Božena Němcová Archivy | StudijnySvet.sk

Božena Němcová (život a dielo)

Studijnysvet.sk — Thu, 06 Nov 2025 14:22:56 +0000

Česká spisovateľka, predstaviteľka realizmu a romantizmu v českej literatúre, autorka románov, poviedok a rozprávok, známa svojím hlbokým sociálnym cítením a realistickým zobrazením života na českom vidieku.

📝 Život

Narodila sa ako Barbora Panklová. Jej pôvod je nejasný. Existujú dohady o jej šľachtickom pôvode, ale pravdepodobnejšie je, že bola dcérou slúžky a kniežaťa. Jej detstvo bolo poznačené chudobou a častým sťahovaním. V mladosti pracovala ako slúžka a vychovávateľka. Vydala sa za Josefa Němca, úradníka finančnej stráže. Manželstvo bolo nešťastné. Josef Němec bol nestály, mal problémy s alkoholom a hazardnými hrami a často menil zamestnanie. Božena s ním prežila búrlivý a nestabilný život, neustále sa sťahovali po rôznych miestach Čiech. Manželove časté presuny kvôli práci a finančné problémy rodiny výrazne ovplyvnili život spisovateľky. Musela sa vyrovnať s chudobou, neistotou a častým sťahovaním. Napriek ťažkým životným podmienkam sa nevzdávala a venovala sa literárnej tvorbe. Jej manžel ju v jej literárnych ambíciách nepodporoval, dokonca jej tvorbu spochybňoval a zosmiešňoval. Mala štyri deti, z ktorých tri zomreli v útlom veku. Strata detí bola pre ňu obrovskou ranou. Okrem literárnej činnosti sa venovala aj zbieraniu a zapisovaniu ľudových piesní, rozprávok a povestí. Zaujímala sa o folklór a etnografiu a vnímala ich ako dôležitú súčasť národnej identity. Jej záujem o ľudovú kultúru sa prejavil aj v jej literárnej tvorbe. Aktívne sa zapájala aj do spoločenského diania. Počas revolučného roku sa angažovala v národnom hnutí a podporovala myšlienky slobody a demokracie. Kvôli svojim politickým názorom sa dostala do konfliktu s rakúskymi úradmi a bola nútená utiecť do zahraničia. Jej neskoršie roky boli poznačené chorobou a finančnými problémami. Zomrela v Prahe. Jej život bol plný protikladov, od šťastných momentov spojených s literárnym úspechom až po tragické udalosti a existenčné starosti. Jej silná osobnosť a odhodlanie prekonávať prekážky ju však priviedli k tomu, že sa stala jednou z najvýznamnejších osobností českej literatúry.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Jej diela sa vyznačujú hlbokým psychologickým ponorom do vnútorného sveta postáv. Realisticky zobrazuje život na českom vidieku, s jeho radosťami i starosťami. Svojím súcitným pohľadom odkrýva sociálne problémy a krivdy svojej doby. Jej štýl je lyrický a poetický, zároveň však realistický a presný v detailoch. V jej dielach sa prelína romantický pohľad na svet s realistickým zobrazením spoločenskej reality. Jazyk jej diel je bohatý a expresívny, s prvkami ľudovej reči a nárečí. Využíva pestrú paletu výrazových prostriedkov, od jemných lyrických opisov až po dramatické dialógy. Dôležitú úlohu v jej tvorbe zohráva aj symbolika a metaforika, ktoré dodávajú jej dielam hlbší význam.

👥 Literárni súčasníci

Karel Jaromír Erben (Kytice), Karel Hynek Mácha (Máj), Jan Neruda (Povídky malostranské), Josef Kajetán Tyl (Fidlovačka)

Rozbory a obsahy autora Všetky rozbory a obsahy

The post Božena Němcová (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Divá Bára – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Sun, 02 Feb 2025 21:01:08 +0000

Kniha: Divá Bára

Autor: Božena Němcová

Pridal(a): Pisisiky

Božena Němcová (1820 – 1862)

rodné meno: Barbora Novotná (neskôr Barbora Panklová)

česká spisovateľka

neskorý romantizmus/raný realizmus

národná patrónka

ženské a národné emancipačné snahy

v 20. storočí múza mnohých autorov (napr. Vítězslav Nezval, Jaroslav Seifert, František Halas)

vnímaná ako zakladateľka českej prózy

Rozbor diela: Divá Bára

Rok prvého vydania: 1856 v kalendári Česká pokladnica

Druh: próza

Žáner: poviedka

Zasadenie do kontextu:

Dielo spadá pod idealistický realizmus a ukazuje, ako by mal život vyzerať. Autorka prežila ťažký život a zomrela skoro na podvýživu. Jej manželstvo bolo nešťastné, čo by mohla byť paralela s osudom Divej Báry.

Poviedka Divá Bára nepriamo nadväzuje na Němcovej najznámejšie dielo Babička.

Věcný obsah:

Téma: Príbeh rozpráva o živote nebojácnej pastierovej dcéry Báry, ktorá zbaví svoju kamarátku Elšku nemilého nápadníka a sama sa vydá za poľovníka, ktorého miluje.

Námet: Božena Němcová čerpá námety zo svojho okolia a píše idylicky o živote na dedine a o ľuďoch, ktorých priamo alebo nepriamo poznala.

Ideový obsah:

Autorský postoj: Autorka mala k látke, deju a postavám osobný vzťah.

Kompozícia:

chronologická

Rozprávačské postupy:

er – forma

Jazyk a pomenovanie:

Poviedka je napísaná realisticky.

Autorka nepoužíva nepriame pomenovania (metafory), ale naopak podtrhuje autentickosť deja bohatým užitím archaizmov, nárečových výrazov, ľudových zvratov a pod.

Postavy:

Dedinská honorácia predstavuje svojou poverčivosťou a obmedzenosťou, to čo je negatívnym dôsledkom daného spoločenského spolužitia; v Báre je vyzdvihnutá prirodzenosť, ktorá môže prospešne ovplyvňovať ľudské spoločenstvo a obnovovať ho. Tento konflikt je v tomto spoločenstve neriešiteľný.

Bára – smelá, silná, temperamentná, pôsobí „tvrdě“, v jadre je citlivá
- Dcéra obecného pastiera Jakuba a jeho zosnulej manželky Báry. Báre sa prezývalo divá, pretože sa verilo, že je to dieťa, ktoré priniesla Poludnica. Ľudia sa jej preto báli, zakazovali svojim deťom s Bárou kamar
  
  The post Divá Bára – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Babička – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Tue, 07 Jan 2025 16:58:15 +0000

Kniha: Babička

Autor: Božena Němcová

Pridal(a): T., Csfrd

Božena Němcová

Narodila sa vo Viedni roku 1820 do rodiny panského kočiša

Svoje detstvo prežila v Ratibořiciach u Českej Skalice – tu na ňu mala veľký vplyv babička

V 17 rokoch sa na nátlak matky vydala za staršieho úradníka, stále sa sťahovali a mali 4 deti, manželstvo nebolo šťastné

Keď bývali v Prahe, Němcová sa schádzala s predstaviteľmi tejdošej českej kultúry, začala písať

Zberateľka ľudovej slovesnosti

Ďalšie diela:

Divá Bára, Karla, Pan učiteľ, V zámku a v podzámčí, Slovenské pohádky a povesti, Obrazy z okolia domažlického a Národné báchorky a povesti…

Literárne-historický kontext

Český realizmus – dôraz na pravdivé a objektívne poznávanie skutočnosti, hrdinovia sa vyvíjajú. Do tohto obdobia patria napr. aj K. H. Borovský.

Dobový a umelecký kontext (Boženy Němcovej)

Božena Němcová sa narodila v roku 1820 vo Viedni manželom Panklovým. Detstvo prežila v Ratibořiciach, kde na ňu mala veľký vplyv jej babička Magdalena Novotná. Z týchto rokov pochádza predloha pre Babičku. Vydala sa za Josefa Němca, ktorý pracoval ako celník, ale kvôli svojmu vlastenectvu bol neustále premiestňovaný, preto bol nútený sa s rodinou neustále sťahovať. Po presťahovaní do Prahy sa Němcová zoznámila s národne-oslobodzovacím hnutím a začala svoju literárnou aktivitou. Ide o druhú ženu figurujúcu v českej literatúre. Typické sú pre ňu prostredie vidieka a sociálna kritika (ktorú Babička neobsahuje). Jej prvým dielom bola báseň Ženám českým. Na svojich cestách sa zaujímala o folklór a zbierala slovesnosť, napísala Babičku písala vo veľmi ťažkom období života, keď jej manžel nemal prácu, žili v chudobe a jej syn umieral na tuberkulózu. Babička vyšla v roku 1855. Od tejto doby až do smrti prežívala komplikácie v rodinnom živote a žila v ústraní. V kontakte bola aj s májovcami a v almanachu Máj bola obsiahnutá jej poviedka Chýže pod horami. Po smrti sa jej dostalo veľkolepého pohrebu a slávy, čo kontrastuje s jej životom prežitým v biede.

Tvorba Boženy Němcovej je nedielnou súčasťou počiatkov českého realizmu, ktorý po revolúcii v roku 1848 nadviazal na romantizmus. Doznievanie obrozeneckého myslenia je v raných dielach realizmu stále znáteľné, teda aj Babička je na jakomsi rozhraní medzi realizmom a romantizmom.

Rozbor diela: Babička

Štruktúra diela

Podtitul: Obrazy z vidieckeho života

Lit. druh: próza –> prozaická epika

Literárny žáner: poviedka – menší rozsah, málo postáv a jedna dejová línia

Jazyk: spisovný zodpovedajúci tejdošej dobe – archaizmy, nárečie

Kompozícia: chronologická, ale s občasnými návratmi do minulosti postáv, písané v er-forme

Kompozičná výstavba: rámcová (prológ + epilóg)

Charakteristika a dej diela

Hlavné téma: život na vidieku, porovnanie života chudobných a panstva v kolobehu štyroch ročných období

Vedľajšie téma: zvyky a tradície

Motívy: pomatenie Viktorky, príchod čiernych myslivcov, dožinky, stretnutie babičky s kniežaťom, odvedenie Jakuba Míly na vojnu…

Epizóda: príbeh o Viktorke

Časopriestor: Staré bělidlo, ratibořický zámok, 1. polovica 19. storočia

Vyprávačie spôsoby:

dialógy a monológy

Typy prejavov:

priama reč v dialógoch postáv

Jazykové prostriedky:

spisovný i nespisovný jazyk, použité nárečie, archaizmy, prirovnania, priama reč, vulgarizmy, príslovia, porekadlá, pranostiky….

