<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Denis Diderot Archivy | StudijnySvet.sk</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/tag/denis-diderot/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/tag/denis-diderot/</link>
	<description>Študijné materiály do školy.</description>
	<lastBuildDate>Fri, 10 Apr 2026 08:48:19 +0000</lastBuildDate>
	<language>sk-SK</language>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.4</generator>

<image>
	<url>https://studijnysvet.sk/wp-content/uploads/2024/08/apple-touch-icon-150x150.png</url>
	<title>Denis Diderot Archivy | StudijnySvet.sk</title>
	<link>https://studijnysvet.sk/tag/denis-diderot/</link>
	<width>32</width>
	<height>32</height>
</image> 
	<item>
		<title>Denis Diderot (život a dielo)</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/denis-diderot-zivotopis-a-dielo/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Studijnysvet.sk]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 16 Apr 2025 06:39:54 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Spisovatelia]]></category>
		<category><![CDATA[Denis Diderot]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/?p=2703</guid>

					<description><![CDATA[<p>Francúzsky filozof, spisovateľ a encyklopedista, významná postava osvietenstva &#160; 📝 Život Denis Diderot sa narodil v Langres vo Francúzsku do rodiny remeselníka. Jeho otec bol nožiar, a hoci mu predurčovali kňazskú dráhu, Diderot sa rozhodol pre štúdium filozofie a literatúry. Po ukončení štúdií v Paríži sa venoval rôznym zamestnaniam, od prekladateľstva po písanie kázní a ... <a title="Denis Diderot (život a dielo)" class="read-more" href="https://studijnysvet.sk/denis-diderot-zivotopis-a-dielo/" aria-label="More on Denis Diderot (život a dielo)">Read more</a></p>
<p>The post <a href="https://studijnysvet.sk/denis-diderot-zivotopis-a-dielo/">Denis Diderot (život a dielo)</a> appeared first on <a href="https://studijnysvet.sk">StudijnySvet.sk</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>Francúzsky filozof, spisovateľ a encyklopedista, významná postava osvietenstva<br />
<span id="more-2703"></span></p>
<p>&nbsp;</p>
<h2><strong>📝 Život</strong></h2>
<p>Denis Diderot sa narodil v Langres vo Francúzsku do rodiny remeselníka. Jeho otec bol nožiar, a hoci mu predurčovali kňazskú dráhu, Diderot sa rozhodol pre štúdium filozofie a literatúry.  Po ukončení štúdií v Paríži sa venoval rôznym zamestnaniam, od prekladateľstva po písanie kázní a poskytovanie súkromných lekcií. Jeho záujem o vedu, filozofiu a umenie ho priviedol do intelektuálnych kruhov Paríža, kde sa stretol s mnohými významnými osobnosťami svojej doby.  Zásadný zlom v jeho živote nastal, keď sa spolu s Jeanom le Rond d’Alembertom ujal ambiciózneho projektu – Encyklopédie alebo Racionálneho slovníka vied, umení a remesiel.  Diderot sa stal hlavným redaktorom a venoval projektu viac ako dvadsať rokov svojho života.  Encyklopédia, ktorá vychádzala v rokoch 1751 až 1772, mala obrovský vplyv na šírenie osvietenských ideí a stala sa symbolom boja proti dogmatizmu a autoritám.  Diderot sa v nej snažil zhromaždiť vedomosti svojej doby a sprístupniť ich širokej verejnosti.  Jeho cieľom bolo podporiť kritické myslenie, toleranciu a slobodu.  Projekt Encyklopédie bol však neustále konfrontovaný s cenzúrou a prenasledovaním zo strany cirkvi a štátu.  Diderot musel prekonávať mnohé prekážky a často sa ocitol v ohrození.  Napriek týmto ťažkostiam sa mu podarilo dielo dokončiť a Encyklopédia sa stala jedným z najdôležitejších diel osvietenstva. Okrem práce na Encyklopédii sa Diderot venoval aj vlastnej literárnej tvorbe.  Písal romány, divadelné hry, filozofické eseje a kritiky.  Jeho diela sa vyznačujú originalitou, kritickým pohľadom na spoločnosť a dôrazom na rozum a individuálnu slobodu.  Jeho najznámejšie romány sú napríklad  Jakub Fatalista a jeho pán a Mníška.  Tieto diela sa vymykali konvenciám svojej doby a provokovali svojou otvorenosťou a skúmaním ľudských vášní.  Diderot sa vo svojich dielach zaoberal aj otázkami morálky, náboženstva a vzťahu medzi človekom a spoločnosťou.  Jeho filozofické názory boli ovplyvnené materializmom a ateizmom.  V neskoršom období svojho života sa Diderot dostal do finančných ťažkostí a musel predať svoju knižnicu, aby zabezpečil svoju rodinu.  Ruská cárovná Katarína II. Veľká, ktorá bola obdivovateľkou jeho diela, mu knižnicu kúpila a umožnila mu v nej ďalej pracovať.  Diderot navštívil aj Rusko, kde sa stretol s cárovnou a diskutoval s ňou o filozofických a politických otázkach.  Denis Diderot zomrel v Paríži, zanechal za sebou bohaté literárne a filozofické dedičstvo, ktoré malo hlboký vplyv na vývoj európskeho myslenia. Jeho dielo dodnes inšpiruje a provokuje k zamysleniu nad základnými otázkami ľudskej existencie a fungovania spoločnosti.</p>
