krásy sveta a číta Homérovu Odyseu – jeho najmilejšiu knihu, ktorú má vždy s sebou. Nesnáša rozdelenie spoločnosti na stavy, pretože bráni naviazaniu vzťahov medzi ľuďmi. Veľmi citlivý ku svojmu okoliu. Prispieva chudobným, láskavý, ochotný. Chorobne zamilovaný do Lotty. Jediným východiskom jeho beznádeje sa stáva smrť.
• Charlotta – Krásna vidiečanka, ktorá sa vydá za úradníka Alberta, ktorý sa jej ujal. Sice ho (pravdepodobne) nemiluje, ale je mu zaviazaná za všetko, čo pre ňu vykonal. K Wertherovi teda zprvu chová náklonnosť, snad až lásku, nechce ale opustiť Alberta, a tak Werthera odmieta.
• Albert – Úradník, s Wertherom naviaže priateľský vzťah. Skvelo si rozumejú, avšak díky láske Werthera k Lotte začne žiarliť. Obaja dva sa však sebazaprením ovládajú.
• Vilém – blízky priateľ W. a adresátom takmer všetkých listov (na konci sú listy poslané aj Lotte)

Dej :

Wether prichádza na dedinu, aby sa tu venoval najmä maliarstvu. Po nejakej dobe, keď si užíva samotu, jede Werther na ples v kočiari s niekoľkými priateľkyniami. S nimi jede aj Lotta. Mladé, pekné dievča, ktoré má od matkinnej smrti na starosti celú domácnosť. Lotta sa má vydať za Alberta, dobrého a poctivého úradníka, ktorý je teraz na cestách. Na plese tancuje s Wetherom, ktorý sa do Lotty zamiluje.

Od tohto dňa ju navštevuje skoro denne a podnikajú dlhé prechádzky. Po čase prichádza Albert. Werther, ktorý už nesnese ďalej pobývať v prítomnosti ženy, do ktorej je bezhlavo zamilovaný, avšak ktorá zároveň patrí inému, vstupuje do služieb na veľvyslanectve. Seznamuje sa tu s dievčaťom, ktoré mu pripomína Lottu a trávi s ňou nejaký čas. Dopisuje si s Lottou, ktorá je už vydatá za Alberta. Medzi ním a úradníkmi dochádza k neshodám, rozhodne sa teda ďalej nezostať a miesto opúšťa.

Werther sa vracia na vidiek, kde sa opäť začne stýkať s Lottou. Albert začína trochu žiarliť, avšak jeho galantnosť a povaha mu nedovoluje nahlas vysloviť svoje myšlienky. Pred Vianocami odchádza Albert navštíviť známych, Werther sa opäť schádza s Lottou. Vyznáva jej svoju lásku. Tá pozná, že Werthera nejspíš tiež miluje, avšak jej česť jej nedovolí klamat manžela. Werther odchádza domov, napíše dlhý list Lotte a pošle k Albertovi sluhu s prosbou o vypožičanie dvoch zbraní, ktoré podľa svojho tvrdenia má na cestu, ktorú hodlá vykonať. Aj keď Lotta tuší nejaké nešťastie, postrkovaná Albertom je sluhovi predaná.

Werther sa o polnoci toho istého dňa zastrelí. Ráno je nájdený sluhou, ktorý ide nešťastie oznámiť otcovi Lotty. Predpoludním Werther umiera aj so svojimi nenaplnenými citmi. Je pochovaný u dvoch líp; na mieste, ktoré si sám určil.

Podobné diela:

• Smrť z lásky (sebevražda)
  • Romeo a Júlia , Úklady a láska
• Romány v listoch:
  • Diderot – Jeptiška
  • Rousseau – Nová Heloisa

Vplyv:

• Film z roku 1976 od režiséra Egona Gunthera. Dielo sa takisto hrá ako divadelná hra.

Ukážka

Jak sa hlúpo vyjímam, keď sa vo spoločnosti hovorí o nej, to si nepraj vidieť. A keď sa mňa dokonca pýtajú, ako sa mi páči – páči! Toto slovo je mi na smrť protivné! Aký by to mal byť tupý chlap, aby sa mu Lotta len páčila, aby mu nezaberala všetky zmysly a všetok cit! Páči! Nekedys sa ma kto zopytoval, ako sa mi páči Ossian!

Nechápem niekedy, ako ju môže, ako ju smie mať rád iný, keď ja ju predsa jediný tak vrucne, tak z celého srdca milujem, nič iné nepoznám, neviem, a nemám než ju.

The post Utrpenie mladého Werthera – rozbor (Obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.