📝 Život

Narodil sa v pražskom Žižkove v robotníckej rodine. Jeho detstvo bolo poznačené chudobou a sociálnymi nepokojmi, čo sa neskôr odrazilo v jeho diele. Od mladosti bol aktívny v komunistickom hnutí a veril v sociálnu spravodlivosť. Jeho raná tvorba bola ovplyvnená poetizmom a proletárskou poéziou. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protinacistického odboja. Po vojne sa stal členom Komunistickej strany Československa a zastával rôzne funkcie v kultúrnych inštitúciách. V roku podpísal manifest Dva tisíce slov, v ktorom intelektuáli žiadali väčšiu demokratizáciu spoločnosti. Po sovietskej okupácii sa Seifert ocitol na okraji spoločenského diania. Jeho diela boli zakázané a nemohol publikovať. Napriek tomu pokračoval v písaní a jeho básne sa šírili samizdatom. V sedemdesiatych rokoch sa jeho zdravotný stav zhoršil. Trpel dlhoročnou srdcovou chorobou a bol pripútaný na lôžko. Napriek tomu pokračoval v tvorbe a diktoval svoje básne. V roku mu bola udelená Nobelova cena za literatúru. Seifert sa pre chorobu nemohol zúčastniť slávnostného ceremoniálu v Štokholme. Cenu za neho prevzala jeho dcéra. Seifert zomrel v Prahe a je pochovaný na Olšanských hřbitovech. Jeho dielo je prekladom do mnohých jazykov a je považované za jeden z vrcholov českej poézie 20. storočia. Jeho život bol poznačený politickými a spoločenskými zmenami, ktoré sa odrazili v jeho tvorbe. Od raného nadšenia pre komunizmus sa postupne prepracoval ku kritickému postoju k režimu a stal sa symbolom odporu proti totalite. Jeho básne sú plné lásky k životu, k vlasti, ale aj smútku nad stratou a utrpením. Seifertova poézia je hlboko ľudská a autentická. Jeho verše sú jednoduché, ale zároveň hlboké a plné významu. Seifertov životný príbeh je príbehom človeka, ktorý sa nebál postaviť za svoje presvedčenie a ktorý aj napriek ťažkým životným skúškam dokázal zachovať si ľudskosť a vieru v lepšiu budúcnosť. Jeho odkaz je aktuálny aj dnes a jeho básne stále oslovujú čitateľov po celom svete.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Jeho básnická tvorba je charakteristická lyrizmom, melodickosťou a zmyslovosťou. Často sa v nej objavujú motívy lásky, prírody, Prahy a spomienok na detstvo. Jeho poézia je hlboko osobná a zároveň univerzálna. V ranom období bola jeho tvorba ovplyvnená poetizmom a proletárskou poéziou. Neskôr sa jeho štýl vyvíjal a prešiel od avantgardných experimentov k tradičnejším formám. Seifert je majstrom verša a jeho básne sú plné metafor, prirovnaní a iných básnických prostriedkov. Jazyk jeho básní je zrozumiteľný a zároveň bohatý. Jeho dielo je rozsiahle a zahŕňa desiatky básnických zbierok. Medzi najznámejšie patria: Samá láska, Maminka, Morový stĺp, Všecky krásy sveta. Seifert prekladal aj z iných jazykov, najmä z francúzštiny. Jeho preklady sú známe svojou presnosťou a zároveň poetickosťou.

👥 Literárni súčasníci

Franz Kafka (Proces, Zámok), Karel Čapek (R.U.R., Vojna s mlokmi), Vladislav Vančura (Rozmarné leto, Markéta Lazarová)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Jaroslav Seifert (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Na vlnách TSF

Autor: Jaroslav Seifert

Přidal(a): terus

Jaroslav Seifert (1901-1986)

• Jaroslav Seifert bol český básnik, spisovateľ a prekladateľ.
• Je držiteľom Nobelovej ceny za literatúru.
• Bol členom skupiny Devětsil (združenie českých avantgardných umelcov).
• Stál na začiatku vzniku poetizmu (umelecký smer, ktorý vznikol v Československu, zameriava sa na optimizmus a hravosť).
• Básnická zbierka Na vlnách TSF bola prvýkrát vydaná v roku 1925. Radí sa do obdobia poetizmu.

Rozbor: Na vlnách TSF

• Zbierka je rozdelená na dve časti – Svatební cesta a Zmrzlé ananasy a iné lyrické anekdoty. Zbierka je zaujímavá aj z typografickej stránky, ktorú vytvoril Karel Teige (český kritik umenia).
• Literárny druh je lyrika.
• Jedna z výrazných básní sa volá Guillaume Apollinaire. Už v názve je zrejmá alúzia na francúzskeho básnika, ktorým sa Seifert vo veľa dielach inšpiroval. V tejto básni používa voľné asociácie, pomocou ktorých reťazí rozmanité myšlienky.
• „eolovou harfou je Eifelka                          slyš vítr událostí a krásy“ V citácii je vidieť, že Seifert nepoužíva interpunkciu a v ukázke je zreteľná aplikácia nezvyčajnej typografie (veľká medzera).

