Kniha: Smrť krásnych srncov
Autor: Ota Pavel
Pridal(a): Michal, Artur U., BAR17Z
Ota Pavel
- prozaik, novinár, poviedkár, športový komentátor
- vášnivý rybár
- tématika rybárčenia, Berounka a jej okolie (detstvo), židovstvo, vlastná rodina a detstvo, šport
- spousta autobiografií (inšpirácia vo vlastnom živote)
- originálny pohľad na židovskú tématiku
- tenkrát typický pohľad – utrpenie Židov v koncentračnom tábore, bolesť, bezmoc a strádanie, …
- hrdinstvo Žida, vnútorná sila
- blízky priateľ – Arnošt Lustig (oba písali o hrdinských Židoch)
- knihy pre ostatných (nie pre seba, ale pre potreby)
- pocta Berounke (životné poslanie)
- miloval kraj, celý život sa mu snívalo vrátiť sa hold, poctiť ho, odvďačiť sa za všetky krásne spomienky z detstva
- pocta Židom a ich sile, odvaze
- maniodepresívna psychóza (asi 12x v Bohniciach)
- halucinácie, deprecie, …
- myšlienky na sebevraždu (ale nechcel umrieť, kým nenapíše o Berounke)
- kontrast k optimisticky ladeným dielam (veľmi pôsobivé, svetlé, plné nádeje)
Dielo
- poviedky a reportáže zo športového prostredia
- poviedky o prírode (Smrť krásnych srncov, Ako som stretol ryby, Ako šiel táta Afrikou, Zlatí orly)
Autorove znaky:
- židovský pôvod, autor drobných próz, vyprávačské majstrovstvo, lyričnosť, inšpirácia – otec, obchodný cestujúci, renesančný typ človeka, príroda okolo Berounky, křivoklátské lesy, športové prostredie
Autorský štýl
- voľnosť, spousta odbočiek (podobné vzpomienkám starého dedka u krbu, vyprávanie) = „písanie poviedok je ako prechádzka lesom križom krážom“
- zdanlivo nesúvisiace informácie
- určitý zlom v príbehu –> v momente, keď prichádza Hitler k moci
- najednou 0 voľnosti a slobody, koniec pohody –> vážnosť
Literárny smer (všeobecne doba vzniku diela):
- 1971 česká próza a drama 2. pol. 20. storočia, 3. vlna válečných próz
- v českej literatúre ovplyvnená čiastočne druhou svetovou vojnou, čiastočne komunistickým režimom (prejavuje sa vo 3. vlnách)
- 3. vlna – prelom 60. – 70. rokov 20. storočia – vzpomienková próza, návraty, dielčie tématiky
- Znaky: návrat k epike, vojna sa stáva byť dominantná, stáva sa klišou, v príbehoch sa objavujú prvky nadsádky, grotesky a humoru
- kritika (režimu, cenzúry, …)
- vojnová literatúra, historická próza, diela socialistického realizmu
- žurnalistická beletria, poetická próza (Smrť krásnych srncov)
Ďalší autori
- Arnošt LUSTIG (Modlitba za Katarínu Horovitzovú – novela)
- Ivan KLÍMA (Žid; Súdca z milosti – generačný román)
- Josef ŠKVORECKÝ (Príbeh inžiniera lidských duší, Zbabělci – romány, autobiografické prvky)
Rozbor diela: Smrť krásnych srncov
Literárny druh: epika (stredná epika)
Literárny žáner: autobiografický poviedkový súbor
- Autobiografická próza, Poviedka – Krátky príbeh s pútavou zápletkou, jednoduchý dej (umenie zhrnúť zaujímavosti, charakteristiky postáv)
Znaky diela:
- úplne bežný život a bežní ľudia = „stopercentný príbeh“ (venoval mu všetko)
- najlepšia pocta, akú mohol vzdávať svojej milovanej krajine bol psaním tohto diela – písal aj spoustu ďalších diel, ale „Smrť krásnych srncov“ je srdcovka
