Kniha: Smrť krásnych srncov
Autor: Ota Pavel
Pridal(a): Studijni-svet.cz
Smrť krásnych srncov je zbierka krátkych autobiografických poviedok. Autor opisuje vzpomienky dieťaťa predovšetkým na tatíčka Lea a jeho zážitky. Poviedky zo všedného života sú plné radostí, ale aj starostí a strastí židovskej rodiny.
Ota Pavel (1930 – 1973)
Vplyv na dané dielo:
- Osobné skúsenosti z detstva (židovská rodina, príroda, zážitky z vojny, tragédia Lidíc a podobne…), vplyv režimu -> cenzúra -> kontrola diel -> do druhého vydania sa už nedostala poviedka Prasa nebude!
Vplyv na tvorbu:
- Povolanie športového redaktora -> diela so športovou tematikou (Dukla medzi mrakodrapmi, Plná bedna šampanského)
Ďalšia tvorba:
- Ako som stretol ryby – autobiografická zbierka poviedok, Syn celerového kráľa (1972) – 16 poviedok o slávnych športovcoch, Rozprávka o Raškovi (1974) – „športové rozprávky“ , a mnoho ďalšieho // Posmrtne vydaná tvorba : Fialový pustovník (1977), Zlatí úhoria (1985) -> rozšírené vydanie 1991 -> navyše Beh Prahou + Prasa nebude!, Omyl a iné poviedky (1995), a ďalšie.
Spoločensko-historické pozadie autora
- česká lit.: 1968 – 1989
Politická situácia:
- Obdobie po potlačení pražskej jari -> duch konsolidácie a normalizácie, prejavy proti odporu proti okupácii tvrdo potlačili -> vlna emigrácie, obeť študentov Palacha a Zajíca, v čele KSČ Gustáv Husák -> na pokyn SSSR politické čistky, personálne zmeny v zamestnaní. V 80. rokoch SSSR vnútorné problémy -> vplyv oslabil -> posilnenie opozičného hnutia -> manifest Niekoľko viet. režim nehodlal ustúpiť -> tvrdý zásah proti študentskej demonštrácii 17.11. 1989 -> celoštátná vlna odporu -> pád komunizmu -> nenásilná cesta – nežná revolúcia
Spoločnosť:
- Pocity sklamania a rezignácie, ,,nespoľahliví“ ľudia museli opustiť stranu, armádu + personálne zmeny vo školstve, vede i kultúre -> občianska iniciatíva Charta 77 (prehlásenie poukazujúce na porušovanie ľudských práv a slobôd), odpor k režimu
Umenie:
- Architektúra – úpadok -> panelákové sídliská, neofunkcionalizmus ( Kongresové centrum Praha -> stranícke zjazdy KSČ ) Maľiarstvo – oficiálny socialistický realizmus Sochárstvo – pomníky funkcionárov Hudba – Karel Svoboda + nová generácia (Kotvald), piesňačkári – Nohavica
Literatúra:
- Normalizácia -> Proreformný Zväz českých spisovateľov rozpustený -> nový plne oddaný KSČ. Dosiaľ literárne časopisy zakázané a nahradené Literárnym mesačníkom (oficiálny časopis ,,obrodeného“ zväzu spisovateľov). Tri vetvy publikovania 1) Domáca oficiálna 2) Domáca samizdatová 3) Zahraničná (exilová). Rozdiel medzi vetvami nebol tak veľký -> napríklad niektorí autori vydávali vo všetkých alebo po cenzúrnej úprave ako oficiálni (Hrabal, Seifert). Veľkými nákladmi prorežimní básnici – Karel Sýs, Josef Peterka. S obmedzením vydávali napríklad B. Hrabal, L. Fuks alebo V. Páral. Tlak režimu silne obmedzoval slobodu písania -> niektorí autori volili únikové témy (príroda, rodina, erotika). Väčšina