Básne vo zbierke

V básni sa nachádzajú alúzie na Apollinairovo Pásmo „Pastýřko Eifelko“. Seifert v básni spomína na Apollinaira, keď sa prechádza Parížom „Paríž je zrkadlo Európy vidím v ňom Váš úsmev“. Báseň je obohatená o pestrý jazyk, ktorý je charakteristický pre poetizmus „šklebící sa tvár vraha“ „v železných vetvách ružová baletka hrá na gitaru“. Používa anaforu „Ó mŕtvy kormidelníku“, personifikáciu „dlhé zvuky mávajú krídlami“, hyperbolu „stretol som na uliciach tisíc žien“, místopis „rozlúčil sa s Parížom“, metaforu „Paríž je zrkadlo Európy“.

Ďalej som si vybrala báseň Svatebná cesta. Báseň má voľný verš a je opäť bez interpunkcie. Nachádzajú sa v nej mnohé presahy „a potom snívať – nad krehkým príborom“. V básni sa snaží autor vyjadriť pominuteľnosť a krehkosť manželstva „to šťastie manželské je ako krehké sklo“. Výrazný je motív vlaku Wagons lits „ach Wagon lits vagóny svadobné“, symbolizuje rýchlosť a v básni prenesene nestálosť manželstva. V posledných troch veršoch básnik používa anaforu „ó“. Autor v básni vyjadruje svoju neveru v manželský zväzok, svoj názor sa snaží podať žartovne „POZOR SKLO! POZOR NEKLAPAT!“. V básni sa vyskytuje zaujímavý epiteton „medový mesiac“.

Ďalšia báseň sa volá prístav. Báseň je originálne riešená z typografickej stránky – na začiatku slôk je tučne a veľkým písmom napísané slovo, ktoré je pre danú sloku ústredné „KOTVA“ „NOC“. Na jednotlivé slová nadväzujú sled autorových voľných asociácií. Kotva v básni symbolizuje nádej. Autor sa snaží opísať exotické prostredie „groteskné žirafy šli“. Výrazný je motív mora a putovania „mŕtva ústřica stúpa k lodi hore“. Používa místopis „Singapur“ alebo alúziu na Napoleona „fľaša vrhala tieň cisára Napoleona“.

Báseň Počitadlo je kaligram (obrazová báseň). V nej je zrejmý erotický náboj „Tvoje prsia sú ako jablko z Austrálie“. V básni autor prejavuje svoj kladný postoj k ženskému telu „ako rád mám toto počitadlo lásky“.

Báseň Básnik zachytáva postoj básnikov k životu, ktorý je väčšinou negatívny. Súčasne spomína fakt, že si často pripadajú starší, ako sú „mladosť, ktorá je mŕtva“. Autor situáciu odľahčuje veršom „zatiaľ mu ešte tečie po brade mliečna dráha“.

Báseň Horúčka zobrazuje chorého človeka (pravdepodobne je ním sám Seifert). Pod vplyvom horúčky opisuje čitateľovi svoje momentálne pocity „diablovia v pekle zimnicou umierajú“. Pod každou slokou sa nachádzajú „poznámky pod čiarou“, ktoré dotvárajú situáciu a pôsobia na čitateľove zmysly „krv rtut a vôňa“. Na konci básne je autor natoliko omámený horúčkou, že sa mu zjavuje blud „neznáma dievčina k nemu pristupuje“, ale nakoniec si uvedomí, že to bolo len blúznivé „Ach nie To je len prízrak“.

Zbierka Na vlnách TSF je typická pestrou slovnou zásobou autora, hravosťou, fantáziou, voľnými asociáciami, absenciou interpunkcie a kaligramami. Seifert sa v básňach venoval rozličným témam (more, žena, láska, exotika, námorníci, lode, Paríž), ktoré zobrazuje veľmi originálne. Názov zbierky TSF (Telegraphie sans fil) alebo Bezdrôtová telegrafia vyjadruje modernú dobu, rýchlosť a neotřelosť.

„Vlny a vlny sa vlní a vlní

a na brehu zhynú“

The post Na vlnách TSF – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Mamička

Autor: Jaroslav Seifert

Pridal(a): Patriot

Jaroslav Seifert

• Český básnik, spisovateľ, novinár a prekladateľ.
• Národný umelec, spoluzakladateľ poetizmu.
• Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1984).
• Pracoval ako redaktor mnohých novín a časopisov Rudé právo, Rovnost, Sršatec, Reflektor.
• Seifert tiež pôsobil ako zamestnanec Ľudového domu.
• Hoci pôvodne proletár (komunista) a od 1929 člen KSČ, uchováva si po roku 1945 zreteľný odstup od KSČ (bol od komunistov vyhodený) a stáva sa symbolom demokratickej tradície pripomínajúcej 1. republiku.
• Zomrel na zlý zdravotný stav.

