📝 Život

Narodila sa v rodine duchovného Patricka Brontëho a Márie Branwellovej ako tretia zo šiestich detí. Jej detstvo bolo poznačené stratou matky a dvoch starších sestier, Márie a Alžbety, ktoré zomreli na tuberkulózu v internátnej škole Cowan Bridge School. Táto škola, známa svojimi krutými podmienkami, sa stala inšpiráciou pre Lowoodskú inštitúciu v románe Jana Eyrová. Po tejto tragédii sa Charlotte spolu so sestrami Emily a Anne a bratom Branwellom vzdelávali doma, kde si vytvorili vlastný fantastický svet s bohatou mytológiou a písali príbehy o imaginárnych kráľovstvách. V snahe zabezpečiť si živobytie, pracovala Charlotte ako guvernantka a učiteľka, skúsenosti, ktoré neskôr pretavila do svojich románov. Túžba po lepšom vzdelaní ju priviedla do Bruselu, kde spolu s Emily študovala na penzióne Hegerovcov. Pobyt v Bruseli, aj keď obohacujúci, bol poznačený neopätovanou láskou k pánovi Hegerovi, ktorý sa stal predobrazom pána Rochestera v Jane Eyrovej. Po návrate do Anglicka sa Charlotte venovala písaniu, spočiatku poézie, neskôr románov. Prvý spoločný básnický zborník sestier Brontëových vyšiel pod mužskými pseudonymami Currer, Ellis a Acton Bell, no nezožal veľký úspech. Charlotte sa nevzdala a pod pseudonymom Currer Bell vydala svoj prvý román Profesor, ktorý síce nebol prijatý s nadšením, ale povzbudil ju k ďalšej tvorbe. Nasledoval román Jana Eyrová, ktorý sa stal okamžitým literárnym senzáciou a priniesol Charlotte slávu a uznanie. Román bol prelomový svojou úprimnosťou a vášňou, s akou opisoval vnútorný svet hlavnej hrdinky, jej boj za nezávislosť a lásku. Po úspechu Jany Eyrovej nasledovali romány Shirley a Villette, ktoré síce nezopakovali úspech jej najznámejšieho diela, no potvrdili jej talent a literárnu zrelosť. Tragické udalosti však naďalej sprevádzali život Charlotte Brontëovej. Jej brat Branwell podľahol závislosti od alkoholu a ópia, Emily a Anne zomreli na tuberkulózu krátko po sebe. Charlotte, zdrvená stratou svojich súrodencov, sa vydala za Arthura Bella Nichollsa, no šťastie netrvalo dlho. Zomrela počas tehotenstva, pravdepodobne na hyperemesis gravidarum, a pochovaná je po boku svojich sestier a brata v rodinnej hrobke v Haworthe.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Charlotte Brontëová je považovaná za jednu z najvýznamnejších predstaviteliek anglického romantizmu a viktoriánskej literatúry. Jej diela sa vyznačujú hlbokým psychologickým ponorom do vnútorného sveta postáv, vášnivým zobrazením ľudských emócií, ale aj kritickým pohľadom na spoločenské konvencie a postavenie žien v 19. storočí. V jej románoch sa prelínajú prvky gotiky, romantizmu a realizmu, čím vytvára jedinečnú atmosféru tajomna, napätia a zároveň drsnej reality. Prostredie yorkshirských vresovísk, v ktorom sa odohráva väčšina jej príbehov, odráža nielen drsnosť a izoláciu života na vidieku, ale aj silu a nezávislosť hlavných hrdiniek. Štýl jej jazyka je bohatý, poetický a zároveň prenikavý. Používa detailné opisy, metafory a symboly, aby vyjadrila vnútorné prežívanie postáv a atmosféru deja. V jej dielach sa často objavujú témy lásky, straty, sociálnej nespravodlivosti, hľadania identity a boja za sebarealizáciu. Hrdinky jej románov sú silné, nezávislé ženy, ktoré sa vzpierajú spoločenským konvenciám a bojujú za svoje šťastie a slobodu. Napriek tragickému osudu a krátкому životu zanechala Charlotte Brontëová nezmazateľnú stopu v anglickej literatúre a jej diela dodnes inšpirujú a fascinujú čitateľov po celom svete.

👥 Literárni súčasníci

Charles Dickens (Oliver Twist, David Copperfield), William Makepeace Thackeray (Jarmok márnosti), George Eliot (Adam Bede, Middlemarch), Emily Brontëová (Búrlivé výšiny), Anne Brontëová (Agnes Grey)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Charlotte Brontëová (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Jana Eyrová

Autor: Charlotte Brontëová

Pridal(a): Barb

Charlotte Brontëová (1816 – 1855)

• Bola anglická spisovateľka, tretia najstaršia z piatich sestier Brontëových.
• Jej romány sa, rovnako ako romány jej sestier, počítajú k klasickým dielam anglickej literatúry.
• Charlotte sa narodila roku 1816 v Thorntone u Bradfordu do rodiny kňaza. Jej mladšie sestry Emily a Anne boli tiež spisovateľky. Spolu so sestrami bola v detstve poslaná do dievčenskej školy, ktorá neblaho ovplyvnila jej zdravie a zároveň jej bola inšpiráciou pre časť románu Jana Eyrová.
• Potom sa teda vrátila domov a spolu so sestrami a bratom začali písať poviedky a básne.
• Charlotte pracovala ako učiteľka a guvernantka v mnohých rodinách v Yorkshire a tiež sa pokúsila o prácu v penzionáte a vo všetkých týchto skúsenostiach zúročila vo svojich románoch.
• Potom zomreli všetci Charlottini súrodenci a ona zostala sama s otcom.
• Zomrela rok po svojej svadbe, najpravdepodobnejšie na tuberkulózu.

