Carlo Goldoni Archivy | StudijnySvet.sk

Carlo Goldoni (život a dielo)

Studijnysvet.sk — Mon, 22 Sep 2025 09:53:59 +0000

Bol to benátsky dramatik a libretista, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov talianskej komédie 18. storočia.

📝 Život

Narodil sa v Benátkach v rodine lekára. Jeho detstvo bolo poznačené častým sťahovaním kvôli otcovmu povolaniu. Už od malička prejavoval záujem o divadlo a literatúru. Ako štvorročný sledoval bábkové divadlo a neskôr si sám písal hry pre svoje bábky. Jeho otec ho však chcel vidieť ako právnika a tak ho poslal študovať právo. Štúdium práva však nedokončil, pretože ho viac lákalo divadlo. Počas svojho života vystriedal viacero povolaní, pôsobil ako advokát, sekretár benátskeho vyslanca v Ravenne a dokonca aj ako mních. Nakoniec sa však definitívne upísal divadlu. Najprv pôsobil ako herec a neskôr sa začal venovať písaniu hier. Jeho raná tvorba bola ovplyvnená commediou dell’arte, tradičným talianskym improvizačným divadlom. Postupne sa však od tohto štýlu odkláňal a začal písať hry s pevným textom, ktoré sa vyznačovali realistickým zobrazením života a kritizovali spoločenské pomery. Jeho hry sa stali veľmi populárne a boli uvádzané v divadlách po celej Európe. Vrchol jeho tvorby predstavujú hry ako Sluha dvoch pánov, Poprask na lagúne, Čertice a Kováč. Počas svojho života napísal viac ako dvesto hier, z ktorých mnohé sú dodnes uvádzané na divadelných scénach. V neskoršom veku sa presťahoval do Paríža, kde pôsobil ako dvorný dramatik. Napriek úspechom a uznaniu sa v Paríži necítil dobre a túžil sa vrátiť do Benátok. Jeho finančná situácia sa zhoršila a posledné roky života prežil v chudobe. Zomrel v Paríži.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Carlo Goldoni je považovaný za reformátora talianskej komédie. Jeho hry sa vyznačujú realistickým zobrazením života, humorom a vtipnými dialógmi. Odklonil sa od improvizačného štýlu commedie dell’arte a uprednostnil písané texty s prepracovanými charaktermi postáv. Jeho hry kritizujú spoločenské pomery a pokrytectvo vtedajšej spoločnosti. Zameriaval sa na každodenný život bežných ľudí, ich problémy a radosti. V jeho hrách sa často objavujú témy ako láska, manželstvo, rodina, sociálna nerovnosť a ľudské slabosti. Jeho jazyk je živý, prirodzený a plný humoru. Využíva benátsky dialekt, čo dodáva jeho hrám autentickosť a miestny kolorit. Goldoniho hry sú charakteristické dynamickým dejom, prekvapivými zvratmi a šťastným koncom. Jeho cieľom bolo pobaviť divákov, ale zároveň ich aj poučiť a prinútiť ich zamyslieť sa nad životom. Jeho hry sa stali významným prínosom pre rozvoj talianskej dramatickej literatúry a ovplyvnili aj ďalších dramatikov v Európe.

👥 Literárni súčasníci

Carlo Gozzi (Láska k trom pomarančom), Vittorio Alfieri (Saul, Mirra), Pietro Metastasio (Didone abbandonata, Olimpiade)

Rozbory a obsahy autora Všetky rozbory a obsahy

The post Carlo Goldoni (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Sluha dvou pánov – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Mon, 07 Apr 2025 13:05:57 +0000

Kniha: Sluha dvou pánov

Autor: Carlo Goldoni

Přidal(a): Xantron

Carlo Goldoni (1707 – 1793)

Carlo Goldoni bol obrovský talent už od mladosti. Narodil sa roku 1707 v Benátkach do rodiny lekára.
Zaujímavosťou je, že sa gramotným stal už vo štyroch rokoch, svoju prvú hru napísal vo veku deviatich.
Študoval filozofiu a právo, štúdium práv ukončil až v roku 1731. Počas štúdia stíhal písať ďalšie diela, kočoval s hereckou spoločnosťou a bral práce v advokátskych kanceláriách.
Goldoni sa začal túlať po Taliansku, určitú dobu pôsobil aj ako tajomník benátskeho veľvyslanca v Miláne, ale potom sa vrátil do Benátok, kde sa venoval výhradne divadlu.
V roku 1763 odišiel do Paríža, kde vychovával kráľovské dcéry, zatiaľ čo ďalej písal.
Napriek tomu zomrel roku 1793 v Paríži v chudobe.

Ďalšie diela autora:

Poprask na lagúne
Mirandolina
Benátska vdovička
Hrubiáni

Spoločensko–literárno-historické pozadie

Sedemnáste storočie prebiehalo v znamení pokroku a vedy, vzrastajúceho záujmu o tajomstvá vesmírnych zákonov a prírodných dejov. Na európskom území nedochádzalo k rozsiahlym vojnám, ale skôr len k miestnym stretom. Na sile naberala hlas mysliteľov, ktorí vystupovali proti vplyvu šľachty a cirkvi na kráľovskú moc, obdivovali parlamentný systém v Anglicku. Vláda podľa nich mala usilovať o blaho ľudu, ctiť slobodu jednotlivca čo najviac a ctiť slobodu vyznania. Cirkev sa stávala terčom kritiky, Voltaire ju označoval za prekážku pokroku. Američania vyhlásili nezávislosť (1776) a vo Francúzsku prebiehala revolúcia (1789). Umeleckými smermi, ktoré pôsobili v tomto období: Klasicizmus a Racionalizmus. Dochádzalo k veľkému rozvoju drámy. Na začiatku 18. storočia sa objavila nová politická a spoločenská ideológia – Osvietenstvo, spojená s Encyklopedistami – Diderotom, Voltairem a Rousseauom.