Literárne-historické pozadie

• Nucené budovanie socializmu, komunizmus
• Zväz československých spisovateľov.
• Preferovanými témami boli práca, továrne, stroje, kolektívne vedomie, budovateľské úsilie, glorifikácia Sovietskeho zväzu, J.S.Stalina či K.Gottwalda – robotníci, komunisti

Poetizmus

• Literárny smer, ktorý vznikol v Československu (výlučne český avantgardný smer)
• Cieľom poetizmu bolo úplné oprostenie sa od politiky a optimistický pohľad na svet
• Štýl rozvíjajúci lyriku a hravosť
• Odstránená interpunkcia
• Básne všedného dňa, opisujú bežné veci
• Zameriavajú sa na radostné okamihy
• Hlavná emotívna stránka

Rozbor diela: Mamička

• Obdobie: povojnové obdobie 20. storočia
• Literárny druh: lyrika
• Literárny žáner: spevná intímna lyrika, milostná lyrika

Charakteristika diela:

• Verše prečistené láskou k matke a spomienkami na detstvo
• Námět: láska
• Motív: láska k svojej mamičke, autorovo detstvo
• Postupy: retrospektívny (autor sa spomína na svoju matku); vzťah dejových línií je rámcový; napätie graduje

Jazykové prostriedky:

• Rôzne druhy rýmov v rôznych básňach
• Citovo zafarbené slová
• Jednoduché verše
• Melodičnosť
• Spevnosť
• Prechodníky
• Cudzie slová (mokka)
• Hovorová čeština (strejček)

Časopriestor:

• Prostredie: miesto nie je jasne určené; v dejoch sa premieta celý autorov život; historické súvislosti

Postavy:

• Sú obsiahnuté v jednotlivých básňach.

Obsah diela:

Mamička je pôsobivým vyznaním lásky k matke ako ochránkyňke života a domova. Vrací sa do svojho detstva, spomína na rodný kraj, mamičku a svoje mladosť. Seifert tému mamičky nepoužil po prvýkrát, ale tu je zobrazená na vrcholnej umeleckej úrovni. Básnikova matka je vyobrazená ako prostá, tvrdo pracujúca žena, ktorá je uštvaná pracou a vyčerpaná životom; zároveň je však symbolom istoty a lásky, v ktorej je chudoba vyvážená jemnosťou a čistotou ľudských vzťahov a pocitu bezpečnosti.

Seifert opisuje ťarchu doby a ľudské tragédie žižkovských obyvateľov, napriek tomu však verše pôsobia vrelo a teplo. S veľkým zaujatím podáva čitateľovi aj bežné veci. Vykresľuje maličkosti zo všedného života tak, že si ich dokážeme živo predstaviť. Je schopný vylíčiť vzťah dieťaťa a matky, bez veľkých slov – dokáže sa znovu vžiť do role malého chlapca, ktorý píše mamičke svoj prvý list.

