Kniha: Utrpenie mladého Werthera
Autor: Johann Wolfgang Goethe
Pridal(a): Ewuška
Johann Wolfgang Goethe (1749 – 1832)
- Najvýznamnejší nemecký básnik, predstaviteľ hnutia Sturm und Drang
- Štúdium práva -> právnik
- Dvorný rada, minister štátnej správy Sasko-výmarského vojvodstva
- V čele hnutia Sturm und Drang
- nemecké literárne preromantické hnutie 18. storočia – “Búrka a vzdor”
- zo stejnojmennej hry F. M. Klingera (ťažký preklad; Sturm – útok, búrka; Drang – túžba, pud, nápor)
- idealizácia individuálnej vzbury jedinca; tragický koniec
- reakcia na racionalizmus, osvietenstvo; návrat k emóciám
- snaha o rozvoj geniálnej osobnosti, rozvoj emocionality – “éra géniov”
- osobná sloboda; nadradenosť osobnosti nad autoritami; fantázia; originalita; príroda; ľudová slovesnosť
- hudba, literatúra (dráma)
- Goethe, Klinger, Schiller
- Cesty po Európe, láska k Antike
Dielo
- Faust
- dráma, dvojdielna filozofická veršovaná tragédia
- zpodobnenie životnej púte človeka, Faust podľa dohody medzi diablom a Bohom ten, na kom sa má preukázať hodnota, či bezcennosť človeka
- Trilógia vášne
- lyrická básnická zbierka
- trojica básní inšpirovaná láskou starnúceho autora k sedemnásťročnej Ulrike
- Viléma Meistera léta učednické, tovarišské
- dvojdielny vývojový, výchovný román, protiklad tragického Fausta
- o životnej ceste chlapca od ilúzií k zmúdrosteniu, o ceste za umením
Zaradenie do literárneho kontextu
Literárny smer
- preromantizmus, sentimentalizmus, 2. polovica 18. storočia
- prechod medzi klasicizmom a romantizmom, umelecký smer aj životný štýl meštianstva
- odpor k strohému racionalizmu osvietenstva, zdôrazňovanie citovosti, prežitkov, nálad, pocity melanchólie a smutku
- návrat k prírode, vidieckemu spôsobu života, sklon k jeho idealizácii, citové hodnoty prostého, nezkaženého človeka
- neporušené vidiecke prostredie je ideálne pre rozvoj ľudského ducha a naplnenie potreby slobody – odpor k modernej spoločnosti, inšpirácia ľudovou slovesnosťou, opravdovosť citu, prežitok srdca, právo na plný, neobmedzený citový život
- motívy prírodných scenérií, tajomnosti (zrúcaniny, jazerá, mesačný svit)
- hrdinovia nie sú búriči, naopak sú čestní, odvážni, cituplní, vznešení a dôstojní
- hnutie Sturm und Drang v Nemecku – presadzovanie citu, vášne, slobody a kreativity, odpor k útlaku a nespravodlivosti
Ďalší spisovatelia daného obdobia
- Friedrich Schiller
- jeden z predných predstaviteľov hnutia Sturm und Drang
- štúdium medicíny, neskôr vojenský lekár, profesor histórie, priateľstvo a spolupráca s Goethem
- v tvorbe úvahy o slobode jednotlivca aj národa, historické hry aj vedecké práce, balady
- Loupežníci
- dráma, autorova prvotina, zamyšlenie, že proti bezpráviu nelze bojovať iným bezprávím
- Úklady a láska
- dráma, zachytenie tragického príbehu lásky medzi dcérou chudobného hudobníka a synom šľachtičnej
- Óda na radosť
- báseň oslavujúca šťastie a nezištné priateľstvo, výzva k sbratreniu ľudí
- Jean Jacques Rousseau
- prispievanie do encyklopédií, politických periodík, spolupráca na Encyklopédii – priateľstvo s Denisom Diderotom
- nútené exily v zahraničí – často vplyvní nepriatelia
- dôraz na prirodzenosť, návrat k neporušenej prírode, ktorá jediná zachová človeka v jeho prirodzenom stave (vymezenie voči civilizácii, ktorá človeka kazí a dochádza k úpadku mravov)
- Emil alebo O výchove
- pedagogický román, inšpirácia pre modernú pedagogiku, podrobná štúdia o výchove detí, dôraz na cit a prirodzený vývoj
- Spoločenská zmluva
- politický spis, rieši vznik štátu, ktorý vzniká na základe spoločenskej zmluvy
- Vyznanie
- veľmi otvorený popis autorovho života, daný k strýkovi a tete na vyučenie a vzdelanie – neúspešné – veľa profesii
Rozbor: Utrpenie mladého Werthera
Základná charakteristika:
- Literárny druh: epika
- Literárny žáner: román – sentimentálny/milostný
- Dátum vydania: 1774
Hlavná myšlienka:
- Konflikt jednotlivca a spoločnosti, motív nešťastnej lásky. Môže byť človek opravdu šťastný? Áno, ale len keď nebude veľa premýšľať o živote
Tematický plán:
- Ústredný konflikt: ztroskotanie lásky k Lotte
- Téma: Werther sa zamiluje do zadanej ženy. Po zistení, že ju nemožno získať, zastrelí sa.