- vzdor proti režimu – nádherná solidarita ľudí, ľudskosť, pochopenie a snaha pomôcť – aj najobyčajnejší človek je schopný hrdinstva (ľudia riskovali aj keď nemuseli)
Okolnosti vzniku:
- Autorovo detstvo, 2. svetová vojna
- Začínal ako redaktor čo mu umožnilo aj hodne cestovať díky čomu napísal napríklad prózu so športovou témou Dukla medzi mrakodrapy, potom keď sa prejavila jeho choroba začal vzpomínať na detstvo a díky tomu vznikli autobiografické poviedky ako: Smrť krásnych srncov a Ako som poznal ryby
Jazykové a štylistické prostriedky:
- Priama reč, jednoduchý prirodzený jazyk, autor používa bežnú češtinu, rybársky slang, hovorový jazyk. V celej knihe sa objavujú záporné i kladne zafarbené výrazy (tatínek, škárpa)
- používa ľudové slovesnosti; vyjadrenie v knihe čitateľa zaujme, je živé a napĺňa ho, niektoré slová a výrazy znejú veľmi poeticky, básnicky
- cudzie výrazy
- štýl diela je veľmi popisný, sústredenie sa na detaily, atmosféru
- v každej poviedke prvek záhady, mystéria
- stretnutie pohľadov psa a človeka (nádherné pochopenie, prechod psa vo vlka, …) kontrast, napätie
- prívlastky (štíhle ako krokodílové)
Tématická výstavba:
Vyprávač – ich-forma
- Sám v príbehu nevystupuje, až úplne na samom konci – hovorí za otca a ostatné postavy – hovorí o svojom detstve z pohľadu dieťaťa i zo súčasnosti – „Tenkrát som nevedel, že …“
Dej a kompozícia – Poviedky:
- Kniha sedmimi poviedkami,
TÉMA A HLAVNÁ MYŠLIENKA:
- Vzpomienky na detstvo a dospelosť Oty Pavla, na problémy s židovstvom. Opisuje, čo potkalo jeho rodinu v predvojnovom, vojnovom a povojnovom období.
Hlavnou myšlienkou je ukázať vzťah človeka s prírodou a ako je dôležité mať aj dobrý vzťah v rodine. Poukazuje rovnako na obetavosť rodičov, na ich toleranciu, na ich sny a túžby. - Tatínek musel nasytiť svoje syny pred tým, než ich poslali do Terezína.
Kompozícia
- chronologická – jednotlivé príbehy sú za sebou poskladané tak, ako sa postupne stali
- jediný príbeh
TÉMA A HLAVNÁ MYŠLIENKA:
- Tatínek musel nasytiť svoje syny pred tým, než ich poslali do Terezína.
- Vzpomienky na detstvo a dospelosť Oty Pavla, na problémy s židovstvom. Opisuje, čo potkalo jeho rodinu v predvojnovom, vojnovom a povojnovom období.
Hlavnou myšlienkou je ukázať vzťah človeka s prírodou a ako je dôležité mať aj dobrý vzťah v rodine. Poukazuje rovnako na obetavosť rodičov, na ich toleranciu, na ich sny a túžby.
Postavy
- Otec Leo Popper – dobrý, starostlivý tatínek. Výnimočný rybár, energický človek a dobrý kamarát Karla Proška, jeho obľúbená veta bola: „Vydáme na tom majlant!“ Obdobia blahobytu sa vždy striedajú s obdobiami hladu a biedy. Pracoval vo firme Elektrolux ako obchodný zástupca, predával vysávače (tatínek sa zamiloval do Irmy, manželky generálneho riaditeľa tejto švédskej firmy, plný vitality, má zmysel pre humor, je posadnutý svojimi túžbami a snami, žiadna z neúspechov ho nikdy neodradí a bezhlavo sa vrhá do každej príležitosti; Žid, dobrý obchodník, má rád ženy, miluje rybárčenie a rybníky; veľmi šarmantný; vo vojne sa prejavil ako skvelý otec.