Postavy:

babička – literárny typ, múdra, zručná, vždy ochotná každému poradiť a pomôcť, pracovitá, veriaca, skromná, zásaditá, žije v súlade s prírodou, zidealizovaná postava, vzor pre okolie, povierčivá, všetkým pomáha

Barunka – najstaršia vnučka babičky, predstavuje autobiografický obraz Němcovej, babičkinou najobľúbenejšou vnučkou, poslušná, tichá, rozumná, vidí v babičke vzor

knieža Zaháňská – milá, obetavá, priateľí sa s babičkou, pomáha chudobným a bežným ľuďom

Hortenzie – svärenkyňa kniežaťa, pôvodom z Talianska, kde sa zamilovala do maliara

Viktorka – romantická postava, škaredá, chytrá, zamilovala sa do vojaka, s ktorým mala dieťa, ten ju potom opustil, ona sa zbláznila, zabila dieťa, žila v lesoch, zpievala dieťaťu u splavu, zabil ju blesk

manželia Proškovci – dcéra a zať babičky, rodičia detí, Tereza najstaršia dcéra babičky

Jan a Vilém – bratia Barunky

Adélka – najmladšia zo súrodencov, zvedavá, učenlivá

Sultán, Tyrl – psy

Hortenzie – kniežaťa schovanka, milá, rada si hrá s vidieckymi deťmi, v babičke nachádza porozumenie a lásku

myslivec, mlynár, aj.

Dielo má dve časti:

prvá nám predstavuje prostredie Starého bělidla a jeho obyvateľov

v druhej ročné kolobeh na bělidle

Dej sa odohráva v 30. rokoch 19. storočia v Ratibořickom údolí:

Babička na žiadosť svojej dcéry Terezy prichádza na Staré bělidlo. Okamžite si získala deti, s ktorými chodila na prechádzky, vyprávala im rozprávky a príbehy a nábožensky ich vychovávala. Starala sa o hospodárenie a čoskoro si ju obľúbili aj ostatní obyvatelia. Pri jednej prechádzke s deťmi sa stretli s kniežaťom a Hortenziou a boli pozvaní do zámku a sblížili sa. Neskôr sa babička dozvie o Viktorke a o jej tragickom osude.

Babičke si všetci nesmierne vážia, ide im vzorom, pýtajú sa jej o radu a ona im vždy správne poradí. U kniežaťa sa prihovorila za Hortenziu, ktorú kniežaťa chcela vydať za kniežaťa, ktorého nemá rada. Hortenzie sa svierila babičke, že miluje maliara v Taliansku, ktorý ju učil maľovať. Kniežaťa všetko pochopila a Hortenzie sa vydala za toho maliara. Avšak pri pôrode dieťaťa zomrela. Babička podobne dala dohromady hospodské dievča Kristlu a Mílu, ktorého odviedli na vojnu. Kniežaťa zariadila jeho prepustenie.

Na konci knihy babička skutočne starnie a schodí. Rozoslala všetkým dopisy, aby príšli. I Barunka prišla z Viedne a o pár dní neskôr babička zomrela a všetci pre ňu trúchlili.

Postavy v poviedke sú silno zidealizované, najmä Babička

Dejová línia je popisovaná v cyklickom čase, teda štyri ročné obdobia, slávenie sviatkov, tradícií a obyčajov

Kontrast medzi generáciami, prostým životom a životom na zámku, avšak nenastáva konflikt, ide o dva odlišné spôsoby života

Dielo je na pomezí realizmu (pravdivé zachytenie skutočnosti, zobrazenie každodenného života, štúdium človeka a spoločnosti, ovplyvňovanie hrdinov) a romantizmu (náklonnosť k prírode, histórii a fantázii, zotožnenie hrdiny s autorom, extravagantné skutky, nešťastná láska, citová rozervanosť)

Vplyv diela:

Filmové verzie, muzikál

V roku 1940 zfilmoval František Čáp, 1971 Antonín Moskalyk natočil dvojdielny film, Barunku tu hrá Libuše Šafránková

Okolnosti vzniku diela:

Němcová vlastné spomienky na detstvo, predobrazom bola Němcovej babička – Magdaléna Novotná, dielo písala v dobe veľkej osobnej krízy (už bola ťažko chorá, žila v biede, zomrel jej syn Hynek)

The post Babička – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

V zámku a podzámčí – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Mon, 06 Jan 2025 17:10:15 +0000

Kniha: V zámku a podzámčí

Autor: Božena Němcová

Pridal(a): Aneta

BOŽENA NĚMCOVÁ (1820 – 1862)

– sú dohady o pôvode a narodení

– dievčenské meno Barunka Panklová, narodila sa vo Viedni

– detstvo prežila v Ratibořiciach u Českej Skalice (Náchodsko)

– tu na ňu mala veľký vplyv babička Magdaléna Novotná (predobraz postavy Babičky),

prostá vidiecka žena s bohatými skúsenosťami, múdra a shovívavá, ktorá sa starala o

Barunku

– otec pracoval ako panský kočiš a matka bola slúžka

– na vychovanie Barunka odišla do rodiny hospodárskeho správcu Hocha v Chvalkoviciach,

kde poprvé prišla do styku s literatúrou → veľký vplyv, učila sa u nich hrať na klavír

– v 17 rokoch sa pod nátlakom vydala za staršieho úradníka finančnej stráže Josefa Němce, s

ktorým mala 4 deti

– často sa museli sťahovať kvôli jeho zamestnaniu napr.: do Domažlic, Ďarmot, Prahy,

Litomyšle atd.

– v roku 1842 sa presťahovali do Prahy, Němcová tu upútala českú spoločnosť svojou

prirozenou inteligenciou, získala si mnoho priateľov (Havlíček, Frič, Erben)

– najväčším priateľom sa jej stal V. Nebeský, básnik, stala sa jeho žiačkou, pokúša sa o

básnickú tvorbu

– najprv začala písať básne s prvkami národného obrodenia

– v Domažliciach prežíva tvorivý nepokoj, zbierala po dedinách ľudové báchorky a rozprávky

– pobývala na Chodsku → zber rozprávok

– v Polnej žila v kvete svojej mladosti

– oba sa politicky angažovali

– v roku 1850 pobyt v Dolných Uhrách na Slovensku, celkom 4x,

– je považovaná za zakladateľku českej modernej prózy.

– vplyv: doznievanie romantizmu, národného obrodenia; vo svete realizmus

– veľký vplyv na ňu mal Klácel, katolícky kňaz, spisovateľ, novinár, písal pedagogické spisy,

motto: ,,snaha o spoločenskú nápravu“; napísal: Listy priateľa k priateľke o pôvode

   socializmu a komunizmu → otázky B. Němcovej, ktoré mu kládla v listoch

– zomrela v Prahe

Diela:

– vstup do literatúry – vlastenecké verše napr.: Ženám českým, Slávne ráno, Moja vlasť

Zbierka ľudovej slovesnosti:

rozprávky:

Národné báchorky a povesti

– novelistické, humorné rozprávky, legendy

– ukázala vyprávačský talent

– vyprávanie neživota

– rozprávky: upravovala, strácala ľudovému hrdinovi, motiv spravodlivosti

Slovenské rozprávky a povesti (z Dolných Uhier)

národopisné štúdie:

Obrazy z okolia domažlického (publicistická próza)

– zachytáva svoje dojmy z Chodska, kam odišla s manželom

– život chodského ľudu, kultúry, zvyky, kroje, nárečie, apod.

– metóda z obrazov zo života

poviedky:

– vo všetkých poviedkach vystupuje postava všestranného dobrého človeka

Divá Bára

– dcéra pastiera Jakuba

– nezkrotná a odvážná dievčina, ktorá sa nebojí vzoprieť spoločenskej nespravodlivosti a

konvenciám

Pohorská dedina (novelistická poviedka, novela)

– Chodsko, najvyššia miera idealizácie

– ideálna shoda vrchnosti s poddanými

Pan učiteľ (Česká Skalice)

– vracia sa vo vzpomienkach do školských rokov a vytvára obraz ideálneho učiteľa

Dobrý človek

– tak sa volá aj prvá poviedka

Chyže pod horami (Slovensko)

Karla

Chudí ľudia

Čtyri doby

V zámku a podzámčí

Babička

– tzv. obrazy vidieckeho života – vrchol tvorby

– vznik po smrti syna Hynka, spomienky na detstvo

– cieľ: ukázať harmonický život prostých ľudí, vzor ľudskej dokonalosti človeka

– postavy: babička Magdaléna Novotná (ústredná postava), Barunčini rodičia, Barunka, Jan,

Vilém, Adélka, Viktorka, pani knieža, komtesa Hortenzia

lyrizovaná próza:

Čtyri doby

cestopisy

Z Uhier

Spomienky z cesty po Uhrách

Obrazy zo života slovenského

Kraje a lesy na Slovensku

V ZÁMKU A PODZÁMČÍ

   Mešťácky zbohatlík pan Skočdopole na prianie svojej manželky kúpil k svojmu menu šľachtický prívlastok von Springenfeld (tj. nemecký preklad mena Skočdopole). Paní von Springenfeld je sobecká, bezohľadná. Pochádza z meštianstva Jej žene, ktorá túžila zaradiť medzi šľachtu, sa zdalo toto meno ďaleko vznešenejšie ako meno české. Poriadila si francúzsku komornú, prohnanú Sáru, ktorá dávnejšie údajne slúžila u nejakej grófky. Na paní Skočdopolovú mala veľký vplyv, všetko muselo byť v dome tak, ako to chcela Sára – ako u grófky. Na Sářinu radu si paní opatriala psíka Joliho, ktorému prostíral jedlo lokaj, dbal, aby sa mu nič neprijelo, paní mu odkázala aj päťsto zlatých pre prípad, že by ju prežil. Pan Skočdopole to neschvaľoval, ale nebránil tomu. Všichni mali pána radšej ako paní – pri svojom bohatstve zostal skromným a vlídnym človekom. Nikto však nemal rád Sáru, bola panovačná, najmenej rada mala panskú Klárku, ktorá bola pravým opakom Sářiným – mladá, pekná, pracovitá, láskavá.

Opakom krásy zámku je podzámčí – najchudobnejší ľudia – podruzi – tam žijú v ratejni. Po nejaký čas tam mohla bydlíť aj vdova Karásková so svojimi dvoma chlapcami – Vojtěchom a malým Josífkom. V lete musia z ratejny preč, lebo panský správca nariadil, že nesmie mnoho ľudí spať pohromade – v Prahe sa objavila epidémia cholery. Keď Karáskovej zomrel muž na následky pádu z lešenia, rodina upadla do veľkej biedy, Karásková onemocnela a bola nútená s deťmi žobrať po dedine. Josífek umiera, Vojtěchovi, ktorý prosil na zámku o trochu jedla, pomáha dobrá Klárka. Nešťastnej matky a Vojtěcha sa ujíma krajčír Sýkora, má však sám päť detí a je chudobný. V ďalších dňoch Karásková onemocnela a umiera na choleru – ako konštatuje zámocký lekár. Vojtěch zostáva u Sýkorových.

V podzámčí sa šíri epidémia cholery najprv medzi najchudobnejšími. Na zámku v tej dobe poriadajú poľovačku, na ktorú sa sjíždia bohatí páni. Sára sa zamiluje do grófskeho komorníka Jacquese a zanedbá starostlivosť o Joliho, ktorý utečie zo zámku. Vojtěch Joliho (psík paní von Springenfeld) zachránil a dostáva sa na zámok, nájde a s Klárčiným ženichom pisárom Kalinou ho odevzdajú paní Skočdopolovej.

Paní sa rozhodne, že za odmenu Vojtěcha ustanoví spoločníkom a ochráncom Joliho. Ponechá si ho u seba ako páža. Nechá mu šiť livrej, ale chlapec sa za podivné oblečenie stydí.