Klasicizmus

Vznikol vo Francúzsku v 17. storočí v dobe rozmachu absolutistickej monarchie
Snaha odvrátiť sa od Baroka → jednoduchosť, striedmosť
Navracal sa k Antike, zdôrazňoval rozum človeka
Vyznačoval sa filozofickými úvahami a abstraktným poňatím obecne rozšírených ideálov o pravde, láske a kráse a tiež snahou o verné vyobrazenie rôznych charakterných rysov človeka, akými boli
Klasicistické dráma muselo dodržiavať tzv. trojjednotu (času, miesta a dejú)
Literatúra sa delila na vysokú (epos, hymnus, tragédie) a nízku (komédia, bájka, satira)

Ďalší autori tejto doby

Moliére – Tartuffe, Lakomec
Jean Racine – “psychologická tragédia” – Faidra
Jean de la Fontaine – básnik, bájky

Rozbor: Sluha dvou pánov

Sluha dvou pánov bol napísaný v roku 1745. V tejto dobe sa v Európe prejavovala Klasicizmus.
Preložil – Jaroslav Pokorný, vydal – ARTUR v roku 2009
Literárny druh: dráma
Literárny žáner: Komédia dell’arte (situačná komédia)

Goldoni premenil typickú Komédiu dell’arte (herci nemajú k dispozícii písaný text, ale len stručný scenár s dejovou kostrou a zoznamom ustálených typov postáv – Harlekýn, slúžka Colombina, starý obchodník Pantalone, právnik Dottore, Kapitán, kupliarka Ruffiana a zamilovaní s rôznymi menami, najväčší rozmach dosahovala v rokoch 1570 až 1650). Vo svojich hrách zaviedol záväzný dramatický text. Namiesto púhej dejovej osnovy a typických masek vytváral psychologicky a sociálne prepracované charaktery. Tvorba odráža život meštianskych a ľudových vrstiev jeho doby.

Tematická výstavba

Truffaldino je sluhou dvoma pánom
Hlavným tématom je fakt, že Truffaldino sa stal sluhou dvoma pánom naraz a rieši svoju situáciu. Slúži jednému aj druhému a postupne sa zamotáva do vlastných lží.

Hlavná myšlienka

Hlavnou myšlienkou komédie je iste klamanie. Keď niekto klamie dlho a často, nakoniec sa do vlastných lží zamotá a nevie už, čo je a čo nie je pravda.

Okolnosti vzniku diela, námet

Goldoni v rokoch 1744-1748 pôsobil ako advokát v toskánskom meste Pisa. V roku 1745 tu obdržal od významného benátskeho herca Antonia Sacchia dopis s žiadosťou o nové veseloherné námety. Na jeho žiadosť primo pre neho vytvoril harlekýnsku postavu Truffaldina v diele Sluha dvou pánov.
Hru napísal počas krátkej doby, čo dokazuje jej premiéra ešte v podzimnej sezóne roku 1745 v benátskom divadle San Samuele.

Kompozícia

Text je členený na promluvy jednotlivých postáv, obsahuje scénické a réžijné poznámky, ide teda o drámu. Primárne je určené na scénické spracovanie.
Komédia má tri dejstvá a prelínajú sa v nej dve roviny. Komická, predstavovaná Truffaldinovou službou dvoma pánom a milostná v podobe troch dvojíc, ktoré zároveň zastupujú rôzne spoločenské vrstvy: Beatrice s Florindom (stav šľachtický), Silvio s Klárinkou (stav meštiansky) a Truffaldino so Smeraldinou (služobníctvo).
Hra je ukončená komickým šťastným koncom.

Jazyk – Stylistická charakteristika textu

Jednoduché dialógy, vtipnosť, nadsádka
Hra je vytvorená jednoduchými dialógmi, ktoré umožňujú hercom improvizovať. Komédia vyniká prekvapujúcou vtipnosťou s použitím nadsádky a nenútenosťou vo výrazoch. Oproti klasickej komédii dell’arte autor očistil reč postáv od vulgarizmov. K zvýrazneniu komického účinku vytvára mnohé zápletky pomocou jazykových nedorozumení, zámierne tají podstatné informácie, ktoré čitateľ odhalí skôr ako samotné postavy príbehu.

Jazyk – Slovná zásoba

Spisovný, nespisovný, citovo zabarvené slová
Jazyk textu je väčšinou spisovný, objavujú sa však aj nespisovné výrazy (familie, polívka), ďalej potom slová citovo zabarvené, konkrétne zdrobneliny (Silvínek, Klárinka, drahoušek).