Zaradenie knihy do kontextu autorovej tvorby, okolnosti vzniku, ďalšie diela

• Ako svoje prvé dielo publikovala Charlotte novelu Zelený skríňok.
• Potom spoločne so svojimi sestrami vydala básnickú zbierku, tej sa však predalo len 2 výtlačky
• Pri tom sa sestry nenechali odradiť a Charlotte potom pod pseudonymom Currer Bell vydáva mimoriadne úspešnú Janu Eyrovú. Tá jej prináša takú slávu, že sa k knihe hlási pod svojím vlastným menom.
• Následne vydáva knihu Shirley. Charlotte sa stala slávnou a pohybovala sa vo vysokých londýnskych kruhoch.
• Ďalším románom pre dievčatá a ženy je Villette, ktorý je zložený zo dvoch častí.
• A ako posledná kniha je vydaný Profesor, ktorého sice napísala už pred Janou Eyrovou, ale je publikovaný až po Charlottinej smrti.
• Všetky jej romány boli preložené do češtiny.

Obdobie vzniku, smer, podobné diela

• Spojnicou medzi druhou generáciou anglických romantikov a predstaviteľmi neskorého anglického romantizmu tvoria diela sestier Brontëových. Charlotte Brontëová sa celosvetovo preslávila románom Jana Eyrová.
• Román je na tých časoch veľmi pokrokový, pretože nekopíruje len zásady romantizmu, ale objavujú sa v ňom aj nové, realistické prvky a motívy.
• Romantizmus
  • Široké umelecké hnutie predovšetkým prvej polovice 19. storočia, v romantických dielach obraznosť a citovosť prevládala nad rozumovosťou. Romantizmus odrážal prehlbovanie protikladov medzi individuom a spoločnosťou, ideálom a skutočnosťou, umením a životom. Základom smeru je túžba po slobode, pocit osamelosti, odcudzenia, cynizmus. Romantizmus v preklade znamená ‚sny o skutočnosti‘, diela sú zamerané buď do minulosti alebo do budúcnosti.
• Realizmus
  • Princípom je pravdivosť a vernosť skutočnosti, realizmus sa neuchyľuje do minulosti. Sleduje človeka a jeho vzťahy. Môžeme ho považovať za doprovodnú časť romantizmu, ale tiež za jeho protiklad, dlho existovali vedľa seba. Je to metóda založená na všestrannom štúdiu života spoločnosti a vnútra človeka. Pravdivo zobrazuje skutočnosť, ale nekopíruje ju, podstatou je objektívny prístup k spoločnosti.

Spoločnosť doby, v ktorej Charlotte žila

• Obdobie medzi dvoma revolúciami (1789-Francúzska, 1848-európska), neboli splnené očakávania, došlo k neúspešným revoltám, pocit nespokojnosti a buričstva.

Autori doby:

• Romantizmus
• • Emily Brontëová – Na Veterných výšinách – symbolické poňatie severoanglickej prírody sa slúči s baladickým, „goticky“ tajúplnym a mnohdy až surrealisticky snovým príbehom.
  • George Gordon Byron – Childe Haroldova put
  • Percy Bysshe Shelley – Odpútaný Prometeus
  • Walter Scott – Ivanhoe
  • Victor Hugo – Chrám Matky Božej v Paríži
  • Bratia Grimmovci
  • Alexander Sergejevič Puškin – E. Oněgin, Piková dáma, Boris Godunov, Kapitánska dcéra
  • Michail Jurjevič Lermontov – Démon, Hrdina našej doby
  • ČR- Mácha, Erben, Tyl
• Realizmus
• • Daniel Defoe – Robinson Crusoe
  • Jonathan Swift – Gulliverove cesty
  • William Makepeace Thackeray – Jarmok márnosti
  • Charles Dickens – Oliver Twist, Kronika Pickwickovho klubu
  • Nikolaj Vasiljevič Gogol – Revizor, Petrohradské poviedky (Portrét)
  • Lev Nikolajevič Tolstoj – Vojna a mier, Anna Karenina
  • Fjodor Michajlovič Dostojevskij – Zločin a trest, Idiot, Bratia Karamazovovci
  • Anton Pavlovič Čechov – Pavilón č.6, Dáma s psíčkom, Chameleón, Tlstý a tenký, Strýko Váňa, Višňový sad, Tri sestry, Ivanov, Racek
  • Guy de Maupassant – Kulička, Miláčik
  • Honoré de Balzac – Ľudská komédia, Otec Goriot, Evžénia Grandetová
  • Gustave Flaubert – Paní Bovaryová
  • Émile Zola – Brucho Paríža, Vrah
  • ČR – Borovský, Němcová, Neruda

