📝 Život

Narodila sa v početnej rodine duchovného. Od detstva prejavovala záujem o literatúru a písanie. Jej vzdelanie, hoci čiastočne formálne, bolo bohaté vďaka rodinnej knižnici a otcovmu záujmu o vzdelanie dcér. V mladosti začala písať krátke poviedky a hry pre rodinnú zábavu, ktoré svedčili o jej ranom talente a zmysle pre humor. Jej dospievanie a raná dospelosť prebiehali v prostredí vidieckej spoločnosti, ktoré sa neskôr stalo hlavnou témou jej románov. Dôležitou súčasťou jej života boli rodinné vzťahy, najmä blízky vzťah so staršou sestrou Cassandrou. Ich zachovaná korešpondencia poskytuje cenné informácie o autorke, jej živote a dobovej spoločnosti. Hoci dostala niekoľko ponúk na sobáš, nikdy sa nevydala. Dôvody jej rozhodnutia ostávajú predmetom dohadov, pravdepodobne súviseli s jej túžbou po nezávislosti a venovaniu sa písaniu. Po otcovej smrti sa rodina presťahovala a istý čas žili v skromnejších podmienkach. Až neskôr sa im podarilo nájsť stabilnejšie bývanie, čo autorke umožnilo venovať sa písaniu s väčším pokojom. V tomto období začala prepracovávať a publikovať svoje romány, ktoré si postupne získavali uznanie. Napriek rastúcej popularite si autorka zachovala anonymitu a jej diela boli vydávané bez uvedenia jej mena. Jej spoločenský život sa odvíjal prevažne v kruhu rodiny a blízkych priateľov. Jej zdravie sa v posledných rokoch života zhoršovalo, no napriek tomu pokračovala v písaní. Jej predčasná smrť znamenala stratu pre anglickú literatúru, no jej dielo si dodnes udržiava svoje čestné miesto v dejinách svetovej literatúry. Jej romány ponúkajú nielen pohľad do života anglickej spoločnosti na prelome 18. a 19. storočia, ale aj nadčasové témy lásky, manželstva, spoločenských konvencií a ľudskej povahy. Jej vtip, irónia a prenikavý postreh z nej robia jednu z najvýznamnejších spisovateliek všetkých čias. Jej dielo ostáva živé a inšpiratívne aj pre súčasných čitateľov, ktorí v ňom nachádzajú nielen zábavu, ale aj podnety na zamyslenie sa nad vlastnými životmi a spoločnosťou, v ktorej žijú.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Jane Austen je známa pre svoje romány z prostredia anglického vidieka a vyššej strednej triedy. Jej diela sa vyznačujú realistickým zobrazením spoločnosti, prenikavým postrehom a jemnou iróniou. Zameriava sa na každodenné situácie, vzťahy medzi postavami, intrigy a spoločenské konvencie. Jej hrdinky sú často inteligentné, vnímavé a nezávislé ženy, ktoré sa snažia nájsť svoje miesto v spoločnosti a v láske. Hlavnou témou jej románov býva hľadanie vhodného partnera, no autorka sa nezaoberá len romantickou láskou, ale aj pragmatickými aspektmi manželstva, ako sú spoločenské postavenie a finančné zabezpečenie. Autorka bravúrne vykresľuje charaktery postáv, ich motivácie a vnútorné konflikty. Jej jazyk je precízny, elegantný a vtipný, plný jemných narážok a ironických postrehov. Používa dialógy na odhalenie charakteru postáv a posúvanie deja. Jej rozprávačský štýl je nenápadný, no zároveň presný a prenikavý. Autorka sa vyhýba melodráme a sentimentalite, namiesto toho sa zameriava na realistické zobrazenie ľudských vzťahov a spoločenských pomerov. Jej romány ponúkajú komplexný obraz anglickej spoločnosti jej doby, no zároveň sa dotýkajú nadčasových tém, ktoré sú aktuálne aj pre súčasného čitateľa.

👥 Literárni súčasníci

Sir Walter Scott (Waverley, Ivanhoe), Mary Shelley (Frankenstein), Lord Byron (Childe Haroldova púť), John Keats (Óda na grécku urnu)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Jane Austen (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Pýcha a predsudok

Autor: Jane Austen

Pridal(a): Kaxa

Jane Austenová

• Anglická spisovateľka, zakladateľka moderného rodinného románu v anglickej literatúre.
• Najviac zaujala Jane Austenová svojimi románmi. Vo väčšine z nich je ústredným motívom myšlienkové a emocionálne zrastanie mladých hrdiniek, zkúmanie sveta z ženského hľadiska, vychádzajúce z poznania ľudskej povahy.
• Vytvára vo svojich románoch živé postavy, nedostatky jej hrdiniek vychádzajú predovšetkým zo špatnej rodinnej výchovy. Všetky jej zápletky sa vyznačujú láskou, aj keď o nej často nepriamo hovoria.

Diela

• Rozum a cit – 1811, prvý autorčin román je príbehom citového a morálneho zrastania dvoch sestier. Pôvodné zpracovanie románu dopisovou formou nebolo nakladateľom prijaté, preto ho Austenová prepracovala na vyprávanie s dialógmi v tretej osobe.
• Pýcha a predsudok – 1813, najvýznamnejšie autorčino dielo je príbehom rodiny Bennetových, predovšetkým troch dcéry, Elizabeth. Pýcha a predsudok vystupujú do ich vzťahu s Darcym, ktorý je typom anglického džentlmena. Nakoniec nájdu cestu k vzájomnému porozumeniu.
• Mansfieldské panstvo – 1814, príbeh o modernej Popelke
  Emma – 1816, o živote v uzavretom venkovskom spoločenstve a psychológii nezávislých, ale sobeckých a snobských hrdiniek.
  Northangerské opátstvo – 1817, výsmech falešnej sentimentalite, vzniklo na základe čítania gotických románov.
• Presvedčenie – 1818, posledný román je rovnako postavený na odstraňovaní nedorozumenia v citovom vzťahu hrdiniek – Anne Elliotovej a námorného dôstojníka Wentwortha.
• Sanditon – mal by byť v poradí siedmym románom Jane Austenovej, ale autorka ho nestihla dokončiť. Keď začala počiatkom roku 1817 jeho prvé kapitoly, bola vážne chorá a zostávalo jej necelých šesť mesiacov života. Na základe rozsiahleho fragmentu diela dokončila autorka vystupujúca pod pseudonymom Marie Dobbsová.