Postavy

Truffaldino – chytrý a mazaný, aj keď pôsobí dojmom, ako by nevedel do piatich počítať
Beatrice – kurážna, v převleku za svojho brata Federiga ospravedlňovala svojho milenca Florinda
Florindo Aretusi – statočný, odhodlaný bojovať za svoju lásku Beatrici
Pantalone de Bisognosi – benátsky obchodník, nerozhodný, kam vítr tam plášť
Klárka – poslušná dcéra, verná, priateľská
Silvio – žiarlivý, vo svojom konaní veľmi ukvapený
doktor Palmiro Palmare – otec Silvia, chytrý, vzdelaný
Brighella – hostinský, dobrý kuchár, dokázal udržať tajomstvo
Smeraldina – komorná Clarice, má dobre prořízlú pusu, rada by sa vydala

Priestor, čas

Dráma sa odohráva v Benátkach v 18. storočí.

Dej (obsah) diela

Na začiatku príbehu je zasnúbenie Klárky a Silvia. Klárka si mala pôvodne vziať Frederiga Rasponiho, ale k jejmu otcovi sa dostala správa, že bol Frederigo Rasponi zabitý. Prisľúbil tak ruku Klárky Silviovi, čo im prišlo vhod, pretože sa už dávno chceli vziať z lásky, kdežto s Frederigom by to bol sobáš z rozumu. Na scénu však prichádza sluha, ktorý tvrdí, že Frederigo Rasponi je nažive, čo viac, čaká pred domom. Spoločnosť je touto správou otriasená. Nikto ani netuší, že to nie je skutočný Frederigo Rasponi, ale jeho sestra Beatrice, ktorá je za neho prezlečená a prišla kvôli tomu, aby vyjednala obchod s Pantalonom a našla svojho milenca Florinda. Musí však predstierať aj to, že trvá na zasnúbení s Klárkou, čo spôsobí rozpory. Pantalon chce dodržať slovo, ktoré dal prv, takže ruší zasnúbenie Klárky a Silvia. Klárka s tým nesúhlasí, rovnako ako Silvio a jeho otec doktor Palmiro Palmare. Truffaldino pôvodne prišiel s Beatrice, ale pretože sa mu zdalo, že sa o neho nestará veľmi dobre, chytil sa pri prvej príležitosti iného pána, náhodou Florinda. Pretože sa mu zdalo výhodné slúžiť dvoma pánom, nechal to tak a dúfal, že mu tento klam bude prechádzať čo najdlhšie. Ale keď ho obaja páni poslali na poštu, zmiešal dopisy a nevedel, ktorý je pre koho. Pri tom sa Florindo dozvedel, že je Beatrice v tom istom meste, ale pretože je Beatrice prezlečená za Frederiga, všetko sa to skomplikovalo, a tak si Florindo myslel, že je Frederigo nažive. Medzitým sa chystala svadba medzi Frederigom (prezlečená Beatrice) a Klárkou. Beatrice svierila Klárke svoje tajomstvo, pretože sa nemohla dívať na to, ako sa Klárka trápi, ale len pod podmienkou, že Klárka nesmie nikomu nič prezradiť. Neskôr dochádza k šarvátke medzi prezlečenou Beatrice a Silviem. Silvio si myslí, že mu bola Klárka neverná a takmer ju nechá spáchať samovraždu. Truffaldino medzitým urobí ďalšie niekoľko malérů, pri ktorých bol takmer pričiňačom, ako napríklad predanie peňazí alebo obsluhovanie oboch hostí pri večeri. Potom sa stane, že Truffaldino rozkramaří kufre oboch svojich pánov a zamieňa veci. Tým získajú obaja páni podozrenie. Truffaldino, aby sa vymlúval, povie, že to sú pozostatky po jeho bývalom pánovi. Ani netuší, že ako Beatrice, tak aj Florindo poznajú veci svojich milovaných, a tak v žiali, že ich lásky zomreli, chcú spáchať samovraždu. Beatrice odhalí svoju pravú identitu. Tesne pred tým, než sa obaja zabijú, si pohledia do tvárí a poznajú sa. Nedorozumenie svedie Truffaldino na neexistujúceho sluhu Azzora (Florindovi povie, že to je sluha Beatrice, Beatrici povie, že to je sluha Florinda). Klárka sa zmierí so Silviom a vezmú sa, rovnako tak Beatrice a Florindo. Zostáva len vyriešiť vzťah medzi Smeraldinou a Truffaldinom, ktorí sa chcú vziať. Truffaldino požiada Florinda, aby požiadal Pantalona o Smeraldininu ruku, Smeraldina zase požiada Beatrici, aby sa prihovorila, a tak sa zdá, že o Beatrici žiadajú dvaja sluhovia. V tej chvíli sa Truffaldino priznáva, že bol sluhom oboch pánov, aby si mohol Smeraldinu vziať, a všetko sa vysvetlí.

Dobové vnímanie diela

Hra bola prvýkrát uvedená proslulým predstaviteľom Truffaldina Antoniom Sacchim z benátskeho divadla San Samuele.
V tlači vyšla prvýkrát roku 1753. Hneď po Sacchiho premiére prevzali “Sluhu dvou pánov” do svojho repertoáru ďalšie súbory talianskych komediantov.
Komédia rýchlo prekročila hranice, mala úspech a bola priaznivo hodnotená teoretikmi.