Rozbor diela: Jana Eyrová

Forma a literárny druh

• Forma – próza
• Literárny druh – epika
• Literárny žáner – román
• Literárny smer – Próza 1. polovice 19. storočia, anglická literatúra

Celková charakteristika

• Jana Eyrová je román, ktorý vydala v roku 1847 pod pseudonymom Currer Bell a ktorý opisuje dramatické vzťahy neurodzenej hrdinky k byronsky hrdému a tajomnému šľachticovi. Spisovateľka sa tu veľmi zosobňuje s hlavnou hrdinkou Janou.
• Román je svojím príbehom aj myšlienkami postáv typický pre romantizmus – Edward aj Jana boli „nehezcí“, ale citliví a vzdelaní. Bohaté slečny boli zasa krásne, ale hlúpe a prahnúce po peniazoch, rovnako tomu je aj u namyšlených pánov. Ďalším dôkazom toho, že ide o romantické dielo je dobre viditeľná autobiografičnosť, úvahy a protiklady. Na tých časoch je táto kniha veľmi pokroková, nekopíruje len zásady romantizmu, ale objavujú sa v nej aj nové, realistické motívy a prvky alebo mnohé prirovnania a metafora. Sama autorka v niektorých častiach románu oslovuje čitateľov a komunikuje s nimi.
• Dej je zasadený do domu, v ktorom vládnu nevysvetliteľné tajomstvá, a do jeho pochmúrneho okolia. Román nesvedčí len o histórii citov a vášní, ale je aj veľkolepým obrazom ich oslobodenia od predpojatí. Ukazuje portrét ženy viktoriánskej doby, ktorá chce slobodne rozhodovať o svojom osude, táto vnútorná sila a odhodlanie jej nakoniec pomôžu zvíťaziť nad všetkými nástrahami a dovedú ju k šťastiu.

Hlavná myšlienka:

• Hlavnou myšlienkou autorky bolo, priblížiť čitateľom sociálne postavenie hlavnej hrdinky, ale tiež sa pokúsila o celkové ztvárnenie viktoriánskej doby v priebehu celého dej.

Členenie diela a jeho kompozícia:

• Kniha sa skladá z tridsaťsiedmich kapitol, na konci knihy sú vložené vysvetlivky, v anglickom origináli sa vyskytuje aj doslov. Je to sociálne-psychologické. Dielo je písané chronologicky, nepreskakuje sa tu v čase.

Vyprávač:

• Dielo je písané – ich formou.
• Občas sa objavuje retrospektívny postup

Kontrasty:

• Krása x ošklivosť
• Chudobný (Jana) x bohatý (pan Rochester)
• Chytrosť, citlivosť (Jana a pan Rochester) x hlúposť, namyšlenosť (Bohaté slečny)
• Vzdelanosť x nevzdelanosť

Jazyk a štýl:

• Písané spisovným jazykom bez hovorových viet
• Výskyt francúzskych viet
• Dobre viditeľná autobiografičnosť, úvahy a protiklady
• Je prozaické
• Slová tu nie sú náročné na čítanie alebo pochopenie
• Prirovnania, metafora; „cesta sa vlnila okolo úpätia kopca a mizla v hlbokom priesmyku“, „vietor prudko fičal, hrom bilo docela blízko, ľuté a temné, blesky sa krížovali takmer bez ustania, dážď sa ľal prúdom“
• Obsiahle popisy prostredia, prírody; „modravé vrcholky kopcov“
• Charakterizácia postáv
• Oslovenie čitateľa „Čitateľ, vieš…“

Hlavné postavy a ich charakteristika:

• Jana Eyrová: V románe môžeme vidieť premenu Jany Eyrovej z malého dievčaťa na dospelú ženu. V detstve bola veľmi utláčaná a skromná, pretože si uvedomovala, že žije v domácnosti svojho strýka a je im prítiažou. V ústave sa búri proti krivde a nespravodlivosti a vie sa postaviť na obranu slabších. Je veľmi cieľavedomá a snaživá, veľmi rada sa učí a je ochotná vždy pomôcť druhým. Svojím spôsobom je aj tvrdohlavá. Ako učiteľka je veľmi trpezlivá, má porozumenie pre svoje žiačky. Je veľmi chápavá a ochotná podať pomocnú ruku kedykoľvek. Ľudia si ju získavajú svojou láskavosťou, pokojnosťou, ale aj tajomnosťou, ktorá bola okolo nej. Bola malého štíhleho postavy. Tvárou mala bledú a vlasy vždy uhladené a uviazané. Vždy bola upravená, hoci nemala prostriedky na to, aby sa mohla parádiť. Mala hlboké hnedé oči, ktorými prenikala iným do hĺbky duše.¨
• Pan Rochester: človek, ktorý v živote hodne zkúsil a jeho život ho naučil byť tvrdým. Pochádzal z bohatej spoločnosti, v mladosťi hodne utrácal a žil ľahkovážnym životom. Až neskôr vedel oceniť také hodnoty, za ktorými sa neskrývali peniaze. Vedel byť krutý, ale zároveň aj nežný. O tom, že mal dobré srdce, svedčí aj to, že sa ujal malého dievčaťa menom Adélka. Bol nešťastný, pretože ho donútili ku svadbe so ženou, ktorú nemiloval. Nakoniec sa však dočkal svojho šťastia v Jane.
• Pani Fairfaxová: hospodyně na panstve pana Rochestra, inteligentná, milá, zvedavá hospodyně, Jane sa jej stala v jej osamelení oporou, avšak spočiatku Jane rozmlúvala vzťah s panom Rochestrom, bolo to proti konvenciám
• Diana a Mary Riversovy: veľmi inteligentné slečny, majú záujem o štúdium, rády učia ostatných, aj seba, ujmú sa Jany pri jej blúdení a postarajú sa o ňu
• Jan Krstiteľ: miestny kňaz, je veľmi vzdelaný a rozumný, miluje svoje sestry, ale dokáže byť veľmi striktný a prísny, do Jany nie je zamilovaný, ale chce si ju vziať, pretože je to v jeho záujme, obetuje svoj život pomoci ostatným, umiera ako misionár v Indii
• Berta: Berta Antoinetta Mason, žena pana Rochestra, pochádza z degenerovanej rodiny šialencov.
• Mária Templová: predstavená lowoodskej školy, ktorá sa Jane stane vzorom a matkou.
• Adéla Varensová: malá dievčina, o ktorú sa Jana Eyerová starala v dome pana Rochestra.
• Pani Sára Reedová: pečlivá hospodyně. Domácnosť a hospodárstvo mala pevne v rukách, len deti sa niekedy poniečkud vymykal jej výchove. Stará sa o mladú Janu, ktorú nemá rada. Uprednostňuje len svoje deti Jiřinu, Elišku a Jana.
• Helena Burnsová: kamarátka z dievčenskej lowoodskej školy, tichá, duševne vyspelá, veľmi inteligentná, Jana sa jej veľmi inšpiruje, Helena podľahne tuberkulóze
• Pan Blocklehurt: tvrdý, prísny, striktný a zlý muž, Jane vezme sen o jej vysnívanom domove v škole, káže o morálnych hodnotách a sám podľa toho nejedná

Miesto a doba:

• 30. roky 19. storočia, vo viktoriánskej dobe.
• Na anglických veľkostatkoch, internátna škola v Lowoodu, panstvo Thornfield.

Dej (obsah) diela:

Jana Eyrová ešte ako malé dievča strátila rodičov a jedinou príbuznou bola pani Reedová, ktorá sľúbila svojmu manželovi – bratovi Janinej matky – než zomrel, že sa o malú Janu postará a nechá ju žiť v jej panstve na Gatesheade. Sama už mala tri deti – dve dievčatá a jedného chlapca. Ať Jana robila čokoľvek, nikdy sa to tetinke nelíbilo a nikdy sa jej nezavďačila. Jej deti Janu šikanovali, dievčatá jej opovrhovali a Janu trápili nielen duševne, ale aj fyzicky. Niekedy ju uhodili, keď sa nikto nedíval, brali jej jej obľúbené veci, žalovali a donášali. Jedného dňa to Jana nevydržala, a keď jej Jan vzal jej obľúbenú knihu a uhodil ju, vrhla sa na neho. Povolaná teta vzala Janu a odviedla ju do izby svojho zosnulého manžela, kde Janu na noc zamkla. Izba bola pre Janu plná děsu a strachu, mala hrôzu zo tmy a zdalo sa jej, že tam je duch zosnulého pana Reeda. Zrútila sa a omdlela. Našla ju slúžobná a hneď bol povolaný lekár. Teta Reedová sa po tejto skúsenosti rozhodla, že Janu pošle do nejakej vzdialenej školy, aby sa jej navždy zbavila. Čim skôr sa malá Jana z nervového zrútenia uzdravila, poslali ju do školy v Lowoodu.

Tu mali dievčatá veľmi prísny režim a boli aj fyzicky trestané. Vedúci školy na dievčatách veľmi šetril, dostávali malé porcie, trpeli zimou, lebo ich málo topil a mali nedostatočné oblečenie. Každé ráno sa myli v studenej vode a vlasy museli mať stažené úhľadne do drdolu. Každé popoludnie strávili povinne hodinu na záhrade, a to aj v najnevlídnajšom a najhoršom počasí. Jana si našla kamarátku Helenu, ktorá bola chytrá a dobrá. Verila v Boha a dávala Jane sily, aby vôbec zvládla utrpenie v škole. Na Helenu sa však zasadli všetky učiteľky okrem riaditeľky, ktorá ju mala naopak rada. Helena sa nikdy nepostežovala. Ťažké hodiny v škole, všadeprítomná zima a popoludnia strávené v mrazivej záhrade prispeli k tomu, že sa v škole rozmohli choroby. Na jednu z nich Helena umiera.