Historické súvislosti

ROMANTISMUS VE SVETOVEJ LITERATÚRE

• Umelecký smer, ktorý sa v európskom umení objavuje koncom 18. a v 1. polovici 19. storočia.
• Autori vystupujú ako génioví, hľadajú a nalézajú pravdu a tvorí výnimočné hodnoty. Bouria sa ako siláci, nepochopení a osamotení. Spoločnosť vidia ako pokryteckú, svet považujú za nespravodlivý.
• Hlavné centrum bolo Anglicko a Francúzsko, veľké centrum bolo aj Nemecko.
• Základný romantický rozpor je daný napätím medzi snom, fantáziou a osudom a historicky danou skutočnosťou. Romantické prvky sú napr.: postava vydedenca, stredoveká téma, láska k prírode, záľuba vo všetkom necivilizovanom… Čistý romantizmus sa moc nevyskytuje, skôr sa prelína s ostatnými smermi. V tomto období vzniká aj historický román (zakladateľ – W. Scott, hlavná hrdinka je idealistický snílec, končí tragicky).

Základné rysy:

• romantický hrdina = často sa prelína s autorom, je to človek výnimočný, neschopný prizpôsobiť sa.
• láska = býva cieľom hrdinu, ale v väčšine prípadov nešťastne miluje svoj ideál.
• silná subjektivita diela = autor vyjadruje svoj názor a často sám vstupuje do deja.

Delenie romantizmu

• a) revolučný – autor neutíka pred skutočnosťou, jeho hrdinovia sa bouria
• b) konzervatívny – autor sa snaží skutočnosti uniknúť do minulosti alebo náboženských predstáv, hrdinovia nenachádzajú rešenie.

ANGlickO

• George Gordon Byron – najznámejší anglický romantický básnik, pochádzal z Londýna, mal ťažký život s hysterickou matkou, študoval Cambridge, bol členom snemovne, hodne cestoval, pobúril spoločnosť svojimi výstrednostami a názormi. Zomrel na následky malárie v Grécku, kde bojoval proti Turkom.
  • Dielo: Childe Haroldova púť = epos o 4 spevoch, obsahuje všetky romantické prvky, hlavný hrdina zhnusený životom putuje do rôznych krajín, kde sa odohrávajú rôzne bitky, končí na pustom pobreží.
  • Don Juan = označované ako literárny kuriozita. Hlavný hrdina vypráva svoje životné zážitky, ale je tu aj rad úvah o svete a zábavných anekdot.
  • Džaur = hl. hrdinou je neznámy muž, ktorý v mladosti zabil svojho soka v hádke. Aby unikol pred vyšetrovaním, ide do kláštora. Po čase tam príde iný muž, ktorého sa Džaur vyznačí, ale nevie, že neznámy muž je synom muža, ktorého Džaur zabil. Džaur sa i na smrteľnej posteli trápi.
  • Beppo = poviedka o talianskych sexuálnych mravoch
• Percy Bysshe Shelley – pochádzal zo šľachtickej rodiny ale brzy sa vyvinul konvenčným, študoval Oxford, ale bol vylúčený, od 1818 žil v Taliansku. Zahynul v morskej búrke pri plavbe na vlastnej plachetnici. Jeho manželka Mary Shelleyová je autorkou Frankensteina. Mal svobodomyseľné myšlienky, cit pre sociálnu spravodlivosť a vzťah k prírode.
  • Dielo: Odpútaný Prométheus = veršované lyrické drama. Jupiter zotročí Prométhea, ktorý za pomoci démona sediačiho v hlbine Zeme (symbol večnosti) Jupitera zvrhne a sám je odpútaný, čím končí útlak Bohov a nastáva čas ľudskej slobody, lásky a radosti.
  • Cenci = tragédia podľa skutočnej udalosti. Bohatý šľachtic Cenci zabije celú rodinu. Zabije manželku, dvoch synov a zabije dcéru. Zvyšok rodiny sa spikne a zabije ho. (Vraždy sa zúčastňuje aj pápežský legát.) Keď sa vražda vyšetruje, pápežský legát hovorí, že to spáchala Cenciho rodina a tá je odsúdená. Majetok pripadne cirkvi.(!)
• John Keats – domnieval sa, že básnické dielo má krásnou formou vyjadrovať pravdivý obsah. Písal sonety, balady a ódy.
• Dielo: Óda na grécku urnu
• Walter Scott – zakladateľ hist. románu, narodený v Škótsku, vystudoval právo a pôsobil ako advokát, od detstva zbieral a zapisoval ľudové balady a vyprávania, bol okúzlený starobylými príbehmi zo škótskych dejín. Začal písať básnické poviedky a potom historické romány. Zomrel na svojom zámku.
  • Dielo: Waverly = 1. hist. román o jednom škótskom rode.
  • Ivanhoe = román zo stredovekých anglických dejín. Mladý rytier Ivanhoe sa zamiluje do Lady Roweny, o ktorú sa uchádza aj normanský križiak. Ivanhoe sa zúčastní križovej výpravy, prejaví sa a stane sa obľúbencem kráľa. Stejne ako Rowena sa ale dostane do zajatia Normanov, je ranený a ošetrovaný krásnou Rebekou, ktorá sa do neho zamiluje. Chystá sa spiknúť, ale kráľ Richard tomu zabráni, ujme sa znova trónu, Ivanhoe sa ožení s Rowenou a Rebeka je vyhnaná z krajiny. Ivanhoe ju zachráni a ona odíde z Anglicka.
  • Jezerní panna = básnická poviedka o škótskom panovníkovi, ktorý sa dostane do divokého kraja, prijme pohostinstvo krásnej dievčiny, zamiluje sa do nej, dovie sa jej, ale nevie, že je dcérou znepriateľeného rodu Daglasov. Idylu naruší príchod ozbrojených povstalcov proti kráľovi, ale všetko končí dobre. (Kráľ im daruje milosť.)

