Kniha: Saturnin
Autor: Zdeněk Jirotka
Pridal(a): Kačka
Zdeněk Jirotka
- Spisovateľ, fejtonista, autor humoristických románov, poviedok, súdničiek a rozhlasových hričiek
- Vystudoval Stavebnú priemyslovú školu v Ostrave, do začiatku nemecké okupácie bol dôstojníkom v armáde (až do r. 1940), slúžil v rade českých miest napr. Brno, Olomouc, Košice, potom pracoval na ministerstve verejných prác
- Jeho prvotina bola humoristický román Saturnin. Vo svojej ďalšej tvorbe tento román už neprekonal, na jeho úspech naviazala len o rok neskôr kniha Muž se psem
- práca v Lidových novinách, Svobodných novinách, humoristickom časopise Dikobraz a Čes. rozhlase
Znaky tvorby:
- Humor, satira, paródia, suchý anglický humor
- kúzlo nedorečeného a skrytého
- o prokreslená charakteristika postáv
Ďalšie diela:
-
- Saturnin (1942) – píše v kúpelni, Praha nesmie svietiť, musí byť zatemnená, pôvodne krátka poviedka v LN
- Muž se psom (1944) – paródia na detektívne romány o hlúpom podvodníkovi a neomylnom amatérskom detektívi
- Sedmilhári, Pravda sa zmienila (1970/2000) – zbierky poviedok
- Profesor biológie na žebríku (1956) – zbierka krátkych poviedok a anekdot
- Hviezdy nad starým Vavrouchom (1946) – rozhlasová hra
Literárne-historický kontext
Obdobie: 1. polovica 20. storočia, Jirotku radíme k autorom humoristickej literatúry, ktorého cieľom bolo zapomenúť na problémy doby v období okupácie
- Doba útlaku – vznikali vynikajúce básnické zbierky, možnosť metafor = presun významu na základe podobnosti, vzhľadu a alegórií = inotaj, vyjadrenie dej/jevu pomocou príbehu
- Obrat k tradičným hodnotám – vlast, rodná zem, kraj, výrazné postavy našej kultúry, slávna národná minulosť, doba, kedy zdôrazňujú krásu českého jazyka – metodičnosť, poézia pre deti
Ďalší autori tohto obdobia:
- Karel Poláček – Bylo nás päť, Muži v ofsajdu, Hostinec U Kamenného stolu, Okresné mesto, Hrdinové táhnú do boja, Vypredané
- Jaroslav Žák – Študáci a kantori, Cesta do hĺb študákovej duše
- Eduard Bass – Cirkus Humberto, Klapzubova jedenástka
- Vladislav Vančura – Rozmarné leto
- Ivan Blatný – Paní Jitřenka, Tento večer – zbierka, hlásenie sa k programu skupiny 42, Hľadanie prítomného času – naväzuje na francúzskeho spisovateľa M. Prousta a jeho prozaické Hľadanie strateného času
- Jan Skácel – básnik, vo svojich tichých veršoch žiadal mravnosť a podľa nej hodnotil svet. Zaujal svojou opravdovosťou, po publikačnom zákaze za normalizácie jeho verše vychádzali v exile.
- Kolik príležitostí má rúža – prvotina, vplyv ľudovej piesne, každodenný život a hľadanie opravdových hodnôt, symbol istoty sú domov, dedina, príroda, stromy, voda
- Smutenka – kratšie básne, pokora pred sloven, archaizmy, regionalizmy, nostalgie, smútok, bolesť, túžba po čistote, mravná pointa
- Metličky – lyrika, pokorný vzťah k životu, láska k ľuďom, túžba po opravdovosti a slobode, príroda ako zdroj ľudskosti, bezpečia a krásy
Rozbor diela: Saturnin
- Humoristický román Zdeňka Jirotku s postavami vypravěča, nepredvídateľného sluhu Saturnina, tety Kateřiny, jejho syna Miloša, krásnej slečny Barbory, strýka Františka, doktora Vlacha a vypravěčovho dědečka. Ide o najúspešnejší Jirotkov román, ktorý značne vyniká nad ostatné autorove diela. Podľa literárnych kritikov sa Jirotka inšpiroval anglickou literatúrou, napr. poviedkami anglického spisovateľa Pelham Grenville Wodehouse, v ktorých vystupuje sluha Jeeves.