<p>&nbsp;</p>
<h2><strong>✍️ Charakteristika a štýl tvorby</strong></h2>
<p>Diderotova literárna tvorba sa vyznačuje originalitou a rozmanitosťou. Jeho štýl je dynamický, plný dialógov, vnútorných monológov a nečakaných zápletiek.  Diela sú často fragmentované a nedokončené, čo odzrkadľuje jeho experimentálny prístup k literatúre.  Diderot sa nebojí prekračovať hranice žánrov a miešať prvky filozofie, drámy a románu.  Jeho romány sa vyznačujú psychologickou hĺbkou a analýzou ľudských postáv.  Dôležitou súčasťou jeho tvorby sú dialógy, ktoré mu umožňujú rozvíjať filozofické a spoločenské témy.  Diderot používa živý a expresívny jazyk, plný irónie a sarkazmu.  Nebojí sa provokovať a kritizovať spoločenské konvencie.  Jeho diela sú často preniknuté skepticizmom a pesimizmom, no zároveň vyjadrujú vieru v ľudský rozum a schopnosť kritického myslenia.  Diderotova literárna tvorba sa zaraďuje k vrcholným dielam francúzskeho osvietenstva a mala významný vplyv na rozvoj európskeho románu a drámy.</p>
<p>&nbsp;</p>
<h2><strong>👥 Literárni súčasníci</strong></h2>
<p>Jean-Jacques Rousseau (Spoločenská zmluva, Emil alebo O výchove), Voltaire (Candide, Filozofický slovník), Montesquieu (O duchu zákonov), Jean le Rond d’Alembert (Predslov k Encyklopédii)</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><a class="wp-block-button__link wp-element-button" style="border-radius: 0; padding: 10px 14px; font-size: 15px;" href="https://studijnysvet.sk/tag/denis-diderot">Rozbory a obsahy autora</a> &nbsp; <a class="wp-block-button__link wp-element-button" style="border-radius: 0; padding: 10px 14px; font-size: 15px;" href="https://studijnysvet.sk/rozbory-obsahy-zoznam/">Všetky rozbory a obsahy</a></p>
<p>The post <a href="https://studijnysvet.sk/denis-diderot-zivotopis-a-dielo/">Denis Diderot (život a dielo)</a> appeared first on <a href="https://studijnysvet.sk">StudijnySvet.sk</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Rehoľníčka &#8211; rozbor (obsah)</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/reholnicka-rozbor-obsah/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Studijnysvet.sk]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 07 Jan 2025 17:04:41 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Čitateľský denník]]></category>
		<category><![CDATA[Literatúra]]></category>
		<category><![CDATA[Denis Diderot]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/?p=2394</guid>

					<description><![CDATA[<p>&#160; Kniha: Rehoľníčka Autor: Denis Diderot Pridal(a): Jeřábková, T. Beníšková &#160; Denis Diderot (1713 &#8211; 1784) Narodil sa 8. októbra 1713 v Langres, Champagne, bol synom nožiara. Bol určený pre kňazskú dráhu, ale štúdia prerušil a začal študovať radšej práva, tých neskôr zanechal. Rozhodol sa stať spisovateľom. Rodina ho zavrhla, preto žil bohémskym životom. V roku 1743 sa proti otcovmu ... <a title="Rehoľníčka &#8211; rozbor (obsah)" class="read-more" href="https://studijnysvet.sk/reholnicka-rozbor-obsah/" aria-label="More on Rehoľníčka &#8211; rozbor (obsah)">Read more</a></p>
<p>The post <a href="https://studijnysvet.sk/reholnicka-rozbor-obsah/">Rehoľníčka &#8211; rozbor (obsah)</a> appeared first on <a href="https://studijnysvet.sk">StudijnySvet.sk</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p><img decoding="async" class="alignleft wp-image-104" title="kniha kopie" src="https://rozbor-dila.cz/wp-content/uploads/2019/04/rozbor-dila.png" alt="rozbor-díla" /></p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>Kniha:</strong> Rehoľníčka</p>
<p><strong>Autor: </strong>Denis Diderot</p>
<p><strong>Pridal(a): </strong>Jeřábková, T. Beníšková</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><span id="more-2394"></span></p>
<h2><span style="text-decoration: underline"><strong>Denis Diderot (1713 &#8211; 1784)</strong></span></h2>
<ul>
<li>Narodil sa 8. októbra 1713 v Langres, Champagne, bol synom nožiara.</li>
<li>Bol určený pre kňazskú dráhu, ale štúdia prerušil a začal študovať radšej práva, tých neskôr zanechal. Rozhodol sa stať spisovateľom.</li>
<li>Rodina ho zavrhla, preto žil bohémskym životom. V roku 1743 sa proti otcovmu vôli tajne oženil s Antoinettou Champion, dcérou obchodníčky s prádlo. Mali niekoľko detí, ale z nich len dcéra Angelika dosiahla dospelého veku.</li>
