📝 Život

Alberto Pincherle, známy pod pseudonymom Alberto Moravia, sa narodil v Ríme. Jeho otec bol architekt a matka pochádzala zo židovskej rodiny. Kvôli tuberkulóze kostí strávil Moravia niekoľko rokov detstva a dospievania v sanatóriách, čo ho izolovalo od bežného života a výrazne ovplyvnilo jeho tvorbu. Túto skúsenosť neskôr opísal v románe „Ľahostajní“. Počas rekonvalescencie sa začal venovať čítaniu a písaniu. Jeho prvý román „Ľahostajní“ vyšiel, keď mal dvadsaťdva rokov a okamžite vzbudil pozornosť svojou úprimnou a kritickou analýzou mladej generácie a jej neschopnosti prežívať emócie. Kvôli fašistickému režimu v Taliansku musel Moravia často publikovať pod pseudonymami a cenzúra ovplyvňovala aj jeho tvorbu. Počas druhej svetovej vojny sa skrýval v horách pred nacistami. Táto skúsenosť ho inšpirovala k napísaniu románu „Dvaja milenci“. Po vojne sa stal Moravia uznávaným spisovateľom a novinárom. Pracoval pre viaceré talianske noviny a časopisy a veľa cestoval po svete. Jeho reportáže a eseje prinášali kritický pohľad na spoločnosť a politiku. V neskoršej fáze svojej tvorby sa Moravia venoval aj divadelným hrám a filmovým scenárom. Jeho diela boli preložené do mnohých jazykov a získali si medzinárodné uznanie. Napriek úspechu a uznaniu zostal Moravia kritickým pozorovateľom spoločnosti a ľudskej existencie. Jeho záujem o psychoanalýzu sa prejavoval v hĺbkovom skúmaní motivácií a vnútorných konfliktov jeho postáv. Moravia bol trikrát ženatý. Jeho prvou manželkou bola spisovateľka Elsa Morantem, s ktorou sa rozviedol. Druhou manželkou bola Dacia Maraini, tiež spisovateľka, s ktorou sa rozviedol po 12 rokoch manželstva. Jeho treťou manželkou bola Carmen Llera, s ktorou zostal až do svojej smrti. Zomrel v Ríme. Jeho tvorba sa dodnes považuje za dôležitú súčasť talianskej a svetovej literatúry.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Moraviova tvorba sa vyznačuje realistickým zobrazením spoločnosti, kritickým pohľadom na ľudské vzťahy a existencialistickými témami. Jeho romány sú často charakterizované ako psychologické štúdie postáv, ktoré sa potýkajú s problémami sexuality, odcudzenia a hľadania zmyslu života. Moravia sa zameral na vnútorný svet svojich postáv, ich myšlienky, pocity a motivácie. Jeho štýl písania je precízny a analytický, s dôrazom na detail a realistické zobrazenie prostredia. Jazyk je jednoduchý a priamočiary, bez zbytočných ozdobných prvkov. Moravia sa vyhýbal sentimentalite a romantizmu, jeho diela sú skôr chladné a objektívne. Často používal techniku vnútorného monológu, aby čitateľovi umožnil nahliadnuť do myslenia postáv. V jeho dielach sa prelínajú témy erotiky, spoločenskej kritiky a existencializmu. Moravia skúma vzťahy medzi mužmi a ženami, mocenské hry a vplyv spoločenských konvencií na ľudské správanie. Jeho postavy sú často pasívne, rezignované a neschopné nájsť zmysel života v konzumnom svete. Moravia sa snažil odhaliť pokrytectvo a prázdnotu modernej spoločnosti. Jeho diela sú často provokatívne a vyvolávajú otázky o morálke a zmysle ľudskej existencie.

👥 Literárni súčasníci

Ernest Hemingway (Starec a more), William Faulkner (Absalom, Absalom!), John Steinbeck (O myšiach a ľuďoch), Thomas Mann (Čarovný vrch), Franz Kafka (Proces), Virginia Woolfová (Pani Dallowayová), James Joyce (Ulysses), Jean-Paul Sartre (Bytie a ničota), Albert Camus (Mor).