Maminka – starostlivá, milujúca, dobrá, veľmi tolerantná a láskavá, svojmu mužovi odpustila všetky neviernosti; o nej sa v diele veľa nedozvieme, vyprávač (Ota) jej venuje málo pozornosti; svojim deťom vštiepila lásku k vlasti; kresťanka, jejím snom bolo dovolenie do Talianska. - Strýko Prošek z Luhu pod Bánovom – všeznalec, kráľ pytliakov, s prírodou pri Křivokláte a Berounke, rodina u neho trávi víkendy i sviatky; má psa Holana, ktorý mu bol vždy verný a sprevádzal ho pri pytliakovaní, priateľský, rozumel si s tatíkom, vášnivý rybár
- Ota Pavel – jeho otec je pre neho vzorom, má dobrý vzťah k prírode; celý príbeh vypráva on; sústredí sa hlavne na osudy tatíka
Čas
- prvá polovica 20. storočia, Česko, väčšina dejov sa odohráva v 30. a 40. rokoch (vojna) 20. storočia. Záverečné 3 poviedky sa odohrávajú po vojne.
Priestor a prostredie:
- okolie Berounky – Křivoklátsko
Stručný obsah poviedok
Najkrajší v okolí Berounky
- V prvej poviedke tatínek kúpil rybník s jednou rybou. Panu Václavíkovi sa pomstil tým, že mu predal ledničku bez akéhokoľvek vybavenia. Keď po ňom chcel pan Václavík vysvetlenie, tatínek mu povedal, že to bolo ako s tým rybníkom, vonkajšok krásny ale vnútri nič nebolo.
V službách Švédska
- Druhá poviedka ukazuje, ako bol tatínek schopný obchodník vo firme Elektrolux. V predaji vysávačov a ledničiek sa stal najprv kráľom republiky, a neskôr aj kráľom sveta. V tejto poviedke sa spriatelil s tichým maliarom Nezvalom. Chcel od neho namaliovať pani Irmu, do ktorej bol tajne zamilovaný, ale pan Nezval odmietol.
Smrť krásnych srncov
- Tretia poviedka je o tom, ako tatínek jazdil svojim synom, ktorí mali nastúpiť do koncentračných táborov, na poslednú večeru pred odchodom a prišiel im jazdiť vďaka pomoci pana Proška a Holana.
Kapre pre Wehrmacht
- Štvrtá poviedka vypráva o odobratí tatíkova milovaného rybníka Němcami. Keď sa dozvedel, že ho zavolali do koncentračného tábora, v noci pred odchodom rybník vylovil. Po jeho odchode maminka s mladým Otom vymieňali kapre za jedlo. Keď nastal výlov rybníka, Němcom nezostala ani jedna kapra.
Ako sme sa stretli s Vlkmi
- Piata poviedka je o stretnutí v love ryb medzi rodinou Popperových a rodinou Vlkových. Vtedy Vlkovi porazili Otu a tatíka.
Otázka hmyzu vyriešená
- Šiesta poviedka opisuje tatíkove povoľné obchodné podniky, keď sa mu už veľmi nedarilo. Začal s predajom mucholapiek s panom Jehličkou, ale po neúspechu tatínek podal výpoveď a pan Jehlička všetky mucholapky spálil. Na konci sa tatínek dozvedel, že mucholapky boli hit, pretože ich predávali Holanďania pod značkou FlyKiller.
Králiaci so zlými očami
- V poslednej poviedke Otuv tatínek začal predávať králiky. Takto to robil asi 10 rokov, potom tatínek nechal králiky očkovať a vystaviť. Z tej sa vrátil bez králikov, ktoré mali nedostatky, a preto ich vypustil na slobodu. Keď prišiel pies s výstavy, maminka mu rýchlo zavolala sanitku. Pred odchodom dal ešte cedule na vrátka: PRÍDU HNED, ale už sa nikdy nevrátil.
Rôzne (i neliterárne) adaptácie:
- Smrť krásnych srncov (s Karelom Heřmánkom )
- Zlatí orli (s Vladimírom Menšíkom)
Diela, ktoré naviazali:
- Ako som poznal ryby
Reakcie okolia, popr. kritiky:
- „Ota Pavel dokázal v jedinej jedinej knižke zachytiť komické príbehy a zároveň strastiplné a bolestné. Je jedným z mála autorov, ktorý sa dokázal venovať tak útrapám vojny, ako aj dobrej a šťastnej veselosti. To len svedčí o jeho umeleckých kvalitách.“