Vplyv diela na ďalší vývoj literatúry (drámy)

Goldoni dovršuje staletú tradíciu v poňatí komického sluhu, vystupujúceho už v Plautových hrách a pokračujúceho v Beaumarchaisovu Figarovi. Postava Truffaldina v roli múdreho blázna môže v mnohých rysoch pripomínať novodobé postavy z českej literatúry, ako napríklad Švejka od Haška alebo strýca Pepina od Hrabala.
Sluha dvou pánov sa veľmi skoro dostal za hranice Talianska a udržal sa ako jedna z najhranejších Goldoniho hier po mnohé roky až do súčasnosti.

Dielo na českom divadelnom javisku

V českom prostredí sa Sluha dvou pánov objavil v roku 1840, vďaka dramatikovi J.N. Štěpánkovi pod názvom Truffaldýn, slúžiaci dvom pánom.
V súčasnosti sa už reprízuje v ND v hlavnej roli s M. Donutilom.

Ukážka

Truffaldino: „Toliko ľudí si môže nohy uběhnúť, aby si sehnali aspoň jedného pána, a ja mám rovno dvoch. Setsakra ako to všetko stačím? Prečo by ľuďom nemohol slúžiť obom dvom a brať plat dvakrát a jesť za dvoch? A ešte lepšie by bolo, keby to hodne dlho neprasklo. A keď to praskne – tak čo? Nič! Keď ma jeden vynadá, budem sa držať druhého. Akože som na tohle borec. Ja to skúsím. Na svoje si prijdem – a kdyby na soľ nebolo! Len sebou hodiť. Na poštu za oboch dvoch – a za jednu cenu dvoje peniaze!”

The post Sluha dvou pánov – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Sluha dvou pánov – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Mon, 06 Jan 2025 15:02:16 +0000

Kniha: Sluha dvou pánov

Autor: Carlo Goldoni

Pridal(a): JohnyK

Carlo Goldoni (klasicizmus 17. – 18. st.)

taliansky dramatik, autor divadelných komédií
zachovalo sa viac ako dve stovky komédií a operných líbret
vedľa neho tvoril J. W. Goethe
Talianska komédia bola protipólom vznešenej klasicistickej tragédie, u ľudového publika neobyčajne obľúbená
hry nemali pevnú stavbu a herci dej improvizovali podľa stručne nastínenej obsahu
komédia mala svoje ustálené postavy (napr. bohatý obchodník, sluhovia, slúžka)
Goldoniho komédie boli výstižnými charakteristikami súdobého meštianskeho sveta ako napríklad Chytrá vdova alebo šľachtických typov ako Jemnostpán markýz
za najlepšie dielo Goldoniho sa považuje komédia Poprask na lagúne s žiarliavou mileneckou dvojicou z ľudového rybárskeho prostredia

Dielo:

Sluha dvou pánov
Poprask na lagúne
Námestie
Spievajúce Benátky

Rozbor: Sluha dvou pánov

Literárny druh a žáner: dráma, komédia, próza

Téma: o sluhovi, ktorý slúžil dvom pánom a spôsobil tým niekoľko problémov

Motív: lož má krátke nohy, z lásky človek dokáže veľké veci

Kompozičný plán:

Kompozičný postup: chronologický
Vzťah dejových línií: rámcové usporiadanie

Jazykový plán:

spisovná slovenčina
priama reč
monológy – hovor jednej postavy, ktorý sa nestáva súčasťou dialógu
dialógy – rozhovor dvoch a viacerých osôb

Doba a miesto dej:

Benátky – dvor pana Pantalóna a tiež okolie hostinca, v priebehu jedného dňa

Hlavné postavy:

Trufaldino – sluha
Beatrice Rasponi – v prezlečení za svojho brata
Florindo Aretusi – milenec Beatrice
Pantalone de Bisognosi
Clarice – Pantalonova dcéra
Doktor Lombardi
Silvio – syn doktora Lombardiho
Brighella – hostinský
Smeraldina – komorná Clarice

Vnútorná výstavba dej:

Expozícia – príprava na svadbu dcéry pana Pantalóna, príchod Beatrice v prezlečení za svojho mŕtveho brata so svojím sluhom,
Kolízia (zauzlenie dej) – Beatrice ako jej brat žiada o ruku podľa dohody práve dcéru pana Pantalóna, jej sluha si nájde ďalšieho pána, aniž by o tom Beatrice vedela, shodou okolností je to jej milý, ktorého prišla hľadať, pretože bol obvinený z vraždy jej brata,
Kríza (rast napätia, vyvrcholenie dej) – sluha, aby sa neprezradil, že má 2 pánov, musí klamáť a vymýšľať obom pánom a tým zamotávať dej,
Peripetia (rozhodujúci obrat v dej) – Beatrice nakoniec nájde svojho milého,
Katastrofa (rozuzlenie, vyriešenie konfliktu) – sluha je odhalený, ale všetko svedie na fiktívneho priateľa, ovšem v chvíli, keď chce požiadať o ruku svoju milú, musí povedať celú pravdu.