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Alberto Moravia (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Rimanka

 Autor: Alberto Moravia

 Zaslal(a): Fifinka

Alberto Moravia (= Alberto Pincherle)

(28. november 1907 – 26. Septembra 1990, Rím)

• Taliansky prozaik, dramatik, esejista a literárny kritik.
• Alberto Moravia sa narodil v rodine architekta.V detstve ochorel na tuberkulózu kostí. Deväť rokov strávil pripútaný na lôžko v sanatóriách i doma. Choroba u neho vyvolávala pocity spoločenské osamelosti. Skúsenosti z tejto doby premietol nepriamo aj do svojej literárnej tvorby. Vzdelával sa ako samouk, predovšetkým čítaním. Čoskoro sa začal venovať literárnej tvorbe, písal básne, prózu a drámy.
• Alberto Moravia nastúpil žurnalistickou dráhu v novinách La Stampa, La Gazett del Popolo, bol korešpondentom v Londýne a v Paríži, veľa cestoval.
• V tridsiatych rokoch pomerne úspešne bojoval s vtedajšou fašistickou cenzúrou, pretože pochádzal zo židovskej rodiny, počas druhej svetovej vojny, takmer nemohol publikovať, bol na neho dokonca vydaný zatykač.Vystupoval verejne proti fašistickému režimu, jeho prvý román bol na príkaz Mussoliniho zakázaný.
• Predstaviteľ povojnového talianskeho románu a nerealistického štýlu.Vo svojich dielach sa usiluje o dôsledne prekreslené a dramatické videnie každodenného života s dôrazom na sociálnu problematiku.
• Romány:Sklamané nádeje, Márne ctižiadosti (1935), Ľahostajní 1929, Maškaráda (1941), Agostino (1944), Neposlušnosť (1948), Láska manželská (1949), Rimanka – 1947, Pohŕdanie (1954), Horalka (1957), Nešťastná milenka (1943), Konformista, Nuda (1960) – (psychologický román), Pozornosť, Ja a on (1971), Cesta do Ríma, Leopardia žena, 1934 – Prežiť vlastnú smrť, Voyeur aneb Muž, ktorý sa pozerá – 1985
• Poviedky a novely:Epidémia, Rímske poviedky (1954), Nové rímske poviedky (1959), Agostino (1944), Automat (1963)
• Drámy: Beatrice centov, Život je hra
• publicistickej knihy:Človek ako cieľ, Predstava India

Neorealizmus

– umelecký smer, vznikol na začiatku 20. Storočia, zahŕňa mnoho, niekedy až protikladných tendencií. Najviac sa presadil v Taliansku, obzvlášť v literatúre a filme po druhej svetovej vojne.

– Autorom pojmu je Antonio Gramsci, ktorý ho definoval ako „nonkonformný, kritický postoj k talianskemu fašizmu.“

– Filozofia neorealizmu vychádza z akéhosi predpokladu, že sa dá stotožniť predmet poznania s poznaním ako takým, túto teóriu sa niekedy pokúšali dotiahnuť do naozajstných extrémov, takže diela prestávala byť zrozumiteľná. V Taliansku, predovšetkým v 50. rokoch, kde bol tento myšlienkový smer najsilnejší, tento smer smeroval až k realistickému dokumentu, ktorý mal zobraziť skutočnú situáciu, toto bola reakcia na taliansky fašizmus a uvedomenie si nutnosti morálnej obrody v Taliansku. Títo umelci potom zamerali svoj záujem predovšetkým na obyčajného človeka.

– V talianskej literatúre došlo po druhej svetovej vojne k veľmi tesnému prepojeniu s filmom. Neorealisté usilovali o dôkladne spracovaní vtedajšieho talianskeho života a niektorých období minulosti Talianska, predovšetkým fašizmu a odporu proti nemu, pretože v Taliansku bolo pomerne málo odporcov fašizmu, boli nútení hľadať svojich hrdinov medzi obyčajnými dedinčanov a potom sa snažili preniknúť do ich myslenia, to občas pôsobí trochu kŕčovito a nedôveryhodne. Používali jednoduchý jazyk, podobný ľudovej reči.

– diela bola v období fašizmu považovaná za morálne a vlastenecky nevhodná. Neorealizmus je vlastne surové podanie reality, ktorá nie je nijako prifarbená a to ani v záujme deje, nič nevynecháva. Napriek tomu možno povedať, že si vyberá z každého obdobia to, čo sa tomuto smeru hodilo, preto nemôžeme hovoriť o nestrannosti či objektivite.