- Motívy: nešťastná láska, smrť, príroda
- Epizódy: Nevyskytujú sa.
Kompozícia:
- dve časti, obsah rozdelený do jednotlivých dopisov
- všetok dej prebieha chronologicky
Vyprávačie zpôsoby:
- ich-forma, v závere er-forma
Typy prejavu
- priama reč
Kompozičný plán:
- Dej je rozčlenený na dve knihy (Prvá kniha – dopisy Vilémovi, Vydavateľ čitateľovi – čitateľ je prostredníctvom tretej osoby informovaný o ďalšom Wertherovom konaní až po jeho sebevražde) a krátke úseky, ktoré majú formu dopisov. Ich dĺžka je rôzna a sú označené dátumom.
Jazykový plán:
- Napísané formou dopisov od Werthera, a to väčšinou Vilémovi, niekoľko aj Lotte.
- Zastarané a spisovné výrazy, dlhé súvetia, nekončiace myšlienky a úvahy, časté podrobné popisy prírody.
- Werther v dopisoch používa zdrobneniny a eufemizmy, Viléma občas oslovuje aj „drahušku“. Romantické až preromantické dielo (dôraz na cit, prírodu, prežitky).
- Spisovný jazyk, knižné výrazy, zvolacie vety, rečnícke otázky
- Tropy a figúry: prirovnania – kalich
Miesto a čas dej:
- odohráva sa vo Waldheime, fiktívnom mieste v Nemecku (1771-72)
Postavy:
- Werther – básnik, romantik, pravý básnik, avšak zaslepila ho láska; je citlivý, jemný, bez okolkov milujúci Charlottu; za najdôležitejšie považuje city, dušu, nenávidí namyšlenosť, obzvlášť u šľachtičiek, opovrhuje ľuďmi riadiacimi sa len rozumom
- Charlotta – podľa Werthera je to to najkrajšie, najláskavejšie a nejušľachtilejšie stvorenie so starostlivosťou o svoje mladšie súrodencov a plne sa oddávajúce svojmu manželovi Albertovi; všetci ľudia v okolí oceňujú jej osobnosť, kvality, Werther je však zaslepený, nevidí sebemenšiu chybičku, najniternějšiu vadu, je na nej naprosto závislý a trpí, že ju nemôže mať; Lottin vzťah k nemu je poniečkud nejasný
- Albert – Lottin manžel, neskôr aj Wertherov priateľ
Vilém– Wertherov priateľ, sú mu adresované dopisy
Dej (obsah) diela:
Prevážná časť románu je písaná formou dopisov, ktoré Werther píše svojmu priateľovi Vilémovi a v ktorých popisuje svoje príhody. Myslím si, že mnohem dôležitejšie ako dej románu je Wertherova osobnosť ako taká, lebo je odrazom osobnosti samotného Goetheho. Werther je mladý, emotívny muž, všetko prežíva naplno, obdivuje všetko krásne, zbožňuje prírodu a Homérove básne. Je to človek s veľkým srdcom, teší sa v popisovaní svojich citových stavov. Niekedy má „záchvaty súcitu“, keď sa bojí vyjsť von z domu, aby nezašlápl brouka či rastlinku. Je to tiež veľký diskutér, svoj názor dokáže horlivo obhajovať a plamenný o ňom hovoriť. Protiví sa mu triedenie spoločnosti do jednotlivých kást a má tiež pomerne pokrokový názor na sebevraždu. Nebere ju ako útek pred svojimi problémami, ale ako veľký čin.