• U okna
  Mamička sedí u okna a plače. Autor sa jej pýta prečo a ona odpovedá vyhýbavo („Až nebudú jedného razu stromy kviesť.“).
• Večerná pieseň
  Keď bola veselá a spokojná mamička, bol veselý celý svet. Básnik spomína aj na chvíle, keď mu mamička ukladala k spánku.
• Vlaky
  Báseň rozpráva o vlakoch, ktoré prechádzajú pod oknami domu. Ich dym ničí kvetiny v oknách. Mamička o ne však stále pečuje.
• Maminčina kytica
  Autor našiel veľký album. V ňom sú fotografie z mamičininho vydania. Na fotografiách si mamička k sebe tiskne kyticu ruží.
• Ukolievanka
  Báseň obsahuje ukolievanku, ktorú mamička rozprávala chlapcovi.
• Pieseň
  Rozpráva o baránkovi, ktorý má k autorovi prísť pred spaním. Pieseň mu nejspíš spievala mamička vždy, než usnul.
• Prvý list mamičke
  Seifert sa pokúša napísať list mamičke k sviatku, ale má málo fantázie.
• Nádražie
  Rozpráva o lokomotívach, o dyme, ktorý vydávajú a o ich cestách.
• Mlynček na kávu
  Báseň má priblížiť ranné vstávanie. Ponorenie do kameňov a hrnčeka s mliekom na plotni. Tiež rannú kávu, ktorá sa najprv mlela v mlynčeku.
• Pavučina
  Pri čítaní lezol autorovi náhle pavúk po knihe. Volal mamičku, aby ho zabila, že sa ho bojí. Tá mu odpovedala: „Prečo? Nesie peniaze.“ A od tej doby pavúky nezabíjali, ale pavučiny museli ometávať.
• Hra v kuličky
  Chlapci radi hrali kuličky. Boli tou hrou veľmi zaujatí.
• Všedný deň
  Tu sa opisuje mamičin všedný deň. Varila, vytierala, prala, žehlila a keď mala silu, ešte zašívala.
• Večer na pavlači
  Spisovateľ vychádza neskoro večer na pavlač. Svieti mesiac a dom naháňa hrôzu.
• Tatínkova dýmka
  Tatínek pravidelne na pavlači fajčil dýmku. Mamička sa zlobila, pretože mu padal popol a tabak na podlahu. Ale keď bol tatínek chorý, ležala dýmka na okne. A mamička ľutovala toho, že tatínek stoná.
• Petrolejová lampa
  Básnik často potajomky večer čítal knihu. Pri tom mu pomáhala lampa. Ucpal škvíru pod dverami a ztlmil svetlo, aby nebol prezradený. Potom si sám seba predstavoval v roli Robinsona alebo inej postavy, s ktorou sa stretol v knihe.
• Nôž
  Strýčko bol námorníkom a daroval autorovi nôž. Ten ho obdivuje rovnako ako strýčka, ktorý mu rozprával krásne príbehy.
• Cukrárske krámy
  Seifert chodieval ako chlapec k cukrárni. Díval sa do okien a prezeral si všetky pamlsky a túžil po nich. Sľuboval si, že si ich ako veľký kúpi. To však stejne nikdy neurobil.
• Motýle
  Autor sa musí učiť, pretože zanedbal školu. Nemôže von a ľutuje toho. Poletuje tam totiž veľa motýľov, ktorých by mohol chytiť a obdivovať sa ich kráse. Niektorí mu vlétnú i do pokoja a on je ohromený.
• Karlov Týn
  Báseň rozpráva o školskom výlete do Karlova Týna.
• Ruže pre slečnu učiteľku
  Básnik spomína, že kradol ruže pre učiteľku, ktorú mal rád.
• Sklenený džbán
  Autor sa pravidelne stretával s dievčaťom, ktoré nosilo džbánok s pivom tatínkovi. Postupom času sa pred ňou začal stydieť. Až jedného dňa ju stretol na schodoch a ona ho políbila. V tejto básni je opísané autorovo dospievanie a zmena pohľadu na dievčatá.
• Okarína
  Básnik išiel s dedkom na púť. Tešil sa na cukrovú vatu, hada z gumy a na okarínu. Tušil však, že je príliš drahá. Dedko mu ju chcel kúpiť, lenže na ňu nemal. Musel mu dať totiž ešte spraviť topánky. A tak po nej Seifert túžil a prosil mamičku, aby mu na ňu šetrila, že jej to všetko jedného dňa splatí.
• Dedkov pohreb
  Báseň rozpráva o pohrebe dedka a o básnikových spomienkach na neho.
• Hálkov domček
  Básnik tu opisuje svoje stretnutie so spisovateľom Hálkom.
• Slečna zo štvrtého
  Slečna zo štvrtého šila košele, blúzy a iné tovar. Chodievala aj k Seifertovej mamičke a keď prišla, často plakala nad hrnčekom s kávou. Ľudia ju pomlúvali. Jedného dňa boli počuť divné zvuky z jej bytu. Hneď potom nastal zmätok a volali doktora. Už jej nebolo pomoci, a tak básnik poznával díky nej smrť aj lásku.
• Husle
  Mamička raz priniesla husle. Básnik sa na ne mal naučiť hrať, ale nešlo mu to. Raz ich preto odložil a viac sa k nim nevrátil. Neskôr ho to však mrzelo.
• Vejár
  V skrini až na dne ležal vejár. Mamička zakázala, aby sa vyndával a nikdy nezabudla dať pryč kľúčik od skrine. Raz však napriek tomu zapomnela a básnik sa do skrine dostal. Nerozumel však veršom na vejári. Potom sa tiež pokúsil o verše.
• Maminčino zrkadielko
  Mamička mala zrkadielko, pri ktorom sa vždy česala. Tomu sa však časom zkrivil rám a naprasklo. Neskôr sa rozdelilo na pol. Zrkadielko má v tejto básni pripomínať plynúci čas, ktorý nikto nezastaví.
• Kytička fialok
  Básnik nosil mamičke kvetiny. Tá sa na neho zlobila, že je toho škoda a že musí šetriť. Neskôr však bola rada, keď kvetinu dostala. Báseň končí mamičinou smrťou.
• Prsteňok po mamičke
  Básnik hovorí k prsteňku, ktorý mu zostal po mamičke. Premýšľa, od koho ho dostala a koľko asi stál.
• Krabica na čaj
  V dome stála na polici krabica na čaj. Bol na nej drak a ten „hlídal“ prah. Básnik myslí na mamičku a na veci, ktoré si predstavoval, keď videl vždy krabicu.
• Pieseň
  Básnik spomína na minulosť. Uvedomuje si, že nemôže vrátiť čas a ľutuje toho.
• Holubičky
  Dve holubičky mali hniezdo na akáte. Sedávali tam a pozorovali svet okolo. Až raz prišla vojna. Dom zpustol a holubičky už neboli vo svojom hniezde.
• Domov
  Básnik sa lúči s domovom. Lúči sa so všetkým, čo mal rád. Po rokoch sa však vracia domov a nikto mu neotvorí. Všetko je zchátralé a len odraz v zrkadle mu pripomína, koľko času uplynulo.