Rimanka

(Vydavateľstvo. ODEON, 1947 Miláno, Praha 1966, Preložil Václav Čap)

Lit. druh -epika

Žáner: román

Smer: neorealizmus

Jazyk: spisovný, hovorový, vulgarizmy

Kompozícia: retrospektívne chronologicky usporiadané, rozdelené na 2 časti: 1. (1. – 9. Kapitola) – po „zabehnutý“ život prostitútky, 2. (1. – 11. kapitola) – od zoznámenie s MINE

Téma: príbeh krásne mladé rímske dievčatá Adriany, ktorú okolnosti prinútili stať sa prostitútkou, bez toho by však zlomili jej rýdzu charakter a osobnosť

Prostredie: Taliansko medzi svetovými vojnami, v dobe habešskej váľky. Vznik fašizmu v Taliansku, pochod na Rím 1922 Mussolini.

Charakteristika doby: v obdobie habešský vojny, ale prostredie povojnovej (- Brutálne koloniálne vojna vedená talianskym fašistickým štátom proti riadnemu členovi Spoločnosti národov Habeš (dnes Etiópia). Agresia sa začala bez vypovedania nepriateľstva útokom vojsk generála De Bona (neskôr maršala Badoglio) z Eritrey a generála Grazianiho z Talianskeho Somálska. Vzdor obrovské technické preväz a najmä leteckého teroru sa podarilo zlomiť húževnatý odpor Kúšijcami (viedol ich cisár Haile Selassie II.) až po bitke pri jazera Ašangi na jar 1936. Habeš sa stala talianskou kolóniou (do roku 1940).

Postavy:

– Adriana: krásna, mladá dievčina s čistým charakterom, má radosť zo života, robí všetko s chuťou a vášňou, sny o rodine, bojuje so svojím smutným osudom

– matka Adriany: sklamaná životom, ako mladá robila modelku, šička košieľ, V Adriane vidí možnosť, ako získať veci, ktoré vďaka materstvo stratila a chce, aby sa vydala za bohatého pána., Túžia po peniazoch,

– Gino: chudobný šofér, rád si privlastňuje bohatstvo svojej pani, zatajuje svoju rodinu, zamilovaný do Adriany

– Giocomo (Mino): mladý študent práv z bohatej rodiny, členom ilegálnej organizácie zamerané proti vláde, neopätoval Adrianin lásku, Mal pohŕdavý postoj voči spoločnosti, bohatým, svojej rodiny i proti sebe samému. Premáhali ho pocity omrzenosti, úplné nezmyselnosti, hovorievalsarkasticky aik Adriane sa často správal škaredo. Nedokáže sa vysporiadať so svojou vlastnou zradou, až tesne pred svojou smrťou si uvedomuje, že Adrianu miloval.

– Gissela – prostitútka, priateľka Adriany, mrcha, dychtia po peniazoch, hrá sa na vznešenú pani

– Sonzogno: priateľ Gina, silný, agresívny, neovláda svoje emócie, človek bez zákona, vrah, zlodej, zamilovaný do Adriany, naháňa hrôzu

– Astarita- bohatý mládenec, ktorý sa zaujímal o Adrianu, bol to priateľ Gisseli

Rimanka

Asi najslávnejší román talianskeho spisovateľa Alberta Moravia z roku 1947 rozpráva príbeh krásnej mladej rímskej dievčatá Adriany, ktorú okolnosti prinútili stať sa prostitútkou, bez toho by však zlomili jej rýdzu charakter a osobnosť. Cez tlak skazeného, zištného a vypočítavého okolí, ktoré reprezentuje jej rodina, priatelia i milenci, cez úzkosti, zúfalstva, pochybnosti aj strach, ktoré so sebou nesie jej zamestnania a muži, s ktorými sa takto stretáva, zostáva vnútorne silnú a pevnú v odhodlanie žiť ďalej svoj život. To vrcholí v okamihu straty milovaného Giacoma a rozhodnutie zabezpečiť svojmu nenarodenému dieťaťu šťastnú budúcnosť.
Rimanka bola v roku 1954 úspešne sfilmovaná, Adrianu stvárnila herečka Gina Lollobrigida.

