Svadobné košele – rozbor (obsah)

 

Kniha: Svadobné košele

Autor: Karel Jaromír Erben

Pridal(a): Petra

 

Úvod

Ako téma  tejto seminárnej práce som si zvolila úžasné dielo od Karla Jaromíra Erbena – Kytica. Budem sa zaoberať rozborom balady Svadobné košele. Ďalej popíšem autorov život a tvorbu a nakoniec pridám aj vlastný názor na jeho dielo.

Túto zbierku básní som si vybrala, pretože sa mi páči a fascinujú ma predovšetkým tragické osudy postáv. Mala som možnosť zhliadnuť aj filmové spracovanie Kytice od režiséra Františka A. Brabce z roku 2000 a moje nadšenie sa ešte vystupňovalo. Film obsahuje bohužiaľ len sedem básní ( Kytica, Vodník, Svadobné košele, Poludnica, Zlatý kolovrat, Dcérina kliatba, Štedrý večer), ale i tak bol ocenený štyrmi Českými levmi za najlepšiu kameru, hudbu, zvuk a plagát.

 

Život a tvorba Karla Jaromíra Erbena

Karel Jaromír Erben (7. novembra 1811 Miletín u Hořic v Podkrkonoší – 21. novembra 1870, Praha)

• Český historik, básnik, zberateľ piesní a pohádok, archivár a vydavateľ ústnej ľudovej slovesnosti.
• Predstaviteľ českého literárneho romantizmu.
• Vyštudoval gymnázium v Hradci Králové a potom filozofiu a práva v Prahe. Pri svojich štúdiách sa spoznal s Karolom Hynkom Máchom a Františkom Palackým, s ktorým spolupracoval po zvyšok života.
• Pred smrťou stihol vystriedať mnohé zamestnania (úradník u súdu, tajomník Českého múzea, archivár mesta Prahy (1851), riaditeľ pomocných úradov pražských (1864)).
• Oženil sa s Barborou Mečířovou a po jej smrti so Žofiou Mastnou. Musel sa tiež vyrovnať so smrťou niekoľkých svojich detí. V roku 1870 Erben umiera v pouhých 59 rokoch v Prahe.
• V svojej tvorbe využíval predovšetkým ústnu ľudovú slovesnosť s cílom ukázať dávne predstavy ľudu o živote a svete.
• Neuznával vzbury človeka proti osudu a uctieval daný poriadok.
• Preto nájdeme v jeho básňach témy viny a trestu.

 

Historické diela

• Rukopis múzejných letopisov Kosmových
• Ondrej Puklice zo Vstruh
• Príspevky k dejepisu českému, zobrané zo starých letopisov ruských
• Mesiačník hodín staročeských na Staromestské radnici
• Regesta diplomatica nec non epistolaria Bohemiae et Moraviae
• Zobrané spisy Jana Husa

 

Zberateľská činnosť

• Prostonárodné české piesne a říkadlá                                                                                  
• České pohádky (Zlatovláska, Otesánek, Pták Ohnivák, Hrnečku vař…) 

 

Jeho jedinou zbierkou básní, ktorú vydal je Kytica z povestí národných (1853). V roku 1861 vyšla podruhé v rozšírenej verzii o báseň Lilie a oddiel príležitostných piesní. Hlavné téma: Konflikt človeka so základnými morálnymi zákonmi. Hrdinovia nie sú aktívni;  nebojujú s tým, čo ich obmedzuje;  sú trestaní za svoje chyby. Romantické prvky: motiv zločinu a jeho vykúpenia, osudovosť, vášeň, motiv človeka v kontraste s krutou prírodou.

