Kniha: Spaľovač mŕtvol
Autor: Ladislav Fuks
Pridal(a): Kristynyje, Andy
LADISLAV FUKS (1923 – 1994)
Významný český prozaik Ladislav Fuks sa narodil v roku 1923 v Prahe. Vyrastal v rodine dominantného policajného úradníka, zato veľmi milujúcej a obetavej matky. Vzdor k svojmu otcovi natoľko, že ho neskôr natoľko napodobnil v niekoľkých jeho knihách. Najväčšiu životnú krízu ho však čakala v období dospievania, keď si poprvý uvedomil svoju homosexuálnu orientáciu (v koncentračných táboroch miznú nielen židia a rómovia, ale tiež práve homosexuálni). Väčšinu svojho života strávil v osamelosti, jeho najbližšími boli len mladíci s kriminálnou minulosťou žijúci sa prostitúť. Nakoniec sa však Fuks oženil s bohatou taliankou, od ktorej však krátko po svadbe utiekol a bol hospitalizovaný na psychiatrii. Jeho zaujímavý život plný tajomstiev skončil v roku 1994. Zaujímavosti: Fuks bol silný fajčiar a miloval taliansku operu.
Väčšina Fuksových diel je priamo inšpirovaná autorovými skúsenosťami a zážitkami – často sa stretávame so slabou osobou žijúcou vo svojom vlastnom svete, čo sa dá vysvetliť autorovou orientáciou (ako homosexuál k tomu bol prirodzene donútený). Fuks bol prozaik, predovšetkým písal prózu psychologickú s námetom úzkosti, ohrozenia – inšpirácia 2. sv. vojnou, holokaustom.
Ďalšie diela:
- Môj černovlasý brat, Pan Theodor Munstock, Zámok Kynžvart, Vojvodkyňa a kuchárka
Rozbor diela: Spaľovač mŕtvol
Literárny druh
- Epika
Literárna forma
- Próza
Literárny žáner a jeho charakteristika
- Novela = kratší prozaický útvar, ktorý na rozdiel od románu rozvíja len jednu dejovú línii
- Odbočky od hlavnej dejovej línie a popisné pasáže sú obmedzené na minimum, príbeh smeruje k výraznej pointy. Dej novely sa obvykle odohráva v krátkom časovom úseku, v príbehu vystupuje obmedzený počet postáv.
Dej (obsah diela)
Karel a Marie sú v zoo na mieste, kde sa pred takmer dvadsiatimi rokmi poznali. Tu sa Karel prejavuje ako veľmi starostlivý otec, romantik a trochu idealista. Dej sa presúva do reštaurácie U Hroznýše, ktorú však Karel volá U Strieborného pouzdra. Presvedčí pana Strausa, ktorý pracuje v cukrárskej dielni, aby ľuďom podsúval návrh na posmrtnú kremáciu, z čoho obaja majú určitý obnos peňazí. Neskôr navštívia celá rodina nejaké panoptikum voskových figurín, kde madame Tussaud vypráva príbeh z roku 1680 o morovej rane, a odkrýva príbeh vo veršoch.
Spoznáme sa s Karlovým dlhoročným priateľom Willim, ktorý mu tu už podsúva pronemecké názory. Reinke tvrdí, že Hitler je geniálny politik, čo sa Karlovi veľmi nepáči.
Dostávame sa do práce (Chrám smrti) Karla, kde je nám popísaný proces kremácie prostredníctvom nového zamestnanca pana Dvořáka, následne do ordinácie pana Bettelheima, kde Karel prisahá vernosť svojej žene.
Prichádza mobilizácia, Zinuška má narodeniny a na oslavu sú pozvané jej kamarátky, priateľ a od otca dostane krásne čierne hodvábne šaty. Mili a Karel idú spolu s Willim na box, kde Wilhelm Karla presvedčí, že Mili je zženštilý a mal by sa naučiť boxovať. Prichádzajú Vianoce a pan Reinke začína mať silný vplyv na Karla (Si jeden z nás. Si čestný, citlivý, zodpovedný a hlavne“ Willi sa obrátil, „si silný a statočný. Čistá germánska duša. To, mein lieber Karl, ti nevezmem nikto. To si nemôžeš vziať, aj keby si chcel, ani ty sám. Pretože to máš šupý. To je aj tvoj dar. Tvoje predurčenie. Si vyvolený.).
Počas zimy sa Wilhelmovi podarí presvedčiť Karla, aby sa dal k SdP („Prečo len ten Hitler v tom Nemecku tak prenasleduje Židov,“ povedal si v kúpelni pan Kopfrkingl, „prečo ich tak prenasleduje, vždyť sú to takí milí, láskaví a obetaví ľudia. A teraz už to viem, Willi mi to vysvetlil. Prenasleduje ich preto, že sú proti nemu. Že sú proti nemeckému národu. Pretože je to nešťastný, zblúdený národ, ktorý nechápe…“) Karel sa prezlieva do masky žobráka a viac-menej ide špehovať Židov do Maislovej ulice k židovskej radnici.
