Edgar Allan Poe Archivy | StudijnySvet.sk

Edgar Allan Poe (život a dielo)

Studijnysvet.sk — Sun, 30 Nov 2025 22:43:56 +0000

Americký romantický spisovateľ, básnik, literárny kritik a editor, považovaný za jedného zo zakladateľov detektívneho a hororového žánru. Jeho diela sú známe svojou pochmúrnou atmosférou, psychologickou hĺbkou a skúmaním temných stránok ľudskej psychiky.

📝 Život

Edgar Allan Poe sa narodil v Bostone. Jeho otec opustil rodinu krátko po jeho narodení a matka zomrela o rok neskôr na tuberkulózu. Malého Edgara si adoptoval bohatý obchodník John Allan z Richmondu vo Virgínii. Vzťah medzi Allanom a Poem bol komplikovaný, poznačený finančnými nezhodami a nedostatkom otcovského porozumenia. Poe navštevoval univerzitu vo Virgínii, no štúdium nedokončil pre hazardné dlhy, ktoré mu Allan odmietol zaplatiť. Neskôr sa zapísal na vojenskú akadémiu vo West Pointe, odkiaľ bol vylúčený pre nedodržiavanie disciplíny. Po rozchode s Allanom sa Poe presťahoval do Baltimoru, kde žil v chudobe a začal sa venovať literárnej tvorbe. Pracoval ako redaktor v rôznych časopisoch, no jeho literárna kariéra bola poznačená finančnými problémami a závislosťou od alkoholu. V roku sa oženil so svojou trinásťročnou sesternicou Virginiou Clemm. Ich manželstvo bolo poznačené Virginiinou dlhou chorobou a Poeovým bojom s alkoholizmom. Virginia zomrela na tuberkulózu, čo Poeho hlboko zasiahlo a prehĺbilo jeho depresie a závislosti. Poe zomrel v Baltimore za záhadných okolností. Príčina jeho smrti nie je dodnes úplne objasnená, špekuluje sa o alkoholizme, cholere, srdcových problémoch, samovražde, vražde a besnote. Jeho literárne dedičstvo zahŕňa poviedky, básne, eseje a literárnu kritiku. Poeho diela sú dodnes čítané a prekladané po celom svete. Jeho vplyv na svetovú literatúru je nesporný, najmä v oblasti detektívneho a hororového žánru. Poeovo turbulentné detstvo a ťažký život sa výrazne odrazili v jeho tvorbe, ktorá je plná temných a melancholických prvkov. Jeho postavy často zápasia s vnútornými démonmi, stratou, šialenstvom a smrťou. Napriek tragickému osudu sa stal jedným z najvýznamnejších amerických spisovateľov.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Poeho diela sa vyznačujú pochmúrnou atmosférou, psychologickou hĺbkou a precíznym jazykom. Často sa zameriaval na temné stránky ľudskej psychiky, skúmal témy ako smrť, šialenstvo, stratu a hrôzu. V jeho poviedkach a básňach sa prelínajú prvky romantizmu, gotiky a symbolizmu. Jeho štýl je charakteristický používaním expresívnych metafor, alegórií a zvukomalebnosti. Poe bol majstrom vytvárania napätia a hrôzy, jeho diela dokážu čitateľa vtiahnuť do sveta plného tajomstva a desivých predstáv. Poeove detektívne poviedky, ako napríklad Vraždy v ulici Morgue a Zlatý skarabeus, položili základy detektívneho žánru. V týchto príbehoch predstavil postavu C. Auguste Dupina, excentrického detektíva, ktorý rieši zločiny pomocou logiky a dedukcie. Poeove hororové poviedky, ako napríklad Pád do Maelströmu a Sud vína amontilladského, sú známe svojou desivou atmosférou a psychologickým ponorom do mysle postáv. V jeho básňach, ako napríklad Havran a Annabel Lee, sa prelínajú témy lásky, straty a smrti. Poeove básne sú charakteristické svojou melodickosťou a melancholickým tónom.

👥 Literárni súčasníci

Nathaniel Hawthorne (Šarlátové písmeno), Herman Melville (Moby Dick), Charles Dickens (Oliver Twist), Victor Hugo (Chrám Matky Božej v Paríži).

Rozbory a obsahy autora Všetky rozbory a obsahy

The post Edgar Allan Poe (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Poviedky – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Tue, 07 Jan 2025 12:20:02 +0000

Kniha: Poviedky

Autor: Edgar Allan Poe

Pridal(a): Study

Edgar Allan Poe (1809 – 1849)

americký romantický básnik, prozaik, literárny teoretik a esejista.
Narodil sa v Bostonu. Bol autorom zpravidla fantastických a mystických príbehov a zakladateľom detektívneho a hororového žánru.
Pochádzal z nižšej vrstvy, jeho otec bol alkoholik, matka mu zomrela na tuberkulózu, keď bol malý, a tak sa ho ujala rodina Allanovcov (vlastnili tabakové plantáže) – dali mu vzdelanie v USA, Anglicku i Škótsku. Ale Poe sa nesžil so svojimi spolužiakmi, začal hrať hazardné hry a zadlžil sa. Pre nekázeň ho vylúčili z Akadémie, opustil i svoju náhradnú rodinu a odišiel k svojej tete.
V tridsiatych rokoch písal krátke príbehy do časopisov a vydelával si ako novinár v dobe, keď ešte neexistovali profesionálni spisovatelia a autorské právo nebolo respektované. Napr. známe nakladateľstvo Harpers nebolo ochotné Poeove poviedky vydávať ani zadarmo. Takže Poe žil väčšinu života v biede, navyše veľmi pil.
Zamiloval sa do svojej trinásťročnej sesternice (Virgínie), vzali sa, ale ona ťažko ochorela a zomrela.
Začali sa u neho prejavovať depresie a duševná choroba, propadol alkoholizmu, dokonca sa pokúsil o samovraždu. Zapojil sa do rvačky, pri ktorej bol zranený a následkom zranení podľahol. Jeho smrť však nie je jasná, v USA existuje spolok, ktorý sa snaží vypátrať, ako to bolo. Či zomrel na následky alkoholizmu, či šlo o vraždu, samovraždu…
Jeho pohreb sa zúčastnili iba štyri ľudia.
Proslavil sa práve básňou Havran, ktorú napísal počas pobytu v NY.

Kontext autorovej tvorby

istým zpôsobom sa v jeho poviedkach odrážal jeho problémový život, tajomná Anglia sa tak stala mladému Edgarovi zdrojom inšpirácie po celý život

Dielo

Objavujú sa: Horor, Detektívka, Sci-fi (Na slovíčko s mumiou) + prvky spoločenskej satiry, Fantasknosť (Pád domu Usherovcov)
Celkom 34 poviedok
Poviedky sa rozdeľujú na:
- 1) hororové
  - Jáma a kyvadlo, Maska červenej smrti
- 2) analytické
  - Zlatý chrobák, Vraždy v ulici Morgue
- 3) humoristické
  - Muž, ktorý sa rozpadol

Romantizmus – literárny kontext

Všeobecná charakteristika:

europský i svetový umelecký smer na konci a na začiatku 19. storočia
životný postoj a cit človeka
odvodené od slova román (románový, dobrodružný)
kolískou romantizmu je Anglicko -> rozšíril sa do celej Európy (Nemecko, Francúzsko, Rusko)
naväzuje na preromantizmus -> citovosť a fantazijné prvky
ostro sa postavil proti klasicizmu: rozum X cit; poriadok X sloboda, svoboda; antika X gotika; spoločnosť X jedinec; normy X nespútanosť

Charakteristika romantického hrdinu:

väčšinou splýva s autorom (myšlienkovo, niekedy i vizuálne) = autobiografičnosť
tajemný pôvod hrdinu, je si vedomý výnimočnosti svojho poslania -> väčšinou nemôže poslanie splniť
chce uniknúť spoločnosti (nechce sa družiť) -> vykoná niečo (napr. vraždu)
provádza ho pocity osamelosti (nikto hrdinovi nerozumie) = vyhranený individualista
túži po hlbokých citoch, láske -> nešťastná láska (väčšinou zbožňuje ideál) -> objekt romantikovej lásky je zväčša odlišný, väčšinou spútaný konvenciami či manželským sväzkom
romantické krédá „v ošklivosti je krása“ -> kontrast (napr. v diele Chrám Matky Božej v Paríži)
tragický koniec hrdinu (rozpor medzi snom a skutočnosťou pre hrdinu prepastný)

Romantické prostredie:

pod vplyvom Rousseaua opisujú prírodu -> neskôr príroda nepriateľom (neskôr romantici)
jezerní básnici -> tajomné až hrozné miesta -> staré gotické hrady, katedrály, samoty, cintoríny, tajomné jazerá a tmavé lesy

Literárne formy:

próza (román, poviedka, novela)
byronská poviedka (veršovaný lyrickoepický útvar, poéma v Rusku, za tvorcu je považovaný Walter Scott, ale najviac jej proslúžil G. G. Byron)
lyrické odbočky, popisy, pocity

Osobnosti romantizmu:

George Gordon BYRON (1788-1824)
- Bol známy svojimi aférami. Nakoniec odchádza do Grécka, kde prebiehajú boje za národnooslobodzovacie hnutie. Tu umiera na maláriu. S jeho menom je spojený pojem byronizmus = osamocený boj hrdinu so svetom, plný bôli a splínu.
- Childe Haroldova putovanie – autobiografický moderný epos, motiv putovania ústredného hrdinu Európou do Grécka a Talianska v dobe napoleonských vojen
Victor HUGO (1802-1885)
- Otec bol republikán (bonapartista) a matka rojalistka. Zomrel v Paríži – v deň jeho pohrebu bol vyhlásený štátny smutok. Bol pochovaný v Pantheóne.
- Chrám Matky Božej v Paríži – historický román odohrávajúci sa v 15. storočí (Ľudovít XVI.)

Heinrich HEINE (1797-1856)
- Jeho strýc pobýval v Orientě a sepsal zápisky, vo ktorých si Heine číta, chúva mu vyprával pohádky a kamarátil sa s dievčaťom zo spoločnosti. Mal sklony k pesimizmu, cynizmu a irónii. Jeho dielo ovplyvnilo Májovcov (Neruda, Machar, Gellner).
- Obrazy z cest – Taliansko, humoristické vyprávanie (pán a sluha)
Alexandr Sergejevič PUŠKIN (1799-1837)
- Bol predstaviteľom revolučného romantizmu, narodil sa v Moskve. Oženil sa s Nataliou Gončarovovou, stal sa z neho boháč (mal dostatok peňazí). Angažoval sa aj politicky, sympatizoval s dekabristami (zúčastnil sa povstania dekabristov). Písal slobodomyselné verše a za to bol poslaný do vyhnanstva, potom odišiel na svoje vidiecke sídlo. Koniec jeho života bol tragický – zomrel v súboji s d´Antesom (jeho švagrom).
- Piková dáma, Kapitánska dcéra, Evgen Oněgin (román vo veršoch)

Adam MICKIEWICZ (1798-1855)
- Počas krymskej vojny (1853 – 56) odišiel do Turecka, kde sa chcel organizovať poľské légie (krymská vojna= osamostatnenie niektorých častí, Rusi x Francúzi + Angličania). Ochorel na choleru a zomrel.
- Balady a romanty – básnická zbierka
Sándor PETÖFI (1823-1849)
- Zúčastnil sa revolučného diania, padol v bitke pri Segešváre (jeho telo nenájdené). Písal milostnú, reflexívnu, neskôr revolučnú poéziu.
- Pieseň národa – výzva k ľudovému povstaniu

Rozbor diela: Poviedky (E. A. Poe)

Literárny druh: lyricko-epická baladická skladba s pochmúrnym dôrazom

Literárny žáner: balady, hororové, detektívne poviedky

Celková charakteristika

Súbor 34 poväčšine hororových poviedok, ktoré autor vydával po celú dobu svojho života. Jáma a kyvadlo sa dá považovať za skutočne reprezentatívny výber toho najlepšieho za širokého spektra námetov, ktorými sa Edgar Allan Poe zaoberal. Ať už ide o klasický horor, detektívne poviedky, baladicky ladené grotesky alebo vedeckej či pseudovedeckej mystifikácie, základným motívom je takmer vždy strach, s ktorým Edgar Allan Poe skutočne zachádzal umel. Vyprávanie o predčasnom pohrebe, dome rozpadajúcom sa do ponurého močálu alebo o väzni, odsúdenom k strašlivej smrti, budí vo čitateľoch hrôzu už viac ako jeden a půl storočia.