- Román bol preložený do angličtiny, nemčiny, španielčiny a taliančiny.
Tematická vrstva
- Literárny druh: epika
- Literárny forma: próza
- Literárny žáner: humoristický román s prvkami satiry
- Názov knihy: podľa hlavnej postavy sluhy Saturnina
Celkové téma:
- obraz modernej českej spoločnosti 1. ½ 20. storočia, (o jej strastiach a slastiach)
- odľahčenie od vážnych problémov doby (okupácia)
- snaha o to, aby život nebol šedivý a nudný
- kritika záporných ľudských vlastností – hlúposti, namyšlenosti, omezenosti, vypočítavosti
- paródia konvenčných návykov uhlazenej anglickej stredostavovskej spoločnosti
- autor sa vysmieva tvorcom otřepaných románov, v istom zmysle zesmiešňovania klasických vážnych románových príbehov
Hlavné téma:
- príbehy Jiřího a jeho sluhy Saturnina
Motívy:
- loď, chata, hory, príroda, mesto
Vyprávěcí postupy:
- priama reč – krátka, úsečná, nepriama reč prevážuje
- dlhé prejavy dr. Vlacha
- ich forma (vyprávěč jednou z postáv)
- obrací sa k čitatelom
- komentáre zasahujúce do deja
Slohový postup:
- vyprávěcí, popisný
Pristup autora:
- komický, spiše subjektívny, individualizácia (výrazné charaktery), idealizácia
Funkcie:
- zábavná, spoločenská, v určitom zmysle výchovná, miestami estetická a filozofická (monológie Dr. Vlacha – mísa koblihami)
Inšpirácia:
- anglickým dielom autora Pelham Grenville Wodehouse – poviedky, v ktorých vystupuje sluha Jeeves
Hlavná myšlienka:
- Predovšetkým pobavenie čitateľa, čož sa autorovi vzácne podarilo, predovšetkým pomocou rôznych prísloví tety Kateřiny, vtipným a naivným Milošom. Každá postava je originálna.
Kompozičná vrstva
Kompozícia:
- chronologická, v vyprávění vypravěča retrospektívna, vložené vedľajšie príbehy (vyprávěnie o továrni strýka Františka, tetin román „O kvietinke Martě“..)
- jednotlivé kapitoly sú tvorené drobnými epizódami, označené rímskymi číslicami a stručnou charakteristikou obsahu (krátka jednoduchá veta)
- úryvky dopisov
Celkové vyznanie textu: pozitívne, úsmevné, zábavné, odľahčujúce;
- atmosféra je veľmi uvoľnená, bezstarostná, žiadny náznak vojny
Jazyková vrstva
- Jazyk:
- Spisovný, archaické, knižné výrazy, vulgarizmy (Miloš)
- štýl prostý sdielovací
- rečnické otázky, metafora, eufemizmy (zjemňujúci výraz k vulgarizmu), aposiopesa (nedopovedená začatá veta či prerušená výpoveď. Vyskytuje sa predovšetkým v mluvej reči. V pisanom texte sa označuje najčastejšie tromi bodkami, podobne ako výpustka), prímery
- úvahy, príslovia
- všetky druhy komiky – situačná, charakterná, jazyková
- humor, satira (báseň alebo próza vysmievajúca nedostatky spoločnosti), paródia, parafráza Vodníka z Kytice, nadsázka (zveličovanie)
Postavy: priama i nepriama charakteristika (prevažuje)
- Saturnin – svérázný sluha, ktorý je veľmi vynaliezavý, dovedie si poradiť v každej situácii, inteligentný, tajomný „všeumel“ s bohatými životnými skúsenosťami, človek s odvážnym zmyslom pre humor, vo skutočnosti riadi všetku dej a jeho úloha sluhy je spiše len zdánlivá, pretože ostatní sú ako by loutky v jeho premyslených plánoch, umie vybrusliť z každého prúšvihu, pri tom ale neztráci šarm ani zdvorilosť. Práve on by podľa teórie dr. Vlacha házel v kaviarni koblihami
