📖 Úvod
Kolienka kalíškatá je jednoročná nízka poliehavá až vystúpavá bylina ktorá preferuje piesočnaté kyslé a na živiny chudobné pôdy ako sú polia či úhory. Jej úzko čiarkovité dužinaté listy sú sivozelené a vyrastajú v praslenoch. Od mája do septembra kvitne drobnými bielymi kvetmi s piatimi korunnými lupienkami a piatimi tyčinkami. Charakteristickým znakom sú čierne šošovkovité semená s výrazným širokým belavým blanitým lemom. Na Slovensku je zaradená medzi kriticky ohrozené druhy.
🌱 Botanická charakteristika
Rastová forma: Bylina jednoročná (terofyt) výšky 5–30 cm tvoriaca riedke trsy s poliehavými až vystúpavými byľami celkovo pôsobiaca krehkým sivozeleným až modrastým dojmom.
Koreň: Tenký kolovitý hlavný koreň s bohato rozkonárenými jemnými bočnými zväzkovitými korienkami.
Stonka: Byľ je tenká na báze rozkonárená poliehavá či vystúpavá oblá v hornej časti často riedko žliazkato chlpatá a lepkavá bez tŕňov.
Listy: Listy v zdanlivých praslenoch po 6–12 sediace čiarkovité až niťovité na konci končisté celistvookrajové sivozelené s nezreteľnou jednožilovou žilnatinou niekedy s ojedinelými jednobunkovými žliazkatými krycími trichómami.
Kvety: Kvety sú biele päťpočetné pravidelné hviezdicovitého tvaru s piatimi tyčinkami usporiadané v riedkom koncovom vrcholíku obdobie kvitnutia je od mája do septembra.
Plody: Plodom je jednopuzdrová vajcovitá až guľovitá tobolka ktorá po dozretí hnedne a otvára sa piatimi chlopňami obsahuje čierne šošovkovité semená s charakteristickým širokým belavým blanitým krídlom dozrieva postupne od júna.
🌍 Výskyt a stanovište
Prirodzené rozšírenie: Pôvodný areál zahŕňa Európu a západnú Áziu ide o druh so subatlanticko-submediteránnym rozšírením na Slovensku je považovaná za archeofyt teda rastlinu zavlečenú v dávnej minulosti so začiatkami poľnohospodárstva. Vo svete bola zavlečená aj do Severnej Ameriky a na ďalšie kontinenty. Na Slovensku sa vyskytuje roztrúsene až zriedkavo predovšetkým v teplejších oblastiach termofytika a priľahlého mezofytika typicky na piesočnatých pôdach v nížinách ako sú Záhorská Podunajská a Východoslovenská nížina pričom jej výskyt v posledných desaťročiach vplyvom intenzifikácie poľnohospodárstva a zarastania piesčin ubúda.
Nároky na stanovište: Uprednostňuje otvorené, plne oslnené stanovištia, ako sú piesčité polia, úhory, okraje ciest, pieskovne, násypy a iné narušované miesta s nezapojenou vegetáciou. Ide o výrazne svetlomilnú (heliofilnú) a suchomilnú (xerofilnú) rastlinu, ktorá neznáša zatienenie. Rastie výhradne na kyslých až silno kyslých, chudobných, priepustných piesčitých až štrkovitých pôdach, je teda acidofilná a oligotrofná a celkom sa vyhýba vápnitým substrátom (kalcifúgny druh).
🌺 Využitie
Rastlina nemá žiadne významné využitie v súčasnom ani historickom ľudovom liečiteľstve a nie sú zbierané žiadne jej časti na farmaceutické účely. V gastronómii nie je využívaná a je považovaná za nejedlú. Technické či priemyselné využitie neexistuje. Pre svoj burinný charakter a nenápadný vzhľad sa nepestuje ako okrasná rastlina v záhradách a neexistujú žiadne jej kultivary. Jej ekologický význam spočíva v tom, že ako pionierska rastlina spevňuje obnažené piesčité pôdy a bráni veternej erózii; jej drobné kvety poskytujú nektár a peľ malým druhom hmyzu, ako sú pestrice a drobné včely, a semená môžu slúžiť ako potrava pre zrnožravé vtáky.
🔬 Obsahové látky
Obsahuje predovšetkým saponíny, čo je typické pre čeľaď klinčekovité (Caryophyllaceae), ďalej flavonoidy (napríklad deriváty kvercetínu a kempferolu), fenolické kyseliny a v menšom množstve môže obsahovať aj kyselinu šťaveľovú, pričom presné chemické zloženie nie je detailne preskúmané pre jej malý hospodársky význam.
☠️ Toxicita a status
Toxicita: Rastlina nie je považovaná za významne jedovatú pre človeka, avšak pre obsah saponínov a šťavelanov by konzumácia väčšieho množstva mohla spôsobiť gastrointestinálne problémy. Pre hospodárske zvieratá, najmä pre kone a ovce, môže byť pri spásaní vo veľkom množstve toxická a spôsobiť otravu saponínmi prejavujúcu sa vracaním, hnačkou a apatiou. Najčastejšie ju možno zameniť s blízko príbuzným kolencom roľným („Spergula arvensis“), od ktorého sa líši predovšetkým počtom tyčiniek (zvyčajne 5 oproti 10 pri kolenci roľnom) a hlavne semenami, ktoré sú pri kolenci päťtyčinkovom ploché so širokým blanitým lemom, zatiaľ čo pri kolenci roľnom sú šošovicovité bez lemu alebo len s úzkym okrajom.
Zákonný status/ochrana: Na Slovensku nie je chránená zákonom, avšak v Červenom zozname cievnatých rastlín Slovenska je zaradená do kategórie ohrozených druhov, konkrétne ako zraniteľný druh (kategória VU – Vulnerable), čo odráža jej ústup z krajiny v dôsledku straty vhodných stanovišť. Medzinárodne chránená nie je, v zozname CITES ani v globálnom Červenom zozname IUCN nie je hodnotená.
✨ Zaujímavosti
Rodové meno „Spergula“ pochádza z latinského slova „spargere“, čo znamená „rozsievať“ alebo „rozhadzovať“, čo odkazuje buď na ľahké šírenie semien, alebo na historické pestovanie príbuzných druhov ako krmovín. Druhové meno „pentandra“ je zložené z gréckych slov „pente“ (päť) a „andros“ (muž), čo znamená „päťtyčinková“ a presne opisuje typický počet piatich tyčiniek v kvete, čo je dôležitý rozlišovací znak. Zaujímavou adaptáciou sú jej ploché semená s blanitým krídlom, ktoré sú dokonale prispôsobené šíreniu vetrom (anemochória) na otvorených piesočnatých stanovištiach. Český názov je Kolenec pětimužný.