Hlavné téma

Zúfalstvo, smútok, samota, žiaľ, tajomstvo, úzkosť, život, smrť

Hlavná myšlienka

Autor tu dáva svojimi dielami najavo zkaženosť sveta a zlo, ktoré ľudia páchajú na sebe a svojich blízkych, zanechať v čitateľovi psychologicky premyslený dojem, väčšinou hrôzu a hnus, ale aj humor a prekvapenie

Kompozícia

34 poviedok, ktoré sú usporiadané v kronikárskej kompozícii, nenadväzujú na seba, u mnohých z nich autor najprv zmiňuje vraždu a až potom vysvetľuje, ako k nej došlo. Takmer každá poviedka je vyprávaná chronologicky, niekedy aj retrospektívne (čierny kocúr). Čierny kocúr, havran – symbol autorovho vnútorného sveta.

Jazyk a jazykové prostriedky

Spisovné a nespisovné výrazy, použitie vykričníkov, priama reč, dialógy
Metafory, personifikácia
Použitý jazyk obrazne a detailne popisuje miesta a deje vyvstávajúce z básnickej predstavy autora. Je tu snaha o presvedčivý a úplný popis príčinných súvislostí, na druhej strane odpútanie od duševných konštrukcií prostredníctvom mystifikácií, slovných hierok apod.
Poviedky s motívmi hrôzy a dôsledku autor nazýva arabesky. Ak obsahujú romantickú iróniu a čierny humor, ide o grotesky.
Poe vlastne vytvára nové literárne útvary tým, že dokonaluje žánre už existujúce.

Vyprávač

Ich-forma, samotný autor

Poviedky

Havran – Ide o najslávnejšiu a najprekladanejšiu báseň z autorovej zbierky. V tejto básni dokázal autor majstrovsky navodiť atmosféru tajomstva a hrôzy. Autor tu vzpomína na svoju zosnulú lásku.
- Jedného zimného večera sedel básnik nad knihami. Hľadal v nich zapomnenie na zosnulú lásku Lenoru. Znenadání sa ozvalo jemné zaklkanie na okno. Básnik okno otvoril a dovnútra vletel veľký čierny havran. Usadil sa na bielostnom poprsí mramorovej busty Pallas Atény a tváril sa veľmi zachmuřene. Básnik sa posadil proti nemu a začal s ním rozprávať. Videl v havranovi jakéhosi proroka. Pýtal sa ho, či nájde pokoj, či ešte niekedy uvidí svoju milú, či sa stretnú po smrti, či pominie jeho smútok. Havran mu však krákoravým hlasom na všetky jeho otázky monotónne odpovedá nevermore – nikdy viac.
Čierny kocúr – Muž, ktorý so svojou ženou má rád zvieratá, z ktorých má spôsob. Z muža sa stane alkoholik, je nevrlý a vzteklý. Jedného dňa mu vypíchne kocúrovi oko, čeho sa potom ľutuje. Kocúra zo vzteku jedného dňa obesí na strome. Jedného dňa mu shorí dom až na jednu stenu, kde bol odtlačok obrysu kocúra a provazu. Muž si sežene ďalšieho kocúra podobného tomu predchádzajúcemu, chce ho zabiť, miesto toho však zabije svoju ženu, tu potom zazdí do steny. Polícia prehľadáva jeho dom, za zdou nájde mŕtvu ženu s kocúrom, ktorý sa zpoza zdi ozval. Polícia teda ženu konečne našla a muža zatkla, kocúr sa pomstil.
Jáma a kyvadlo – O mužovi, ktorý bol uväznený a odsúdený k smrti. V cele nič nevidel, nakoniec zistil, že v nej je jáma. Prežil spôsoby popráv (ostré kyvadlo, pohyblivé steny) a nakoniec bol oslobodený a zachránený francúzskym generálom.
Vraždy v ulici Morgue – Vyprávač sa spozná a spriatelí s Augustom Dupinom. Z novín sa dozvie o brutálnych vraždách 2 žien v ulici Morgue. Parížska polícia vypočula všetkých svedkov, ale nič z toho. Do vyšetrovania prípadu sa zapojil. Dupin, ktorý dokázal, že vrahom je orangután. Pri vyšetrovaní postupoval odzadu dopredu, všetko pečlivo zkreslil. Jeho analytické myslenie vyhralo.
Muž, ktorý sa rozpadol – Humorná poviedka, na jej začiatku je podrobný popis -> netypický – takže dôležitý pre dej. Obsahuje vtipné mená (sochár Vemtodlatto, večierok u pani Piruetovej), generál – niečo tajomné, hrdina, utkal sa s indiánmi (ale?). Neustále všetci hovoria o technickom vynáleze, o pokroku, naopak generál nechce hovoriť o indiánoch. Časti tela + firma -> humor.
Pád do Maelströmu – Hneď na úvode je záhada, prečo muž zestárl za jeden deň. V poviedke je temná atmosféra – skaliska, príboj. More sa rôzne mení -> vír (vlastný zážitok X to, čo čítal), štvanec začne vyprávať, ako prežil pád do Maelströmu.
Ďalšie poviedky – Zlatý chrobák, Vrah si ty, Skokan, Zánik domu Usherovcov, Král, Zradné srdcia

Doba, miesto dejov

Každá poviedka niekde inde a v inej dobe, často jeden z údajov nie je určený
- Havran – polnoc, autorov pokoj
- Jáma a kyvadlo – neskorý stredovek, španielske mesto Toledo
- Čierny kocúr –
- Vraždy v ulici Morgue – ulica Morgue, Paríž

Postavy:

Hlavnými hrdinami dôsledných poviedok sú vyšinutí, vnútorné rozpolcené jednotlivci, ktorí nesú vo svojom svetodomí ťarchu viny a nachádzajú sa na pokraji šialenstva. V oblasti detektívnych poviedok Poe vytvoril postavu brilantného amatérskeho detektíva Dupina (predchodca Sherlocka Holmese) a jeho menej chápavého spoločníka. Tento spoločník umocňoval dojem z detektívovho pronikavého intelektu a utiešal čitateľov, ktorých by porovnanie s génialitným detektívom mohlo deprimovať.
Samotný básnik (hlavná postava) – nešťastný, zúfalý milenec, zabáva sa iba samým sebou, hlboko a bezútěšne prožívá míru svojej osobnej tragédie, láska k žene je povýšená na jedinou podstatnou hodnotu života. Básnik túži po útěše, zklidnění, smírení sa – jeho melanchólia a smútok však nikdy nezmizí. V každej poviedke je uvedená niektorá autorova vlastnosť.
Vedľajšie postavy
- havran – tajomný, čierne farby, je symbolom dôsledku, hrôzy, nezvratnosti veci, smrti, jeho krákanie zdôrazňuje atmosféru smútku, bezútěšnosti, trýznenia
- Dupin – detektív, snaží sa všetko vypátrať, vynikajúci, povrchný
- kocúr – milý, priateľský

Vplyv a kritika poviedok:

Najväčší ohlas mali jeho diela vo Francúzsku, prejavilo sa napr. v tvorbe Ch. Baudelaira, pre ktorého mali sílu zjavenia. Niektoré Baudelairove preklady poviedok sú podľa mienky mnohých literárnych kritikov lepšie ako anglické originály.
Ohlas v Amerike bol rozporuplný. Po autorovej smrti vyšlo niekoľko životopisov, ktoré ho striedavo zobrazovali ako bezcharakterného podvodníka a opilca, inokedy zasa ako aristokrata ducha, ktorého ušlapal dav.
Až v 20. storočí sa z kozmopolitného básnika a neuznaného génia stal spisovateľ Poe. Na jeho stavbe detektívnych poviedok nadväzovali stovky následovníkov. Z ich kompozície sa učil najmä B. Harte a v našej literatúre inšpiroval napr. J. Arbese pri písaní románov.

Vplyv diela Havran

Touto básňou sa rázom proslavil. Ide o jednu z najznámejších básní všetkých dôb a jedno z najvýznamnejších diel romantizmu. Dielo sa stalo aj vzorom pre francúzskych prokletých básnikov – symbolistov.
Báseň je veľmi známa, najmä v anglofónnych krajinách, dočkala sa mnohých odkazov, ohlasov i paródií v iných dielach (je napr. v mierne skrátenej verzii „zfilmovaná“ v seriáli Simpsonovci a naopak značne rozvinutá vo voľnej, komediálnej adaptácii Havran – Rogera Cormana).
Báseň bola do češtiny preložená mnohokrát, po prvýkrát Šemberou roku 1869, následoval na dlhú dobu najúspešnejší preklad Jaroslava Vrchlického z roku 1881. Nasledovali ďalšie preklady, veľmi známy je preklad Nezvala. O záujem o túto báseň svedčí celá rada prekladov od ďalších súčasných autorov, napr. Pokorný 1997, Najser 1999, Jacko 2008.
Z cudzích prekladov platí za najpôsobivejší francúzsky preklad Charlesa Baudelaira – 1853. Báseň sa považuje za jeden z najväčších problémov translatológie – prekladateľstva a neustále priťahuje ďalších.

Zfilmovanie

V seriáli Simpsonovci, Havran – Roger Corman, Jáma a kyvadlo – 1961, Vraždy v ulici Morgue

Citát

„Bolo mi zle, na smrť zle mi bolo z tých dlhých múk“ , „Podívejte sa na ty pevné steny“ a „Ty sú tu už tak dlho!“

The post Poviedky – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Jama a kyvadlo – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Mon, 06 Jan 2025 18:55:00 +0000

Kniha: Jama a kyvadlo

Autor: Edgar Allan Poe

Pridal(a): Jarka, Veronika

Edgar Allan Poe (1809-1849)

Americký prozaik, básnik a kritik a esejista, zakladateľ americkej novely a predchodca moderného hororu.
Ako trojročný sirotek bol zverený do sirotčinca v Richmonde, kde sa jeho ujala rodina Allanovcov, odtiaľ plynie jeho prostredné meno Allan.
Študoval literatúru na University of Virginia, kde však začal mať problémy s alkoholom a s hráčskymi dlhmi.
Počas finančnej krízy vstúpil k delostreleckému pluku
Oženil sa svojou trinásťročnou sesternicou. Zomrela na tuberkulózu -> vyjadril zármutok v básni Annabel Lee.
Na jeho psychike sa podpísala strata oboch rodičov v detstve a smrť manželky -> pokúsil sa o samovraždu.
Zomrel za nejasných okolností, bol nájdený opitý na baltimorskom chodníku. Zomrel na krvácanie do mozgu.

Ďalšie diela:

zborníky básní: Básne (1831), Havran a iné básne (1845)
poviedky: Kráľ Mor (1835), Jama a kyvadlo (1842), Zlatý chrobák (1843), Skokan (1849)
romány: Príbehy Arthura Gordona Pyma (1838)
eseje: Filozofia nábytku (1840), Morning on the Wissahiccon (1844)

Literárne-historický kontext

ROMANTISMUS

Jeden z hlavných umeleckých smerov 19. storočia, ktorý sa prejavuje vo všetkých štýloch, myšlienkové hnutie.
Názov je odvodený z francúzskeho slova romantique = neskutečný ako v románe (dobrodružný, tajomný, fantastický, …).
Vznikol ako umelecký protiklad klasicismu a ako reakcia na hlboký rozpor medzi realitou a humanistickými ideálmi.
Formoval sa v období medzi dvoma revolúciami – 1789 vo Francúzsku a 1848 v celej Európe.
Nevytvoril vlastný architektonický štýl, napodoboval dávnejšie staviteľské slohy. Neprejavil sa nijak výrazne ani v maliarstve, používali sa výraznejšie farby. V sochárstve došlo k rozvoju pomníkovej tvorby.

Znaky romantizmu

Kladie dôraz na pôvodnosť, osobitosť autora, na bezprostredný zážitok, na city, fantáziu.
Zdôrazňuje konkrétneho jedinca, individualizmus, subjektivizmus a modernizmus.
Vyzdvihoval hodnoty stredoveku, opravdovosť.
Hlavný hrdina, ktorý často splýva s autorom bol, bol výnimočný, často osamelý jedinec.
Základným motívom je konflikt medzi individuom ako tvorcom snov a ideálov a spoločnosťou, v ktorej prevládali peňažné vzťahy.