Dej

Rozprávanie mladej prostitútky, Adriane, ktorá vyrastala v chudobných pomeroch v jednej časti Ríma. Ešte keď bola malá, zomrel jej otec, jej matka sa živila šitím košieľ. Adriana bola veľmi pekná, matka jej to stále opakovala a sľubovala si od jej krásy, to čo sama vďaka materstvo stratila. Nechala ju od šestnástich robiť modelku na umeleckej akty.

V osemnástich sa zamilovala do chudobného šoféra Gina. Túžila po pokojnom šťastie rodinného kruhu a to sa jej malo s Ginom splniť, ale on dátum svadby neustále odkladal, až sa nakoniec dozvedela, že už je ženatý a má rodinu. Ďalej sa s ním stretávala, ale len kvôli sexu, tiež jeho pani len tak ukradla veľmi drahú pudrenku.

Medzitým zažila jednu nepríjemnú skúsenosť, keď si spolu so svojou kamarátkou Giselle (modelka, prostitútka), jej priateľom Riccardom a Astarita vyrazili na výlet (do Viterburku). Astarita bol bohatý človek od tajnej polície, do Adriany šialene zamilovaný, priamo posadnutý a vydieraním jej donútil sa s ním vyspať, Gisella ho kvôli závisti len povzbudzovala. Bolo to prvýkrát, čo Adriana dostala za sex peniaze, zo všetkého mala výčitky svedomia, preto išla k spovedníkovi.

Po rozchode s Ginom sa Adriana stala prostitútkou, svoje povolanie prevádzkovala s chuťou a svojím náhodným milencom bola ochotná ponúkať aj lásku. Zvolila si síce prácu, ktorú spoločnosť odsudzuje, ale zostala veselá a nedotknutá v ľudskej dôstojnosti.

S Giselle sa stali spoločníčky, medzi mužov s ktorými sa stretávala patril okrem Gina aj Astarita.

Ukradnutá pudrenka spôsobila zamotaný reťazec udalostí, Adriana ju síce vrátila Ginovi, ale ten ju dal svojmu priateľovi Sonzognovi na predaj. Na stretnutí, kde predstavil Sonzogna Adriane, jej všetko vyklopil. Adrianu rozčúlilo, že krádež zviedol na nevinnú slúžku a nadobro sa s ním rozišla.Domov ju odprevadiť Sonzogno, ktorý bol neobyčajne silný. V Adriane vyvolával obrovský strach, musela sa s ním vyspať. Po styku jej povedal, že pri predaji pudrenky v zúrivosti zabil zlatníka a vykradol obchodík. Pretože po ňom Adriana nechcela peniaze, daroval ju onú pudrenku na pamiatku. Adriana vrátila cez kňaza pudrenku as Astaritovou pomocou sa mohla slúžka dostať na slobodu.

V tej dobe už poznala Giacoma (Mina), bohatého študenta práv, do ktorého sa bláznivo zamilovala. On jej lásku neopätoval, ale s Adrianou sa pravidelne stretával. Bol členom ilegálnej organizácie zamerané proti vláde. Mal pohŕdavý postoj voči spoločnosti, bohatým, svojej rodiny i proti sebe samému. Premáhali ho pocity omrzenosti, úplné nezmyselnosti, hovorieval sarkasticky aik Adriane sa často správal škaredo. Ona ho napriek tomu všetko milovala, dokonca sa prestala živiť prostitúciou.

Po nejakej dobe zistila, že je tehotná, s istotou vedela, že otcom je Sonzogno. Ten sa do nej zamiloval, vyhľadal ju a chcel sa s nej vyspať a utiecť s nej, ona mu to sľúbila, ale tesne pred sexom tajne utiekla. Zhodou okolností do bytu vpadla polícia, ktorá hľadala Mina, Sonzogno po streľbe utiekol, ale myslel si, že ho Adriana zradila.

Adriana hľadala Mina, ale dozvedela sa, že je zatvorený. Bola nešťastná ao pomoc požiadala zase Astarita, ktorý nakoniec Mina vypočúval. Mino, ale zradil, povedal všetko do detailov, preto ho prepustili a zamestnali ako informátora.

Giacoma sa kvôli svojej zrade začal nenávidieť, stratil chuť žiť, síce sa presťahoval k Adriane, ale správal sa hnusne a bol plný horkosti.