Jana ako jedna z mála prežila zlé časy, a dokonca sa na dva roky stala učiteľkou. Po dvoch rokoch si podala inzerát a ozvala sa jej pani Fairfaxová zo šľachtického sídla v Thornfielde.

Osemnásťročná Jana sa tak dostala do rodiny Rochesterovcov a ujala sa malé Adélky. Postupom času sa zamilovala do pana Rochestra a city mladšej vychovávateľky boli opätované. V tej dobe sa Jana dozvie, že jej teta, pani Reedová, ktorá ju poslala do lowoodskej školy a stratila o ňu záujem, umiera a chce Janu ešte na smrteľnej posteli vidieť. Jana odíde a dozvie sa od nej, že jej jediný žijúci príbuzný ju pred niekoľkými rokmi hľadal ako jediného dediča. Keď sa potom vráti domov, pan Rochester Janu požiada o ruku. V deň svadby sa však vyjavy skutočnosti, že Rochester je už ženatý. Už 15 rokov mal za manželku šialenú Španielku, ktorú držal pod zámkom na pôde svojho domu a ktorá bola zdrojom tajomných a záhadných tajomstiev.

Nešťastná Jana z Rochesterovho sídla utiekla, niekoľko dní blúdila v neznámom kraji a žobrala, až sa polomrtvú Jany ujali neznámi ľudia – sestry Diana a Mary a ich brat, kňaz Jan Krstiteľ (St. John Rivers) – Riversovci. Jana sa uzdraví a s týmito ľuďmi sa veľmi spriatelí. Jan Krstiteľ jej ponúkne prácu učiteľky v Moortonskej škole pre deti, Jana s nadšením prijíma. Jedného dňa sa však stane niečo nečakané, Jana sa dozvie, že po strýkovi zdiedila veľké dedičstvo a pomocou tohto dedičstva vyjde najavo, že Jana s Riversovcami sú príbuzní, strýček Eyer bol bratom Janinho otca a zároveň aj bratom matky Riversovcov. Jana peniaze spravodlivo predelí medzi svoje sesternice a bratanca. Zároveň po nej Jan Rivers chce, aby s ním Jana ako jeho manželka odišla do Indie ako misionárka – systematicky ju učil hindustánčinu – Jana s ním chce ísť, ale len ako jeho sestra. To medzi nimi vyvolá mierny konflikt a aby sa Jana definitívne rozhodla, chce ešte raz vidieť milovaného Rochestra, ktorého musela proti svojej vôli opustiť. Vracia sa teda do Thornfieldu, kde zistí, že v dome vypukol požiar, ktorý založila Rochesterova žena, a sídlo vyhorelo. Pri požiari sa Rochesterova žena zabila skokom z terasy. On sa snažil zachrániť ju, ale prišiel pri tom o oko, a naviac mu museli amputovať ruku. Nakoniec Rochester skoro úplne oslepol a presťahoval sa preto s najvernejšími sluhami do odľahlého domu, kde ho našla Jana a aj napriek jeho postihnutiu sa rozhodla ho vziať. Postupom času sa Rochestrovi začal vracať zrak. Jan Rivers zomrel v Indii, sestry Mary a Diana sa vydali.

Rysy románu:

Náboženstvo:

Cez román sa Jana snaží dosiahnuť rovnováhy medzi morálnou povinnosťou a pozemským šťastím. Hoci sa nezdá, že by Jana tíhla k niektorému z tradičných foriem ľudového kresťanstva, ctí tradičnú morálku najmä vo svadbe s mužom, ktorý je už ženatý. Odmieta sa stať jeho milenkou. Posledná veta románu je modlitba za st. John Rivers. Náboženstvo pôsobí na ich chovanie, ale ona sa niekedy snaží potlačiť svoje pravé ja.

Genderové vzťahy:

Dôležitou témou v románe je zobrazenie patriarchálnej spoločnosti. Sú tu tri hlavné mužské postavy: Brocklehurst, pan Rochester a St. John, ktorí sa snažia udržať Janu v podriadenom postavení a zabrániť jej vyjadrovať svoje city, myšlienky a pocity. Jana si berie pana Rochestra až si je istá, že ich manželstvo bude rovné.

Láska a vášeň

Tvoria hlavnú tému románu. Jana Eyerová je milostný príbeh. Prekážky pre naplnenie lásky medzi hlavnými hrdinami sú hlavným dramatickým konfliktom v tomto románe. Napriek tomu román skúma aj iné druhy lásky napr. Helenu Burns a jej nezištnú lásku k kamarátke. Vidíme tu aj dôsledky nedostatku lásky ako vo vzťahu Jany a pani Reedovej, tak aj v smiešnom manželstve medzi panom Rochestrom a jeho ženou. Počas práce Charlotte naznačuje, že ak sa život nežije vášnivo, tak sa nežije naplno. Nedostatok vášne St. Johna Riverse ostro kontrastuje s panom Rochestrom, ktorý je plný vášne. Jeho zranenie pri požiari môže byť brané ako trest za jeho minulosť plnú vášnivých nerozvážností a ako symbolické zkrotenie jeho vášnivej excesy.