Autori obdobia preromantizmu

Česko: (3. fáza Národného obrodenia)
- Karel Jaromír Erben (historik, básnik, spisovateľ, zberateľ) – Kytice
- Karel Hynek Mácha (básnik, prozaik) – Máj, Cigáni, Púť krkonošská
- Josef Kajetán Tyl (dramatik, režisér, herec, prekladateľ) – Strakonický dudák
Francúzsko:
- Victor Hugo (básnik, prozaik, dramatik, esejista) – Legenda vekov, Biednici
- Alexandre Dumas (prozaik, dramatik) – Tri mušketieri, Gróf Monte Christo
Nemecko:
- Jakob a Wilhelm Grimmovci (jazykovedci, zberatelia rozprávok) – Rozprávky (Popoluška, …)
- Novalis (básnik, prozaik) – Hymny noci, Heinrich von Ofterdingen
- Heinrich Heine (básnik, prozaik, lyrik, esejista) – Kniha piesní, Nové básne, Romancero
Anglicko:
- George Gordon Byron (básnik, filhelén) – Childe Haroldova púť, Džaur, Manfred
- Walter Scott (básnik, zberateľ škótskych balád, prozaik) – Panna jazerná, Waverley
USA:
- Edgar Allan Poe (básnik, prozaik) – Havran, Vraždy v ulici Morgue, Zlatý skarabeus

Rozbor diela: Jama a kyvadlo (1842)

Základná charakteristika

Literárna forma: próza
Literárny druh: epika
Literárny žáner: poviedka s prvkami hororu

Téma, myšlienka, námet

Téma: čakanie na smrť v kobke v dobe španielskej inkvizície
Hlavná myšlienka: vystihnutie pocitu mučeného odsúdenca, úvahy o živote a smrti
Námet: Ide o príbeh z doby španielskej inkvizície a vojny za nezávislosť.

Kompozícia a jazykové prostriedky

spisovný jazyk, realistický popis, vnútorné monológy (majstrovsky zachytávajú psychický stav vyprávača)
chronologická kompozícia, popisný postup

Jazyk

spisovný jazyk
archaizmy, zvolania, prvky hororu
ich – forma (odsúdenec vyprávačom)

Časopriestor

Miesto: Toledo – v španielskom väzení
Doba deja: Španielska inkvizícia – cca začiatok 19.storočia (inkvizícia=inštitúcia vyhľadávajúca a súdiaca kacírov, nutili obyvateľstvo násilím konvertovať)

Hlavné a vedľajšie postavy

odsúdenec – nepomenovaný, smelý muž, väzeň, obeť inkvizície, viedol vnútorné monológy (otázky života a smrti), racionálne uvažuje, i napriek psychickému týraniu bojuje o život
generál Lassalle – oslobodzuje odsúdenca, reálna historická postava
španielski inkvizítori

Stručný popis deja

Odsúdenec po rozsudku smrti omdlieva a preberá sa až v tmavej kobke. Potme ju prezkúmava a šťastnou náhodou pri páde (hlava nenarazila na zem) odhaľuje pasť – jamu. Keď sa potom znova preberá, v kobke je už svetlo a nachádza vedľa seba vodu a jedlo. Všimá si, že je priviazaný pútami a nad ním sa húpe kyvadlo. Kmity kyvadla sa zrýchľujú a kyvadlo deň po dni klesá. Muž prepadá strachu, stavom úzkosti, zúfalstva a nakoniec ľahostajnosti. Keď kyvadlo a jeho hruď delí už len pár palcov, vymyslí únikový plán pomocou krys (potrie púta zvyškami jedla a krysy ich prehryzávajú). Začal si byť takmer istý, že unikol smrti. Najednou sa steny kobky rozžeravujú a začínajú sa približovať. Trestanec je zahnaný na samý okraj jamy, ale zaslechne šum ľudských hlasov a troubenie. Natažená ruka generála Lassalle zachytila tu jeho – Francúzi vstúpili do Toleda. Inkvizícia bola v rukách svojich nepriateľov.

The post Jama a kyvadlo – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Havran – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Mon, 06 Jan 2025 18:48:01 +0000

Kniha: Havran

Autor: Edgar Allan Poe

Pridal(a): kler

Edgar Allan Poe

zakladateľ detektívnej, hororovej a vedeckofantastickej poviedky
vo svojich poviedkach sa zameriava na vraždy, des a hrôzu
jeho dielo bolo inšpiráciou pre mnohých ďalších autorov (napr. Arthura Conana Doyla)
je nazývaný predchodcom prekliatych básnikov
propadol alkoholu a drogám
mal životnú lásku Virgíniu, ktorá bola ťažko chorá a zomrela
po jej smrti vznikli najstrašnejšie poviedky
ochorel nervovou poruchou, stal sa z neho alkoholik a pokúsil sa o samovraždu
Havran ho preslávil
- Titulná báseň a zároveň najslávnejšia a najpřekládanejšia
- Vyjadruje úzkosť a hrôzu zo smrti a života, z vesmírneho prázdna
- Videl v havranovi proroka a pýtal sa ho na rôzne otázky

Ďalšie diela:

Jáma a kyvadlo
- hrdinovia sú vnútorne rozpolcené jednotlivci, ktorí sa často nachádzajú na pokraji šialenstva a nesú ťarchu viny
Havran a iné básne (zborník básní)
Filozofia básnickej skladby
- esej
- hlavná myšlienka je, že báseň podľa Poea vzniká rozumovou úvahou, nie náhodnou inšpiráciou

Literárno-historický kontext

Znaky romantizmu

hrdina splýva s autorom
opustený hrdina
téma smrti
hovorí o prorokovi
ponurá nálada, nenaplnená láska, zimné motívy

Ďalší autori tohto obdobia:

Alexandr Sergejevič Puškin
Michail Jurjevič Lermontov
Viktor Hugo
Adam Mickiewicz

Rozbor diela: Havran

Základná charakteristika

Literárny druh
- Lyricko-epická báseň
Literárny žáner
- Baladická báseň

Téma

Hlavná téma
- smutný údel hrdinu
Vedľajšia téma
- samota

Hlavná myšlienka

Autor sa snaží vyrovnať sa so smrťou svojej milenky a hľadá nádej, že sa s ňou ešte niekedy stretne.

Motívy

antika (Pallas Athéna), chlad (zimná noc, psychologický chlad), smrť, smútok

Námět

Príbeh osamelého muža, ku ktorému jedného dňa do pokoja prilieta havran.

Kompozícia

chronologická
ponurá báseň o 108 veršoch a 18 slokách
hrdina často viedol monológy
hlavným motívom je krása a smútok a smrť
báseň obsahuje refrén ,,Nikdy viac´´

Jazyk

napísané v ich-forme
napísané spisovne, archaizmy, knižné slová, priame reči
básnické prostriedky:
- Metafory
- Personifikácia
- Porovnania
- Anafora (opakovanie slov na začiatkoch 2 veršov)
- Epifora (opakovanie slov na koncoch veršov)
- Refrén (,,Nikdy viac´´ )
- Epiteton= básnické prívlastky

Kontrasty

biely socha- čierny havran, život-smrť, nenaplnená láska- čierny havran, pocta strachu- beznádej,
búrka-klid, ticho

Symboly

Havran ako symbol zla, smrti, strachu, videl v ňom proroka.

Hlavné postavy

Vyprávač
- ťažko nesie smrť svojej milovanej Leonory a nie je schopný na ňu prestať myslieť
- zapomenúť a rozptýliť sa sa snaží v knihách (nemôže sa na ne sústrediť, lebo vzpomienky sú silnejšie)
- rozhovor s havranom ho ničí a je mu neprijemný
Havran
- veľmi záhadný, stále opakuje slová Nikdy viac
- je bezcitný, zlý
- sám vyprávač si myslí, že je to diabol ako symbol zla, smrti a pekla
Leonora
- zesnulá milenka vyprávača

Prostredie a doba

Dej sa odohráva v novembrovom podvečer v básnikovom pokoji.

Obsah diela

Muž sedel v kresle, čítal knihy, ktoré mu mali dať zapomenúť na svoju milú. Ale jeho myšlienky sa stále vracali. Ozvalo sa ťukanie, muž šiel otvoriť, ale pred dverami nikto nebol. Myslel si, že sa mu to zdálo. Neskôr sa ozvalo znova ťukanie. Muž usúdil, že niekto stojí za oknom a šiel ho otvoriť. Do pokoja mu vletel havran, ktorý sa usadil na sochu Pallas Atény. Zo žartu a zvedavosti mu položí otázku, ako sa havran volá. S úžasom zisťuje, že havran vie hovoriť. Na jeho otázku mu odpovie ,,Nikdy viac´´. Muž sa pokúša prísť na to, čo táto odpoveď znamenala. Muž si myslí, že bol havran poslaný bohom ako útechu, aby zapomnel na svoju zosnulú dievčinu. Muž sa ho pýta na ďalšie otázky, ale havran vždy odpovie ,,Nikdy viac´´. Po ďalších týchto odpovediach sa muž rozčúlil a snažil sa havrana vyhnať z pokoja von. Havran opäť odpovedá ,,Nikdy viac´´ a zostáva sedieť na sochu. Báseň končí beznádejne- havran z pokoja neodletí a muž sa stále utápia v žiaľu a je úplne zúfalý.

Záver

Vyprávač metaforicky konštatuje, že havran už nikdy z jeho duše neodletí (pořád uvnútri jeho duše zostane smútok).

The post Havran – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Havran – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Sat, 04 Jan 2025 17:05:01 +0000

Kniha: Havran

Autor: Edgar Allan Poe

Pridal(a): nikikoren

Edgar Allan Poe

Americký básnik, zakladateľ hororovej prózy, prišiel o rodičov a vyrastal v rodine obchodníka (Allan), inteligentný, svadba so sesternicou Virginiou (13 rokov – zomrela na tuberkulózu) – písal u jej smrtelnej postele, alkohol, psychické ťažkosti – samovražda, drogy, finančná kríza, umiera pri zapletení do rvačky – na následky

Ďalšie diela:

- Jáma a kyvadlo a iné poviedky ( Zánik domu Usherovcov, Čierny kocúr ),
- píše detektívky ( postava detektíva amatéra – Dupin – Vraždy v ulici Morgue

Literárne-historický kontext

Vzniká v 19. storočí (1. polovica), doba Romantizmu

Znaky Romantizmu: Dôraz na emócie, cit, Útek do dávnoveku, sna, Motív tajomstva, Autostylizácia, Osamelosť, Nenaplnená láska, Kontrasty

Podobní autori:

- Erben – Svadobné košele,
- J.W. Goethe – Faust

Autori tohto obdobia:

- Victor Hugo – Chrám Matky Božej v Paríži,
- K. H. Mácha – Máj,
- Mary Shelleyová – Frankenstein

Rozbor diela: Havran

Literárny druh: Lyricko-epická (krátka) báseň
Literárny žáner: Balada (lyricko-epické dielo s chmúrnym dejom a nešťastným, tragickým koncom
Výrazová forma: poézia

Téma:

Hororová tematika – o učencovi, ktorý nemôže spať a vzpomína na svoju mŕtvu lásku Lenoru a niekto mu zaklepe na okno – Havran – vpustí a rozpráva sa s ním. Kladie otázky, havran má na všetko odpovede.

Motív:

Hamletovské otázky (nie je pozitívna odpoveď)
Dávnovek – Antika (Pallas Athéna)
Havran (smrť) – symbol hororu, vie všetky odpovede
Starý zákon – kniha Daniel (boží súd nad činmi bezbožných)

Časopriestor: Odohráva sa v temnom pokoji, prastarého domu, zimné obdobie (Január), noc
Kompozičná výstavba: Chronologická
Vyprávač i lyrický subjekt: nálada i dej

Postavy:

Smutný milenec – básnik, ktorý oplakáva svoju zosnulú milenku
Lenora – zosnulá milenka, svätica
Havran – posol zo záhrobia, symbol smrti, tmy, pekla

Vyprávačie spôsoby:

Ich forma
Prézens historický
Gradácia
Kontrast, Rozpor, Protiklad – vyvolať dramatičnosť, napätie (smrť X smutný život), (Svätica Lenora X havran – posol z pekla), ( čierny ebenový havran X biela socha Pallas Athény)
Klaustrofóbia

Typy prejavov: monológ, priama reč, reč autora

Veršová výstavba:

Bezrozmerný verš
vnútorný rým (v polovici a na konci) – združené (aabb), striedavé(abab)
Refrén – sylabotónický – prízvučný systém

Jazykové prostriedky:

Knižné výrazy – poetizmy (napr. dí, svätica, šramot, ponúkal)
Archaiizmy – zastarané pomenovania (napr. an, svätnica, rci)
Prechodníky (napr. hľadajúc, sediac, premýšľajúc)
Zvukomaľba/ kakofónia – zvukový nesúlad ( never more (angl.)
Uvoľnený jazyk
Epiteton – básnický prívlastok zdôrazňujúci určitú vlastnosť (vedy prastaré, starodávny havran, ebenovom zjavu, plutónsky havran)
Symbolizmus (detaily majú hlbší prenesený význam)