The post Sluha dvou pánov – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Sluha dvoch pánov – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Tue, 10 Dec 2024 21:45:37 +0000

Kniha: Sluha dvoch pánov

Autor: Carlo Goldoni

Pridal(a): Ž

Charakteristika z hľadiska autorského

Kontext v tvorbe autora:
- Sluha dvoch pánov patrí k Goldoniho vrcholnej tvorbe. Prejavuje sa v nej commedia dell´arte, ktorá postupne mizí z autorovej tvorby a je nahradená dobovým obsahom. V tomto diele preberá vlastnosti klasických komediálnych postáv, ktoré sa v divadle objavujú už mnoho rokov.
- Goldoni písal aj tragédie, ale bol hlavne opravdovým majstrom komédie, ktorých napísal sto dvadsať. Pochádza z Talianska, ale neskôr sa presťahoval do Francúzska. Dôvodom bolo dlhodobé súperenie s Carlom Gozzim, mladším autorom, ktorý bol v Taliansku a hlavne v Benátkach veľmi obľúbený. Goldoni mal pocit, že jeho diela nie sú žiadané, a tak sa rozhodol odísť do Francúzska.
Autorský štýl:
- Autor používa hovorovú reč, a tak dej pôsobí zaujímavejšie. Nebojí sa použiť nadávok či zaujímavých prirovnaní a vďaka tomu je všetko prirodzenejšie.
Autorov vzťah:
- Ako malý chlapec často s rodinou cestoval po celej Taliansku. Vo svojich hrách teda mohol zúročiť znalosť rôznych kultúr, nárečí a zvykov. V tomto diele kombinuje staré typy postáv s vlastnými charakterovými vlastnosťami, dáva im rysy priateľov či tejdošných známych osobností.

Kultúrne a literárnohistorický kontext

Umelecký smer: osvietenstvo
Literárny kontext: celosvetový
Postoj k skutočnosti: satirický, realistický

Názorové filozofické východisko:

Lež má krátke nohy.
Pravda vždy zvíťazí.

Inšpirácia:

commedia dell´arte
tradícia divadelných postáv
diela iných autorov (napr. Plautove komédie, …)
súdobá spoločnosť

Rozbor: Sluha dvoch pánov

Napísané roku: 1745
Premiéra: 1746 v Benátkach (Teatro San Samuele)
1. vydanie: 1753 vo Florencii (najstaršie dochované)

Druhová charakteristika:

Literárna forma: próza
Literárny druh: dráma
Literárny žáner: komédia

Téma: ľudská vypočítavosť

Motív: láska, boje, vernosť, chudoba

Kompozičný postup:

chronologický

Jazykové prostriedky:

Jazyk:
- spisovný, hovorový (bodejť, …),
- objavujú sa tu zdrobneniny (pacinku, dceruška, zeťáček…),
- cudzie slová (Bravissimo!,…),
- nadávky (Ty hubo nevymáchaná! Kampak žábo hubatá!,…)
Autorská reč: spisovný, hovorový jazyk
Reč postáv: spisovný, hovorový jazyk

Umelecké prostriedky:

personifikácia: slovo padlo, cesty sú podivné, pochybnosti sú na mieste
epiteton: dobrosrdečný mladík, spoľahlivé a zaručené správy, obchodných priateľov
elipsa: Opatrnosť matka múdrosti.
epizeuxis: Počkať, počkať, lenom nie tak hr.
prirovnanie: hluchý ako poleno, kluk ako cumel
aposiotéza:

Nu a …?

Ja som z toho celý…celý…

Neviem, čo by som povedal…

Rozumiem dobre…

Určite ma pozná…

Prostriedky satiry, irónie: Goldoni používa prvky commedie dell´arte, sú tu teda typické postavy zosmiešňujúce spoločnosť. Každá postava má svoj osobitý humor a význam, zosmiešňuje inú vrstvu obyvateľov.

Osobná skúsenosť autora: V

diele sa odráža doba, v ktorej autor žil, keď boli zcela bežné súboje či domlúvené sňatky. Čo bolo pre neho určite inšpiráciou, a taktiež možnosťou, ako do diela vložiť vlastný názor či pocity.

Dejová stavba diela:

1. expozícia: príchod Frederiga Rasponiho neboli Beatrice
2. kolízia: Truffaldino sa stal Floridovým sluhou
3. kríza: zámiena Beatriciných a Floridových vecí
4. peripetia: stretnutie Beatrice a Florida
5. katastrofa: Truffaldinovo priznanie

Časopriestor

Prostredie: Benátky
Čas: 18. storočie

Postavy:

Pantalone Agnivorla – Klárčin otec, spoľahlivý, vážny, čestný
Klárka – dcéra Pantalona, zamilovaná, mĺčivá, spoľahlivá, naivná
Palmiro Palmare – doktor, Silviov otec, chytrý
Silvio – syn Palmira, zamilovaný, bojovný, vybušný, netrpezlivý, zbrklý, vášnivý
Beatrice Rasponi – prezlečená za muža vystupuje pod menom Frederigo Rasponi, mazaná, múdra, klamlivá, spoľahlivá, ohľaduplná
Florindo Aretusi – nápadník Beatrice Rasponi, bojovný, milý, dôverčivý
Brighella – hostinský, mĺčivý, priateľský
Smeraldina – Klárčina služobná, krásna, verná, drzá
Truffaldino – sluha Beaticin, potom Florindov, klamlivý, vypočítavý, negramotný, mazaný, komický

Dej:

Klárka a Silvio sa zasnúbia v dome pana Pantalone, keď sa najednou objaví Truffandino, sluha, ktorý tvrdí, že jeho pán je Frederigo Rasponi a chce prísť dovnútra. V dome nastane rozruch, pretože Frederigo mal byť mŕtvy. Kedysi pan Pantole sľuboval za ženu svoju dcéru Klárku, ale keď sa dozvedeli, že zomrel v súboji, Klárka sa zasnúbila so Silviom.