Nezávislosť:

Janin vzdor proti pani Reedovej je jej prvým aktívnym vyhlásením nezávislosti v románe. Helena Burns a miss Tempel sú prvými osobami, ktoré jej uznávajú takú, aká ve skutočnosti je. Rochester miluje Janu pre to, aká je. Priznáva sa, že je jeho ideálna žena (inteligentná, verná, milujúca). Vôbec mu nevadí, že je Jana vychovávateľka a tým jeho podriadená a pri tom jeho chovanie kontrastuje s postojom Blanche a Márie Ingram, ktoré vidia Janu len ako slúžku a podriadenú. I St John Rivers vidí Janu len ako nástroj, ktorý by mu pomohol k uskutočneniu jeho plánov. Jej manželstvo s Rochestrom je manželstvom dvoch nezávislých osôb.

Hľadanie domova a rodiny:

Jana v celom priebehu románu vyhľadáva miesto, ktoré by mohla nazývať svojím domovom. Pani Reedová a jej deti odmietajú Janu uznat za člena rodiny a poskytnúť jej domov plný lásky. Skôr sa k nej správajú ako k vetrelcovi. Jana nájde svoje miesto a dočasný domov v internáte, ale to je skôr protiklad domova. Jana sa neskôr domnieva, že našla domov na panstve pana Rochestra, kde jej k srdcu prirastie jej svorená Adélka. Nakoniec svoj pravý domov a lásku nachádza v náruči pana Rochestra.

Zaujímavosti, vplyvy, preklady, film

• Kniha sa dočkala okamžitého úspechu u kritiky aj čitateľov, román inšpiroval radu ďalších umelcov a patrí k najväčším klenotom klasickej svetovej literatúry.
• O jeho význame svedčí aj vznik cca 30 filmových, televíznych a muzikálových adaptácií.
• najznámejšou filmovou adaptáciou je film z roku 1996 (úplne vypúšťa druhú polovicu príbehu a rodinu Riversovcov) a nyniešia novinka je film z roku 2011 (zachytáva aj druhú polovicu)
• príbeh však podľa môjho názoru najpresnejšie kopíruje seriál z roku 1983
• na motív knihy vznikol aj český seriál (1972), predstaviteľkou Jany bola Marta Vančurová
• kniha bola vydaná pod pseudonymom Charlottiným Currer Bell
• veľký obdiv na adresu knihy vyslovil napríklad William Makepeace Thackeary
• kniha je označovaná za „Jeden z najväčších milostných príbehov všetkých dôb.“

The post Jana Eyrová – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/charlotte-bronteova-zivotopis/ https://studijnysvet.sk/charlotte-bronteova-zivotopis/#respond Mon, 09 Mar 2020 14:27:36 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=1509    Téma: Charlotte Brontëová  Zaslal(a): Caterine     Charlotte Brontëová (1816 – 1855) bola anglická spisovateľka, tretí najstarší zo súrodencov. Jej romány sa radí ku klasickým dielam anglickej literatúry.   ŽIVOT Brontëová sa narodila v dedine Thornton blízkosti Bradforde v rodine kňaza. Rodina sa presťahovala do Haworth , kde bol jej otec menovaný vikárom. Jej ... Read more

The post Charlotte Brontëová – životopis appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

 Téma: Charlotte Brontëová

 Zaslal(a): Caterine

 

 

Charlotte Brontëová (1816 – 1855) bola anglická spisovateľka, tretí najstarší zo súrodencov. Jej romány sa radí ku klasickým dielam anglickej literatúry.

 

ŽIVOT

Brontëová sa narodila v dedine Thornton blízkosti Bradforde v rodine kňaza. Rodina sa presťahovala do Haworth , kde bol jej otec menovaný vikárom. Jej otec pochádzal z chudobnej rodiny, matka bola naopak veľmi zámožná. Veľmi mladá zomrela, a tak jej miesto zaujala teta Branwellová .

Teta bola silne veriaci, a tak dievčatá viedla k tomu, aby sa stali vzorným kresťankou a ženami. Všetkých celkom 6 súrodencov nevyrastal v láskyplnom prostredí, otec ani teta im neprejavovali žiadnu veľkú náklonnosť. Deti teda veľa fantazírovali, mali svoj vlastný svet, a tým si vynahradzovali svoj reálny život. Spoločne so svojimi sestrami a bratom vymýšľala malá Emily fiktívne krajiny, ktoré sa neskôr vyskytovali v jej diele.
Ako tri jej sestry začala aj ona navštevovať penzióne v Yorkshire , ktorý bol určený pre nemajetných. V škole panoval veľmi tvrdý režim a dve jej sestry tu zomreli na tuberkulózu. Utrpenie, ktoré v ústave prežili, neskôr opísala v jednom zo svojich diel. Vrátila sa domov na faru v Haworth , tam začala spolu so sestrami Emily a Anne a bratom Branwell , ktorý bol básnik, popisovať životy a ťažkosti obyvateľov svojich imaginárnych kráľovstva.