Tropy: básnické vyjadrenie

Metafora – prirovnanie na základe vonkajšej podobnosti (duša sa nevzchopí, šelest ohýba záclony, ztlmím srdce)
Personifikácia – oživovanie neživého („ duša, ktorá žiaľ tají.“ „ozvena dí …“)
Metonýmia – prirovnanie na základe vnútornej podobnosti („Vyndaj zobák z môjho srdca.“, Duša sa vzmužila)
Prirovnanie = mataforika (,,ako diabol na belostných ňadrách´´)
Oxymóron – spojenie protikladov (bezobsahová odpoveď)

Figúry: syntaktické zvláštnosti básne

Apostrofa – básnické oslovenie (zvolanie „ Chudák, tvoj Boh ti v speve posiela…“)
Epifora – opakovanie slov na konci verša (napr. „kto buďeš mňa“ „přivine“)
Epizeuxa- opakovanie tesne za sebou (napr.,,víckrát, víckrát stále sedí, stále sedí
Inverzia – prevrátený slovosled (napr. ,, nad menom dievčiny nadvzdušné¨)

Zaujímavosť: veľa prekladov – never more – víckrát ne, nikdy viac alebo ponechané v origináli(napr. Vrchlický)

The post Havran – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Čierny kocúr – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Wed, 11 Dec 2024 14:34:44 +0000

Kniha: Čierny kocúr

Autor: Edgar Allan Poe

Pridal(a): Lucy, karin

Autor: Edgar Allan Poe (1809 – 1849)

Americký romantický básnik, prozaik, literárny teoretik a esejista.
Bol autorom zpravidla fantastických a mystických príbehov a zakladateľom hororového a detektívneho žánru.
Jeho otec bol alkoholik a matku opustil ešte pred Poeovým narodením. Jeho matka potom zomrela na TBC, keď mal okolo 3 rokov. Bol adoptovaný ale časom si i adopčnú rodinu odcudzil kvôli jeho neustálým problémom s alkoholom, drogami a hazardom.
Po vydaní príbehu „Rukopis nájdený v liahvi“ sa stal šéfredaktorom Southern Literary Messenger a užil si i krátke obdobie slávy, než jeho sklony k drogám a hazardu ho vrhli späť do biedy.
Oženil sa so svojou 13-ročnou sesternicou. Keďže alkohol a drogy mu spôsobovali stavy depresie, prišiel o zamestnanie a nakoniec, 3 dni po jeho hospitalizácii vo stave kómy spôsobenom drogami, zomrel.

Ďalšie diela:

báseň Havran a ďalšie básne
Maják

Literárny smer: Romantizmus (1. pol. 19. stol.)

Kniha vychádza v období amerického romantizmu ešte pred vyvrcholením stretu medzi severom a juhom. V dielach Poa vždy vystupujú ženy ako obete.

dôraz na city a fantáziu
protiklad snu a reality – pocit osamelosti
ústredná hrdinka splýva s autorom
túžba po slobode
časté téma – nešťastná láska

Ďalšie autori:

Nemecko:

Novalis – Heinrich von Ofterdingen
Bratia Grimmovci – nemecké ľudové rozprávky

Anglicko:

George Gordon Byron – Childe Haroldova put
Percy Bysshe Shelley – Odpútaný Prometeus
Walter Scott – Ivanhoe
Emily Bronteová – Na veternom vrchu

Francúzsko:

Francois René de Chateaubriand – Atala
Victor Hugo – Chrám Matky Božej v Paríži
Stendhal – Červený a čierny, Kartúza parmská

Rusko:

Alexandr Sergejevič Puškin – Eugen Onegin
Michail Jurjevič Lermontov – Démon, Hrdina našej doby

Česko:

Karel Hynek Mácha – Máj

Rozbor diela: Čierny kocúr

Rok prvého vydania: 1843

Literárny druh: epika

Literárny žáner: hororové, detektívne poviedky

O diele:

Je to hororová poviedka o tom, ako vnútorný démon človeka, reprezentovaný zvieraťom, donúti človeka, aby si zničil život.

Tematická výstavba:

Atmosféra strachu je v poviedke navozovaná predovšetkým záhadnými, až nadprirodzenými okolnosťami okolo mačky, ktorú hlavný hrdina jedného dňa priviedol domov. Ďalším aspektom je i zaujímavý popis toho, ako alkohol mení dávnejšieho usmievavého milovníka zvierat na nerudného agresívneho násilníka.

Kompozícia

Dej poviedok E.A.Poa je väčšinou chronologický, výnimkou je práve Čierny kocúr, kde je dej retrospektívny
Písané v ich-forme

Čas a priestor:

Každá poviedka odlišný, často temný, tísnivý miesta.

Jazyk diela:

metafory, personifikácia, bez priamej reči, zastarané slovenské výrazy, výhradne spisovný jazyk

Charakteristika postáv:

Autor je hlavnou postavou príbehov, v každom je uvedená nejaká jeho vlastnosť. Je nešťastný a zúfalý. Často rozpolcený na jeho samotného a jeho vedomie.

Obsah diela:

Hlavným hrdinom je tu dobrý človek, milovník zvierat, s manželkou, rovnako milovníčkou zvierat. Muž si jedného dňa na ulici všimne čierneho kocúra, na ktorom ho niečo zaujme, a tak si ho vezme domov.

Po čase mu však na tom kocúrovi príde niečo zvláštne, strašidelné. Začne byť trochu paranoidný, strati prácu a začne piť. To všetko, najmä však alkohol, mení jeho povahu a tak brzo začne byť hrubý nielen na všetky svoje zvieratá, zvlášť na onoho čierneho kocúra, ale aj na svoju ženu. Dojde to dokonca tak ďaleko, že kocúrovi vypichne oko a po čase ho aj usmrtí, obesiť na záhrade.

Jedným z mystických prvkov v poviedke je napríklad to, že keď ich dom vyhorí, na jednej zo stien jde jasne rozeznať podobizňu oné obeseného kocúra.

Muž svojho činu akosi ľutuje a tak keď narazí na kocúra, ktorý je onému mŕtvemu podobný, vezme si ho domov. Nová kocúr je čierny a má rovnako len jedno oko. Rozdiel je v tom, že pod krkom má biely flíčik. Časom mu však táto nová kocúr začne pripadať ešte horšia než tá stará, a k jeho alkoholizmu príde ešte paranoia. Novú kocúr sa rozhodne tiež zlikvidovať, jeho žena mu v tom chce zabrániť, a keď zastaví jeho ruku so sekerou napriahnutou proti kocúrovi, tak vezme po hlave ju.

Z prvotného zaleknutia nad vraždou svojej ženy sa však rýchlo vzpamätuje a chladnokrvne a dôkladne ju zazdí v sklepe. Pak chce zabiť onú proklatú kocúr, ta však nie je k nájdeniu. Keď po nejakej dobe príde polícia k nemu domov vyšetrovať jej zmiznutie, nenachádza zprvu nič. Chcú sa pozrieť ešte do sklepa, muž si je díky tomu, že už nemá na očiach onoho kocúra, najednou sám sebou zase istý, takže ich tam s klidom vezme. Keď si tam rozhližujú, tak im o starom dome prednáša a pri odchode zaklepe na stenu na dôkaz pevnosti stien domu, o ktorých im hovoril. Najednou sa zpoza steny ozvú pre neho príšerné zvuky. Je to mňaukanie kocúra. Keď policajti stenu rozbijú, nachádzajú mŕtvu manželku, ktorej na hlave sedí oná čierna kocúr s bielym flekom a posmiešne mňauká. Muž je odsúdený k smrti a v cele sepíše túto poviedku.

Vplyv diela:

Poe sa stal priekopníkom hororových príbehov a je inšpiráciou pre neskorších autorov. Jeho postavy vychádzajú z nás samých, upozorňuje na zlé stránky, ktoré má každý. Jeho poviedky sú často ako psychologická analýza ľudského mozgu, veľmi dobre vystihuje myšlienky a pocity.

The post Čierny kocúr – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Jama a kyvadlo – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Tue, 10 Dec 2024 21:14:04 +0000

Kniha: Jama a kyvadlo

Autor: Edgar Allan Poe

Pridal(a): Anniesa, sliwkova.svetlana

Edgar Allan Poe

Americký prozaik a básnik. Ako človek nebol príliš šťastný a spoločenský a svoje pocity vyjadroval svojou poetickou a prozaickou tvorbou. Svojou vlastnou vinou bol vylúčený z dvoch rôznych univerzít a nakoniec pracoval ako redaktor za pár dolárov mesačne. Oženil sa so svojou 13-ročnou sestrou, trpel depresiami a po predčasnej smrti svojej ženy začal piť a telesne aj duševne chátrať. Za svoj život napísal 78 prevažne hororových poviedok, niekoľko básnických zbierok a esejí a napísal dokonca aj pár satír a paródií, ktoré sa ovšem nikdy nestali známymi. Edgar Allan Poeova tvorba silne ovplyvnila svetovú literatúru a je známa po celom svete. Jama a kyvadlo je jedna z jeho najslávnejších hororových poviedok zo zbierky Jama a kyvadlo a iné poviedky. Znal sa s európskymi spisovateľmi, vo svojej dobe bol nedocenený (19.-20. storočie).

Tvorba

Príbeh Artura Gordona Pyma, Lenora, Zvonky
- využil prostredie malej ploche – v divadlách
Jama a kyvadlo, Predčasný pohreb, Zlatý skarabeus, Vražda v ulici Morgue
Havran
- báseň, písal ju z prostredia, vlivná a slávna text často prekladaný, u nás to preložil V. Nezval, ktorý pochopil ako je NEVER MORE (viac krát ne) dôležité, zvýrazňuje pocit hrôzy, celou básňou prechádza smútok, žiaľ, zima, úvahy o smrti, skladá sa zo 100 veršov, na konci každého slohy je refrén Never More, báseň vypráva o mužovi, ktorý je starý a chorý, spomína na svoju zosnulú ženu, do miestnosti mu vletí Havran a muž s ním vedie dialóg, odpovede havrana sú bolestné, môžeme ich chápať ako hlas svedomia a muž sa ich už nikdy nezbaví
Čierny kocúr

Charakteristika obdobia:

Edgar Allan Poe je predstaviteľom romantizmu.
Romantizmus = umelecký smer aj životný postoj (túžba po slobode) 1. polovica 19. storočia.
Formoval sa v období medzi dvoma revolúciami (1789 vo Francúzsku a 1848 v celej Európe = Bolo to obdobie nedospelých nádejí na nové spoločenské usporiadanie, ktoré však neboli naplnené – napoleonské vojny. To viedlo k nespokojnosti a búrlivosti – r. 1848).
Názov tohto literárneho a umeleckého hnutia pochádza z francúzskeho romantique – ako v románe, ale aj tajomný, fantastický.
Romantizmus kládol dôraz na pôvodnosť, osobitosť autora, na bezprostredný zážitok, na city a fantáziu.
Hlavná postava, ktorá často splýva s autorom (mladá žena 13-ročná, neteř, akýkoľvek, odišiel z vojenskej akadémie)
Postava v romantizme netypická (vrah, zločinec, duševne vyšinutý človek, postihnutý človek)
Romantizmus viac pohliada do minulosti a maximálne do prítomnosti. Budúcnosť nezreší.
Základným motívom sa stal konflikt medzi jednotlivcom ako tvorcom snov a ideálov a spoločnosťou, v ktorej prevládali peňažné vzťahy.
Východiskom v tvorbe bol obdiv k minulosti, mystike, ľudovým slovesnostiam, exotike a prírode, únik do vlastného nitra.
Láska ako jedno z hlavných tém zostávala zvyčajne nenaplnená.

Hlavné znaky romantizmu:

individualizmus – každý je výnimočný, sní o niečom inom
subjektivizmus – autor do postavy premieta svoje ja
schematizmus – použitie ustálených symbolov – obrazné pojmenovanie skutočnosti (pútnik – hľadanie, lúpežníci – sloboda, mnísi – osamelosť atď.)
V dielach E. A. Poe vždy ženy vystupujú ako obete

Próza 19. storočia

Jacob a Wilhelm Grimmovci
- Pohádky pre deti a celú rodinu
George Gordon Byron
- Childe Haroldova púť
Walter Scott
- Waverly, Rob Roy, Ivanhoe
Percy Bysshe Shelley
- Odpútaný Prometeus
Victor Hugo
- Legenda vekov, Chrám Matky Božej v Paríži, Biednici (Ubožiaci)
Stendhal
- Červený a čierny, Kartúza parmská
Alexandr Sergejevič Puškin
- Evgenij Oněgin
Adam Mickiewicz
- Konrád Wallenrod

Ďalší spisovatelia spadajúci do tohto obdobia:

Nemecko: Novalis, bratia Grimmovci, Heinrich Heine
Anglicko: Lord George Gordon Byron, Walter Scott, Percy Bysshe Shelley, John Keats atď.
Francúzsko: Victor Hugo, François René de Chateaubriand, Stendhal, Alexandre Dumas ml.,
Rusko: Alexandr Sergejevič Puškin, Michail Jurjevič Lermontov, Nikolaj Vasiljevič Gogol
Poľsko: Adam Mickiewicz

Rozbor diela: Jama a kyvadlo

Lit. druh: epika
Lit. forma: próza
Lit. žáner: hororová poviedka (poviedka s motívmi hrôzy)

Ideový obsah:

Téměř všechny Poeovy poviedky majú hororový a psychologický charakter. Príbeh zobrazuje obdobie inkvizície a upozorňuje na krutosť ľudí a činy, ktoré boli schopní v stredoveku urobiť. E. A. Poe to naviac dělá svojou osobitou zúčastnenosťou – hororovým príbehom priamo „z miesta činu“. Děj výborne vystihuje myšlienky a pocity psychicky ztraceného väzňa.