Werther žije na vidieku, kam utiekol pred meštianskym stereotypom. Všetko si naplno užíva, teší sa vidieckym výjavom, prírodou. Unáša ho krása zdejšej prírody. Najde si obľúbené miesto, odkiaľ má rozhľad do celého údolia. Jedného dňa tam uvidí na zemi chlapca, ktorý k sebe tiskne mladšieho súrodenca. Rozhodne sa deti namalaovať. Obraz s rozmanitým pozadím ho inšpiruje a Werther sa zaprisahá, že bude maľovať len prírodu. Tá mu totiž dáva veľa námetov. Za deťmi prichádza ich matka, ktorá bola vo meste so svojím najstarším synom. Vypráva Wertherovi svoj príbeh. Má tri synov a jej manžel odišiel do cudziny pre dedičstvo, o ktoré ho chceli pripraviť. Wertherovi sa jej ľutuje a dá matke aj deťom niekoľko peňazí.
Jedného dňa sa zoznámi s krásnou Lottou, do ktorej sa na prvý pohľad zamiluje. Lotta je však zasnúbená s Albertom. Ten je síce na začiatku Lottinho a Wertherovho vzťahu mimo mesto, ale Werther si je vedomý jeho existencie a preto nepodniká žiadne ďalšie kroky. Pravidelne navštevuje Lottin dom, stáva sa dobrým priateľom jej otca aj súrodencov. Ako bolo povedané na začiatku, všetko neúmerne prežíva a tento vzťah nie je výnimkou, dalo by sa povedať, že hraničí až so závislosťou. V chvíli, keď sa Albert vracia do mesta, je Werther ešte nešťastnejší než predtým, zvlášť keď vidí tých dvoch spolu. Napriek tomu neprestáva Lottu navštevovať, záhy sa spriatelí s Albertom a je dojatý jeho pochopením. Albert totiž Wertherove návštevy naprosto toleruje a občas mu dovolí byť s Lottou osamote. Werther je však nespokojný, jeho citová kríza sa stále prehlbuje, začína mať depresie.
Na radu svojho priateľa Viléma prijíma miesto u vyslanca. Zprvu je tu šťastný, pohybuje sa medzi ľuďmi, nemá čas sa potápať v sebelítosti a zabudne aj na Lottu. Brzy sa tu však prejaví povestné delenie spoločnosti a Werther sa kvôli svojmu zápalu pre diskusiu dostane do neprijemností. Začína opäť myslieť na Lottu, znovu sa dostavujú depresie, tentokrát silnejšie ako predtým. Požiada o prepustenie a vracia sa späť k Lotte, ktorá si medzitým vzala Alberta. Werther si myslí, že sa všetko vráti do starých koľají, ale už sa nestretáva s takou výraznou Albertovou podporou. Začína sa stále viac potápať v sebelítosti, vo svojich depresiách a stále častejšie myslí na sebevraždu.
Poslednou pomyselnou hrebeňou do jeho rakvy je fakt, že ho Lotta na Albertův popud požiada, aby ich dom tak často nenavštevoval. Lotta sama si však – ač nechce – začína uvedomovať, že Werthera tiež miluje a začína mať o neho vážne obavy. Svoje city mu však už nestihla sdieľať. Werther je plne odhodlaný k činu. Napíše Albertovi dopis, v ktorom ho žiada, aby mu požičal pistole. Albert vyhoví, lebo nevie, k akému účelu pistole poslúžia. O púlnoči toho dňa sa Werther zastrelí. Ráno je nájdený sluhou, ktorý všetko oznámi Charlottinmu otcovi. Je pochovaný na mieste, ktoré si sám určil.
Vplyv:
- Film z roku 1976 od režiséra Egona Gunthera. Dielo sa tiež hrá ako divadelná hra.
Ukážka
„Že vy ľudia,“ zvolal som, „keď o niečom hovoríte, musíte hneď povedať: To je pošetilé, to je múdre, to je dobré, to je zlé! A čo to vlastne všetko má znamenať? Vyzkúmate tým vnútorné pohnútky toho ktorého skutku? Dokážete s istotou odvodiť príčiny, prečo sa stal, prečo sa stáť musel? Keby tomu tak bolo, nesypali by ste tieto súdy tak ľahko z rukávu.“