Na zámku sa chlapec spoznáva s klíčnicou Márinkou, jej láskavou a dobrotivou dcérou Karolínou a s mamzel Sárou, ktorá má na paní veľký vplyv a značne toho zneužíva.

Vojtěch je veľmi bystrý chlapec. Poznal trápenie a biedu chudiny, hlad, choroby, smrť, tri spoločenské vrstvy. Na zámku poznáva blahobytný život, dostatok, hýranie a plýtvanie. Hoci je to len malý chlapec, spoustu vecí chápe viac ako sama paní.

Sára si smlúva schôdzku s komorníkom a domluví sa, že dostanú komorníka do služby na zámok a spolu budú paní ovládať. Paní však rozhovor zaslechne a oboch prepustí. Paní Skočdopolová onemocnela na choleru – choroba jejakoby zmenila, doktor jej slibuje, že sa uzdraví, pretože má všetko dostatok. Vypráva, ako choroba radí medzi chudobnými ľudmi. Počas svojej choroby zisťuje, že bohatstvo nie je to najdôležitejšie. Prepustila Sáru, keď sa presvedčila, že jej klamala a že sa teší, ako sa budú môcť dobre s Jacquesom na jej účet. Začína sa zaujímať o nižšie vrstvy a pomáha im. Stáva sa z nej človek s dobrým srdcom, prestáva byť povýšená a pyšná. Začala sa chovať vlídne k Klárke, doktorovi aj k Vojtěchovi. Po uzdravení paní venovala finančnú podporu nemocniciám, zamestnávala chudobný ľud a povzdvihla svoje panstvo. S manželom adoptovala sirotu Emila, manželovho príbuzného, založila opatrovňu pre malé deti a nemocnicu. Vojtěch mu robí spoločníka, ale potom odchádza študovať medicínu.

1) Celková charakteristika

Poviedka opisuje rozmařilý život bohatých ľudí na zámku a nuznú existenciu chudobných ľudí v podzámčí. Kontrast bohatstva a biedy spisovateľka vyhrocuje do podoby sobeckosti zbohatlíkov a hlbokého ľudstva obyčajných ľudí. V duchu realizmu vykresľuje stav spoločnosti 1. polovice 19. storočia. Na niektoré dobové sociálne otázky pohlíža idealisticky, napr. v prípade paní Skočdopolovej pripúšťa premenu sobeckého zbohatlíka v ľudsky srdčného človeka.

2) Postavy

V poviedke je významne zastúpených viac postáv, nevystupuje tu len hlavný hrdina. Už titul diela napovedá vydelenie postáv odlišného prostredia, v ktorom žijú. Manželia Skočdopoloví predstavujú typ zbohatlých malomeštiakov, ktorí sa snažia za každú cenu vyrovnať sa postaveniu rodovej šľachty. Kúpia si zámok titul ,,von Springenfeld“, a zvlášť paní Skočdopolová napodobuje šľachtické noblesné chovanie s rozmařilým spôsobom života. Výraznými negatívnymi postavami sú mamzel Sára a sluha Jacques, ktorí sa chcú za každú cenu obohatiť vo vlastný prospech. Kladné postavy zo zámockého prostredia tvoria milostná dvojica pisára Kaliny a druhej komorné Klárky, jej matka klíčnica Marjánka a ďalší. Obyvatelia podzámčia sú delený na tri triedy, z ktorej prvú tvoria bohatí mešťania, v negatívnych rysov malomeštiaci obdobného chovania paní Skočdopolovej. Němcová niektoré z nich priznačne pojmenuje: pan Čmuchálek, Vydřihost, paní Nemastová či Zavrtalová. Kladný typ tejto triedy predstavuje postava doktora. Do druhej triedy sú radení chudobnejší remeselníci, zastúpení významnou postavou krajčíra Sýkory, a tretiu tvoria tí najchudobnejší, konkrétne postava vdovy Karáskovej a jej syna Vojtěcha. Němcová ich označuje slovom ,,podruhovina“.

3) Kompozícia

Dej je umiestnený do okolia Nymburku, do doby autorčinej súčasnosti. Základným kompozičným princípom je kontrast. Pomocou neho Němcová vydeľuje dve roviny vyprávania, z ktorej jedna sa odohráva na zámku a druhá v podzámčí. Dve dejové línie sa pretínajú v situácii, keď Vojtěch nájde zatúlaného zámockého psíka Joliho a za odmenu je prijatý na zámok ako adoptovaný syn. K dejovo vyhrotenému konfliktu dochádza v okamihu, keď paní von Springenfeld odhalí pretvárku komorné Sáry a zdravotne sa zrúti. Sáru nechá vyhodiť a formou fyzického uzdravenia sa zmení aj jej charakter. Z dávnejšie rozmařilej a sobeckej paní von Springenfeld sa stane dobrosrdečná žena, ktorá napraví všetky svoje dávnejšie prehrešky. Otvorený záver poviedky naznačuje, že Němcovej išlo o premenu tejto postavy, nie o dokončenie osudov ďalších postáv.

4) Jazyk a štýl

Němcová vyniká majstrovským vyprávačským talentom. Svojou rozsiahlou znalosťou ľudového jazyka v tejto poviedke využíva ako umelecký prostriedok pri rozdielnej charakterizácii osôb a ich rečí. Tak napr.: rozhovor vdovy Karáskovej s deťmi pôsobí veľmi mierne a citlive, naopak dialóg komorné Sáry a sluhy Jacquese je povrchný a frázovitý.

5) Okolnosti vzniku diela

Autorka sama patrila svojím postavením z hľadiska tejdojšej spoločnosti medzi mestskú honoráciu, ale jej záujmy a názory sa vyvíjali zcela protichodne k myšleniu malomeštianských paničiek. Na vlastnej koži poznala život v biede, bez peňazí a bez možnosti obstarania rodine toho najnutnejšieho. Práve v dobe písania tejto poviedky prežívala s rodinou najťažšiu existenčnú krízu

6) Vliv diela

Svojou osobnosťou a myšlienkovou hlbokou svojej tvorby sa Němcová stala zdrojom inšpirácie ďalších, neskorších generácií výtvarníkov, hudobných skladateľov, spisovateľov a básnikov, z ktorej uveďme napr.: F. Halase, V. Dyk, J. Seifert, J. Hora aj.

The post V zámku a podzámčí – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Na zámku a v podzámčí – rozbor (soubor)

Studijnysvet.sk — Sun, 05 Jan 2025 20:38:21 +0000

Kniha: Na zámku a v podzámčí

Autor: Božena Němcová

Pridal(a): Adriana

Božena Němcová

Najvýraznejšia žena v českej literatúre, tvorila vo IV. etape NO.

Vlastným menom Barbora Panklová.

Matka Terezie – kniežacia pradlena, otec – milostivejší k Božene, vyrastala v Ratibořiciach (u Náchoda, v Podkrkonoší).

Jej pôvod je najistý – zrejme nebola dieťaťom Panklovcov, nevypadala, že pochádza z bežných pomerov (zrejme je to dcéra sestry (Doroty) kniežnej (Kateřiny Zaháňskej), do rodiny Panklovcov bola „dosadená“ – bola šľachetná, duchaplná, iná než ostatní.

V 10(13) rokoch na výchovu do Chvalkovíc na zámok – stretla sa s umením, slúžila vo Chvalkoviciach (šľachta).

Vydatá (v 17 rokoch) za staršieho finančného úradníka Němca – boli to rozdielne povahy, chýbala vzájomná láska, život nebol šťastný, zlý … -> radosťou jej boli deti.

Do ČS literatúry dostáva realizmus (K. H. Borovský).

Po smrti svojho syna Hynka začína písať Babičku – vracia sa k svojmu detstvu -> idealizovaný pohľad na detstvo.

Veľký vplyv na ňu mala babička Magdaléna (matka Terezie).

Často sa s Němcovcom sťahovali – Praha, Litomyšl, Chodsko, Slovensko.

Bývala v Prahe, kde poznala pražskú vlasteneckú spoločnosť a spoznala sa s prednými českými spisovateľmi.

Veľký vplyv na ňu mal pobyt v Chodsku, kde poznala život vidieckeho ľudu, študovala ľudové zvyky a povesti – písala rozprávky, národopisné články a články o sociálnych pomeroch na vidieku.

Citlivosť k sociálnym otázkam – úsilie o spravodlivejšiu spoločnosť a lepšie postavenie ženy v spoločnosti

Literárne diela :

„Národné báchorky a povesti“

Ľudová slovesnosť

Na rozdiel od Erbena jej nešlo o zachytenie pôvodnej podoby rozprávkových motívov, ale skôr o vlastné prepracovanie ľudovej látky

„Slovenské rozprávky a povesti“ „Obrazy z okolia domažlického“ „Babička“

poviedky:

„Baruška“ „Divá Bára“ „Na zámku a v podzámčí“ „Pohorská dedinka“

Rozbor: Na zámku a v podzámčí

Základná charakteristika:

Literárny druh: epika

Literárna forma: próza

Literárny žáner: realistická poviedka s idyllickým romantickým koncom

Literárny smer: začiatky realizmu v českej literatúre

Okolnosti vzniku:

Dielo pochádza z vrcholného obdobia Boženy Němcovej.

Téma:

Život ľudí v 19. storočí (za života Boženy Němcovej)

Charakter ľudí – zmena správania zámocké pani, ktorá sa takisto nakazí cholerou, ale uzdraví sa – stáva sa z nej dobročinná ľudumilka

Spoločenské vzťahy, spoločenské otázky doby

Hlavná myšlienka:

Odrážajú sa v nej typické rysy českého vidieka aj s jeho postavami.

Zachytáva zložité vzťahy v určitom prostredí a upozorňuje na nespravodlivé usporiadanie spoločnosti.

Táto poviedka je síce realistická, ale nakoniec prechádza od kritického pohľadu ku shovívavosti.

Idealizácia dominuje nad realistickým pohľadom.

Kompozícia:

Vyprávané er-formou, chronologicky.

Dielo je založené na kontraste – život na zámku a v podzámčí.

Bezcitnosť, sobeckosť na zámku x obetavosť, vzájomná pomoc v podzámčí.

Panský pes x utrpenie detí.

Přepych x chudoba, zápas s cholerou.

Realistický pohľad na skutočnosť (popisný, detailný realizmus), ale v závere idealizácia (romantická predstava sveta usmiereného = vplyv utopického socializmu).

V texte naznačená pobožnosť- veľa veriaci ľudia, ľudové zvyky a povedačky (on je každý vzteklý pes na pravé oko slepý).

Zastaraný poriadok slov vo vetách (a pak teprv běžela podívat se do ostatních…, milána svého ze dveří vytlačila…).

Jazyk:

Zastarané tvary (mamičko, provleku, týdnové…)

Priame reči, popisy

Přechodníky (usmějíc)

Výskyt cudzích slov, hlavne francúzskych (adieu, mademoiselleàmamzel)

Výskyt vulgarizmov (držte hubu!)