<li>Diderot bol nejen spisovateľ, ale aj filozof. Zaoberal sa mnohými obormi – filozofiou, matematikou, fyzikou, estetikou, teológiou.</li>
<li>Bol hlavným organizátorom a vedúcim skupiny francúzskych vedcov a filozofov, ktorí mali vytvoriť dielo, ktoré zhrnovalo všetko ľudské vedomie. „Encyklopédia alebo racionálny slovník vied, umení a remesiel“ vychádzala počas dvadsiatich rokov, v rokov 1751 – 1772.</li>
<li>Pôsobil aj v Petrohrade ako knihovník ruskej cárovnej Kataríny II. v rokov 1773 – 1775.</li>
<li>Smrť Diderotovej sestry, ktorá bola rehoľníčkou, nejspoľ ovlivnila jeho názory na náboženstvo a na život v kláštoroch.</li>
<li>Z tejto osobnej skúsenosti zrejme čerpal aj niektoré postrehy pre svoje dielo Rehoľníčka.</li>
<li>Zomrel 31. júla 1784 v Paríži.</li>
</ul>
<p><strong>Ďalšie prozaické dielo:</strong></p>
<ul>
<li>Jakub fatalista a jeho pán, Rameauov synovec, Upovídané šperky, Bielý vták. Ďalej mnoho diel z oblasti filozofie a estetiky.</li>
</ul>
<p>&nbsp;</p>
<h2><span style="text-decoration: underline"><strong>Literárne-historický kontext</strong></span></h2>
<ul>
<li>V 18. storočí dochádzalo k rozvoju techniky, priemyslu aj prírodných vied. Súčasne s tým sa začal presadzovať nový spôsob myslenia, ktorý bol založený na vedeckom poznaní, rozume a slobode – tzv. osvietenstvo. Pre osvietenstvo je príznačný kult rozumu. To podrývalo autoritu feudalizmu aj cirkvi, ktorá ľuďom predpisovala, čo si majú myslieť a ako majú žiť.</li>
</ul>
<p><strong>Ďalší autoři</strong></p>
<ul>
<li>Vo Francúzsku písal v dobe osvietenstva Charles de Montesquieu (O duchu zákonov, Perzské listy), Voltaire (Candide alebo Optimizmus), Jean-Jacques Rousseau (Júlia alebo Nová Heloisa, Emil alebo O výchove). V Anglicku Daniel Defoe, Jonathan Swift (Gulliverove cesty).</li>
</ul>
<p>&nbsp;</p>
<h2><span style="text-decoration: underline"><strong>Rozbor diela: Rehoľníčka (1796)</strong></span></h2>
<ul>
<li>Napísané okolo roku 1780, ale publikované bolo až posmrtne v roku 1796.</li>
<li>Ilustrácie: Adolf Born, nakladateľstvo, rok vydania: Odeon, Praha 1986</li>
<li>Prekladatelia: Albert Vyskočil (1. diel) a Timotheus Vodička (2. diel)</li>
</ul>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>Literárny druh a žáner</strong></p>
<ul>
<li>Druh – epika (próza)</li>
<li>Žáner &#8211; psychologický román, zameriava sa na vnútorný svet hlavnej hrdinky.
<ul>
<li>Fiktívna autobiografická spoveď rehoľnej sestry Zuzany.</li>
</ul>
</li>
</ul>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>Tematický plán</strong></p>
<ul>
<li><strong>Celkové téma: </strong>Kritika náboženskej morálky, boj za slobodu (systém potláčajúci slobody jednotlivca) &#8211; aktuálne aj dnes</li>
<li><strong>Hlavné téma: </strong>Životné osudy rehoľníčky</li>
<li><strong>Vedľajšie téma:</strong> Život jej rodiny</li>
</ul>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>Význam diela</strong></p>
<ul>
<li>Náboženská satira, obhajuje právo človeka slobodne sa rozhodnúť o svojom osude.</li>
</ul>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>Okolnosti vzniku diela</strong></p>
<ul>
<li>Denis Diderot bol francúzsky filozof a spisovateľ, predný encyklopedista. Žil v 18. storočí. Diderot sa mal stať kňazom, avšak utiekol a venoval sa literatúre.</li>
<li>Diderot román písal na motívy skutočných osudov rehoľníčky Margaréty Delamarovej, ktorá sa pokúsila súdnej cestou zrušiť svoje rehoľné sľuby. Román vyfabuloval pre svojho priateľa markíza de Croismare, ktorému dopisy sestry Zuzany posielal, aby ho presvedčil, aby sa vrátil z vidieka do Paríža, pretože vedel, že sa o osudy rehoľníčky snažiacej sa zrušiť svoje sľuby zaujímal a chcel jej pomôcť. So svojimi priateľmi sa Diderot vymýšľaním osudov Zuzany bavil. Markíz de Croismare po čase sprisahanie odhalil, ale údajne sa ním tiež pobavil a priateľom odpustil.</li>
</ul>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>Kompozícia</strong></p>
<ul>
<li>Chronologický postup (chronologická časová linka).</li>
<li>Román je písaný v dopisoch.</li>
<li>Vnútorná stavba dej:
<ul>
<li><strong>úvod </strong>(Zuzana sa dozvedá, že nie je manželské dieťa)</li>
<li><strong>zápletka </strong>(Zuzana musí do kláštora)</li>
<li><strong>vyvrcholenie </strong>( Zuzana sa snaží rozviazať rehoľné sľuby)</li>
<li><strong>zvrat</strong> (útěk z kláštora)</li>
<li><strong>záver – tragédia</strong> (Zuzana umiera)</li>
</ul>
</li>
</ul>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>Jazyk</strong></p>
<ul>
<li>ICH-forma</li>