Sonzogno sa chcel Adriane pomstiť, ale Astarita, ktorý znenazdania prišiel, ho ponížil a donútil odísť, za to ho potom Sonzogno zabil. Sám je potom zabitý na úteku.

Tej noci utiekol aj Mino, spáchal samovraždu a nechal list na rozlúčku, v ktorom vysvetľuje svoju zradu, ako poruchu vôle. Jediné východisko z pocitu viny vidí práve vo svojej smrti a dúfa, že sa tým veci vrátia do náležitého poriadku. Tiež si uvedomil, že mal Adrianu rád a necháva jej kontakty na svoje vplyvné priatelia a bohatú rodinu.

Adriana bola z jeho smrti niekoľko dní smutná k smrti, pred mínovými priateľmi (Tullio – učiteľ, Tommaso – syn SAFARI), ktoré zradil ho bránila a nakoniec sa rozhodla, že sa plne zameria na svoje dieťa a ponúkne mu veselý, lepší život, než aký mala ona.

The post Rimanka – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Vrchárka (Horalka)

 Autor: Alberto Moravia

 Zaslal(a): LaLa

Literárny druh: epika

Literárny žáner: protivojnový román

Literárna sloh: Taliansky nadrealizmus

Štýlové vlastnosti:

• elementy filmového zobrazenia (detail, polodetail, panoráma), moderné štylistické prostriedky (použitie interného monológu, dialóg v dialógu, ich forma), prvky nadrealizmu

Slovná zásoba:

• hovorové, vulgárne výrazy, úmyselne „nepríjemné“ vetné zloženie priamej narácie, zachováva základné postavenie doslovného taliančiny, ale sa pohybuje od literárnych veršov po typickú rímsku slovnú zásobu a frazeológiu. Monológ a výber jazykových prostriedkov zdôrazňujú realitu rozprávačských udalostí a skutočnosť, že látka je bezprostredná

Rozprávač: hlavná hrdinka Cesira

História a zloženie:

Príbeh románu sa odohráva v rokoch 1943 až 1944, kedy skončí fašistický režim v Taliansku a krajina je postupne obsadená nemeckými jednotkami. Je napísaný vo forme biografického monológu Cesarovej hlavnej hrdinky. Cesira je rímsky ženích, ktorý po sobáši prišiel do Ríma so svojím manželom a po jeho smrti prevzal obchod. V čase vojny, keď ľudia zásobovali, predávali všetok tovar a zarobili si dosť peňazí. V Ríme však ona a jej dcéra Rosetta zomrú hladom, a preto sa rozhodne odísť do svojho vidieka. Zistil však, že jej rodná dedina je evakuovaná, takže sa budú chvíľu schovávať v Fonde so zlodejskou rodinou Conset a Vincenza. Rosetta však má rád jedného z nacistov a Cesira namiesto toho, aby obetovala svoju dcéru, skôr zbalí veci a vezme ju do horskej dediny sv. Eufémia, kde prenajímajú malú prirážku od spoločnosti Parid. Trávi tu deväť mesiacov, spríjemní vychovávaného mladíka, Michela, a vyberie si čas z hôr a hľadá jedlo, ktoré je sotva všade. Nakoniec vojna príde do svojej dediny. Nemeckí vojaci, ktorí utiekli spojencov s ním, odtiahli Michela, aby im ukázal cestu v horách a nakoniec ho zastrelil. Cesira nečaká nič a ona a jej dcéra sa vrátia do Ríma do svojho obchodu. Rím však ešte nie je oslobodený a oni zostávajú v rozdrvenom Fondi. Cesira nechce zostať tu, ona sa pozerá na svojich rodičov v rodnej dedinke. Americký dôstojník ich odviezol do Vallercosa – odmenou za pomoc dvoch vojakov spojencov počas vojny. Obec je stále prázdna, takže môžu relaxovať v miestnom kostole. Ale tu je prekvapujúca skupina Marokanov, ktorí znásilnili Rosettu. Od tejto chvíle Cesira sleduje náhlu zmenu svojej dcéry – od nevinného, ​​dokonalého, zbožného „anjela“ k tvrdej žene bez morálnej zdržanlivosti. Na ďalšom výlete sa stretnú s Clorindom, ktorý ich vezme späť do Concett, kde sú nútení žiť. Rosetta sa stane Clorindovou prostitútkou. Keď sa Clorindo vráti k svojej žene, spí s Rosaretovým synom Concetty. Cesira ju nosí veľmi tvrdo, ale jej dcéra ju neposlúchne ani ju nepozerá. Po oslobodení Ríma sa Rosario vráti domov, ale sú napadnutí a Rosario je zabitý. Cesira úmyselne vezme svoje peniaze a Rosetta sa nezastaví pri smrti svojho milenca. Pred cisárskymi bránami si Cesira uvedomí, čo sa s nimi stalo v horách: zlodej a dcéra prostitútky. Myslí si, že pojmy ako česť, morálka, súcit a priateľstvo majú v tomto čase malý význam, keď sa všetci starajú len o seba. Zrazu Rosette začína spievať a plakať a Cesira zistí, že jej „Malá Rosetta“ úplne nezmizla.

