Kniha: Spalovač mrtvol
Autor: Ladislav Fuks
Přidal(a): LF-SM
Ladislav Fuks (1923 – 1994)
- Významný český prozaik, známý predovšetkým svojimi psychologickými prózami. Jeho diela často skúmajú úzkosť a utrpenie ľudí ohrozovaných neslobodou a násilím, pričom ako symbol týchto tém si zvolil druhú svetovú vojnu a holokaust.
- Fuksovo detstvo nebolo príliš šťastné. Jeho otec, policajný úradník, bol chladný a dominantný, zatiaľ čo matka sa starala o správnu spoločenskú výchovu svojho syna.
- V období dospelosti si Fuks uvedomil svoju odlišnú sexuálnu orientáciu, ktorú musel pečlivo skrývať.
- Bol svedkom osudu svojich židovských priateľov z gymnázia, kam chodil a sám bol práve kvôli svojej orientácii takisto v ohrození.
- Neskôr sa postavil na stranu komunistického režimu.
- Jeho ženou sa stala bohatá Italka Giuliana Limiti a svadba prebehla v bazilike Santa Maria Maggiore v Miláne. Na svadobnej hostine zviedol rumunského čašníka, s ktorým zo svadby utiekol a patrne aj strávil noc. Keď sa potom dostal do Prahy, nechal sa hospitalizovať na psychiatrii, aby unikol pred svojou rozezlenej novomanželkou.
Začlenenie knihy do kontextu autorovej tvorby, okolnosti vzniku:
- Pre Fuksovu prózu je typické prelínanie reálnych udalostí so snami, ilúziami a halucináciami, zobrazujúcimi ľudské nitro zdeformované úzkosťou alebo fixnou ideou. Jeho tvorba je silne poznačená vojnovou a židovskou problematikou, konfliktom bezbranného ľudstva s násilím a zlom.
Jeho tvorbu môžeme rozdeliť do dvoch období- 1. etapa tvorby (1958-1972)
- 2. etapa od 70. rokov
- Patril medzi najvýznamnejších prozaikov časopisu Květen.
Rozbor diela: Spalovač mrtvol
Obdobie vzniku, literárny smer; podobné diela, autori:
- Dielo vzniklo v roku 1967. Kniha sa radí k druhej vlne literatúry ovplyvnenej druhou svetovou vojnou.
Podobné diela Fukse – Mí černovlasí bratři, Pan Theodor Munstock
Podobní autori – Klaus Mann a dielo Mefisto – premenu složitej osobnosti komunistu talentovaného provinčného herca v nacistu po nástupe nacizmu v Nemecku
Forma, literárny druh:
- Próza, epika
Celková charakteristika:
- Psychologický horor s prvkami čierneho románu a grotesky.
Hlavné téma:
- Protagonistom románu je vzorný otec rodiny a zamestnanec krematória (pan Kopfrkingl), ktorý sa pod vplyvom fašistickej ideológie mení z podivína na psychopata a vraha svojich najbližších.
Členenie diela:
- Kniha sa člení do 15 kapitol.
Kompozícia diela:
- Chronologická. Pokojný dej knihy sa postupne zrýchľuje až prechádza na posledných dvadsiatich stranách do vyvrcholenia.
Jazyk:
- Kniha je napísaná v tretej osobe – vypráva ju autor. Často sa vyskytuje priama reč.
Hlavné postavy:
- Karel Kopfrkingl – „nekonečne nežný“ a dobrý človek, zamestnanec pražského krematória, nefajčiak, abstinent, citlivý človek, pečlivý a starostlivý otec rodiny, ktorý má pre každého pochopenie. Je vzdelaný v hudbe aj literatúre, používa nadnesené výrazy. Žene hovorí Lakmé, nežná, nebeská, nadoblačná. Deti sú slnečné, božské a úchvatné, mačka čarokrásna. Sám si necháva hovoriť Romane. Rád si prečíta svoju obľúbenú knihu o Tibete, z ktorej čerpá svoju životnú filozofiu („človek z prahu vzešel a v prah sa obráti“ ).