Ukážka:

U okna visí na skobe,

díva sa po mne, po tobě,

prečo by sa neusmívalo?

Mamička bola veselá

a žiadne vrásky nemala,

a keď, tak určite málo.

….

Čas utíka, je šedivá,

už na seba sa nedíva

a zvyká na samotu.

Keď niekto klepe na dvere,

príde v klotovej zástere,

v tej čiernej zástere z klotu.

The post Mamička – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Mamička

Autor: Jaroslav Seifert

Pridal(a): Pajuuuu

Jaroslav Seifert – autor knihy

• Narodil sa 23. septembra 1901 na Žižkove (Praha).
• Český lyrický básnik, prozaik, publicista a prekladateľ.
• Vychodil šesť tried gymnázia, potom štúdia zanechal.
• V dvadsiatych rokoch začal svoju žurnalistickú a literárnu dráhu a stal sa spoluzakladateľom, členom a hovorcom umeleckého hnutia Devětsil.
• Pôsobil ako redaktor Komunistického nakladateľstva a knihkupectva v Prahe na Perštýne,
• redigoval radu komunistických denníkov a avantgardných časopisov (Rudé právo, Rovnosť, Právo ľudu, Nová scéna, Kytica).
• Jeho ženou bola Marie Ulrichová.
• Podpísal manifest proti Gottwaldovmu vedeniu KSČ, za to bol zo strany vylúčený.
• Členom sociálnej demokracie. 10. januára 1986 zomrel v pražskej nemocnici na Strahove na selhání srdca.

Najznámejšie zbierky:

• a) Poetizmus – Mesto v slzách, Na vlnách T. S. F., Slávik zpíva špatne, Poštovný holub
• b) 30. roky – subjektívna lyrika – Jablko z klína, Ruce Venušiny, Jaro sbohem
• c) Za okupácie – Zhasnite svetlá, Vějíř Boženy Němcové
• d) Po vojne – Šiel maliar chudobne do sveta, Maminka

V sedemdesiatych rokoch mohli byť vydávané len básnikove staršie zbierky, jeho básne odstránené zo zoznamov pre nesúhlas so sovietskou okupáciou.

Mamička – rozbor knihy

Téma

Mala vyvolať stratené spomienky z detstva. Uvedomiť si, ako je pre nás dom dôležitý, a že detstvo je jedno z najkrajších období v našom živote a len a len vďaka mamince a tatínkovi – rodine, ktorá tvorí našu ochranu, základ a miesto, kam sa môžeme vždy vracať. Maminka ako najdôležitejšia osoba v našom živote.

• plná citu, sentimentu, spomienok na stratené detstvo
• láska k matke, tomu, aká doopravdy bola – obyčajná a chudobná, pracovitá, milá, milovala svoje deti nade všetko, tvrdo pracovala, aby sa mali dobre, napriek tomu veľmi prosté chudobné prostredie
• obdiv k matke ako rodičke, žene aj človeku
• otec a matka najdôležitejšie osoby v jeho živote
• nostalgia nad uplynutým mladosťou, najmä detstvom
• staroba je nevyhnutelná
• smrť matky ako bolestná strata, strata časti seba samého
• prostý popis jednoduchých vecí (zrkadielko, prstienok).obyčajných okamihov, ale ktoré nikdy nezapomene
• častý motiv vlaku – bývali v dome pri stanici (napr. básne Vlaky, Stanica)

Hlavné postavy

• mamička – dobrá, veselá, starostlivá, pracovitá, robí všetko pre svoje deti, pracuje od rána do večera stále uklída, večer je veľmi unavená a nemá silu nič robiť (prala, varila, umývala)
• tatínek – dobrý, chudobný
• V básniach sa tiež spomína na statočného strýca (vo vojne, veľa cestoval) a dedka (pohreb)

Charakteristika niektorých básní

Mamičkino zrkadielko

Zlaté zrkadielko, v ktorom sa maminka půl svojho života česala, viselo vždy na skobe a odrazilo lúče slnka a to vždy mladú maminku rozveselilo a spievala si piesne, na ktoré s otcom kedysi tancovali. Mela zrkadielko rada, pretože s ním spomínala na svoje mladosť. S časom sa na zrkadielku začali objavovať praskliny a rozbilo sa. Maminka medzitým, rovnako ako zrkadielko, zostarela a zomrela. Syn ju potom šiel navštíviť a spolu so zrkadielkom spomínal na svoju maminku.