- Vypravěč (v románe bez mena, pre účely filmu pomenovaný Jiří Oulický) – mladý gentleman, typický mešťák, suchár, je pre neho najdôležitejšie neztratiť tvár pred ostatnými, a tak sa nechá Saturninom navliecť do absurdných situácií, do ktorých by inak nikdy o svojej vlastnej vôli nešiel
- Teta Kateřina – záporná postava románu, ztelestňuje hrabivosť a nezastaví sa pred ničím, aby dědečkovi peniaze získala. Chodí „hopsavou“ chôdzou a vôbec sa správa groteskne až trapne. Neustále používa rôzne príslovia, aj keď ich třeba sama ani nerozumie, je podlizavá, panovačná, dokáže zmeniť chovanie a náladu podľa potreby, teda o 180 stupňov, spolu so synom Milošom je zdrojom mnohých problémov, ale taktiež cieľom žartíků Saturnina
- Dědeček – starý bohatý pán, ktorý si pohráva so svojimi príbuznými lacnými dědictvími, typická postava satirických diel, zesmiešňujúca mamon. Jinak je však hodný a zapálený priaznivec elektrického prúdu (v jeho dome je všetko na elektřine)
- Slečna Barbora Terebová – milá, energická moderná žena
- Doktor Vlach – charakteristický rečnickými etudami, ktoré často začínajú a končia niekde úplne inde, človek s poniektavším zmyslom pre humor, ktorý vymýšľa neustále rôzne teórie o chovaní ľudí
- Miloš – neotesaný pubertálny lacný světák, budižkničemu
- Strýko František – Kateřinin manžel a otec Milošov, inak majiteľ továrničky na čistiacie prostriedky. V dobe, kedy sa príbeh odohráva, je už po smrti. Jeho sen bolo vyrobiť úžasné mýdlo, aj keď nemal potrebné chemické ani vedecke vzdelanie. Preto boli v jeho továrni časté exploze a nehody. Po jeho smrti zvládla teta Kateřina v rekordnom čase podnik zruinovať
Časoprostor
- Doba deja: není presne určená, obdobie okolo roku 1941
- Miesto deja: reálne, vnútorné, Praha, dědečkov dom pod vrchom Hradová
Dej:
Vypravěč, pražský úradník, ktorý žije klidným životom, najme sluhu Saturnina. Netuší však, že ten mu v prieštích dňoch zmení podstatne život. Sluha je pracovitý, má uhladené způsoby a je i vzdelaný. Začne ale nenápadne medzi známymi svojho pána roznášať zvěsti o pánových dobrodružných cestách na safari a jeho byt vybavuje trofejami, vypůjčenými z rekvizit. Vypravěč ale nikomu nič nevyvrací. Pak ovšem jednoho dne príde z práce do prázdneho bytu a dozvie sa, že bol prestěhovaný na hausbót; sluha mu vysvetlí, že byt už bol nedostatočujúci a loď že je prostšie lepší. Vypravěč je stále pasívny a začína si zvykať, že s týmto človekom toho ešte zažije mnoho.
Jednoho dne sa na loď nezvane pristěhuje otravná teta Kateřina s výsvetlením, že její syn potrebuje byť na zdravom vzduchu, a drzo vysúpe vypravěča z jeho kabiny. Saturnin však neváhá a jedná – zakúpi masky čerta a Mikuláša a varuje tetu pred hlodavcami, ktorí v noci prebiehajú ľuďom cez obličia. Teta sa políka a s nevrlým prskaním sa rýchlo odstěhuje.