 

Rozbor: Svadobné košele

• Literárna forma: poézia
• Literárny druh: lyriko-epika
• Literárny žáner: balada (=báseň s tragickým koncom)
• Literárne historický kontext: Národné obrodenie, 2. polovica 19. storočia

 

1) Tematický plán

• Téma – Viera v Boha ochráni pred zlom každého
• Motívy – modlitba, Panna Mária, Boh, znamenie, láska, rouhanie, nadprirodzeno, duchovia, košele, cintorín, svadba, noc, cesta, mŕtvoly, hroby, ruženec, modlitebné knižky, krížik, kostol, naivita, prebudenie, lsť, komora, umrlc, svitanie, ponaučenie

 

Charakteristika postáv

• Dievča (naivné, veriace, rouhajúce sa, smutné, vydedené, chytré)
• Duch jej milého (zlý, zákerný, klamár, nadprirodzená bytosť)
• Umrlc ( subjekt, ktorý sa v diele moc neprejavuje; poslúcha rozkazy ducha, ale aj dievčiné prosby)

 

Prostredie

• Dej sa odohráva najprv v svetnici, potom vonku za temnej noci a nakoniec na cintoríne a v komore

 

Dej (obsah) diela

Dievča trúchli už tretím rokom pre svojho milého, ktorý musel odísť do cudziny a ešte sa odtiaľto nevrátil. Modlí sa k obrazu Panny Márie a rouha sa. Vyhráža sa, že sa zabije, ak sa jej milý nevráti. Najednou niekto zaklepe na okno a dievča tam uvidí svojho milého. Otvorí mu, ale ešte nevie, že on už nie je medzi živými. On jej hovorí, že s ním musí rýchlo ísť a že ešte dnes bude svadba. Dievča nechápe, prečo teraz v noci, ale zaslepené láskou a radosťou zo stretnutia s ním, ide. Po ceste si duch všimne, že dievča si so sebou nesie modlitebné knižky, ruženec a krížik po svojej matke. Všetky veci jej zahodí preč, pretože jemu ako zlému duchovi by mohli ublížiť. Keď dorazia na cintorín, dievča náhle prebudí a v snaze zachrániť si život, povie duchovi, aby jej ukázal cestu odkiaľ prišli. On sa vzniese a dievča rýchlo uteká do komory, kde spí umrlc. Zavrie za sebou závru a duch mláti na dvere a prikazuje umrlcovi, aby mu otvoril a dal mu tu živú. Umrlc sa niekoľkokrát zdvihne, ale dievča ho vždy modlitbou a prosbou k Bohu pošle znova spať. Keď už sa zdá, že dievčate nič nepomôže, náhle začne svitať a ona je zachránená.

 

2) Kompozičný plán

• 1. Expozícia – Dievča sa modlí a čaká na svojho milého
• 2. Kolízia – Miesto živého muža sa objaví duch
• 3. Kríza – Duch vedie dievča až na cintorín a ona náhle zistí, že už je mŕtvy
• 4. Peripetia – Utečie sa schovať do komory, ale tam leží umrlc, ktorý poslúcha ducha
• 5. Katastrofa – Dievčate zachráni život jej modlitby a svitanie

 

Kompozičný princíp

• Chronologický

 

Forma

• Rým je združený ( AABB alebo AABBCC) = zhodné slabiky na konci každého verša.
• Počet slôk sa nedá presne určiť, ale je ich približne 65 a sú rôzne dlhé.
• V básni nájdeme aj priamu reč, otázky a zvolacie vety a to všetko jej dodáva na dynamičnosti.
• Hlavné postavy sú v kontraste ( dievča (živé) x duch ( mŕtvy) ).
• Človek bojuje s nadprirodzenými silami. Táto báseň zrkadlovo súvisí s baladou Vrba (v oboch sa vyskytuje premena osobnosti).

 

3) Jazykový plán

• Autor používa spisovnú slovnú zásobu-slová neutrálne ( stena, ruža, panna…); slová básnické (povítať, odkveta, sluch, zdráv, žeť…). Ďalej v texte objavíme citovo zafarbené slová, predovšetkým lichotivé ( poupátko, slzička, tatíček, trávníček…).

