Kniha: Rozmarné leto
Autor: Vladislav Vančura
Pridal(a): Andrea, teremoska
Vladislav Vančura (23.6.1891-12.5.1942)
Vladislav Vančura bol tvorcom jazykovo experimentujúcich poetických próz z histórie aj súčasnosti, dramatik, filmový scenárista. Narodil sa roku 1891 v Háji u Opavy. Po otcovi Vančura pochádzal zo starého protestantského rodu písmákov. Detstvo prežil v Davli, kde bol otec hospodárskym správcom. V dospelosti hľadal ťažko životnú orientáciu. Dochádzal na gymnázium v Benešove u Prahy, štúdium však na čas prerušil. Začal navštevovať umelecko-priemyselnú školu a pokúšal sa dostať na pražskú Akadémiu výtvarných umení. V roku 1915 nakoniec odmaturoval na gymnáziu v Prahe. Započal študovať právnickú fakultu, ale po prvom semestri prestúpil na Lekársku fakultu Karlovej univerzity, ktorú absolvoval roku 1921. Toho istého roku sa oženil a s manželkou prevádzkovali lekársku prax na Zbraslavi. Od roku 1929 potom Vladislav Vančura so svojou lekárskou praxou skončil, aby sa mohol naplno venovať svojej literárnej tvorbe. Vančura bol prvým predsedom umeleckého spolku Devětsil (založeného roku 1920), spolutvorcom programu avantgardnej literatúry. Podnikol niekoľko zahraničných ciest do Francúzska a Sovietskeho zväzu. Spolupracoval tiež s komunistickým hnutím, ale roku 1929 podpísal prehlásenie proti novému gottwaldovskému vedeniu a bol z KSČ vylúčený. V 30. rokoch Vančura pôsobil v nakladateľstve Družstevní práce. Prvé Vančurove literárne pokusy vznikli už za štúdia na gymnáziu. Významnejšie práce však pochádzajú až z konca druhého desaťročia 20. storočia. Jeho drobné príspevky sa objavovali v rôznych časopisoch a novinách (Nebojsa, Rudé právo, Kmen aj.). Z celej Vančurovej tvorby vyviera túžba odstrániť všetko, čo bráni rozvoju slobodnej ľudskej prirodzenosti a aktivity. Autor zápasil s konvenciami dosiaľšej prózy. Nápadný je jeho jazyk čerpajúci z archaizmov biblického češtiny, ale aj z hovorovej reči. Čerpal i z tradície veľkého európskeho románu aj súčasných podnetov expresionizmu a dadaizmu. Za okupácie bol Vladislav Vančura činný v odboji. V máji 1942 za stanného práva bol zatknutý a 1. júna toho istého roku popravený.
Dielo:
- Pole orná a válečná – básnická próza, ktorá ukazuje vojnu vo všetkých podobách – hrôza, absolútne popieranie ľudských hodnôt
- Markéta Lazarová – láska a sloboda je zmyslom života, v stredoveku
- Kubula a Kuba Kubikula – jeho jediná kniha pre deti
Obecne kultúrny kontext:
- 1. pol. 20. stol. = česká medzivojnová próza, imaginatívna próza, lyrizovaná próza
Imaginatívna próza:
- Využíva toľko básnických spôsobov vyjadrenia až pripomína báseň, ale bez veršov-> zvukomalebnosť zostáva->využíva metaforu
- Zástupcovia sú Karel Schulz a Karel Konrád, ale len časťou svojej tvorby
- Jediným ryzím predstaviteľom tohto prúdu je práve Vladislav Vančura
- Ľavicovo orientovaná literatúra = propagujú myšlienky komunizmu, združení okolo Rudého práva, ľavica = aby sa mali všetci rovnako dobre, pravica = orientujú sa na jednotlivca
- predstavitelia: Ivan Olbracht, Vladislav Vančura, Marie Pujmanová, Marie Majerová
Literatúra 1. republiky
- autori často používali téma cirkusu – to bolo niečo exotické pre iný spôsob života. Vančura písal túto novelu umelecky náročných Polí orných a válečných, ktoré kritika neprijala príliš dobre. Rozmarné leto je tomuto dielu opakom – namiesto hrôz a chaosu je tu bezstarostný pokoj, pohoda a vtipné paradoxy.
- Inšpirácia dadaizmom, exotické motívy, cestovanie, „Umenie života je žiť a užívať.“
- Predstavitelia: Vítězslav Nezval – Edison; Jaroslav Seifert – Slavík zpíva špatně
Rozmarné leto (1926)
- Kniha je kritikou malomeštiackej stereotypnosti, nudnosti.
Typy promlúv:
- opomíja úvodzovky, z kontextu môžeme poznať, že ide o priamu reč (jakoby celú knihu vyprával jeden vyprávač), dialógy (veľké množstvo)
Vyprávač:
- Téměř celý dej je napísaný formou dialógu. Avšak autor neberie ohľady na bežné označenie priamej reči. Autorov humor je veľmi osobitý, prechádza do irónie, chvíľami až do satiry. Jazyk je pestrý, obsahuje archaizmy, knižné prostriedky, hovorové prostriedky. I napriek tomu je to ľahko čitateľná kniha.
