📝 Život

Edmond Rostand sa narodil v Marseille v zámožnej a kultivovanej rodine. Jeho otec, Eugène Rostand, bol ekonóm, básnik a člen Akadémie v Marseille. Mladý Edmond vyrastal obklopený umením a literatúrou, čo formovalo jeho záujmy a budúcu kariéru. Študoval právo v Paríži, no jeho skutočnou vášňou bolo divadlo. Už počas štúdií napísal svoju prvú hru, jednoaktovku „Le Gant rouge“, ktorá však nebola nikdy uvedená. Jeho prvá úspešná hra, komédia „Les Romanesques“ (Romantici), mala premiéru v roku 1894 v Comédie-Française a získala si priazeň publika i kritiky. Tento úspech mu otvoril dvere do sveta parížskeho divadla a umožnil mu venovať sa písaniu naplno. Rostandovým najväčším triumfom sa stala hra „Cyrano z Bergeracu“, ktorá mala premiéru v roku 1897 v divadle Porte Saint-Martin. Hra s brilantnými veršami, romantickým príbehom a postavou charizmatického Cyrana si okamžite získala srdcia divákov a stala sa medzinárodným fenoménom. „Cyrano z Bergeracu“ je dodnes považovaný za jednu z najslávnejších francúzskych hier a je pravidelne uvádzaný na divadelných scénach po celom svete. Po ohromnom úspechu Cyrana nasledovali ďalšie hry, ako napríklad „L’Aiglon“ (Orlík) o synovi Napoleona Bonaparta a „Chantecler“ (Kohút), alegorická hra s postavami zvierat. Tieto hry síce nedosiahli popularitu Cyrana, ale potvrdili Rostandov talent a jeho miesto v dejinách francúzskej drámy. Rostand bol známy svojou pracovitosťou a perfekcionizmom. Dôkladne študoval historické pramene a venoval veľkú pozornosť detailom, aby vytvoril čo najautentickejšie a najpôsobivejšie diela. Napriek krehkému zdraviu, ktoré ho sprevádzalo po celý život, neúnavne tvoril a venoval sa divadlu. Jeho vášeň pre umenie a poéziu sa odráža v každom jeho diele. Okrem divadelných hier písal aj básne a prozaické texty. Bol uznávanou osobnosťou francúzskej kultúrnej scény a v roku 1901 sa stal členom Francúzskej akadémie, čo bolo významným uznaním jeho literárneho talentu. Zomrel relatívne mladý, no zanechal po sebe bohaté a trvalé dedičstvo v podobe svojich divadelných hier, ktoré dodnes inšpirujú a očarujú divákov po celom svete. Jeho diela sú oslavou romantizmu, hrdinstva, krásy jazyka a sily ľudského ducha. Jeho hra Cyrano z Bergeracu sa stala ikonickým dielom a jej hlavný hrdina, Cyrano, symbolom romantického hrdinu s bystrým umom a veľkým srdcom, napriek fyzickému hendikepu. Jeho literárna tvorba presahuje hranice času a jazyka a naďalej oslovuje publikum svojou nadčasovou tematikou a umeleckou hodnotou. Rostand bol nielen talentovaný dramatik, ale aj významná osobnosť francúzskej kultúry. Jeho diela sú súčasťou svetového literárneho dedičstva a jeho meno zostane navždy spojené s vrcholmi francúzskej dramatickej tvorby.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Rostandova tvorba sa vyznačuje romantickým a idealistickým pohľadom na svet. Jeho hry sú plné vášne, hrdinstva a ušľachtilých citov. Jeho postavy sú často idealizované a konajú podľa morálnych zásad. Jeho jazyk je bohatý, poetický a plný metafor. Používa verše s precíznou rytmikou a melodickosťou. Jeho dialógy sú iskrivé a vtipné. Jeho hry sa vyznačujú dynamickým dejom a dramatickými zvratmi. V jeho tvorbe sa prelína romantizmus s prvkami neoklasicizmu a symbolizmu. Jeho hry sú preniknuté nostalgiou za minulosťou a túžbou po ideáloch. Rostand majstrovsky pracuje s kontrastmi a protikladmi, čím dosahuje silný emocionálny účinok na diváka. Jeho humor je často ironický a satirický. Jeho hry sú plné symboliky a alegórie. Jeho postavy sú komplexné a psychologicky prepracované. Jeho diela sú oslavou krásy jazyka a sily ľudského ducha.