Postavy:

Vdova Cesira – ústredná postava – temperamentný, statočná, hrdá, drsná, cieľavedomá žena

ROSETTA – jej dcéra, vychovávaná v kláštore; po znásilnení, pokiaľ ide o panenstvo, stane sa kurva, ktorá ukradne matku za sex

Michael – veľmi vzdelaný, jediný priateľ Cesira a Rosetty vo Sv. Eufémia, nakoniec odtiahli Nemci a zastrelili

Čas:

• v rokoch 1943-44

Priestor:

• Taliansko, najmä na vidieku v horách (potom aj v Ríme, kde utečie Cesira a jej dcéra)

Hlavná myšlienka:

• Jednoznačné odsúdenie vojny, ktorá ničí životy a deformuje základné civilizačné hodnoty

Sociálno-historické zázemie:

• Práca je odrazom osobných životných skúseností spisovateľa z posledných mesiacov vojny, keď bol od roku 1943 politicky podozrivý, aby sa skryl v horách Ciociarie, v blízkosti Fondiho. V týchto horách medzi Rímom a Neapolom strávila Moravia takmer rok s manželkou. Táto skúsenosť iného sveta, ktorého archaická tvrdosť dokonca vynásobila vojnu a nekonečné dni strávené v spoločnosti utečencov všetkých druhov vrstiev.

Autor:

Alberto Moravia (28. Októbra 1990 Rím – 26. septembra 1990 v Ríme) Alberto Pincherle bol taliansky spisovateľ, esejista, novinár a kritik, reprezentujúci taliansky nadrealizmus ovplyvnený surrealizmom a Freudovou psychoanalýzou.
Narodil sa v Ríme uprostred židovského otca (architekta) v Benátkach a matky katolíka z Dalmácie. Vo veku deviatich rokov bola videná kožná tuberkulóza, ktorú si na chvíľu zobral, a neskôr sa liečil v niekoľkých sanatóriách v Alpách, kde absolvoval výcvik od súkromných učiteľov. Bol veľmi inteligentný a čítal – jeho obľúbenými autormi boli napríklad Shakespeare, Dostojevskij, Goldoni, Mallarmé a Moliére.
Ten otvorene kritizoval fašistickú cenzúru a nesúhlasil s týmto režimom (hoci jeho strýko – brat jeho matky – bol členom fašistickej strany). Pretože prišiel zo židovskej rodiny a verejne sa zaoberal fašizmom, jeho diela boli zakázané počas druhej svetovej vojny. Dokonca sám Mussolini nariadil zákaz svojho prvého románu. Vtedy bol v režime vydaný zatýkací rozkaz, ale pretože sa o tom včas dozvedel, skrýval sa medzi robotníkmi a nič sa mu nestalo. Neskôr sa stal členom Komunistickej strany Talianska.
V druhej polovici svojho života cestoval veľa – navštívil Anglicko, Francúzsko, Mexiko, Čínu a Sovietsky zväz. Na prelome 60. a 70. rokov sa stal prezidentom medzinárodného klubu PEN. V roku 1990 bol nájdený mŕtvy v kúpeľni svojho bytu v Ríme.

Dielo:

Inšpirovaný dielom: V roku 1960 bol natočený román

Literárna kritika: jeden z najúspešnejších autorských románov.

The post Vrchárka – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.