<li>Spisovná slovenčina</li>
<li>Reč postáv: dialógy, monológy, reč nepriama aj priama.</li>
<li>Nachádzajú sa tu archaizmy.</li>
<li>Špecifické pojmy z oblasti rehoľného života.</li>
</ul>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>Postavy</strong></p>
<ul>
<li><strong>Zuzana Simoninová (sestra Zuzana)</strong>
<ul>
<li>Hlavná postava diela</li>
<li>Je znázornená ako veľmi statočná, nebojácna a chytrá dievčina, ktorá je veľmi nadaná a krásna.</li>
<li>Vnútorne sklamaná a nešťastná zo svojho života.</li>
</ul>
</li>
<li><strong>sestra Uršula &#8211; </strong>kamarátka Zuzany</li>
<li><strong> 1.matka predstavená de Moni</strong> – Zuzana si ju obľúbila</li>
<li><strong>2.matka predstavená Kristína</strong> – zo srdca nemala Zuzanu rada a robila jej rôzne naschvály</li>
<li><strong>3. matka predstavená</strong> – cítila k Zuzane až príliš veľkú lásku</li>
<li><strong>advokát Manouri</strong> – pomáha Zuzane so súdnymi záležitosťami</li>
<li><strong>markíz de Croismare</strong> – príjemca dopisu od Zuzany</li>
</ul>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>Časopriestor (prostredie)</strong></p>
<ul>
<li>román sa odohráva vo Francúzsku v 18. storočí
<ul>
<li>v niekoľkých kláštoroch – kláštor Marie Panny, kláštor v Longchamp, kláštor v Sain-Eutrope</li>
<li>ďalej v Paríži, kde Zuzana pracovala ako pradlena</li>
</ul>
</li>
</ul>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>Dej (obsah) diela</strong></p>
<p>Mladá dievčina Zuzana vypráva svoj osud dopisom, ktorý posiela markízovi de Croismare. Detstvo nemala šťastné. Vyrastala s rodičmi a s dvoma sestrami, ktoré boli vždy obľúbenejšie než ona. V šestnástich rokoch sa Zuzana dozvedela, že muž, ktorého považovala za svojho otca, je jejím otčimom. Krátko na to bola poslaná do kláštora, kde však nesplnila rehoľné sľuby a urobila tak ostudu svojim rodičom, k ktorým sa vrátila. Dlhé dni bola zamknutá v jednej miestnosti domu. Potom bola odvezená do kláštora Longchamp, kde nedobrovoľne zložila rehoľné sľuby. Spriatelila sa tu s matkou predstavenou de Moni, ktorá chápe jej nenávisť k rehoľnému stavu. Tá však čoskoro zomrela a matkou predstavenou sa stala sestra Kristína. S tou si však sestra Zuzana nerozumela a preto požiadala advokáta Manouriho, aby jej pomohol rozviazať rehoľné sľuby. Keď sa to matka predstavená a ostatné sestry dozvedeli, začali robiť sestre Zuzane zo života peklo. Zamkli ju do kopy, kde bola len holá zem. Nedostávalo jej jedla, musela sa bičovať a zakázali jej sa modliť. Žiadosť o rozviazanie sľubov nebola povolená, ale aspoň jej pan advokát pomohol dostať sa do iného kláštora. V novom kláštore bola srdečne prijatá matkou predstavenou. Neskôr sa však ukázalo, že k nej matka predstavená chová iné city, ako by mala. Sestre Zuzane jej zpovedník poradil, držať sa od nej čo najďalej. Zuzana to tak urobila a matka predstavená, ktorá vycítila, že sa jej Zuzana vyhýba a straní, zošalela. Za pár dní matka predstavená zomrela a na jej miesto bola dosadená zlá rehoľníčka, ktorá Zuzanu nemala rada. Sestra Zuzana za pomoci zpovedníka utiekla z kláštora. Pri úteku si poranila nohy a jej zranenia sa stále zhoršovali. Získala miesto pradleny, ale neustále mala strach z ľudí a prestala im dôverovať. Nakoniec podľahla svojim zraneniam a zomrela.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>Reakcia na dielo</strong></p>
<ul>
<li>Dielo Rehoľníčka vyšlo až po Diderotovej smrti, pretože pred tým pobúrilo cirkev a nevyhovovalo súdobej cenzúre.</li>
</ul>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>Ďalšie spracovania</strong></p>
<ul>
<li>Bohaté. Podľa knihy bolo natočené niekoľko filmov, napríklad:
<ul>
<li>Francúzsko-belgicko-nemecký film Rehoľníčka (La Religieuse) z roku 2013, režisér Guillame Nicloux, ktorý bol nominovaný na Berlinale v roku 2013 na Zlatého medveďa za najlepší film</li>
<li>Francúzsky film Rehoľníčka (La Religieuse) z roku 1966, režisér Jacques Rivette, ktorý bol nominovaný na Zlatú palmu na festivale v Cannes. Tento film bol niekoľko času cenzorom zakázaný a nesmel sa premietať pre verejnosť.</li>
</ul>
</li>
</ul>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>Vlastný názor</strong></p>
<ul>
<li>Kniha sa mi páčila. Bola zaujímavá a prekvapila ma, pretože keď sa povie slovo kláštor, vybavím si hodné, milé dievčatá v čierno-bielych šatách. V tejto knihe sú však opísané ako zlé, zákeřné, závistivé „potvory“.</li>