FRANCÚZSKO

Autori sa kriticky stavali k domácej klasicistickej tragédii (vyzdvihovali len Shakespeara), zdôrazňovali citovosť a motiv návratu k prírode, hlásili sa k dielu J. J. Rousseaua. Romantizmus sa občas prelína s realizmom (napr. Stendhal – patrí skôr k realistom)

• Viktor Hugo – básnik, dramatik a prozaik, narodený v rodine republikánskeho dôstojníka, študoval vojenskú školu, neskôr sa stal stúpencom Napoleona. Žil 18 rokov v exile (odporca Napoleona III.), po návrate do Francúzska sa stal poslancom a senátorom. Zomrel v Paríži.
  • Dielo:Legenda storočí = cyklus epických poémií, vzďahuje stredovek (katolicizmus), inšpirácia pre řadu českých autorov (Vrchlický, Machar, Neruda )
  • Ódy a balady
  • Muž, ktorý sa smeje = keď bol tento muž ešte malý, v detskom súboji mu súper rozriznul ústa (vypadol, že sa po stáročia smeje). Pán jeho rodičov si ho obľúbil a ukazoval ho ako atrakciu. Keď muž dospel, stal sa revolucionárom a všetkých, ktorí sa mu smiali, poslal na gilotínu.
  • Chrám Matky božej v Paríži
  • Bídníci
• Alfred de Musset – duchovný vzťah s romantičkou George Sandovou.
  • Dielo: Zpovedeť dieťaťa svojho veku = osud starosti, zklamanie. Prožíva milostný vzťah a nakoniec zvíťazí. Seznamuje sa so staršou vdovou Brigitou, trápi ju žiarlivými scénami, čím nakoniec rozbije vzťah. Odchádza a vylietuje ho len Boh. Román má autobiografické rysy, M. ho písal pod dojmom rozchodu so Sandovou.
• Alexandre Dumas st. – jedným z nejobľúbenejších autorov svojej doby. Písal úspešné divadelné historické hry, v ktorých vyjadroval romantické pocity svojej generácie. Nebola pre neho dôležitá historická vernosť, ale dobrodružnosť a napínavosť dejú.
• Dielo: Čierny tulipán
• Hrabě Monte Christo
• Tři mušketýri
• Jindřich III. a jeho dvůr

NĚMECKO

• Novalis
  • Dielo: Heinrich von Ofterdingen = Modrý kviet – román
• Bratia Grimmovci (Jacob a Wilhelm) – zakladatelia modernej germanistiky
  • Dielo: Pohádky pro deti a celú rodinu = podobné pohádkové typy ako u Němcov a Erbena.

RUSKO

• Alexandr Sergejevič Puškin – narodený v Moskve, jazykovo a literárne nadaný, pracoval na ministerstve zahraničia v Petrohrade, viedol bohémsky život, prepadol sa s dekabristami. Zomrel na následky zranenia v súboji.
  • Dielo: Evžen Oněgin – román vo veršoch. Hlavný hrdina je mladý znudený Oněgin, po smrti strýca zdiedil veľký majetok. Spriatelí sa s romantikom Lenským a dcérmi Larinovcov Olgou, snúbenicou Lenského, a Taťánou, ktorá sa do Oněgina zamiluje. Napíše mu dopis, ale on ju odmietne a z nudy sa dvorí Olze. Vyvolá žiarlivosť Lenského a v súboji ho zabije. Cestuje a po návrate je znova oslovený Taťánou, ktorá sa už ale vydala a i keď ho miluje, odmietne ho.
  • Kapitánská dcéra = historická poviedka, šľachtic sa zamiluje do kapitánskej dcéry Marie, spozná sa s budúcim povstalcom Pugačevom a za to je odsúdený. Nakoniec mu je však udelená milosť. (Marie o to žiada carevnu.)
  • Piková dáma = novela o karetnom hráčovi Heřmanovi, ktorý ide do domu hraběnky zistiť tajomstvo troch kariét, ktoré vyhráva. Na schodoch potká hraběnku, ta sa ho zľakne, upadne a pred smrťou mu ešte tajomstvo prezradí. Ide hrať, dvakrát vyhrá veľké množstvo peňazí, ktoré vsadí na tretiu kartu, ta sa ukáže ako piková dáma, on prehráva a zošílí.
  • Boris Godunov = hist. dráma zo skutočnosti. Po smrti cara Fjodora sa vládne Boris Godunov, vládne kruto a pri tažení umiera, carom sa stáva Lžidimitrij. Ľudia mu však neprisudzujú slávu, pretože popravil Godunovu ženu a deti.
• Michail Jurievič Lermontov – zo šľachtickej rodiny, vychovaný babičkou, študoval v Moskve, vylúčený, potom študoval dôstojnícku školu, viedol bohémsky život, mal proticarské názory. Zabitý v súboji.
  • Dielo: Démon = existuje až 8 verzií této poémy. Démon je vyhnaný z raja, nechce pôsobiť zlo, okúzli ho krásna knieža Tamara, vyzná jej lásku, ale jeho pokušenie znamená jeho pád. Tamara zomrie a zlo je porazené.
  • Hrdina našej doby = 5 noviel, ktoré spája postava G. A. Pečorina, líči tragickú lásku, potom formu denníkov celý Pečorinov život, súboj s príteľom…
  • Maškaráda = divadelná hra. Arbeninova žena ztratí na plese náhrdelník, nájde ho iná žena a ako príslib lásky ho dá svojmu mužovi. Arbenin ho spatří, žárlí a nakoniec svoju ženu Ninu otráví. Dielo bolo zakázané a preto Lermontov pridal konec, kde Arbenin zachráni a ona odíde z krajiny.

REALIZMUS

• Umelecký smer, ktorý prevládol v literatúre v 2. polovici 19. storočia z lat. realizmus = věcný, skutečný

Ve 2. polovici 19. storočia sa:

• rozvíjajú prirodné a technické vedy
• prosazuje sa exaktní myšlení /vědecké postupy sú založené na matematických výpočtoch/
• nastáva rozvoj priemyselnej výroby
• ľudia veria v rozum a skúsenosti
• vo filozofii sa rozvíja pozitivizmus – smer, ktorý prosazuje, že len to je skutočné, čo lze dokázať zmyslami a skúsenosťami
• objavuje sa snaha uplatniť tyto vedecké postupy v literatúre – spisovatelia i kritici začali chápať literatúru ako vedeckú analýzu spoločnosti

Znaky realizmu:

• pravdivý obraz skutočnosti /bez idealizácie/
• presné a všestranné štúdium života spoločnosti a vnútorného sveta človeka
• realistický hrdina je typický jednotlivec /zatím čo romantický hrdina bol človek výnimočný/, v príbehu sa mení a vyvíja, niekedy je ústredný hrdina nahradený kolektívom
• autor sa priamo neúčastní deja, stojí jakoby nad príbehom, svoj názor uplatňuje výberom faktov, tématu, postáv
• kritika nedostatkov v spoločnosti – kritický realizmus
• nový výrazový prostriedok: hovorová reč, nářečia