zakázaných autorov publikovala v samizdate -> strojopisná edícia Petlica, ďalej edícia Kvart alebo Expedícia (zal. Václav Havel + J. Lopatka).Edície so žartovnými názvami: Mozgová mrtvica, Jitrnica, Popelnica. Mnoho autorov v 60. rokoch emigrovalo -A. Lustig, J. Škvorecký, V. Linhartová. V 70. rokoch potom odišli: Milan Kundera, J. Kolář, Pavel Kohout a ďalší. Niektorí autori založili v zahraničí nakladateľstvá a vydávali zakázaných autorov – najslávnejšie nakladateľstvo Sixty-Eight Publishers ( Škvorecký so ženou Z. Salivarovou – Kanada). Zvláštne miesto v literatúre zaujal underground -> autori stáli úmyselne na okraji spoločnosti -> perzekúcia undergroundovej kapely The Plastic People of the Universe -> prehlásenie Charty 77. Vývoj stagnoval, len rozvoj bytového divadla (v bytoch disidentov so zakázanými autormi- napr. Landovský ). Normalizácia v slovenskej literatúre v miernejšej forme, keď perzekúcia nebola tak ostrá. V 60. rokoch bol povolený z básnikov napríklad Jiří Žáček, zakázaní boli J. Seifert, O. Mikulášek, J. Skácel. V próze mohli publikovať V. Páral, B. Hrabal alebo O. Pavel -> venovali sa únikovým témam. Medzi zakázaných autorov tu patril napríklad Pavel Kohout alebo Slovák Dominik Tatarka. V emigrácii boli dôležití J. Škvorecký a Milan Kundera. Významní predstavitelia drámy boli V. Havel a P. Kohout.
Rozbor diela: Smrť krásnych srncov
- 1971- 1.vydanie, 1973 – 2.vydanie
Všeobecná charakteristika literárneho diela
- Literárny druh: epika
- Literárny žáner: súbor poviedok
- Literárny smer: 2. polovica 20. storočia (po roku 1945)
Organizácia jazykových prostriedkov (próza)
Slovná zásoba:
- Spisovná čeština – vyprávanie Oty, všeobecná čeština/hovorová (…jděte do prdele s takovým zázrakem) – reč otca a ďalších, hantýrka židovských obchodníkov, cudzie slová (Made in Sweden)
Štylistická charakteristika textu:
- Príbehy sú vyprávané jednoducho a chronologicky (občas aj retrospektívne)
- Významové skratky ( Lidická tragédia: ,,My sme videli Lidice horeť, my sme slyšeli Lidice cez kopec kričať, ja chodil s Příhodou do školy a najednou bolo jeho miesto v lavici zúfale prázdne.“ )
- Bohaté metafor
- Citová zabarvenosť -> humor a satira, ale aj smútok a nešťastie (hlavne počas 2. sv. vojny)
- Častá priama reč (vynechané vetné uvozovky)
- Vzpomienková próza -> vzpomína melancholicky Oto na odchod svojho idealizovaného detstva
- Vyprávanie, ale aj četné popisné pasáže (prírody) -> líčenie (lyrizovaná próza)
Tematická výstavba
Vyprávač:
- Ich forma (Ota), Er forma (o tatíčkovi)
Doba dej:
- 1. polovica 20. storočia (obdobie okolo a počas 2. svetovej vojny)
Miesto dej:
- Čechy – predovšetkým Praha, Buštěhrad, Křivoklátsko a oblasť Berounky
Postavy:
- Vyprávač – Vypráva malý Ota Popper/Pavel
- Tatíček Leo Popper/Pavel – Hlavnou postavou poviedok, narodil sa v Buštěhrade, veľmi schopný a charizmatický obchodný cestujúci, so zmyslom pre humor, snílek, vášnivý rybár, Žid.