👥 Literárni súčasníci

Guy de Maupassant (Miláčik), Anatole France (Ostrov tučniakov), Marcel Proust (Svedectvo strateného času), Paul Verlaine (Saturnické básne), Arthur Rimbaud (Opitá loď)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Edmond Rostand (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Téma: Edmond Rostand

 Zaslal(a): David Hampl

Život (1868 – 1918)

Edmond Rostand bol francúzskym dramatikom, ale aj esejistom, alebo scenáristom. Najviac ho však preslávilo to, že bol spisovateľom a básnikom. Narodil sa 1. apríla v roku 1868 vo Francúzsku, v meste Marseille. Pochádzal z pomerne zámožnej rodiny, pretože jeho otec pracoval ako ekonóm a tiež právnik. Práve to výrazne ovplyvnilo jeho mladosti.

Vďaka dostatku peňazí mu bolo dopriate prvotriedneho vzdelania. A to na Lycée Thiers a následne na kvalitné a prestížnej škole Collège Stanislas de Paris. Finančné zabezpečenie ho však ovplyvňovalo aj v profesionálnom živote. Kým rad autorov z dôvodu núdze písala pri svojom zamestnaní, Edmond Rostand mohol vďaka dostatku peňazí naplno rozvíjať svoj literárny talent bez toho, aby sa obával o kvalitu svojho života. Už po vyštudovaní sa stal nezávislým autorom, ktorého živili rodinné financie a tiež neskôr jeho vlastná tvorba.

Aj keď sa tvorbe venoval v podstate celý život, treba povedať, že v nej mal pomerne výrazné výkyvy. Niektoré diela je možné označiť ako priemerná, iná zase za veľmi vydarená. Do druhej kategórie patria predovšetkým tvorba z deväťdesiatych rokov. A to v rozmedzí medzi rokmi 1890 – 1898 . V tomto období, konkrétne potom v roku 1901 sa stal členom Francúzskej akadémie. Dôvodom prijatia bol samozrejme význam jeho diela. Nebolo to jeho jediné ocenenie.

V rámci svojho osobného života sa jeho ženou stala Rosemond Gerardova . S tou počal dve deti. A tými sú Maurice Rostand a ďalej Jean Rostand . Ten sa rozhodol ísť v podobnej ceste, ako jeho otec. Stal sa tiež pomerne významným a kvalitným spisovateľom. Negatívom autorovho života je však to, že zomrel v pomerne nízkom veku, dožil sa iba 49 rokov. Dôvodom jeho smrti bola choroba, pretože zomrel na španielsku chrípku. Stalo sa tak 2. decembra v roku 1918. Zomrel síce v Paríži, ale jeho pozostatky boli prevezené do miesta jeho rodiska, do Marseille. Tu je pochovaný na cintoríne Cimetiere Saint-Pierre.

Dielo

• Rostand písal divadelné hry a poéziu.

Komédie

• Červená rukavica, 1888
• Óda na hudbu, 1890
• Dvaja pierroti, 1890
• Romantici, 1894
• Samaritánka, 1897

Drámy

• Vzdialená princezná, 1885
• Cyrano de Bergerac
• Orlík, 1900
• Chantecler, 1904
• Le Bois sacré , 1908
• Posledná noc Dona Juana , napísaná 1911, uvedená 1921

Básne

• zbierka básní, 1890
• Sen, 1904, poéma
• Un soir à Hernani, na počesť Victora Huga, 1902
• vojnová poéma, 1915
• básne, 1922
• Faust de Goethe, 2007

The post Edmond Rostand – životopis appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Cyrano z Bergeracu

 Autor: Edmond Rostand

 Zaslal(a): Christina Ott

Cyrano z Bergeracu (1897)

Lit. forma: próza

Lit. druh: veršované dráma

Lit. žáner: tragikomédia

Doba a prostredie: Francúzsko, 17. storočia

Zaradenie: Novoromantizmus

– označenie pre umelecký smery 2.pol. 19. storočia, ktoré hlásajú návrat k zásadám romantizmu

– zahŕňal dekadencii a symbolizmus ale tiež tzv. Neskorý romantizmus (E. Rostand, RLStevenson)

– kládol osobitný dôraz na subjekt umelca

– obnovuje v literatúre romantickú tajomnosť, ponurosť a světobod (= životné pesimizmus, pesimistický náhľad na svet), konzervatívny (zaujatý proti novému) kult minulosti a katolíctvo, ale aj mystiku a morbídnosťou

Charakteristika hlavných postáv:

