Kniha: Candide alebo optimizmus

 Autor: François Marie Voltaire

 Zaslal(a): Mojzte

Doba deje: 18. storočia

Miesto deja: všade po svete

Filozofický román

• zosmiešnenie filozofia nekritického optimizmu
• satirický román
• 30 kapitol
• rozdelený na 3 časti
• autor opisuje veľkú lásku, utrpenie a dobrodružstvo hlavných postáv

Postavy:

• Candide
  • Že všetko je nariadené najlepším spôsobom, ale z vlastných skúsenosťami o útrapách tohto sveta. A neskutočne je zamilovaný do Kunigunda

• Panglos – jeho vychovávateľ
  • filozof, večne optimistický, na konci však hovorí, že po tom, čo zažil, by od svojich názorov najradšej upustil – jeho pohľad na svet

• Slečna Kunigunda – dcéra baróna
  • veľmi krásna dievčina, ktorá si po unesených zo zámku zažila mnohé útrapy, následkom toho bolo, že zošklivela

• Voltaire – osvietenský spisovateľ
  • • stojí mimo oba póly osvietenskej spoločnosti, teda nie je priaznivcom ani optimistických vedcov, ani cirkvi a panovníka
    • jeho satirické a filozofické poviedky zosmiešňujú obe strany a ukazujú na tragiku doby, v ktorej je plne pri sile absolutizmus a surovosť a zároveň naivita a sny vzdelancov
    • základné rysy osvietenstva
      • európskej myšlienkové hnutie – späté s filozofickými myšlienkami doby
      • osvietenstva sa snažilo prekonať doterajšie vládnuca svetový názor
      • stále sa však pohybujeme v čase klasicizmu
        • určitá fáza klasicizmu bola vyplnená osvieteneckým hnutím

Vyznenie diela

• témou, okolo ktorého sa všetko sústreďuje, je otázka optimizmu, obsiahnutá už v druhej časti názvu a prelínajúce v rôznych podobách celé dielo. Candide vyznáva optimistickú filozofiu svojho učiteľa Panglosa. Všade sa stretáva s najrôznejšími formami zla, či už je pôsobí jednotlivec, spoločnosť alebo príroda; nachádza je nielen v Európe, ale aj v Novom svete, nielen u národov civilizovaných, ale aj u národov primitívnych; pritom ide tak o zla fyzická, tak o problémy svedomia.
• Toto zobrazenie zla v rôznych jeho variáciách súvisí s kritikou, ktorú Voltaire mieri proti absolútnej monarchii, aristokraciu a Cirkvi a proti tomu, čo je pre tieto inštitúcie typické: militarizmus, fanatizmus a útlak. Sú tu obsiahnuté aj narážky na Európu pustošenie vojskami, najmä potom na sedemročnú vojnu.
• Proti nespravodlivom a zlom a nepoctivosťou preliezol svete je ako opak postavené Eldorádo, kde zlo vôbec neexistuje. Medzi jeho inteligentnými a vzdelanými obyvateľmi vládnu harmonické vzťahy: sloboda, spravodlivosť, rovnosť a znášanlivosť sú tu samozrejmosťou. Eldorádo je vysnívaná zeme. Hrdina ale aj cez všetky výhody opúšťa „raj“ preto, že jeho cieľom je stretnúť sa s Kunigunda.
• Konečná myšlienka diela je obsiahnutá v kapitole o Candidové záhrade, vlastne v jej poslednej vete „musíme obrábať svoju záhradu“. Význam záhrady spočíva predovšetkým v práci, ktorá zachraňuje človeka. Bez práce nemôže žiadny človek žiť, nemôže bez nej byť spokojný ani úplne šťastný. Práca je niečo, čo nám dáva zmysel života a bez nej bývame stratení.
  Dielo poukazuje na podstatné problémy ľudskej existencie ale zároveň poukazuje na to, že ľudia majú možnosť obmedziť zlo, zmenšiť ich alebo sa ho úplne zbaviť a raz tak snáď uskutočniť Eldorádo na zemi.

Kompozícia a forma

• • usporiadanie tém v čase je chronologickej – postupné
    • témy sú spojené tesne, to znamená, že medzi témami je vzťah príčiny a následku

Filozofický román

• písaný prozaicky
• vyrozprávané v ER – forme

• časté monológy a dialógy postáv
• dielo je napísané spisovným jazykom
• veľmi častá irónie
• často použité umelecké prostriedky
  • Candide vzal čo najrýchlejšie nohy na plecia …. „Hyperbola
  • „… v tomto spanilú remesle …“ personifikácia
  • „Tak si ho maj, podliak!“ Apostrof
  • „… a zuby ako parkosky.“ Metafora
  • „Aj odpovedal Panglos:“ inverzie

• zamerané proti absolutistickému systému, proti cirkvi a konzervativizmu
• vyznávalo kult rozumu
• dôraz na pravdivé poznanie sveta – príčinou všetkého zla je nevedomosť
• vyznávali slobodu a rovnoprávnosť všetkých občanov
• návrat k renesancii a jej racionalizmu

The post Candide alebo optimizmus – čitateľský denník (rozbor) (2) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Candide alebo optimizmus

 Autor: François Marie Voltaire

 Zaslal(a): Marie930

Autorova tvorba:

Candide je najznámejším filozofickým románom prinášajúcim kritiku filozofického optimizmu doby osvietenstva. Za svojho života bol Voltaire cenený ako básnik (epos HENRIADA) a dramatik (Zair). Dnes je známy predovšetkým ako filozof, historik a autor filozofických poviedok.