- Mamička Herma (Hermína) Popperová/Pavlová – Narodila sa v Kročehlavoch, hodná a tolerantná manželka Lea. Neúspešne sa snažila tatíčka skrotiť. Túžila isť k moru do Talianska, Češka.
- Strýko Prošek – spolu s jeho vlčiakom Holanom boli veľmi úspešní pytliaci, Popperovci k nemu často jazdili.
- Hugo a Jiří – Otove staršie súrodenci, boli poslaní do koncentračného tábora.
Bambas – tulák, vedel chytať ryby všetkými dovolenými aj nedovolenými spôsobmi, Otovi sa páčil jeho spôsob života
Dej zbierky:
Najdrahšia vo strednej Európe
Mamička každý rok túžila isť do Talianska k moru, ale tatíček Leo jej vždy povedal, že nemajú peniaze. V popredí jeho záujmu totiž stálo obchodovanie pre značku Elektrolux a rybárenie, ktoré jedného dňa vyústilo k rozhodnutiu kúpiť rybník. Tatíček šľachtil rybník opravdu dlho a márne. Až v Kročehlavoch za ním prišiel jeho známy doktor Václavík, ktorý mu ponúkol rybník plný rýb. Šli sa teda pozrieť a doktor hodil žemľu do vody. Za chvíľku sa vynoril kapr, ktorý mal 6 kilo. Tým bolo hotovo a tatíček zajel za všetkými úsporami. Mamička prosila, aby rybník nekupoval, ale tatíček mal jasno a rybník kúpil. Tatíček od tej doby žiaril a mal radosť ako mu kapre rastú. Nastal jeseň a prišiel výlov rybníka, rodičia si vzali voľno, tatíček si zjednal pomoc rybárov a prišlo sa tak isť plno známych. Keď bol rybník vypustený, zistilo sa, že bol prázdny. Bol tu len jeden známy kapr, ktorý vážil 6 kilo. Tatíček si všetko chcel vyriešiť boxerským spôsobom, ale našťastie ho to prešlo. Ten deň mala rodina najdrahšiu večeru vo strednej Európe. Uplynula rada rokov a pan doktor Václavík chcel od tatíčka kúpiť ledničku. Ten sa hneď rozhodol mu podvod oplatiť. Domluvil sa so skladníkom, aby natrel starú ledničku, vyndal z nej vnútro a vložil do nej mramorovú dosku, čo sa panu Václavíkovi tak páčila. Ten sa potom veľmi divil, ale tatíček mu vysvetlil, že kúpil ledničku bez vnútria ako tenkrát on rybník bez vnútria. Tak mal doktor najdrahšiu kráľikárňu v celej strednej Európe.
Vo službách Švédska
Tatíček Leo pracoval u švédskej firmy Elektrolux, kde predával ledničky a vysávače. Práca mu šla veľmi z ruky, pretože sa mu tuze páčila Irma, manželka pana riaditeľa Korálka. Ten bol veľmi bohatý, mal americké auto, vilu a dokonca aj vlastnú stajňu Frako. Tatíček sa preto rozhodol, že si ju získa tým, že sa stane najlepším predavačom na svete. Mamička o tejto tajnej láske vedela, ale príliš sa neznepokojovala, pretože vedela, že má rovnaké šance ako zdolať Mount Everest. Leo sa brzo vďaka svojim obchodným dovednostiam skutočne stal majstrom republiky u firmy Elektrolux. Vďaka úspechom celá rodina žila ohromne blaho. Tatíček sa začal draho obliekať, kúpil si americké auto a chodil aj k jednému z najlepších holičov v Prahe. Brzy sa stal dokonca majstrom sveta. Až vtedy si uvedomil, že aj keby predal vysávač Pánu Bohu, u Irmy nemá ako obchodný cestujúci šancu. Náhodou sa spriatelil s věhlasným maliarom Nechlebou. Najprv nevedel, že ide o umelca, ale neskôr sa rozhodli využiť ich známosti a vystúpiť vo spoločnosti o stupienok vyš a tiež ho chcel presvedčiť, aby namaloval Irmu a tým si ju získal. Korálek zasa túžil chlúbiť sa, že jeho ženu maloval Nechleba. Bol to ťažký úkol, pretože maliar nemaloval ženy, len raz do roka Lukréciu. Keď už sa to tatíčkovi po dlhej dobe skoro podarilo a Irma stála pred maliarom, Nechleba povedal, že ju maliovať nebude. Pan i pani Korálkovi tým boli znemožnení a rozhorčení, pretože už všade maliarstvo rozhlásili. Tatíčka pred vyhazovom zachránila len jeho obchodné umenie.