Hlavné postavy:

Vojtěch – malý chlapec, sirotek, hodný, čestný, veselý, mírumilovný, má zdravý rozum

Paní Skočdopolová – kúpi si titul, žije podľa vzoru šľachty, utráca, povrchná à cholera à zmena povahy à mírumilovná, hodná, obetavá

Pán Skočdopole – všetko urobí pre svoju ženu, ale chráni si svoje, má zdravý rozum, rád sa venuje lovu

Mamzel Sára – ovláda paniu, sobecká, pýšná, nepriateľská, intrikánka, nemá rada nikoho iného než seba, záporná postava

Klárka – čistá, hodná, ochotná, skromná, škaredá

Rodina Sýkorových – sú hodní, pohostinní, ujmú sa Vojtěcha aj keď majú sami dosť detí

Doktor – spája všetky vrstvy, hodný, správa sa ku všetkým rovnako -> neobľúbený u vyššej vrstvy

Dvojí svet:

zámok:

Skočdopolovci – nová šľachta, ktorá prišla z Prahy na zámok.

mamzel Sára

komorník Jacques

pes Joli

podzámčí:

vdova Karásková s deťmi ( Vojtěch,Jozífek)

krejčí Sýkora

podruzi (Dorota)

Postava dobrého človeka – lekár (pozná oba prostredia)

Miesto a doba dejov:

Dej sa odohráva v 19. storočí v malom mestečku na zámku a v podzámčí na Nymbursku. Do kontrastu je stavaný bezstarostný a hýriavy život na zámku a život chudobných v podzámčí.

Stručný obsah:

Do mesta prišla cholera a Vojtěchovi umrel bratříček Josífek aj maminka a stal sa z neho sirotek. Ujali sa ho Sýkorovci, ktorí mali dosť detí a sami sebou čo robiť. Doktor im na Vojtěcha prispieval (sám by sa ho ujal, ale nemal by na neho dosť času).

Na zámku žila rodina Skočdopolových – kúpili si titul. Žili hýriavým životom podľa vzoru ostatných pánov. Paní Skočdopolová utrácala a manžel jej to všetko toleroval. Skrze paniu vládla mamzel Sára (vo svoj prospech), ktorá dříve slúžila inde na zámku. Presvedčila paniu, aby si poľadila malého psíčka, a pomenovala ho Joli (ako to bolo u predošlej hraběnky).

Mamzel Sára sa však viac venovala svojim záujmom (pán Jacques) než svojim povinnostiam a Joli utiekol. Zachránil ho Vojtěch. Na zámku boli všetci za návrat Joliho radi a tak sa Vojtěch dostal na zámok – od tej doby mal na starosti Joliho, ale pravidelne chodil navštevovať Sýkorovcov.

Na zámku sa chystali na výlet a mamzel Sára sa vymlúvala, že jej je zle, ale pri tom sa už tešila na návštevu Jacqua. Paní sa na výlete udela špatne a tak sa vracia na zámok skôr a uslyší pomluvy a intriky Jacqua a Sáry.

Ďalší deň sa zistilo, že paní má choleru a väčšina priateľov rýchlo zmizla. Zostali len verní prostí obyvatelia zámku (Klárka s maminkou-klíčnicou Marjánka, pisár Kalina). Sára dostala výpoveď a rozhorčená odchádza.

Počas choroby sa paní zcela zmenila. Začne pomáhať chudobným, postaví nemocnicu, vystrojí Klárke a Kalinovi svadbu a dá Vojtěcha na štúdium- chce byť doktorom.

7. úryvky:

„Mamičko,“ ozval sa chlapec Vojtěch, „uvažte mi Jozífka na záda, já ho ponesu, vás bolejí ruce, poďte, tamhle u kríža na lúkach svieti slniečko, tam sa ohrieme – poďte, mamičko, nebuďte tak smutná – třebas nán nedali nocleh, môžeme spať vonku, je už teplo!“

            „Ach, dieťa, keby sme radšej všetci traja spali u tatínka v hrobe, bolo by pre nás najlepšie,“ vzdychla žena, pritiskla malého k srdcu a dala sa do plaču. Vojtěch plakal s ňou a tak plačúci kráčali zvolna cez most na druhú stranu. V poslednom dvorci u mostu väzalo niekoľko dielničiek povriela a neustále medzi sebou o všeličom hovorili. Keď išla Karásková okolo vrat, videli ju. „Kam, niečo si vydelať snad,“ povedala iná.

            „Tá by si vydela, ani bez chleba na nôž,“ zasmiala sa jedna.

V tejto ukázke si môžeme všimnúť vykriatia Vojtěcha mamince, jeho dobrotu, ochotu, optimizmu a nebo naivitu. V ukázke sa vyskytujú zastarané slová (všetci, slniečko, povrielo), nespisovné výrazy (ohrieme). Môžeme takisto vidieť netečnosť ostatných ľudí k chudobe, niekedy aj výsmech.

… – Od narodenia bol Jozífek už chorý, slabý, takže bezmála rok starý ani nemluvil, ani sedieť neumel. Telo jeho bolo vychudlé, a keď matka ruce a nohy mu líbala, vždy nad ním plakala a myslela si: bolo by ti lepšie, keby si tě pánbůh vzal, ale v nejbližšom okamžení ich vroucne k srdci vinula a poslednú krôpku krvi by dala za jeho zdravie a život. – Vidiac dieťa tak zmene, prešlo bolestné tušenie jej duše, a s hlasitým plačom ruce lomiac, vrhla sa pod kríž na kolena. – „Tatíčku nebeský – smiluj sa – u ľudí není slitovania – povol nás k sobe – Josefe, oroduj za svoje nevinné trpiace deti – za svoju Kateřinu – pred trónom božským! – Smilovania – sice si musím zoufat!“ nariekala srdcom pronikajúcim hlasom. – Dlhú chvíľu sa tak modlila a plakala, tu ju vytrhol Vojtěchův hlas, ktorý bežal cestou od zámku, zdaleka na matku radostne volajúc. – Matka ohlédla sa po dieťati, a vidúc, že očká zavrelo a tichšie dýcha, kývla prišielajúcemu chlapcovi, aby tichý bol.

            Chlapec príbehol, všetkým uchvátený radosťou a behom.

            „Ma-ma-maminko – podívejte sa, čo mám!“ zadychol sa, a vytiahnuc z jednej kapsy kus pečene, z druhej krajíc chleba, buchtu, drobky rozličného mäsa a pečiva, všetko to matke do kľina kľadol, dívajúc sa s radosťou na jej udivenú tvár. „Viďte, to sa divíte, ale počkajte, ešte niečo – zavrite ale oči, prosím vás, a neotvorite ich, až povediem už.“

Zde si môžeme všimnúť pobožnosti, častého používania prechodníkov (vidúc, lomiac, volajúc, vytiahnuc, dívajúc sa).

… „Rýchle – pryč odtiaľto jdete, ať vás nikto nevidí, škodíte všetko!“ tŕsajúcim hlasom jektala Sára a milenca svého z dverí vytlačila. – Sama pak ešte raz pokoj prehľadala a pak teprv bežala podívať sa do ostatných. – Zatiaľ bol už celý zámok poplašený. Dvere sa zavírali – pán vybehol von s ručnicou, kričal, ať psi sa svolajú – vrátny stál u bud svojich psov tiež s nabitou ručnicou, správkyňa kázala pozavírať chliev a psy uviazať – ženské sa schovávali, a ktoré boli v práci, kričali na seba: „Kebyste ho videli, vyhnite sa mu na pravú stranu, on je každý vzteklý pes na pravé oko slepý!“ – Odvážnejší muži bežali po záhrade s kyjom neb zbraňou střelnou, čo kto popadol. – Jeden kričal: tu je vo krích! – druhý: ne, do dvora bežel! – tretí, že pod zámkom! – a tak to bežalo sem a tam, len pisár od vrátnice rovno cestou okolo sadu k mestu. „Joli, Joli, prineste mi Joli!“ volala milostpani hneď, ako sa stal krik, a keď vyrozumela čo sa deje. – Lokaj, ktorý mu bol snídanie priniesol, skočil do Sářina pokoja, ale nebolo tam ani jej, našiel ju v inom pokoji, všetku zmatenú hľadajúcu psa.

            „Toho vy ste vinen, nechali ste mi dvere otvorené – a vybehol mi!“ lomila ruce Sára.

            „I jakpak mamzelko, tomu je hodná chvíľa, čo som mu niesol snídanie, od tej doby to mohli ste to pozorovať, – keby ste nemala oči pre iného.“

            „Držte hubu – vy ste toho vinen, keby ste zavreli, nemohol by vybehnúť, – len vy a vy!“

Ukážka je z časti knihy, keď Joli utiekol z nepozornosti Sáry. Môžeme vidieť, koľko sa ztropí povyku pre jedného malého psíčka! Môžeme si takisto všimnúť charakter Sáry – falošná, nevyrovnaná, intrikánka.

„Jestlipak by ses rád učil, do školy chodil?“ ptala sa zase pani, jeho prvnej reči sa usmievajúc.

            „To bych rád,“ ozval sa živě chlapec.

            „Jestlipak ti někdy napadlo, čím bys rád byl, až vyrosteš?“

            „To mi napadlo kolikrát,“ povedal chlapec, a oči sklopiv, začal mačkať u kabátu šos.

            „Čímpak tedy, poviez mi to,“ povedala pani vlídne. Chlapec ale mlčal a prešlapoval z nohy na nohu. – Marjánka, aby nezahálela, chodila s pérovým smetáčkom a osmetávala rozličné hračky a sošky po pokoji rozostavené, aj keď na nich nebol prach. Vidúc chlapcovu rozpačitosť, usmiala sa řvouc: „Copak ti huba zamrzla, Vojtěchu, mluv pak, čím bys rád byl, krejčím, zedníkom alebo kominíkom snad?“

            Chlapec sa začervenal, ešte nižšie sklopil hlavu, vrazil rukou do kapsy a vyrazil zo seba: „Já bych rád bol panom doktorom!“ – potom mu ale vyhrkli slzy a zatŕpily sa na kvietovanom kobereci.

            „Nuže tedy přičiň sa k tomu, uč sa a budeš panom doktorom, hleď jen, aby bol tak hodný, ako je náš doktor,“ povedala pani.

Paní už je po svojej zmene – je hodná, vnímavá a obetavá. Konečne si všimla aj Vojtěcha a dá ho do školy.

Protože je Vojtěch dobrý a hodný chlapec, príbeh s ním končí dobre. Pretože bola Sára zlá, tak to s ňou končí zle (pozri. Doslov- dostala čiernu žlčku a od tej chvíle nie je žiadna pomoc). Pôsobí to na mňa trochu ako zidealizovaný príbeh, kde dobro vyhráva nad zlom.

The post Na zámku a v podzámčí – rozbor (soubor) appeared first on StudijnySvet.sk.