Charakteristika: Zrkadielko: krásne, je ako živý tvor, ktorý vypovedá o živote maminky

Tatínkova dýmka

Spomienka na otca, ako rád fajčil zo svojej dýmky, maminka sa trochu zlobila, že jej sype popol na podlahu. Dnes dýmka leží na okne.

„Obláčik namodralý

tiše sa rozplýval.

To, čo sme milovali,

milovať budeme ďal.“

Maminčina kytica

V albume je maminčin portrét. Je v závoji, má dlhú vlečku a tatínkovi hľadí do tváre. Maminka si tlačí k srdcu kyticu ruží a pod závojom je krásna a mladá. Tatínek má knír a díva sa na ruže. Na fotke sa nič nemení, ale vo skutočnosti áno.

Kompozícia a jazyk

Objavuje sa tu piesňová – melodická intonácia, pravidelný verš. Verše venované láske, mamince, domovu v Prahe. S jemnou melanchóliou sa opakovane vracia k tématom jari, detstva a lásky.

Chronologická kompozícia, bohatá slovná zásoba, zastarané výrazy.

Perifráza – je nervózny, nevie čo písať, epizeuxis – čaká a čaká…

Používa spisovný jazyk, veľmi dobre čitateľný. Snadný aj pre začiatočníkov. Veľmi jednoduché verše.

Jazyk

• „Ich“ forma – Já
• bohatá slovná zásoba
• zastarané pojmy, výrazy
• aliterácia – dám dopis
• knižný výraz – začiatok
• aliterácia – dám dopis
• onomatopoia – košíčku x šitie
• perifráza – je nervózny, nevie čo písať
• metonýmia- ako svätojánska muška

Ďalšie básne

U okna, Večerná pieseň, Vlaky, Maminčina kytica, Ukoliebanka, Pieseň, Pieseň o slabikári, Prvá dopis mamince, Materinská dušička, Stanica, Mlynček na kávu, Pieseň o pruhovaných perinách, Hra v kuličky, Všedný deň, Pieseň o dobrodružstve, Petrolejová lampa, Okarína, Dedkov pohreb, Hora Říp, Prstienok po mamince, Krabica na čaj, Hrdličky

Česká poézia 1. polovica 20. storočia

Bol členom Devětsil:

• Hnutie českých ľavicových avantgardných umelcov 20. rokov 20. storočia
• Sociálne záležitosti, delníci proletári

Pripravovanie predstavení pre veľké masy, zábavné, recitačné, divadelné predstavenia, scénky Umelecký program do 2 smerov

• a) proletárska
• b) poetizmus

Predstavitelia:  

• Jiří Wolker, Jaroslav Seifert, Vítězslav Nezval, Karel Teige

The post Mamička – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Maminka (Mamička)

 Autor: Jaroslav Seifert

 Zaslal(a): Pajuuuu

Jaroslav Seifert

–   narodil sa 23. septembra 1901 na Žižkove (Praha).

–   Český lyrický básnik, prozaik, publicista a prekladateľ.

–   Vychodil šesť tried gymnázia, potom štúdií zanechal.

–   V dvadsiatych rokoch začal svoju žurnalistickou a literárne dráhu a stal spoluzakladateľom, členom a hovorcom umeleckého hnutia Deväťsil.

–   Pôsobil ako redaktor Komunistického nakladateľstva a kníhkupectva v Prahe na Perštýne,

–   redigoval rad komunistických denníkov a avantgardných časopisov (Rudé právo, Rovnosť, Právo ľudu, Nová scéna, Kytice).

–   Jeho ženou bola Marie Ulrichová.

–   Podpísal manifest proti Gottwaldovu vedeniu KSČ, za to bol zo strany vylúčený.

–   Členom sociálnej demokracie. 10. januára 1986 zomrel v pražskej nemocnici na Strahove na zlyhanie srdca.

Najznámejšie zbierky:

1. a)Poetizmus– Mesto v   slzách, Na vlnách TSF, Slavík spieva zle, Poštové holub
2. b) 30. roky – subjektívny lyrika– Jablko z  lona, Ruky Venušine, Jar zbohom
3. c) Za okupácie –Zahasněte svetla, Vejár Boženy Němcovej
4. d) Po vojne – Išielmaliar chudobne do sveta, Mamička

V   sedemdesiatych rokoch mohli byť vydávané len básnikovej skoršie zbierky, jeho básne odstránené z   čítaniek pre nesúhlas so sovietskou okupáciou.

Mamička

Téma

Mala vyvolať stratené spomienky z   detstva. Uvedomiť si ako je pre nás domov dôležitý, a že detstvo je jedno z   najkrajších období v   našom živote a len a len vďaka mamičke otcove – rodine, ktorá tvorí našej ochranu, zázemie a miesto kam sa môžeme vždy vracať. Mamička ako najdôležitejšia osoba v   našom živote.