<p>The post <a href="https://studijnysvet.sk/reholnicka-rozbor-obsah/">Rehoľníčka &#8211; rozbor (obsah)</a> appeared first on <a href="https://studijnysvet.sk">StudijnySvet.sk</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Denis Diderot &#8211; životopis</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/denis-diderot-zivotopis/</link>
					<comments>https://studijnysvet.sk/denis-diderot-zivotopis/#respond</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[Studijnysvet.sk]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 23 Mar 2020 01:15:08 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Životopisy]]></category>
		<category><![CDATA[Denis Diderot]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/?p=1558</guid>

					<description><![CDATA[<p>&#160;  Téma: Denis Diderot  Zaslal(a): Caterine &#160; &#160; DENIS DIDEROT (1713-1784) Denis Diderot bol francúzsky osvietenstva spisovateľ a filozof. Zaoberal sa viac odbory, od filozofie po fyziku. Poznám je tiež ako popredný francúzsky encyklopedista. &#160; ŽIVOT Denis Diderot sa narodil vo francúzskom m Estée Langres . Štúdium začal na jezuitskej základnej škole v jeho rodnom ... <a title="Denis Diderot &#8211; životopis" class="read-more" href="https://studijnysvet.sk/denis-diderot-zivotopis/" aria-label="More on Denis Diderot &#8211; životopis">Read more</a></p>
<p>The post <a href="https://studijnysvet.sk/denis-diderot-zivotopis/">Denis Diderot &#8211; životopis</a> appeared first on <a href="https://studijnysvet.sk">StudijnySvet.sk</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p><img decoding="async" class="alignleft" title="kniha kopie" src="https://studijnysvet.sk/wp-content/uploads/2017/04/worldofstudy3.png" /></p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong> Téma: </strong>Denis Diderot</p>
<p><strong> Zaslal(a):</strong> Caterine</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><span id="more-1558"></span></p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>DENIS DIDEROT </strong>(1713-1784)</p>
<p>Denis Diderot bol francúzsky osvietenstva spisovateľ a filozof. Zaoberal sa viac odbory, od filozofie po fyziku. Poznám je tiež ako popredný francúzsky encyklopedista.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>ŽIVOT</strong></p>
<p>Denis Diderot sa narodil vo francúzskom m Estée Langres . Štúdium začal na jezuitskej základnej škole v jeho rodnom meste, magisterský titul získal v Paríži. Pôvodne sa chcel stať kňazom, nakoniec zvolil štúdium práv. To ho ale čoskoro prešlo, a tak sa rozhodol stať spisovateľom. Kvôli tomu, že odmietol vykonávať príučku profesii, sa ho jeho otec zriekol, a tak nasledovalo desať rokov bohémskeho života.</p>
<p>Spriatelil sa s Jeanom Jacquesom Rousseaunem a oženil sa s rímskou katolíčkou Antoinettou Champion , tým sa ešte viac odcudzil so svojím otcom. Jeho sestra bola mníška, zomrela v kláštore na prepracovanie. To zrejme podstatne ovplyvnilo jeho názor na náboženstvo.</p>
<p>Pracoval poctivo a veľa, cez to všetko bol veľmi chudobný. Keď mal dať svojej dcére veno, musel predať zbierku kníh, ruská cárovná Katarína II. však jeho zbierku odkúpila<br />
a požiadala ho, aby jej robil knihovníka s ročným platom, tým si mohol knihy ponechať. Pôsobil tak v Petrohrade. Kateřina ho vymenovala jej doživotným strážcom.</p>
<p>Bol verejne uznávaný a oslavovaný, ale aj odsudzovaný. Odsudzoval ho parlament<br />
a Sorbonna. Jeho Encyklopédii považovali za kacírsku a diabolskú prácu. Odmietal despotizmus a vyznával konštitučnú monarchiu. Jeho práce z oblasti umenia prispeli k uznaniu estetiky ako vedecké disciplíny. Ako filozof dospel k materialistickému poňatie. Jeho myslenie malo vývoj, ktorý viedol k radikálnym predelom. Začal ako Teista, pokračoval cez deistickou pozíciu, záverom dospel k ateizmu.</p>
<p>Bol vedúcim skupiny francúzskych pokrokových vedcov a filozofov, tí spolupracovali<br />
na spísanie Encyklopédie (slovníka vied, umení a remesiel). Jej poslaním bolo zhrnúť všetky doterajšie ľudské poznanie. Vyšla v 28 zväzkoch.</p>
<p>V Paríži zomrel na črevné ťažkosti. Potomkovia poslali jeho knižnicu Kataríne, tá ju venovala Ruskej národnej knižnici.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>ZAUJÍMAVOSTI</strong></p>
<ul>
<li>manželstvo s Antoinettou bolo považované za nevhodné, napriek tomu sa im narodila dcéra Angélique</li>
<li>mal aféry sa spisovateľkami Madeleine de Puisieux a so Sophiou Volland</li>
<li>listy pre Sophiu sa stali zdrojom informácií o živote a myslení Parížanov v tej dobe</li>
</ul>