ANGlickO

• sestry Brontëovy
  • dcery kaplana, vychovávané prísne, literárne činné
  • jejich diela tvoria prechod medzi romantizmom a realizmom

• • Charlotte Brontëová
    • Jana Eyrová – nehezká dievča, získala vzdelanie a zamilovala sa do staršieho muža pana Rochester, stala sa vychovateľkou v jeho dome, kde žila jeho šialená žena – zklamanie. Odejde – vyrieší sa, až kým je Rochester starý
  • Emily Brontëová
    • Na výšinách búrlivých – vřesoviště, román o rozbouřených vášních dvou generácií dvou rodin, nálezce Heatcffith – velmi obľúbený, všetko podbarvené tajomstvom starou služkou, príbeh vyprávať s odstupom času starý nájomca

Rozbor diela: Pýcha a predsudok

Literárny druh: Epika

Literárny žáner: román rodinného typu

Literárny štýl/sloh:

• Dielo je napísané v er-forme.
• Charakteristika postáv vyplýva z ich konania, niektoré sa popisujú a hodnotia samé.
• V. štýl oplýva veľkou nápaditosťou.
• jazyk: lexikálne bohatý, rétoricky mnohovrstevný, časté archaizmy, knižné obraty, ktoré sú z mluveného hľadiska ťažkopádne (záměrne), jazyk neslúži na sdelenie, vytvára samostatnú rovinu obrazných prirovnaní, prúdiacich rozhovorov a podivných oslovení fiktívneho adresáta
• zvláštne štýlizovaná reč – vznešený štýl, spisovná čeština, archaizmy, prechodníky, složité súvetia, snaha o oživenie slov dávno zapomenutých, latinské výrazy
• kniha má na čitateľa pôsobiť ako vytrženie z bežných hovorových zvykov, chce vybídnúť k pozornému vnímaniu textu
• veľké množstvo dialógov, slovná komika
• najznámejšie vety z diela: „Tento zpôsob leta sa mi zdá poniekud nešťastným.“ (A. Dúra)

Tropy a figúry (príklady)

• epiteton ornans
  • veľkolepého mesiaca, odulý reťazec, žirné polia
• perifráza
  • usedajú do tiena platanov
• anafora
  • hle, vzťahovanie sa stáva miernym
  • ať posúva nos… , ať sa mierní
• personifikácia
  • vzťahovanie sa stáva miernym
  • reťazec, ktorý vyrazil z obličaja
  • čas poskytuje viac veku
• oxymorón
  • zdvíha sa a opäť klesá
• anakolut
  • Mnozí odvážlivci, keď sa ocitli na počiatku veľkolepého mesiaca júna, usedajú do tiena platanov…
• eufemizmus
  • z býčkov sú voly, jalovice sú stelné a tam je máj
• prechodník
  • řkouce, vyňavše
• metonímia
  • Nie je vám vhod táto desiata hodina, jež právě slieta zo starobylého veže baziliky..?

Kompozičná stavba

• pisané chronologicky s minimom odbočiek od hlavnej dejovej línie
• text je rozdelený na množstvo malých kapitol, označených ironickými názvami (Cesta cnosti, Strážte sa strážnikov)
• opomíja uvozovky, z kontextu poznáme, že ide o priamu reč (jakoby celú knihu vyprával jeden vyprávač)

Porovnanie

• naprosto ojedinelé dielo

Kritika a vplyv diela

• dielo bolo vnímané pozitívne najmä avantgardnými umelcami a teoretikmi štrukturalizmu
• výhrady mali kritici konzervatívni (Arne Novák) a katolíci
• toto dielo našlo odozvu v 60. rokoch prostredníctvom štúdií a esejov, ktoré sú dôkazom uvoľnenia kultúrnej atmosféry
• v roku 1967 bol podľa knihy natočený rovnomenný film (R. Hrušínský, V. Brodský, J. Menzel – tiež réžia)

Postavy:

• majster Antonín Důra – starší muž, majiteľ vidieckej plovárne v kúpeľskom mestečku, záletník, stará sa o svoje telo, ľudské telo je pre neho najdôležitejšie, svoju ženu už nemá rád, užíva si života
• Kateřina Důrová – nepřítomná žena, manželka Antonína, není šťastná v manželství, není hezká, tlustá, podezřívavá
• Kanovník Roch („abbé“) – největší mravokárce, ale sám je okouzlený dívkou, přítel Antonína, oceňovatel mravnosti, vzdělaný knihomol
• major Hugo – přítel Antonína, bývalý voják, vznešený, bohatý, slušného vychování
• Arnoštek – potulný kouzelník, cestuje po světě, polykač ohně, akrobat apod., „švarný chlapík“
• Anna – mladá krásná dívka, nejspíš partnerka Arnoštka, pomáhá Arnoštkovi při vystoupeních – vybírá peníze, za svobodna se jmenovala Nezválková

Obsah

Je chladné leto a v kúpeľskom mestečku Krokovy Vary sa skoro nič neděje. Do Důrovy plovárny teda mnoho ľudí nechodí. Kanonik Roch je pohoršený, že si Antonín Důra sundal kalhoty, keď lezol do vody. Manželia Důrovi sa vzájemne pomlouvajú. Do mesta príjde potulný kouzelník Arnoštek a jeho pomocnica Anna. Usporiadajú niekoľko predstavení pre ľudí. Mesto je vzhuru nohami. Antonín Důra, kanonik Roch i major Hugo sú okouzlení krásou Anny. Kateřina Důrová si líbí Arnoštek a nosí mu jedlo. Antonín Důra podvedie svoju ženu s Annou, ale keď vchádza Anna do domu, poleje ju aj seba vodou a zalže manželke, že Annu zachraňoval. Kateřina mu neverí, ale aj tak sa o Annu stará. Potom odchádza za Arnoštkom. Kateřina pobýva teda spoločne s Arnoštkom a Annou. Kanonik Roch jde v noci k maringotke a Anna ho pozve dovnútra, práve varí ryby. Opilí výtržníci sa práve vracajú z hospody a vtrhnú do maringotky. Zraní kanonika Rocha – natrhnú mu ucho. Antonín mu ho potom zašije. Major Hugo sa tiež snaží o Annu, chce, aby s ním zostala, ale Arnoštek ho zbije. Kateřina sa pohádza s Arnoštkom a odchádza zpět k Antonínovi. Rozhodla sa, že mu odpustí. Avšak Antonín neodpustí jí a není rád, že sa k nemu vrátila.

