📖 Úvod
Táto opadavá drevina sa vyznačuje lesklými tmavozelenými listami pripomínajúcimi vavrín čo jej dodáva atraktívny vzhľad. Rastie ako stredne veľký ker alebo malý strom preferujúci vlhké až mokré pôdy v nivách riek a pozdĺž vodných tokov. Je dvojdomá so súkvetím v podobe jahniad ktoré sa objavujú neskôr ako u mnohých príbuzných druhov zvyčajne koncom jari alebo začiatkom leta. Tieto jahňady bývajú často voňavé. Kmeň má hladkú kôru.
🌱 Botanická charakteristika
Rastová forma: Opadavý ker alebo menší strom trvalka dosahujúci výšky 4 až 15 metrov so široko vajcovitou až guľovitou často nepravidelnou korunou a lesklým husto olisteným vzhľadom.
Koreň: Hustý a bohato rozkonárený zväzkovitý koreňový systém ktorý je pomerne plytký ale široko rozprestretý s veľkým množstvom jemných korienkov.
Stonka: Mladé konáre (letorasty) sú lysé lesklé žltozelené až hnedočervené kmeň má v mladosti hladkú neskôr tmavosivú až sivohnedú pĺytko pozdĺžne rozpukanú borku bez tŕňov.
Listy: Listy sú usporiadané striedavo sú stopkaté tvarom eliptické až široko kopijovité s predĺženou špičkou na okraji jemne a pravidelne žliazkato pílkovité na líci sýto tmavozelené a výrazne lesklé ako nalakované na rube svetlejšie a matné žilnatina je perovitá listy sú v dospelosti prevažne lysé bez výrazných trichómov.
Kvety: Kvety sú žltozelenej farby jednopohlavné a bezkorunné usporiadané v hustých valcovitých súkvetiach nazývaných jahňady rastlina je dvojdomá samčie jahňady sú výrazne žlté vďaka 5 (zriedkavo viac) tyčinkám s dlhými nitkami samičie jahňady sú zelenkavé kvitne v máji až júni zvyčajne po úplnom olistení.
Plody: Plodom je lysá kužeľovitá dvojpuzdrová tobolka ktorá je v čase zrelosti zelenkavá až žltohnedá a po dozretí sa otvára dvomi chlopňami aby uvoľnila drobné semená opatrené bielym páperím na šírenie vetrom dozrieva v júni až júli.
🌍 Výskyt a stanovište
Prirodzené rozšírenie: Pôvodný areál zahŕňa mierne pásmo Európy a Ázie od Britských ostrovov a Francúzska na východ cez Sibír až po severnú Čínu a Kóreu na Slovensku je pôvodným druhom. Celosvetovo je rozšírená v chladnejších a miernych oblastiach Eurázie pričom bola zavlečená aj do Severnej Ameriky kde miestami zdomácnela. Na Slovensku sa vyskytuje roztrúsene až hojne na celom území od nížin po horské polohy s vyššou frekvenciou vo vlhších oblastiach a naopak chýba v najsuchších regiónoch panónskej oblasti na juhu Slovenska.
Nároky na stanovište: Preferuje podmáčané a vlhké stanovištia, ako sú brehy vodných tokov a nádrží, jelšiny, slatinné a vlhké lúky, rašeliniská a priekopy, kde sa správa ako pionierska drevina. Vyžaduje hlboké, živinami bohaté a trvalo vlhké až mokré pôdy, znáša široké rozpätie pH od kyslých po neutrálne, ale vyhýba sa silne vápenatým podkladom. Je výrazne svetlomilná (heliofyt) a neznáša zatienenie konkurenčnými drevinami, pričom je plne adaptovaná na vysokú hladinu podzemnej vody a aj dlhšie trvajúce záplavy.
🌺 Využitie
V ľudovom liečiteľstve sa historicky využívala jej kôra zbieraná z mladých konárov, ktorá vďaka obsahu salicínu pôsobila proti horúčke, bolestiam a reumatizmu, dnes je však jej použitie nahradené syntetickými liekmi. Pre gastronomické účely sa nevyužíva, keďže listy aj kôra sú horké a nie sú považované za jedlé. Mäkké a ľahké drevo má obmedzené technické využitie, avšak pružné prúty slúžia v košikárstve a drevina sa vysádza na spevňovanie brehov a pri rekultiváciách. V okrasnom pestovaní je cenená pre svoje vysoko lesklé, tmavozelené listy pripomínajúce vavrín a pre nápadné žlté jahňady, vysádza sa do parkov a záhrad k vodným plochám, špecifické kultivary sa bežne nepestujú. Ekologicky je veľmi významná ako potrava pre larvy mnohých druhov hmyzu, poskytuje úkryt živočíchom a vďaka svojmu neskorému kvitnutiu je cennou včelárskou rastlinou, ktorá poskytuje peľ a nektár v období, keď už väčšina iných vŕb odkvitá.
🔬 Obsahové látky
Kľúčovými chemickými zlúčeninami sú fenolové glykozidy, predovšetkým salicín a jeho deriváty ako salikortín, ktoré sa v tele metabolizujú na kyselinu salicylovú s protizápalovými a analgetickými účinkami. Ďalej obsahuje vysoké množstvo trieslovín (tanínov), ktoré jej dodávajú trpkú chuť a historicky umožňovali jej využitie pri činení koží, a takisto flavonoidy s antioxidačnými vlastnosťami.
☠️ Toxicita a status
Toxicita: Rastlina nie je pre človeka považovaná za jedovatú, avšak požitie väčšieho množstva kôry môže spôsobiť gastrointestinálne problémy a príznaky podobné predávkovaniu aspirínom, ako je nevoľnosť a tinnitus. Pre zvieratá, najmä prežúvavce, môže byť konzumácia veľkého množstva listov problematická. Možnosť zámeny existuje s inými širokolistými vŕbami, odlišuje sa však svojimi jedinečne lesklými, tmavozelenými, akoby nalakovanými listami, ktoré po rozmliaždení vydávajú príjemnú balzamovú vôňu. Spoľahlivým rozlišovacím znakom je aj počet tyčiniek v samčích kvetoch, ktorých má zvyčajne päť, na rozdiel od väčšiny ostatných vŕb s dvoma tyčinkami.
Zákonný status/ochrana: V Slovenskej republike nepodlieha zákonnej ochrane ako osobitne chránený druh. V Červenom zozname cievnatých rastlín Slovenska je zaradená do kategórie málo dotknutých druhov (LC – Least Concern), čo značí, že nie je aktuálne ohrozená. Medzinárodne nie je uvedená v dohovore CITES a Globálny červený zoznam IUCN ju takisto hodnotí ako málo dotknutý druh (LC) z dôvodu jej širokého areálu rozšírenia a stabilnej populácie.
✨ Zaujímavosti
Latinské druhové meno „pentandra“ pochádza z gréckych slov „pente“ (päť) a „andros“ (muž), čo odkazuje na charakteristický a pre vŕby neobvyklý počet piatich tyčiniek v samčích kvetoch; slovenský názov „päťmužná“ je priamym prekladom tejto vlastnosti. Zvláštnosťou sú jej vysoko lesklé listy, ktoré vyzerajú ako navoskované, a tiež výrazná balzamová vôňa, ktorá sa uvoľňuje z lepkavých púčikov a pri rozmliaždení mladých listov a vetvičiek. Kvitne výrazne neskôr než ostatné domáce druhy vŕb, zvyčajne až v máji a júni súbežne s pučaním listov, čo zvyšuje jej ekologický význam pre opeľovače. Český názov je Vrba pětimužná.