Jazykové prostriedky:

Autor používa výhradne spisovný jazyk a v českom preklade sa objavujú niektoré zastarané české výrazy ako: drkotajú, kutná, chripy apod. Text je veľmi čitateľný, realistický a autor je nemilosrdný, dokáže udržať čitateľa v napätí a nahnať mu strach. Sú použité mnohé zvolania, ktorými sú podtrhnuté prejavy a nálady hlavnej postavy. Dôležité výrazy, veci sú zvýraznené kurzívou.
Použitý jazyk veľmi obratne a do detailu popisuje miesto a dej. Poviedka je písaná v ICH-forme. Je tu snaha o presvedčivý a úplný popis príčinných súvislostí, na druhej strane odhalenie duševných konštrukcií prostredníctvom mystifikácií, slovných hádok apod.

Znaky hororu

Je to príbeh, ktorý má vystrašiť a vzbudiť v nás hrôzu. Niektoré časti môžu byť smyšlené, ale nemusia. Ide o napínavý dej, ktorý vyvoláva:
- a) prostredie – les, hmla, tma, tmavé a krivolaké uličky, chudobné štvrte
- b) postavy – duševne vyšinutý človek, telesne postihnutý človek
Ide o ohrozenie života a smrti. Horor popisuje kriminálny čin, ale nie je jeho úlohou tento čin vyriešiť.

Hl. postavy:

Väzeň
- Ide o kacíra, ktorý je pred inkvizičným súdom odsúdený na trest smrti.
- Odvážny, chytrý človek, ktorý v cele smrti čelí rôznym nástraham.

Prostredie:

Odehráva sa vo väzení v Tolede.
Časovo doba nie je presne určená, ale podľa všetkého ide o začiatok 19. storočia (obdobie napoleonských vojen, kedy bola inkvizícia zrušená).

Dej:

Príbeh začína v súdnej sieni, kde sa stretávame s väzňom, ktorý je súdený pravdepodobne za kacírstvo. Súd rozhodne o treste smrti a hlavná postava omdlie. Keď sa preberie, nemá ponätie, kde je. Má zavreté oči, pretože sa bojí toho, čo uvidí, keď ich otvorí. Nakoniec sa ale odhodlá, oči otvorí a jeho najhoršie obavy sa naplnia: nevidí nič. Kolem je čierna tma. Najskôr nám autor predstavuje hlavného hrdinu a jeho myšlienky. Seznamujeme sa s dlhým prúdom myšlienok a obáv väzňa. Po chvíli sa zdvihne a jde prezrieť celu, v ktorej sa nachádza. Dojde až na kraj, označí si miesto kouskom oblečenia a potom sa vydá dokola a počíta kroky, aby si mohol predstaviť, ako je cela veľká. V polovici svojej cesty upadne a usne. Keď sa preberie, nájde vedľa seba bochník chleba a vodu. Pojí teda a potom sa znova vydá na cestu. Nakoniec spočíta asi 100 krokov = 50 yardov. Odhodlá sa pokusiť prejsť kryptu naprieč. Po pár krokoch si ale pripomína oblečenie a upadne. S hrôzou si uvedomí, že časť jeho oblečenia sa nachádza vo voľnom priestore a uvedomí si, že v strede miestnosti je jama, ktorá čaká len na neho. So strachom sa vráti k stene a znova usne. Keď sa preberie, leží na chrbte, pripútaný a v cele je slabé svetlo. Keď sa rozhlédne, zistí, že krypta je mnohem menšia, ako sa zdalo, kruhového tvaru. Na stene si všimne obrysu smrtky držiacej kyvadlo. Keď sa rozhlédne nad seba, zistí, že nad ním visí to isté kyvadlo. Po chvíli pozorovania zistí, že sa kyvadlo pozvoľna spúšťa dolu. Po niekoľkých dňoch hrôzostrašného pozorovania sa spúšťajúceho kyvadla ho napadne podať si poutá zvyšky jedla. Krysy neváhajú, na poutá sa vrhnú a prehryzú ich. Práve včas, pretože sa kyvadlo práve spustilo dost nízko, aby väzňovi pretŕhalo poutá a trochu ho i poškrabalo. Hneď po jeho úniku sa kyvadlo zdvihne opäť nahor. Aby toho však ešte nebolo málo, steny sa začnú okolo neho rozžhavovať a na nich sa objavia rozpálené satanské výjavy a steny sa začnú posúvať smerom k nemu a celá miestnosť sa zmenšuje. Jama je stále uprostred a tak sa väzeň zo zúfalstva rozhodne skočiť. V tomto okamihu ho však chytí ruka generála Lasalla a väzeň je zachránený. Tým je ukončená inkvizícia v Tolede.

Citácia:

„Obete tyranskej inkvizície mali na vybranú: umrieť buď za strašných múk telesných, alebo s obludnými hrôzami duševnými. Mne zrejme určili smrť druhou.“

Jedná sa o citáciu z počiatku príbehu, keď nám Poe umožňuje nahlédnuť do myšlienok väzňa. V tejto vete odsúdený uvažuje o tom, akého druhu smrť pre neho inkvizičný súd pripravil. Usuzuje podľa toho, v akej situácii sa nachádza – tma, kruhová miestnosť, jama, kyvadlo, svetelné obrazy na rozžhavených stenách alebo zmenšujúca sa cela.

Hodnotenie:

Poviedka Jama a kyvadlo sa mi veľmi páčila. Páčilo sa mi napätie, ktoré autor do poviedky vkladá. Je plná hlbokých myšlienok a citov. Príbeh sa číta veľmi dobre a je vidieť Poeovo nadanie. Je opravdu ľahké sa do príbehu ponořiť a dej téměř prežívať s hlavnou postavou. Niektoré hororové poviedky sú len nezdařeným pokusom o strašidelný príbeh, ale Jama a kyvadlo medzi ne patria. Je to opravdu skvelý zástupca hororového žánru, ktorý dokáže človeka napnúť a to ma v oblibe. Podľa môjho názoru sa autorovi jeho záměr naplno podaril a táto poviedka, rovnako ako rovnomenná zbierka poviedok, je opravdu podarená.

The post Jama a kyvadlo – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Havran – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Tue, 10 Dec 2024 12:22:29 +0000

Kniha: Havran

Autor: Edgar Allan Poe

Pridal(a): Kuřivoj, *KaTe*

Allan Edgar Poe

bol významným básnikom, spoluzakladateľom modernej poviedky
zakladateľ americkej novely, hororu a detektívky

Ďalšie diela:

- Zánik domu Usherovcov
- Vraždy v Morgue Street
- Jáma a kyvadlo

Literárne-historický kontext

Svetový romantizmus (USA)
Ďalší autori obdobia – Viktor Hugo, G.G. Byron, P. Bysshe Shelley

Rozbor diela: Havran

Vznik:

vznik 1845 polovica 19. storočia – Poe je romantický básnik a symbolista (námety: smrť, láska melanchólia; symboly, metafora)
najprv celé dielo premyslel a potom až konštruoval, od konca do začiatku, aby báseň vyvolala efekt, aký zamýšľal = racionálny prístup k textu
v eseji Filozofia básnickej skladby rekapituluje Poe svoju racionálnu tvorivú metódu, ktorú použil v Havranovi

Druh a žáner:

lyricko-epická báseň, baladická báseň (lyricko-epická skladba s pochmúrnym dejom)

Hlavná téma:

básnikov smútok a trýznenie, kvôli zosnulej milé a hľadanie nádeje, že sa s ňou básnik znova stretne

Celkové téma

spomínanie vyprávača na svoju zosnulú lásku

Motívy

smútok, samota, tajomstvo, havran (symbol zla a trýznenia), žiaľ

Zápletka

havran, ktorý na všetky otázky hlavného hrdinu odpovedá ,,never more“

Kompozícia a jazyk

18 slôh
kompozícia prevažne časová chronologická, s prvkami retrospektívy – prvá slôha + spomienky na Lenoru
písané v ich-forme (báseň priamo súvisí so životnými osudmi Allana Edgara Poa)
autor vyjadruje úzkosť a hrôzu zo života aj smrti a vesmírneho prázdna
gradácia a kontrast (život – smrť, čierny havran – biela busta, búrka vonku – pokoj v izbe) a metafora
pocit strachu a beznádeje – každý život končí smrťou a ani láska na tom nič nezmení („nevermore“)
voľný verš (typ. Romantizmus)
symbolika – havran -> symbol zla a trýznenia
ponurý až strašidelný tón: najpoetičtějšia nálada smútok, najsmutnejšia téma smrť mladé krásnej ženy, vyprávač trúchliaci milenec
trochej (striedanie prízvučnej a neprízvučnej slabiky) a striedanie dĺžky veršov
premyslených 100 veršov – konečný počet 108
najprv složil vrcholnú strofu (3. od konca kde sa básnik pýta, či spatří Lenoru) a od nej postupoval dopredu
chudobný spisovný jazyk: žiadne neologizmy ani archaizmy, hovorový jazyk (1800 slov v celom diele)
monotónny refrén „nevermore“, ktorý je opakovaný Havranom
prízvučné vokály, opakovanie slov a slovných spojení -> melodičnosť a umocnenie atmosféry
jednoduché bežné vety, vložené vety, vsuvky, veľa vedľajších viet
cudzie slová, knižné slová, básnické slová
farby, eufónia, prirovnania, epitety, personifikácia
priama reč, rečnícke otázky, tážacie vety, úvahy, apostrofa

Miesto a čas:

jeden decembrový večer v básnikovom pokoji (priestor ani čas nie sú podstatné, preto autor neuvádza žiadne podrobnosti)
atmosféra je sprevádzaná otázkami na vyslobodenie smrťou a tiež týkajúcimi sa dievčaťa Lenory.

Charakteristika hlavných postáv

básnik/milenec

sám autor, vyprávač
ťažko nesie smrť svojej milé Lenory a nie je schopný prestáť na Lenoru myslieť
rozptýlenie hľadá vo vedeckých spisoch, jeho myšlienky a spomienky ho ale stejne vždy odvedú od čítania a štúdia
rozhovor s Havranom ho ničí, snaží sa ho vyhnať, ten sa ale vyhnať nenechá
v závere básnik metaforicky konštatuje, že havran už nikdy neodletí z jeho duše
smutný, vystrašený, zúfalý, nostalgický

Havran

posol/prorok vyššej sily (básnik ho nazýva poslom z pekiel) – nazýva ho tak však, kvôli slovám čo Havran prináša
tajemný, znepokojuje muža svojou záhadnosťou
na všetky otázky odpovedá jedným slovom – „ nevermore“
sdieľa básnikovi fakta a nutí ho si ich uvedomiť, ať už ho to sebevíc boľí
je bezcitný a neoblomný, symbol zla

Lenora

na scéne sa nevyskytuje, ale celý príbeh sa točí okolo nej

Dej

Jednej zimnej noci sedí básnik nad knihami, v ktorých hľadá zapomenutie na zosnulú lásku Lenoru. Znenadání sa ozve zaklepanie na okno, básnik okno otvorí a do pokoja vletí čierny havran, ktorý sa usadí na bielej buste Pallas Atény a s prísnymi zamračenými pohľadom pozoruje básnika. Básnik po chvíli s Havranom začne rozmlúvať, vidí v ňom jakéhosi proroka a tak sa ho pýta na rôzne otázky, napríklad či po smrti nájde vytúžený pokoj alebo či ešte niekedy uvidí Lenoru. Havran mu však na všetky otázky odpovedá „nevermore“ – viac krát už nie.

Vplyv diela

Poe svojou tvorbou ovplyvnil radu ďalších básnikov napr. Baudelaira, Bretona, Nezvala apod.