Po chvíli ho pozvú dovnútra, vo skutočnosti je to jeho sestra Beatrice, všetci uveria, že je to Frederigo, tak isto až na Brighellu, ktorá oboch dobre pozná. Brighella mlčí a ubytuje Frederiga v hostinci. Medzitým Truffaldino čaká vonku a vidí, že Floridov sluha je neschopný, pomôže mu a nechá sa najmúť. Od tejto chvíle je sluhom dvoch pánov. Beatrice prišla, aby našla svojho milenca Florida, kvôli ktorému sa kedysi uskutočnil súboj a Frederigo zomrel. Vysvetlí teda Klárke, že si ju nechce vziať a prezradí svoju totožnosť pod podmienkou mlčania. Klárke a Silviovi už nič nebráni v láske. Florido pošle Truffaldina na poštu, kde má vyzvednúť dopisy. Cestou potká Beatrice a to mu to tiež povie, aby išiel na poštu pre dopisy. Truffaldino nevie čítať, tak nevie, ktorý dopis patrí komu, rozhodne sa dať všetky dopisy Floridovi a ten mu vráti tie, ktoré mu nepatria. Florido si na jednom všimne Beatricinej adresy a spýta sa, odkiaľ ten dopis vzal. Truffaldino sa vymlúva na iného sluhu, pre ktorého dopis vyzvedal, a tak sa všetko vyzradí. Palmiro, Silviov otec, ide za Pantalonom, aby zistil, ako sa veci majú. Pohádajú sa a Palmiro všetko povie synovi. Silvio sa naštve a vytasí na pana Pantalona kord. V tu chvíľu príde Beatrice a zadrží Silvia, chce ho zabiť, ale Klárka ju prosí, aby to nespravila. Beatrice ustúpi pod podmienkou, že Klárka Silviovi nič neporozpráva. Po súboji idú všetci domov. Beatrice pozve na obed Pantalona, v tu istú chvíľu chce pozvať aj Florida. Truffaldino má čo robiť, aby všetkých obslúžil a neprezradil sa. Druhý deň má Truffaldino vybaliť obom pánom kufre. V rozrušení poplete ich veci a Florido nájde vo svojom kabáte podobizňu, ktorú kedysi dal Beatrici. Pýta sa ho, kde to vzal, Truffaldino povie, že bol kedysi jejím sluhom, ale jeho pani zomrela. Florido je zaskočený a zarmútený. Podobná situácia nenastane u Beatrice, ktorá nájde Floridove obchodné dopisy. Truffaldino opäť povie, že patria jeho bývalému pánovi, ktorý zomrel. Obaja vyjdú z pokojov a chystajú sa nešťastím prekonať, keď sa najednou stretnú.

Všetko sa vyzradí a Truffaldino si vymyslí fiktívneho sluhu, ktorý slúžil Floridovi. Beatrice všetko vyzradí aj ostatným a Silvio sa znova zasnúbi s Klárkou. Truffaldino miluje Klárčinu služobnú Smeraldinu, tak poprosí Florida, aby sa spýtal, či si ju môže vziať. Pantalone súhlasí. Po chvíli sa na to isté spýta Klárka, ktorá to povedala Beatrici, Pantole však nemôže súhlasiť, pretože už dal slovo Floridovi. Truffaldino sa teda musí priznať, že je sluhom Florida aj Beatrice.

Aktuálne vyzniecie diela:

Námiet lásky je stále aktuálny, aj keď súboje nie sú už také časté. Truffaldino, ktorý sa snaží získať to najlepšie pre seba a nehľadí na to, že by mohol spôsobiť smrť dvoch ľudí, má určite obdobu aj v dnešných ľuďoch, ktorí budujú svoju kariéru na úkor rodiny.

Pôsobenie na čitateľov:

Dielo sa mi veľmi páčilo. Dej ubíha rýchlo, je napínavý a komický. Klasická zápletka lásky je spracovaná bravúrne. Truffaldinovo klamstvo nemá žiadne meze a je zaujímavé, že sa dokáže vymlúvať skoro zo všetkého.

The post Sluha dvoch pánov – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Carlo Goldoni – životopis

Studijnysvet.sk — Thu, 05 Mar 2020 14:27:33 +0000

Téma: Carlo Goldoni

Zaslal(a): David Hampl

CARLO GOLDONI (1707 – 1793)

Carlo Goldoni bol preslávený taliansky spisovateľ a dramatik, najmä vďaka jeho komédiám, z ktorých sa mnohé hrajú dodnes.