<p>The post <a href="https://studijnysvet.sk/denis-diderot-zivotopis/">Denis Diderot &#8211; životopis</a> appeared first on <a href="https://studijnysvet.sk">StudijnySvet.sk</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://studijnysvet.sk/denis-diderot-zivotopis/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>0</slash:comments>
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Mníška &#8211; čitateľský denník (rozbor)</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/mniska-citatelsky-dennik-rozbor/</link>
					<comments>https://studijnysvet.sk/mniska-citatelsky-dennik-rozbor/#respond</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[Studijnysvet.sk]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 22 Oct 2017 00:41:02 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Čitateľský denník]]></category>
		<category><![CDATA[Literatúra]]></category>
		<category><![CDATA[Denis Diderot]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/?p=838</guid>

					<description><![CDATA[<p>&#160;  Kniha: Mníška  Autor: Denis Diderot  Zaslal(a): Terez &#160; Mníška (La religieuse) &#8211; Denis Diderot &#8211; je to psychologický román (zameriava sa na vnútorný svet hlavnej hrdinky) &#8211; tiež je to náboženská satira, ktorá po svojom vydaní zohrala významnú úlohu v protináboženskej boji &#8211; dielo vyšlo v roku 1817, teda až po jeho smrti, pretože nevyhovovalo súdobé ... <a title="Mníška &#8211; čitateľský denník (rozbor)" class="read-more" href="https://studijnysvet.sk/mniska-citatelsky-dennik-rozbor/" aria-label="More on Mníška &#8211; čitateľský denník (rozbor)">Read more</a></p>
<p>The post <a href="https://studijnysvet.sk/mniska-citatelsky-dennik-rozbor/">Mníška &#8211; čitateľský denník (rozbor)</a> appeared first on <a href="https://studijnysvet.sk">StudijnySvet.sk</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p><img decoding="async" class="alignleft" title="kniha kopie" src="https://studijnysvet.sk/wp-content/uploads/2017/04/worldofstudy3.png" /></p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong> Kniha: </strong>Mníška</p>
<p><strong> Autor: </strong>Denis Diderot</p>
<p><strong> Zaslal(a): </strong>Terez</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><span id="more-838"></span></p>
<p><strong>Mníška <em>(La religieuse) &#8211;</em> Denis Diderot</strong></p>
<p>&#8211; je to psychologický román (zameriava sa na vnútorný svet hlavnej hrdinky)<br />
&#8211; tiež je to náboženská satira, ktorá po svojom vydaní zohrala významnú úlohu v protináboženskej boji<br />
&#8211; dielo vyšlo v roku 1817, teda až po jeho smrti, pretože nevyhovovalo súdobé cenzúre<br />
&#8211; cirkevné kruhy sa proti tomuto dielu veľmi búrili (nedávne filmové spracovanie sa po istú dobu nesmelo pre širšiu verejnosť vysielať)<br />
&#8211; je písaná moderným a zrozumiteľným jazykom, nevyskytujú sa tu takmer žiadne archaizmy alebo zastarané výrazy<br />
&#8211; celý príbeh je založený na pravdivých životných osudoch mníšky Margarity Delamarrové, ktorej súdny proces za zrušenie rehoľného sľubu sledovala celá Francúzsko<br />
&#8211; markíz de Croismare bol osudom tejto dievčatá veľmi zaujatý, a tak Diderot spoločne s niekoľkými ďalšími priateľmi utvoril sprisahania, ktoré sa vydávalo práve za túto mníšku<br />
&#8211; napísal formou dlhého listu jej pamäti a aj naďalej si s markízom de Croismarem vymieňal listy jej mene<br />
&#8211; hlavnou myšlienkou Mníšky je kritika náboženskej morálky, pokrytectvo o bezhraničnej láske zo strany cirkvi ktorá panuje v kláštoroch</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong><u>Jazykový plán:</u></strong><br />
&#8211; literárny druh &#8211; epika<br />
&#8211; žáner &#8211; román v listoch (korešpondenčná román)<br />
&#8211; listovou formou pánovi markízovi de Croismare<br />
&#8211; písaná spisovnú češtinou<br />
&#8211; štýl rozprávací<br />
&#8211; obsahuje aj priamu reč</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong><u>Kompozičné plán:</u></strong><br />
&#8211; dej je chronologický, písaný ich-formou<br />
&#8211; kniha je formou listov</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>Denis Diderot (1713 &#8211; 1784)</strong><br />
&#8211; bol to francúzsky spisovateľ a filozof<br />
&#8211; zaoberal sa mnohými disciplínami &#8211; filozofiou, estetikou, teológiou, matematikou, fyzikou<br />
&#8211; podieľal sa na spísaní Encyklopédie &#8211; racionálneho slovníka vied, umení a remesiel<br />
&#8211; najčastejšie písal prózu, ale napísal aj estetické a filozofické dielo</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>Obsah diela:</strong><br />