Divá Bára – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Sat, 04 Jan 2025 16:57:29 +0000

Kniha: Divá Bára

Autor: Božena Němcová

Pridal(a): ***, Ženíšková Alžběta

Božena Němcová

vlastným menom Barbora Panklová (1820 Viedeň –1862 Praha)

česká spisovateľka, ktorá je považovaná za zakladateľku novodobej českej prózy.

narodila sa vo Viedni ako dcéra pánskeho kočiša,

detstvo a mladosť prežila v ratibořickom údolí u Českej Skalice, kde boli její rodičia zamestnaní v miestnom zámku,

okrem prírody, na ňu zapôsobila aj jej babička Magdaléna Novotná,

v 10 rokoch bola daná na výchovu do zámočku v Chvalkoviciach, (seznámila sa s literatúrou a umením)

v 17 rokoch bola vydatá za úradníka Josefa Němce (kvôli jeho zamestnaniu sa mnohokrát sťahovala) = Praha, Chodsko, Litomyšl, Slovensko,

mala štyri deti (Hynka, Karla, Theodora a Jaroslava),

za pobytu v Prahe sa stretávala s vlastenecky smýšľajúcimi vzdelancami a literátmi, ktorí jej tvorbu veľmi ovplyvnili (Václav Bolemír Nebeský),

existencia rodiny bola veľmi špatná (často trpela biedou)

v manželstve nikdy nebola šťastná, obrovskú bolesť prežívala pri strate svojho syna Hynka,

Božena Němcová zomrela 21. januára 1862 v Prahe a je pochovaná na Vyšehrade

Ďalšie diela

Pohádky:

Národné báchorky a povesti, Slovenské pohádky a povesti

Poviedky:

s ženskou tématikou – Divá Bára, Karla, Baruška

s dedinskou tématikou – Dobrý človek, Pohorská dedina, Pán učiteľ, V zámku a podzámčí

Literárny kontext diela

Časové zaradenie diela:

Literatúra prvej polovice 19. storočia

Umelecký smer

Naivný realizmus (prelínanie sa romantického snenia s realistickým zobrazením)

Znaky realismu:

reálny znamená pravdivý

zachytáva život priemerného človeka alebo skupiny ľudí

pravdivo zobrazuje ich prostredie

autor stojí mimo dej

v literárnych dielach sa objavuje hovorový jazyk

Ďalší predstavitelia

U nás:

Karel Havlíček Borovský – Epigramy, Kráľ Lávra

V zahraničí:

Charles Dickens (Anglicko) – Oliver Twist, Kronika Pickwickovho klubu

Nikolaj Vasiljevič Gogol (Rusko) – Revizor

Honoré de Balzac (Francúzsko) – Ľudská komédia, Otec Goriot

Lev Nikolajevič Tolstoj (Rusko) – Vojna a mier, Anna Kareninová

Karel Havlíček Borovský (v exile) – Tyrolské elégie

Rozbor diela: Divá Bára

Údaje o knihe:

Obdobie: Počiatky realismu v českej literatúre (posledná fáza Národného obrodenia)

Dátum vydania: 1856

Literárny druh: Epika

Názov diela: Divá – pretože jej tak ľudia vo vsi hovorili, Bára – krstné meno hlavnej hrdinky

Žáner: Poviedka

Kompozícia diela: chronologická

Jazykové prostriedky: Spisovný jazyk, typické dedinské výrazy (kravka), zastaraný slovosled aj výrazy

Priestor a doba dej: Dedina Vestec (Nymbursko r. 1850)

Téma: boj za lepšie postavenie žien

Názov diela: Divá – pretože jej tak ľudia vo vsi hovorili, Bára – krstné meno hlavnej hrdinky

Motívy: dedinský život, povierčivosť, žena v rovnakom postavení ako muž (sila, odvaha, strašidlo, smrť)

Kontext vzniku diela: Snažila sa upozorniť na postavenie žien v spoločnosti, že nemajú žiadne právo.

Kontext autorkinej tvorby: Božena Němcová sa snažila zobraziť svet reálne (venuje sa problematike dediny, chudobe a sociálnym rozdielom), vyjadrujú sa kriticky k nedostatkom v spoločnosti. Veľa ju ovplyvnila jej životná situácia (bola chudobná, neustále sa sťahovala, zomrel jej syn).

Neskoršia reakcia: Inšpirácia pre režiséra Vladimíra Čecha, ktorý ju v roku 1949 sfilmoval. Báru hrá Vlasta Fialová.

Žáner:

Poviedka = krátky až stredne dlhý epický prozaický žáner. Obvykle má jednoduchý príbeh bez mnohých odbočiek, predchádzajúci dej je pojatý len zkratkovito. Postavy sa nevyvíjajú ako v románe, ich charakter zostáva prevažne rovnaký.

Hlavná myšlienka diela:

Němcová tu predstavuje Báru ako estetický ideál prúbojnej ženy – „ženy nového typu“, ktorá narúša konvenčné predstavy o pasívnej úlohe ženy v živote. Úsilie o lepšie postavenie žien vo spoločnosti (obraz autorkinej vlastnej povahy). I ženy môžu vykonávať prácu ako muži a majú právo na vzdelanie. Rovnako v diele zachytáva kritiku povierčivosti, až strach zo strašidla (smrti) doháňa ľudí k pokániu a viere.

Námět:

Zachytenie života na dedine. Kritika tejdošej morálky, pre ktorú je dôležitejší majetok a vyššie spoločenské postavenie. Odsúdenie jedinca, ktorý sa odmieta ztotožniť s ostatnými.

Jazyk:

Prevažuje spisovná čeština, objavuje sa aj nespisovná čeština, obecné, hanlivé a odborné slová.

Porovnania:

„Hrubé ako žinčica“

„Čierne ako havran“

„Košeľa bije ako padlý sneh“

„Červené ako krv“

Metafora: (-prenesenie slov na základe významovej podobnosti)

„Život plynie ako lúčny potok“

Metonymia: (– zámiena slov alebo pojmov na základe vnútornej vecného súvislosti)

„Pekným slovami oči zasypať“

Personifikácia: (-oživenie neživých vecí)

„Slunce polilo zlatou zárou zelené polia“

Hyperbola: (– nadsádka, zveličenie skutočnosti)

„Videl som ju ešte mnohokrát“

Archaizmy: (-zastarané výrazy)

„Suknice“

„Chyžka“

„Neť“

„Drevenka“

Historizmy: (-pojmenovania už neexistujúcich vecí)

„Kolesá“

„Loktuše“

„Husopas“

„Šerka“

Syntax:

Er-forma → objektívny vyprávač, dielo vo 3. osobe

Krátke jednoduché vety aj dlhé súvetia.

Kompozícia:

Chronologická – dej je v časovej postupnosti

Obsah knihy:

Bára žila so svojím otcom Jakubom, obecným pastierom, na okraji vesničky Vestec. Keď bola ešte v kolíske, stala sa jej matke nehoda. Čohosi sa veľmi polekala a zostala ležať v mdlobách na zemi. Povierčiví susedia usúdili, že dom navštívila poludnica. Od tej doby žena churavala a za niekoľko rokov zomrela. Pastier zostal na výchovu svojej dcéry sám.

Bára bola odmalička výnimočná. Mala obrovskú silu, dokázala si poradiť aj s najdivočejším býkom, nebála sa búrky, umela plávať. Rada chodila bosa, nikdy si nezastierala tvár. Ľudia si o nej začali povedať, že je určite dieťaťom divou ženou (poludnicou) do kolísky podstrčeným, a začali sa jej strániť a volali jej „Divá Bára“. Jedinými jej priateľmi boli Elška z fary, kostolníkov syn Jozífek a tiež pes Lišaj. Jozífek ju vždy bránil pred silnejšími chlapmi, s Elškou boli najdôvernejšími kamarátkami. Ich priateľstvo vytrvalo až do dospelosti, hoci Elška pobývala celé tri roky v Prahe, kde sa učila dobrým mravom u tety.

Po návrate sa svierila Báre, že sa v Prahe zamilovala do mladého lekára Hynka. Elščina teta, panna Pepinka, mala však pre Elšku iného ženícha, pána správcu zo susedného panstva. Bára sa rozhodla svojej kamarátke pomôcť. Vedela, že sa správca v noci bojí. Prevliekla sa za strašidlo a u cintorína ho ľahko vylekala. Záhy však bolo jej prezliekanie odhalené a Báre bol uložený krutý trest. Musela prespať v kostnici = márnici na cintoríne. V noci za ňou prišiel otec s Lišajom, aby sa nebála. Nad ránom prišiel k cintorínu myslivec a dozvedel sa, čo sa Báre prihodilo. Prizná sa jej, že ju dávno miluje, a požiadal ju o ruku. K údivu všetkých vesničanov sa tak Bára nevracia pokorená, ale naopak šťastná, ruku v ruke so svojím budúcim mužom.

Elščina teta z Prahy píše panně Pepince dopis, že venuje Elške celý svoj majetok, keď sa vydá za Hynka. Bára sa dozvie, že ju Jozífek miluje, kvôli nej nechcel byť páterom, ale teraz prianie svojich rodičov splní, keď sa Bára bude vydávať. Obidve dievčatá sa vydajú, Bára za myslivca a Elška za Hynka. Po svadbe sa Bára odstiahne i so svojím otcom k svojmu manželovi na myslivňu.

Charakteristika postáv:

Hlavná postava:

Divá Bára – nový typ dievčaťa (nezávislá, nepodriadená na mužoch), silná, temperamentná, statočná, zdanlivo drsná, ale v jadre ušľachtilá a citlivá, chudobná a pracovitá, nepovierčivá a bez predsudkov.

Vedľajšie postavy:

Elška – najlepšia kamarátka Báry (jej protiklad). Všetci si ju vážia, jemná, bojáznivá, verná, čestná, nepovyšuje sa (Mala Báru rada takú, aká bola, bolo jej jedno, čo si o tom myslia ostatní.). Vyrástla na fare.

Panna Pepinka – sestra farára, vychovávateľka Elšky, dobrá, milá, opatrná, svéhlavá. Najprv nemala Báru rada, ale postupne si ju obľúbila pre jej dobrosrdečnosť.

Farár – vychovával Elšku, brat panny Pepinky, dobrý, múdry starý pán.

kostolník, kostolníkova – zlí, protivní, povýšení, rodičia Jozífka.

Jozífek – syn kostolníka a kostolníkové, dobrosrdečný, kamarádsky, bojáznivý – Bára bola jeho oporou, mal ju rád preto, že ho bránila pred škodolibými chlapmi. Rodičia mu zakazovali sa stýkať s Bárou pre jej chovanie.

správca – bohatý, úlisný, hrubý, pokrytecký, zbabelý muž, ktorý mal záujem o Elšku.

Jakub – pastier, málomluvný, hrdý, chudobný, otec Báry – nedal na ňu dopustiť a nadevše svoju dcéru miloval.

myslivec – statočný mladý muž, ktorý sa zamiloval do Báry.

pes Lišaj – Bářin najlepší priateľ a spoločník – verný pes.

Inšpirácia dielom:

Poviedka Divá Bára poslúžila ako predloha pre režiséra Vladimíra Čecha, ktorý ju v roku 1949 sfilmoval. Báru hrá Vlasta Fialová.

Vlastný názor:

Kniha sa mi veľmi páčila, lebo v nej vidím nadčasovosť. Němcová v nej ukázala dievča, ktoré sa nebojí prejaviť samo seba, nie je na nikom závislá – podriadená žiadnemu mužovi. Šokuje svojou prirodzenosťou, odvahou, svojimi názormi – vysmieva sa naivnej povierčivosti vesničanov.