Smrť krásnych srnčov
Poviedka začína v predvojnovom období, keď je celá rodina šťastná a netrpela nedostatkom peňazí ani jedla a tiež opisuje pytliacke príhody pana Proška so svojím psom Holanom. Všetko ale skončí po zriadení protektorátu v krajine. Rodina je židovská a život je pre ne stále ťažší. Za pár rokov príde predvolanie najstarších synov do koncentračného tábora. Tatíček im chce dať pred odchodom ešte poriadne najesť mäsa, ale doma skoro nič nemajú. Rozhodne sa teda riskovať chytenie a povie, že ide na ryby na chatu Karla Proška. Ryby chytať nesmel a bez povolenia opustiť bydlisko tiež nie. Nechá si napísať omluvenku od priateľa doktora, sundá hviezdu s nápisom JUDE, nasadne na kolo a ide na víkend za hradom Křivoklát. Keď dorazil k staveniu, prišlo mu po rokoch množstvo krásnejšie, ako si pamätal. Leo sa vydal rybáriť, ale neúspešne a v zúfalstve požiadal Karla, aby mu ulovil srnca. Ten mal deti a bál sa trestu smrti, takže ho Leo požiadal, aby mu aspoň požičal Holana. Ten najprv nechcel ísť, ale nakoniec sa zúfalým tatíčkom šiel. Posledný deň, keď Leo mohol zostať, konečne uvidel jelena, zašiel si pre Holana a poštval ho na neho. Holan už dlho nelovil a tak mal problémy, ale nakoniec srnca zabil. Vtom sa objavili rybári a psa odhnali. So zúfalým tatíčkom sa smutne vrátili a Karla napadlo, že sa s tatíčkom vráti späť a rybárov vystraší ako páni nadlesní. Podarilo sa a Leo odišiel so zverinou domov na Buštěhrad, kde bol srnec spravodlivo rozdelený. Mamička synom pořádne vyvářala na posilnenú. Hugo sa potom vrátil celkom dobrý, ale Jirka půl roka umieral, než sa vzpamätal. Srnec mu nejspíš zachránil život.
Kapre pre wehrmacht
Hneď na začiatku okupácie vzali tatíčkovi jeho milovaný buštěhradský rybník, kde choval kapre. Napriek tomu, že mu rybník už nepatril, chodil k nemu krmiť kapre chlebom, ktorého mali sami málo. Dúfal, že po vojne mu rybník zasa vrátia. To sa ale zmenilo po vyvraždení Lidíc. Tatíčka to zasiahlo, pretože tu mal množstvo známych a po tejto udalosti už v kapre ani nedúfal. Ďalšou ranou bolo povolanie starších bratov do koncentračného tábora, kam im posielali balíky, ale hlavne neskôr povolali aj Lea. V noci pred odchodom vzbudil malého Ottu a zaviedol ho k rybníku, kde kapre nemohli dýchať kvôli ľadu. Tatíček ako dobrý rybár vysekal diery a následne do pytlov pochytal všetkých kaprov, ktorí priplávali a lapali po dychu. Doma ich mamička rozdelila do nádob. Keď potom tatíček odišiel, začali ich vymieňať za jedlo. V príštom roku príšli slávnostne Nemci vyloviť rybník a nestačili sa diviť, že je prázdny.
