Kniha:
Autor: Jozef Kajetán Tyl
Pridal(a): AJEL, Natalie
Jozef Kajetán Tyl
- Autor bol všestrannou osobnosťou českého kultúrneho a spoločenského života 30. a 40. rokov 19. storočia.
- Doba a miesto pôsobenia: 1808-1856 Česko
- Zameranie na žáner: dramatik, spisovateľ
- Zaujímavosti: Vydával časopisy Květy, Vlastimil, Posel z Prahy, zakladateľ moderného českého divadla, tvorca národnej hymny, bol to herec a riaditeľ Kajetánskeho divadla, pri hre Fidlovačka prvýkrát zaznela pieseň Kde domov můj?
Ďalšie diela:
-
- Rozina Ruthardová
- Fidlovačka aneb Žádný hněv a žádná rvačka
- Paličova dcera
- Lesní panna aneb Cesta do Ameriky)
Literárno historický kontext
- Umelecký smer: Romantizmus = vyvrcholenie Národného obrodenia, cit, fantázia, individualizmus, sen x realita, návrat k ľudovej slovesnosti, mystické motívy, tajomné scenérie
- Medzitým vo svete a u nás: Národné obrodenie = snaha obnoviť češtinu tvorba nových slov, počešťovanie nemeckých, bitka pri Waterloo, Júlová revolúcia vo Francúzsku, František Jozef I. sa stal rakúskym cisárom
Ďalší autori tohto obdobia:
-
- Karel Jaromír Erben – Kytica
- Karel Hynek Mácha – Máj
- J. V. Frič – Libušin súd
Rozbor diela: Strakonický gajdoš
Celková charakteristika:
- Strakonický gajdoš aneb Hody divých žien je dramatická bájka so spevmi, v ktorých je skutočný svet prepojený s rozprávkovými a romantickými motívmi. Rozpráva o veľkej láske a o hodnote vlastného domova, zároveň v mnohých rysoch kritizuje vypočítavú morálku človeka ťažiaceho vo vlastný prospech.
Dej a kompozícia:
- Láske gajdoša Švandu a Dorotky nepraje Dorotkin otec z dôvodu gajdošovho nejasného pôvodu a chudoby. Švanda sa preto vydáva do sveta zarobiť peniaze. Cestou mu víla Rosava začaruje gajdy, ktoré mu zabezpečia úspech a bohatstvo. To využije prefíkaný Vocilka a pod jeho vplyvom zabúda Švanda na domov aj na Dorotku, ktorá sa rozhodne v sprievode muzikanta Kalafunu Švandu hľadať. Stretnú sa na dvore princeznej Zuliky, kde sú obaja kvôli intriganovi Vocilkovi uväznení a následne vyslobodení nadprirodzeným zásahom Švandovej matky, víly Rosavy, ktorá je za svoj obetavý čin potrestaná kráľovnou víl Lesanou vyhostením medzi divoženky, až kým nejaké dievča neoslobodí Švandu prejavom svojej vernosti a statočnosti. Dorotka sa po návrate domov na Švandu hnevá, ale potom, čo zistí, že bol o svätojánskej noci poblúznený lesnými pannami, zachráni Švandu od smrti a spoločne sa uzmieria.
Okolnosti vzniku diela:
- Hra vznikala v predrevolučnom roku 1847. Ešte pred premiérou o nej informoval český aj nemecký tlač, ktorý vzbudil veľkú pozornosť kritikov. Prvýkrát bola na javisku realizovaná 21. novembra 1847 v Kráľovskom stavovskom divadle v Prahe, kde sa stretla s nadšeným diváckym prijatím; kladne ju ohodnotil napr. aj Karel Havlíček Borovský.
Vplyv diela:
- Strakonický gajdoš je chronologicky prvou hrou z radu Tylových dramatických bájok, v ktorej autor vytvoril špecificky českú variantu dobovej obľúbenej rozprávkovej hry so spevmi, a tak založil domácu tradíciu nového typu hier, ktorému sa neskôr venovali napr. J. Zeyer, J. Kvapil, A. Jirásek, J. Drda a ďalší. Hra bola tiež sfilmovaná a mnohokrát dramaticky reprízovaná, v českom filme z roku 1955 v réžii Karla Steklého si zahrali slávni herci Ladislav Pešek, Rudolf Hrušínský, Vlasta Fabiánová, Josef Bek.