The post Divá Bára – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Divá Bára – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Tue, 10 Dec 2024 13:30:08 +0000

Kniha: Divá Bára

Autor: Božena Němcová

Přidal(a): Gab

Božena Němcová

(1816 Vídeň – 1862 Praha)

rozená Barbora Novotná, později Barbora Panklová (jméno po nevlastním otci, matčině přítelovi)

narodila sa vo Viedni, neskôr sa presťahovala do Ratibořic, kam sa za nimi presťahovala do Ratibořic její babička – Magdaléna Novotná, ktorá malú Barunku veľmi ovplyvnila – v dospelosti si babičku veľmi zidealizovala

česká spisovateľka, venovala sa i zberateľskej činnosti (pohádky a povesti – pohádky o Honzovi, Chytrá horákyně,…)

v 17 rokoch sa vydala za českého vlastenca Josefa Němce, mala s ním štyri deti (tri synov, dcéru; syn Hynek zomrel)

manželstvo však nebolo šťastné, Němec bol o řadu rokov starší, bol výbušný, drsný muž a nemal pochopenie pre sny a priania svojej krásnej ženy

rodina sa často sťahovala

citovo sa sblížila s Nebeským – milenec, ktorý ju priviedol k písaniu

ochorela v dobe, keď začala písať Babičku – finančné núdze a zdravotný stav ju donútili, aby sa vrátila k Josefovi

manžel ju odviezol do Prahy, kde umiera v dome U Tří lip na tuberkulózu (pochovaná na Vyšehrade)

Němcová by sa dala pričleniť čiastočne k romantikom, pretože vo svojich dielach vždy vytvára typ dobrého človeka.

Stala sa inšpiráciou pre mnoho českých autorov. (pisali o nej: Seifert – Vějíř Boženy Němcové, Halas – Naše paní Božena Němcová, Baar – Paní komisárka)

Ďalšie diela:

Pohádky

Národné báchorky a povesti – zameriava sa na spôsob podania, charakterizuje vlastnosti ľudí v Čechách. Hrdinovia víťazia nad povýšenosťou a zlobou

Slovenské pohádky a povesti – Němcová sa snažila zachytiť podobu pohádok tak, ako ich počula z úst vyprávačov, alebo ako ich našla vo dříve vydaných zbierkach

Poviedky

a) s ženskou tematikou

Divá Bára

Karla

Baruška

b) s vidieckou tematikou

Dobrý človek

Pohorská dedina – pokus o harmonizáciu vzťahov medzi ľuďmi a šľachtou

Pan učiteľ

V zámku a podzámčí – protiklad rozmařilého života rodiny Skočdopolových a biedy v podzámčí. Zámocká pani sa až po ťažkej chorobe stáva dobročinnou ženou.

Babička – rozsiahla poviedka, babička je zidealizovaná, postavy- rodina Prošková, Barunk, Adélka, Vilém, Jan, kňažná Hortensie, Viktorka

Literárne-historický kontext

Český realizmus v 1. polovici 19. storočia

základný princíp – objektívne videnie

rozvíjal sa po roku 1848

zobrazenie reálneho života bez prikrášľovania, často zamerané na nižšie vrstvy

rastie obľuba prózy s popisom postáv a prostredia

autor stojí mimo dej

hlavné žánre sú próza, dráma

Realizmus – z latinského slova realis = skutočný, je umelecký smer založený na princípe tzv. odrazu skutočnosti v umeleckom diele, nekladie dôraz na cit, ale na rozum. Presadzuje sa v 19. a 20. storočí. Jazyk realistických literárnych diel je konkrétny a popisný.

Romantizmus – nastupuje na začiatku 19. stol. Hlavný dôraz je kladený na cit, snaha ukázať svet taký, aký by sme ho chceli mať Smer, ktorý reaguje na spoločenské zmeny – rozvoj kapitalizmu – ľudia opúšťajú vidiek a sťahujú sa do miest. Znaky hl. hrdinu – búri sa proti spoločnosti, chce ju zmeniť, ale jeho boj je márny. Hrdina uteká do prírody, kde hľadá pokoj. Spoločnosť ho nechápe – cíti sa sám a utláčovaný.

Ďalšie autori tohto obdobia:

U nás:

Karel Havlíček Borovský – Epigramy; Tyrolské elegie; Král Lávra

Ve svete:

Charles Dickens (Anglicko) – Oliver Twist; Kronika Pickwickovho klubu; David Copperfield

Honoré de Balzac (Francúzsko) – Ľudská komédia; Otec Goriot

Lev Nikolajevič Tolstoj (Rusko) – Vojna a mier; Anna Kareninová

Nikolaj Vasiljevič Gogol (Rusko) – Revizor

Rozbor diela: Divá Bára

Poviedka Divá Bára je dielom vidieckej prózy na začiatku realizmu v našej literatúre v 19. storočí.

Dátum vydania: 1856

Literárny druh – epika – základným znakom je dejovosť

Literárny žáner – próza, poviedka

Poviedka – krátky až stredne dlhý epický prozaický žáner. Obvykle má jednoduchý príbeh bez mnohých odbočiek, predchádzajúci dej je pojatý len zkratkovito. Postavy sa nevyvíjajú ako v románe, ich charakter zostáva prevažne rovnaký. Poviedka sa nevyhýba popisu. Ako žáner ju datujeme až od 19. stol.

Novela – rozsahom stredný prozaický žáner. Odbočky a popisné pasáže sú v novele obmedzené na minimum a príbeh smeruje k výraznej pointy (nečakaný zvrat na konci literárneho diela). Odehráva sa obvykle v krátkom čase a vystupuje v nej obmedzený počet osôb.

Literárny smer – prelínanie sa romantického sňania s realistickým líčením

Jazyk

V diele prevláda spisovný jazyk. Objavuje sa tu i zastaraný slovosled, zastarané a typické vidiecke výrazy (kravka, Kostelníkovic) a časté sú aj zdrobneniny. Výnimkou nie sú ani dlhé súvetia. Zvláštne je, že Bára Elšce vyká. Celá kniha je písaná v er-forme.

Umelecké prostriedky z diela:

prirovnanie – vyšpulené pysky, červené ako krv; množstvo vlas§, čiernych ako havran

metonýmia – keď šla chasa do lesa

oxymóron – na svojich hroboch sa veselili; strach a bázeň

personifikácia – oči buliace

kontrast – najpeknejšie bolo u nej oko X preto musela od ľudí posmech snášať

Jazykové prostriedky:

archaizmy – Rejdy, všickni, bežíc

zdrobneniny – tichounko

Hlavné téma

Dej sa sústreďuje okolo jednej hlavnej postavy, na ktorej autorka zdôrazňuje charakteristické mravné vlastnosti českého vidieckeho človeka.

Motív:

Vidiecky život, povierčivosť, postavenie muža a ženy v spoločnosti

Kompozícia

Chronologická – podľa časovej postupnosti

Dialógy, monológy

Vyprávačské spôsoby:

popisný (dedina, oblečenie, príroda, …), vyprávačský, úvahový

Typy prejavov: er forma

Doba

Príbeh sa odohráva v 19. storočí v dedine Vestci v Ratibořickom údolí. Ide o obdobie národného obrodenia a začiatku realizmu v našej literatúre. Autorka popisuje pravdivý obraz tejdojšej spoločnosti so zameraním na detailoch.

Postavy

Bářina matka – Bára, osamelá žena, ktorá si za muža vzala pastiera Jakuba a spolu mali dcérušku Báru, po 2 rokoch zomrela na trápenie.

Pastier Jakub – Bářin milovaný otec, silný muž, ne moc pekný, často bol zamračený, ale mal veľmi dobré srdce, miloval Báru a nedal na nej dopustiť.

Bára – statná dievča, dcéra Jakubova a jeho ženy Báry, nepekná, ale hodná, milá, poctivá, pre druhých by sa rozkrájala, mala husté havranie vlasy, orlí nos, nepeknú postavu, veľké modré oči, svalnaté telo, nepodobala sa vôbec dievčatám svojho veku, bola veľmi samostatná, Bára miluje prírodu a všetko živé, nebojácna.

Elška – drobná dievča s plavými vlasmi do pasu, milujúca prírodu, z časti naivná, vnímajúca, mala moc rada Báru takú, aká doopravdy bola, bolo jej jedno, čo si o tom ostatní myslia, bola jej najlepšou kamarátkou.

Panna Pepinka – sestra pána farára, teta Elšky, malá, staršia, baculatá hospodynia, nemala moc rada Báru, ale pretože ju mala rada Elška, tak ju začala mať rada i ona – neskôr si Báru obľúbila pre jej dobrosrdečnosť.

Pan farár – starý pán, múdry, skúsený vo všetkých smeroch, väčšinou bol dosť tichý, brat panny Pepinky.

Pes Lišaj – verný pes, Bářin najlepší kamarát a spoločník v krutých chvíľach, nikdy sa k nej neotočil zadami, oddaný priateľ človeka.

Jozífek – rusovlasý, malý chlapec, Bára bola jeho „statnou“ oporou, mal ju rád preto, že bola silná a dokázala ho ubrániť pred škodolibými chlapcami z dediny, bol dobrosrdečný, kamarátsky, syn Kostelníkovic (ti mu nedovolovali sa stýkať s Bárou, pretože je prý podľa nich ošklivá a hlúpa, boli plní predpojatostí), Jozífek bol úplne odlišný než oni.

Myslivec – zamilovaný do Báry, jej ženich

Dej

Poviedka vypráva o chudobnom pastierovi Jakubovi, ktorý sa oženil s chudobnou devečkou Bárou. Po roku sa im narodila dívenka, ktorú pomenovali po matke. Matka však ešte v šestinedelí zomrela a Jakub zostal so svojou dcéruškou sám. Ľudia si mysleli, že pri smrti Bářinej matky ju polednica vymenila za iné dieťa, a tak začali Báre říkať „divá Bára.“ Boli presvedčení, že sa v dieťati skrývajú zlé nadprirodzené sily.

Čím bola Bára väčšia, tým viac o tom boli presvedčení. Ničoho sa nebála, nebola povierčivá, neverila na strašidlá a ako jediná z dievcát v dedinke umela plávať. Bola veľmi silná a mrštná, dokázala skrotiť aj najzdatnejšie dobytče, ktorého sa báli aj chlapci. Mnohí ľudia ju preto nemali rádi a niektorí ju považovali za čarodejnicu.

Jedinými opravdovými Bářinými priateľmi bol syn kostelníka Jozífek a neteř farára Elška. Jozífek tajne Báru miloval a Elška bola jej najlepšou priateľkou už odmalička.

Keď deti vyrostli, odišiel Jozífek študovať do mesta a Elščina tetinka pani Pepinka poslala Elšku na tri roky k jej bohatej tetičke do Prahy. Bára zostala sama doma s tatínkom a ďalej mu pomáhala pásť dobytok.

Za tri roky sa Elška vrátila domov a opäť sa s Bárou stali najlepšími priateľkami. Elška sa Báre svierila, že sa v Prahe zamilovala do doktora Hynka, ktorého si chce vziať. To však netušila, že jej tetinka Pepinka už jej ženicha vybrala. Mal to byť bohatý a zbabelý vidiecky správca. Elška bola veľmi nešťastná a svierila sa Báre, že bude radšej mŕtva, než by sa mala vydať za správcu. Bára chcela svojej priateľke pomôcť, a tak jedného dňa, keď odchádzal správca z návštevy z fary, kde Elška so svojou tetinkou a panom farárom bývala, prestrojila sa Bára za strašidlo.