Karel začína navštevovať čisto nemecké Casino, hovoriť po nemecky, čo predtým nerobil, a hovoriť o Hitlerovi ako o Vodcovi a o Nemecku ako o Ríši. Práve na stretnutí v nemeckom Casine ho Reinke presvedčí, že sa musí zbaviť svojej ženy. („Lakmé,“ povedal Willi a napil sa, „tvoja černovlasá Lakmé, na ktorej to každý pozná, raz povedala, že sa u vás hovorí len po česky, keď som jej pripomenul tvoju nemeckú krv. Tvoja černovlasá Lakmé bola vždy na veľkých rozpákoch a nesla, keď som bol u vás a pripomenul ti tvoje nemecké. Tvoja Lakmé vždy tvrdila, že na menách nezáleží… v skutočnosti, keď bola slobodná, volala sa Sternová. Tvoja Lakmé ti chcela zamlčať môj lístok s pozývaním na box, mala ho zastrčený v kredenci pri talieroch, v skutočnosti, chcela pokaziť, aby ste videli s Milim Vodcovho šport. Nebola nadšená tvojím vstupom do SdP minulý rok v februári, a to bol najvyšší čas, v marci prišiel Vodca. To, že sa u vás hovorilo vždy po česky, nezavinil ty, ale ona, pretože je Židovka. To, že si v sebe necítil nemeckú krv, nie je to tvoja vina, ale jej, potlačila ju v tebe, pretože je Židovka. Čo asi povedala, keď si šiel v marci ako žobrák do Maislovej ulice, to neviem, čo povedala, keď si bol prijatý do NSDAP, to vediať radšej ani nechcem. Zaujímalo by ma, čo asi povie, keď budeš posielať deti do nemeckých škôl. Dnes už vidím aspoň jedno, aký neblahý vplyv má na Miliho. Ten chlapec je tak mäkký, skoro zženštilý, či to na ňom nevidíš?“)
Potom navštívia celá rodina Kopfrkinglova rozhľadňu a upiera pohľad za Říp, za Krkonoše, tam, kde je Ríša. Nasleduje viac-menej vražda manželky, ktorú obesil (zakrútil sa ventilátor, bola na ňom smyčka, za ktorú sa muselo zatiahnuť, ale muselo sa pri tom stáť na židli) a nahlásil to ako sebevraždu. Milim sa zbavil tak, že ho vzal na prehliadku do krematória, kde už bol súčasne riaditeľom, zabil ho železnou tyčou a strčil do rakvy k členovi SS.
Potom zostane sám s dcérou a raz jej povie: „Likvidácia Čechov je v záujme našej národa a ľudstva. V záujme nového šťastného a spravodlivého poriadku, ktorý Vodca buduje.“
V tejto dobe sa už takmer zblázni, myslí si, že je Buddha, že spasí svet, a tak je „trojmi anjelmi“ odvezený do psychiatrickej liečebne. Pri tom vidí, ako sa jeho bývalí židovskí priatelia vraciajú domov.
Vrstva kompozičná:
- Dej je chronologický
- Kniha je členená do 15 kapitol, jednotlivé kapitoly aj scény (napr. návšteva panoptika, zápas v boxe, vychádzka na rozhľadňu) sú prepojené stále sa vracejúcimi motívmi (napr. motív ružovlásnej dievčiny v čiernych šatách, tlstého pána)
- Stále sa opakujú aj niektoré slovné obraty a prívlastky (napr. motív svadobného prsteňa, novinové titulky, motív hudby)
- Čitateľ čoskoro zistí, že za všudypřítomnou vlídnosťou sa skrýva tragická skutočnosť, že slová nezodpovedajú krutej realite a skrývajú aj niečo iné, ako sa na prvý pohľad zdá.