 

Syntaktické prostriedky:

• Anafora
  • a lampa ešte svietila, a lampa ešte horila
  • prvý rok pradla hľadivej,  druhý rok plátno polívej
  • Již som košele ušila, již som ich v truhle složila, již moja ruta v odkvete
  • Možno, žeť vetru taženie, možno i- zlé že znamenie!
• Epizeuxis
  • „„Zasej, má milá, zasej len a na okienko: ťuk, ťuk, ťuk!
  • „Ach môj milý! ach pre nebe! // „Ach pre boha! ach čo povieš?
• Epanastrofa
  • „„Ho, nech modlenie – skoč a pojď,
    skoč a pojď a mňa doprovod;
  • živ-li a zdráv je tvůj otec?
    tvůj otec a tvá milá máť,
• Aliterácia
  • ve svete šírom, širokom
• Prirovnanie
  • tak jako ruža s poupátkom
• Inverzia
  • život bych dala pre neho
• Apostrofa
  • „ Žel bohu, kde môj tatíček? Maria, panno premocná, ach buď ty mi pomocná. // Maria, matko milosti, buď pomocnicou v žalosti!

 

Významové prostriedky:

• Tropy: Metafora- kviet blaha; jarný kviet; vetru taženie; alebo iného v srdci máš
• Personifikácia: už jedenástu odblila; želem sa ňadrá zdvihli; brata mi guľa zabila; pohnul sa obraz na stene; lampa prskla; vietor buráci
• Synekdocha: na záspí krokov zvuk; vo dne moje oči tlačí sen; psi húfom vo vsi zavyli; a oko božie nade mnou
• Hyperbola: sestra do roka nežila; tri roky o nem ani sluch
• Eufemizmus: už na nem rastie trávníček; alebo život môj náhle skráť
• Epiteton: nízka svetnička; božia rodička; zlé znamenie; môj milý; pustá noc; divná vec; pekná noc
• Oxymóron: lampa temne horila; vstávajú mŕtvi z hrobov
• Symbol: biele ňadrá
• Tautológia: vo svete šírom, širokom; a lampa ešte svietila, a lampa ešte horila; poviet môj milý, povedz predsa

 

Vlastný názor na zbierku Kytica

Všetkých 13 básní vo zbierke Kytica je úžasne spracovaných ako po stránke formálnej, tak aj po stránke obsahovej. Zaoberá sa tu tragickými osudmi postáv, ktoré neuposlechnú nejakého príkazu a podľa toho taky většinou skončia. Zbierka obsahuje balady: Kytica, Poklad, Svadobné košele, Poludnica, Zlatý kolovrat, Štedrý deň, Holubok, Záhořovo lože, Vodník, Vrba, Lilie, Dcérina kliatba, Veštkyňa. Vznikala od roku 1834. Témou básní je väčšinou konflikt človeka so základnými morálnymi zákonmi. Hrdinovia nie sú vôbec aktívni a nebojujú s tým, čo ich omezuje a zťažuje im život. Sú trestaní za svoje chyby a provinenia. Dobro a zlo je v básňach jasne rozpoznateľné a vždy stojí proti sebe. Dej sa odohráva prevažne na vidieku a často v niekom temnom až strašidelnom prostredí. Napríklad na cintoríne, vo svetnici, v rybníku, v lese, pod zemou, v pekle…Básne sú radené tak, aby boli zrkadlovo zhodné. Vždy sa proti sebe stavia dve, ktoré majú podobný význam alebo z nich plynie rovnaké ponaučenie. Kytica x Veštkyňa- vlastenecké; Poludnica x Vodník- konflikt matky a dieťaťa; nadprirodzené postavy, ktoré majú zlú povahu; Poklad x Dcérina kliatba- matka x dieťa; Svadobné košele x Vrba- premena človeka v nadprirodzenú bytosť (duch) a vo vrbu; Zlatý kolovrat x Záhořovo lože- zde sa človek najprv provinil, potom učinil pokání a nakoniec sa dostavilo spravodlivé riešenie situácie; Štedrý deň x Holubok- stavované proti sebe kontrasty ( láska x smrť;  šťastie x smútok ). Posledná trinástá báseň nemá žiadnu do páru. Básne sú písané spisovnou češtinou, občas sa objavia citovo zafarbené slová. Autor sa vyjadruje presne a používa tiež spustu dialógov. Balady majú často pozvoľný začiatok a potom dej graduje a väčšinou končí tragicky. Erben používa spustu rôznych básnických prostriedkov z rád tropov i figúr, aby dodal dielu umeleckú výraznosť. Jeho básne obsahujú rôzne druhy rýmov a na dynamike im pridáva tiež priama reč.