Ukážka

Jednou o polnoci, majúc horúčku a rozjímajúc
nad divnými zväzkami vedy prastarej a záslužnej –
keď som klímal v polospaní, ozvalo sa znenadania
veľmi jemné zaklepanie na dvere – a potom už ne.
„Je to návšteva, či zdanie, bolo to tak nezvučné –
jednou len a potom už ne.“

Ach, už pri spomienke blednem! Myslím, že to bolo v decembri,
každý uhoľ vrhal tieň len predo mňa a ďalej už ne.
Túžil som po kurovení; – márne hľadajúc v čítaní
úľavu od boleosti nad Lenorou – už poslušnej
svätice zvú Lenora – nad menom dievčaťa nadvzdušného,
ktoré bolo mojou a teraz už nie.

The post Havran – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Edgar Allan Poe – životopis

Studijnysvet.sk — Thu, 26 Mar 2020 23:25:02 +0000

Téma: Edgar Allan Poe

Zaslal(a): noname

Detstvo

Americký romantický básnik, prozaik, literárny teoretik a esejista, ktorý sa narodil do rodiny kočovných hercov Elizabeth a Davida Poeových 19. januára 1809 v Bostone. Talentovaný spisovateľ mal ešte dvoch súrodencov Rosalie a brata Williama. Rosallia trpela telesným postihnutím a William prepadal po vzore otca alkoholizmu na, ktorý bohužiaľ neskôr rovnako ako jeho otec zomrel. Matka troch súrodencov umrela v 24 rokoch na vtedy nevyliečiteľnú tuberkulózu u, malému Edgarovi boli ešte len 2 roky. Potomkovia Poeových boli vydaní do sirotinca v Richmonde . Edgar po krátkej dobe adoptovali bezdetní manželia Allanovi, od nich získal svoje prostredné meno Allan. Rodina sa venovala veľkoobchodu s tabakom a kvôli pracovným ponukám sa Allanovi presťahovali do Anglicka, ktorá bola pre Edgara inšpiráciou k jeho presláveným dielam.

Štúdium

Na základnej škole Edgar žiaril ako hviezda školy, pred svojimi spolužiakmi bol vždy o niekoľko krokov napred v znalosti literatúry i dejín, dokonca aj v spoločnosti sa stal už v mladom veku veľmi obľúbeným. Bohužiaľ nič netrvá večne a vzhľadom k ťaživej finančnej situácii rodiny bol Edgar nútený prestúpiť na školu Universita of Virginia. V tejto pre rodinu ťažkej dobe už Edgar nemal k dispozícii neobmedzené financie, ale aj cez to prepadol hráčstvo a zvyšky svojich peňazí prehral a prepil s priateľmi a potom sa značne zadlžil. Stroskotaný mladík odchádza do Bostonu kde sa snaží prvýkrát dostať do podvedomia spoločnosti a zbaviť sa svojich dlhov. Poe v roku 1827 vydáva svoju prvú knihu pod názvom Temerlán a iné básne, ale zbierka básní vtedy bohužiaľ nezarobila nič. Po tomto neúspechu sa rozhodol mladý muž stať členom armády, kde sa stal dokonca seržantom. Vďaka protekciu je Edgar prijatý na vojenskú akadémiu vo West Pointe. V dvadsaťjeden rokoch akadémii opúšťa, pretože sa rozhodol viac venovať literatúre.

Zamestnanie

V roku 1835 bol Poe zamestnaný ako redaktor, písal články a kritiky, a hoci svoju prácu miloval vďaka svojej láske k alkoholu o svoje zamestnanie prišiel. Ďalšie pracovné príležitosť získal až v roku 1839, opäť ako redaktor pôsobil vo Filadelfii. Konečne sa Edgarovi podarilo splatiť svoje dlhy a mohol starať o svoju chorú ženu.

Súkromný život

V súkromnom živote sa básnikovi tiež príliš nedarilo. Zamiloval sa do svojej pohľadané ešte len štrnásťročnej sesternica Virginie. Osud, ale Edgarovi neprial veľa šťastia a jeho milovaná Virginie v roku 1847 podľahne tuberkulóze. Ďalšie dva milostné vzťahy svojím správaním Poe zničil.

Úmrtie

Talentovaný muž bol 3. októbra 1849 nájdený opitý ležiace na chodníku v blízkosti Light Street. Hoci bol urýchlene hospitalizovaný z kómy do, ktorého upadol ho lekári prebrať nedokázali. A tak žiarivá hviezda dňa 7. októbra 1849 navždy vyhasla.

Vybrané diela

Jama a kyvadlo a iné poviedky, knihu, ktorá obsahuje 34 poviedok, autor písal po celú dobu svojho života.

Zbierky básni

Tamerlán a iné básne
Al Aaraaf, Tamerlán a menšie básne
Básne
Havran a ďalšie básne

Samostatné básne

Ulalume
Euréka
Zvony
Eldorado

Zbierky poviedok vydané počas Poeovho života

Rozprávky, grotesky a arabesky
Čierny kocúr a iné poviedky
Poviedky

Poviedky

Berenice
Pád domu Usherovcov
William Wilson
Maska červenej smrti
Jama a kyvadlo
Zlatý skarabeus alebo Zlatý chrobák
Senzace s Balónem
Na slovíčko s múmiou
Súdok amontillada
Ligeia
Král Mor
Černý kocour
Démon zvrácenosti
Předčasný pohřeb
Zpráva nalezená v lahvi
Tisící druhý Šeherezádin příběh
Podlhovastá debna
Zostup do Maelströmu
Skokan
Příběh z rozeklaných hor
Rozhovor Eirose s Charmionem
Eleonara
Človek davu
Poviedky, v ktorých vystupuje Auguste Dupin
Von Kempelen a jeho objav
Vrah si ty!
Muž, ktorý sa rozpadol
Nikdy se s čertem nesázej o hlavu!

Román

Príhody Arthura Gordona Pyma

Eseje

Filosofie básnické skladby
Eureka: Esej o hmotnom a duchovnom vesmíre

The post Edgar Allan Poe – životopis appeared first on StudijnySvet.sk.

Poviedky – Edgar Allan Poe – denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Tue, 12 Feb 2019 22:24:33 +0000

Kniha: Poviedky

Autor: Edgar Allan Poe

Zaslal(a): Join

Skokan

Kráľ: horlivý milovník zdokumentovaných skrytých žartov a žartovných historiek. Reálne vtipy radšej než slovné. Jeho 7 ministrov tvorili ďalší veľkí šprýmař.

Skokan: kráľov dvorný „blázon“. Trpaslík a mrzák. Pohyboval sa akýmsi poskakovaním a kĺzaním = meno Skokan. Ohromná sila v rúk.

Tripetta: pôvabná, krásna „polotrpaslice“ rovnako ako Skokan násilím unesená a darovaná kráľovi. Preto medzi nimi bolo silné priateľské puto. Obaja veľmi obľúbení pri chystanie maškarných slávností. Tripettiny dekorácie a SKOKANOVÁ nápady na hry a kostýmy.

Kráľ po skokanov chce vymyslieť kostýmy pre seba a svojich ministrov. Skokana nič nenapadá a tak ho kráľ nalievať vínom, ktoré Skokan tak nerád. Keď sa ho Tripetta zastane, kráľ ju odstrčil a chrstol jej víno do tváre. Skokan potom vymyslel pre kráľa kostýmy. Kráľa a jeho 7 ministrov prezlečie za spútané orangutany a prekvapí tým celú spoločnosť. Kostýmy bola dokonale presné a nikto by v sále nepoznal, že ide o ľudí. Najskôr je obliekol do priliehavých košieľ a spodkov a pomazal ich dechtom. Srsť napodobnil ľanom. Zviazal ich k sebe dlhým reťazou, že mohli vytvoriť kruh. Skokan uprostred kruhu ešte natiahol kolmo k sebe dva reťaze. V sále bol odstránený veľký luster, aby hosťom nekvapkal na šaty horúci vosk. U stropu zostal len reťaz. O polnoci vtrhli do sály kráľ s ministrami a urobili veľký zmätok. Keď sa dostali do stredu sály, Skokan je hákom prichytil na reťaz od lustra a orangutany okamžite vyleteli do výšky a zostali visieť. Skokan sa k nim vyšplhal a naklonil sa ku kráľovi s pochodňou, ľan a decht vzplanuli a kráľ s ministrami zhorel. Po vykonanej pomste Skokan s Tripettou zmizli.

Zradné srdce

Vrah (rozprávač): na úvod tvrdí, že nie je šialenec, že si celý čas počínal obozretne a rozumne. Nejde mu o starcovo bohatstvo ale jediné, čo ho k smrti vytáča je starcovo supia, bledomodré oko potiahnuté mázdrou. Jediné východisko, ako sa oka zbaviť vidí vo starcovo smrti.

Každý večer o polnoci sa vkráda do starcovej spálne a malú svietidlom svieti priamo na jeho oko. To je však zatvorené, a tak nemá dôvod starca zabiť. Ôsme noci ale starca prebudí. Čaká, až zase zaspí, pretože ho starec v tme nevidel. Počuje ale starcovo tlčúce srdce, ako stále zrýchľuje v narastajúci hrôze. Posvieti na jeho oko lucernou a vidí jeho supia oko otvorené. V tom sa vo vrahovi prebudí amok a rýchlo starca strhne na zem a zvalí na neho posteľ. Starec ešte stihol raz vykríknuť. Potom ale jeho tlkot už slabol, až stíchol celkom. Vrah je spokojný, že supia oko je nadobro preč. Starcovej ostatky rozrezal (opatrne nad kade aby nezostali stopy krvi) a schoval je pod dosky v podlahe starcovej spálne. Skončí v 4 hodiny ráno. To už prichádzajú policajti privolaní susedom, ktorý v noci počul výkrik. Páchateľ si je príliš istý svojou brilantnosťou a policajta sprevádza po starcovo byte, ukazuje im jeho nedotknuté bohatstvo, a tvrdia, že ten výkrik pochádza od neho pri zlom sne. Starec, tvrdí, odišiel na vidiek. Je si sebou tak istý, že prinesie policajtom stoličky a postaví ich priamo v mieste, kde sú pod nimi uschované pozostatky obete, aby si oddýchli. sedí s nimi a nenútene konverzuje. Po chvíli ale počuje tlmený tlkot, ktorý sa stále stupňuje. Dôjde mu, že je to starcovo srdca a prenasleduje ho po smrti. Tlkot silnie a páchateľ z neho už šalejú, až sa ku všetkému dobrovoľne prizná a odhalí aj miesto ukryté mŕtvoly.

Pád domu Usherovcov

Rozprávač: priateľ z detstva posledného zástupcu rodu Usher, Rodericka Ushera. Prichádza na jeho pochmúrne panstve na popud priateľova naliehavého listu. Cestou do domu opisuje trúchlivá a depresívne krajinu okolo panstva vrátane domu.

Roderick Usher: skôr veselý spoločník, pri návšteve má ale rozprávač problém priateľa spoznať. Jeho vyschnutá postava, silná bledosť pleti, nadprirodzený lesk veľkých očí, tenké a bezfarebné pery, povlávající, neupravené a neuveriteľne jemné vlasy. Opisuje svoju chorobu ako akési zdedené zlo. Trpel až chorobným zbystrením zmyslov. Neznášal vôňu kvetov, bolesť očí pri svetle, počúvanie iba určitých tónov niektorých strunových nástrojov. Maľoval stiesnené, tienisté a depresívne obrazy s na gitaru vyludzoval podivné melódie. K jeho stavu prispievala aj vlečúca choroba jeho milovanej sestry lady Madeline, u ktorej cítil, že prichádza jej koniec.

Lady Madeline: Roderickovo dvojča. Doktori nedokázali pomenovať jej chorobu. Bola údajne katalepsie povahy (?). Keď ju pri príchode rozprávač zbadal, len sa neprítomne prešla po miestnosti, bledá, vyzerajúce ako duch. Rozprávač nadobudol dojem, že vtedy ju vydeľ aj naposledy.