Môj názor

Kniha sa mi opravdu veľmi páčila aj napriek tomu, že nebola nijak dejovo pestrá a jazyk je veľmi knižný a komplikovaný. Ako autor zamýšľal, bola pri jej čítaní nutná zvýšená pozornosť, čo ma však vôbec nevadilo, keďže príbeh bol čítavý a vtipný. Musím povedať, že s ničím podobným som sa doteraz nestretla.

Úryvok:

Staré časy:

Mnozí odvážlivci, keď sa ocitli na začiatku veľkolepého mesiaca júna, usedajú do tiena platanov a ich urputné vzezrenie sa stáva miernym. Hle, vzťahovanie a vysoký stĺp ortute, ktorý sa zdvihá a opäť klesá, pripomínajúci dych spáča. Hle, kyv slunečníka a táto tvár, kedysi hrozná. Ať posúva nos a odulý reťazec, ktorý vyrazil z obličaja tak prudko, ať sa mierní, lebo, proboha, mesto je tiché. Uprostred žirných polí je dostatok dvoch bielých v smysle národného básnictva, z býčkov sú voly, jalovice sú stelné a tam je máj.

Vtedy markytánky leta v kapote, v stredných ploských a prúdových, v stredných, ktoré nezrývajú cesty, chodili muž od muža, stolica od stolice a vyňavši blok z vydutého kapsára, trhali lístok po lístku. Chocholík ich nosov sa zardel, keďkoľvek hovorili k svojmu hostiteľovi hovoriac: „Dobrý deň, pane. Nie je dnes krásne jitro? Nie je vám vhod táto desiata hodina, ktorá právě slieta zo starobylej veže baziliky svätého Vavrinca? Domnievame sa, že čas poskytuje viac veku než čokoľvek iné, a vskutku, desať je viac ako deväť.“

(Zasadenie úryvku do kontextu: Úryvok sa nachádza na začiatku knihy, keď Arnošt a Anna prichádzajú do Karlových Varov.)

The post Pýcha a predsudok – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Pýcha a predsudok

 Autor: Jane Austenová (Jane Austen)

 Zaslal(a): Kaxa

Literárny druh:

• epický román

Literárne smer / sloh:

• Vďaka realistickému vystihnutie svojej doby sa radí medzi realistické autormi, žila avšak v romantickej dobe.

Ženské autorky tejto doby:

• Emily JaneBrontëová – Búrlivé výšiny
• CharlotteBrontëová – Jana Eyrová
• Mary WollstonecraftShelleyová – Frankenstein

Miesto konania:

• Viktoriánska Anglicka na konci 18. storočia, vidiek.

Hlavná myšlienka:

• Autorka odmieta manželstvá z rozumu a bez lásky a vysmieva sa pochabosti a márnotratnosti, čo sú typické rysy vtedajšej spoločnosti.

Rozprávač:

• Autorka je vlastne rozprávačka celého príbehu.rozprávanie v er-forme.

Celková charakteristika:

Pýcha a predsudok je idylické-ironická komédia o ženenia a vydaj. Idealizmus sa prejavuje vierou, že intelekt dokáže zbúrať spoločenské bariéry. Román ale zároveň veľmi realisticky hodnotí rodinné vzťahy a snahy matiek nájsť pre svoje dcéry vhodné ženíchov. Ironizuje hlavne ziskuchtivosť, túžbu po vyššom spoločenskom postavení, pokrytectvo a faloš.
Pýcha a predsudok sa radí k rodinným románom, ktoré sa objavujú na konci 18. Storočia a vykresľujú bežný život strednej triedy. Ústredným miestom je dom a domácnosť a osudy a bežné starosti jeho obyvateľov – najmä žien. Preto boli tiež určené najmä ženským čitateľkám.

Slovná zásoba (jazyk a štýl):

Dielo je napísané jednoduchým spisovným jazykom, prevažujú slová štýlovo neutrálny, pomerne často sa vyskytuje irónie. Text je dejový, prevažuje štýl rozprávací a základným prostriedkom vo výstavbe texte je dialóg, reč postáv je priama, bez ďalšieho hodnotenia autorom a často aj bez úvodné viet. Práve samostatnosť dialógov približuje tento román skôr ku konverzačnému drámy a tým sa výrazne odlišuje od ostatných vtedajšej tvorby. Dej je rozprávaný chronologicky, bez odbočiek, opisné pasáže sú obmedzené na minimum a prevažujú vecné popisy.

Charakteristika postáv:

Elizabeth – hlavná postava, druhá zo sestier Bennetových, Elizabeth je múdra, tvrdohlavá a prezieravá. Jej pohľad na svet je demokratický as touto postavou sa sama Austen stotožňuje.
Pán Darcy – veľmi bohatý, zo začiatku sa chová pyšne, stroho a povýšene, ale neskôr sa odpútava od svojich predsudkov voči nižším spoločenským vrstvám.
Pán Bingley – veľmi úprimný a láskavý, ale nechá s sebou ľahko manipulovať.
Jane – najstarší zo sestier Bennetových, veľmi krásne veselé dievča s dobrosrdečnú povahou.
Pán Bennet je múdry človek, ktorý si ale vzal veľmi hlúpu ženu. Pozerá sa na všetko s nadhľadom a hlúposťou jeho ženy i mladších dcér sa bavia. Naopak Elizabeth a Jane si veľmi cení.
Pani Bennetová si dala za jediný svoj životný cieľ vydať svojich päť dcér, a tak keď sa na dohľad objaví akýkoľvek možný nápadník, pani Bennetová sa okolo neho začne rozplývať, čím ale svoje dcéry len strápňujú. Ona ale myslí len na ich dobro a svojim dcéram chce zaistiť spokojnú budúcnosť.
Ostatné sestry Bennetová – Mary – stále zamyslená nad filozofickými otázkami, dianie sveta ide skôr mimo nej. Najmladší Kitty a Lydia sa naháňa len za dôstojníkov a od toho sa odvíja aj ich hlúpe a trápne správanie. Obe sú veľmi povrchné.