- Marie – (Lakmé) – manželka, polovičná Židovka, tichá, nevýrazná, bojácna
- Dcéra Zina
- Syn Milivoj
- Manželia Reinkovi – priatelia
- Willy – presvedčí pana Kopfrkingla, že Hitler je dobrý a Židia sú nepriatelia, manipulátor, intrikán, prívrženec Sudetonemecké strany
Obsah (dej) diela:
„Príbeh sa odohráva v Prahe na konci 30. rokov, tj.v dobe mníchovskej kapitulácie a okupácie. Pan Kopfrkingl pracuje v krematóriu už dvadsať rokov a jeho zamestnanie ho ovplyvňuje aj v jeho svetovom názore. Svojou prácou je ovplyvnený natoľko, že aj pri narodeninách svojej dcéry vypráva, ako sa spaľujú tela. Tiché krematórium pre neho znamená presný poriadok života a smrti. Blízkymi priateľmi rodiny Kopfrkinglovcov sú manželia Reinkovi. S Willym bojoval pan Kopfrkingl v prvej svetovej vojne, obaja nemali radi násilie. Po Willyho vstupe do Sudetonemecké strany sa ich názory rozchádzali, ale priateľmi i naďalej zostali. Willy ho čoskoro presvedčí, že Hitler je dobrý, pretože pomohol Rakúsku a pomôže aj nám, že Židia sú nepriatelia Ríše, a že by si mal uvedomiť svoju nemeckú krv a nebyť zbabelý, pretože len stopercentné ľudia bojujú. Milimu dáva za vzor Hitlerjugend a box ako šport, ktorý sa páči Vodcovi. Pan Kopfrkingl si pod Willyho vplyvom uvedomuje nielen svoju nemeckú krv, ale aj to, že jeho žena je Židovka, svojho syna náhle vidí ako naprostého slabocha. Karel sa veľmi rýchlo premení z človeka tolerantného, ktorý nikdy neodsudzoval ľudský pôvod a správanie, na zatvrdelého fašistu, člena SdP a neskôr aj NSDAP, ktorý špehuje Židov a udáva bývalých priateľov. Z presvedčenia, že Židia sú nebezpeční a špinaví, zabije svoju ženu – obesí ju v kúpelni a nahlási to ako samovraždu. Čoskoro zisťuje, že ani jeho deti mu nie sú dosť dobré – sú štvrteční Židia a nevzali by ich na nemecké gymnázium, preto svojho syna umláti kovovou tyčou a zatlčie ho do rakvy spolu s mŕtvym mužom a nechá ho premeniť na popol. Až po týchto činoch sa cíti dokonale šťastný. Vďaka svojim „výkonom“ pre Ríšu je Kopfrkingl povýšený na riaditeľa krematória, neskôr mu je ponúknutá funkcia experimentátora nových plynových žiarovíšť – plynových komôr. Keď sa chystá zabiť neboli „vyslobodiť z utrpenia“ svoju dcéru Zinu, zdá sa mu, že ho navštívi tibetský veľvyslanec, že je Budha, a že spasí svet. Potom je odvedený „troma anjelmi“ do sanitky, ktorá ho odváža do blázinca. Záverečná scéna sa odohráva v máji 1945, keď pan Kopfrkingl pozoruje zástupy ľudí, vracajúcich sa z koncentračných táborov v domnení, že takisto týchto ubohých spasil: „Šťastné ľudstvo. Spasil som ich. Isté už nikdy nebude na svete prenasledovanie, nespravodlivosť a utrpenie, isté už ne, ani kone… Páni teraz nastáva ten nový poriadok.“ “
Zaujímavosti:
- Dielo uviedol motto talianskeho spisovateľa G. Papiniho : „Nejväčším klamstvom diabla je, keď o sebe tvrdí, že neexistuje.“
- Kniha bola sfilmovaná Jurajom Herзом v roku 1968. V hlavnej úlohe Rudolf Hrušínský.
Ukážka s rozborom:
- Smrti členov rodiny sú veľmi rýchle a nečakané, autor ich predkladá veľmi strozo.
- Pod Willyho vplyvom si uvedomuje svoju nemeckú krv, že jeho žena je Židovka, a že Židia sú nepriatelia Ríše. Preto ju zabije.
„ Je tu horúčavo, “ povedal pan Kopfrkingl v kúpelni a postavil židľu pod ventilátor, „asi som to prehnal s kúrením. Otvor ten ventilátor, drahá.“ Keď Lakmé vylezla na židľu, pan Kopfrkingl jej pohladil lýtko, hodil jej smyčku na krk a s nežným úsmevom jej povedal: „Čo aby som ťa, drahá, obesil?“ Usmiala sa na neho dole, snáď mu dobre nerozumela, on sa tiež usmial, kopl do židle a bolo to. (…) A sám v duchu povedal: Ľutoval som ťa, drahá, ľutoval. Bola si skleslá, zamlknutá, ale ja som tu obeť ako Nemec priniesť musel. Zachránil som ťa drahá, pred utrpením, ktoré by ťa ináč čakalo. Ináč by si, nebeská, so svojou krvou v tom novom, šťastnom, spravodlivom svete trpela…