Roderick priateľovi jeden večer oznámil, že Madeline zomrela, a že než ju definitívne pochová, po 14 dní ju uloží do jednej z čiernych komôr v prízemí budovy. Potom sa jeho správanie ešte zmenilo. Prestal sa zaoberať svojimi vecami a bezcieľne blúdil po komnatách. Jeho tvár ešte viac zamračila sa mu a oči stratili svoj lesk. Celé hodiny hľadel do prázdna. Akoby mal nejaké strašné tajomstvo a potreboval ho s niekým zdieľať. Ôsmeho večera od pohrebu Madeline bola vonku veľká búrka. Ale temnota zostávala. Nebol vidieť mesiac, hviezdy ani blesky. Rozprávač sa vydesene prebudil. Cítil akýsi nepokoj, ktorý si nedokázal vysvetliť. Do jeho izby prišiel aj Roderick. Jeho duševný stav bol stále zlý a víchrica ho ešte prehlbovala. Jeho priateľ preto siahol po básnickej zbierke Šialený Trist (Launcelot Canning) ktorú mu čítal na upokojenie. Vždy, keď došiel k nejaké pasáži popisujúce nejaký zvuk, ten zvuk aj začul (praskot dreva, krik). Roderick zatiaľ nenápadne nakrútil svoju stoličku smerom k dverám. Hlavu mal položenú na prsiach a niečo si mrmlal. Jeho priateľ prestal čítať a načúval mu. „Nie je počuť? Áno – počujem to a počul som to. Dlho,dlho …. „“ A predsa som sa neodvážil ….. „“ neodvážil som sa hovoriť „“ Pochovali sme ju zaživa. Nepovedal som že moje zmysly sú bystré? „“ … začul som už jeje prvý slabé pohyby v pusté rakve. „“ nevráti sa sem teraz? Neponáhľa už, aby mi vyčinila za môj zhon? Nepočul si jej kroky na schodoch? Nepočul si jej ťažký a hrozný tepoty jej srdca? Šialenci! „ „Šialenci. Hovorím ti, že stojí v tomto okamihu pred dverami! „Dvere sa v tom okamihu otvorili a v nich stála lady Madeline v Nile rúchu postriekaná krvou a so stopami predošlého zápasu o oslobodenie. Vrhla sa do bratovho náručí a strhol ho, už bezduchého na zem. Zomrel predošlú hrôzou. Rozprávač okamžite uteká z prekliateho domu, ktorý sa potom rozpadá a mizne v čiernom jazere, ktoré ho obklopovalo.

Jama a kyvadlo

Väzeň: odsúdený inkvizíciou k trestu smrti. Odsúdený už sa aj teší na večný pokoj a rýchlu smrť. Tej mu ale nebude dopriate. Je plánované, že jeho smrť bude hrozná a zdĺhavá. Po odsúdení upadá do mdlôb a prebúdza sa už v úplnej temnote svojej cely. Celý proces jeho utrpenie je písaný v ich forme. Odsúdenec je sám, len so svojim utrpením a myšlienkami.

Po prvé má na jeho duševné rozpoloženie strach z úplnej temnoty okolo az neznámeho, čo ho čaká. Po precitnutí sa snažia porovnať si myšlienky a spomienky. Bál sa otvoriť oči. Bál sa že okolo neho nič nebude. Nemá pojem o čase, ktorý už ubehol. Pripadá mu ako večnosť. Nechápe, prečo nebol hneď upálený, ako sa to s odsúdencovi robí. Pri úvahami o svojom osude a strašných myšlienkach znova omdlel. Po prebudení je ešte zúfalejšie zo svojej neistoty. Urobil pár krokov, hľadajúc svetlo. Bez výsledku. Cestou spomína na strašné povesti o toledskej väzení. Náhle narazí na stenu. Pokračuje pozdĺž nej. Snažia sa zistiť rozmery okrúhle cely, a preto hľadá nôž na poznačení, ale zistí, že mu jeho šaty vymenili za kutňu z hrubého serže. Nakoniec použil ako značku útržok zo svojej Kutná. Rozsah žalára a jeho slabosť ho ale na okamih premohli a zaspal. Keď sa prebudil, našiel vedľa seba bochník chleba a džbán vody. Keď dorazil k svojmu útržku napočítal 100 krokov. Pokračoval v skúmaní svojej cely a rozhodol sa ju prejsť naprieč. Snaží sa ísť rázne, ale kutňa sa mu zamotá medzi nohy a upadne. V tom objavil obrie jamu priamo uprostred žalára. Pád mu dočasne zachránil život. Pochopil, že z dvoch druhov inkvizičných útrpných smrťou, telesnú a duševnú, má on skončiť tou druhou. Opäť zaspal a po prebudení našiel vedľa seba zas chleba a vodu. V tej bol zrejme nejaký uspávací lekvár, pretože okamžite zaspal takmer smrteľným spánkom.

Po prebudení je jeho krypta ľahko osvietená, a tak konečne vidí svoje väzenie. Odhadol zle rozmery a v skutočnosti má tvar skôr štvorca. Múry neboli z kameňa ale zo železa a pokreslené strašné výjavy zo záhrobia. Zaujal aj novú polohu. Bol na znak pripútaný remeňom k akémusi štipcami. Mal voľnú iba hlavu a ľavú ruku kvôli jedlu. Džbán už nedostal a jedlo bolo schválne veľa korenené. Znovu sa rozhliadal po cele a hľadal čo nového ho čaká, keď smrť jamou prežil. Všimol si nad ním zaveseného kyvadla s ostrou čepeľou. Asi po hodine na miesto znova pozrel as hrôzou zistil, že kyvadlo je o niečo, ktorej a hojdá sa rýchlejšie, priamo nad jeho srdcom. Hodinu po hodine sa posúvalo nižšie a nižšie. Odsúdenec sa modlí, aby už bolo po všetkom. V tom ho napadla záchranná myšlienka. využil k tomu krysy, ktoré ho okrádali o jedlo. Kam bol schopný dosiahnuť, potrel svoje putá zvyškom jedla a čakal. Po čase, keď už bolo kyvadlo nebezpečne blízko jeho hrudi, bol voľný. Ale stále v rúk inkvizícia. Po väzni úteku bolo kyvadlo vytiahnuté späť hore.

Železné steny sa rozžeravil, maľby na ich stenách akoby ožili, a začali sa približovať. Miestnosť sa zmenšovala, a jediný únik od rozžeravených stien smeroval do jamy. Keď už neostávalo pevného miesta na podlahe, pred svojím pádom do jamy zo seba ešte vydral obedňajšiu výkrik. V tom sa ozvala vrava ľudských krokov, a ohnivé steny začali cúvať. Keď už v mdlobách padal do priepasti, zachytila ho záchranná ruka. Ruka generála Lasalle. Francúzska armáda vtrhla do Toleda. Inkvizícia bola v rúk svojich nepriateľov.

Čierny kocúr

Rozprávač: Odmalička láska k zvieratám. Po skorom sobáši túto záľubu zistil aj u svojej ženy. Domácnosť preto zahŕňala aj vtáky, zlatú rybku, psa, králiky, malú opicu a čierneho kocúra Pluta. Ten mu bol najmilší. Bol to jeho verný spoločník. Časom sa ale rozprávač zmenil k horšiemu. Stal sa z neho alkoholik. Robil násilností ako na zvieratách, tak na svojej žene. Iba kocúra zatiaľ nijako netrápil.

Jedného dňa ale prišlo aj na neho. Po svojom nočnom návrate z krčmy, kedy bol rozprávač opäť značne pod parou, nadobudol dojem, že sa mu kocúr vyhýba. Prudko ho chytil a vyľakane zviera sa mu zahryzol do ruky. To vyburcovalo rozprávača k hroznému činu a vyrezal kocúrovi oko. Kocúr sa síce rýchlo zotavoval, ale Rozprávač nadobudol dojem, že musí svoj hrozný čin dokonať. Jedného rána kocúra obesil na strome. Nasledujúce noci jeho dom celý zhorel aj so všetkým jeho majetkom. Len jedna stena domu bola nápadne neporučená. A na nej bol vyrytý obrys mačky so slučkou okolo krku. Po čase zistil, že mu zviera chýba a začal sa obzerať po náhrade. Náhodou narazil na takmer zhodného kocúra, ktoré sa odlišujú od Pluta len bielou škvrnou na hrudi. Kocúr ho nasledoval až domov a stal sa miláčikom i jeho ženy. Časom sa mu ale kocúr začal opäť protiviť. Pripomínal mu pocity hanby zo smrti Pluta. Kocúrovi sa snažil vyhýbať. Čím viac sa mu ale kocúr prenasledoval, tým väčšia videl kocúr vo svojom majiteľovi zaľúbenie. Z kocúra mal strach, ale bál sa ho zbaviť. strach z neho mal o to väčšie, keď sa jeho, spočiatku beztvará škvrna zmenila v úplne jasný obrazec šibenice. Jeho predchádzajúca nevrlosť postupne prechádzala v nenávisť ku všetkému na svete ak celému ľudstvu. Najviac to odnášala jeho žena. keď s nej jedného dňa šiel do pivnice a kocúr sa hnal za ním, až ho skoro zrazil dole, posadla ho zúrivosť a uchopil sekeru s úmyslom už navždy kocúra usmrtiť. Ranu zastavila jeho žena. To ho ešte viac rozdivočilo a ženu sekol do hlavy a zabil ju. Rozhodol sa zamurovať mŕtvolu v pivnici. Kocúr zmizol. Keď prišli vyšetrovatelia, celý dom starostlivo prehľadali a pri asi štvrtej návšteve pivnice sa rozhodli uspokojením pátranie skončiť. Vrah si bol tak istý svojím dokonalým zamaskovaním, že ešte provokatívne udrel do steny za ktorou bola mŕtvola so slovami: „….. tieto steny sú veľmi dôkladne stavané. „V tom sa spoza nej ozval tlmený nárek, ktorý sa postupne menil v neľudský krik, pochádzajúce snáď z pekla. Keď múr strhli, objavili za ňou mŕtvolu, na ktorej hlave sedel onen čierny kocúr.

Súdok amontillada

Montresor pomsta Fortunato za urážky a zosmiešňovanie (heslo rodu: Nikto ma neurazí beztrestne)

Fortunato: baví sa na Montresorův účet. Tiež sa považuje za veľkého znalca vín. To sa tiež stane kľúčik k Montresorově pomste

Montresor stretne o Fašniku Fortuny už v podnapitom stave a tak využije príležitosť, a pod zámienkou, že mu práve priviezli sud Amontilladského vína, ho naláka k sebe domov. Na ceste do podzemia ho ešte M. presviedča, aby sa kvôli nachladnutiu do vlhkých pivníc nevydával, že si pozve radšej odborníka Luchesiho. Takúto príležitosť si ale F, nemôže nechať ujsť. pokračujú v ceste, pri ktorej dáva M. Fortunato ochutnať aj rôzne iné vína, aby bol ešte bezbrannejšie a malátnejšie. Stále mu ale radí, aby sa vrátil, aby neochorel. F. sa ale nedá odbiť. Cestou sa dostali až k veľké krypte, na konci ktorej bola menšia, a v nej, za zbúranú stenou čnel malý výbežok. Tam je vraj víno A. Fortunato dychtivo vstúpi a M. hneď za ním, a okamžite ho pripúta reťazou k stene. M. odhalí schované murárske náčinie a začne vchod zamurovať. F. si najskôr myslí, že ide o vtip. Keď si uvedomil, čo sa deje, začal vzdychať, rinčať reťaze a potom už len revať. M. sa pásol na jeho utrpenie a na F. rev zodpovedal rovnakým revom. Potom sa ale z výklenku ozval neľudský, diabolský smiech. Hovoril, že je to skvelý žart, a že sa tomu ešte zasmej í, ale že už je čas ísť. A M. odpovedal: Áno, s pomocou božou. F. sa už neozval. Pri hody do krypty sa ozval len slabý zvuk roľnícky na F. čiapke.

Démon zvrátenosti

Hlavná postava rozpráva svoj čin už vo väzení, čakajúci na smrť. Na úvode sa ale pred čitateľom obhajuje, že nie je šialenec, a že za jeho čin môže démon zvrátenosti. Démon zvrátenosti čitateľovi vysvetľuje a udáva aj príklady pre predstavu. Je to nejaký popud v nás, ktorý nás núti robiť veci, ktoré by sme robiť nemali. V istých mysliach a za istých okolností sa tento popud stáva absolútne neodolateľným.

„Dielo musí byť dokončené dnes, a predsa ho odkladáme na zajtrajšok – prečo? Na to nie je odpoveď, ibaže cítime zvrátene, užívajúc avšak tohto slova bez akéhokoľvek porozumenia a princípu. Zajtrajšok príde as ním sa dostaví netrpezlivá úzkosť vykonať našu povinnosť; ale práve s touto narastajúcou úzkosťou prichádza tiež bezmenná, naozaj strašná a nevyspytateľná túžba po odkladu. Táto túžba zbiera silu, zatiaľ čo chvíľa míňajú „

Keď ubehne vymeraný čas ..

Strach … „Uteká, mizne – sme voľní. Stará energia sa vracia. Chceme teraz pracovať. Ale beda, je príliš neskoro! Stojíme na okraji priepasti. „

Ak nás pomocná ruka nestiahne späť, spadneme dolu a sme zničení.