Väčšina deja románu sa odohráva na trojdňovej dovolenej na dědečkovom vidieckom sídle. V prvom dni sa nedieje zprvu nič zajímavého; vypravěč sa tesí na príjezd krásnej slečny Barbory. Zná sa s ňou z tenisového klubu, kde na ňu však príliš veľký dojem neudelal. Pozvaný bol tiež doktor Vlach, rodinný priateľ. Opäť sa sem však vmieša teta Kateřina so svojím synom Milošom a po celú dobu kazí ostatným jinak pekné dni. Saturnin sa okamžite sblíži s dědečkom a naučí ho Džiu-džitsu, to má však neblahé následky, pretože v bleskovej jednostrannej „súboji“ si vypravěč vyvrtila kotník a musí ísť do nemocnice. Zasťahuje ho znova slečna Barbora. Rieka, ktorá oddeľuje dědečkov dom od zvyšku sveta, sa rozvodní a strhne most, jedinú prístupovú cestu, naviac z neznámeho dôvodu vypadne prúd. Spoločnosť tak prežíva malé dobrodružstvo. Po večeroch si vyprávajú príbehy a dni trávia prechádzkami a odpočinkom. Vypravěč sa sblížuje so slečnou Barborou, je však otrávený chovaním osmnáctročného Miloša, ktorý sa s ním chcel dokonca vsadiť, „kto ju dostane prvý“. Dohodne sa tak so Saturninom, že spoločne povedú proti Milošovi skrytú vojnu, tomu sa pak v ďalších dňoch stávajú „náhodné“ nehody a jeho umelý obraz nonšalantného světáka sa rozplyvá.
Keď však dochádzajú zásoby, rozhodnú sa spoločnosť, že sa piesky vydá pres srub doktora Vlacha, kde si odpočinú, obejdú prameň rieky a dostanú sa do mestečka. Cesta je príjemná a stane sa opäť niekoľko zábavných príhod. Po ceste sa však dědeček zraní a nezbýva než jedna noc prenocovať pod širým nebom. Potom už dojdú až k miestu strženého mostu; aký je ich prekvapenie, keď zistia, že tu vidia stáť nový, ktorý podľa starej dohody so dědečkom nechal postaviť staviteľ z blízkeho mestečka. Ich strastiplné dobrodružstvo tak bolo zbytočné.
Po návrate sa vnutí teta Kateřina ošetrovať dědečka, aj keď mal len bolavé záda, a nepustí k nemu ani doktora Vlacha. Dědeček však bol z jej strašného podlizania, nútenia, prosieb, hraných hysterických záchvatov a vyhrážok natolik otrávený, že začal predstieravat šialenstvo. Tým dostal tetu zo svojej blízkosti. Ona však i napriek upriamnej dědečkovej snahy stále trvala na tom, že je zcela duševne zdravý. Dědeček pak fingovaně napíše závěť, v ktorej všechen svoj majetok odkáže na dobročinné účely. Keď sa to teta Kateřina dozvie, prohlásí o ňom, že je zbláznil a že to požene k súdu, na čom odíde. Neskôr sa ukáže, že i táto finťa bola Saturninov rafinovaný nápad.
Príbeh končí tým, že všetci odídu domov a vracajú sa do života, na ktorý boli zvyklí. Vypravěč pozve slečnu Barboru na schúzku a z dopisu od Saturnina sa dozvie, že Saturnin zostáva vo službách dědečka, že houseboat vo skutočnosti patrí Saturninovi a že bude rád, ak na ňom jeho bývalý pán zostane. Dědeček si so Saturninom otevria kanceláriu na napravovanie nepravostí v románoch a začnú vo mene pravdy prepracovávavat prehnané scény z literárnych diel do reálnejšej podoby. Teta Kateřina sa bohato vydá.