- Prepája reálny svet s ilúziami, snami a halucináciami (návšteva tibetskej vyslankyne)
Vrstva tematická a myšlienková
- Téma:Zmena človeka, pod vplyvom historických udalostí a nátlaku, z mierumilovného človeka, ktorý má rád svoju rodinu, až po vraha, ktorý ju celú zabije, ideológia moci
- Motív: Informovanie o vplyve hrôzovosti vojny na ľudskú psychiku
- Dej: Praha, Casino, Krematórium
- Čas:Obdobie okupácie Čiech Nacistickým Nemeckom (1937 – 1938)
Hlavná postava: Karel Kopfrkingl
Charakteristika postáv:
- pan Kopfrkingl – zamestnanec krematória, vystupuje ako umiernený a tolerantný človek, podivín, živiteľ rodiny, abstinent, veľmi pečlivý, vzdelaný v literatúre aj v hudbe, má rád umenie, milujúci manžel aj otec, veľmi oddaný svojej práci takisto ovplyvnený svojou prácou. napr. vyprával, ako je ľudské telo spálené, keď sa konala rodinná oslava alebo Štedrovečerné večere, neustále romantizuje (manželku volá Lakmé, necháva si od nej volať Roman, používa výrazy ako nebeská, nadoblačná, nežná, čarokrásná, najprv dobrý otec, pilný zamestnanec krematória, miluje umenie; neskôr vrah, udavač, rasista, násilník
- Wilhelm Reinke – priateľ Kopfrkingla, čistokrvný Nemec, člen NSDAP, nacistický fanatik, presvedčuje K. k vstupu do strany, egoistický, povyšujúci sa, manipuluje s ľuďmi
- Marie, Lakmé – žena pana Kopfrkingla, dobrá, milá, tichá Židovka
- Mili – 14 ročný syn, túlavý, šikanovaný
- Zina – 16 ročná dcéra, klaviristka, nadaná
- Ďalší – doktor Bettleheim, pan Strauss, pan Dvořák, personál krematória (Vrána, Beran, Zajíc, Lišková)
Celkovo sa v diele objavuje pomerne veľa postáv a náhodní kolemjdúci sa objavujú viackrát (ružovlásna dievčina v čiernych šatách, silnejší muž s červeným motýlkom, dáma v klobúku s korálmi, ktorá neustále zopakuje pozdvižení).
Forma reči:
- ER forma
Vyprávač:
- autor, veľa monológov pana Kopfrkingla
Vrstva jazykovo-stylistická
- Jazyk je striktne spisovný aj v reči postáv. Pôsobí trochu umelo a tým děsivo. Opakujúce sa motívy: Ružovlásna dievčina v čiernych šatách, staršia žena v brýliach, starý muž s červeným motýlkom, čierne šaty s krajkovým límečkom (Zina aj Lakmé), hysterická žena a flegmatický muž, reklama na opravu záclon. Časté opakovania variácií jednej a tej istej vety (Som abstinent, Chudák syn našej susedky alkoholika, Mili spal vo stohu). Toto opakovanie navozuje dojem hry na javisku s obmedzeným počtom hercov, ktorí sa objavujú v rôznych rolách na stále rovnakých scénach. Často používa neobvyklé oslovenia typu nadoblačná, nebeská.
Dielo je napísané pomocou zložitej metafory a symboliky - Často sa objavujú nemecké výrazy a prostredie nie je zbytočne popísané
- Pokojný dej sa postupne zrýchľuje a na posledných 20 stranách vrcholí – smrti členov rodiny sú veľmi rýchle a nečakané – sú predkladané veľmi strozo
- Hororovú atmosféru navozuje prostredie krematória, opakujúce sa motívy smrti, pohrebov a spaľovacích pecí.
- Štylistická charakteristika textu- groteskné, morbidné, prvky realizmu, protifašistické, funkčný štýl je umelecký, používa oslovenia (čarokrásná),
- Slovná zásoba- spisovná čeština, vety sú jednoduché aj súvety, priama reč, monológy (hlavná postava), cudzie slová (z nemčiny), nárečie (gatě), archaizmy (almara), makaronizmus (niečo česky, niečo nemecky), oslovovanie ľudí zdrobneninami (Zinuška), oslovovanie vznešenými prídavnými menami (drahá, nebeská, nežná, blažená).
Odkaz na skutočnosti mimo text
Dobová kritika neprijala Fuksova diela jednoznačne kladne, psychologická próza s témami holokaustu nebola zdaleka pre každého. Ako nežidovský spisovateľ sa však týmto počinom dokázal vžiť do pociťov židovskej menšiny a venovať tomuto tématu značnú časť svojho diela.
Spalovač mrtvol vyšiel v roku 1967, teda v dobe, keď došlo k istému oslabeniu moci komunistickej vlády a tým k čiastočnému uvoľneniu kontroly nad oficiálne vydávanými prácami. Je patrné, že sa mimo iné zaoberal témou druhej svetovej vojny, je možné ho teda zaradiť do línie tzv. druhej vlny vojnovej prózy.
Podobní autori: Klaus Mann- Mefisto
Vzťah diela k súčasnosti
- Novela Spaľovač mŕtvol sa v dobe svojho vydania podieľala na vytváraní literárnej a kultúrnej atmosféry 60. rokov 20. storočia, výraznejší vplyv na ďalší vývoj českej literatúry však nemala.
- Kniha bola sfilmovaná Jurajom Herzom v roku 1968, v hlavnej úlohe bol Rudolf Hrušínský.