Už istú dobu sa vo vsi vykladalo, že v tamojšom lese prý chodí biela smrtka a straší tam a pán správca mal namierené práve cez ten les. Šli ho doprovodiť aj pan kostelník a jeho pomocník. Keď prechádzali lesom, zjavila sa Bára pred nimi a vyhrážala sa správcovi smrťou, ak neprestane chodiť na faru za Elškou. Správca upadol do mdlôb a kostelník aj so svojím pomocníkom utiekli späť do vsi, kde so sebou vzali aj ostatných sedliakov a šli hľadať strašidlo, čo ich vystrašilo. Začali ho pronásledovať, ale na mostíku cez rieku sa im ztratilo. Našli tam len bielu plachtu a sukňu, ktorá patrila Báre. Ihned usporiadali zhromaždenie, aby vymysleli pre Báru trest. Nakoniec rozhodli, že bude musieť Bára stráviť noc v kostnici na cintoríne.

Ľudia Báru ľutovali, niektorí aj prosili za jej odpustenie. Ona však bola stále bez strachu. Dobrovoľne išla do kostnice spať. V noci za ňou pribehol jej otec aj so svojím psom Lišajom rozhodnutý, že tu s Bárou zostane do rána.

Ráno šiel okolo cintorína tamojší myslivec, do ktorého bola Bára tajne zamilovaná. Keď uvidel Jakuba, šiel sa ho spýtať, čo sa deje. Jakub mu všetko vysvetlil a myslivec neváhal a vyrazil dvere do kostnice. Keď prekvapená Bára zazrela myslivca aj on sa jej svieril so svojou láskou k nej a požiadal ju o ruku. Jakub im na mieste dal svoje požehnanie a do týždňa bola veselka.

Pán správca sa na fare viackrát neukázal, a keď sa potom pani Pepinka dozvedela, že bohatá tetička z Prahy dáva veškeré svoje jmienko Elške pod podmienkou, že si vezme doktora, súhlasila so svadbou.

Pred svadbou sa všetci ľudia z dediny s Bárou zmierili a popráli jej veľa šťastia do nového manželstva. Potom sa Bára aj so svojím otcom odstiahli do myslivne na kopci nad dedinou, kde všetci spoločne spokojne žili.

Iné spracovania

Film Divá Bára z roku 1949 (réžia: Vladimír Čech) – príbeh končí odlišne (kostnica začne horieť, Báru zachráni myslivec).

The post Divá Bára – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Babička – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Tue, 10 Dec 2024 12:51:20 +0000

Kniha: Babička

Autor: Božena Němcová

Pridal(a): Richard8Kruspe

Životopis autorky: Božena Němcová

najznámejšia česká spisovateľka, pôvodné meno Barbora Panklová

1. verzia: Narodila sa vo Viedni 1820, otec panský kočiš Johann Pankl, matka česká služka Terezie Novotná.

2. verzia (nové štúdie): Narodila sa vo Viedni 1817 alebo 1818, Panklovi boli zrejme jej adoptívni rodičia. Skutočná matka bola Dorothea (nevlastná sestra Kateřiny Zaháňskej, kniežnej) a otec Clam Martinic

detstvo prežila v Ratibořiciach

jej babička sa volala Marie Magdalena Novotná – mala na ňu veľký vplyv a bola vzorom pre dielo Babička

v 17 rokoch bola na nátlak matky vydatá za úradníka Josefa Němce – často sa sťahovali, manželstvo nebolo šťastné.

1845 sa zoznámila v Prahe s Pražskou vlasteneckou spoločnosťou a prednými českými spisovateľmi -> vplyv na ňu mal básnik Václav Bolemír Nebeský => pod jeho vplyvom zahájila svoju literárnu činnosť písaním básní.

bývala na Domažlicku (Chodsku), kde poznala vidiecky život, študovala ľudové zvyky, tradície a povesti => Obrazy z okolia Domažlického

podnikla 3 cesty na Slovensko => Chyže pod horami

v 50. rokoch najťažšie obdobie – nedostatok financií, nešťastné manželstvo, zomrel jej najstarší syn Hynek -> Priaťelia jej pomáhali, ale nestačilo to.

=> v týchto rokoch začala písať Babičku – 2 dôvody napísania:

1. útek z reality do sveta spomienok (na detstvo, mladosť a babičku)

2. na želanie priateľov, aby zachytila zvyky, tradície vidieckeho života

január 1862 umiera <= choroba, zhoršenie špatným, nekvalitným vydaním Babičky

Ďalej písala:

kratšie poviedky – Divá Bára, Karla, Pan učiteľ

rozsiahlejšie poviedky – V zámku a podzámčí -> ukázané sociálne rozdiely

nerealistické: pani kniežna poskytne vzdelanie chudému sirotkovi, o ktorého sa stará a nechá ho žiť na zámku, keď jej zachránil psa.

zberateľská práca – Národné báje a povesti, Slovesné rozprávky a povesti

Rozbor diela: Babička

Poviedka Babička bola prvýkrát vydaná roku 1855

sfilmovaná režisérom Moskalykom 1971, Babička – Terezie Brzková

najlepšie ilustrácie – Adolf Kašpar

Obdobie: Realizmus

Žáner: poviedka

Kedy a kde sa odohráva: Dej sa odohráva v 19. storočí v Ratibořiciach, Na starom bělidle

Charakteristika hlavných postáv:

Babička – zidealizovaná osoba – múdra, zručná a milujúca, vždy ochotná každému pomôcť a poradiť, pracovitá, silne veriaca, drží sa zvykov

Barunka – babičkina najobľúbenejšia vnučka, najstaršia, pokojná, poslušná, vidí v babičke vzor

Jan a Vilém – divocí a zlobiví bratia Barunky

Adélka – najmladšia sestra Barunky, zvedavá, bystrá, učenlivá

Terezka – dcéra babičky, matka detí, nemá rada báje a rozprávky

Pan Prošek – manžel Terezky

Pani kniežna Zaháňská (vo skutočnosti grófka Eleonora z Kounic – Němcová jej venovala svoje dielo) – milá, obetavá, priateľí sa s babičkou, pomáha chudobným a bežným ľuďom

Hortenzia – kniežnej schovanka, milá, rada si hrá s vidieckymi deťmi, v babičke nachádza porozumenie a lásku

Viktorka – dievča, ktorá sa zamiluje do vojaka, a ide za hlasom svojho srdca. Jej príbeh končí tragicky, pretože otĺčnie a jej hoch ju opustí. Ona sa zblázni a žije v lese, nedôveruje ľuďom, svoje dieťa hodí do jazera a sama končí tragicky-zabije ju blesk. V jej príbehu, ako by Němcová volala po spravodlivosti pre ženy, ktoré sa rozhodnú prevziať osud do vlastných rúk, ale spoločnosť ich odsudzuje k zániku.

Dej:

Babička bývala vo starom chalúpku, kam jej jedného dňa prišiel dopis od jej dcéry Terezky, že sa s jej manželom a deťmi budú sťahovať z Viedne do Čiech, pretože jej muž bude pracovať u kniežnej na zámku. V dopise jej prosila, aby sa k nej odstěhovala. Babička chcela veľmi poznať svoje vnúčatá a preto sa rozhodla, že sa k dcére prestěhuje. Všetci sa na ňu veľmi tešili. Keď prišla, hneď sa k nej zbehli a vítali ju. Deti mali veľkú radosť a celý ten deň sa babičky stále na niečo vyptávali. Babička so sebou priviezla plno krásnych vecí: almaru, marcipán, rúženec, kudlu, dve panenky, a tiež májové koťatká a kuraťatká. Celá rodina spokojne žila na Starom bělidle. Babička bola deťom veľmi dobrým príkladom, sprevádzala deti do školy. Chodili do lesa na jahody, borovičky, do kostola. Každý rok chodila z Krkonoš babka koreňárka. Navštevovala aj mlynárovu rodinu. Babička a deti sa poznali s kniežnou, ktorá mala dobré srdce a s jej schovankou Hortenziou (schovanka – niečo ako adoptované dieťa). Babička si vnúčatá výborne vychovávala, učila ich starým zvykom. Vo vesničke žila aj Viktorka. Viktorka bola veľmi chytré a pekné dievča, ale hlavu jej zmätol jeden vojak, ktorý za ňou potajomky chodil a sledoval ju. Jedného dňa sa stalo, že keď sa jej sestra prebudila, videla, že Viktorka nie je. Dlho ju nikto nevidel, mysleli si, že je mŕtva. Až po roku Viktorku zahlédli v lese. Vypadala strašidelne, rozcuchané vlasy, otrhané šaty, umounené tváre a hlasito sa smiala. Utekla im. Roky plynuli a jej otec umieral. Viktorka sa na neho prišla podívať k smrteľnej posteli a za chvíľu, šťastný, že svoju dcéru vidí, zomrel. V lete, keď bola úžasná búrka, šiel myslivec domov a videl u brázd stáť Viktorku, volal na ňu, aby pod stromom nestála, ale ona sa len smiala. Keď bolo po búrke, tak šiel myslivec prehliadnuť les, či búrka nezapríčinila v lese žiadne škody a videl pod stromom ležať mŕtvu bláznu Viktorku. Všetci boli smutní, ako špatne dopadla. Čas plynul. Barunka odišla študovať. Jedného dňa jej poslali zo Starého bělidla správu, aby ihneď prišla domov, pretože babičke už nie je moc dobre. Asi za týždeň prišla. Keď prišli do svietničky, tatínek jej povedal, že babičke už nezostáva moc času, rozplakala sa. Babička bola rada, že ju ešte môže vidieť. Svoj majetok rozdelila svojej rodine a s každým si ľúbezně prehovorila. Ďalší deň predčítala Barunka modlitbu umierajúcich, keď babička prehovorila, že si pre ňu prišiel nebožtík Jiří. Barunka predčítala ďalej, Babička s ňou, až najednou sa jej dech zastavil. Ľudia plakali, boli smutní z jej úmrtia. Na pohreb sa všetci ľudia prišli s babičkou rozlúčiť. Kniežna uvidela z okna smutne vláčiaci sa prúvod ľudí okolo zámku. Sklonila hlavu a slzy jej zalili oči. Povzdychla si a povedala: „Šťastná tá žena!

Zvyky:

Kniha zachytáva všetky ročné obdobia. Zvyky veľkonočné: zber byliniek a kvetín na vence na sviatok Božieho tela, púťové slávnosti, sviatok Všetkých svätých, adventné a vianočné zvyky. Veľmi pekne sú popísané aj zvyky pri pečení chleba, aj zvyky nedeľné. (Také drobné denné zvyky, napr. sviečenie hromničkou pri búrke, ponúknutie chleba so soľou pri príchode návštevy.)