Dej a kompozície:

Dej sa odohráva na Anglickom vidieku. Kniha rozpráva o rodine Bennetových žijúci na vidieckom sídle v Anglicku. Príbeh začína tým, že Pani Bennetová, matka piatich dcér, ktoré chce za každú cenu čo najlepšie vydať., Sa dozvie, že sa do susedstva prisťahoval mladý, bohatý a slobodný muž pán Bingley, zoznámi sa s ním na plese a jej najstaršia dcéra Jane sa do neho zamiluje. Spolu s ním je na plese aj jeho priateľ pán Darcy, ktorý je bohatší ako Bingley, a pôsobí pyšne, povýšene a navyše sa pohŕdavo vyjadril o druhé najstaršie dcére Elizabeth. Darcy je presvedčený, že si Jane chce pána Bingleyho vziať len kvôli peniazom, a tak ho odváža späť do Londýna, ale Jane aj Bingley sa trápi pre nešťastnú lásku. Pán Darcy sa ku všetkým chová povýšene a stroho. Lízu z vysoká prehliada, keďže nie je ani dosť pekná ani bohatá, ale udivuje ho, že ona jediná sa z celej spoločnosti okolo neho netočí a postupne sa do nej zamiluje. Keď Lízu požiada o ruku, počíta s tým, že ponuku rozhodne prijme. Elizabeth ho však tvrdo vyvedie z omylu, keď ho odmietne a ešte obviní z toho, že prekazil veľkú lásku jej sestry s Bingleyem len kvôli tomu, že nie sú zrejme pre neho dosť dobré. Darcy si slová Lízy si vezme na srdce snaží sa svoju chybu napraviť. To veľmi imponuje Elizabeth as Dacym sa nakoniec zasnúbi, rovnako ako Jane s Bingleyem.

Dej je chronologický a graduje.

Okolnosti vzniku diela:

Hlavným zdrojom, odkiaľ autorka čerpá inšpiráciu pre svoje romány, je bežný život jej spoločenskej vrstvy. Vo svojich dielach opisuje každodenný život, problémy i zábavu tak, ako je sama prežívala. Austen dosiahla v porovnaní s inými ženami vo svojej dobe vysokého vzdelanie, a preto sú aj jej hrdinky rozumné a prezieravé.

Vplyv diela:

Pýcha a predsudok bola už v čase svojho vydania čitateľsky obľúbená a v priebehu 19. st. si získavala stále nových priaznivcov. Že ani dnes jej popularita neopadá, dokazuje to, že skončila na druhom mieste v britskej ankete o najobľúbenejší britskú knihu. Pýcha a predsudok poskytla základnú zápletku mnohých súčasným romantickým komédiám.

Tento román sa dočkal niekoľkých filmových spracovaní, k najznámejším patrí rovnomenný seriál BBC a potom tiež najnovšie spracovanie z roku 2005 s Keirou Knightley v hlavnú úlohu.

Literárna kritika:

Anti-romantička, v čase, keď žila, budila skôr posmech.

Autor:

Jane Austen bola anglická spisovateľka, zakladateľka moderného rodinného románu v anglickej literatúre. Najviac zaujala Jane Austen svojimi romány. Vo väčšine z nich je ústredným motívom myšlienkové a emocionálne zrenie mladé hrdinky, skúma svet z ženského hľadiska, vychádza zo znalostí ľudskej povahy. Vytvára vo svojich románoch životné postavy, nedostatky jej hrdinov vychádzajú predovšetkým zo zlej rodinnej výchovy. Všetky jej zápletky sa zaoberajú láskou, aj keď o nej zriedka priamo hovoria.

Rozum a cit – 1811, prvý autorkin román je príbehom citového a morálneho dozrievania dvoch sestier. Pôvodný spracovanie románu listovou formou nebolo nakladateľom prijaté, preto ho Austen prepracovala na rozprávanie s dialógmi v tretej osobe.

Pýcha a predsudok – 1813, najvýznamnejšie autorkino dielo je príbehom rodiny Bennetových, predovšetkým druhej z piatich dcér, Elizabeth. Pýcha a predsudok vstupujú do jej vzťahu s Darcym, ktorý je typom anglického džentlmena. Nakoniec nájdu cestu k vzájomnému porozumeniu.

Mansfieldske panstva – 1814, príbeh o moderné Popoluške
Emma – 1816, o živote v uzavretom vidieckom spoločenstve a psychológie nezávislé, ale sebecké a snobské hrdinky.
Northangerské opátstva – 1817, výsmech falošné sentimentalite, vzniknuté na základe čítania gotických románov.

Presviedčanie – 1818, posledný román je tiež postavený na odstraňovanie nedorozumenia v citovom vzťahu hrdinov – Anne Elliotová a námorného dôstojníka Wentwortha.

Sanditon – mal byť v poradí siedmym románom Jane Austen, ale autorka ho nestačila dokončiť. Keď začala začiatkom roku 1817 jeho prvej kapitoly, bola vážne chorá a zostávalo jej necelých šesť mesiacov života. Na základe rozsiahleho fragmentu dielo dokončila autorka vystupujúci pod pseudonymom Marie Dobbsová.

Historické súvislosti:

Romantizmus VO SVETOVEJ LITERATÚRE

• umelecký smer, ktorý sa v európskom umení objavuje koncom 18. a v 1.pol.19.stol.
• autori vystupujú ako géniovia, ktorí hľadajú a nachádzajú pravdu a tvorí výnimočné hodnoty.Búri sa ako silní, nepochopenie a osamotenia. Spoločnosť vidí ako pokryteckú, svet považujú za nespravodlivý.
• kolískou Anglicka a Francúzska, veľké centrum tiež Nemecko.
• základná romantický rozpor je daný napätím medzi snom, fantáziou a osudovo a historicky danú skutočnosťou.Romantické prvky sú : Postava vydedenca, stredoveké tému, láska k prírode, záľuba vo všetkom necivilizované … Čistý romantizmus sa moc nevyskytuje, skôr sa prelína s ostatnými štýlmi. V tomto období vzniká tiež historický román (zakladateľ – W .Scott, hlavný hrdina je idealistický rojko, končí tragicky).