• Cyrano – veľmi dobrý a skúsený gaskonský mušketier, ktorý je pútavé a ovláda umenie jazyka. Je zamilovaný do svojej sesternice Roxany. Má veľký nos, kvôli ktorému je nešťastný, síce nie je zvonku krásny, ale jeho duša je nádherná. Je básnicky nadaný, čestný a statočný. Je natoľko nesebecký a zamilovaný, že píše Roxane listy z vojny a vyznáva jej lásku pod oknom miesto Kristiána.
• Kristián – mladý, veľmi krásny kadet mušketierske školy, ktorý tiež úprimne miluje Roxanu, ale nemá dostatok slov, ktorými by svoju lásku vyjadril. Nemá žiadne básnickej nadanie. je neschopný vyjadriť svoje city poéziou.
• Roxana – mladá, krásna a múdra dievčina, ktorá je zamilovaná do Kristiánov tváre a Cyranovy duše, ale nevie o tom. Je trochu povrchné, úprimná, milá.

Hlavná myšlienka:

Človek nemiluje zovňajšok človeka, ale povahu a ducha. Cyrano bol génius, ktorý nenašiel lásku a uznanie vo svojom živote, ale až po smrti.

Téma:

Milostný príbeh troch ľudí, česť a statočnosť.

Kompozícia:

Hra by sa dala pomyselne rozdeliť na dve časti-prvá sa odohráva v Paríži druha na fronte a v kláštore. Hra je rozdelená do piatich dejstva. Chronologický postup deje.

Jazyk:

Hra je písaná vo veršoch-rytmus trochej (prvá slabika prízvučná, druhá neprízvučné). Jazyk je bohatý na básnické prostriedky (metafory, básnické prirovnanie.), Vášeň a citovo zafarbené slová. Zvolacie vety, rečnícke otázky. Cyrano má pasáže s dlhými monológy.

Tvorba autora:

• Romantici – Veršovaná komédia, založená na Romeu a Júliu
• Princezná Lointaine – dráma
• Samaritánka – dráma
• Orlík

Stručne o autorovi:

– francúzsky dramatik, básnik

– pochádzal zo zámožnej rodiny, jeho syn Maurice bol tiež spisovateľ

– vďaka svojej tvorbe sa stal členom Francúzskej akadémie

– zomrel na španielsku chrípku

Inšpirácia:

Dielo bolo voľne inšpirované skutočnou osobou, a to francúzskeho spisovateľa Hectora- Savinien de Cyrano a prostredie Francúzsko 17.storočia.

Zaujímavosť:

Rostand vôbec nerieši problém vzťahu bratranec a sesternica. V tej dobe to nebolo nič neobvyklé.

Edmond Rostand – Cyrano z Bergeracu – Dej

Dej začína v burgundskom hotela, kde je prednesie urážka na stranu Cyranova nosa, ten však majstrovsky odráža urážku veršami. Cyrano miluje svoju sesternicu Roxanu, ale kvôli svojmu vzhledu- veľkému nosu- to tají. Roxana mu povie, že miluje kadeta slúžiaceho u neho v pluku Kristiána pre jeho krásu. Cyrano chce svoje sesternici pomôcť a pomáha Kristiánovi, ktorému sa Roxana tiež páči, písať pre ňu milostné listy. Cyrano pomôže Kristiánovi aj na sobáš. Žiarlivý Gróf de Guiche, ktorý usiloval o Roxanu, pošle Kristiána do vojny, kam odchádza spoločne so Cyrano. Kristián sľubuje, že bude Roxany písať a Cyrano posiela listy častejšie než vôbec Kristián tušil. Roxana sa preto vypravia na bojové pole. Povie Kristiánovi, že ho predtým milovala len pre jeho vzhľad, ale že teraz ho miluje už len jeho dušu. Ale v bitke je Kristián smrteľne zranený. Ten chce teda, aby Cyrano povedal Roxane pravdu o listoch. Kristián nakoniec umiera, ale Cyrano však nič nepovie.

Po 14-tich rokoch: Roxana sa rozhodla odísť do kláštora, kde ju Cyrano, ktorý ju neprestal miloval, pravidelne navštevuje. Po potýčke s nepriateľom ide Cyrano nie práve v najlepšom stave navštíviť Roxanu. Prvýkrát sa oneskorí. Číta ju „Kristianov“ posledný list. Roxana spozná hlas, ktorý počula vtedy na balkóne a pochopí, kto ju písal všetky tie listy. Pochopí, že Cyrana miluje, ale až vo chvíli keď umiera …

The post Cyrano z Bergeracu – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.