– plná citu, sentimentu, spomínanie na stratené detstvo

– láska k   matke, tomu, aká naozaj bola – obyčajná a chudobná, pracovitá, milá, milovala svoje deti nadovšetko, tvrdo pracovala, aby sa mali dobre, napriek tomu veľmi prosté chudobné prostredie

–   obdivu k   matke ako rodičmi, žene i človeku

–   otec a matka najdôležitejšie osoby v   jeho živote

–   nostalgie nad uplynutým mladosťou, zejm. detstvom

–   starobe je nevyhnutné

–   smrť matky ako bolestná strata, strata časti seba samého

– prostý opis jednoduchý vecí (zrkadlo, prstienok) .obyčejných okamihov, ale ktoré nikdy nezabudne

–   častý motív vlaku –   bývali v dome pri železničnej stanici (pr. básne Vlaky, Nádraží)

Hlavné postavy

mamička – hodná, veselá, starostlivá, pracovitá, robí všetko pre svoje deti, pracuje od rána do večera stále upratuje, večer je veľmi unavená a nemá silu nič robiť (prala, varila, umývala)

otecko – hodný, chudobný

V básňach sa tiež zmieňuje o statočnom strýcovi (vo vojne, veľa cestoval) a dedkovi (pohreb)

Charakteristika niektorých básní

mamičkino zrkadlo

Zlaté zrkadlo, v ktorom sa mamička pol jej života česala, viselo vždy na skobe a odrážalo lúče slnka a to vždy mladú mamičku rozveselilo a spievala si piesne, na ktoré s otcom kedysi tancovali. Mala zrkadlo rada, pretože s ním spomínala na svoju mladosť. S časom sa na zrkadle začali objavovať praskliny a rozbilo sa. Mamička medzitým, rovnako ako zrkadlo, zostarla a zomrela. Syn ju potom išiel navštíviť, a spolu so zrkadielkom spomínal na svoju mamičku.

Charakteristika: Zrkadlo: krásne, je ako živý tvor, ktorý vypovedá o živote mamičky

Ockova fajka

Spomienka na otca, ako rád fajčil zo svojej fajky, mamička sa trochu hnevala, že jej sype popol na podlahu. Dnes fajka leží na okne.

„Obláčik namodralý

ticho sa rozplýval.

To čo sme milovali,

milovať budem ďalej. “

Mamičkin. kytice

V albume je mamičkin portrét. Je v závoji, má dlhú vlečku a oteckovi hľadí do tváre. Mamička si tlačí k srdcu kyticu ruží a pod závojom je krásna a mladá. Otecko má fúzy a pozerá sa na ruže. Na fotke sa nič nemení, ale v skutočnosti áno.

Kompozícia a jazyk

Objavuje sa tu piesňová – melodická intonácia, pravidelný verš. Verše venované láske, mamičke, domovu v   Prahe. S   jemnú melanchóliou sa opakovane vracia k   témam jari, detstvo a lásky.

Chronologická kompozícia, bohatá slovná zásoba, zastarané výrazy.

Perifráza – je nervózny, nevie čo písať, epizeuxa – čaká a čaká …

Používa spisovný jazyk, veľmi dobre zrozumiteľný. Jednoduchý aj pre začínajúcich čitateľov. Veľmi jednoduché verše.

Jazyk

• „Ich“ forma – Ja
• bohatá slovná zásoba
• zastarané pojmy, výrazy
• aliterácia  – dám list
• knižné výraz  – začať
• aliterácia  – dám list
• onomatopoie  – košíčka x šitie
• Perifráza  – je nervózny, nevie čo písať
• metonymie- akosvätojánska muška

Ďalší básne

U okna, Večerné pieseň, Vlaky, Maminkina kytice, Uspávanka, Pieseň, Pieseň o šlabikári, Prvý list mamičke, Materina dúška, Nádraží, Mlynček na kávu, Pieseň o pruhovaných perinách, Hra v guľôčky, Všedný deň,   Pieseň o dobrodružstvo, Petrolejová lampa, okarína, Dědečkův pohreb, Hora Říp, Prstienok po mamičke, Krabica na čaj, Hrdličky

Česká poézia 1. pol, 20. storočie

Bol členom Deväťsil:

Hnutie slovenských ľavicových avantgardných umelcov 20 rokov 20 storočia

Sociálne záležitosti, robotníci proletári

Organizovanie predstavení pre veľké masy, zábavné, recitačnú, divadelné predstavenia, scénky Umelecký program do 2 smerov

1. a) proletárska
2. b) poetizmus

Predstavitelia:   

• Jiří Wolker, Jaroslav Seifert,Vítězslav Nezval, Karel Teige

The post Mamička (Maminka) – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Kamenný most

 Autor: Jaroslav Seifert

 Zaslal(a): Ještěrka

Vydanie zbierky: 1944

Písaná: v duchu reflexívne a meditatívne lyriky

Lit. druh: lyrika (málo deje)