ŽIVOT

Goldoni sa narodil v Benátkach v rodine lekára Giulia Goldoniho a jeho manželky Margherity. Odmala prejavoval výnimočné nadanie, už v štyroch rokoch sa naučil čítať a písať, okolo ôsmeho roku napísal svoju prvú hru pre deti. Vďaka sťahovavému životu otca a jeho nezdarenému podnikanie precestoval najrôznejšie mesta severné Taliansko, než v štyridsiatich rokoch zakotvil k trvalejšiemu pobytu v Benátkach, ani tam však nepretrvávajúcej príliš dlho.
V súvislosti s tým aj napriek jeho nesporný talent nenavštevoval štúdia súvisle, ale v niekoľkých etapách. Najprv sa pokúšal študovať filozofiu u dominikánov v Rimini , potom práva v Pavii a v Modene . Práva nakoniec dokončil v Ravenne, život ale zasvätil divadlu. Medzi štúdiu písal hry, kočovali s hereckou spoločnosťou a pracoval v rôznych advokátskych kanceláriách. Pôsobil tiež ako tajomník benátskeho veľvyslanca v Miláne.

V ďalších rokoch sa úspešne hrali jeho hry, stal sa riaditeľom divadiel v Benátkach aj Janove a písal libretá opier. Bol vymenovaný dvorným básnikom francúzskych Bourbonovcov v Parme. V roku 1758 ho prijal na audiencii pápež Kliment XIII.
Jeho posledným obdobím bol Paríž, kde pôsobil ako vychovávateľom kráľovských dcér a písal ďalšie komédie. V roku 1792 mu Národný konvent zastavil penziu, ktorú obnovil na príhovor jeho priateľov. Zomrel v chudobe deň pred týmto rozhodnutím.

Dielo

Goldoni – Raccolta di commedie scelte, 1819

Tragédie

1733 – Amalasunta

Tragikomédie

1724 – Il colosso (Kolos)
1734 – Belisario
1738 – Sveták Jerolým
1753 – La sposa persiana (Peržanka)

Commedie

1745 – Sluha dvoch pánov
1745 – Benátske dvojičky
1748 – Prefíkaná vdova
1749 – Dobrá manželka
1750 – Starožitníkova rodina
1750 – Šťastná dedička
1750/1751 – Divadlo komédie
1750/1751 – Tvrdohlavá žena
1750/1751 – Klamár
1750/1751 – Reštaurácia
1752 – Múdra žena
1752 – Zaľúbená slúžka
1753 – Záhadná žena
1755 – Slúžky
1759 – Milenci
1759 – Impresário zo Smyrny
1760 – Primitívny muž
1760 – Kuriózny prípad
1760 – Nový dom
1761 – Dobrá matka
1761 – Dovolenkové dobrodružstvo
1761 – Späť z prázdnin
1763 – Láska Harlekýna a Kamily
1763 – Harlekýnova žiarlivosť
1763 – Kamiline obavy
1764 – Láska Zelindy a Lindora
1765 – Vejár
Márnotratník
Benátsky právnik
Otec rodiny
Hráč
Skutočný priateľ
Rozumná dáma
Neznáma dáma
Molière
Správkyňa
Vojenská milenka
Ochranca
Kupci
Anglický filozof
Torquato Tasso

Rozprávky

1761 – Láska k trom pomarančom

Melodrámy

1743 – Konteska
1749 – Arkádia v Brenta
1754 – Vidiecky filozof
1757 – Trh v Malmantile
1760 – Dobrá dcéra

Kantáty a serenády

Múdra nymfa
Šťastní milenci
Štyri ročné obdobia
Chór múz
Láska k zemi
Vatikánske orákulum

Oratóriá

Magdalena conversio

Náboženské hry

L’unione del reale profeta Davide

Divadelné predstavenia

Il disinganno in corte

Poézia

1725 – satirické básne
1725/1726 – pôstne kázania

Intermezzá

1729 – Spevák
1732 – Gondolier benátsky

The post Carlo Goldoni – životopis appeared first on StudijnySvet.sk.

Sluha dvoch pánov – denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Fri, 08 Mar 2019 10:17:47 +0000

Kniha: Sluha dvoch pánov

Autor: Carlo Goldoni

Zaslal(a): Braan

Miesto a doba deje:

– Benátky

– 18. storočia

Námet a dejová osnova:

Hlavné postavy:

Trufaldino- sluha
BeatriceRasponi – v prezlečení za svojho brata
FlorindoAretusa – milenec Beatrice
Pantalonede Bisognosi
Clarice- Pantalonova dcéra
doktor Lombardi
Silvio – syndoktora Lombardiho
Brighella- hostinský
Smeraldina- komorná Clarice

Dej

Odohráva sa v Benátkach na dvore pána Pantalon a tiež v okolí hostince. V priebehu jedného dňa. Truffaldino prichádza spoločne s Beatrice do Benátok. Beatrice je prezlečená za svojho brata Federigo Rasponiho, ktorého v boji zabil jej milenec Florido Aretusa. Preto bol donútený odísť z Turína do Benátok. Beatrice sa ho rozhodla nájsť a dúfa, že s dostatočným peňažným množstvom, ktorý si chce obstarať u pána Pantalon ho bude môcť vyplatiť, aby sa mohol vrátiť do Turína.