Balada Svadobné košele má podľa môjho názoru skvelý dej. Autor tu popisuje, ako môže viera v Boha všetko zmeniť k lepšiemu. Dokonca zachráni človeku aj život. Dievča sa tu rouha a hovorí, že by dala život pre svojho milého, len aby sa vrátil. Najednou sa pohne obraz na stene a zhasne lampa a to znamená zlé znamenie. Je tu ukázaná aj naivita dievčaťa, ktoré nepozná, že jej milý sa pretvoril do ducha. Ide s ním celú cestu až na cintorín, o ktorom on prehlasuje, že je to jeho hrad. A kríže, že sú jeho sad. Ona mu povie, že jeho dych je otravný ako jed a že má srdce z ľadu. Potom ho prelstí a chce, aby jej ukázal cestu. On sa vzniese do vzduchu a dievča medzitým utečie do komory. Tam jej však čaká ďalšie nebezpečenstvo, pretože tam leží umrlc. Duch sa naštve a buší na dvere komory. Ovláda umrlca, pretože je vlastne zo stejného sveta ako on. Zo sveta mŕtvych. Umrlc opakované vstáva zo svojho „lôžka“ a chystá sa vydávať mu dievča. Ona sa krčí v rohu a modlí sa. A to je jeden z faktorov, ktorý jej zachráni život. Ďalším je východ slnka a prijduce ráno. Duch je vzteklý a roztrhá všetky košele, ktoré dievča ušila.

Ovšem aj ďalšie básne z Kytice sú veľmi podarené. Celá kniha je veľmi čitateľná a napínavá. Druhou básňou, ktorá ma velice zaujala, je Zlatý kolovrat.

Dej sa odohráva predovšetkým v lese a na hrade. Fascinujúci je vzťah matky a dcéry, ktoré sú schopné kvôli bohatstvu zabiť svoju vlastnú „krv“. Veľmi krutým spôsobom ju pošlú na večnosť. Zbavia ju totiž očí aj rúk a nôh a nechajú ju v lese. Panovník, ktorý tu vystupuje, je opäť veľmi naivná osoba, pretože uverí nepravej žene. Celú zápletku rozluští až zlatý kolovrat, ktorý začne hovoriť, keď na ňom predie panovníkova lstivá žena. Povie kráľovi celú pravdu o tom, ako zákeřne sa zbavila svojej nevlastnej sestry. Kráľa pochopiteľne popadne vztek a vyžene ju aj s jej matkou. O spravodlivý rozsudok sa v lese postarajú vlci, ktorí si matku s dcerou dajú k snedku. Dievča, ktorá bola kruto zabitá, sa tiež dočká svojho šťastia, pretože je vrátená do života a vezme si kráľa za muža. Takže všetko skončí, ako sa patrí.

 

Záver

Karel Jaromír Erben pôsobil v tretej etape Národného obrodenia. Spolu s ním pôsobili v tejto dobe napríklad Karel Hynek Mácha alebo Josef Kajetán Tyl. Všetci títo spisovatelia istý pôsobili k obohateniu českej literatúry. Erbenovo dielo má vlastenecký charakter a snaží sa nás tiež poučiť, aj keď trochu morbidným spôsobom. Veľkú umeleckú hodnotu má dielo istý preto, že ho autor niekoľkokrát prepracoval a rôzne upravoval.

Môj názor na Kyticu je kladný. Túto zbierku básní mám veľmi rád a určite by si ju mal prečítať každý, kto má rád neobvyklé diela s dynamickým dejom. Vždy, keď čítam niektorú vybranú baladu zo zbierky, spájam si s ňou aj jej filmové spracovanie a tým je pre mňa báseň ešte zaujímavejšia. Myslím, že by všetky knihy mali byť zfilmované pre lepšie pochopenie a zapamätanie si deja.