Satirický príbeh vyprávia o dobrodružstve a o problémoch jedného mladého muža a jeho sluhy Saturnina. Mladý muž žije v celku klidným životom, býva v jednom starom dome v Prahe, chodí do práce a líbi sa mu slečna Barbora, ktorá hrá mistrne tenis. Mladý muž sa rozhodne, že prijme sluhu. Na inzerát sa mu prihlási originálny pán Saturnin. Vyhovuje všetkým jeho požiadavkám, dokonca má i vrelé doporučenie, a tak sa muž rozhodne, že Saturnina prijme. Saturnin je človek originálny a poniektav zvláštny. Jedného dňa sluha pánovi zavolá, že prestěhoval ich domácnosť na obytnú loď-hausbót. Zde učí Saturnin pána hrať tenis, aby porazil slečnu Barboru. Pohodový život na lodi naruší príjezd tety Kateřiny s jej synom Milošom. Tá má v úmysle tu stráviť niekoľko dní dovolenky. Vystrániť tetu sa podarí vďaka geniálnemu nápadu Saturnina; tetu s Milošom vystraší pomocou másk Mikuláša a čerta. Mladý muž dostáva pozvanie od svojho bohatého dědečka a rozhodne sa stráviť dovolenú na jeho vidieckej sídle spolu so Saturninom. Tam sa potkáva so dědečkovým priateľom doktorom Vlachom, s tetou Kateřinou a Milošom, ale aj s krásnou slečnou Barborou. Na videj sa odohrá spoušť veselých príhod. Pekná idyla končí, keď sa vonku spustí silné dažď, ktorý zvedne hladinu rieky. Tá strhne jediný most, ktorý je jedinou spojnicou mestečka s dědečkovou vilou. Kuchárka so služobnou zostala na druhej strane mostu, na videj nejde elektrina. Za týchto okolností sa mladý muž začína sblížovav s slečnou Barborou. Po Barboře túži aj bratánek Miloš a snaží sa mladému mužovi a Barboře do ich vzťahu zasahovav. V tom mu však bráni sluha Saturnin. Keď začnú dochádzať zásoby, rozhodnú sa spoločnosť, že sa piesky vydá pres srub doktora Vlacha, kde si odpočinú, obejdú prameň rieky a dostanú sa do mestečka. Cesta je príjemná a stane sa opäť niekoľko zábavných príhod. Po ceste sa však dědeček zraní a nezbýva než jedna noc prenocovať pod širým nebom. Potom už dojdú až k miestu strženého mostu; aký je ich prekvapenie, keď zistia, že tu vidia stáť nový, ktorý podľa starej dohody so dědečkom nechal postaviť staviteľ z blízkeho mestečka. Ich strastiplné dobrodružstvo tak bolo zbytočné.
Po návrate sa vnutí teta Kateřina ošetrovať dědečka, aj keď mal len bolavé záda, a nepustí k nemu ani doktora Vlacha. Dědeček však bol z jej strašného podlizania, nútenia, prosieb, hraných hysterických záchvatov a vyhrážok natolik otrávený, že začal predstieravat šialenstvo. Tým dostal tetu zo svojej blízkosti. Ona však i napriek upriamnej dědečkovej snahy stále trvala na tom, že je zcela duševne zdravý. Dědeček pak fingovaně napíše závěť, v ktorej všechen svoj majetok odkáže na dobročinné účely. Keď sa to teta Kateřina dozvie, prohlásí o ňom, že je zbláznil a že to požene k súdu, na čom odíde. Neskôr sa ukáže, že i táto finťa bola Saturninov rafinovaný nápad.
Príbeh končí tým, že všetci odídu domov a vracajú sa do života, na ktorý boli zvyklí. Vypravěč pozve slečnu Barboru na schúzku a z dopisu od Saturnina sa dozvie, že Saturnin zostáva vo službách dědečka, že houseboat vo skutočnosti patrí Saturninovi a že bude rád, ak na ňom jeho bývalý pán zostane. Dědeček si so Saturninom otevria kanceláriu na napravovanie nepravostí v románoch a začnú vo mene pravdy prepracovávavat prehnané scény z literárnych diel do reálnejšej podoby. Teta Kateřina sa bohato vydá.
Filmové/divadelné spracovanie:
- Film: Saturnin (1993), réžia: Jiří Věrčák, hrajú: v hlavnej roli Oldřich Vízner (Saturnin), ďalej Ondřej Havelka (Jiří), Lucie Bártová – Zedníčková (Barbora), Jana Synková (Kateřina), Petr Vacek (Miloš), Lubomír Lipský st. (Dědeček), Milan Lasica (Dr. Vlach)
- Divadelné spracovanie:
- Divadelné Studio „V“ Brno, dramatizácia a réžia Jana Glozarová (obnovená premiéra 2009)
- ABC Praha
- Kniha mého srdca 2009, anketa ČT
Vlastný názor:
- Veľmi jednoduché a čitateľné dielo ma zaujalo predovšetkým svojím špecifickým štýlom humoru a komiky všeobecne. Autor si robí legrácie zo všetkého a všetkých, má dar výstižných a neobyčajne vtipných charakteristík ako ľudí, tak situácií. Rozhodne by som jej odporučila všetkým – ať už ako knihu, film alebo divadelné predstavenie – každý sa u Saturnina zaručené pobaví. Každý si v ňom nájde svoje a odľahčí mu teda od starostí všedného dňa.