Základné rysy:

romantický hrdina = často splýva s autorom, je to človek výnimočný, neschopný prispôsobiť sa.

láska = býva cieľom hrdina, ale väčšinou nešťastne miluje svoj ideál.

silná subjektívnosť diela = autor vyjadruje svoj názor a často sám vstupuje do deja.

delenie romantizmu

• a)revolučné – autor neuteká pred skutočnosťou, jeho hrdinovia sa búria
• b)konzervatívny – autor sa snaží skutočnosti uniknúť do minulosti alebo náboženských predstáv, hrdinovia nenachádzajú riešenie.

ANGLICKO

George Gordon Byron – najznámejší anglický romantický básnik, pochádzal z Londýna, mladosť prežil s hysterickú matkou, študoval Cambridge, bol členom snemovne, veľa cestoval, poburoval spoločnosť svojimi výstrednosťami a názory. Zomrel na následky malárie v Grécku, kde bojoval proti Turkom.

Dielo: Childe Haroldova púť = epos o 4 spevoch, obsahuje všetky romantické prvky, hlavný hrdina zhnusený životom putuje do rôznych krajín, kde sa odohrávajú rôzne bitky, končí na pustom pobreží.

Don Juan = označované ako literárne kuriozita. Hlavní hrdina rozpráva svoje životné zážitky, ale je tu aj rad úvah o svete a zábavných anekdot.

Džaur = hl. hrdinnou je neznámy muž, ktorý v mladosti zabil svojho soka v láske. Aby utiekol pred výčitkami, ide do kláštora. Po čase tam príde iný muž, ktorému sa Džaur vyspovedá, ale nevie, že neznámy muž je synom muža, ktorého Džaur zabil. Džaur sa aj na smrteľnej posteli trápi.

Beppo = poviedka o talianskych sexuálnych mravoch

Percy Bysshe Shelley – pochádzal zo šľachtickej rodiny ale čoskoro sa vzoprel konvenciám, študoval Oxford, ale bol vylúčený, od 1818 žil v Taliansku. Zahynul v morskej búrke pri plavbe na vlastnej plachetnici. Jeho manželka Mary Shalley je autorkou Frankensteina. Mal slobodomyseľné myšlienky, cit pre sociálnu spravodlivosť a vzťah k prírode.

Dielo: Odpútaný Prometeus = veršované lyrickej dráma. Jupiter utláča Prometea, ktorý za pomoci démona sídliaceho v hlbinách Zeme (symbol večnosti) Jupitera zvrhne a sám je odpútaný, čím končí útlak Bohov a nastáva čas ľudskej slobody, lásky a radosti.

Cenci = tragédie podľa skutočnej udalosti. Bohatý šľachtic Cenci týra celú rodinu. Zabije manželku, dvoch synov a zbije dcéru. Zvyšok rodiny sa spikne a zabije ho. (Vraždy sa zúčastňuje aj pápežský legát.) Keď sa vražda vyšetruje, povie pápežský legát, že to spáchala Cenciho rodina a tá je odsúdená. Majetok pripadá cirkvi. (!)

John Keats – domnieval sa, že básnické dielo má krásnu formou vyjadrovať pravdivý obsah. Písal sonety, balady a ódy.

Dielo: Óda na grécku urnu

Walter Scott – zakladateľ hist. románu, narodený v Škótsku, vyštudoval právo a pôsobil ako advokát, od detstva zbieral a zapisoval ľudové balady a rozprávanie, bol očarený starobylými príbehy zo škótskych dejín. Začal písať básnické poviedky. Zomrel na svojom zámku.

Dielo: Wawerly = 1.hist. román o jednom škótskom rodu.

Ivanhoe = román zo stredovekých angl. dejín. Mladý rytier Ivanhoe sa zamiluje do Lady Brunhildy, o ktorú sa uchádza aj normandský križiak. Ivanhoe sa zúčastní krížovej výpravy, preslávi sa a stane sa obľúbencom kráľa. Rovnako ako Rowena sa ale dostane do zajatia Normanov, je ranený a ošetruje ho krásna Rebeka, ktorá sa do neho záľuba. Chystá sa sprisahania, ale kráľ Richard tomu zabráni, ujme sa znovu vlády, Ivanhoe sa ožení s Rowena a Rebeka je obžalovaná z čarodejníctva. Ivanhoe ju zachráni a ona utečie z Anglicka.

Jazernej panna = básnická poviedka o škótskom panovníkovi, ktorý sa dostane do divokej krajiny, prijme pohostinstvá krásne dievčatá, zamiluje sa do nej, dvorí sa jej, ale nevie že je dcérou znepriateleného rodu Daglesů. Idylu naruší príchod ozbrojených povstalcov proti kráľovi, ale všetko končí dobre. (Kráľ im daruje milosť.)

FRANCÚZSKO

– autori sa stavali kriticky k domácej klasicistický tragédii (vyzdvihli len Shakespeara), zdôrazňovali citovosť a motív návratu k prírode, hlásili sa k dielu JJ Rousseaua. Romantizmus sa občas prelína s realizmom (pr. Stendhal – patrí skôr k realistom)

Viktor Hugo – básnik, dramatik a prozaik, narodený v rodine republikánskeho dôstojníka, študoval vojenskú školu, potom sa plne venoval literatúre. Bol stúpencom Napoleona. Žil 18 rokov v exile (odporcu Napoleona III.), Po návrate do FR sa stal poslancom a senátorom. Zomrel v Paríži.

Dielo: Legenda vekov = cyklus epickej poézie, vyzdvihuje stredovek (katolíctvo), inšpirácia pre rad českých autorov (Vrchlický, Machar, Neruda)

Ódy a balady

Muž ktorý sa smeje = keď bol tento muža ešte malý, v detskom súboji mu súper rozrezal ústa (vyzeral, že sa stále smeje.) Pán jeho rodičov si ho obľúbil a ukazoval ho ako atrakciu. Keď muž dospel, stal sa revolucionárom a všetkých, ktorí sa mu smiali, poslal na gilotínu.

Chrám Matky božej v Paríži

Bedári (Úbožiaci)

Alfred de Musset – dôverný vzťah s romantickou George Sandovou.

Dielo: Spoveď dieťaťa svojho veku = osudy šľachtica Octavia, ktorý má chorobu storočia = beznádej a sklamanie. Prežije milostné sklamanie a začne žiť zhýralec. Zoznámil sa so staršou vdovou Brigitou, trápia ju žiarlivými scénami, čím nakoniec vzťah rozbije. Odchádza a vylieči ho len Boh. Román, má autobiograf. rysy, M.ho písal pod dojmom rozchodu sa Sandovou.