Ako sme sa stretli s Vlkmi
Po vojne celá rodina odišla do Luhu. Vtedy pan Prošek poviedal, ako tam bolo veľa šťuk. Tak sa tatíček s Otou vydali rybáriť. Darilo sa im nádherne, tatíček ich chytil 100 a Ota 64. Keď už bola rieka vylúpená, začala nevypsaná súťaž medzi Popperovými a Vlkmi. Za Vlkov chytal hlavne Franta a Adolf. Adolf mal krásnu ženu, ktorá sa šestnásťročnému Ottovi veľmi páčila. Do súťaže vyšiel hlavne tatíček Leo s veľkým odhodlaním a všade hlásal, ako dá Vlkom na prdel, ale nakoniec chytil s Ottom len 3 šťuky. Pak poručil vziať vozík na šťuky, že sú prý ťažké, ale Ottovi sa vôbec nechcelo a nakoniec vzal pruty a vozík táhol tatíček. Keď obaja príšli k Vlkovým, na zápraží stála krásna Marie a na klepačke viselo 5 veľkých šťuk. Tatíček len stál a zhlboka oddychoval. Ottovi bolo tatíčka ľúto, dal pruty do vozíka a začal ho tlačiť do Luhu. Ten deň jazdili so zvesenými hlavami, pretože dostali, ako sa hovorí, na prdel.
Otázka hmyzu vyriešená
Tatíčkovi sa po vojne už špatne predávalo. Bol starší a unavenejší. Predával spony na kšandy, mast proti svrabu a reklamné skrinky. Už nevydelával toľko ako dřív a bol z toho nešťastný. Dal sa teda k firmě DERSOL, kde začal predávať mucholapky BOMBA-CHEMIK, ktoré vynájom inžinier Jehlička. Pred tatíčkom vystriedal mnoho zástupcov, ale žiadny ich nedokázal predať. Problém bol v tom, že mucholapky nelepili, ale len otrávili a mucha potom stihla odletieť zomrieť do ústrania. Zákazníci potom mali pocit, že mucholapka nefunguje. Mamička tatíčka od práce s mucholapkami odrazovala, ale Leo sa nedal a brzy skutočne nosil množstvo peňazí ako dřív, pretože ich predal ohromné množstvo a s panom Jedličkou už si plánovali, ako s nimi dobyjú celý svet. Keď ale prišlo obdobie much, tak ich ľudia začali vracaať, pretože prý nefungujú. Sklady sa najednou začali plniť vrátenými mucholapkami a všetko bolo nakoniec už dočista stratené. Tatíček dal výpoveď a inžinier Jedlička mucholapky spálil. Keď ho potom Otta po pár rokoch stretol, vyhrkol, že mucholapky nakoniec šlágr boli! Vyrábali ich Holanďania pod názvom Sly Killer.
Kráľiky s múdryma očami
Popperovci (v tej dobe už Pavlovci) predali chatu a kúpili si domček u Radotína. Mali málo peňazí a tak sa tatíček rozhodol, že bude chovať králiky a potom ich predávať. Postavil pre ne nádherné kotce a zaviedol chov zvláštneho druhu šampanov – mali farbu zhruba ako americké raketoplány. Tatíček sa o ne veľmi dobre starať a tak to išlo ďalej celých 10 rokov. Potom mu niekto z králikárskeho spolku poradil, že keby dal svoje šampaňské králiky tetovať, mohol by dostať množstvo cien a peňazí. Leo sa toho samozrejme okamžite chytil a pozval si odborníka na tetovanie. Bola to strašná práca u stovky králikov. Tým sa stali králiky čistokrvní a ušľachtilí. Tatíček sa na ne chodil často pozrieť a tešil sa, ako väčšinu predá na najbližšiu výstavu. Za posledné peniaze si objednal nákladný automobil, poručil mamičke, ať vyklidí špajz, dal jej slávnostnú pusu a odišiel na výstavu. Keď prišli králiky na rad, porota usúdila, že nemôže udeliť žiadne ceny, pretože nemali rozšírenú manikúru a pedikúru, čo bolo vážny nedostatok. Leo hneď začal vyvádzať, pretože vedel, že tým pádom nepredá žiadneho králika. Tatíček bol zúfalý, nemal už ani peniaze na cestu domov, tak dal králikom slobodu a šiel domov peši. Srdce ho bolelo a nohy ako by sa mali zastaviť. Keď prišiel domov, bál sa, že mamička vyklidila špajz. Tá ho posadila na židli a zavolala sanitku. Na vrátka dal ešte krásnu cedulku, kde stálo: PŘÍDU HNED a už nikdy neprišiel.