Marie Zuzana Simoninová bola výsledkom matkinej nevery, ale spočiatku o tom vôbec nevedela. Bola o moc krajší, múdrejší a talentovanejší než jej dve staršie sestry a to jej pôsobilo veľa problémov. Pán Simonin (jej nevlastný otec) sa nikdy nezmieril s tým, že nie je jeho a podľa toho sa k nej aj správal. Jedného dňa našli rodičia jej sestre chlapca, ktorému sa však páčila Zuzana a stále za ňou chodil. Zuzana z toho bola nešťastná a myslela si, že keď to povie matke, vyrieši sa to. O pár dní neskôr jej rodičia oznámili, že pôjde do kláštora. Vo svojich 16tich rokoch teda Zuzana nastúpila do kláštora Márie Panna.<br />
Čím dlhšie v kláštore bola, tým viac sa jej toto prostredie a ľudia žijúci v ňom protivili. Medzitým rodičia obe dcéry vydali a Zuzana si myslela, že teraz bude rad na nej. Rozhodla sa, že sľub nezloží, ale rodičia ju nútili k opaku. Zuzanu nútili vstúpiť do <strong>rehoľného stavu,</strong> ale ona nechcela. Rodičia sa jej preto vzdali, stala sa z nej teda <strong>novicka.</strong> Po dvoch rokoch mala vstúpiť do rehoľného rádu. Matka predstavená ju dlho prehovárala, až Zuzana na oko súhlasila. Pri skladaní sľubu sa vzoprela a zabezpečila tak rodine na vtedajšie pomery nehoráznu hanbu. Po tomto incidente ju nebol ochotný prijať žiadny iný kláštor. Rodičia ju uväznili v malej komôrke, kde bola ochotná stráviť zvyšok života. V tom čase jej matka prezradila, že nie je dcérou pána Simonina a že jej otec je mŕtvy. Konečne pochopila, prečo sa k nej rodičia správali tak odťažito. To ju priviedlo k tomu, že zložila sľub. Znovu vošla do kláštora v Longchamp a zistila, že novú matkou predstavenou je sestra De Moni.<br />
Stala sa teda rehoľníčkou. Hoci kláštorné poriadok nenávidela, veľmi si rozumela s miestnou matkou predstavenou De Moni, ktorá ju ľutovala a snažila sa jej život trochu spestriť. Matka predstavená však zakrátko zomrela a na jej miesto nastúpila sestra Kristína s novým režimom. Zuzana svojím cieľavedomým prístupom, ktoré sa naučila od minulej matky predstavenej strácala priateľka. V kláštore ju nenávideli a psychicky týrali. Zuzana napísala žiadosť o zrušenie jej postavenia v kláštore, pomáhala to doručiť advokátovi sestra Uršula. Nastal zvrat a postupne ju začali mať všetci radi (možno k tomu prispelo aj jej hudobné nadanie a oddanosť pre boha). Medzitým sa vyvíjal proces a dostala povolenie z Ríma o zrušení sľubu. Dostala späť svoju celu a stretla sa s advokátom. Keď sa matka predstavená Kristína dozvedela, že chce opustiť kláštor, začalo pre ňu peklo. Mníšky jej začali obmedzovať jedlo, tekutiny, v cele mala len slamník, nútili jej hovoriť to čo nechcela, Zuzana chcela dokázať svoju nevinu a tak povedala kňazovi pri spovedi ako sa k nej mníšky správajú. Zakázali jej chodiť na spoveď, nedávali jej vodu, rušili jej v spánku, vzali jej <strong>ruženec</strong> a <strong>breviár</strong> aby sa nemohla modliť a nemala ani deku ani vankúš. Kňaz sa rozhodol konať a poslal žiadosť arcibiskupovi. O niekoľko mesiacov neskôr je jej oznámené, že bude preložená do iného kláštora v Arpajon ktorý vedie kňazov priateľ Manorin do Sainte-Europe a tak sa aj stalo. Tam ju čaká nová matka predstavená ktorá je na nej dobrá a milá, možno až moc. Tu si Zuzanu všetci predchádzali vďaka jej hudobnému nadaniu. Matka predstavená k Zuzane priľnula až do tej miery, ktorú kláštorný poriadok zakazuje. Matka predstavená sa do Zuzany totiž zamilovala a preto chcela, aby ju učila na klavíri. Trávila s ňou všetok svoj voľný čas. Odpúšťala jej raňajky a raní chodenie do kostola. Sestra Tereza na Zuzanu veľmi žiarlila pretože než Zuzana prišla, tak sa matka predstavená takto správala k nej. Matka predstavená jej má rada až moc, neustále ju hladkala, objímala a bozkávala. Zuzane sa to zdalo prirodzené pretože ešte lásku nepoznala. Ostatné mníšky jej za to nenávideli a žiarlili na ňu, najviac asi sestra Tereza (údajný pomer s matkou predstavenou).<br />
Raz si matka predstavená zavolala Zuzanu k sebe do cely a tu s ňou prežívala milostné vášne. Zuzane to však prišlo prirodzené.<br />
Matka predstavená tiež chcela vymáhať po bývalom kláštore kde toľko trpela peniaze ktoré jej dlhovali a tak sa vliekol dlhý súd ktorý vyhrala. Keď bola Zuzana u dôležité spovedi u otca Lemonine, bola varovaná pred jedovatými nežnosťami matky predstavenej. Tak sa Zuzana začala od matky predstavenej odvracať, matke sa priťažilo, nakoniec sa úplne pomiatla a zošalela. Zakrátko zomrela a po nej skonala onedlho aj sestra Terézia. Ostatné mníšky dávali úmrtia matky predstavenej za vinu Zuzane a preto pre ňu začínal byť pobyt v kláštore opäť peklom. Zuzana sa dopočula že by ju pán markíz mohol pomôcť pri úteku a dať jej aj prácu. Chcela sa s ním preto spojiť. Pripravovala sa k úteku. V úteku jej pomohol tiež pán Manouri.<br />