Po úvode prichádza opis jeho zločinu. Dlho skúmal rôzne prostriedky vraždy, ale všetky viedli k odhalenie. Pri čítaní francúzskych pamäťou našiel ten najlepší spôsob. Jedom napustené sviečky. Využil aj faktu, že si jeho obeť rado do noci číta, a jej izba je zle vetraný. Vražda sa mu podarí bez akéhokoľvek podozrenia alebo stopy. Zdedil peniaze a spokojne si žil, až ho jeden čas začala trápiť neodbytná, dotieravá myšlienka. Sám seba uisťuje, že je v bezpečia a nemôže byť prezradený inak, než verejným priznaním. Takúto pochabosť predsa nesmie urobiť. Znovu ho chytá démon zvrátenosti. Začne na ulici utekať. Ľudia ho začali prenasledovať. Cudzie ruka ho chytila za plece. V tom stavidlá slov povolila a vrah všetko dopodrobna priznal.

Morella

Hlavná postava opisuje dievča Morell, s ktorou sa aj po čase oženil. Nemiloval ju, ale cítil k nej isté sympatie. Bola veľmi vzdelaná, mala rada zvlášť steru nemeckej knihy, a stránila sa spoločnosti. Zaujímala sa hlavne o filozofiu, o ktoré tiež s manželom dlhé časy diskutovali a rozoberali rôzne diela. Časom mu ale začala vadiť a prial si jej smrť. Po čase Morella ochorela (červené škvrnky v tvári)! A manžel už len čakal na deň jej smrti, ale doba čakania sa mu zdala nekonečná. Keď ten deň prišiel, pozvala si Morella manžela k lôžku. 5ekla mu, že vie že ju nikdy nemiloval ale že ona má v sebe ešte veľa lásky, a že umiera, a predsa bude stále žiť. V poslednej hodine porodila dieťa. Prvýkrát sa nadýchlo až po matkinej smrti. Morella ešte prorokovala, že jeho šťastné dni už skončili a nastávajú pre neho dni smútku a utrpenia.

Dieťa rástlo a tešilo sa skvelému zdraviu, ale čím ďalej viac sa podobalo svojej matke. Detské oči boli očami vyspelé múdre ženy, jej reč bola rečou skúsené, múdre ženy. Do jej 10tich rokov ju nepomenoval. Prišiel krst a hoci myslel na rôzne dievčenské mená, akoby donútený vyslovil „Morella“ dcéra zmeravela a so sklenými očami upretými k nebi klepnuvší na mramorovej doska ich hrobky zvolala „Tu som!“ a dievča padla mŕtva k krajine. Keď ju ukladal do hrobky k jej matke, matkino telo tam nebolo.

Eleonora

rozprávač

Eleonara

Ermengarda

Rozprávač opisuje svoje detstvo a mladosť na odľahlom panstve svojich rodičov, kedy všetok čas trávil so svojou sesternicou Eleonórou. Z detského priateľstva vznikla láska. Spolu so prechádzajú panstvom, nádhernou krajinou a sedávajú na brehu čarovného potoka. Keď pôvabná E. dovŕšila15 rokov, pocítila blízkosť smrti. Keď svoj osud a strach, že svoju lásku zasvätí iné dievčaťu, sľúbil jej rozprávač, že svoju lásku zasvätí iba ňou aj po smrti. Tak dal Eleonóra pred smrťou pokoj. Tá mu na oplátku sľúbila ochrannú ruku a pokiaľ to pôjde ľahká znamenie vo forme vôni kadidiel vo vetre a návštevách v spánku. Po jej smrti boli všetky dni šedé a smutné, a rozprávač túži po vriacej láske, ktorú v sebe stále cíti. Po čase sa odsťahuje do mesta a stretne dievča Ermengerdu, do ktorej sa najpokornejšie a najvernejšie zamiluje. kliatby z porušenie sľubu sa nebojí. S Ermengardou sa ožení. Jednej noci ho prebudili poznáme vzdychy a Eleonořin hlas mu povedal, že sa nemusí báť, je zbavený sľubov. Duch lásky vládne a panuje.

Berenice

Egus: od mladosti chorľavý a ponorený, zaľúbenie našiel v kláštornom štúdiu. zároveň s B. chorobou trpel zvýšenou pozornosťou na detaily a nenápadné predmety. Nazýva sa šialencom, a to vidí aj ako svoju chorobu.

Berenice: sesternica Eguse, jeho opak, prekypujúci zdravím a krásou, dobrodružnou povahou, jej krása trvala až do onej choroby, padúcnicou, ktorá napadla jej ho ducha i telo. Vyziabnutá, jej oči neživé a mdlé, tenké zvraštený pery. Jediné, čo zostalo nepoškodené chorôb, boli jej dokonalé zuby.

Jej zuby bol úplne fascinovaný a stále na nej musel myslieť. nepochopiteľne v nich videl navrátenie svojho pokoja a zbavené sa svojej „choroby“.

Tej noci, keď zbadal jej zuby, Berenice podľahla svojej chorobe a pochovali jej. Tej noci k nemu príde naľakaný sluha a hovorí o znesvätenie hrobe a znetvorenom tele, ktoré bolo stále živé. Potom sluha ukázal na Egusovy šaty, zablatené a postriekané krvou a jeho ruku, poznamenanú odtlačky ľudských nechtov. Pri stene bol postavený rýľ. Egus s výkrikom skočil po skrinke na svojom stole, ktorá ho už pred tým zaujala, aj keď nevedel prečo. Ale bál sa ju otvoriť. Vypadla mu z rúk a roubila sa. Z nej sa vysypalo niekoľko zubárskych nástrojov a 20 belostných dokonalých zubov.

Medailón

Starý pán, poznačený svojimi zraneniami zo stretov so zbojníkmi, hľadá úľavu pre bolesť zo svojich zranení. Jeho sluha Pedro mu ale odmieta pustiť žilou. Tak hľadá pomoc v ópiu. Tak sa dostane do stavu delíria a sluha je preto ubytuje v opustenom zámku, aby jeho pán v tomto stave nespal vonku. Uloží pána do postele a toho vo svojom stave zaujmú obrazy na stenách. Zvlášť potom jeden. Portrét mladé dievčatá. Príbeh obrazu je ale smutný. Jeho autor maľoval svoju milú v temné veži, a tak ako bol obraz stále hotovými, maliar nepozoroval, že jeho láska zatiaľ viac a viac chorľavie. Pre svojho milovaného ale stála modelom ďalej. Ten si ale jej choroby ani nevšimol. Tak bol pohrúžený do svojho diela. Keď ho dokončil. Pozerajúc na svoje dielo naraz zbledol as hrôzou v hlase zvolal: „Toť naozaj život sám.“ Keď sa potom náhle obrátil na svoju milenku, tá už bola mŕtva.

Maska červenej smrti

Princ Prospero: šťastný, neohrozený, pútavé. V jeho panstvo vypukol mor. On sa s 1000 svojich zdravých priateľov od dvora uzavrel do svojho zámku, aby všetci unikli smrti. Pevnosť bola skvele zásobená a pre uvoľnenie atmosféry sa rozhodol usporiadať maškarný bál. Pre neho bolo prichystané 7 miestností. Vďaka princovom záľube v bizarnosti boli aj tieto izby v tomto štýle.

izby: nepravidelne rozmiestnené, svetlo bolo len na chodbe, spájajúcej izby. Každá zdobená v inej farbe. Modrá, purpurová, zelená, oranžová, biela, fialová a čierna. V siedmom čiernom izbe však boli okná zdobená purpurovo ( „farby temné krvi“), a boli v nej veľké ebenové hodiny, ktoré v každú celú hodinu bili hlasno, hlboko, harmonicky a veľmi podmanivo. Hudobníci prestávali hrať, tanečníci tancovať. Po odbití sa všetko zase vrátilo do normálu.

Keď hodiny odbili polnoc, hostia si začali všímať zamaskované postavy, ktorú predtým nespozorovali. Prvotné prekvapenie sa zmenilo s des, hrôzu a odpor. Vychudnutá postava bola zahalená do pohrebného rubáša, na tvári masku, upravenou tak výstižne, že sa podobala tvári mŕtvoly a šat aj tvár mal postriekanú krvou. Maska červenej smrti. Princ sa veľmi nahneval pre túto provokáciu a prikázal jeho odmaskovaní, aby videl, kto sa opovážil. Nikto sa ale neodvážil zakuklenci dotknúť. Ten najskôr pristúpil k princovi a potom ďalej pokračoval z modrého izby až do čierneho. Nikým nezastavané. Princ sa s mečom vyrútil za ním. Na pár krokov od zakuklenci sa ten zrazu otočil a pozrel na princa. Ten vykríkol a padol mŕtvy. Za ním sa vyrútil aj dav a keď chceli chytiť zakuklenci, ten sa rozplynul a všetci pochopili, že je navštívila červení smrť. Keď zomrel posledný hodovníkov, ebenové hodiny prestali biť.

Kráľ mor

Námorník NÔH: starší, neobyčajne vysoký a chudý. Kvôli svojej výške nahrbený. Holú lícne kosti, supia nos.

Námorník Hugo Tarpaulin: mladší, malý, zavalitý, malá očká, tučná tvár.

V ten večer zakotvila ich loď pri Londýne a dvojica obchádzala krčmy, kým neboli úplne bez peňazí. Po úteku bez platenia a prenasledovaní krčmové sa schovali v zahradenie časti Londýna, odrezané a vyľudnené kvôli moru. Dostali sa do jedného domu, vyzerajúceho ako pohrebný ústav a stretli sa tam s 6 podivnými postavami. Okolo stola sedia na márach a pijú víno z ľudských lebiek. Nad stolom je zavesená ľudská kostra a v lebke je umiestnených niekoľko uhlíkov pre osvetlenie. Popíja tú kráľ Mor prvý, kráľovná Moruša, Jeho Milosť arcivojvoda Morový, Jeho Milosť Vojvoda morový, Jeho Milosť vojvoda Amor a Jej Jasnosť arcivojvodkyňa Morana. Na Nohova otázku, čo tu robia, odvetí kráľ, že to je ich vec a nemôžu sa o nej s nimi baviť. Ale že pripíja na ich vládkyňu, Smrť. Hugo spoločnosť urazí, keď pomenuje smrť „Mořským diablom“. Za trest majú obaja vypiť jedným dúškom na kolenách každý jeden galón rosolky. Potom môžu odísť, alebo sa pridať k výsadám ich stolu. Ak neplní, budú spútaní a utopení s onom suda. Nožička sa bráni, že to je nemožné, ale Hugo sa cíti vypiť nielen svoj sud, ale aj sud svojho priateľa. Kráľ Mor trvá na tom, že každý má vypiť svoj sud. To je rozsudok. Hugo vyhlásil, že má v sebe miesto aj na dva, tri ďalšie takéto sudy, ale že nemieni na všetkých štyroch piť na zdravie diablovi, a že Kráľ mor nie je nikto iný ako herec Tim Hurlygurly. V tom sa na neho Spoločnosť vrhla sa slovami „zrada“ a hlavou napred ho hodili do suda rosolky. Noho zatiaľ začal bitku so zvyškom osadenstva a po chvíli bol jasným víťazom. Prevrhol sud s Hugom a zachránil ho. Na úteku ešte schmatol kráľovnú Moran a námorníci utekali späť na svoju loď Faraon.

Ohnivý kôň
Dve rodiny spolu majú už dlhé časy spory. Sú to susedia s neustálymi spormi. Metzengersteinové vraj ale jedného dňa zvíťazí nad Berlifitzingy. Lenže gróf Berlifitzing je posledným členom rodiny. Je už starý oproti potomkovi Metzengersterinů Bedricha.
Jedného dňa stajne Ber. zachváti plamene. V tej dobe Bedrich sedí nerobiac v izbe a sleduje obraz mohutného neprirodzeného kone patriaci Ber. Zdá sa mu živý. Poddaní objavia koňa, ktorý má iniciály Ber., Tam ale starý muž tvrdí, že kôň jeho nie je. Bedrich si tak koňa nechá. Zanedbáva všetky svoje povinnosti a stará sa len o neho. Zvláštne mu učaroval. Posledný Ber. umiera v plameňoch, ale zdá sa, ako by posledný nebol starý muž, ale kôň. Bedrich sa jednej noci s ním vydáva zvláštne uchvátený na prechádzku. Medzitým zhorí jeho sídlo. Jazdec už nemôže získať kontrolu nad koňom a ten ho zavedie do plameňov. Tak končí oba rody. Len dym v tvare koňa vystúpil nad spálenisko.

The post Poviedky – Edgar Allan Poe – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.