Lit. žáner: básničky (romance – básne o láske, nielen medzi ľuďmi, ale aj k vlasti a národu a legendy – pojednávajú o živote a smrti, zázrakoch určitého svätca (Panna Mária))

Témy + motívy:

• snaha povzbudiť český národ – symboly (Praha, Karlov most, Pražský orloj, domov, vlasť), oslava Prahy, za národného symbolu (Óda na Prahu), májová atmosféra (Pod kvitnúcimi stromami), náboženstvo – vplyv jeho mamičky, jeho ideálom je Panna Marie (kontrast medzi Pannou Máriu a pražskými dievčatami), čas = starobe (Kamenný most, Pražský orloj), láska, optimizmus x pesimizmus

Doba:

• dej je zasadený do májovej Prahy + tiež sú tu autorové spomienky a zážitky

Zbierka:

• písaná v ich -formě, autor je lyrický subjekt

Jazyk:

• spisovný, zrozumiteľný, dobre sa číta, veľa sa objavujú rečnícke otázky, zvukomaľba (onomatopoje = zoskupenia hlások, aby vyvolávali dojem skutočného zvuku)

Pod kvitnúcimi stromami – báseňopisuje začiatok jari, kedy všetko začína kvitnúť a kedy sa všetko prebúdza aj láska.Báseň tiež popisuje krásu žien, ktorú ženy využívajú k vábenie chlapcov, ktorí po nich túžia. Hlavnými motívmi sú: príroda, láska, májová atmosféra

Kamenný most – básnikopisuje, čo všetko most zažil a tiež rieku pod mostom, ktorá sa neustále mení, tak ako sa striedajú ročné obdobia.Prirovnáva tok rieky k toku času, voda tečie a život plynie. Niekedy je rieka pokojná, niekedy rozbúrená, tak ako život. Touto básňou sa básnik snaží povedať, že sa všetko časom zahojí, na všetko je potrebné čas.
Hlavným motívom: čas = starobe. Nemôže nič zmeniť, nič robiť.

Jar v Lorete– tu básnik opisuje Lorete (kostol, kláštor).Hlavným motívom: náboženstvo (kostol, svätci), jar = optimizmus

Májová romance– autor sa stretol s mnohými ženami, len Panna Mária je jeho ideál.Panna Mária je ako ochrankyňa všetkého ľudu. V noci autor cíti strach (v pozadí je vojna = 2. svetová). Básnik ospevuje Prahu a snaží sa povzbudiť český národ. Tým, že autor píše, že je zrovna máj tomu dodáva optimizmus, ale na konci píše: (Kvet s kvetom pláne na úbočiach, ale ja mal som slzy v očiach a pre slzy som nevidel.) – pesimizmus
Hlavnými motívmi sú: náboženstvo (Panna Mária hlavne, ako ochrankyňa), náznak vojny, strach, máj, kedy všetko kvitne, pesimizmus x optimizmus

Pražský orloj – báseňopisuje čas.Niekedy sa nám prihodí príjemné, niekedy nepríjemné udalosti, ale život ide ďalej. Ďalej tiež báseň opisuje život v chudobe a biede. Zmieňuje sa o apoštoloch ao Kristovi, ktorí kráčajúci v oknách nad orlojom. Potom tiež opisuje muža, ktorý sa snaží nájsť žltou ružu. Trhá svoje dievčaťu kvety a chce ju bozkávať. Na záver sa tu vyskytuje motív starobe, kedy autor spomína na svoju mladosť, na svojej lásky a pekné okamihy. Básnik si kladie filozofické otázky, aké to bude po smrti, keď za jeho života to bolo pekné. Popisuje kolobeh života, kedy jedni umierajú a druhí sa rodí. To, ako sa človek narodí a to, ako človek umrie a príbuzní za ním chodia na cintorín.
Hlavnými motívmi sú: náboženstvo (Apoštoli, Kristus, niekoľkokrát sa opakuje slovo svätec), pesimizmus = chudoba, bieda a samozrejme čas a spomienky.

Názor:

Zbierka sa mi zo začiatku moc nepáčila a to preto, lebo som ju automaticky začala čítať ako prózu a tým pádom som absolútne nevedela, čo chcel autor svojimi veršami povedať svojmu čitateľovi. Je to rozdiel, keď namiesto prózy, čítam poéziu. Musím nad tým viac premýšľať a vcítiť sa do autorovho myslenia. Na prvý pohľad som si myslela, že ide o veľa optimistickú zbierku, už len podľa nadpisov básní, ale bol tu aj pesimizmus, ktorý moc nemusím. Najviac sa mi na zbierke páčil opis času, ktorý autor prirovnával k toku rieky. Mne, ktoré sa poézie páčia, sa mi páčila aj táto zbierka básničiek.

The post Kamenný most – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.