Alexandre Dumas st. – jeden z najobľúbenejších autorov svojej doby. Písal úspešnej divadelnej historické hry, v ktorých vyjadroval romantickej pocity svojej generácie. Nebola pre neho dôležitá hist.věrnost, ale išlo mu len o dobrodružnosť a napínavosť deje.

Dielo: Čierny tulipán

Gróf Monte Christo

traja mušketieri

Henrich III. a jeho dvor

NEMECKO

Novalis

Dielo: Heinrich von Ofterdingen = Modrý kvet – román

Bratia Grimmovci (Jacob a Wilhelm) – zakladatelia modernej germanistiky

Dielo: Rozprávky pre deti a celú rodinu = podobné rozprávkové typy ako u Němcovej a Erbena.

RUSKO

Alexander Sergejevič Puškin – narodený v Moskve, jazykovo a literárnou nadaný, pracoval na ministerstve zahraničia v Petrohrade, viedol bohémsky život, priatelil sa s dekabristi. Zomrel na následky zranení v súboji.

Dielo: Eugen Onegin – román vo veršoch. Hl. hrdina je mladý znudený Onegin, odíde na vidiek, kde po smrti strýka zdedí veľký majetok. Spriatelí sa s romantikom Lenským a dcérami Larini Oľgou, snúbenicou Lenského, a Tatianou, ktorá sa do Onegina zamiluje. Napíše mu list, ale on ju odmietne až nudy sa dvorí Oľge. Vzbudí žiarlivosť Lenského a v súboji ho zabije. Cestuje a po návrate ich znovu oslnený Tatianou, ktorá sa už ale vydala a ikdyž ho miluje, odmietne ho.

Kapitánova dcéra = historická poviedka, šľachtic sa zamiluje do kapitánskej dcéry Márie, zoznámi sa s budúcim povstalcov Pugačevem a za túto známosť je odsúdený. Nakoniec mu ich ale udelená milosť. (Marie o to žiada cárovnú.)

Piková dáma = novela o kartovým hráči inžinierovi Hermanom, ktorý ide do domu grófky zistiť tajomstvo 3 kariet, ktoré vyhrávajú. Na schodoch stretne grófku, tá sa ho zľakne, upadne a pred smrťou mu ešte tajomstvo prezradí. Ide hrať, 2x vyhrá veľké množstvo peňazí, keď však staví na 3.kartu, tá sa ukáže ako piková dáma, on prehráva a zošalie.

Boris Godunov = hist. dráma zo skutočnosti. Po smrti cára Fjodora sa vlády ujíma Boris Godunov, vládne kruto a pri ťahaní umiera, cárom sa stává Lžidimitrij. Ľud mu ale neprivolá slávu, pretože popravil Godunova ženu a deti.

Michail Jurijevič Lermontov – zo šľachtickej rodiny, vychovávaný babičkou, študoval v Moskve, vylúčený, potom vyštudoval dôstojnícku školu, viedol bohémsky život, mal proticarské názory. Zabitý v súboji.

Dielo: Démon = existuje asi 8 verzií tejto poémy. Démon je vyhnaný z raja, nechce pôsobiť zlo, očarí ho kňažná Tamara, vyzná jej lásku, ale ona odíde do kláštora. Démon nakoniec Tamaru presvedčí o svojej láske, ale jeho bozk znamená smrť. Tamara zomrie a zlo je porazené.

Hrdina našej doby = 5 noviel, ktoré spája postava GAPečorina, líči tragickú lásku, potom formou denníkov celý Pečorinův život, súboj s priateľom …

Maškaráda = div. hra. Arbeninova žena stratí na plese náramok, nájde ho iná žena a ako prísľub lásky ho dá svojmu mužovi. Arbenin ho zbadá, žiarli a nakoniec svoju ženu Ninu otrávi. Dielo bolo zakázané a preto Lermontov pridal koniec, kde Arbenin zošalie, keď sa dozvie o vedľajšej žene nevine. Do deja vstupuje neznámy muž s maskou, preto Maškaráda.

realizmus

• umelecký smer, ktorý prevládol v literatúre vo 2.polovici 19.st.z lat. realis = vecný, skutočný

Vo 2.pol.19.st. sa:

• rozvíjajú prírodné a technické vedy
• presadzuje sa exaktné myslenie / vedecké postupy sú založené na matematických výpočtoch /
• nastáva rozvoj priemyselnej výroby
• ľudia veria v rozum a zmyslové poznanie
• vo filozofii sa rozvíja tzv. pozitivizmus – smer, ktorý presadzuje, že len to je skutočné, čo možno dokázať zmysly a skúseností
• objavuje sa snaha uplatniť tie isté vedecké postupy v literatúre – spisovatelia i kritici začali chápať literatúru ako vedeckú analýzu spoločnosti

Znaky realizmu:

• pravdivý obraz skutočnosti / bez idealizácie /
• presné a všestranné štúdium života spoločnosti a vnútra človeka
• realistický hrdina je typický jednotlivec / zatiaľ čo romantický hrdina bol človek výnimočný /, v priebehu deja sa mení a vyvíja, niekedy je ústredné hrdina nahradený kolektívom
• autor sa priamo nezúčastňujú deje, stoja akoby nad príbehom, svoj názor uplatňuje výberom faktov, téme, postáv
• kritika nedostatkov v spoločnosti – kritický realizmus
• nové výrazové prostriedky: hovorová reč, nárečie, archaizmy

ANGLICKO

sestry Brontëová

– dcéry kaplána, vychovávané prísne na fare v nehostinnej severnom Anglicku

– Anna, Emily a Charlotte – všetky literárnou činné

– ich diela tvorí prechod medzi romantizmom a realizmom

Charlotta Brontëová

Jana Eyrová – nepekná dievča, získala vzdelanie a zamilovala sa do staršieho muža pána Rochester, stala sa vychovávateľkou v dome jeho šialené ženy – sklamanie – odíde – vráti sa až keď je Rochester starý

Emily Brontëová

Búrlivé výšiny – vresoviská, román o rozbúrených vášňach dvoch generácií dvoch rodín, nalezenej Heatcffith – veľmi obľúbený, všetko podfarbené túžbou po majetku, príbeh rozprávať s odstupom času starú slúžkou, ktorá tam bola zamestnaná.

The post Pýcha a predsudok – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.