Jazyk a štýl:

Umelecké dielo s prvkami ryze ľudovými -> u pobožných ľudí spisovný ľudový jazyk a u normálnych ľudí nespisovný ľudový jazyk, občas sa objavia aj vulgárne výrazy (myslivec, mlynár)

Použité nárečie a archaizmy, prirovnania, priama reč

Rozdelené na 9 kapitol označených rímskymi číslicami

Obraz vidieckeho života, spomienky na mladosť

Kontrast ideálu s reálnym životom

Nerealistické: pani kniežna sa baví s chudou, prostou babičkou -> to sú prvky romantizmu

Hrdinou je tu ľudový človek

Dve dejové pásma – život Babičky – to ako Babička opisuje tamné zvyky

V závere je epilóg – ako babička umiera, pohreb

Realizmus v českej literatúre

2. pol. 19. storočia vo všetkých európskych literatúrach

z latinčiny – realis

realizmus je odvodený od francúzskeho maliara Gustava Courbeta -> 1853 otvoril v Paríži výstavu Le realisme (= skutočnosť, skutočný, reálny)

prvky realizmu:

1. v antike -> Homér – popis prírody

2. renesancia -> Shakespeare – typy postáv

3. kritický realizmus -> Balzac (80. a 90. roky)

Borovský priniesol žáner – satirické dielo (epigramy – krátka báseň zakončená pointou, ironicky)

Ďalší predstavitelia Národného obrodenia:

Karel Havlíček Borovský – Tyrolské elegie, Král Lávra, Křest sv. Vladimíra, Obrazy z Rus

Josef Jungmann – Slovník česko-německý, O jazyku českém

František Palacký – Dějiny národu českého v Čechách a na Moravě

František Ladislav Čelakovský – Ohlas písní českých, Ohlas písní Ruských

The post Babička – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Babička (Starenka) – čitateľský denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Mon, 24 Apr 2017 23:01:45 +0000

Kniha: Babička (Starenka)

Autor: Božena Němcová

Zaslal(a): Richard8Kruspe

Poviedka Babička bola prvýkrát vydaná v roku 1855.

Obdobie: Realizmus

Žáner: poviedka

Kedy a kde a odohráva: Dej sa odohráva v 19. stor., Ratibořice, Na starom bielidle

Charakteristika hlavných postáv:

Babička – zidealizovanú osoba – múdra, zručná a milujúci, vždy ochotná každému pomôcť a poradiť, pracovitá, silne veriaci, drží sa zvykov
Barunka – babičkinho najobľúbenejší vnučka, najstarší, pokojná, poslušná, vidí v babičke vzor
Ján a Viliam – divokí a zlostia bratia Barunky

Adélka – najmladšia sestra Barunky, zvedavá, bystrá, učenlivá

Terezka – dcéra babičky, matka detí, nemá rada báchorky a rozprávky

Pán Prošek – manžel Terezky

Pani kňažná Zaháňská (v skutočnosti grófka Eleonora z Kounic – Němcová jej venovala svoje dielo) – milá, obetavá, priatelí sa s babičkou, pomáha chudobným a obyčajným ľuďom

Hortenzia – kňažnej Schovanka, milá, rada sa hrá s vidieckymi deťmi, v babičke nachádza porozumenie a lásku

Viktorka – dievča, ktoré sa zamiluje do vojaka, a ide za hlasom svojho srdca. Jej príbeh sa končí tragicky, lebo otehotnie a jej chlapec ju opúšťa. Ona sa zblázni a žije v lese, nedôveruje ľuďom, svoje dieťa hodí do hate a sama končí tragicky-zabije ju blesk. V jej príbehu, ako by Němcová volala po spravodlivosti pre ženy, ktorý sa rozhodnú prevziať osud do vlastných rúk, ale spoločnosť je odsudzuje k zániku.

Dej:

Babička bývala v starej chalúpke, kam jej jedného dňa prišiel list od jej dcéry Terezky, že sa s jej manželom a deťmi budú sťahovať z Viedne do Čiech, pretože jej muž bude pracovať u kňažnej na zámku. V liste jej prosila, aby sa k nej odsťahovala. Babička chcela moc spoznať svoje vnúčatá a prosto sa rozhodla, že sa k dcére presťahuje. Všetci sa na ňu veľmi tešili. Keď prišla hneď sa k nej zbehli a vítali jej. Deti mali veľkú radosť a celý ten deň sa babičky stále na niečo vypytovali. Babička so sebou priviezla plno krásnych vecí: Almar, marcipán, ruženec, drieku, dve bábiky, a tiež májová mačiatka a kuriatka. Celá rodina spokojne žila na Starom bielidle. Babička bola deťom veľmi dobrým príkladom, sprevádzala deti do školy. Chodili do lesa na jahody, čučoriedky, do kostola. Každý rok chodila z Krkonôš babka korenárka. Navštevovala aj Mlynářova rodinu. Babička a deti sa spoznali s kňažnou, ktorá mala dobré srdce as jej chovankou Hortensia (Schovanka – niečo ako adoptované dieťa). Babička si vnúčatá výborne vychovávala, učila je starým zvykom. V dedinke žila aj Viktorka. Viktorka bola moc chytré a pekné dievča, ale hlavu jej zmiatol jeden vojak, ktorý za ňou potajomky chodil a sledoval jej. Raz sa stalo, že keď sa jej sestra prebudila, videla, že Viktorka je preč. Dlho ju nikto nevidel, mysleli si, že je mŕtva. Až po roku Viktorku zahliadli v lese. Vyzerala strašidelne, rozstrapatené vlasy, otrhané šaty, špinavý tváre a hlasno sa smiala. Utiekla im. Roky plynuli a jej otec umieral. Viktorka sa na neho prišla pozrieť ku smrteľnej posteli a za chvíľu, šťastný, že svoju dcéru vidí, zomrel. V lete, keď bola ukrutná búrka, šiel poľovník domov a videl u břízek stať Viktorku, volal na ňu, nech pod stromom nestojí, ale ona sa len smiala. Keď bolo po búrke, tak išiel poľovník prehliadnuť les, či búrka nespôsobila v lese žiadne škody a videl pod stromom ležať mŕtvu bláznivú Viktorku. Všetci boli smutní, ako zle dopadla. Čas plynul. Barunka odišla študovať. Jedného dňa jej poslali zo Starého bielidlá správu, aby ihneď prišla domov, pretože babičke už nie je moc dobre. Asi za týždeň prišla. Keď prišli do izbičky, otecko jej povedal, že babičke už nezostáva veľa času, rozplakala sa. Babička bola rada, že jej ešte môže vidieť. Svoj majetok rozdelila svojej rodine a s každým si vľúdne prehovorila. Budúci deň povedala Barunka modlitbu umierajúcich, keď babička prehovorila, že si pre ňu príde nebožtík Jiří. Barunka povedala ďalej, Babička s ňou, až zrazu sa jej dych zatajil. Ľudia plakali, boli smutní z jej úmrtia. Na pohreb sa všetci ľudia prišli s babičkou rozlúčiť. Kňažná uvidela z okna smutne vláčiaci sa sprievod ľudí okolo zámku. Sklonila hlavu a slzy jej zaliali oči. Vzdychla si a povedala: „Šťastná to žena!

Zvyky:

Kniha zachytáva všetky ročné obdobia. Zvyky veľkonočné: zber byliniek a kvetín nie venčeky k sviatku Božieho tela, jarmočné slávnosti, sviatok Všetkých svätých, adventné a vianočné zvyky. Veľmi pekne sú popísané aj zvyky pri pečení chleba, aj zvyky nedeľné. (Tiež drobné denné zvyky, napr. Svietenie Hromnické pri búrke, ponúknutie chleba so soľou pri príchode návštevy).

Jazyk a štýl:

– Umelecké dielo s prvkami rýdzo ľudovými -> u pobožných ľudí spisovný ľudový jazyk au normálnych ľudí nespisovný ľudový jazyk, občas sa objavujú aj vulgárne výrazy (poľovník, mlynár)

– Použité nárečia a archaizmy, prirovnanie, priama reč

– Rozdelené na 9 kapitol označených rímskymi číslicami

– Obraz vidieckeho života, spomienky na mladosť

– Kontrast ideálu s reálnym životom

– Nereálne: pani kňažná sa baví s chudobnou, jednoduchou babičkou -> to sú prvky romantizmu

– Hrdinom je tu ľudový človek

– dve dejová pásma – život Babičky – to ako Babička popisuje tamojšie zvyky

– v závere je epilóg – ako babička umiera, pohreb

Realizmus v slovenskej literatúre

– 2. pol. 19. stor. vo všetkých európskych literatúrach

– z latinčiny – realis

– realizmus je odvodený od francúzskeho maliara Gustava Courberta -> 1853 otvoril v Paríži výstavu Le realisti (= skutočnosť, skutočný, reálny)

– prvky realizmu:

v antike -> Homér – opis prírody

renesancie -> Shakespeare – typy postáv

kritický realizmus -> Balzac (80. a 90. roky)

– Borovský priniesol žáner – satirické dielo (epigramy – krátka báseň zakončená pointou, ironicky)

Ďalšie predstavitelia Národného obrodenia:

KH Borovský – Tirolské elégie, Kráľ Lavra, Krst sv. Vladimíra, Obrazy z Rus

Josef Jungmann – Slovné česko-nemecký, O jazyku českom

František Palacký – Dejiny národu českého v Čechách a na Morave

Fr. Ladislav Čelakovský – Ohlas piesní slovenských, Ohlas piesní Ruských

Božena Němcová

– najznámejšia česká spisovateľka

– 1. verzia: Narodila sa vo Viedni 1820, otec panský kočiš Johann Pankl, matka česká slúžka Terézie Novotná.

– 2. verzia (nové štúdie): Narodila sa vo Viedni 1817 alebo 1818, Pankl boli zrejme jej adoptívni rodičia. Skutočná matka bola Dorothea (nevlastná sestra Kataríny Zaháňskej, kňažnej) a otec Clam Martinic

– detstvo prežila v Ratibořice

– jej babička sa volala Mária Magdalena Novotná – mala na nej veľký vplyv a bola vzorom pre dielo Babička

– v 17 rokoch bola na nátlak matky vydatá za úradníka Jozefa Nemca – často sa sťahovali, manželstvo nebolo šťastné.

– 1845 sa zoznámila v Prahe s Pražskou vlasteneckú spoločností a poprednými českými spisovateľmi -> vplyv na nej mal básnik Václav Bolemír Nebeský => pod jeho vplyvom začala svoju literárnu činnosť písaním básní.

– zdržiavala na Domažlicku (Chodsku), kde spoznávala vidiecky život, študovala ľudové zvyky, tradície a povesti => Obrazy z okolia domažlického

– podnikla 3 cesty na Slovensko => Chyže pod horami

– v 50. rokoch najťažší období – nedostatok financií, nešťastné manželstvo, zomrel jej najstarší syn Hynek -> Priatelia jej pomáhali, ale nestačilo to.

=> V týchto letoch začala písať Babičku – 2 dôvody napísanie:

1. útek z reality do sveta spomienok (na detstvo, mladosť a babičku)

2. na želanie priateľov, aby zachytila zvyky, tradície vidieckeho života

sfilmovaná režisérom Moskalyk 1971, Babička – Terézia Brzkov

najlepšie ilustrácie – Adolf Kašpar

– ďalej písala:

kratšie poviedky – Divá Bara, Karla, Pán učiteľ

rozsiahlejšie poviedky – V zámku a podzámku -> ukázané sociálne rozdiely

– nereálne: pani kňažná poskytne vzdelanie chudobnému sirote, o ktorého sa stará a nechá ho žiť na zámku, keď jej zachránil psa.

– zberateľská práce – Národná báchorky a povesti, Slovenské rozprávky a povesti

– január 1862 umiera <= choroba, zhoršenie zlým, nekvalitným vydaním Babičky

The post Babička (Starenka) – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.