- Er-forma, vyprávač nie je účastníkom deja
Jazykové prostriedky:
- jazyk veľmi bohatý
- časté archaizmy, knižné obraty
- štýlizovaná reč – spisovná čeština, prechodníky
- složité súvetia
- Poetizmy = básnické prirovnania
Tropy a figúry:
- perifráza – s prstom, ktorý hryzie omletý riadok
- Prechodníky
- inverzia – ktorý má jazykom von vyplazený
Postavy:
- Antonín Důra – starší, majiteľ miestnej plovárne, záletník, keďže sa mu jeho vlastná žena nepáči. Prísny, je zaujatý vlastným telom; pečuje o seba (chodí plávať za každého počasia, cvičí)
- Kateřina Důrová – nešťastná z manželstva s Antonínom, veľmi rázná a neprijemná
- Kanovník Roch – mravokárce, neprijemný, pretože by najradšej svet riadil podľa kníh a básní, podľa krásy Anny
- Major Hugo – má slušné chovanie, vznešený, priateľ Antonína, vášnivý rybár, tiež podľahne Anne
- Anna – veľmi krásna, milá, trochu vypočítavá, keďže si je vedomá svojej krásy, očaruje krásou nie jedného muža
Zaplete sa s Antonínom, Kanovníkom, i Majorm, ale nakoniec sa na všetkých vykašle a odchádza s Arnoštkom. - Arnoštek – kúzelník menšej postavy, polykač ohňa, cestuje po svete s Annou
Doba a miesto deja
Dej sa odohráva v Krokových Varech, ktoré ležia na rieke Orši, počas troch júnových dní.
Dej
Antonín je opäť na svojej plovárni. Nie je moc šťastný, na to že je červen, počasie nie je moc priaznivé k jeho druhu podnikania.
„Tento spôsob leta, robil vposledy, odvracajúc sa od prístroja Celsiova, zdá sa mi poniekud nešťastným.“
Na plovárňu prichádza jeho priateľ Roch so svojou knihou a snaží sa Antonína presvedčiť o svojej pravde. Do lázní dorazí aj kamarát Hugo a ako vždy všetci spolu debatujú veľmi vážne o veciach zmysluplných aj nepodstatných. Objaví sa tu aj Kateřina, nesúc im obed. Deň ako každý iný – stereotypný, monotónny, všedný. A práve z toho jednotvárneho dňa je vytrhnutý príchod Arnoštka, ktorý sa celý uchvátený pýta, či sa môže tu v riečnych lázňach umyť. Prečo by takéž nemohol. Ich nemenná debata ožije a dozvedia sa, že Arnoštek je kúzelník, ktorý do Varov práve dnes prišiel a strávi tu niekoľko dní so svojou asistentkou Annou. Všetci sú prekvapení na toľko, že až neskôr zistia, že Arnoštek vlastne nezaplatil vstup. Večer sa chlapi vydávajú na námestie, aby shlédli provazochodcovho vystúpenie. Dievča Anna, ktorá do klobúka vybíra vstupné, všetkých troch mužov okúzli. Tentýž večer Antonín odchádza z domova so zámienkou hliadania plovárne. Kateřine to nedá spať, honí sa jej to hlavou, keďže dobre vie svojho záletného muža. Je ženou činu, tak sa vydáva za ním do lázní. Z kabinky slyší dva hlasy a snaží sa k nim dostať. Buší do dverí. Zvnútra je slyšať cinkanie lahví a šplouchanie vody. Za chvíľu vyleze Antonín so slovami, že tu slečna sa topila a on ju zachraňoval. Kateřina pozná, že jej muž ju tahá za nos, dobre vie, že tu má kaď, v ktorej chladí pitie, a teda všetko nafingoval. Urazená sa nastiehuje do maringotky k Arnoštkovi, v ktorom našla zalíbenie už na plovárni, pod zámienkou, že sa bude starať o chuderku Annu. Druhého večera po predstavení sa Kateřina a Arnoštek idú prejsť a Anna zostáva sama v maringotke a pečie ryby. U okna sa objaví abbé Roch a ponúka jej, že jej bude čítať z knižky. Anna prijíma a pozýva ho ďalej. Abbé Annu svádza, avšak sú vyrušení, keď sa opilci vracia z hospody „U zelenej panny“, lomcujú maringotku a strhne sa bitka. Abbé sa snaží nenápadne utiecť z boja, ale odniesol to svoje ucho. Preto k nemu potom prichádzajú Hugo a Antonín s jehlou zhotovenou z háčika na ryby, aby mu natržené ucho prišili. Tretieho dňa nie je moc pekné počasie a príde málo divákov. Ale Arnoštek i napriek tomu pokračuje vo svojom predstavení. Niekto opitý dedko k nemu príde a hovorí, aby ten chlapec nešťastil slezol, že sa mu môže niečo stáť, a začne tiahnuť za provaz, na ktorom Arnoštek chodí. Arnoštek sa snaží udržať rovnováhu, ale márne. Padá na chrbát. Anna neztráca hlavu, aby obecenstvo nechcelo peniaze späť, oblečie si Arnoštove šaty, Kateřinu navlečie do svojich a pokračuje v predstavení. Sklíza neskutočný aplaus. Arnoštkovej nemožnosti zneužíva Hugo a ide za Annou a vyláká ju von. Ďalšieho dňa ráno ich prekvapí čilý Arnoštek. Hugo je zmlátený holou. A spustí sa slovná prestrelka. Hádajú sa o Annu. Tá nakoniec uzná, že Arnoštek je lepšia partia. Medzitým Kateřina zašíva roztrhané a dieravé veci v maringotke a uvedomuje si, čo urobila za hlúposť. A rozhodne sa, že sa vráti domov. Antonín ju vezme späť, ale privítá ju pekným výpraskom. Príští deň sa opäť všetci traja páni stretnú na plovárni, aby sa venovali svojej obľúbenej polemike. Kateřina je tu s nimi. A vo vzdialenosti vidia, ako do kopca šplhá maringotka… Ich život sa vracia do starých, fádnych koľají.