V štúdiu pokračovala na škole v Mirfield , kde stretla veľa svojich priateľov. Pod pseudonymom Wellesley publikovala celkom bezvýznamnú novelu, živila sa ako učiteľka a guvernantka v mnohých rodinách. So svojou sestrou Emily odcestovala do Bruselu, kde vyučovala angličtinu. Vrátila sa domov, potom ešte raz do Bruselu a späť, nadobudnuté skúsenosti však zúročila v jej románoch.
V roku 1846 vydali sestry spoločne dielo, zbierku básní, a to pod pseudonymami, v ktorých zachovali iba svoje iniciály. Básne sa však nestretli s úspechom, a tak sa sestry rozhodli zvoliť iný žáner – román. Kritika jej romány odsúdila.

Začala sa pohybovať vo vznešenejším prostredí a žila vidinou úspechu vďaka románu. Po smrti jej brata žila sama s otcom. Presná príčina jej smrti nie je doteraz známa.

 

ZAUJÍMAVOSTI

• publikovala pod pseudonymom Currel Bell
• dva roky po smrti svojej sestry Emily znovu vydala jej dielo, tentoraz pod pravým menom, a tým ju preslávila

 

DIELO

• 1846 – Poems by Currer, Ellis, and Acton Bell – spoločná zbierka básní sestier Brontëových
• 1847 – Jane Eyrová
• 1849 – Shirley
• 1853 – Villette
• 1857 – Profesor – dielo bolo napísané ešte pred románom Jane Eyre – vyšlo posmrtne

The post Charlotte Brontëová – životopis appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/charlotte-bronteova-zivotopis/feed/ 0 https://studijnysvet.sk/jana-eyrova-citatelsky-dennik-rozbor/ Wed, 18 Oct 2017 20:41:11 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=824    Kniha: Jana Eyrová  Autor: Charlotte Brontëová  Zaslal(a): sarzah     DOBA A MIESTO DEJE: Doba: 19. stor. Miesto: viktoriánske Anglicko   HLAVNÉ POSTAVA: Jana Eyrová – sirota, tichá, hodná, obetavá, múdra, nadaná maliarka, smutná – v detstve nepoznala lásku ani domov; na THORNFIELD sa cítila naraz doma   ĎALŠIE POSTAVY: pani Reedová (teta Jany) – zlá, majetná, prehliadajúc Eliška, Jiřina a Ján (deti tety Reedová) – zlé, ... Read more

The post Jana Eyrová – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

 Kniha: Jana Eyrová

 Autor: Charlotte Brontëová

 Zaslal(a): sarzah

 

 

DOBA A MIESTO DEJE:

Doba: 19. stor.

Miesto: viktoriánske Anglicko

 

HLAVNÉ POSTAVA:

Jana Eyrová – sirota, tichá, hodná, obetavá, múdra, nadaná maliarka, smutná – v detstve nepoznala lásku ani domov; na THORNFIELD sa cítila naraz doma

 

ĎALŠIE POSTAVY:

pani Reedová (teta Jany) – zlá, majetná, prehliadajúc

Eliška, Jiřina a Ján (deti tety Reedová) – zlé, závistlivé, šikanovali Janu

pána Rochester – inteligentný, majetný, milý, z počiatku zatrpknutý a nevľúdny, neskôr príjemný, milý

pani Fairfaxová – milá, dobrá, gazdiná pána Rochesteru

Adelka (Schovanka pána Rochesteru) – múdra, milá, hodná

Helena (kamarátka Jany z Lowoodské školy) – múdra, hodná, verila v Boha

 

ZNAKY / CHARAKTERISTIKA:

• román
• prozaický epický žáner
• použité dialógy
• v ich forme
• Jazyk: spisovný, občas hovorový
• čiastočne autobiografickej (škola)
• knihu vydala pod pseudonymom Currer Bell

 

OBSAH:

Jana Eyrová ešte ako malé dievčatko stratila rodičov a jedinou príbuznou bola pani Reedová, ktorá sľúbila svojmu manželovi – bratovi Janiny matky – ako zomrel, že sa o malú Jánovi postará. Sama už mala tri deti – dve dievčatká a jedného chlapca (Eliška, Jiřina a Ján). Nech Jana robila čokoľvek, nikdy sa to tete nepáčilo a nikdy sa jej nezavďačila. Jej deti Janu šikanovali, dievčatka jej opovrhovala a Jan trápil Janovi nielen duševne, ale aj fyzicky. Hocikedy ju udrel, keď sa nikto nepozeral, bral jej jej obľúbené veci, žaloval a donášal. Jedného dňa to Jána nevydržala, a keď jej Ján zobral aj obľúbenú knihu a udrel ju, vrhla sa na neho. Privolaná teta vzala Janovi a odviedla ju do izby svojho zosnulého manžela, kde ju na noc zamkla. Pre Janu bol pokoj plný desu a strachu, mala hrôzu z tmy a zdalo sa jej, že tam je duch mŕtveho pána Reeda. Zrútila sa a omdlela. Našla ju slúžka a hneď bol privolaný lekár. Teta Reedová sa po tejto skúsenosti rozhodla, že Janovi pošle do nejakej vzdialenej školy, aby sa jej navždy zbavila. Akonáhle sa malá Jána z nervového zrútenia uzdravila, poslali ju do školy v Lowoodu.