Prasa nebude! (vyradená poviedka)
V tejto poviedke ponúkne predseda JZD tatíčkovi, či nechce krmiť prasatá. Tatíček opäť pod vidinou veľkého zisku súhlasil a celá rodina sa presťahovala k prasečincu. Tatíček sa o prasatá veľmi dobre starať a chcel mať ta najkrajšie v celej ČSR. Bolo mu sľúbené, že si jedno bude môcť odniesť. Bohužiaľ prasatá umierali, pretože v prasečinci pri rieke pre ne nebolo vhodné prostredie. Neskôr sa tak dozvedel, že prasa nebude! Okamžite s prasatami skončil a odišiel. Veta ,,Prasa nebude!“ potom u Popperovcov znamenala, že prehrali a zároveň vyhrali a tá výhra, že je väčšia ako prehra.
Význam správy (hlavná myšlienka):
- Autor zachytáva útrapy a radosti života. Približuje nesnáze, ktoré pociťovali židovské rodiny počas 2. svetovej vojny za nemeckú okupáciu. Kniha tiež ukazuje vzťah človeka a prírody, rybárenie a športu. Samozrejme veľkú úlohu tu majú vzťahy medzi ľuďmi, najmä v rodine, kde je vylíčená obrovská obetavosť rodičov.
Poznámky, vlastné postrehy a zaujímavosti:
- Autobiografické poviedky približujú zážitky autora z detstva
- Zbierka pôvodne obsahovala 8 poviedok (1971), ale kvôli kritickému pohľadu na socialistické poľnohospodárstvo bola vyradená poviedka Prasa nebude!. Neskôr bola pridaná poviedka Beh Prahou, ktorá predtým kolovala len v opisoch.
Inšpirácia dielom
- Smrť krásnych srnčov zfilmoval v roku 1986 Karel Kachyňa. Tiež natočil napríklad film Zlatí úhoria, ktorý bol dokonca v roku 2008 prevedený na divadelné prkna Mestských divadel pražských.
Reakcia na dielo
- Poviedky boli veľmi úspešné a mali tisíce oddaných čitateľov. Cenzúra však nepropustila poviedky Beh Prahou a Prasa nebude.
Ukážka:
Najdrahšia vo strednej Európe: Pan doktor Václavík si to tenkrát nejel vyriešiť do Prahy s tatíčkom boxerským spôsobom, ani tatíčka nežaloval. Ale museli mať u Václavíkov asi smutný večer, rovnako ako my po výlove toho rybníka. Vždyť pan doktor Václavík kúpil najdrahšiu bednu na králiky ne len v Čechách, ale v celej strednej Európe.
Smrť krásnych srnčov: „Karle, kde je Holan? Je tam kapitálny kus, srnec ako tele.“
„Já bych to, pane, nedelal. Odpoludnia tady šli Nemci niekam do hájovne. Celá skupina. Mali na krku malé kulomety.“
„Hovoril si, že mi požičíš toho svojho psa.“
„Keď s vámi pôjde. Holane!“
Holan vylezol spod dreviny. Stúpol si a díval sa na Proška.