V tú istú chvíľu sa Clarice, dcéra pána Pantalon a Silvio, syn doktora Lombardiho, zasnúbi. Ovšem Beatrice svojím príchodom do Benátok spôsobí zmätok. Pretože Clarice bola zasľúbená Federigo, v domnení, že je pán Federigo mŕtvy, sľúbil Claricinu ruku Silviovi. Teraz bude musieť dodržať sľub daný Federigo aj napriek zjavný odpor a nesúhlas Silvia a jeho otca. Brighella, ktorý žil v Turíne tri roky a ktorý poznal ako Federigo, tak Beatrice, dosvedčí pánovi Pantalon aj ostatným, že muž, ktorý prišiel, je skutočne Federigo Rasponi. Beatrice opíše Brighella všetko, čo sa v Turíne stalo a prečo sa rozhodla prísť do Benátok.

Trufaldíno medzi tým využíva situácie a stane sa sluhom druhého pána. Ktorý je zhodou náhod Florindo a ktorý sa tiež ubytoval v rovnakom hostinci ako Beatrice. Osem neustále sa míňa.
Jeho úloha sluhov dvoch pánov, však nie je ľahká. Truffaldino sa dopúšťa mnohých omylov a zámen. Dostáva sa do situácií, z ktorých si mnohokrát zdatne pomôže klamstiev. Niekedy len nevinnou, ale v mnohých prípadoch, zapletá už zložitú situáciu svojich pánov. Dostane sa až tak ďaleko, že obom svojim pánom povie, o smrti toho druhého. Nakoniec sa na všetky jeho výmysly príde a on sa chytro vyhovorí na fiktívneho sluhu Pasquala. Celú pravdu je nútený prezradiť vo chvíli, keď chce požiadať o ruku Smeraldiny.

Charakteristika hlavných postáv:

Truffaldino

– šikovný a prefíkaný, aj keď pôsobí dojmom, ako by nevedel do piatich počítať

– sluha Florinda a Beatrice

– nedostatok vzdelania – nevie čítať ani písať, vyvažuje to jeho obrovská prefíkanosť

– výrečný

– nezvláda obsluhovať oba pánov

– klame, má stále hlad

Beatrice

– odvážne, v prestrojení za svojho brata Frederika ospravedlňovala svojho milenca Florinda

– mladá a krásna

Florindo

– statočný, odhodlaný bojovať za svoju lásku Beatrice

– vrah Frederika

– rázna mužská postava

Autorov zámer – hlavná myšlienka diela:

– z lásky človek dokáže veľké veci a lož má krátke nohy, pravda vždy vyjde najavo

– akonáhle raz niekto začne klamať, bude klamať stále, až sa do tých klamstiev poriadne zamotá

Jazykové prostriedky:

– Hra vyniká nadmierou vtipu, použitím zveličenia. Je tvorená jednoduchými dialógmi a dáva veľký priestor improvizáciu. Oproti klasickej komédii dell’arte postavy používajú hovorový jazyk, ale nie sú vulgárne. Niektoré zápletky sú založené na jazykových nedorozumeniach(Kulmen – Pascal).

Charakteristika umeleckého textu:

– komédia (veselohra), dráma

– Commedia dell’arte – improvizácie

– obdobie klasicizmu

– odraz dobových ľudových a buržoáznych vrstiev

Vplyv diela:

Goldoni vychádza z tradičného poňatie postavy sluhu ako hýbateľa deje pochádzajúce už z antiky (Plautus). Truffaldino je typ múdreho blázna, ktorý sa neskôr v českej literatúre objavuje v Haškova Švejkovi alebo Hrabalovho strýkovi Pepino. Sluha dvoch pánov je aj do súčasnosti jedna z najhranejších Goldoniho hier.

Autor:

Carlo Goldoni (25. februára 1707 Benátky – 6. februára 1793 Paríž) bol taliansky dramatik, autor hlavne komédií. Svoju prvú hru napísal v deviatich rokoch. S rodinou cestoval po celom Taliansku. Pokúsil sa študovať filozofiu a potom práva, ktorých štúdium dokončil až po ôsmich rokoch. Určitú dobu pôsobil aj ako tajomník benátskeho veľvyslanca v Miláne. V roku 1734 sa stal účastníkom bitky pri Parmy a vrátil sa do Benátok. Tam sa začal venovať už výhradne divadlu. S divadelnou spoločnosťou sa pohyboval po Taliansku, počas pobytu v Janove sa oženil s Nicoletta Conniovou. V ďalších rokoch sa úspešne hrali desiatky jeho hier, bol riaditeľom divadiel v Benátkach aj Janove, písal libretá opier. V roku 1757 bol menovaný v Parme dvorným básnikom francúzskych Bourbonovcov s pravidelnou penziou. V roku 1758 ho prijal na audiencii pápež Kliment XIII. V roku 1763 odišiel do Paríža, kde sa stal vychovávateľom kráľovských dcér a písal ďalšie komédie. V rokoch 1784 – 1787 napísal svoje Pamäte. V roku 1792 mu Národný konvent zastavil penziu. Obnovil mu ju na príhovor priateľov vo februári 1793. Zomrel v chudobe deň pred týmto rozhodnutím.

Dielo:

Goldoni sa venoval hlavne komédiám a písal tiež libreta k operám. Medzi najznámejšie komédia patrí Kolos (1724, satira, kvôli ktorej bol vylúčený z koľaje v Pavii), Komteska (1743, prvé realizovanej libreto ku komické opere), Klamár (1750-51), Mirandolina (1753), grobian(1760) a Poprask na lagúne (1762).

The post Sluha dvoch pánov – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.