Tu mali dievčatá veľmi prísny režim, zlé podmienky (jedlo, zima) a boli i fyzicky trestané. Tu sa Jana zoznámi s Helenou, ktorá jej o Lowoodském ústavu ktorá jej veľmi pomohla, stala sa jej kamarátkou (bola pobožná). V škole sa rozniesli choroby a Helena na jednu z nich umrela, a preto celých deväť rokov, čo tam Jana strávila, chodievala k jej hrobu a dávala na neho kvety.

Jána ako jedna z mála prečkala zlé časy, a dokonca sa na dva roky stala učiteľkou. Po dvoch rokoch si podala inzerát, že hľadá miesto guvernantky (= domáce vychovávateľky alebo učiteľky). Ozvala sa jej pani Fairfaxová zo šľachtického sídla v THORNFIELD.

A preto Jana odišla z Lowoodu.

Mierila na Thornfield, ktorý patril pánu Rochesteri. Z nerudného, zatrpknutého a studeného Angličana sa stáva príjemný človek. Janovi najskôr jeho správanie odradí, ale baví ju učiť Adelku (jeho chovanicu) a má ju rada, a tak zostane.

Raz v noci ucíti Jána na chodbe dym a zbadá otvorené dvere do Rochesterovy komnaty. Ide sa tam pozrieť a vidí, že pán Rochester leží na posteli, ktorá horí. Vzbudí ho a spoločne požiar uhasí.

Asi týždeň potom pozve pán Rochester na Thornfield svojich priateľov z okolia a krásnu slečnu Ingramovou, Jana zisťuje, že sa do pána Rochester zamilovala. Po THORNFIELD sa roznesie, že pán Rochester by sa mal oženiť so slečnou Ingramovou a Jana je z tej správy veľmi nešťastná.

Potom dostane list od svojej nevlastnej tety, že umiera a chce, aby prišla. Pán Rochester ju pustí, ale len pod podmienkou, že sa za týždeň vráti.

Jana sa u tety dozvie, že má strýka, ktorý jej poslal list a ktorý mal o ňu záujem. Na Thornfield sa vráti až po mesiaci a dozvie sa, že pán Rochester je zasnúbený so slečnou Ingramovou a že Adélka pôjde na školu. Následne pána Rochester stretne vonku a dozvie sa, že sa chystá do Írska. To si Jana samozrejme nepraje a nevdojak sa vyzná zo svojich citov. On jej ponúkne svoje srdce, ruku i svoj majetok.

Raz, keď je pán Rochester preč, zdá sa Jane hrôzostrašný sen, a niekto jej roztrhá svadobný závoj. Pán Rochester jej hovorí, že to nič nebolo, a tak sa Jana upokojí. Keď sú v kostole a už prebieha obrad, nejaký právnik ho preruší, lebo pán Rochester je už ženatý. Ten sa prizná a ukáže svoju bláznivú ženu všetkým, vrátane Jany. Jana je z toho zmätená, a utečie.
Blúdi dlho, až niekde ľahne a nájde ju Ján Krstiteľ, ktorý ju vezme domov k svojim sestrám. Jana sa neskôr dozvie, že to sú jej príbuzní.

Keď sa uzdraví, začne pracovať v škole, ktorú vybudoval Ján Krstiteľ. Po roku jej ponúkne, aby s ním odišla do Afriky. Jana má ale jednu podmienku – pocestujú tam ako brat a setra. Jan jej povie, že to nejde a že sa musí vziať. Jana sa rozhodne, že nepôjde, pretože ho nemiluje, jej srdce stále bije pre pána Rochester.

Raz ako by, začuje hlas, ktorý ju volá – vydáva sa preto opäť na Thornfield. Keď tam príde, z THORNFIELD je obhorené zrúcanina. Od niekoho miestneho sa dozvie, čo sa stalo a že pán Rochester odišiel na nejaké iné sídlo. Keď dorazí aj tam, zbadá pán Rochester, ako vychádza z dverí a pozerá sa jej smerom, ale nevidí ju. A tak zistí, že pán Rochester je slepý a nemá jednu ruku. Prinesie mu vodu a pán Rochester nemôže uveriť, že je to naozaj ona. Po mesiaci ju znova povie o svojich pocitoch, a tak sa vezmú.

Po nejakej dobe, keď už majú deti, začne pán Rochester zase vidieť na jedno oko.

 

 AUTOR:

Charlotte Brontëová

• narodená: 1. pol. 19. stor
• v severnom Anglicku v Yorkshire
• v rodine kňaza
• so svojimi tromi sestrami poslaná do dievčenskej školy (túto školu neskôr opísala v románe Jana Eyrová)
• návrat domov na faru
• živila sa ako učiteľka a guvernantka v mnohých rodinách po celom Yorkshire
• odsťahovala sa do Londýna
• zomrela tuberkulózu, ale údajne mohla zomrieť na týfus (od slúžky)

 

Ďalšie diela:

• profesor
• Villette
• Shirley

The post Jana Eyrová – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>