Kde a kedy sa dej odohráva:
- v Čechách aj v zahraničí (Južné Čechy, okolie Strakoníc – tam je gajdoš spočiatku) a v prvej polovici 19. storočia
Hlavná postava:
- Švanda – dobrosrdečný, ľahkomyseľný, ľahko ovplyvniteľný, dôverčivý, spočiatku neskúsený, chudobný, naivný, potom bohatý – počas deja sa mení, na záver prejaví vlastenectvo, typický vidiečan
Ďalšie postavy:
- Kalafuna – priateľský, vlastenec, pracovitý, spokojný doma, má svoju rodinu, pomáha Dorotke hľadať Švandu
- Dorotka – odvážna, verná, samostatná, zamilovaná, obetavá,poctivá
- Vocilka – výrečný, vtieravý, prefíkaný, prospechársky, pokrytec, podvodník, nemá vzťah k vlasti, mešťan
- Zulika – bezohľadná, myslí si, že peniaze zmôžu všetko, povýšená, smutná
- Rossava – trpí za syna, obetavá, oddaná matka, ochotná, pomáha synovi v ťažkých situáciách
Kompozičný plán:
- kompozičné postupy, dejové línie: chronologická
- vnútorná výstavba deja: 3 dejstvá, z výstupov, piesne a básne, expozícia: odchod Švandu do sveta, kolízia: začarovanie jeho gájd, kríza: uväznenie Švandu do väzenia, peripetia: návšteva Rosavy vo väzení, záver: šťastný návrat oboch milencov domov
Jazyk a jazykový plán:
- kontrast medzi českým prostredím, cudzími krajinami a svetom víl
- víly – hovoria spisovnou a vznešenou češtinou, veršovane
- cudzinci (Vocilka, kráľovská rodina)- pomocou 3. os. č. jedno., mnoho cudzích slov, komolia české slová, v próze
- Česi (chudobní) – hovorová aj nespisovná čeština, nárečie (slang), komolenie cudzích slov, príslovia, vrstva slovnej zásoby: spisovný jazyk, ale aj básnický (víly), prostý, hovorový, nespisovné výrazy
- slohové zafarbenie slovnej zásoby: ľudový jazyk – prirovnania, humor, archaizmy, historizmy, zdrobneniny, nárečie
- textové a syntaktické prostriedky: porekadlá, príslovia, dialógy, monológy, oslovenia, jednoslovné vety, jednoduché, súvetia, otázky, zvolania
- umelecké prostriedky: prirovnania, metafory, nadsádzka, irónia, epiteton
- znaky autorského štýlu: oslava českého ľudového jazyka
Žáner
- Žáner tohto romantického diela je tzv. dramatická bájka alebo rozprávka. Je to hlavne z toho dôvodu, že sa tam často objavujú nadprirodzené postavy, akými sú napríklad víly alebo poludnice. Tieto postavy posúvajú dej, ktorý na seba tým pádom dokonale nadväzuje, zľahčujú niektoré situácie alebo riadia osudy, ktoré nie sú v ľudskej moci.
Dej:
- Gajdoš Švanda je veľmi zamilovaný do Dorotky. Lenže jej otec hájnik Trnka ich svadbe nepraje, nepokladá Švandu za dostatočne bohatého pre svoju dcéru. Preto, keď sa gajdoš dozvedel, ako možno vo svete zbohatnúť, neváhal, rozlúčil sa so svojou milou a vydal sa do neznámych krajín. V lese na neho padol sen a potom sa u neho zjavila jeho mŕtva matka Rosava v podobe víly. Chcela svojho syna ukázať svojim družkám, ktoré jeho gajdám dali čarovnú moc. Lesana, kráľovná víl, dovolí Rosave, aby svojho syna na cestách sprevádzala. Švanda má so začarovanými gajdami veľký úspech, preto sa k nemu vkradne Vocilka, ktorý v tom vidí zisk len pre seba. Zariadi, aby sa gajdoš pokúsil rozosmiať princeznú Zuliku. To sa podarí a princezná požiada Švandu o sobáš. Statočná Dorotka s Kalafunom (priateľ Švandy), ktorí sa vydali gajdoša hľadať, preniknú až na hrad a chcú sobášu zabrániť. Lenže Vocilka Švandu ovplyvňuje, chce, aby si princeznú vzal len kvôli peniazom, a navyše kráľovi nahovára, že Dorotka s Kalafunom sú blázni. Preto ich odvádzajú, pričom sa ich gajdoš ani nezastane, zaslepený princeznou a bohatstvom. Zulika má však snúbenca Alamira, ktorý si toto všetko nenechá ľúbiť a Švandu uvrhne do väzenia. Tam sa gajdošovi zjaví Rosava, povie mu, že je jeho matkou a pomôže mu z väzenia von, ale Lesana ju za to, že vyjavila svoje tajomstvo, uvrhne medzi divé ženy a musí tam zostať tak dlho, kým ju neoslobodí prostá láska dievčiny k Švandovi. Keď sa gajdoš vracia do svojej dediny, zmieruje sa so svojím kamarátom Kalafunom, ktorý sa medzitým vrátil domov k svojej milovanej rodine, ale Dorotka ho odmieta. To Švandu utvrdí v jeho roztopašnosti, ale hrozí mu nebezpečenstvo. O polnoci má hrať hodom divých žien. Jeho matka preto prosí Dorotku, aby mu pomohla. Tá Rosavu poslúchne a vytrhne pol