Útek sa podaril ale pri preliezaní múru spadla a zranil si chrbát. Dostala sa do domu jednej bohatšie ženy, pani Madinové ktorá jej ošetrila. Bola tu zamestnaná ako pomocníčka v práčovni, kde žehlila bielizeň. Bolo po nej vyhlásené pátranie a bála sa preto prípadného objavenie. Zuzana si písala s markízom a dohovorili sa že za ním Zuzana príde na vidiek a tam sa stane vychovávateľkou jeho dcéry ale plány prekazilo Zuzanino ochorení a neskôr jej smrť.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong><u>pojmy:</u></strong><br />
<strong><em>Rehoľné stav</em></strong> = vstúpenie do katolíckeho rehoľného spoločenstva (odriekania a práce)<br />
<strong><em>Novicka</em></strong> = obdobie, po ktoré novicka čaká na vstup do katolíckeho rehoľného spoločenstva<br />
<strong><em>Ruženec</em></strong> = je náhrdelník z korálok ktorého koniec zdobí kríž, slúži na modlenie<br />
<strong><em>Breviár</em></strong> = modlitebné kniha</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong><u>Čas a miesto deja:</u></strong><br />
&#8211; príbeh sa odohráva v 18. storočí vo Francúzsku, v Paríži a okolí<br />
&#8211; Zuzanino sťahovanie:<br />
1. Poslanie svojimi rodičmi do <strong><em>kláštora Márie Panny</em></strong> =) nedobrovoľne, urobila scénu, žiadny kláštor ju preto nechcel, rodičmi odvezená domov<br />
2. <strong><em>Kláštor v Longchamp</em></strong> =) vstúpila dobrovoľne keď sa dozvedela o svojom pôvode, tu sestra De Moni s ktorou si rozumela, po jej smrti nastúpila sestra Kristína s ktorou prišiel teror<br />
3. <strong><em>Kláštor Sv.</em></strong> <strong><em>Eutrope v Apajonu</em></strong> =) tu matka predstavená ktorá Zuzanu milovala až moc, smrť matky predstavenej kládli mníšky za vinu Zuzane =) teror, útek<br />
<strong><em>4.</em></strong> <strong><em>Dom jednej bohatší ženy,</em></strong> kde pracovala ako práčka, tu zomrela</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong><u>postavy:</u></strong><br />
<strong><em>Zuzana Simoninová</em></strong> &#8211; veľmi krásna, múdra, talentovaná, zdravo vzdorovitá, silná osobnosť, vie čo chce, veľmi pekne spieva a hrá na hudobné nástroje, ale trochu<br />
<strong><em>rodičia Zuzany &#8211;</em></strong> zriekli sa jej<br />
<strong><em>matka predstavená De Mony</em></strong> &#8211; v kláštore Longchamp, Zuzana ju mala veľmi rada<br />
<strong><em>neskoršie matka predstavená Kristína</em></strong> &#8211; v kláštore Longchamp, nemali sa so Zuzanou rady<br />
<strong><em>sestra Uršula &#8211;</em></strong> ľutovala so Zuzanou, nikto o tom nesmel vedieť, pomáhala doručiť list<br />
<strong><em>Pan Manouri &#8211;</em></strong> Zuzanin advokát, hodný, súcitný<br />
<strong><em>matka predstavená kláštoru v Arpajon &#8211;</em></strong> Zuzanu milovala<br />
<strong><em>otec Lamoine &#8211;</em></strong> jemu sa Zuzana spovedala ohľadom nežnosťou matky predstavenej z kláštora v Apajonu<br />
<strong><em>sestra Tereza &#8211;</em></strong> žiarlila, milovala matku predstavenú tak, že keď matka predstavená zomrela, zomrela tiež<br />
<strong><em>Markíz de Croismare &#8211;</em></strong> šľachtic, od ktorého žiadala pomoc, mala u neho sľúbenú prácu ako opatrovateľka</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong><u>Vtedajší spoločenská situácia:</u></strong><br />
&#8211; v tejto dobe nebolo zvykom, aby bola žena samostatná<br />
&#8211; rodina sa väčšinou postarala aby sa vydala, očakávalo sa tiež veno<br />
&#8211; po smrti rodičov pripadol všetok majetok deťom<br />
&#8211; ak však poslali dieťa do kláštora, nemalo na nič nárok<br />
&#8211; rodiny tejto doby mali väčšinou veľa detí a preto mali problém vôbec je uživiť<br />
&#8211; vzťahy medzi deťmi a rodičmi boli také, že si výkalov<br />
&#8211; deti nemohli samy o sebe rozhodovať<br />
&#8211; na nemanželské deti sa dívalo skrz prsty a boli im upierané práva<br />
&#8211; cirkev sa navonok prezentovala skromne a nenáročne, vnútri však boli intrigy, týranie a šikanovanie medzi sestrami</p>
<p>The post <a href="https://studijnysvet.sk/mniska-citatelsky-dennik-rozbor/">Mníška &#8211; čitateľský denník (rozbor)</a> appeared first on <a href="https://studijnysvet.sk">StudijnySvet.sk</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://studijnysvet.sk/mniska-citatelsky-dennik-rozbor/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>0</slash:comments>
		
		
			</item>
	</channel>
</rss>