Celková charakteristika:

Ide o dielo menšieho rozsahu, preto ho možno považovať za krátky román či poviedku. Typologicky naplnil kritikou vtedy módne tézy nemeckého filozofa GW Leibniza o tom, že tento svet je najlepší zo všetkých možných svetov. Pomocou irónie a satiry kritizuje tiež súdobú cirkev v jej úsilí o získanie politickej moci, cirkevné fanatizmus, aristokraciu a absolutistickú vládu. Dotýka sa otázok spoločenských, politických, náboženských a estetických. Titul diela však napovedá najzávažnejšie otázku, otázku optimizmu ako životná filozofia demonštrované na osudoch hlavného hrdinu Candida, ktorý odhaľuje vo svete plnom zla jej neplatnosť. Na čitateľa dielo pôsobí zábavno-didaktickú formou.

Postavy:

Román zachytáva mnoho postáv, niektoré sa objavujú opakovane, iné epizodicky. Candide znamená v preklade prosťáček, neviniatko. Ako hlavná postava predstavuje prostého a naivného človeka, ktorý po zásahu zla do svojho života opúšťa filozofiu optimizmu a nadobudne nového poznania. Okolo neho sa vyskytujú tri výrazné postavy – Kunigunda, Panglos a Martin. Kunigunda a Panglos sú zachytení od začiatku takmer vo všetkých kapitolách, pretože sa podieľajú na kompozičný výstavbe a pasívne neustále žijú v Candidových spomienkach. Vzťah Candida a Kunigunda rozvíja tému citové. Panglos ako predstaviteľ nekritického optimizmu v duchu filozofa Leibniza a pesimista Martin, ktorý sa objavuje e druhej polovici románu, predstavujú dva protipóly v téme filozofickom. Postavy sú podané schematicky, bez psychologického prekreslenie, nekonajú samé za seba, ale podľa vopred daného autorovho zámeru.

Dej a kompozície:

Candide bol vychovaný vo Vestfálsku na zámku baróna Thunder -ten- Tronckha domácim učiteľom Panglosem. Ten mu vštepil optimistický názor, že svet okolo neho je najlepšie, aký len môže byť. Candide sa zamiloval do barónovej dcéry Kunigunda, a bol preto zo zámku vyhnaný. Potom ho postretlo mnoho dobrodružstiev a útrap, dostal sa na najrôznejšie miesta sveta. Stretol sa so zlom skrytým v ľuďoch aj so zlom vonkajším, ako napríklad vojnou a násilím. Zobrazenie zla nie je samoúčelné, je spojené s kritikou, ktorá sa zhoduje s myšlienkami osvietenstva. Candide navštívil tiež napríklad bájnu krajinu Eldorádo, v ktorej zlo neexistuje. Román je vystavaný na kontrastoch dobra a zla, ideálu a reality. Skladá sa z mnohých epizód spojených postavou Candida. Rámcovú kompozíciu tvorí prvý a posledná kapitola. Prvá kapitola čitateľa zoznamuje s postavami, ktoré sú následne osudovo rozdelené a stretávajú sa v poslednej kapitole. Candidová putovanie je rozšírené vedľajšími dejovými líniami ďalších postáv, ktoré rozprávajú svoje rozprávanie v ich-forme. Mnohé postavy sú pojaté alegoricky s autorovým zámerom oklamať cenzúru.

Jazyk a štýl:

V jazykovej rovine prevažuje neutrálne objektívne striedmy štýl, kontrastujúca s prekvapivými momenty hodnotiace expresivity. Vo vážnych situáciách a zobrazenie niektorých reálnych historických udalostí či postáv dosahuje autor vtipu prostredníctvom irónie, karikatúry a sarkazmu. Vďaka výrazové vycibrenosti a jasnosti štýlu vyniká dielo formálne dokonalosťou typickú pre francúzsky klasicizmus.

Okolnosti vzniku diela:

CANDIDE bol napísaný v neskoršom období Voltairova života, údajne ako preklad nemeckého diela doktora Ralpha. Čítanie románu však jeho autorstvo odhalila, hoci on sám ho zosmiešňoval a nazýval ho „školácku zábavou“. Za svojho života sa Voltaire k autorstvo nikdy nepriznal.

Vplyv diela:

Román vyvolal jednak nadšenie v radoch ďalších osvietencov, ako boli Diderot, Rousseau, jednak tiež nechuť v diele kritizovaných predstaviteľov cirkvi a štátnych mocnárov, ktorých vplyvom bolo prvýkrát vydané dielo v Ženeve spálené a v Paríži zakázané. Z českého národného obrodenia ovplyvnil napr. J. Jungmanna, K. Sabinu, KH Borovského a ďalšie generácie spisovateľov, obzvlášť existencialista.

The post Candide alebo optimizmus – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.